Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/257/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO 31 575 951, proti žalovanému: L. M., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXX/XX, T., o zaplatenie 7.531,20 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 30C/51/2016-38 zo dňa 03. novembra 2016, v časti, v ktorej súd žalobu zamietol, v časti splatnosti istiny s príslušenstvom a v časti trov konania, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej, zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti splatnosti istiny a príslušenstva a v časti výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec sa mu v zrušenej časti v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým odsekom výroku zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.310,92 eura s 8 % úrokom z omeškania ročne od 16.01.2014 do zaplatenia a trovy konania v splátkach po 80 eur mesačne splatných vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom február 2017, pod následkom straty výhody splátok. Druhým odsekom výroku. vo zvyšku žalobu zamietol a tretím odsekom výroku priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 2 písm. c) a k), § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len ZoSÚ), § 52 ods. 1, 3 a 4, § 54 ods. 1, § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Vecne argumentoval tým, že zo skutkových zistení mal preukázané, že sporové strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver 8.000 eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. Žalovaný uhradil jednotlivými splátkami časť úveru 1.689,80 eura, pričom v zmluve absentujú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zdôraznil, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý dodávateľom a teda spotrebiteľ legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej podobe a predloží spotrebiteľovi na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa neboli naplnené. Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Zmluva neobsahuje adresu predávajúceho,

na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. I keď v zmluve je uvedená adresa žalobcu v jej záhlaví, zo žiadneho ustanovenia zmluvy, príp. úverových podmienok nevyplýva, že adresa žalobcu je tou, na ktorej má spotrebiteľ právo uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal súd preukázané, že žalobca ako veriteľ určil výšku mesačnej splátky len jednou sumou 129,16 eura bez jasnej a určitej špecifikácie aká suma z toho pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky, keď žalobca takýmto postupom obchádzal jednotlivé ustanovenia ZoSÚ. Účelu zákonnej úpravy, ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana slabšieho účastníka právneho vzťahu, zodpovedá len taký výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, ktorý viaže každý z údajov tam uvedených, jednak k istine, ako i k úrokom, resp. k poplatku.

2. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je len čiastočne dôvodná. V prejednávanej veci zo žalobcom predloženého výpisu bolo preukázané, že žalovaný z poskytnutého úveru (8.000 eur) uhradil jednotlivými splátkami sumu 1.689,08 eura, preto súd vyhovel žalobe len v časti zaplatenia sumy, ktorú žalovaný skutočne vyčerpal a nevrátil (6.310,92 eura) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Keďže sa žalovaný ocitol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, bol žalobca oprávnený od neho požadovať aj zaplatenie úroku z omeškania. Žalobca tak má nárok na zaplatenie úroku z omeškania v rozsahu požadovanom v žalobe (žalovaný bol v omeškaní už skôr).

3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, t.j. podľa úspešnosti v spore. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 7.531,20 eura s príslušenstvom, úspešný bol v časti čo do zaplatenia sumy 6.310,92 eura s príslušenstvom a vo zvyšnej časti vrátane zmluvného úroku vo výške 14,9 % ročne zo sumy 7.567,90 eura od 16.01.2014 bol neúspešný. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 . V súlade s § 234 ods. 4 súd povolil žalovanému na zaplatenie dlhu mesačné splátky po 80 eur, prihliadajúc na výšku peňažného plnenia a majetkové pomery žalovaného, keď povolením splátok nebude žalobca vo svojich majetkových pomeroch dotknutý. V prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky žalovaný stráca výhodu splátok a vznikne mu povinnosť uhradiť dlh jednorazovo.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd žalobu zamietol, v časti splatnosti istiny s príslušenstvom a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že zmluva obsahuje adresu žalobcu. Okrem toho v bode 24.1. VOP označenom ako Reklamácie a sťažnosti je uvedené: „Banka na svojom webovom sídle, ako aj na Obchodných miestach, zverejňuje Reklamačný poriadok, ktorým sa riadia všetky právne vzťahy v súvislosti s podávaním a riešením prípadných sťažností a reklamácií klienta na kvalitu služieb poskytovaných bankou, najmä spôsob ich predkladania, náležitosti reklamácie alebo sťažnosti, lehoty na ich vybavenie, spôsob vybavenia.“ Na webovom sídle žalobcu je uvedený presný postup pri podávaní sťažností a reklamácií. Reklamačný poriadok v bode 2.1 uvádza: Klient môže uplatniť reklamáciu písomne a to: - poštovým doručením banke, - e-mailom na adresu C., alebo prostredníctvom zaslania cez „Napíšte nám“ na S., osobne počas prevádzkovej doby v ktorejkoľvek pobočke banky. Má teda za to, že zmluva obsahuje zákonnú náležitosť tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 2 písm. c) ZoSÚ. V zmysle bodu 1.1 zmluvy banka poskytne klientovi peňažné prostriedky za podmienok uvedených v tejto zmluve, v obchodných podmienkach pre úvery občanom, a vo všeobecných obchodných podmienkach žalobcu, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Z uvedeného vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky žalobcu a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie vo všeobecných obchodných podmienkach (VOP). Z uvedeného teda vyplýva, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Informáciu, že splácanie spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných splátok a že rozdelenie splátok na istiny a úroky úveru obsahuje amortizačná tabuľka, banka klientovi poskytuje už v rámci poskytovania informácií pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Anuita a anuitné splácanie je definované ako pravidelné plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká. Z uvedeného vyplýva, že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky

bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou sa splácaný úrok znižuje a splácaná istina sa zvyšuje. Pokiaľ by mal samotný text zmluvy obsahovať podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru, znamenalo by to neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy, čo by neprispelo k jednoduchosti, zrozumiteľnosti a prehľadnosti zmluvnej dokumentácie. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP, a tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát danú službu banky využije. Zároveň termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania, ktoré sú súčasťou sadzobníka a ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok splatný. Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho spoplatnenia zmluvy neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. V prospech argumentácie banky svedčí aj fakt, že návrh novely zákona o spotrebiteľských úveroch z októbra 2015 navrhoval § 9 doplniť o odsek 3 v znení: „Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedené v odseku 2 musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a nie v jej prílohách a ani vo všeobecných obchodných podmienkach“. Z pripravovanej novely teda vyplýva, že za právneho stavu ku dňu uzatvorenia dotknutej úverovej zmluvy, zákon o spotrebiteľských úveroch od veriteľa nevyžadoval zahrnúť všetky náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 do samotného textu zmluvy a z dotknutého písm. k) taktiež nevyplýva povinnosť uvádzať v zmluve presný rozpis toho, aký podiel z jednotlivých splátok pripadá na uhradenie istiny a úrokov. Túto funkciu plní amortizačná tabuľka, o ktorú môže spotrebiteľ kedykoľvek veriteľa požiadať a tento je povinný ju spotrebiteľovi bezplatne poskytnúť. Žalobca poukázal na návrh generálnej advokátky Eleanor Sharoston prednesený dňa 09.06.2016 vo veci VEC C-42/15, návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdnom dvore EÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda vo veci Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová. K rozhodnutiu súdu, ktorým žalovanému povolil zaplatiť dlh v splátkach uvádza, že priznanie možnosti splácať dlh v splátkach nebolo zo strany žalovaného preukázané a zo strany súdu tak nebolo objektívne odôvodnené. Čo sa týka posúdenia samotných okolností prípadu, má za to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možností žalovaného uhradiť dlžnú pohľadávku. Okresný súd sa vôbec nezaoberal objektívnym preukázaním majetkových pomerov žalovaného, ale svoje zistenia obmedzil na subjektívny pohľad, resp. tvrdenia žalovaného, bez opory v preukázaných faktoch. Priznaním splátok vo výške 80 eur mesačne súd zapríčinil, že žalovaný bude istinu splácať takmer 8 rokov. Týmto rozhodnutím bezdôvodne výrazne zvýhodnil žalovaného. Posúdenie finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému zisteniu majetku žalovaného a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že jeho odvolanie je dôvodné, keďže je daný odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov za konania na oboch inštanciách.

5. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 , vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo veci samej nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, avšak v časti splatnosti istiny s príslušenstvom bolo dôvodným rozhodnutie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že pokiaľ ide o vec samu, súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Pre úplnosť je potrebné uviesť nasledovné:

8. Predmetom nároku žalobcu bolo zaplatenie istiny 7.531,20 eura, úroku vo výške 457,19 eura, úroku z omeškania 7,81 eura, úroku 14,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 7.567,90 eura od 16.01.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania 8 % ročne z nezaplatenej istiny 7.567,90 eura a nezaplatených úrokov 457,19 eura od 16.01.2014 do zaplatenia a náhrada trov konania.

9. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 6.310,92 eura s 8 % úrokom z omeškania ročne od 16.01.2014 do zaplatenia a to v mesačných splátkach po 80 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. S prihliadnutím k rozsahu odvolania žalobcu bola predmetom prieskumu odvolacieho súdu časť výroku prvoinštančného súdu v zamietajúcej časti, v ktorej súd žalobcovi nepriznal žalobou uplatnený nárok v časti istiny 1.220,28 eura s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 16.01.2014 do zaplatenia, úroku 457,19 eura, úroku z omeškania 7,81 eura, úroku 14,90 % ročne z nezaplatenej istiny 7.567,90 eura od 16.01.2014 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatených úrokov 457,19 eura a sumy 36,70 eura od 16.01.2014 z dôvodu, že zmluva neobsahovala zákonom predpísané náležitosti a preto súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov.

10. Podľa § 9 ods. 2 písm. c) a k) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

11. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

12. V danej veci bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená úverová zmluva dňa 30.07.2012, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 8.000 eur. Úver sa žalovaný zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach v počte 120 po 129,16 eura pri dojednanej úrokovej miere 14,90 %, p. a. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Ustanovenie § 9 ods. 2 ZoSÚ stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, teda s rozčlenením jednotlivých splátok, zvlášť na splátku istiny, úrokov a poplatkov, aby bolo zrejmé, koľko zo splátky sa započítava na jednotlivé časti a nestačí uviesť len celkovú výšku splátok. Predložená úverová zmluva zo dňa 30.07.2012 požadované členenie splátok neobsahovala. Takáto informácia je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej žalobcom za poskytnutý úver. Podobne súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že zmluva neobsahuje ani adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Za adresu nemožno považovať informáciu o možnosti podať reklamáciu na webe alebo na emailovej adrese. Pre úplnosť je potrebné dodať, že nie každý

dlžník má prístup na internet a ovláda prácu s počítačom. Je všeobecne známe, že spotrebiteľské úvery sú často poskytované dôchodcom, ktorý nemajú možnosť a schopnosť komunikovať s veriteľom elektronicky. Žalobca v odvolaní pripúšťa, že niektoré náležitosti o spotrebiteľskom úvere sú v samotnom texte zmluvy a ďalšie v OP a VOP. Odvolací súd nespochybňuje fakt, že neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú aj OP a VOP ako ani to, že nie všetky náležitosti musia byť v samotnej zmluve. Podstatným v danom prípade je to, že pokiaľ zákon kladie dôraz na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať aj náležitosť výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, ako aj adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, musí to obsahovať samotná zmluva. Žalobca tiež uviedol, že splátka zostáva rovnaká počas celej doby, avšak plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku. Z toho vyplýva, že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina. Ak žalobca vie predložiť spotrebiteľovi na požiadanie amortizačnú tabuľku, niet dôvodu, aby spotrebiteľovi nepredložil tabuľku, ktorá by zrozumiteľne uvádzala prehľad splátok (v zmysle zákona) pri uzatváraní samotnej zmluvy, aby spotrebiteľ mal prehľad o tom, čo a kedy spláca resp. má splácať.

13. Je pravdou, ako na to poukazuje žalobca v odvolaní, že v rozhodnutí Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15 o návrhu na začatie prejudiciálne v konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19.12.2014 a ktorý súvisí s konaním žalobcu proti Kláre Bíróovej súdny dvor uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú ustanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení z článku 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

14. Otázka priameho účinku právnych noriem EÚ sa vo všeobecnosti týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú právnu normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne na prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku Smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto prípade veriteľ proti spotrebiteľovi) v zásade platí zákaz priameho (horizontálneho) účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe jednotlivci.

15. Uznané vnútroštátne výkladové metódy vytvárajú právny rámec pre realizáciu povinností súladného výkladu vnútroštátnych noriem s právom EÚ. To ale neznamená, že tieto metódy môžu viesť k akémukoľvek výsledku, len aby bol dosiahnutý cieľ smernice. Súdny dvor už sám stanovil medze, ktoré súladný výklad má, hoci by sa opieral o uznanú vnútroštátnu metódu. Súdny dvor tieto medze prehľadne zhrnul vo veci C-212/04 rozsudok Súdneho dvora z 4.7.2006 keď uviedol, že povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem (proti zákonu) vnútroštátneho práva (aj rozsudok C-105/03 zo 16.6.2005, C-268/06 z 15.4.2008). Vzhľadom na explicitné znenie zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov by súdy, ak by vyložili toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny a úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná bez poplatkov doslova „zlomili“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradili Smernicou (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko ale nejde o priamy účinok Smernice, ale účinok nepriamy, takýto postup nie je možný preto, lebo by išlo o výklad práva contra legem. Na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so Smernicou je potrebné zákon o spotrebiteľských úveroch novelizovať zosúladiť s textom Smernice, inak by bola porušená zásada právnej istoty (výkladom contra legem).

16. Zákon č. 129/2010 Z. z. jasne ustanovuje, čo má úverová zmluva obsahovať. Preto na základe vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi presnú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov splatnosť a tiež adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť neobsahovala, je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi len poskytnutú istinu, čo súd pri rozhodovaní i zohľadnil.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo veci samej podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

18. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

19. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

20. V odvolaní žalobca poukázal na to, že pri zaviazaní žalovaného na zaplatenie priznanej istiny v splátkach vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu a posúdenie finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému zisteniu majetku žalovaného a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia.

21. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé. V neposlednom rade je však podstatným i preukázanie tvrdených skutočností (najmä s ohľadom na osobné, sociálne a majetkové pomery) žalovaným, ktorý žiada súd o priznanie výhody splátok.

22. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že počas konania pred súdom prvej inštancie žalovaný tvrdil, že chce dlžobu vyrovnať, avšak má iný úver a sú mu vykonávané exekučné zrážky vo výške 80 eur mesačne s tým, že ak má vyššiu mzdu, tak mu exekútor zráža aj vyššiu zrážku. Má záujem dlh splácať, avšak chcel by ho splácať, až keď vyrovná voči žalobcovi inú dlžobu. Ďalej uviedol, že je zamestnaný s čistým príjmom 500 eur. Má manželku a maloleté dieťa, s ktorými žije v podnájme, za ktorý platia 340 eur mesačne vrátane energií. Manželka pracuje iba na dohodu 2 hodiny denne a dosahuje mesačný príjem 150 eur. Na maloleté dieťa vynakladá bežné výdavky.

23. Súd prvej inštancie priznanie povinnosti plniť istinu i s príslušenstvom v splátkach stručne odôvodnil, tvrdené skutočnosti žalovaným o jeho osobných, sociálnych a majetkových pomeroch nepreukázal žiadnymi listinnými dôkazmi, ktoré by potvrdzovali a odôvodňovali možnosť zaviazať žalovaného zaplatiť dlžnú sumu v splátkach tak ako rozhodol súd prvej inštancie. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu, že posúdenie finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, avšak je nutné, aby nešlo o svojvoľné rozhodnutie bez vykonania relevantných dôkazov preukazujúcich majetkové a sociálne pomery žalovaného. Je potrebné prihliadnuť aj k tomu, že podľa aplikačnej praxe by sa istina s príslušenstvom mala zaplatiť v lehote do troch rokov. Ak súd povolil žalovanému splátky v rozsahu po 80 eur mesačne, je zjavné, že istinu s príslušenstvom nemôže zaplatiť v tejto lehote.

24. Súd vo svojom rozhodnutí zaplatiť dlžnú sumu v splátkach bližšie neodôvodnil, nedal odpoveď na opodstatnenie svojho postupu, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia v napadnutej časti.

25. Na základe uvedeného podľa § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti splatnosti istiny a príslušenstva a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania a vec v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude vo veci (v zrušenej časti) opätovne rozhodnúť, pričom bude potrebné posúdiť dôvodnosť návrhu žalovaného na úhradu istiny s príslušenstvom v splátkach (vzhľadom na vyššie uvedené), v prípade potreby doplniť dokazovanie, jeho výsledky riadne vyhodnotiť a vysporiadať sa s relevantnou právnou i skutkovou argumentáciou strán sporu.

27. Podľa § 396 ods. 3 ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci, pretože o trovách konania sa rozhoduje v konečnom rozhodnutí, ktoré v tomto prípade bude nasledovať.

28. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .