Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/39/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore žalobcu: Thorpe recovery, družstvo, Stráž č. 8419, 960 01 Zvolen, IČO: 46 662 324, zast. JUDr. Petrom Psotkom, advokátom, AK Stráž č. 223, 960 01 Zvolen, proti žalovanej: S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX F., zast. JUDr. Zuzanou Katkovčinovou, advokátkou, AK Štefánikova 1, 066 01 Humenné, o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej vo vzťahu k žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 31.07.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Darovacia zmluva, ktorou H. U., bytom X. XXXX/XX, XXXXX F., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR a Z. U., bytom X. XXXX/XX, XXXXX F., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR ako darcovia previedli na žalovaného ako obdarovaného výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnosti byt č. X, vchod č. XX na druhom pochodí bytového domu so súpis. č. XXXX, ktorý je postavený na parcele CKN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 568 m2 podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach v XX/XXXX a spoluvlastnícky podiel k pozemku pare. CKN spare. č. XXXX v XX/XXXX v katastrálnom území F., okres F., zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom F., odbor katastrálny, a ktorej vklad bol Okresným úradom F., odbor katastrálny povolený dňa 22.05.2017 pod číslom V XXX/XXXX, je voči žalobcovi právne neúčinná a žalobcovi priznal náhradu trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu F. zo dňa 07.09.2010, sp. zn. 6C/76/2010-161 bola uložená Z. U., nar. XX.XX.XXXX, povinnosť zaplatiť SKP, k.s. - správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. v ,,konkurze" sumu 1 300,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 26,70 eur od 19.04.2007 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 58,01 eur od 18.05.2007 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 57,11 eur od 18.06.2007 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 84,05 eur od 18.03.2007 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 58,77 eur od 19.07.2007 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 57,11 eur od 18.08.2007 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 57,11 eur od 18.09.2007 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 901,33 eur od 21.10.2007 do zaplatenia a na náhradu trov konania sumu 205,34 eur, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 14.10.2010 a vykonateľnosť dňa 30.10.2010.

Nakoľko dlžník dobrovoľne nesplnil povinnosť, ktorá mu bola uložená Exekučným titulom, podal veriteľ súdnemu exekútorovi H.. Y. O., so sídlom exekútorského úradu Y. XXX, XX XXX M., návrh na vykonanie

exekúcie proti dlžníkovi na vymoženie nároku na základe exekučného titulu. Na podklade tohto návrhu bolo začaté exekučné konanie vedené u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 623/11. V priebehu exekučného konania bola pohľadávka voči dlžníkovi postúpená na žalobcu. Okresný súd Humenné uznesením zo dňa 17.04.2013, sp. zn. 22Er/304/2011, pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného a to na žalobcu.

Dňa 13.05.2011 vydal súdny exekútor Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo dlžníkovi doručované do vlastných rúk dňa 23.05.2011. Následne vydal súdny exekútor dňa 03.05.2017 Upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX pre okres F., obec F., k.ú. F. vedenom Okresným úradom F., odbor katastrálny, a to byt a jeho príslušenstvo, t.j. nehnuteľnosti ktoré boli predmetom darovacej zmluvy uzatvorenej v prospech žalovanej. Upovedomenie o začatí exekúcie zriadením EZP bolo dlžníkovi doručené do vlastných rúk dňa 15.05.2017 a manželovi dlžníka doručené do vlastných rúk dňa 18.05.2017. Nehnuteľnosť bola až do dňa 19.05.2017 v bezpodielovom spoluvlastníctve dlžníka a jeho manžela: H. U., nar. XX.XX.XXXX.

Z obsahu Darovacej zmluvy zo dňa 19.05.2017 vyplýva, že dlžník a jeho manžel: H. U., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, r.č.. XXXXXX/XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXXXX F., štátny občan SR, ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, previedli vlastnícke právo k nehnuteľnosti, na žalovanú, pričom účinky prevodu vlastníckeho práva nastali v súlade s rozhodnutím Okresného úradu F., odbor katastrálny o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v prospech žalovanej, v deň, kedy bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti povolený a rozhodnutie o povolení vkladu nadobudlo právoplatnosť, teda dňa 22.05.2017.

Dlžník tým, že po doručení Upovedomenia o začatí exekúcie a následne po doručení Upovedomenia o začatí exekúcie zriadením EZP, darovacou zmluvou v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Humenné, odbor katastrálny Č. V XXX/XXXX zo dňa 22.05.2017 o povolení vkladu vlastníckeho práva, previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá ako majetok dlžníka a manžela dlžníka, v súlade s Exekučným poriadkom, podliehala exekúcii, porušil zákaz súdneho exekútora nakladať s majetkom, ktorý zákaz bol v súlade s ustanovením § 47 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku výslovne uvedený v Upovedomení o začatí exekúcie. Uvedené porušenie zákazu dlžníka nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii, ktorý uložil súdny exekútor v Upovedomení o začatí exekúcie, má za následok vznik práva oprávneného odporovať tomuto právnemu úkonu dlžníka podľa ustanovení § 42a a § 42b zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a domáhať sa určenia, že ide o právny úkon, ktorý je voči oprávnenému neúčinný (por. judikát Najvyššieho súdu SR R47/2009.

V ďalšom uviedol, že dlžník tým, že právnym úkonom darovacou zmluvou v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Humenné, odbor katastrálny č. V XXX/XXXX zo dňa 22.05.2017 o povolení vkladu, previedol nehnuteľnosť, ako majetok postihnuteľný exekúciou, zmaril možnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu a zároveň zapríčinil, že jeho pohľadávka nie je v rámci exekučného konania vymožiteľná. Uvedeným konaním tak dlžník ukrátil pohľadávku svojho veriteľa. V prípade, že by k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nedošlo, bola by pohľadávky žalobcu uspokojená v exekučnom konaní a to v rámci výkonu exekúcie predajom nehnuteľnosti.

Darovacia zmluva bola uzatvorená medzi dlžníkom a manželom dlžníka ako darcami a žalovanou ako obdarovaným, pritom s poukazom na charakter darovacej zmluvy, ako bezodplatného právneho úkonu tak možno vyvodiť jednoznačný záver, že prospech z právneho úkonu mala žalovaná.

Odporovateľným právnym úkonom je každý právny úkon dlžníka, ktorý vedie k ukráteniu pohľadávky veriteľa, ktoré ukrátenie uspokojenia pohľadávky spočíva v zmenšovaní majetku dlžníka, v dôsledku toho veriteľ nemôže z majetku dlžníka dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky, ktoré by však, v prípade neexistencie takéhoto úkonu dosiahol. Na podanie odporovacej žaloby je oprávnený veriteľ, ktorý má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku. Nakoľko nárok žalobcu voči dlžníkovi bol priznaný Exekučným titulom, pritom jeho vymoženie je predmetom exekúcie, je žalobca, ako účastník exekučného konania na strane oprávneného, v súlade s vyššie uvedeným aktívne legitimovaným subjektom na podanie tejto žaloby na určenie právnej neúčinnosti darovacej zmluvy.

Úmyslom ukrátiť veriteľa sa rozumie priamy úmysel dlžníka právnym úkonom ukrátiť veriteľovu pohľadávku, pritom tento úmysel musí byť známy aj nadobúdateľovi práva z takéhoto právneho úkonu.

Otázka preukázateľnosti úmyslu dlžníka je v konaní o odporovateľnosti právneho úkonu relevantná len v prípade, že druhá strana právneho úkonu (nadobúdateľ) nie je vo vzťahu k dlžníkovi blízkou osobou. V prípade ak je odporovateľný právny úkon uskutočnený medzi blízkymi osobami nie je preukázanie úmyslu dlžníka podmienkou odporovateľnosti, nakoľko sa v takomto prípade úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa predpokladá (prezumuje), pokiaľ sa nepreukáže opak. Z procesno-právneho hľadiska má táto skutočnosť povahu prenesenia dôkazného bremena, ktoré je bežne kladené na osobu žalobcu, na žalovanú stranu, ktorá musí v konaní preukázať, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla tento úmysel dlžníka objektívne poznať (por. rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo 1751/2001 zo dňa 17.07.2002). Z obsahu darovacej zmluvy výslovne vyplýva, že táto bola uzatvorená medzi rodičmi ako darcami a dcérou ako obdarovanou, t.j. medzi osobami, ktoré sú príbuzné v priamom rade a ktoré tak možno považovať v súlade s § 116 Občianskeho zákonníka za osoby blízke. Žalobca tak v konaní nemusí preukazovať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľovu pohľadávku. Má za to, že sú splnené všetky zákonné podmienky odporovateľnosti darovacej zmluvy ako právneho úkonu dlžníka, ktorým previedol svoj majetok na žalovanú a tým ukrátil uspokojenie vymáhateľného nároku žalobcu ako svojho veriteľa.

3. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a žiadala ju v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a s listinnými dôkazmi predloženými v konaní a to rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 6C/76//2010-161, upovedomením o začatí exekúcie vo veci sp. zn. EX 623/11 zo dňa 13.05.2011, uznesením tunajšieho súdu č.k. 22Er/304/2011-19, upovedomením o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva vo veci sp. zn. EX 623/11 zo dňa 03.05.2017, Notárskou zápisnicou č. Q. zo dňa 19.05.2017, rozhodnutím o vklade č. V XXX/XXXX, výpisom z LV č. XXXX, písomnými vyjadreniami strán sporu s pripojenými prílohami, prednesmi práv. zást. strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav veci.

5. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 6C/76//2010-161 zo dňa 07.09.2010 bola žalovanej - Z. U., matke žalovanej v tomto konaní, uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi SKP, k.s., správcovi konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. v ,,konkurze“, sumu 1 300,19 eur s prísl. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.10.2010 a vykonateľnosť dňa 30.10.2010.

6. Súdny exekútor H.. Y. O. vo veci sp. zn. EX 623/11 dňa 13.05.2011 vydal upovedomenie o začatí exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku tunajšieho súdu č.k. 6C/76//2010-161 zo dňa 07.09.2010, pre vymoženie nároku 1 300,19 eur s prísl. voči povinnému: Z. U.. Zároveň súdny exekútor upovedomil povinnú o tom, že vymoženie pohľadávky a trov exekúcie bude zabezpečené zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinnej zapísaných v katastri nehnuteľností, ktoré vedie Správa katastra J., nachádzajúce sa v obci T., kat. územie T., zapísané na LV č. XXX - stavba so súpisným číslom XX - dom na pozemku, postavený na parcele č. XX, kde spoluvlastnícky podiel povinnej je 1/1. Podľa kópie priloženej doručenky, upovedomenie povinná prevzala dňa 23.05.2011.

Exekučný súd uznesením č.k. 22Er/304/2011-19 zo dňa 17.04.2013 v exekučnej veci EX 623/11, pripustil zmenu účastníkov konania tak, že namiesto doterajšieho oprávneného do konania ako oprávnený vstúpil žalobca. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.05.2013.

7. Súdny exekútor H.. Y. O. vo veci sp. zn. EX 623/11 dňa 03.05.2017 vydal upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na základe exekučného titulu - rozsudku tunajšieho súdu č.k. 6C/76//2010-161 na nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve povinnej a to byt č. X, vchod č. XX na druhom pochodí bytového domu so súpis. č. XXXX, ktorý je postavený na parcele CKN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 568 m2 podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach v XX/XXXX a spoluvlastnícky podiel k pozemku pare. CKN spare. č. XXXX v XX/XXXX v katastrálnom území F., okres F., zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom F., odbor katastrálny. Upovedomenie bolo povinnej doručené dňa 15.05.2017.

8. Darovacou zmluvou zo dňa 19.05.2017 spísanou vo forme notárskej zápisnice na Notárskom úrade notára H.. X. X., matka a otec žalovanej, ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti a to bytu č. X, vchod č. XX na druhom pochodí bytového domu so súpis. č. XXXX, ktorý je postavený na parcele CKN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 568 m2, podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach v XX/XXXX a spoluvlastníckeho podielu k pozemku pare. CKN č. XXXX v XX/

XXXX v katastrálnom území F., okres F., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom F., odbor katastrálny, previedli vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam na žalovanú. Žalovaná sa zároveň zaviazala, že umožní svojim rodičom bývať v prevádzanej nehnuteľnosti a že sa o nich postará v prípade staroby a choroby a zabezpečí im primeraný pohreb.

Rozhodnutím Okresného úradu F., katastrálny odbor, zo dňa 22.05.2017 pod číslom V XXX/XXXX bol povolený vklad vlastníckeho práva žalovanej v vyššie uvedeným prevedeným nehnuteľnostiam.

9. Z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie F., obec F. vyplýva, že ako vlastníčka nehnuteľnosti a to bytu č. X, vchod č. XX na druhom pochodí bytového domu so súpis. č. XXXX, ktorý je postavený na parcele CKN spare. Č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 568 m2, podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach v XX/XXXX a spoluvlastníckeho podielu k pozemku pare. CKN spare. č. XXXX v XX/XXXX v katastrálnom území F., okres F., zapísaná žalovaná. Ako titul nadobudnutia je uvedená darovacia zmluva č. V XXX/XXXX zo dňa 19.05.2017.

10. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 18.08.2017 uviedla, že notárska zápisnica bola podpísaná dňa 19.05.2017 a toto konanie dlžníčky by mohlo vyvolať dojem, že sa snaží o znemožnenie vymoženia jej pohľadávky, avšak prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti predchádzali iné vážne okolnosti, na základe ktorých sa rodičia žalovanej rozhodli darovať tento byt ich dcére, t.j. žalovanej. Matka žalovanej obdŕžala z Mestského úradu F. oznámenie na možnosť odkúpenia bytu zo dňa 03.10.2016. Ak by žalovaná tento byt neodkúpila, mohla nastať situácia, že žalovaná spolu s rodičmi prídu o bývanie, keďže v prípade ak tento byt v lehote na podanie žiadosti neodkúpia, by ho bolo následne možné odkúpiť za trhovú cenu porovnateľného bytu v danej lokalite, ktorá by niekoľkonásobne presahovala zostatkovú hodnotu. Z ich príjmu by si to nemohli dovoliť.

Na vyplatenie zostatkovej hodnoty bytu spolu so všetkým poplatkami v celkovej sume cca 3.000,- eur žalovaná bola nútená požiadať o poskytnutie študentskej pôžičky vo výške 6.000,- eur, pričom mesačná splátka tohoto úveru predstavuje sumu 114,- eur. Z uvedeného dôvodu sa rodičia žalovanej rozhodli previesť nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva, a to darovacou zmluvou zo dňa 19.05.2017, keďže len Rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva v prospech maky a otca žalovanej im bolo doručené až začiatkom mesiaca apríl 2017, kedy zároveň došlo aj k formálnemu odovzdaniu a prevzatiu uvedenej nehnuteľnosti. Potom sa však zdravotný stav otca žalovanej natoľko zhoršil, že bol dlhodobo hospitalizovaný, preto spísanie a podpísanie darovacej zmluvy bolo možné až v mesiaci máj 2017. V čase podpisu darovacej zmluvy ako aj prevodu vlastníckeho práva v prospech žalovanej na tomto byte nebola žiadna ťarcha ani poznámka o vedenom exekučnom konaní súdnym exekútorom H.. Y. O.. Na základe týchto skutočností preto žalovaná nemala žiadne pochybnosti o úmysle jej matky a otca previesť, vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva a nemohla ani pri náležitej starostlivosti rozpoznať, resp. vedieť, že by týmto prevodom mohol byť žalobca ukrátený.

Žalovaná je nezaopatreným dieťaťom, študentkou X. ročníka Strednej odbornej školy v F., v septembri nastupuje do 5. ročníka, a teda je pochopiteľné že žiadny príjem nemá. Býva spolu s rodičmi v predmetnom byte v F. a všetky náklady spojené s užívaním bytu v mesačnej sume vo výške cca 230,- eur sú pokrývané iba z príjmu matky žalovanej. Matka žalovanej poberá opatrovateľský príspevok vo výške 245,- eur mesačne, nakoľko sa stará o manžela, otca žalovanej, pretože prekonal mozgovú príhodu. Len samotné náklady na lieky a pomôcky pre otca žalovanej predstavujú sumu vo výške 60,- eur, pretože potrebuje aj špeciálne hygienické prostriedky a stravu. Príjem otca žalovanej, po vykonaní zrážok z jeho dôchodku predstavuje sumu cca 200,- eur, čo nepostačuje ani na pokrytie jeho najnevyhnutnejších nákladov.

V čase kedy došlo k spísaniu darovacej zmluvy medzi žalovanou a jej rodičmi, bol zdravotný stav jej otca veľmi kritický, čo malo negatívny vplyv aj na matku žalovanej, následkom čoho opomenula aj doručenie Upovedomenie o začatí exekúcie zriadením EZP na nehnuteľnosť. Rovnako tiež matka žalovanej nie úmyselne porušila „zákaz dlžníka nakladať s majetkom" uložený v predmetnom Upovedomení, keďže ako fyzická osoba bez vyššieho vzdelania nerozumie jednotlivým pojmom používaným v exekučnom konaní a v zlom psychickom stave majúcim pôvod v zlom zdravotnom stave jej manžela si preto ani neuvedomovala vážnosť, situácie a nevenovala dostatočnú pozornosť obsahu doručených písomností. žalovaná, nemala a ani nemohla mat' žiadnu vedomosť o prípadnom úmysle dlžníčky, pretože o existencii nejakého prebiehajúceho exekučného konania voči matke nemala žalovaná žiadnu vedomosť,

a v dobrej viere s vedomím, že nadobúda do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosť, na ktorej neviazne žiadna ťarcha spočívajúca v prebiehajúcom exekučnom konaní uzavrela so svojimi rodičmi darovaciu zmluvu.

V ďalšom uviedla, že sa nestotožňujeme ani s argumentáciou žalobcu o tom, že dlžníčka prevodom danej nehnuteľnosti zmarila možnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu, pretože ak by aj k uvedenému prevodu nehnuteľnosti nedošlo, v zmysle ust. § 63 ods. 2 Exekučného poriadku by súdny exekútor exekúciu predajom nehnuteľnosti vykonať nemohol, pretože pohľadávka oprávneného bez príslušenstva predstavuje sumu iba 1 300,19 eur.

Podľa pripojeného oznámenia Mesta Humenné zo dňa 03.10.2016, matka žalovanej týmto prípisom bola upovedomená o tom, že môže požiadať o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva za zvýhodnenú cenu do 31.12.2016, pričom cena bytu predstavuje sumu 1 282,35 eur, pričom vlastník bytu je povinný uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva do dvoch rokov od doručenia žiadosti. Podaním žiadosti po 31.12.2016 sa už pre výpočet ceny bytu použije odborný posudok.

Z pripojenej Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 02.12.2016 uzatvorenej medzi Y. Y.. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 6 000,- eur, ktorý sa zaviazala s platiť formou pravidelných 96-tich splátok pri mesačnej výške splátky 114,32 eur.

Dňa 14.12.2016 boli na účet matky žalovanej vložené finančné prostriedky vo výške 1 605,- eur a dňa 24.01.2017 boli v prospech Mesta Humenné uhradené finančné prostriedky vo výške 1 279,93 eur.

Z pripojene Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 28.12.2016 uzatvorenej medzi Mestom Humenné a rodičmi žalovanej vyplýva, že jej predmetom bol prevod nehnuteľností do bezpodielového spoluvlastníctva manželova to bytu č. X, vchod č. XX na druhom pochodí bytového domu so súpis. č. XXXX, ktorý je postavený na parcele CKN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 568 m2, podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach v XX/XXXX a spoluvlastníckeho podielu k pozemku pare. CKN č. XXXX v XX/XXXX v katastrálnom území F., okres F., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom F., odbor katastrálny. Vklad vlastníckeho práva matky a otca žalovanej bol povolený dňa 24.03.2017.

11. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 20.09.2017 uviedol, že medzi žalovanou a jej rodičmi došlo k uzavretiu darovacej zmluvy. Predmetná darovacia zmluva bola uzatvorená písomne a bola dokonca vyhotovená vo forme notárskej zápisnice. Predmetná notárska zápisnica mohla byť vyhotovená len na podklade výslovnej žiadosti účastníkov zmluvy. Ak by mali účastníci predmetnej darovacej zmluvy mali záujem na vyhotovení kúpnej zmluvy, tak potom by im príslušná notárka pripravila na podpis kúpnu zmluvu. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že nespochybniteľným titulom nadobudnutia bytu zo strany žalovanej je darovacia zmluva. Akékoľvek dohody účastníkov predmetnej zmluvy pred jej uzavretím nemajú akúkoľvek právnu relevanciu pri posudzovaní titulu nadobudnutia darovacej zmluvy. Je možné uvažovať, že medzi účastníkmi darovacej zmluvy mohla okamihom zaplatenia kúpnej zmluvy za byt Mestu Humenné vzniknúť zmluva o pôžičke/prípadne zmluva o darovaní, avšak tento právny vzťah nemôže mat' akýkoľvek právny vplyv na samotnú darovaciu zmluvu, na podklade ktorej bol byt prevedený do výlučného vlastníctva žalovanej.

Podľa jeho názoru sú samotné tvrdenia žalovanej ohľadne dôvodu uzavretia darovacej zmluvy ako aj dátumu uzavretia zmluvy z jej strany uvádzané len účelovo. Uvedené dôvodíme tým, že sama žalovaná vo svojom podaní uvádza, že nastupuje do 5. ročníka Strednej odbornej školy v F. a teda, že nemá žiaden príjem, pričom z tohto dôvodu sa všetky náklady pokrývajú iba z príjmu matky žalovanej. S vlastníctvom nehnuteľností je bežne spojená povinnosť za takéto vlastníctvo platiť nejaké úhrady a to či už z pohľadu daní, ako aj nákladov spojených s udržiavaním nehnuteľností. Teda ak žalovaná nedisponuje vo vzťahu k plateniu úhrad spojených s užívaním bytu žiadnymi finančnými prostriedkami, tak potom nie je úplne zrejmé, že z akého dôvodu bol predmetný byt na ňu vlastne prevedený. Jediným logickým záverom je potom len ten záver, že tento prevod sa udial len s cieľom znížiť pravdepodobnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu, nakoľko účastníci darovacej zmluvy nemohli mať pri zohľadnení vyššie uvedených skutočností reálne iný dôvod k vykonaniu prevodu vlastníckeho práva k bytu. Je vysoko pravdepodobné, že predmetný úver na zaplatenie kúpnej ceny bytu musela zobrať žalovaná z dôvodu, že jej rodičom by banky úver neschválili, nakoľko sa voči matke žalovanej viedlo exekučné konanie,

čo určite negatívne vplývalo na posúdenie bonity rodičov žalovanej. Ak by rodičom žalovanej umožnili zobrať si úver, tak by si ho aj s najväčšou pravdepodobnosťou zobrali, nakoľko žalovaná nemá zatiaľ stály príjem. Vzhľadom na to, že žalovaná nemá ešte stály príjem, je vysoko pravdepodobné, že splátky úveru uhrádzajú jej rodičia. Zároveň však nepovažuje za preukázane, že peňažné prostriedky, ktoré boli žalovanej poskytnuté prostredníctvom úveru, boli použité na zaplatenie kúpnej ceny za byt.

V ďalšom uviedol, že zákonodarca v zmysle § 63 ods. 2 Exekučného poriadku, aj keď vymáhaná suma istiny nedosahuje sumu 2 000,- eur, nezakázal aby súdny exekútor pri vykonávaní exekúcie mohol zriadiť exekučné záložné právo. Zriadením exekučného záložného práva, by oprávnený získal poradie pri prípadnom výkone exekučného záložného práva zo strany iného prípadného veriteľa oprávneného a následnom prípadnom rozvrhu z vykonanej dražbe, čím by mohlo dôjsť k uspokojeniu jeho vymáhateľnej pohľadávky. V prípade, ak by oprávnený nemal na nehnuteľnosti zriadené exekučné záložné právo, tak potom by nebol pri rozvrhu výťažku z predaja nehnuteľnosti uspokojený. Predmetný prevod bytu teda zmaril potencionálne uspokojenie žalobcu ako veriteľa pohľadávky, nakoľko si už nemôže prostredníctvom súdneho exekútora na byte zriadiť exekučné záložné právo, Súčasne zriadenie exekučného záložného práva pôsobí v rámci exekúcie na povinného aj nepriamo, a to tým, že ak je na nehnuteľnosti, ktorú by chcel povinný predať zriadené exekučné záložné právo, ktoré je zapísané v katastri nehnuteľností, tak potencionálny kupujúci, ak si pozrie LV a nájde tam zápis o exekučnom záložnom práve, tak s vysokou pravdepodobnost'ou takúto nehnuteľnosť nekúpi.

12. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 09.11.2017 uviedla, že momentálne je študentkou 5. ročníka a je daný predpoklad, že v nasledujúcom roku štúdium ukončí a zamestná sa a túto pôžičku bude splácať z vlastných finančných prostriedkov, pričom v tomto byte budú aj naďalej bývať jej rodičia, o ktorých sa aj bude starať. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie rodičov žalovanej o prevode vlastníckeho práva prirodzene a pochopiteľne vyplynulo z danej situácie. Nevidí dôvod, aby medzi žalovanou a jej rodičmi malo dôjsť ešte následne k uzavretiu kúpnej zmluvy, tak ako to konštatuje žalobca.

Poukázala, že nemala a ani nemohla mať žiadne pochybnosti o úmysle jej matky ako dlžníčky zmariť uspokojenie pohľadávky, tak ako tvrdí žalobca, pretože o existencii prebiehajúceho exekučného konania na exekútorskom úrade H.. Y. O. voči jej matke nemala žiadnu vedomosť a v dobrej viere s vedomím, že nadobúda do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosť, uzavrela so svojimi rodičmi darovaciu zmluvu. Pri spísaní darovacej zmluvy notárka H.. X. X. účastníkom oznámila, že na predmetnom byte je zriadené exekučné záložné právo exekútorským úradom F. - súdny exekútor H.. Ľ. E., kedy následné matka žalovanej v deň podpisu darovacej zmluvy, tj. dňa 19.05.2017 pohľadávku uhradila a preto žalovaná nemala žiadne pochybnosti o úmysle jej matky a otca previesť vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva a nemohla ani pri náležitej starostlivosti rozpoznať, resp. vedieť, že by týmto prevodom mohol byt' žalobca ukrátený aj vzhľadom k tomu, že je študentkou strednej školy a zatiaľ nemá dostatočne právne vedomie. Z pripojených dokladov vyplýva, že matka žalovanej písomným prípisom zo dňa 14.08.2017 požiadala súdneho exekútora H.. Y. O. vo veci EX 623/11 o uzatvorenie dohody o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky formou splátok vo výške 20,- eur mesačne. Z pripojenej kópie poštového poukazu zo dňa 18.09.2017 vyplýva, že v prospech súdneho exekútora uhradila sumu 10,- eur.

Z pripojeného príjmového pokladničného dokladu zo dňa 19.05.2017 vyplýva, že matka žalovanej uhradila sumu 600,- eur na exekúciu vedenú pod sp. zn. EX/148/2005.

13. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že žalobca zotrváva na podanej žalobe a žiada, aby jej súd vyhovel. Došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy, tým pádom došlo k znemožneniu zriadenia exekučného záložného práva na predmetný byt zo strany žalobcu ako veriteľa a následnému možnému uspokojeniu pohľadávky žalobcu ako veriteľa pri odpredaji daného bytu. V ďalšom poukázal, že pokiaľ sa jedná o úmysel ukrátiť veriteľa, tak v tomto prípade sa jedná o darovaciu zmluvu, ktorá bola uzatvorená medzi blízkymi osobami, v tomto prípade sa teda dôkazné bremeno prenáša na žalovanú, ktorá musí preukázať, že ani pri vynaložení náležitej odbornej starostlivosti nevedela o úmysle svojej matky, že chce takým to úkonom ukrátiť veriteľa a zo strany žalovanej v tomto smere nedošlo k uneseniu dôkazného bremena.

14. Právny zástupca žalovanej vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že žalovaná ani pri vynaložení náležitej odbornej starostlivosti nemohla rozpoznať úmysle svojej matky ukrátiť veriteľa, teda žalobcu. Poukázal na rozhodnutia aj krajského súdu, ktorý rozhodol

15. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa § 42b ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

16. Podľa § 63 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Zákon“), ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje 2 000,- eur (ďalej len „drobné exekúcie“), nemožno exekúciu vykonať predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného predpisu; právo zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť tým nie je dotknuté. Za drobnú exekúciu sa nepovažuje exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom.

Podľa § 63 ods. 3 Zákona, exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný prihlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa odseku 2, možno vykonať výnimočne na základe schválenia súdu, ak sú voči povinnému vedené viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky prevyšujúce v súhrne 2 000,- eur a exekútor preukáže, že peňažná pohľadávka nemôže byť vymožená iným spôsobom. Návrh na schválenie predaja nehnuteľnosti podľa prvej vety môže podať exekútor, ktorý ako prvý v poradí na nehnuteľnosti zriadil exekučné záložné právo a na základe jeho písomného súhlasu aj exekútor, ktorého exekučné záložné právo bolo zriadené neskôr.

Podľa § 64 Zákona, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti.

Podľa § 65 Zákona, exekútor môže vykonať exekúciu v jednom exekučnom konaní aj niekoľkými spôsobmi. V prípade zjavného nepomeru vymáhanej povinnosti a hodnoty zabezpečeného majetku povinného je exekútor, po preukázaní dostatočného zabezpečenia vymáhanej povinnosti majetkom zo strany povinného a na jeho žiadosť, povinný odblokovať zabezpečený majetok v prevyšujúcej časti.

17. V danej právnej veci súd mal za preukázané, že na základe rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 6C/76/2010-161 a to ako exekučného titulu je vedené exekučné konanie sp. zn. EX 623/2011 súdnym exekútorom H.. Y. O. pre vymoženie sumy 1 300,19 eur s prísl., kde povinnou je matka žalovanej. Súdnym exekútorom bolo v rámci exekučného konania zriadené exekučné záložné právo na nehnuteľnosť vo vlastníctve dlžníka, teda matky žalovanej, a to na rodinný dom v kat. území T., okr. J., list vlastníctva XXX, ktorého výlučnou vlastníčkou je matka žalovanej. Upovedomenie o zriadení exekučného záložného práva bolo matke žalovanej doručené dňa 23.5.2011.

Dňa 28.12.2016 bola medzi matkou žalovanej, jej otcom a Mestom Humenné uzatvorená zmluva o prevode vlastníctva k bytu č. X, na X. I. Č.. XXXX, vchod XX v F., zapísaných na LV č. XXXX, vklad vlastníckeho práva matky a otca žalovanej bol povolený dňa 24.03.2017. Dňa 03.05.2017 súdny exekútor vydal v exekučnej veci EX623/2011 upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na uvedený byt a toto upovedomenie bolo matke žalovanej doručené dňa 15.5.2017.

Dňa 19.05.2017 formou Notárskej zápisnice bola medzi matkou a otcom žalovanej a žalovanou uzatvorená darovacia zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k predmetnému bytu na žalovanú. Vklad vlastníckeho práva žalovanej bol povolený dňa 22.5.2017.

Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporu rozporované.

18. V danom konaní sa žalobca voči žalovanej domáhal určenia právnej neúčinnosti uzatvorenej darovacej zmluvy z dôvodu, že sa jedná o právny úkon urobený v posledných troch rokoch a týmto právnym úkon došlo k ukráteniu uspokojenie jeho pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní, kde exekučným titulom je právoplatné rozhodnutie súdu.

Odporovateľnosť právneho úkonu je popri neplatnosti právneho úkonu ďalším právnym následkom vadnosti právneho úkonu. Odporovateľnosť právnych úkonov spočíva v tom, že právne úkony dlžníka, pokiaľ ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, môžu byť veriteľom napadnuté na súde odporom. Cieľom odporovacej žaloby je dosiahnuť rozsudok súdu, ktorým sa právny úkon dlžníka vyhlási za právne neúčinný. Prostredníctvom odporovateľnosti sa poskytuje teda ochrana veriteľovi pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu jeho majetku, a tým aj k zmareniu či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka riadne a včas uspokojená.

Podstata občianskoprávnej odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že právny úkon, ktorému veriteľ odporuje, stráca za stanovených podmienok právnu účinnosť (§ 42a ods. 1 a § 42b ods. 4 . Táto neúčinnosť nemá všeobecnú povahu, ale pôsobí iba vo vzťahu k veriteľovi, avšak vo vzťahu k ostatným subjektom zostávajú účinky právneho úkonu zachované. Preto hovoríme v tomto prípade, že právnym dôsledkom odporovania právneho úkonu dlžníka je relatívna neúčinnosť právneho úkonu.

19. Podmienky, za ktorých môže veriteľ napadnúť právny úkon dlžníka odporovacou žalobou, sú uvedené v ustanovení § 42 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to: a) právny úkon, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa, b) vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, c) ukrátenie veriteľa (objektívna stránka odporovateľnosti), d) úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa (subjektívna stránka odporovateľnosti) a e) vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. 20. Za odporovateľný možno označiť každý právny úkon dlžníka, ktorý vedie k ukráteniu pohľadávky veriteľa. V danej právnej veci je odporovateľným právnym úkonom darovacia zmluva zo dňa 19.05.2017 uzatvorená medzi rodičmi žalovanej a žalovanou, pričom sa jedná o platný právny úkon.

Na strane žalobcu existuje aj vymáhateľná pohľadávky voči dlžníkovi a to matke žalovanej vo výške 1 300,19 eur s príslušenstvom, ktorá je exekučne vymáhaná.

21. Ďalším predpokladom úspešnosti odporovacej žaloby je preukázanie skutočností, že odporovaným právnym úkonom dochádza k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že pohľadávka je vymáhateľná a že dlžníkove právne úkony skracujú jej uspokojenie, nesie veriteľ.

Základnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti je teda skutočné ukrátenie veriteľa. Ukrátením veriteľa je odňatie možnosti, aby sa jeho pohľadávka mohla reálne uspokojiť z majetku dlžníka. K tomu smerujú odporovateľné právne úkony dlžníka s treťou osobou. Ide o také právne úkony, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak má v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka (na základe exekúcie), hoci, nebyť týchto úkonov, by sa mohla z majetku dlžníka inak uspokojiť

Právne úkony dlžníka ukracujú pohľadávku veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a ak má v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci - nebyť týchto úkonov - by sa z majetku dlžníka uspokojili.

Právne úkony dlžníka ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov by sa z majetku dlžníka aspoň čiastočne uspokojil (Rc 64/2002). K ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa teda nemôže dôjsť, ak sa síce zmenší majetok dlžníka, ak však dlžník napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom vlastní taký majetok, ktorý sám osebe postačuje na to, aby sa z neho veriteľ uspokojil.

K ukráteniu pohľadávky veriteľa v zmysle § 42a nedochádza, ak dlžník vlastní taký majetok, ktorý postačuje na to, aby sa z neho veriteľ uspokojil (Ro NS ČR z 22.06.2001, sp. zn. 21 Cdo/2088/2000).

V danej právnej veci súd dospel k záveru, že nie je daný základný predpoklad úspešnosti žaloby na strane žalobcu a to preukázanie skutočnosti, že darovacou zmluvou došlo k ukráteniu žalobcu ako veriteľa na uspokojení jeho vymáhateľnej pohľadávky. Matka žalovanej ako dlžníčka žalobcu je vlastníkom aj iného majetku, z ktorého môže byť pohľadávka žalobcu uspokojená. Je výlučnou vlastníčkou rodinného domu v obci Výrava, pričom za účelom uspokojenia peňažnej pohľadávky žalobcu je v jeho prospech zriadené aj exekučné záložné právo na uvedenú nehnuteľnosť. Exekučné záložné právo bolo zriadené už v roku 2011, pričom sa vzťahuje na nehnuteľnosť vo vlastníctve dlžníčky, kde dlžníčka nie je prihlásená k trvalému a ani k prechodnému pobytu. Na uvedenej nehnuteľnosti viazlo aj iné v poradí skoršie exekučné záložné právo pre pohľadávku iného veriteľa, vzhľadom však na doklady predložené v tomto konaní zo strany žalovanej svedčiace o tom, že pohľadávka zabezpečená skorším exekučným záložným právom už bola uhradená, toto skoršie záložné právo bude zrušené a žalobcovo exekučné záložné právo bude prvé v poradí a nič mu nebude brániť v tom, aby jeho pohľadávka bola uspokojená z odpredaja uvedenej nehnuteľnosti.

Súd tiež poukazuje, že musí prihliadať na primeranosť hodnoty majetku, ktorý má byť zabezpečený exekučným záložným právom vo vzťahu k samotnej výške pohľadávky veriteľa, pričom v danom prípade oproti pohľadávke veriteľa vo výške cca 1 300,- eur je už predmetom exekučného záložného práva nehnuteľnosť - rodinný dom vo vlastníctve dlžníčky, ktorý má oveľa vyššiu hodnotu ako samotná pohľadávka žalobcu.

22. Súd pre úplnosť uvádza, že predmetom exekučného vymáhania je pohľadávka žalobcu, ktorá je kvalifikovaná ako drobná pohľadávka - t.j. pohľadávka neprevyšujúca sumu 2 000,- eur v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku a teda aj v prípade zriadenia exekučného záložného práva na nehnuteľnosť, ktorá bola na žalovanú prevedená darovacou zmluvou, pričom v tejto nehnuteľnosti má dlžníčka žalobcu trvalý pobyt, by nebolo možné realizovať odpredaj tejto nehnuteľnosti v exekučnom konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že na danej nehnuteľnosti neviaznu iné ťarchy, súdu sa javí ako neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalovanej, ak by takéto exekučné záložné právo bolo zriadené, nakoľko nie je možné ani hypoteticky určiť časový interval v ktorom tak, ako žalobca tvrdí, by pre prípadné ďalšie záväzky dlžníčky mohlo byť zriadené v poradí ďalšie záložné právo a celkovo

by potom súčet pohľadávok mohol prevýšiť sumu 2 000,- eur a exekútor by mohol pristúpiť k výkonu exekúcie predajom nehnuteľnosti.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť a preto ju v celom rozsahu zamietol. Ďalšie skutkové tvrdenia žalobcu vo vzťahu k žalovanej a to úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa a vedomosť žalovanej o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa súd neskúmal a v tomto smere nevykonal dokazovanie a to vzhľadom na skutočnosť, že nemal za preukázanie splnenie už objektívneho predpokladu odporovateľnosti - ukrátenie veriteľa, tak ako vyššie uviedol a dokazovanie v tomto smere by bolo nadbytočné a neúčelné.

24. Podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobu zamietol a preto žalovanej vo vzťahu k žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.