Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35P-10-2022.pdf
PDF · 83.73 KB
Case nature
Area
Subarea
35P/10/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J,. R. 1, F. zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov - matka: D. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., a otec: neuvedený, zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom G. L., nar. XX.X.XXXX a I. L., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom J. R. 1, F., o návrhu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trnava na zmenu platobného miesta na plnenie vyživovacej povinnosti matky, takto
rozhodol:
I. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého D. L., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne na účet príslušného úradu práce sociálnych vecí a rodiny s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 18P/68/2013-24 zo dňa 19.03.2014 v časti platobného miesta.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava doručil súdu dňa 16.02.2022 návrh na zmenu platobného miesta na plnenie vyživovacej povinnosti matky. Návrh odôvodnil tým, že maloletý Peter bol rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 20P/185/2007-26 zo dňa 12.11.2007, právoplatným 29.11.2007 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. 18P/68/2013-24, zo dňa 19.03.2014, právoplatným 25.3.2014 zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom G. L., nar. XX.X.XXXX a I. L., nar. XX.X.XXXX. Matka maloletého bola zaviazaná povinnosťou prispievať na výživu jej malol. syna, sumou 30% zo sumy životného minima mesačne, pričom výživné bola povinná platiť k rukám starých rodičov. Navrhujú, aby výživné matky na maloletého bolo určené vzhľadom k jej možnostiam a schopnostiam s prihliadnutím na vek a potreby maloletého, pričom výživné bude matka povinná uhrádzať na účet príslušného ÚPSVaR.
2. Starí rodičia , ktorým je maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti uviedli, že nevedia kde sa ich dcéra - matka maloletého nachádza. Naposledy s ňou boli v kontakte v roku 2008. O syna sa nezaujíma. Na výživné neprispieva. So synom nekomunikuje, ani na diaľku, nezatelefonuje mu. Mesačné výdavky na výživu vnuka sú približne 200,-- eur, pričom podstatnú časť tvoria náklady na stravu a školské výdavky.
3. Matka maloletého sa k návrhu nevyjadrila, súdu sa nepodarilo matke návrh doručiť do vlastných rúk, keďže nezistil jej miesto pobytu, preto súd doručoval matke návrh a predvolanie na pojednávanie náhradným spôsobom.
4. Procesný opatrovník uviedol, že navrhuje, aby súd zmenil platobné miesto na plnenie vyživovacej povinnosti matky, ktorým bude účet príslušného úradu práce sociálnych vecí a rodiny podľa trvalého pobytu maloletého.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, a to: lustrácia matky v Sociálnej poisťovni a v Registri obyvateľov, rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. XXP/XX/XXXX-XX, vykonal výsluch starých rodičov a zistil nasledovný skutkový stav.
6. Maloletý bol rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 18P/68/2013-24 zo dňa 19.03.2014, zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom, pričom matka bola zaviazaná plniť na maloletého výživné v sume 30% zo sumy životného minima do 15. dňa v mesiaci k rukám starých rodičov. Pobyt matky je dlhodobo neznámy, Matka nie je ekonomicky aktívna, súd lustráciou v registri Sociálnej poisťovne nezistil žiadny príjem matky alebo majetok, ktorým by matka disponovala, matka nepoberá ani žiadne dávky.
7. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rodine (ďalej len „ZR“), ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
8. Podľa § 45 ods. 2 ZR, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
9. Podľa § 45 ods. 3 ZR, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
10. Podľa § 45 ods. 4 ZR, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
11. Podľa § 45 ods. 7 ZR, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
12. Podľa § 45 ods. 8 ZR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
13. Podľa § 81 ods. 1 ZR, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
14. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (1) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (2) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) (3) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (4) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (5)
15. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
17. Súd vo výroku I. rozsudku uložil matke maloletého v súlade s § 81 ods. 1 ZR a zopakoval povinnosť matky platiť na maloletého výživné v minimálnej zákonnej výške v sume 30% zo sumy životného minima na plnoletú dospelú osobu, so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci vopred. Pri určení výšky výživného súd prihliadal na skutočnosť, že pobyt matky je dlhodobo neznámy, ani najbližší príbuzní nevedia kde sa nachádza, nevykonáva žiadnu pracovnú ani podnikateľskú činnosť, na základe ktorej by súd mohol ustáliť jej príem a určiť výživné vzhľadom na jej možnosti a schopnosti. Preto súd opätovne určil povinnosť matky platiť výživné v zákonom stanovenej minimálnej výške. Stanovené výživné je matka povinná v zmysle § 45 ods. 8 ZR uhrádzať príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
18. Týmto došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Trnava Okresného súdu Trnava č.k. 18P/68/2013-24 zo dňa 19.03.2014 v časti určenia platobného miesta pre bežné výživné od matky maloletého, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku.
19. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku V. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 59 ods. 1 CMP), avšak odvolanie podané zo strany navrhovateľky, otca maloletej a procesného opatrovníka by nebolo právne účinné, nakoľko títo sa práva podať odvolanie výslovne vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.