Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_23Er-79-2009.pdf
PDF · 72.42 KB
Case nature
Area
Subarea
23Er/79/2009
Uznesenie
Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného KVANTUM Slovakia, s.r.o., IČO: 36 334 359, so sídlom v Prievidzi, Matice slovenskej 8, zastúpený JUDr. Máriou Habalčíkovou, advokátkou so sídlom v Prievidzi, Bakalárska 4, proti povinnému Q. Č., B.. XX.XX.XXXX, X. P. Z., B. XXX/XX, vedenej pod spisovou značkou EX 134/2009 súdnym exekútorom JUDr. Júliusom Rosinom, Exekútorský úrad so sídlom v Topoľčanoch, Stummerova 1553, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 388,80 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Júliusovi Rosinovi trovy exekúcie vo výške 68,21 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen poverením č. 5611 021678 * zo dňa 19.02.2009 poveril súdneho exekútora JUDr. Júliusa Rosinu vykonaním exekúcie voči povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 388,80 Eur s príslušenstvom na základe uznesenia Okresného súdu Zvolen č.k. 6Cb/17/2008-33 zo dňa 30.10.2008.
Dňa 27.12.2017 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 167 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“), návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou. Podľa § 167a ods. 3 ZoKR, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Podľa § 167f ods. 2 veta prvá ZoKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môže byť uspokojená pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“).
Z Obchodného vestníka súd zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3OdK/458/2017 zo dňa 05.12.2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 235/2017 zo dňa
11.12.2017, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Erika Čížová, nar. 12.03.1963, bytom vo Zvolene, Nižovec 218/19, ktorý je povinným v prejednávanej exekučnej veci.
Na základe uvedenej skutočnosti súd podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 ZoKR exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 1 veta prvá a druhá Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, nakoľko sa exekúcia zastavila z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
Súdny exekútor si v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. (ďalej len „vyhláška“) uplatnil právo na odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti paušálnou sumou za jednotlivé úkony, a to za 36 úkonov exekučnej činnosti po 3,32 Eur. Súdny exekútor si uplatnil odmenu za úkon „doručenie príkazu na začatie exekúcie“ 5x, za úkon „doručenie upovedomenia o začatí exekúcie“ 2x, za úkon „doručenie exekučného príkazu“ 15x a za úkon „doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie“ 6x, avšak vyhláška v § 15 ods. 1 písm. b) až e) nehovorí, že paušálnou sumou odmeny sa odmeňuje každé doručenie príkazu na začatie exekúcie, každé doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, každé doručenie exekučného príkazu a každé doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, ale hovorí iba o odmene za doručenie príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu a upovedomenia o spôsobe exekúcie. Pri výklade predmetného ustanovenia vyhlášky je potrebné zohľadniť, že normotvorca pri výpočte jednotlivých úkonov exekučnej činnosti obsiahnutom v ustanovení § 15 ods. 1 rozlišuje jednak jednotlivé úkony, za vykonanie každého z ktorých patrí súdnemu exekútorovi odmena, a tiež úkony, pri ktorých patrí súdnemu exekútorovi odmena len 1x. Súd teda súdnemu exekútorovi priznal odmenu za doručenie príkazu na začatie exekúcie 1x, za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1x, za doručenie exekučného príkazu 1x a za doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie 1x. Súdny exekútor má tak v prejednávanej veci nárok na paušálnu odmenu za 12 úkonov exekučnej činnosti, t.j. v danom prípade mu patrí odmena vo výške 39,84 Eur.
Podľa § 22 vyhlášky si súdny exekútor uplatnil náhradu hotových výdavkov vo výške 72,20 Eur za poštovné. Súd však priznal exekútorovi náhradu poštovného len vo výške 17,- Eur, keďže v predloženom exekučnom spise sa nachádzalo len 10 doručeniek, resp. poštou vrátených obálok, preukazujúcich vynaloženie poštovného, pričom súd vychádzal z ceny poštovného 1,70 Eur za každú zásielku. Okrem toho, že z obsahu exekučného spisu nie je vynaloženie poštovného v prevyšujúcom rozsahu preukázané, súd navyše ani nepovažuje vynaloženie tohto poštovného za účelné a hospodárne, keď jeho vynaloženie sa malo týkať korešpondencie s bankami a inštitúciami, na ktoré sa súdny exekútor v rámci výkonu exekučnej činnosti opakovanie obracia so žiadosťami o súčinnosť, resp. doručuje im príkazy na začatie exekúcie a exekučné príkazy. Podľa názoru súdu preto nie je v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania, aby dochádzalo k navyšovaniu hotových výdavkov za poštovné tým, že písomnosti vyhotovené súdnym exekútorom a týkajúce sa rôznych exekučných konaní, avšak adresované tej istej inštitúcii, by boli doručované každá samostatne - s väčšími nákladmi, na ťarchu účastníkov jednotlivých exekučných konaní. Takýto postup by bol v rozpore s kritériom účelnosti vyplývajúcim z ustanovenia § 200 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku, ktoré podmieňuje vznik nároku na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora nielen skutočnosťou, že boli reálne vynaložené, ale aj tým, že boli vynaložené účelne. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov súdneho exekútora musí zohľadniť skutočnosť, že cieľom exekúcie je uspokojenie pohľadávky oprávneného v čo najvyššej miere
a v čo najkratšom čase, pričom cieľom exekúcie rozhodne nie je neefektívne navyšovanie trov a tejto skutočnosti je potrebné podriadiť aj výklad jednotlivých ustanovení vyhlášky.
Súd priznal súdnemu exekútorovi 20 % DPH z odmeny 39,84 Eur a z náhrady hotových výdavkov 17,- Eur, spolu DPH vo výške 11,37 Eur. Vzhľadom na vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie celkovo vo výške 68,21 Eur tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia (celé vyúčtovanie trov exekúcie súdneho exekútora sa nachádza na č.l. 9 v spise tunajšieho súdu pod sp. zn. 23Er/79/2009).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané, a to v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na tunajšom súde. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení.
V sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.