Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Sa-34-2017.pdf
PDF · 90.17 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sa/34/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci žalobcu: P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/X, X. L., XXX XX G., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.09.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.09.2017 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.08.2017 z r u š u j e a v e c v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava na ďalšie konanie.
Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.08.2017 podľa § 60 ods. 2, § 65, § 255 ods. 5 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR v Bratislave, č. SRLZ-SZ-306-19/SZ/2010 zo dňa 02.08.2010 bol žalobcovi podľa § 38, § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) priznaný od 1. októbra 2004 výsluhový dôchodok. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho sumu bola žalobcovi zhodnotená doba služobného pomeru u Železničnej polície SR vrátane náhradnej vojenskej služby od 01.12.1969 do 30.04.1970 v III. pracovnej kategórii a od 01.01.1979 do 30.09.2004 v III. pracovnej kategórii. V služobnom pomere zaradenom do III. pracovnej kategórie získal spolu 26 rokov a 60 dní. Ďalej Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava poukázala na ust. § 274 ods. 1, § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. a uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v období trvania služobného pomeru od 01.12.1969 do 30.04.1970 a od 01.01.1979 do 30.09.2004 vykonával zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie a nebol zaradený do výkonu funkcie - t.j. do I. alebo II. kategórie funkcií, ani s prihliadnutím na § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. nie je možné znížiť jeho dôchodkový vek. Keďže mu bol priznaný výsluhový dôchodok od 01.10.2004, na nárok ktorého mu bola zhodnotená doba výkonu služby zaradená do III. pracovnej kategórie, nie je možné toto obdobie v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 započítať ako obdobie dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok. Dôchodkový vek 62 rokov v súlade s ust. § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobca dovŕšil 31.08.2010. K tomuto dňu nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, k uvedenému dňu získal len 3 893 dní obdobia dôchodkového poistenia (presný rozpis je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia). Keďže ku dňu 31.08.2010 získal 10 rokov a 243 dní obdobia dôchodkového poistenia, nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom okrem iného uviedol, že v osobnom liste dôchodkového poistenia mu nebolo zohľadnené obdobie od 01.12.1969 do 30.04.1970 (výkon ZVS), od 01.01.1979 do 28.05.1992 (pracovný pomer príslušníka Zboru ozbrojenej ochrany železníc), od 29.05.1992 do 30.09.2004 (služobný pomer príslušníka Železničnej polície), teda okrem 10 rokov a 243 dní evidovaných v osobnom liste dôchodkového poistenia bol dôchodkovo poistený ďalších 26 skončených rokov dôchodkového poistenia. Ďalej poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7So/11/2011 z 28.09.2011, 9So/138/2011 z 22.08.2012, článok 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 a uviedol, že pri rozhodovaní o priznaní nároku na starobný dôchodok je potrebné postupovať tak, že bude zhodnotená aj doba dôchodkového poistenia v osobitnom systéme, pričom sa prihliadne na dobu dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme a následne sa dôchodok prizná po zohľadnení - aj nižšej doby poistenia vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme, nakoľko priznanie výsluhového dôchodku v zmysle zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby policajta nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre určenie výšky dôchodku. Navrhol preto odvolaciemu orgánu napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že mu prizná nárok na starobný dôchodok, resp. rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie prvostupňovému orgánu.
3. Žalovaný správny orgán rozhodol o odvolaní žalobcu tak, že ho rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.09.2017 v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X z 01.08.2017. V odôvodnení obdobne, ako to urobila Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, poukázal na to, že účastník konania (žalobca) v období trvania služobného pomeru od 01.12.1969 do 30.04.1970 a od 01.01.1979 do 30.09.2004 vykonával zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie a nebol zaradený do výkonu funkcie - t.j. do I. alebo II. kategórie funkcií, preto ani s prihliadnutím na § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. nie je možné znížiť jeho dôchodkový vek. Keďže mu bol priznaný výsluhový dôchodok od 01.10.2004, na nárok ktorého mu bola zhodnotená doba výkonu služby zaradená do III. pracovnej kategórie, nie je možné toto obdobie v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 započítať ako obdobie dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok. Námietku účastníka konania týkajúcu sa zhodnotenia doby výkonu služby pre priznanie starobného dôchodku žalovaná vyhodnotila ako nedôvodnú, nakoľko účastníkovi konania bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu uvedená doba služby nebola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto pri jej hodnotení nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9So/138/2011, išlo o inú skutkovú situáciu ako v konaní účastníka konania.
4. Žalobca proti napadnutému rozhodnutiu žalovanej podal v zákonom stanovenej lehote žalobu, doručenú Krajskému súdu v Žiline dňa 25.09.2017. Namietal, že Sociálna poisťovňa, ústredie mala pri rozhodovaní o nároku na priznanie starobného dôchodku a pri určení jeho sumy postupovať v zmysle platnej právnej úpravy, t.j. zákona č. 461/2003 Z.z. a článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ďalej len „Dohovor“), ktorý má charakter medzinárodnej zmluvy. Poukázal tiež na článok 39 Ústavy SR a skutočnosť, že hrubé zárobky dosiahnuté počas doby služby, ktorá je obdobím dôchodkového poistenia, sú osobnými vymeriavacími základmi podľa § 257 zákona č. 461/2003 Z.z. ako aj podľa právneho názoru NS SR vyjadreného v rozsudku č. 7So/11/2011 z 28.09.2011, podľa ktorého „je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového príspevku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky“. Poukázal tiež na ustálený právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozsudku č. 9So/138/2011 z 22.08.2012. Zopakoval, že pri rozhodovaní o priznaní nároku na starobný dôchodok je potrebné postupovať tak, že bude zhodnotená aj doba dôchodkového poistenia v osobitnom systéme, pričom sa prihliadne na dobu dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme a následne sa dôchodok priznaná po zohľadnení - aj nižšej doby poistenia vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme, nakoľko priznanie výsluhového dôchodku v zmysle zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby policajta nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre určenie výšky dôchodku. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, súčasne aby zrušil aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.08.2017 a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie ako orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
5. K žalobe žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná dňa 06.11.2017, pričom stručný obsah vyjadrenia zodpovedá odôvodneniu napadnutého rozhodnutia žalovanej. Uviedla, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a žiada, aby súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
6. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený Krajským súdom v Žiline dňa 29.01.2018.
7. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 203, § 199 ods. 3 v spojení s § 177 SSP a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
8. Z obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že žalobca žiadosťou zo dňa 11.07.2017, doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava dňa 21.07.2017 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 10.07.2014. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SRLZ-SZ-306-19/SZ/2010 zo dňa 02.08.2010 bol žalobcovi podľa § 38, § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z.z. priznaný od 01.10.2004 výsluhový dôchodok, pre nárok na ktorý mu bola zhodnotená doba NVS od 01.12.1969 do 30.04.1970 v III. pracovnej kategórii, služobného pomeru v ZOOŽ od 01.01.1979 do 28.05.1992 v III. pracovnej kategórii a služobného pomeru v ŽP od 29.05.1992 do 30.09.2004 v III. pracovnej kategórii.
9. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa 65 ods. 2 citovaného zákona dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 60 ods. 2 citovaného zákona obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 255 ods. 5 citovaného zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
10. S argumentáciou žalovaného, že žalobca nezískal dobu služby v I. alebo II. kategórii funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, a z toho dôvodu mu nebolo možné zhodnotiť pre nárok na starobný dôchodok dobu služby, ktorá mu bola zhodnotená v rozsahu nároku na výsluhový dôchodok, sa krajský súd nestotožnil a nepovažuje ju za správnu. Nebolo sporným, že dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobca dosiahol dovŕšením 62 rokov veku dňa 31.08.2010. Podľa osobného listu dôchodkového poistenia, tvoriaceho prílohu rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.08.2017 žalobcovi pre nárok a výšku starobného dôchodku nebola zhodnotená doba od 01.12.1969 do 30.04.1970 (NVS), od 01.01.1979 do 28.05.1992 (služobného pomeru v ZOOŽ) a od 29.05.1992 do 30.09.2004 (služobného pomeru v ŽP).
11. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom žalovanej sa napr. pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme, vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas. Pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch, je takýto postup nad akúkoľvek pochybnosť nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia iba vo všeobecnom systéme, aj keď takáto doba služby bola poistencovi zhodnotená v inom systéme sociálneho zabezpečenia. Pri určení výšky starobného dôchodku žalobcu zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto
stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku.
12. Žalovaná pri rozhodovaní o nároku poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok z osobitného systému musí najskôr vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získal vo všeobecnom systéme, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávky môže zachovať všetky oprávnené nároky poistenca a nebude poškodzovať žalovanú.
13. Po zohľadnení doby náhradnej vojenskej služby, doby služby a osobných vymeriavacích základov dosiahnutých počas služby na vznik nároku na dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej dávky podľa všeobecných právnych predpisov o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa dôchodkovú dávku žalobcu určí v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.. Starobný dôchodok žalobcu môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby príslušníka ZVJS rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z..
14. Záverom krajský súd poznamenáva, že žalobca nepožiadal o zníženie dôchodkového veku, starobný dôchodok žiadal priznať od 10.07.2014. Tvrdenie žalovanej, že žalobca nezískal dobu služby v I. alebo II. kategórii funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, a z toho dôvodu mu nebolo možné zhodnotiť pre nárok na starobný dôchodok dobu služby, ktorá mu bola zhodnotená v rozsahu nároku na výsluhový dôchodok, nemá oporu v zákone.
15. Podľa § 191 ods. 1 písm. c), f) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
16. Podľa § 191 ods. 3 SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
17. S poukazom na vyššie uvedené krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovanej i prvostupňového správneho orgánu zrušil, keďže vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnom spise a v súlade so žalobným návrhom žalobcu vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava na ďalšie konanie. S poukazom na ust. § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
18. Žalobca mal v konaní úspech, a preto pri aplikácii § 175 ods. 1 vo väzbe na § 167 ods. 1 SSP súd priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.