Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/115/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcov 1/ S. V., L. XX.XX.XXXX, J. A. XX S. Ž. X/ C. V., L. XX.X.XXXX, J. ako žalobca 1/, obaja žalobcovia zastúpený JUDr. Ing. Elenou Divko, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Skalici na Gorkého ulici č. 1 proti žalovaným 1/ S. K., L. X.X.XXXX, J. A. XX S. Ž. X/ Š.L. K., L. XX.X.XXXX, bytom ako žalovaný 1/ , obaja zastúpení JUDr. Václavom Sosnom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Skalici na Námestí slobody č. 2 , o určenie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovaným súd oproti žalobcom priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobcovi 1/ a 2/ podali na Okresný súd Skalica dňa 18.4.2012 proti žalovaným S. K., narodenému X.X.XXXX, bytom E. A. Č..K.. XX a žalovanému G. K. narodenému X.X.XXXX, bytom E. D., D. O. XXXX/XX, D., žalobu, v ktorej uviedli, že podávajú žalobu na G. K., ktorý chová na pozemku svojich rodičov vo voliérach exotické vtáctvo, (Amazonky), ktoré vydávajú taký rev a !škrekot!, že sa to nedá počúvať. Nemôžu si otvoriť oblok, sadnúť si vonku na dvore pod altánok a nemajú pokoj vo vlastnom dome, lebo to počuť aj cez zatvorené okná. Vtáctvo je vypúšťané od skorého rána až do večera. Keď to reve, tak tomu aj obidvaja pískajú a týmto vtáctvo dráždia , aby vtáctvo viacej revalo. Toto mal podľa žaloby dosvedčiť C. I., J. A. Č.. XXX, navrhnutý žalobcami za svedka. Rev vtáctva podľa žaloby žalobcovia znášajú už 5 rokov. Preto zhruba pred dvoma rokmi podali sťažnosť na obecný úrad a písali na Úrad verejného zdravotníctva, veterinu, ombudsmanovi na životné prostredie, odkázaní sú na občianskoprávne konanie. V žalobe žiadali, aby súd zakázal G. K. chov vtáctva alebo aby si tento preťahoval vtáctvo K. D., kde má trvalý pobyt. 2. Uznesením č.k. 3C/115/2012 - 3 z 8.12.2012 súd vyzval žalobcov na doplnenie žaloby v časti označenia účastníkov konania u žalobcov a žalovaných, súd žiadal tiež doplniť žalobu tak, aby bolo zrejmé, čoho sa žalobcovia domáhajú s odôvodnením, že podanie musí obsahovať jednoznačný návrh

- petit, tzn. ako má súd rozhodnúť a má byť formulovaný jasne, určito a tak, aby bol vykonateľný. Z toho dôvodu mali žalobcovia presne označiť osobu, ktorej má byť povinnosť alebo zákaz uložený a jednoznačne označiť pozemok žalobcov a susediaci pozemok, na ktorom sa nachádza chov a to tak, že u každého pozemku mali uviesť kto ho vlastní, v ktorom katastrálnom území sa nachádza, uviesť parcelné číslo nehnuteľnosti, uviesť charakteristiku nehnuteľnosti podľa listu vlastníctva ( napr. zastavané plochy a nádvoria, poľnohospodárska pôda a pod.), uviesť výmeru pozemkov a podiel v akom ho účastníci vlastnia a uviesť č. listu vlastníctva, v ktorom sú tieto pozemok zapísané. Žalobcovia mali bližšie uviesť o aký chov ide, koľko voliér sa na pozemku nachádza, prípadne koľko kusov vtákov a kde sú voliéry na pozemku umiestnené. Žiadalo sa uviesť či žalobcovia navrhujú zakázať celý chov alebo len niektorú

časť chovu a presne vymedziť akú časť, žalobcovia mali uviesť aj konkrétne miesto alebo adresu na ktorú majú byť voliéry prípadne presťahované. Žalobcovia boli vyzvaný na splnenie dôkaznej povinnosti a doložiť alebo označiť listinné dôkazy, odôvodňujúce ich žalobu, napr. výpisy z listu vlastníctva. 3. Žalobcovia dňa 25.6.2012 súdu doručili podanie, v ktorom doplnili žalobu ohľadom tvrdenia, že sú vlastníkmi pozemku parcelného čísla XXX/X S. Č.. XXX/X nachádzajúcich sa v katastrálnom území A., zapísanej v pozemkovej knihe vo vložke č. XXXX vo výmere XXXX m2, nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX. Žalovaní 1/ a jeho manželka Š. K., bývajúca E. A. Č.. XX sú vlastníkmi pozemku parcelného Č. XXX v katastrálnom území A.. Na ich pozemku ich syn G. K. chová exotické vtáctvo, umiestnené v zastavanej budove, odkiaľ vyletuje do voliér z kovovej konštrukcie, obtiahnutej pletivom. Žalobcovia uviedli, že nevedia určiť, koľko je voliér, ani koľko kusov vtáctva je chovaných. Žiadajú súd o zrušenie celého chovu u žalovaného 1/ a presťahovanie chovu k G. K. K. D., L. D. O. XXXX/XX. 4. Žalovaný 1/ a žalovaný G. K. žiadali celú žalobu po vykonaní dokazovania zamietnuť pre jej neopodstatnenosť. Uviedli, že žalobcovia podávajú opakované bezdôvodné sťažnosti na rôzne inštitúcie, ktoré sa sťažnosťami žalobcov opakovane podrobne zaoberali. V rámci šetrenia sťažností boli vykonané aj úradné merania hluku, z ktorých vyplynulo, že neboli prekročené žiadne normy. Na predloženie listinných dôkazov žalovaní žiadali poskytnúť lehotu 30 dní. 5. Žaloba žalobcov bola o určenie povinnosti žalovaným zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva. Žalobcovia boli preto uznesením zo dňa 1.3.2013 vyzvaní na doplnenie ich podania z 24. júna 2012, tým aj žaloby z 18.4.2012. Vyzvaní boli na doplnenie tak, aby žaloba obsahovala jednoznačný - návrh - petit, t.j. konečný návrh pre súd, ako má rozhodnúť. Súd požadoval doplniť žalobu o údaj o parcelnom čísle a katastrálnom území, na ktorom je umiestnené vtáctvo, o označenie pozemku jeho parcelným číslom a katastrálnym územím, na ktorom sa nachádza chov, uviesť podiel v akom ho vlastník vlastní, čísla listov vlastníctva, na ktorých je vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísané, u každého pozemku v nadväznosti na parcelné číslo a katastrálne územie doplniť do žalobcami navrhovaného výroku údaj o osobe, ktorá pozemok vlastní jej menom a priezviskom. Súd požadoval po žalobcoch doplniť v končenom navrhovanom petite vzťah, že sa jedná o susediace pozemky a poučil žalovaných, že konečný návrh, ako má súd rozhodnúť treba formulovať tak, že ho žalobcovia doplnia o údaj o parcelnom čísle a katastrálnom území pozemku žalobcov vo vzťahu so susedným pozemkom, na ktorom sa chov vtáctva nachádza. Žalobcovia boli vyzvaní doloženie listinných dôkazov, a to listov vlastníctva na všetky nehnuteľnosti - pozemky, ktorých sa vec týka, t.j. list vlastníctva preukazujúci vlastníctvo žalobcov a list vlastníctva preukazujúci vlastníctvo k pozemku susediaceho s pozemkom žalobcov a žalovaného S. K.. Súd vyzval žalobcov aby označili listinné dôkazy, odôvodňujúce ich žalobu, pokiaľ neboli súdu už doručené, okrem tých, ktoré nemôžu pripojiť. 6. Dňa 19.3.2013 podali žalobcovia na súd v reakcii na výzvu súdu podľa uznesenia v bode 5 . Za žalovaných označili vlastníkov susediaceho pozemku manželov S. K. S. Š. K., narodenú XX.X.XXXX, bytom A. Č.. XX, ktorí majú pri rodinnom dome postavenú murovanú budovu, v ktorej ich syn G. K. chová exotické vtáctvo a vedľa budovy je voliéra, do ktorej denne vypúšťa vtáctvo, škrekotom, revom nadmieru obťažuje žalobcov aj susedov. Navrhli vydať rozsudok, ktorým bude žalovaným 1/ a 2/ uložené zdržať sa obťažovania žalobcov hlukom, ktorý spôsobuje škrekot, piskot a rev exotického vtáctva chovaného na pozemku žalovaných v katastrálnom území A., B. Č.. XXX G.. Č.. XXX/X zastavaná plocha a nádvoria vo výmere XXm2. Súd doručili na dôkaz List vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie a Obec A. S. B. Č.. XXX pre katastrálne územie a Obec A.. Tvrdili v podaní, že hluk vtáctva, t.j. škrekot, piskot a rev exotického vtáctva je opakujúci sa a hluk ich obťažuje nad nadmieru primeranú pomerom, odcitujúc ustanovenie § 127 Občianskeho zákonníka. Navrhli v konaní vypočuť ako svedkov C. I., manželov D. E. a jeho manželku R. E., oboch bytom A. Č.. XXX S. C. M., J. A. Č.. XX. 7. V podaní podľa predchádzajúceho bodu rozsudku za žalovaných žalobcovia označili žalovaného 1/ a za žalovanú Š. K., O. T., narodenú 25.5.1945, bývajúcu E. A. Č..K.. XX. Žalobcovia žiadali, aby sa títo žalovaní zdržali obťažovania žalobcov hlukom, ktorý spôsobuje škrekot, piskot a rev exotického vtáctva chovaného na pozemku týchto žalovaných. Žalobcovia na pojednávaní konanom dňa 29.5.2013 uviedli, že žiadajú, aby súd rozhodol , že z konania vystúpi vtedy nimi označený za žalovaného 2/. G. K. a na jeho miesto vstúpi Š. K., a to z dôvodu, že chcú žalovať vlastníkov pozemkov, kde je umiestnené vtáctvo. Vlastníkmi pozemkov D. S. K. a jeho manželka Š.L. K.. 8. Uznesením č. k. 3C/115/2012 - 78 z 29. mája 2013 súd pripustil, aby z konania vystúpil žalovaný 2/ G. K. a na jeho miesto vstúpila Š.P. K. , L. XX.X.XXXX, manželka žalovaného 1/. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17.7.2013. 9. Žalobcovia na podanej žalobe proti S. K. a jeho manželke Š. trvali. 10. Ďalej súd konal po právoplatnosti uznesenia so žalovanými G. K. a Š.P. K., ktorá navrhla žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. V písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, žalobcovia opakovane

podávali bezdôvodné sťažnosti na rôzne inštitúcie, ktoré sa týmito sťažnosťami zaoberali. V rámci týchto sťažností bolo vykonané aj úradné meranie, z ktorého vyplynulo, že neboli žiadne normy prekročené. Žalobcovia nemajú záujem mimosúdne sa dohodnúť, naopak, neustále žalovaných obťažujú osočovaním a volaním polície na základe nepravdivých udaní. 11. Predmetom konania bola žaloba o určenie povinnosti žalovaným zdržať sa obťažovania žalobcov hlukom z pozemku žalovaných. Žalobcovia tvrdili, že im treba poskytnúť súdnu ochranu v zmysle ustanovenia § 127 Občianskeho zákonníka. Žalovaný popierali zásah do obydlia žalobcov, popierali tvrdenia žalobcov o ich ohrození hlukom z ich nehnuteľností. Tvrdili, že nejde o ohrozenie nad mieru primeranú pomerom a ani o vážne ohrozenie výkonu práv. Žalobcovia v rámci procesného útoku navrhli vykonať dokazovanie výsluchom svedkov, predložili listinné dôkazy od štátnych orgánov, žalovaní v rámci procesnej obrany predložili meracie protokoly o meraní hluku v životnom prostredí. Žalovaní S. K. S. Š. K. žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 12. Za nespornú medzi stranami súd považoval skutočnosť, že syn žalovaných G. K. Q.hová na nehnuteľnostiach, bezprostredne susediacich s nehnuteľnosťami žalobcov exotické vtáctvo. 13. Sporné medzi stranami bolo, či exotické vtáctvo chované na nehnuteľnosti nesporne patriacej žalovaným S. K. S. Š. K. nad mieru primeranú pomerom obťažuje žalobcov hlukom. 14. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, sťažnosťou žalobcov zo dňa 12.8.2010 adresovanou Obci A. a jej vybavením, trestným oznámením podaným žalobca na Okresnú prokuratúru Skalica dňa 14.2.2011, Uznesením Obvodného oddelenia PZ Brodské Č..M.-XXX/BR-D.-XXXX z 10.3.2011, Oznámením Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky z 27.5.2011, Upovedomením o výsledkoch vybavenia podnetu od Verejného ochrancu práv z 19.4.2011, Vybavením sťažnosti Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo 7.10.2011 na Firmu EUREKA s.r.o. k meraniu hlučnosti, oznámením k výsledku prešetrenia sťažnosti Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky z 30.8.2010, uznesením, Okresnej prokuratúry 1Pn 55/11-7 z 31.3.2011, Oznámením Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Senica, Oznámením Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Senici z 28.7.2010uznesením Okresnej prokuratúry Skalica XPn XX/XX z 31.3.2011, Podnetom/ podaním č. XX/XXXX X. XX.X.XXXX - spisom Regionálnej veterinárskej a potravinárskej správy v Senici, Meracím protokolom - meraním vyhodnocujúcim hluk exotického vtáctva vo vonkajšom obytnom prostredí na hranici parcely dotknutého O. Č.. XXX/XXXX/XXXX X. XX.X.XXXX , vyjadrením žalobcov k protokolu, oboznámením sa so znaleckým posudkom znalca W.. Y., jeho podaním vo veci a výsluchom znalca, správou Okresného úradu Skalica , vyjadrením žalovaných, Protokolom o meraní hluku vo vonkajšom prostredí od zdrojov hluku - exotického vtáctva „Rodinný dom“ A. XX z 1.12.2015, správou Okresného úradu Skalica z 20.11.2015 adresovanou G. K., výsluchom svedka W.. C. Y., narodeného X.X.XXXX, J. E. C., P. E. E. XXXX/XX, výsluchom svedkov D. E., L. XX.XX.XXXX, J. A. Č.. XXX, výsluchom svedka I. G., L. XX.X.XXXX, J. A. Č.. XXX - starostu Obce A., výsluchom svedka C. I., L. X.XX.XXXX, J. A. Č.. XXX , prehratím CD, Čestným prehlásením O. G. S. W. Y. , Čestným prehlásením E. K. S. O. C. -vyjadrením žalovaných , Rozhodnutím Krajského stavebného úradu Trnava č.j. T.-M.-XXXX/XXXXX/Ve z 28.8.2011 Rozhodnutím Obce A. sp. zn. 274/2010 z 8.6.2011 , Podnetom žalobcov na Úrad verejné zdravotníctva SR z 19.9.2016,, stanoviskom Úradu z 10.10.2016, správou W.. Y., Q.. - SOUND, Ružová dolina 6, Bratislava z 22.11.2016, vyjadrením žalovaných k správe W.. Y., Protokolom o akreditovanom meraní hluku v životnom prostredí spoločnosti BRENER s.r.o. zo dňa 28.9.2017, a zistil tento skutkový stav veci: 15. Z dôkazov, predložených žalobcami na pojednávaní konanom 27.2.2013 vyplýva, že: žalobcovia dňa 7.9.2009 podali sťažnosť obci A. na suseda G. K. jej vybavením žalobca podal dňa 12.8.2010 u Obce A. sťažnosť na ich suseda G. K., A. Č.. XX , ktorý chová vo svojom dvore vtákov - papagáje. Vtáky vyvolávajú taký škrekot, že si žalobcovia nemôžu, keď je teplo sadnúť vonku, ani otvoriť okno, lebo to ide človeku až na nervy. žiadajú obecný úrad, aby urobil patričnú nápravu, aby si sused vtáky buď zavrel alebo aby ich nepúšťal alebo aby zrušil chov, lebo žalobcovia nie sú povinní počúvať škrekot, na škrekot sa sťažujú všetci susedia. Žalobcovia uvádzajú, že sú už starší a preto im to ide až na nervy. Podľa výpisu z uznesenia obecného zastupiteľstva Obce A. zaslaného žalobcom s dátumom 6.10.2009 zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 24.9.2009 prerokovalo sťažnosť žalobcov na suseda G. K.. Starosta obce a predseda komisie pre verejný poriadok sťažnosť preverili na Obvodnom úrade E. D., odbore životného prostredia , na odbore všeobecnej vnútornej správy a Hygiene v Senici. Oznamuje sa žalobcom, že p. K. nemá nadmerné množstvo a spĺňa podmienky chovu. Likvidáciu nemožno nariadiť a hlukovú bariéru môže po meraní hluku nariadiť len súd, odporúča sa žalobcom, riešiť cez občianskoprávne konanie súdnou cestou. Obec uviedla uznesenie svojho zastupiteľstva č. 42/09 písm. h). Žalobcovia na pojednávaní predložili pozvánky od Obecného úradu E. pre žalobcov na zasadnutie komisie pre ochranu verejného poriadku na deň 23.3.2011. Predseda komisie oznámil žalobcom, že ich účasť

považuje za nutnú z dôvodu, že sa bude prejednávať priestupok vo veci občianskeho spolunažívania

- susedský spor. Ďalšou písomnosťou predloženou žalobcami na pojednávaní boli pozvánky na deň 16.9.2010, na zasadnutí komisie bolo v programe prejednať sťažnosť S. V., ďalšia pozvánka je ma zasadnutie komisie pre ochranu verejného poriadku na 8.3.2010, účasť žalobcov nutná z dôvodu, že sa mala prejednávať sťažnosť žalobcov vo veci chovu exotického vtáctva p. G. K., bytom D.. Podľa žalobcami predloženého výpisu z uznesenia komisie pre ochranu verejného poriadku žalobcovi bol v prílohe zaslaný výpis uznesenia č. 2/2010, podľa ktorého sa doporučuje, aby si chovateľ p. G. K. zabezpečil voliéru pre vtákov protihlukovou prekážkou - lexan, plexisklo a pod. a aby ich svojím pískaním zbytočne neprovokoval. Komisia konštatovala, že v prípade opätovnej sťažnosti vo vec chovu vtáctva bude sťažnosť postúpená na prešetrenie na Obvodný úrad Senica, pracovisko Skalica, odbor všeobecnej vnútornej správy. Podľa časti zápisnice z konania obecného zastupiteľstva bez dátumu, kedy bola vyhotovená a kedy sa zastupiteľstvo konalo, zastupiteľstvo M. A. riešilo sťažnosť manželov V., podanú v septembri 2009 vo veci chovu exotického vtáctva . S návrhom riešenia podľa uznesenia č. 42/h/2009 žalobcovia neboli spokojní, podali opätovne ústnu sťažnosť dňa 5.3.2010, poukazovali na nadmernú hlučnosť vtáctva. Mali podozrenie, že chovateľ vtáctvo provokuje pískaním, čo spôsobuje, že vtáci sú neustále hluční. Požadovali od obce pomoc pri opatreniach, aby neboli obmedzovaní na svojich slobodách. Svedok C. I. potvrdil nadmernú hlučnosť a provokáciu. Chovateľ G. K. sa vyjadril k sťažnosti, že má v chove 10 ks exotického vtáctva, ktoré je umiestnené vo volie zo strany suseda p. D. E., odkiaľ má urobený vyšší plot. Cez zimu sú vtáky uzavreté. Komisia rozhodla, že pokiaľ bude spor medzi susedmi pretrvávať, doporučila manželom V., aby dali zmerať hlučnosť úradu verejné zdravotníctva a zo strany obce bude opätovná sťažnosť zaslaná na Obvodný úrad Senica, pracovisko Skalica, odbor všeobecnej vnútornej správy. V tých listinách, ktoré súdu žalobcovia predložili na pojednávaní, sa nachádzala výzva ObQ. A. pre žalovaného S. K. na doplnenie dokladu k legalizácii drobnej stavby k jeho žiadosti z 2.8.2010. Menovaný bol vyzvaný na predloženie dokladu, že stavba - voliéra pre chov exotických vtákov nie je v rozpore s verejným záujmom, obec žiadal predložiť doklad o zmeraní hlučnosti. Ďalej bolo súčasťou zväzku listín, predložených žalobcami ich Oznámenie na Okresnú prokuratúru Skalica, z ktorého obsahu súd zistil, že žalobcovia podávajú trestné oznámenie L. G. K., ich suseda, A. Č.. XX s trvalým pobytom E. D.Q.. Menovaný podľa oznámenia na pozemku svojich rodičov chová vo voliérach, obtiahnutých pletivom exotické vtáctvo, ktoré vydáva hrozný rev, nedá sa to počúvať. Ide o ohrozovanie na zdraví a obmedzovanie osobnej slobody, vtáky revú od rána do večera, manželku z toho začne bolieť hlava a ide jej to na nervy. Oznamovatelia uvádzajú, že majú postavený altánok, kde si občas posedia, to nemôžu, musia sa zavrieť do domu. Podmieňovali, aby chovateľ spravil opatrenia alebo zrušil chov, aby to nepočuli. Uviedli, že voliéry sú postavené na čierno bez povolenia. Žiadali od prokuratúry, aby zaujala stanovisko a podľa právomoci urobila patričné opatrenia, aby to už nemuseli celé leto počúvať, počúvajú to už štyri roky. Oznámenie je zo 14.2.2011. Žalobcovia na pojednávaní doručili Upovedomenie Okresnej prokuratúry Skalica 1Pn 55/11-3 vo veci jej upovedomenia, podľa ktorého žalobcami podané trestné oznámenie na G. K. pre podozrenie z trestného činu obmedzovania osobnej slobody, prípade iných trestných činov odovzdala Obvodnému oddeleniu PZ Brodské na priame vybavenie. Podľa uznesenia Obvodného oddelenia PZ Brodské Č.E.: M.-XXX/BR-D.-XXXX z 10.3.2011 začalo na základe písomného trestného oznámenia žalobcov dňa 22.2.2011 formálno- právne doplnenie trestného oznámenia vo veci podozrenia zo spáchania prečinu obmedzovania osobnej slobody. Uznesením bolo rozhodnuté o odmietnutí trestného oznámenia S. V., nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania ani na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Podľa Uznesenia Okresnej prokuratúry Skalica 1Pn 55/11-7 zo dňa 31.3.2011 bola sťažnosť oznamovateľa S. V. S. C. V. proti uvedenému uzneseniu zamietnutá ako nedôvodná. Ďalej boli predložené žalobcami na pojednávaní dňa 27.2.2013 dôkazy, podľa ktorých Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom Senica listom z 28.7.2010 oznamuje žalobcom, že dňa 11.6.2010 úrad prijal sťažnosť žalobcov vo veci chovu nadmerného množstva exotického vtáctva susedom p. G. K. E. M. A.. Uvádza sa, že sťažnosti žalobcov riešil Obecný úrad A., svedčí o tom Výpis z uznesenia komisie pre ochranu verejného poriadku z 18.3.2010, pri osobnej návšteve 7.7.2010 a opakovanej dňa 21.7.2010 úrad odporučil žalobcom riešiť záležitosť cestou súdu. Úrad oznámil, že nemá v kompetencii riešiť sťažnosť a sťažnosť odložil. Žalobcovia predložili od úradu oznámenie o vybavení sťažnosti, adresované Obecnému Ú. A., ktorý doručil na úrad písomné podanie 30.5.2010 vo veci riešenia podania manželov V. na neprimeraný a častý hluk od susedových papagájov. Obci sa oznámením vyhotoveným 25.6.2011 oznamuje, že Regionálna veterinárna a potravinová správa podanie prešetrila 3.6.2011 inšpektormi ochrany zdravia zvierat. Výsledok šetrenia je zaznamenaný v Úradnom zázname o kontrole č. 305/2010. Chov zvierat je riadne zaregistrovaný a povolený, všetky zvieratá sú v dobrom zdravotnom stave a v dobrej kondícii. Chov spĺňa všetky požiadavky v zmysle platnej legislatívy. Majitelia boli napriek tomu upozornení, aby

všetkými možnými prostriedkami zabránili nadmernému hluku, čo bolo prisľúbené. Doporučuje sa obrátiť o vyjadrenie na Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Senici ohľadom posúdenia intenzity hluku a jeho vplyvu na okolie a ľudí. Obecný úrad prijal oznámenie podľa jeho podacej pečiatky 2.7.2010. V dôkazoch predložených žalobcami na pojednávaní konanom dňa 27.2.2013 sa nachádzala sťažnosť žalobcov zo 7.9.2009, adresovaná Obecnému úradu A., v zmysle ktorej sa sťažujú na suseda G. K. za to, že v poobedňajších hodinách asi o 16.00 strieľal zo vzduchovky od susedov smerom na pozemok žalobcov, kde sa nachádzala žalobkyňa 1/, manželka. Strela išla nad manželkou žalobcu a odrazila sa od škridlice, žalobca v tom videl zámer. Podľa sťažnosti už nejde o exotické vtáky, ale o zdravie. Políciu žalobca neprivolal. 16. Súd vyžiadal od Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Senica celý spis k podnetu Obecného úradu Unín. Okrem oznámenia o vybavení sťažnosti z 25.6.2010 zo zápisnice o prešetrení sťažnosti č. 305/2010 súd zistil, že prešetrenie sťažnosti bolo vykonané ohliadkou miesta Unín č. 62, vypočutí boli svedkovia p. K. a p. K.. Kontrola opísala, že voliéry sú asi 15 metrov od susedného pozemku, medzi pozemkami je tehlový múr, vysoký cca 2 metre. V čase kontroly nespôsobili žiadny hluk. Svedkovia uviedli, že sa jedná o dlhoročné susedské spory. Prešetrujúci orgán zistil , že tvrdenia sťažovateľa je v bode nadmerný hluk nepravdivé. Opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov neboli uložené žiadne. Kontrola bola vykonaná na základe poverenia, založeného v spise správy a na základe podania žalobcov Obecnému úradu A., ktorý postúpil opakovanú sťažnosť - podanie žalobcov, týkajúce sa hlučnosti papagájov majiteľa G. K., A. Č.. XX správe. Žiadosť o preverenie podával starosta obce A. Š. S.. Žalobcovia na pojednávaní konanom dňa 27.2.2013 predložili aj oznámenie z Kancelárie verejného ochrancu práv zo dňa 5.8.2010, ktorým sa potvrdzuje, že kancelárii bol doručený podnet žalobcov 23.7.2010. Obsah podnetu zachytený v oznámení nie je a ani nebol súdu doručený. Žalobcovia tiež predložili Upovedomenie o výsledkoch vybavenia podnetu verejného ochrancu práv zo dňa 19.1.2011, z ktorého súd zistil, že sa týka podnetu žalobcov z 23.7.2010, doplnený žalobcami 12.8.2010 a dňa 2.2.2011, ktorými žalobcovia žiadajú o pomoc pri riešení problému s hlukom spôsobovaným susedovými papagájmi, žalobcovia v podnetoch spochybňujú oprávnenosť susedovej stavby na chov exotického vtáctva a namietajú konanie obce A. a Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Senici pri riešení problému žalobcov. Verejný ochranca práv oznámil žalobcom, že v časti, v ktorej žalobcovia žiadajú o pomoc pri riešení susedského sporu ohľadom nadmerného revu a škrekotu papagájov toto nepatrí do jeho právomoci, lebo podnet nesmeruje proti orgánu verejnej moci, pôsobnosť verejného ochrancu práv sa nevzťahuje na súkromné fyzické osoby. Susedské spory sa riešia dohodou zúčastnených strán ak k nej nepríde, príslušným na prejednanie sporov je súd. K časti podnetu žalobcov, týkajúcich sa ich nespokojnosti s riešením veci obcou a Regionálnou veterinárnou a potravinovú správou v Senici žalobcovia obdržali odpoveď v tom zmysle, že podľa správy M. A. táto sa cez odborné komisie zaoberá od 7.9.2009 riešením písomných a ústnych sťažností manželov V., ktoré sa týkajú predovšetkým sťažností na hluk exotických vtákov chovateľa G. K., na nepovolenú drobnú stavbu , v ktorej je vtáctvo chované a v poslednom rade na streľbu zo vzduchovky. Spomínajú sa uznesenia obecného zastupiteľstva, uvedené v texte tohto bodu rozsudku a odporúčanie zastupiteľstva, riešiť spor v občianskom súdom konaní, odporúčanie G. K., prijať stavebné úpravy k zamedzeniu hluku, tiež oznámenie obsahuje to, že po opätovnej sťažnosti žalobcov ju obecné zastupiteľstvo opätovne prejednalo. Komisie obce sú podľa zákona o obecnom zriadení poradnými orgánmi, ich odporúčania majú poradný význam, odporúčajúci charakter a nemajú právomoc vynucovať od fyzických osôb plnenie povinností, rozhodnutia majú viesť k urovnaniu sporu. . Verejný ochrana práv uvádza ustanovenie § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že susedské spory sa majú riešiť predovšetkým dohodou. Po opätovnom prejednaní sťažnosti obecným zastupiteľstvom obce A. dňa 26.10.2010 obec požiadala 27.5.2010 Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu Senica o preverenie sťažnosti, v tejto časti oznámenia žalobcom sa uvádzajú skutočnosti, ktoré súd zistil už z predchádzajúcich listín, predložených žalobcami a ich obsah je uvedené v tomto bode rozsudku. Uvádza sa, že podľa správy obce A. , že táto pri riešení susedského sporu ohliadla dňa 14.6.2010 miesto, kde je vtáctvo chované a zistila, že G. K. vysadil rýchlorastúce stromy, ktoré by postupne mohli hluk tlmiť. Podľa správy M. A. táto sa zaoberá aj stavbou na chov exotického vtáctva. G. K. podal 2.8.2010 na obec, ako stavebný úrad ohlásenie za účelom drobnej stavby. Výzvou Obec zo dňa 31.8.2010 vyzvala stavebníka na predloženie dokladov, neuložila lehotu, čo odstránila ďalšou výzvou z 15.2.2011, rozhodnutím z tohto dňa prerušila stavebné konanie , určila lehotu na predloženie dokladov stavebníkovi., podľa ochranu obec tak konala podľa ustanovenia § 88a ods. 1 stavebného zákona. Verejný ochranca práv uviedol, že došlo zo strany obce k zbytočným prieťahom a bola porušená povinnosť stanovená zákonom. V záujme odstránenia právnej neistoty , skorého a zákonného vyriešenia problému so stavbou verejný ochranca práv požiadal starostu o dohľad nad plynulosťou stavebného konania, aby sa nečinnosť úradu odstránila a o informovanie o

všetkých úkonoch, ktoré budú v konaní vykonané. Verejný ochranca práv upovedomuje žalobcov, že nemá za preukázané, žeby postupom Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Senici pri riešení susedského sporu došlo k porušeniu základných práv a slobôd žalobcov. Podľa žalobcami predloženého Oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti z 30.8.2010 Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky dňa 23.7.2010 obdržal sťažnosť regionálneho hygienika Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Senici vo veci postupu vybavovania sťažnosti sťažovateľa S. V.. Na RÚVZ v Senici podal sťažovateľ S. V. 9.6.2010 vo veci chovu exotických vtákov, ktorý vydávajú neprimeraný rev a škrekot. Podľa oznámenia bola sťažnosť omylom nezapísaná ako sťažnosť, RÚVZ v Senici sťažnosť odložil. Podľa vyjadrenia regionálneho hygienika RÚVZ v Senici na osobnom stretnutí manželov V. na RÚVZ v Senici dňa 7.7.2010 bolo jednanie sprevádzané prejavmi nespokojnosti voči všetkým osobným snahám hygienika ako problém s chovom riešiť. C. V. osočovali a urážali nielen pracovníkov RÚVZ, ale hanlivo sa vyjadrovali i na prácu iných štátnych orgánov či verejnoprávnych inštitúcií - na obecný úrad, obvodný úrad, veterinárnu správu. Kategoricky odmietli podanie na mieste formou zápisnice a hygienik zhodnotil stav ako odmietnutie spolupráce zo strany manželov, vykonal o týchto skutočnostiach úradný záznam. O odložení sťažnosti boli žalobcovia informovaní listom z 28.7.2010 a opätovne poučení, akým spôsobom môžu uplatniť právo v susedkom spore. Súd sa oboznámil aj s vybavením sťažnosti žalobcov Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 7.10.2011 ,kde podľa obsahu žalobcovia napadli protokol z merania EUREKA s.r.o. v súvislosti s chovom exotického vtáctva. Úrad uviedol, že pre prebiehajúce odvolacie konanie na Krajskom stavebnom úrade nemôže k podnetu zaujať ani pri maximálnom úsilí relevantné stanovisko. 17. Ani z jedného vyššie predloženého dôkazu žalobcami nevyplývajú skutočnosti, rozhodné pre vec strán, či došlo k vážnemu ohrozeniu zdravia žalobcov alebo či bolo rušené ich právo na obydlie. 18. Žalobkyňa k susedským vzťahom na prvom pojednávaní bez prítomnosti žalovaných spontánne uviedla, že G. K. na ČSAD kradol naftu z autobusu a zamestnávateľ ho za to na hodinu vyhodil S. G. K. sa teraz žalobcom spolu so svojím otcom S. K. mstia žalobkyni za to, lebo sa domnievajú, že ich V. natočili a že preto je G. K. stíhaný. Toto žalobkyňa popiera. Oni v živote kameru nemali a nikoho nenatáčali. 19. Žalovaní predložili na dôkaz svojho tvrdenia o neopodstatnenosti žaloby Merací protokol - meranie vyhodnotenia hluku exotického vtáctva vo vonkajšom obytnom prostredí na hranici parcely dotknutého RD č. XXX/XXXX/XXXX bol vyhotovený Ing. D. Y. dňa 20.4.2011, má kódové číslo XXX/XXXX/XXXX. Podľa priloženého Osvedčenia o odbornej spôsobilosti, vydaného menovanému Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky dňa 8.10.2007 podľa § 5 ods. 6 písm. k) zákona č. 126/2006 Z.z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol W.. Y. odborne spôsobilý na základe vykonanej skúšky na kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného a pracovného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie - meranie hluku v životnom a pracovnom prostredí a menovaný s časom platnosti osvedčenia do 8.10.2012. Objednávateľom merania bol S. K., riešiteľom AUREKA s.r.o. divízia Elstaving, Hraničná 16, Bratislava. Žalovaný objednal podľa protokolu akustický merací protokol - z merania hluku z voliér exotického vtáctva v dotknutom vonkajšom obytnom prostredí sťažovateľa na hranici parcely v dennej, nočnej dobe. Termín merania bol 19.4.2011 v dennej a nočnej dobe v intervale od 12.00 hodiny do 22.50 hodiny&. Merania sa zúčastnila C.. C. D. z AK Skalica. Za účel vypracovania protokolu je uvedené, že je vypracovaný na základe požiadavky producenta hluku za účelom vyhodnotenia hlukovej záťaže dotknutého vonkajšieho obytného prostredia sťažovateľa po vykonaní technických zvukovoseparačných opatrení, voliéry boli obložené komôrkovým Lexanom. U právnych predpisov sa odkazuje na zákon č. 549/2007 Z.z. o ochrane zdravia pred hlukom

- maximálne prípustné určujúce veličiny hluku a vibrácií v komunálnom prostredí, na STN 011607STN IEC 651 zvukomery, STN IEC 804 Integrujúce zvukomery, STN ISO 1996-1,2,3 Popis a meranie hluku prostredia. Pri pracovnom postupe je uvedené, že meranie bolo uskutočnené na hranici parcely v dennej a nočnej dobe, bola vypočítaná separácia zdroja hluku, ktorý je predmetom sťažnosti. Pri započatí merania bolo vtáctvo cielene vydráždené k hlasovým prejavom. Postupne sa ukľudnilo a nesúvisiace hluky boli eliminované. Pre závery boli použité namerané hodnoty eq. Hladina akustického tlaku hluku. V protokole sú uvedené prístroje, ktoré boli použité, a to zvukový analyzátor Norsonic typ: SA 110, v.č. 23728, mikrofónna vložka N-1220 v.č. 245884, kalibrátor N - 251 a jeho v.č., certifikácia meracieho reťazca TSÚP, platnosť : VI/2011/2012. Podľa protokolu išlo o zdroj hluku, ktorým bolo exotické vtáctvo vo voliérach, vtáctvo je chovom bez podnikateľského zámeru. Uvádza sa pri pôsobení hluku, že ide o hluk typicky ráno a večer, počas dňa minimálne, v noci vôbec. U charakteru hluku sa uvádza, že počas aktivity vtáctva ide o hluk premenlivý, s ťažiskom spektra v stredných a vyšších kmitočtoch a pokiaľ ide o dotknutý priestor, ide o vonkajšie obytné prostredie v susedstve, kategória II - najbližšia fasáda rodinného domu je mimo priamej viditeľnosti, vzdialená od voliér cca 30 m. parcely oddeľuje murované pletivo výšky cca 2 metre. V protokole je subjektívne hodnotenie vyjadrené tak, že hluk v dotknutom vonkajšom

prostredí je rozlíšiteľný, pôsobí v dennej a večernej dobe. V nočnej dobe vtáctvo nemá relevantné zvukové prejavy. Pri meraní hluku bolo sucho, bezvetrie, teplota vzduchu + 21 stupňov C. Merania boli uskutočnené na hranici pozemkov na oplotení vo výške 2,2m od terénu, 20 cm nad vrhom oplotenia. Prístroj bol pred meraním i po ňom kalibrovaný kalibrátorom, z nameraných hodnôt LAmin sa vypočíta výsledná ekvivalentná hladina hluku A - hluku v dotknutom vonkajšom obytnom prostredí s ohľadom na vlastnosti a pôsobenie zdroja hluku a rozšírenú neistotu merania, ktoré je smerodajné pre hodnotenie tak, aby sa spoľahlivo vyselektoval zdroj hluku, ktorý je predmetom sťažnosti. Uvedené sú najvyššie prípustné ekvivalentné hladiny A- hluku v dotknutom mieste vonkajšieho obytného prostredia kategórie II - ostatné zdroje hluku v denných hodinách v zmysle zákona č. 549/2007 Z.z. La ekv.p je 50 dB - deň, večer a La ekv.p je 45 db - noc. V časti neistota merania sa uvádza merací reťazec v triede presnosti I., neistota merania pre skupinu frekvenčného spektra hluku „1“ a skupinu podľa klasifikácie smerových vlastností hluku !1! U je 1,8 dB. U korekcie na charakter hluku sa z hľadiska rušivosti (absencia tónovej zložky, či iných osobitne rušivých aspektov) uvádza korekcia v zmysle nariadenia vlády čl 549/2007 Kr je o dB a korekcia na pozadie sa uvádza, že ak je rozdiel medzi súčtovou hladinou hluku a hladinou hluku pozadia nižší ako 3dB, nemožno objektívne určiť hladinu hluku posudzovaného zdroja. Pre odstup pozadia viac ako 18 dB pri meraní ekvivalentnej hladiny akust. Tlaku hluku vo vonkajšom obytnom prostredí sa neuvažuje. V rozmedzí odstupu akust. tlaku 3-18 db sa určuje výpočtom Kp je mínus 10. log (1-10 na 0,1dleta A) a jej 0,4 dB. Podľa protokolu, časti cesty prieniku hluku sa uvádza, že na susediace dotknuté vonkajšie prostredie je prienik hluku výlučne akusticky, vzduchom, ide o voľné pole priamych akustických vĺn. V tabuľke merania je vždy miesto M 1, merané 20.4.2011, namerané hodnoty sú u zdroja hluku vtáctvo + pozadie - deň v meracom intervale od 12.15-13.40 hod. v dĺžke intervalu T v minútach 85 hodnota intervalu hluku vtáctva T(min) 20, rozšírená neistota U(dB) je zapísaná 1,8, meraná 51,8 dB(LAeg), namerané hodnoty vtáctva cez interval v dobe od 12.16 do 12.22 hod. - 6 minút je vyznačený interval hluku pomlčkou, rozšírená neistota U(dB) je 1,8, meraná LAeg (dB) je 54,3, pozadie deň 12,37 do 12,44 merací interval je 7 minút je v intervale hluku vtáctva pomlčka, rozšírená neistota 1,8, meraná LAeg je 43,8 dB a zdroj hluku v noci je u meracieho intervalu )hod) od 22.15. do 23,15 merací interval v 80 minút interval hluku vtáctva T(min) vyznačená 0, rozšírená neistota 1,8 a meraná LAeg (dB) je 42,5. V protokole je nasledovný výpočet posudzovaných hodnôt Leq je 54,3-Kp rovná sa 54,3 - 0,4 a rovná sa 53,9 dB, deň LAeg rovná sa 10. log (20/85 . 10 na 5,39) + U je výsledok 49,4 dB, noc je LAeg rovná sa 42,5 + U rovná sa 44,3 dB. Rekapituluje sa doba nočná a denná na mieste M1, U dennej doby v časti NPH (dB) je údaj 50,0, objektivizované hodnoty (dB) je 49,4 a hodnotenie vyhovuje, u nočnej doby ne hodnota NPH (dB) 45,0, objektivizované hodnoty (dB) je 44,3 a hodnotenie vyhovuje. Podľa vyhodnotenia merania pri zohľadnení dodatku vyhl. č. 549/2007 Z.z. o najvyšších prípustných hodnotách hluku vo vonkajšom obytnom prostredí, charaktere, intervale pôsobenia hluku a pripočítaní rozšírenej neistoty merania sa konštatuje, že v intervale objektivizácie nenastalo prekročenie NPH pre danú a nočnú dobu a záver, že pri hlasovej aktivite vtáctva 25% dennej a večernej doby nie je najvyššia prípustná hodnota hladiny akustického tlaku hluku prekročená. V nočnej dobe hlasové prejavy vtáctva nie sú relevantné. Za týchto okolností je sťažnosť označená v protokole na neopodstatnenú. Súčasťou protokolu je situačný nákres grafický záznam dennej hladiny hluku LAeq rovná sa 51,8 dB a detail záznamu hluku vtákov LAeq rovná sa 54,3 dB., graf pozadia deň hodnota LAeq rovná sa 43,8 dB a graf - záznam nočnej hladiny hluku LAeq rovná sa 42,5 dB. , pripojené sú tri farebné fotografie voliér a murovanej stavby k chovu vtáctva. 20. Žalobcovia k protokolu na pojednávaní konanom dňa 29.5.2013 uviedli, že pri meraní neboli a čo sa týka obsahu posudku, s ktorým ich súd oboznámil uviedli, že boli predvolaní na obecný úrad a tam sa dozvedeli od C. I.. D., že prebehli merania hluku. Popreli meranie hluku. Žalobkyňa si pamätala, že v deň, keď zametala pred domom videla C.. D.. Prišla blondína na C. V. s bratislavskou značkou a niesla nejaký papier. S celým meracím protokolom boli podľa udania žalobcovia oboznámení až na pojednávaní. Po nahliadnutí na situačný nákres založený v protokole spochybnili vzdialenosť 30 m od ich domu mu k voliére. Žalobca odhadoval, že vzdialenosť je 20 metrov. Navrhovateľ potvrdil, že voliéra je obložená lexanom, ale nie až po zem a podľa neho odtiaľ uniká hluk, uniká aj vrchom voliéry, kde nie je lexan. Žalobkyňa videla voliéru zo svojho dvora. K fotografiám žalobca uviedol, že tak ako je vyobrazené na nich, lexan je iba v hornej časti voliéry a z ostatných častí sa šíri hluk. Žalobca uvádzal k protokolu, že to je len napísané od stola papieri, nikto tam merať nebol, „tento tam sprostredkoval kamarát, známeho kamarát“, ako sa má osoba volať uviesť nevedel, nepoznal ju, ten tam chodí, ten mu tam nosí všetky správy. Spochybňoval protokol, uviedol, že keby W. C.. D. nepovedala, že sa meralo, nevedeli by o tom, že sa meralo. Podľa žalobkyne keby sa meralo, bolo by nameraných 24o decibelov a nie 40 decibelov To reve kolom dokola a navrhla svedecky dokazovať.

21. Zástupca žalovaných navrhol žalobcom vziať návrh späť s tým, že potom by žalovaní nepožadovali náhradu trov konania . 22. Z vyjadrenia vtedy Ž. G. K. na pojednávaní konanom dňa 29.3.2013 súd zistil, že na pozemku susediacom s pozemkov žalobcov chová minimálne 15 rokov exotické vtáctvo. Jedná sa o 5 párov, teda 10 kusov. Voliéra sa skladá z piatich boxov a v každom boxe je jeden pár amazoňanov. Chov nerozširoval. Podľa G. K. žalobcom chov začal vadiť posledné tri roky. Múr deliaci pozemky má asi dva metre, postavili ho žalobcovia. Otec postavil múr z plných panelov do výšky cca 1,95m a na tento múr G. K. umiestnil počítané od domu rodičov vo vzdialenosti 10 metrov Lexan, do výšky je panel a lexan asi 3 metre,. Uviedol spolu s prítomným S. K., že žalobcovia majú sedenie pred svojím rodinným domom a trvali na tom, že vzdialenosť medzi voliérou a rodinným domom je uvedená v protokole správe, je 30 metrov. Lexan nie na hraničnom plote medzi pozemkami, ale na tej strane hranice a plotu, kde je voliére. K fotografiám z protokolu G. K. vysvetlil že ide u prvej fotografie o voliéru , ktorá je celá uzavretá, jej časť vrátane strechy je z lexanu a tá časť, ktorá je otočená k druhému susednému pozemku, ktorý nepatrí žalobcom, je z drôteného skla, teda celá voliéra je postavená z vyplneného materiálu. Ohľadom tzv. denného režimu exotického vtáctva, vtáci sú v murovanej časti voliéry - tej zodpovedá spodná fotografia z protokolu, do voliér vlietavajú vtáky z murovanej časti iba vtedy, keď nie je príliš veľké slnko a keď nie je mráz. Väčšinu dňa trávia vtáky v chládku, v murovanej časti. Blondína bola pani D.Á.. Žalobcovia sa podľa výpovede G. K. telefonicky vyhrážali W.. Y., že mu „zrušia“ licenciu, že to bolo spravené podvodom, čo sa G. K. dozvedel M. W.. Y. telefonicky. Pri meraní hluku W.. Y. bol podľa výpovede prítomný on, G. K., jeho manželka a C.. D.. Podľa G. K. žalobcovia na obecnom úrade spochybňovali, že niekto meral hluk. 23. Súd doručil dôkaz - protokol o meraní hluku, považujúc ho za taký, ku ktorému by mohli žalobcovia cez odborne spôsobilú osobu zaujať stanovisko ohľadom vyriešenia sporu . Žalobcovia v ich písomnom vyjadrení uviedli, že protokol je jednoznačný zdrap papiera, na ktorom nie je kus pravdy. Opäť zopakovali, že protokol bol vypracovaný od stola niekde v Bratislave, W.. Y. hodnoty vôbec nemeral, na adrese A. Č.. XX vôbec nebol. Žena, ktorú videla žalobkyňa niesla nejaké doklady, pravdepodobne merací protokol. V tento deň mal merať W.. Y., ktorý tam nebol a nemohol merať. Protokol manželia K. zadovážili na zlegalizovanie čiernej stavby - voliéry pre obec A. - Krajský stavebný úrad a nie pre okresný súd Skalica. Žalobcovia žiadali súd, aby merací protokol nepovažoval za vierohodný doklad ale iba za zdrap papiera. Meranie sa nezakladá na pravde, žalobcovia majú odôvodnenú pochybnosť, že meranie sa vôbec neuskutočnilo a žiadali prešetriť postup W.. Y., ak sa preukážu skutočnosti, odobrať mu licenciu. 24. Vzhľadom na spochybnenie výsledkov merania hluku žalobcami v protokole, rozporovaní dôkazu predloženého žalovanými žalobcami, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Vo veci ustanovil po zložení sľubu za X. W.. C. Y., Q., osobu zapísanú v registri odborne spôsobilých osôb na kvantitatívne a kvalitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie - meranie hluku, osoby vedenej v registri Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Uznesením č.k. 3C/115/2012 - 115 zo dňa 13.2.2015 zadal znalcovi úlohu s otázkou, či je pri hlasovej aktivite vtáctva dennej a večernej doby na hranici parcely dotknutého vonkajšieho obydlia žalobcov, prekročená prípustná hladina A zvuku. Znalec mal úlohu splniť a znalecký posudok doručiť súdu v lehote do konca júla 2015. Znalec dňa 30.7.2015 súdu doručil k vypracovaniu znaleckého posudku podanie, podľa ktorého dňa 15.7.2015 uskutočnil meranie hluku exotického vtáctva za prítomnosti žalobcov, žalovaného G. K. S. I. G., starostu obce A.. Pri ohliadke miesta merania bolo zistené, že vo dvore rodinného domu žalovaných je voliéra exotického vtáctva, tvorí ju murovaná časť a čiastočne otvorená časť z pletiva opatreného obkladom polykarbonátom - okrem časti strechy, podľa znalca voliéra je rozdelená na 5 oddielov. Prítomný G. K. uviedol, že chová spolu 10 ks dospelých jedincov, ktorých odborné názvy uviedol. V čase merania bolo v otvorenej časti voliéry 5 vtákov, hlasovo sa prejavovali 3 kusy a 2 kusy škriekali vo vnútri voliéry. Podľa vyjadrení žalobcov bol hluk vtáctva pri meraní výrazne nižší ako v iné dni predtým. G. K. mal podľa stanoviska Okresného úradu Skalica, odboru o životné prostredie ku dňu 15.7.2015 evidovaných 14 kusov exotických vtákov a bol rozpor s uvedením poštu G. K.. Znalec z tohto vyvodil, že uskutočnené meranie hluku nie je dostatočne preukázané na zodpovedanie otázky položenej súdom. Navrhol meranie zopakovať za účasti kompetentného zástupcu Okresného úradu Skalica, ktorý pri meraní potvrdí prítomnosť všetkých evidovaných živočíchov a znalec požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie do 30. septembra 2015. Z pripojeného potvrdenia, vydaného na meno žalobcu 1/ a Okresným úradom Skalica vo veci G. K. - A. - odpoveď zo dňa 17.7.2015 súd zistil, že úrad potvrdil, Ž. G. K. I. zaregistrovaný ako držiteľ exemplárov podľa príslušných právnych predpisov. Podľa zoznamu druhov živočíchov je držiteľom ku dňu 15.7.2015 celkom 14 kusov exemplárov. Podľa správy podanej úradom na žiadosť súdu, držiteľ živočíchov G. K. doručil úradu

oznámenie zmeny údajov v druhovej karte držiteľa exemplára dňa 19.8.2015. menovaný choval k 19.8.2015 z jedného druhu exotického vtáctva 7 kusov, z toho 5 kusov boli mláďatá s odchovom máj/ jún2015, z ďalšieho druhu 2 kusy, z ďalšieho druhu exotického vtáctva 6 kusov, z toho boli 4 kusy mláďat, odchov jún 2015, z ďalšieho druhu 3 kusy, z toho 1 kus mláďa, odchov jún 2015 a z posledného druhu choval G. K. 3 kusy, z toho 1 mláďa, odchov máj 2015. Podľa správy úradu je celkový počet 10 kusov dospelých jedincov, ktoré sú celoročne vo voliére a 11 kusov mláďat, vyliahnutých v máji- júni 2015, ktoré sa nachádzajú počas 2-3 mesiacov života v búdkach pod rodičmi, teda nemôžu lietať vo voliérach a ani vydávať rušivé zvuky. 25. Uznesením č.k. 3C/115/2012 - 132 súd znalcovi predĺžil lehotu na vypracovanie posudku do 30.9.2015. 26. Znalecký posudok znalca W.. C. Y. bol súdu doručený 1.10.2015. Znalec na základe miestnej ohliadky zistil, že vo dvore rodinného domu Ž. A. XX je voliéra pre exotické vtáctvo, zobrazená na pripojených fotografiách. Časť je murovaná a čiastočne je otvorená, ohradená pletivom opatreného obkladom z polykarbonátu Makrolon okrem časti strechy. Na susediacich parcelách č. XXX/X S. XXX/ X je pozemok žalobcov s rodinným domom A. Č.. XX. Pozemky žalobcov a žalovaných sú oddelené stupňovitým murovaným plotom. Znalec uskutočnil meranie 15.7.2015 za prítomnosti žalobcov, G. K. - syna žalovaných S. I. G., starostu M. A.. Opakované meranie hluku exotického vtáctva sa uskutočnilo 11.8.2015 Výsledky zmerania hluku z tohto dňa uviedol ako súhrn nameraných hladín v bode M na hranici parcely žalobcov. Nameral hodnoty v bode M v režime a ráno o 6.46 hodine za 6 minút a 36 sekúnd LAeq v db 49, LAmax 66,8, LAmin (v dB 26,6 a v režime b od 6,58 hodiny v dĺžke času merania 3 minúty a 7 sekúnd v hodnote Laeq a dB 37,6, LAmax 54,3, Lamin 24,5. LAeg je eqivalentná hladina A zvuku, LAmax je maximála hladina A zvuku a LAmix je minimálna hladina A zvuku, u rozšírenej neistoty merania uviedol hodnotu U 2,3dB. U povahy hluku znalec uviedol, že ide o premenný, zvlášť rušivý podľa § 2 písm. w) vyhlášky, premenný hluk s veľkým rozdielom hladín podľa predchádzajúcej vety. V posudku sa uvádza, že podľa vyjadrenia žalobcov hlasové aktivity vtáctva trvajú aj 4 hodiny cez deň, znalec uvádza čas od 6.00 do 18.oo hodiny a podľa vyjadrenia žalobcov hlasové aktivity vtáctva trvajú 1,5 hodiny večer - znalec uviedol, že ide o čas od 18.00 do 22 oo hodiny. Na základe uvedeného vypočítal posudzovanú hodnotu LR,Aeg (1) v bode M pre referenčné časové intervaly deň (od 6.00 hod, do 18.00 hod.) a večer (od 18.00 do 22.00 hod.) pre deň a večer, pre deň stanovil posudzovanú hodnotu LAeq (dB) 49 dB tak isto v čase od 18.00-do 22.00 (večer), LAeq.z v (dB) za deň 48,7 a večer 48,7, dobu expozície v minútach za deň 240 a večer 90, uviedol korekciu podľa bodu 1.2 prílohy vyhlášky (1) v decibeloch + 5 u dňa aj večera, hodnotu U v decibeloch u dňa 2,3 a u večera tú istú. Posudzovanú hodnotu v bode M: LR,Aeq v dB za deň stanovil 51,2 a u večera 51,7, pričom hodnota pod LAeq.z je hladina LAeq posudzovaného zdroja po odpočítaní hluku pozadia. Uviedol, že prípustná hodnota hluku vo vonkajšom prostredí sa uskutočňuje podľa vyhlášky )1) a ide o prípustnú hodnotu za deň a večer LAeq.p 50 db. Znalec záverom zodpovedal otázku, že porovnaním hodnôt - v časti označených ako stanovenie posudzovaných hodnôt pre deň a večer dospel k záveru, že pri hlasovej aktivite exotického vtáctva bola prípustná hodnota pre deň a večer vo vonkajšom prostredí v bode M na hranici parcely žalobcov prekročená. Posudok bol vypracovaný 28.9.2015. pri vypracovaní znalec vychádza zo znenia vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku v životnom prostredí v znení neskorších predpisov. Podľa pripojeného protokolu merania sa dňa 11.8.2015 zúčastnili okrem znalca žalobcovia, žalovaný S. K. bol o meraní informovaný a meranie sa uskutočnilo medzi 6.45 hodinou a 7.05 hodinou. Hluk hlasovej aktivity exotického vtáctva je premenný prerušovaný. Meranými veličinami boli ekvivalentná hladina A zvuku LAeq, maximálna hladina A zvuku LAmax a minimálna hladina A zvuku LAmin všetky v dB. Znalec merania uskutočnil podľa prílohy k z miesta, ktoré vyobrazil na priloženej fotografii a opísal, že ide o hranicu parcely žalobcov, na betónovej ploche pri bazéne, vo vzdialenosti 1,1 m od plného plota a 9,3 metra od rodinného domu žalobcov, mikrofón bol vo výške 1,5 m nad betónovou plochou a režimoch pod písmenom a) v jednej z tabuliek vypracovaných znalcom znamená že ide o kontinuálne hlasové prejavy exotického vtáctva - nezistený počet jedincov a pod písm. b) v tabuľke ide o hluk pozadia - bežné vidiecke zdroje hluku ako vzdialený štekot psov, kukučka, drobné vtáctvo, domáca hydina. Počas meraní v exteriéry bolo takmer jasno, bezvetrie. Protokol bol znalcom spracovaný 16.9.2015 v Bratislave. K je priložená informatívna kópia mapy Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, na ktorej znalec vyznačil bod M z ktorého meral vo vzťahu k voliére a rodinnému domu žalobcov. z 13.7.2015. Znalec má vydané osvedčenie Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky z 24.6.2010 , ktoré mu trvalo v čase vypracovania a bol podľa neho odborne spôsobilým vykonávať meranie hluku. 27. Žalobcovia k vykonanému znaleckému dokazovaniu a proti záverom znalca W.. Y. nič nenamietali, znalca navrhli v konaní vypočuť. Na základe výsledkov tohto dôkazu navrhli žalobe vyhovieť.

28. Žalovaní namietali, že z obsahu posudku, zo spôsobu komunikácie znalca s účastníkmi konania zo spôsobu vykonávania miestneho zisťovania, vrátane samotného merania hluku hlasovej aktivity exotického vtáctva vyslovili podozrenie, že znalec pri spracovaní posudku nepostupoval nestranne a vyslovili pochybnosti o pravosti záverov ZP. Poukázali na to, že znalec dostatočne nezdôvodnil, prečo nevypracoval z merania hluku zo dňa 15.7.2015, hoci sám pre súd uviedol, že chovateľ G. K. vtáctvo vydráždil k hlasovej aktivite a znalec vykonal tiež všetky potrebné merania v tento deň. Znalec sa pred G. K. vyjadril 15.7.2015 tak, že prípustná hodnota hluku nebola prekročená. Údaje z merania z 15.7.2015 znalec v posudku neuviedol. Žalovaným bola pri druhom meraní odopretá ich účasť pri úkone znalca, prítomní boli iba žalobcovia, za nepravdivé považovali jeho tvrdenie, že žalovaní boli vopred informovaní o meraní, informovaní boli znalcom až následne po meraní, žalovaní nemali možnosť sledovať priebeh meraní. Spochybňovali nestrannosť znalca. Uviedli, že znalec vykonanie opakovaného merania odôvodnil aj tým, že nekriticky akceptoval tvrdenie žalobcov ohľadom poštu dospelých kusov chovaného vtáctva, hoci mu nič nebránilo, aby sa o počte sám presvedčil alebo aby o informáciu požiadal žalovaných. Chovateľ G. K. vždy choval 10 ks dospelých jedincov, v chove mal 15.7.2015 len tento počet a okrem toho v čase prvého merania boli 4 ks mláďatá, ktoré neboli vyletené vo voliérach, počet dospelých jedincov je znalcom v uvedený správne. Pre pochybnosti o objektivite meraní a objektivite znalca žalovaní na dôkaz predložili výsledky kontrolného merania hluku uskutočnené W.. C. Y. zo spoločnosti AUREKA s.r.o. a ním vypracovaného odborného vyjadrenia „Protokolu o meraní hluku vo vonkajšom prostredí od zdrojov hluku - exotického vtáctva!, z ktorého podľa žalovaných vyplynulo, že prípustná hodnota hluku pre deň a večer nie je vo vonkajšom prostredí na hranici parcely žalobcov prekročená. Podľa dôkazu W.. Y. meral na dvoch miestach dňa 19.11.2015 , a to na hranici pozemkov strán zo strany žalovaných a priamo vo voliére s výslednou ekvivalentnou hladinou akustického tlaku hluku vo výške 47,6 dB v čase, keď bolo vtáctvo vydráždené k hlasovej aktivite. Medzi bodom merania M1 a voliérami nebola na pozemku žiadna prekážka - stromy, ploty, ktorá by mala vplyv na prenos zvuku. Nesprávnosť výsledkov merania W.. Y. zdôvodňovali žalovaní aj tým, že znalec meral z pozemku žalobcov za prekážkou, za murovaným plotom, ktorá musela mať vplyv na intenzitu hluku. Zvuk je vlnenie, ktoré sa šíri vzduchom a na jeho šírenie musí mať vplyv akákoľvek prekážka v trajektórii šírenia. Za prekážkou je podľa žalovaných hodnota hluku vždy nižšia a aj napriek pevnej prekážke boli hodnoty, ktoré nameral W.. Y. podstatne vyššie ako namerané pri kontrolnom meraní W.. Y.. Pre skutočnosti, zakladajúce pochybnosti o správnosti záverov W.. Y. navrhli žalovaní revízny znalecký posudok, tiež z dôvodu, že podľa žalovaných znalcom tvrdené údajné prekročenie prípustnej hranice hluku o 1,2 dB pre deň a o 1,7 dB pre večer nepredstavuje oproti norme významný rozdiel, ide o hlasitosť, ktorá je zanedbateľná. Žalovaní pripojili na dôkaz protokol W.. Y., B.ist OÚ Skalica, odboru starostlivosti o životné prostredie z 20.11.2015 a navrhli pokračovať v dokazovaní výsluchom svedkov I. G., starostu obce A. a svedka W.. C. Y.. Po vykonanom dokazovaní navrhli žalobu zamietnuť. 29. Žalobcovia uznávali za správne iba hodnoty merania hluku zistené W.. Y.. 30. Na základe návrhu žalobcov súd vykonal dokazovanie výsluchom znalca W.. Y., pre námietky žalovaných k záverom znalca uvedeným k znaleckému posudku aj k okolnostiam jeho meraní v oboch dňoch. K námietke žalovaných, že neboli vopred oboznámení s časom merania znalec uviedol, že v deň 11.8.2015 oboznámil osobne u rodinného domu žalovaných S. K. s tým, že znalec uskutoční meranie. S. K. sa vyjadril súhlasne, žalovanú 2/ znalec neinformoval. Pri umiestnení mikrofónu znalec podľa jeho výpovede vychádzal z plochy danej mu súdom a umiestnil ho na betónovej ploche pri bazéne žalobcov a súčasne na hranici pozemkov žalobcov a žalovaných. Vyhádzal z vyhlášky MZ č. 549/2007 Z.z., ktorá v podstate určuje miesta, kde sa má vykonať meranie za účelom zmerania hlučnosti. Vyhláška ustanovuje, že sa môže meranie uskutočniť v oddychovej zóne, ide o rekreačné územie. Merania robil znalec v trvaní cca 6 minút, vtáky intenzívne škriekali, prístroj zaznamenal hluk. Merania robil aj keď vtáky neškriekali, čo je hluk pozadia pri meraní a z takto zistených hodnôt vypočítal hlučnosť, uvedenú v a hodnoty pre deň a večer. Znalec neuviedol výsledky merania z 15.7.2015 pre rozpor v počte kusov vtáctva a podľa správy Okresného úradu Skalici, tiež údaju, daného mu ústne G. K.. Podľa výpovede znalca vo voliérach malo byť 14 ks dospelého vtáctva, G. K. uvádzal 10 dospelých jedincov. Žalobca 1/ preto žiadal správu od OÚ, kde sa potvrdilo, že G.. chová 14 kusov dospelého vtáctva. Pre rozpor v počte znalec považoval za nepreukázané hodnoty merania 15.7.2015, preto ich neuviedol do jeho ZP, podľa výpovede a názoru znalca je rozdiel 4 ks dospelého vtáctva významným rozdiel pri meraní hluku. Znalec bol 15.7.2015 pri voliérach za prítomnosti I. G., starostu M. A. a ten spočítal, že vo voliérach bolo vyletených 8 kusov vtáctva. Znalec uviedol, že nie je odborníkom na exotické vtáctvo aby posúdil, ktorý druh ako silno škrieka. Prax má z merania hluku 30 rokov, hluk exotického vtáctva za dobu trvania praxe nemeral. Znalec uviedol, že, že nepozná prax spoločnosti AUREKA s.r.o. , či vykonáva aj merania hluku spôsobeného exotickým vtáctvom, uviedol, že má vedomosť, že

táto spoločnosť podávala vo veci odborný posudok. U exotického vtáctva ide o meranie hluku ako v akomkoľvek inom prípade z iného zdroja, keďže sa vyhodnocuje ekvivalentná hladina hluku, ktorá sa následne po korekciách v zmysle vyhlášky č. 249/2007 Z.z. porovnáva s prípustnými hodnotami a hodnoty z 15.7.2015 znalec nepovažoval za preukázané na zodpovedanie otázky položenej súdom. Na pozemku žalobcov 11.8.2015 zotrval cca hodinu od 6.00 hodiny, keďže ide o premenný zdroj hluku, čakal na hlasové prejavy vtáctva. K údaju, koľko vtáky za deň škriekajú dospel znalec podľa jeho výpovede z rozhovoru so žalobcami, tí uviedli časové údaje, kedy vtáctvo škrieka a pri vypracovaní vychádzal aj z časového údaju z posudku vypracovaného na žiadosť žalovaných, ktorý bol v čase vypracovania už založený v spise. Za noc údaje nevyhodnocoval z dôvodu, že vtáky v noci neškriekajú. Za deň sa považuje podľa vyhlášky doba od 6.00 hod do 18.00 hod a za večer od 18.00 hod. do 22.00 hodiny, noc po tomto čase do 6.00. O meraní dňa 11.8.2015 znalec žalovaného 1/ informoval až po uskutočnení merania z obavy, aby žalovaní neovplyvňovali chovanie vtáctva a intenzitu ich prejavu. Vyslovil názor, že režim vtáctva nezávisí od prítomnosti strán sporu. Žalobcovia boli v dobe merania na svojom pozemku a musel ich oboznámiť s budúcim meraním, aby mal súhlas na vstup na pozemok. Z dôvodu objektivity nepovažoval znalec za potrebné vopred o čase merania oboznámiť s týmto žalovaných. Znalec uviedol k osobám strán, že bol s nimi v kontakte prvý krát pri meraniach 15.7.2015 a vypracoval znalecký posudok podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a údajov, ktoré mal k dispozícii. K meraniam 11.8.2015 neprizýval žiadneho svedka, lebo vyhodnotil, že by mohlo dôjsť k vyvolaniu rušivých vplyvov na vtáctvo. Podľa žalobcu 1/ ich znalec od merania odohnal, aby nerušili priebeh merania. Podľa výpovede znalca rozdiel jedného dB pri ustálenom zdroji hluku nie je hladina, ktorá by bola sluchom významne rozpoznateľná. V prípade zdroja, ktorým je exotické vtáctvo treba brať v úvahu dynamiku, ktorá sa pri meraní pochybovala od 66.8 dB do 26,6 dB a pre porovnanie dynamika hluku pozadia bola v čase meraní od 54,3 dB do 24,5 dB a potom vyplýva, že rozdiel v dynamikách hluku exotického vtáctva a pozadia vyjadrených maximálnymi hladinami hluku je viac ako 12 dB, čo je významný rušivý prvok. Podľa znalca nie je rozhodujúce , že prekročenie prípustných hodnôt je len o 1,2 resp. 1,7 dB, rozhodujúca je dynamika rušivého hluku. Súd stranám uviedol, že berie v úvahu dôvody uvedené znalcom na pojednávaní, pre ktoré neboli žalovaní prizvaní k meraniam 11.8.2015, nepostačujúce k nevylúčeniu znalca. 31. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že je od roku 2013 starobným dôchodcom. Väčšinu času sa podľa jeho výpovede zdržiava vo dvore jeho rodinného domu, kde je vybudovaný bazén ( od roku 1996), skleník, ktorý okopáva. Hluk exotického vtáctva ho obťažuje od roku 2009. Na dvore opravoval traktor a vtáky revali celý deň. Čo sa týka ich prejavov, cez zimu toľko neškriekajú, lebo je krátky deň. Vnímal škrekot vtáctva už ráno v letnom období od 5,15 hod - 5,30 hod., kedy odchádzal so synom do práce a uviedol, že vtáctvo škrieka do večera, pokiaľ je svetlo. Chovateľ G. K. podľa žalobcu nevie, čo vtáky robia, lebo ich púšťa jeho otec S. K., G. K. v susedstve nebýva. Podľa žalobcu vie, že keď príde G. K. L. návštevu s jeho manželkou k žalovaným , vtáctvo káže jeho manželka zatvoriť. Nie sú vo vonkajšej voliére, ale vnútri vo vstavanej budove. Počujem hlas manželky G. K. alebo pozná aj ich auto, ktorým sa vozia, preto vie, že je tam jeho manželka. Vtáctvo je vypúšťané do vonkajšej voliéry už od marca až do októbra - novembra, pokiaľ nemrzne. 32. Žalobkyňa vypovedala, že v roku 2006 bola operovaná na chrbticu a častejšie sa zdržiavala v domácnosti oproti žalobcovi. Keď aj otvorila oblok, nedal sa rev vtáctva vydržať, rušilo to aj návštevy žalobcov, nemohli sa zdržiavať na dvore. G. K. pískal na vtáctvo a vtedy vtáctvo ešte viacej vydávalo škrek. Tak G. K. ako aj S. K., keď som ich žiadala, aby nepískali, jej robili naprieky. Žalobkyňa trvala vo výpovedi na tom, aby si chovateľ odsťahoval chov do miesta svojho bydliska. Žalobcovia majú vnukov vo veku 15 a 11 rokov ( v roku 2016), nechcú sa chodiť kúpať do bazénu, lebo sa boja, že keď W. K. počujú, pustia vtáctvo a bude škriekať. Žalobkyňa uviedla, že chcú mať kľud na staré kolená, trvala na tom, aby G. K. vtáctvo odviezol. 33. Výsluchom D. W.. C. Y., L. XX.XX.XXXX J. P. E. E. XXXX/XX, C., konateľa spoločnosti 3HG, Tri vody V 1617/53, Malinovo bolo potvrdené, že vykonal merania hluku namiesto konateľa spoločnosti AUREKA s.r.o. , o čo bol požiadaný konateľom W.. D. Y.. Dátum, kedy vykonal merania si nepamätal, odkázal na protokol. Pokiaľ sa týka vykonania merania, išlo o ročné obdobie, kedy bolo teplo, buď na jar alebo na jeseň. Meral na pozemku žalovaných o výške cca 1,5 m nad zemou na hranici pozemku smerom k susedom podľa vyhlášky č. 549/2007 Z.z. Na meranie sa dostavil okolo 9 hodiny alebo 10 hodiny dopoludnia. V čase prítomnosti svedka na mieste merania bolo exotické vtáctvo ticho, nevydávalo žiadne zvuky, pán ich musel plašiť, pán chodil ku klietke a niečím búchal na klietku, aby vtáky robili hluk. Na pozemku sa zdržal hodinu aj pol, možno dve hodiny. Meranie rušil štekot psov, kikiríkanie kohútov, meranie svedok prerušil, lebo hluk nespadal do merania hluku spôsobeného vtáctvom. Svedok má prax v meraní hluku 10 rokov, meranie hluku spôsobované exotickým vtáctvom vykonal prvý krát. Svedok

nemal žiadne vedomosti k správaniu sa exotického vtáctva napr. pri východe slnka, na obed alebo večer, ani k prejavom k jednotlivým ročným obdobiam. Pán, ktorý ho vpustil na pozemok ho neoboznámi s tým, že merania sa uskutočňujú kvôli súdnemu sporu. , Svedok merania vykonával namiesto konateľa Aureka s.r.o. z dôvodu, že menovaný je vážne chorý, svedok zastupuje W.. Y. vo väčšine jeho objednávok. Cez deň, večer alebo noc podľa svedka sa z meraní vyhodnocuje logaritmický priemer nameraných hodnôt za celý merací interval , cez deň ide o 50 decibelov za celý deň od 6,00 do 18,00 hodiny, teda za 12 hodín. Za príklad uviedol situáciu, že pokiaľ je vtáctvo cez deň od 6,00 - 18,00 hodiny hlučné iba jednu hodinu, urobí sa logaritmický priemer hodnôt za 12 hodín. Podľa svedka je takmer nemožné určiť, koľko zvierat vydáva zvuky prevyšujúce normu ustanovujúce hladinu zvuku, hluku. V protokole o meraní hluku sú výsledky merania pozadia na strane 5. Podľa názoru svedka veličina ako hluk je ťažko merateľná a hodnotiteľná, lebo každý tieto rušivé prejavy vníma inak, zvieratá sa môžu každý deň správať inak. Svedok uviedol, že podľa jeho názoru normou stanovený hygienický limit dosiahnuť je nemožné, pretože správanie zvierat nemožno ovládať. Počet vtákov vo výpovedi svedok neuviedol, nepamätal si ho. K žalobcom 1/ naznačovanej neobjektivite W.. Y. a k jeho osobe, ak mal podľa žalobcu 1/ W.. Y.Č. nepravdivo vyhodnotiť merania alebo by mal nepravdivo uviesť nejaký údaj sa svedok vyjadril, že menovaného pozná viac rokov, minimálne 12, že ide o osobu so zásadou, že kde sa končia práva jedného, tam začínajú práva druhého. Vždy sa snaží tam, kde sa meria hluk , ak je spor, strany zmieriť a všetko riešiť zmiernou cestou. Je človekom objektívnym, nikdy sa neprikláňa či na jednu alebo druhú stranu, je čestný, ide o staršiu osobu vo veku od 67-70 rokov. Je porovnateľný hluk, ktorý robí vtáctvo bežne chované na dedine s bežným dedinským hlukom a hlukom, ktorý robí vtáctvo na pozemku žalovaných, to je môj subjektívny názor. K údajom zo str. 5 Protokolu tabuľkovej časti výpočtov svedok kľudné pozadie meral bez akéhokoľvek hluku, napr. aj bez toho, aby letelo lietadlo. Rozdiel medzi meraním a hodnotou kľudného prostredia a času, keď vtáctvo je aktívne, je podľa svedka cca 7 decibelov, čo treba rozpočítať na dennú dobu od 6,00-18,00 hodiny a dáva sa do vzťahu za 12 hodín, koľko sú vtáky aktívne, či napr. hodinu, 7 hodín alebo celých 12 hodín. 7 decibelov sa dá rozpoznať, je to rozoznateľná zmena hluku v prostredí. Každý človek je inak citlivý na hluk. K aktivite vtáctva pripomenul, že v čase keď sa dostavil na meranie a bol na pozemku, vtáky neškriekali, nachádzali sa vo vymurovanej časti a museli byť vyplašené z murovanej časti, aby sa dalo uskutočniť meranie. Vo všeobecnosti platí, že je podstatná aj bariéra medzi zdrojom hluku a tým, kto ho vníma, závisí aj od výšky bariéry, ktorá objekty delí a toto mohlo spôsobiť rozdiel v meraniach súdom ustanoveného znalca a meraním svedka, teda tým, že súdny znalec uskutočnil merania meral z druhej strany múru ako uskutočnil meranie svedok. 34. Podľa Protokolu o meraní hluku vo vonkajšom prostredí od zdrojov hluku - exotického vtáctva - meracieho protokolu, kde meranie X. S. K. pre AUREKA s.r.o., divízia akustika, Hraničná 16, Bratislava merania uskutočnil W.. C. Y. dňa 19.11.2015 a v čase od 9.00 hodiny do 11.00 hodiny, čo je rozdielny dátum uvedený v meracom protokole spoločnosti AUREKA s.r.o. Homolova 4, Bratislava, ten je z 20.4.2011 a rozdielny je aj čas merania , v skoršom protokole je v intervale od 12.00 hodiny do 22.50 hodiny. Za zdroj hluku je v posudku W.. Y. uvedené exotické vtáctvo vo voliérach s chovom bez podnikateľského zámeru. Pôsobenie hluku je typicky ráno a večer, v noci vôbec, lebo nejde o nočného tvora. Charakter hluku je počas aktivity vtáctva premenlivý s ťažiskom spektra v stredných a vyšších kmitočtoch v dotknutom vonkajšom obytnom prostredí v susedstve, kategória II. Podľa posudku najbližšia fasáda rodinného domu č. 61 je mimo priamej viditeľnosti, vzdialená od voliér cca 30 metrov. Parcely oddeľuje murované oplotenie vo výške cca 2 metre. Hluk je v dotknutom vonkajšom prostredí rozlíšiteľný, pôsobí v dennej a večernej dobe. Uvádza sa, že merania boli v uskutočnené v zmysle vyhlášky MZ SR č. 549/2007 a STN ( sú uvedené v protokole) na hranici pozemkov na oplotení vo výške 2,2 m od terénu, 20 cm nad vrchom oplotenia. W.. Y. vzhľadom na charakter hluku s pozadím, ktoré nie je možné vylúčiť meral vo vonkajšom prostredí ekvivalentnú hladinu pozadia - dopravy pri zatvorení vtáctva do klietky, ekvivalentnú hladinu akustického tlaku pri vydráždení vtáctva. Z nameraných hodnôt pri zohľadnení korekcie na charakter hluku, metodiku a triedu presnosti prístrojového vybavenia, zodpovedajúcich rozšírenej neistote merania, počítal výsledné hladiny akustického tlaku a - hluku, smerodajné pre vyhodnotenie. Neistotu merania pre skupinu frekvenčného spektra hluku „1“ a skupinu podľa klasifikácie smerových vlastností hluku „1“ vo vonkajšom prostredí, merací reťazec v triede presnosti „1“ vyhodnotil hodnotou U rovná sa 1,8 dB, korekciu na spektrálny charakter hluku pre neprítomnosť identifikovateľnej tónovej zložky v hlukovom spektre - korekciu v oboch prípadoch Kf vyhodnotil 0 dB, korekciu na výskyt hluku impulzového charakteru Ki 0 db a korekciu na pozadie Kp uviedol do protokolu v v skratke dB bez číselného údaja s tým, že ak je rozdiel medzi súčtovou hladinou hluku a hladinou hluku pozadia nižší ako 3 dB, nemožno objektívne určiť hladinu hluku posudzovaného zdroja. Pre odstup väčší ako 18 dB sa pozadie zanedbáva, v intervale medzi týmito hodnotami sa určí výpočtom dosadením do vzorca Kp mínus 10. log (1- 10 na mínus 0, 1 (Ls-Lpoz) alebo z grafu Kp (dB), u

grafu je uvedená hodnota Kp 0,94 dB. Namerané hodnoty sú u miesta M 1 s odkazom na situačný plán k protokolu nasledovné: vtáctvo + pozadie za deň je hodnota LAeq (dB) 46,7 za 15 minút, pozadie 39,6 (1 minúta) a vtáctvo + pozadie deň v M 2 mieste podľa situačného nákresu vo voliére je uvedená hodnota LAeq (dB) 86,1 (5 minút)Výpočet z nameranej hodnoty v M1 je podľa vzorca LA.eq.1 rovnása LAeq + Kf + Ki mínus Kp, z ktorých Kp je 0,94 a, Kf a Ki sú nula. Výslednú ekvivalentnú hladinu akustického tlaku hluku s pozadím je výsledok LAeq. Vysl v hodnote 47,56 dB ( vo vzorci LAeq.výsl rovná sa LAeq.hod. + 1,8 mínus 0,94. V protokole je uvedená výsledná posudzovaná ekvivalentná hladina akustického tlaku hluku v M1 pri zdroji hluku všetky klíma jednotky v činnosti aj digestor LAeq (dB) 47,6 a v M2 pri rovnakom zdroji hluku 87,9 dB. W.. Y. uviedol za deň najvyššiu prípustnú ekvivalentnú hladinu hluku za deň 50 db( LAeq.d.p.) , večer 50 db a za noc 45 dB ( stanovenie podľa vyhlášky) a vyhodnotil, že porovnaním posudzovaných hodnôt s hodnotami podľa vyhlášky neboli vo vonkajšom prostredí v čase merania prekročené prípustné hodnoty pôsobením hluku vtáctva vo voliérach v najbližšom obytnom prostredí na hranici parcely od objektu rodinný dom A. Č.. XX. Protokol je z 1.12.2015, vypracovaný v Bratislave. Podľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti, vydaného Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky z roku 2007 W.. Y. je odborne spôsobilý vykonávať meranie hluku v životnom a pracovnom prostredí. Z pripojenej správy od Okresného úradu Skalica zo dňa 20.11.2015 G. K. úrad odpovedá, že ku dňu 18.11.2015 evidovaných na OÚ Skalica z druhu Amazona aestiva - CITES II, príloha ES B v počte 2 kusy, Amazona ochrocephala oratix - CITES I., príloha ES A 4 kusy, z toho dva kusy mláďat, odchov jún 2015, Amazona leucocephala - CITES I., prloha ES A v počte 2 kusy, Amazona vinacea - CITES I., príloha ES A 3 kusy, z toho 1 ks mláďa, odchov máj 2015. Podľa potvrdenia v čase meraní, uskutočnených W.. Y. Q. choval 8 kusov dospelých jedincov a 3 kusy mláďat. 35. Na návrh žalobcov súd vykonal dôkaz výsluchom svedka D. E., narodeného XX.XX.XXXX , bytom A. Č.. XXX, starobného dôchodcu, suseda žalovaných, bývajúceho v nehnuteľnosti, susediacej RD žalovaných z čelného pohľadu na RD sprava. Podľa jeho výpovede vníma niekedy vtáctvo z pozemku žalovaných, vtáctvo nie vždy škrieka. Svedok bol do konca roka 2015 zamestnaný. Odchádzal z bydliska ráno o piatej a z práce dochádzal domov okolo 16-tej hodiny, víkendy trávil vo svojej nehnuteľnosti. Vtáky stále škrekot nevydávajú, iba občas. Keď škriekajú, ruší to aj svedka, podľa svedka by to rušilo aj iných ľudí. Svedok nikdy nedohováral K. alebo ich synovi v tom zmysle, žeby ho vtáctvo rušilo a vôbec sa o chove A. K. s nimi nerozprával, ani posledných päť rokov na pozemku u K. nebol. Svedok uviedol, že si vychádza so žalobcami aj so žalovanými a nechce riešiť hluk, ktorý robí vtáctvo, aby nepohneval susedov. Nehnuteľnosť, kde býva svedok a nehnuteľnosť K. delí na hranici pozemkov betónový plot cca 1,60 m., lexan nepomáha odhlučniť, svedok vníma škrekot vtákov rovnako, aj keď je za plotom lexan. Vyslovil sa, že hluk vtáctva skôr miernia stromy. Obýva s rodinou poschodový dom a pokiaľ sa starší členovia rodiny, aj svedok sťahovali do nižšej časti domu, dôvodom nebol hluk vtákov, rodina si riešila bývanie a sťahovali sa aj kvôli pohodliu. 36. Z výsluchu žalovanými navrhnutého svedka I. G.Č., narodeného XX.XX.XXXX, bytom A. XXX súd zistil, že v čase výsluchu bol vo funkcii starostu obce A.Í.. Svedeckou výpoveďou potvrdil, že sa v máji minulého roka ( v roku 2015) na žiadosť znalca W.. Y.T. zúčastnil na merania hluku, čo považoval za dôvod predvolania k podaniu svedeckej výpovede. Podľa svedka znalec hluk vtedy v prítomnosti svedka nenameral. Svedok bol prítomný pri voliére vtáctva v deň merania na pozemku K., osobne videl vtáctvo vo voliére, okrem tých, ktoré sedeli na vajciach. Koľko kusov vyleteného vtáctva bolo vo voliére si nepamätal, ani či išlo o samce alebo samice. Predtým , než sa zúčastnil merania znalcom, konzultoval svedok s W.. Č. z Obvodného úradu Skalica, odboru ŽP. Vedel, že na pozemku je 5 voliér. V čase jeho prítomnosti pri meraní vtáctvo sedelo na vajciach, liahli sa mláďatá. Až od zamestnankyne OÚ získal informáciu, že majiteľ voliér má povolenie na chov vtáctva. Orgány obce od jeho zvolenia do funkcie starostu M. A. , t.j. odo dňa 12.12.2014, od tej doby doteraz nedošla obci žiadna písomná sťažnosť ani od jednej strany sporu ani svedok osobne vo funkcii starostu obce hluk vtáctva neriešili. Svedok sa rozprával so žalobcami na túto tému, ale nešlo o oficiálne riešenie. Svedok mal poznatok z obce, že v obci A. je ešte ďalší chovateľ I. T., ktorý chová exotické vtáctvo ako p. K.. K osobe chovateľa p. T. E.ypovedal, že tento chová exotické vtáctvo v ešte väčšom rozsahu ako p. K.. Vtáctvo tohto iného chovateľa je vo voliérach, umiestnených pri štvorbytovke a pri cintoríne. V obci sú teda dvaja chovatelia exotického vtáctva, p. K. S. G.. T., ktorý má tiež povolenie na chov exotického vtáctva. Svedok uviedol svoje zhodnotenie k tomu, či obťažuje nadmerne škrekot vtáctva, že nebýva v blízkosti žalobcov, ale býva v blízkosti voliér p. T.. Svedok vníma škrekot vtáctva druhého chovateľa iba v určitých intervaloch v roku., vníma škrekot exotického vtáctva chovateľa p. T. tak, že vtáctvo škrieka iba v určitých intervaloch. Na priblíženie uviedol , resp. ako príklad v čase keď je pohreb a hrá hudba, pri pohybe svedka okolo voliér Q. G.. T., stáva sa iba výnimočne, že vtáctvo škrieka. Pokiaľ sa týka spolunažívania žalobcov a ostatných občanov M. A., obec riešila sťažnosti od žalobcov. Jedna sťažnosť sa týkala toho, že

sused žalobcov páli plasty. Svedok ako starosta prijal od žalobcov v tomto telefonickú sťažnosť, ktorá ho zastihla E. P.. Občana navštívil a zistil, že nepáli plasty, ale mokré drevo. Ďalej svedok vypovedal, že pri výkone jeho verejnej funkcie sa žalobcovia na obci sťažovali na vypúšťanie žúmp do potoka, konkrétnu osobu žalobcovia neuviedli. Sťažnosť bola riešená aj cez prokuratúru s tým, že mnohí občana E. A. si vybudovali žumpy a čističky. Výsledkom šetrenia prokuratúry bolo zistenie, že niektorí občania vypúšťali odpad, patriaci do žumpy do potoka, a práve z týchto si niektorí potom vybudovali čističky. Žalobcovia majú vybudovanú žumpu, nebývajú blízko potoka. Od žalobcov došla na obec písomná sťažnosť na p. K., týkajúca sa uskladnenia jeho hnoja. Sťažnosť bola riešená obcou a cez OÚ, , ktorý dal príkaz časť hnoja zapraviť a časť hnoja prikryť. Menovaný je v susedstve so žalobcami, býva naproti žalobcom. Sťažnosti žalobcov, ktoré boli doručené na obec, boli doručené v roku 2013, teda pred vznikom funkcie svedka . Svedkovi neboli známe žiadne sťažnosti, podávané žalobcami na trestné orgány. 37. Podľa výpovede svedka C. I., narodeného XX.XX.XXXX, bytom E. A. Č.. K.. XXX je tento v pracovnom pomere a je druhým D. K., bývajúcim na druhej strane ako bývajú žalobcovia. Vzdialenosť voliéry od svojho domu od voliéry svedok odhadol na 30 m. K dobe, odkedy chová G. K. exotické vtáctvo sa presne vyjadriť nevedel, odhadol, že ide o 6 rokov. Svedok vníma škrekot vtáctva, najmä keď je na terase, podľa jeho výpovede škrekot vnímajú aj návštevy, pýtajú sa, čo to je, sám z terasy vtedy odchádza. Najčerstvejšiu skúsenosť má so škretom vtákov z dnešného rána o pol siedmej, kedy chcel vyvetrať a, musel oblok zatvoriť, aby sa nezobudil vnuk. Neznačí si čas, kedy vtáky škriekajú, vníma ich ráno v lete okolo šiestej pri vstávaní pri odchode do práce, aj ráno v sobotu a v nedeľu. Neškriekajú 24 hodín denne. Svedok dosvedčil skutočnosť, uvádzanú vo výpovedi D. G., teda že E. A. je chov aj na inom mieste , počul škriekať vtákov u bytovky pri cintoríne, keď bol na pohrebe a bolo mu to nepríjemné. Meno chovateľa nevedel uviesť. Svedok sa u K. nikdy nedomáhal, aby odstránili chov, ani im nikdy nepovedal, že mu škrekot prekáža, nepovedal to nikto z jeho rodiny. Dosvedčil, že V., teda susedia, dohovárajú K., o iných občanoch, ktorý by mali problém z chovom u K. svedok nevedel. Nikdy nebol u Dermekovcov, teda ani u voliéry. Žalobcov V. málo navštevuje a k situácii, kedy bol u nich na návšteve si nepamätal, či vtedy vtáctvo škriekalo. Svedka asi pred 4 alebo 5 rokmi sused Fagan oslovil, či mu vadí škrekot vtáctva a či je svedok ochotný to dosvedčiť na súde. Svedkovi škrekot vadí. Z druhej strany K. býva p. D. E. a svedok je v dobrom susedskom vzťahu aj s ním a v dobrých susedských vzťahoch je so všetkými susedmi. D. E. sa svedkovi nesťažoval, že by mu vadil škrekot vtáctva. Na obci sa svedok sťažovať nebol. Zhruba pred 4 rokmi vymenil na nehnuteľnosti okná za trojsklá, nemenil ich kvôli hluku od vtáctva, ale odizolovalo to aj od toho. Pre svedka je škrekot vtáctva od K. nepríjemný, je to ako v džungli a na dedinu neprirodzené. Svedok nechová žiadne domáce zvieratá, ani nikdy nechoval. Dovnútra na dvor K. nevidí. Svedok uviedol, že sa mu zdá, že menej často škriekajú, ale škrekot je stále rovnaký. Pripustil, že bol na žiadosť C. V. , ako uviedla žalobkyňa, že v roku 2009 na úrade kvôli chovu a hlasovým prejavom vtáctva. Žiadosti C. V. vyhovel preto, lebo ho o to požiadal D. V.. Vtedy na obecnom úrade predniesol to, ako dnes podal svedeckú výpoveď. 38. K výpovediam svedkov I. S. E. sa žalovaní ( cez zástupkyňu) vyjadrili, že voliéra je bližšie k pozemku svedka D. E.. Toho škrekot nijak zvlášť neobťažuje a voliéra je pri jeho múre a je vo väčšej vzdialenosti ako je jej vzdialenosť k pozemku žalobcov. D. I. býva ešte ďalej od voliéry ako D. E., ktorého škrekot neobťažuje. 39. Žalobcovia poukazovali na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/350/2012 z 19.06.2013, kde súd rozhodoval o takej istej veci, ako je vec žalobcov a žalovaných. Odvolací súd síce nevyhovel žalobcom, ale za rozhodné pre vec sporových strán žalobcovia považovali z rozhodnutia to, že pre posudzovanie nadmerného hluku obťažovaním je potrebné zvyčajne znalecké dokazovanie. Porovnávali z toho rozhodnutia vo veci tam uvedených strán výsledky znaleckého dokazovania, kde znalec uviedol, že hluk spôsobovaný vtáctvom je nižší ako hluk produkovaný z iných zdrojov, teda trúbenie áut, štekanie psov, miestny rozhlas a na hodnoty, ktoré nameral tak znalec Y., S. G.. Y., S. W.. Y., preukazujú, že zvuk z iných zdrojov je menší ako hluk od vtáctva. Vtáctvo je hlučnejšie podľa týchto hodnôt ako pozadie. 40. Žalovaní namietali, že žalobcovia dezinterpretujú podané posudky. V posudku znalca sú sčítané hluk, ktorý vydáva vtáctvo spolu s hlukom z pozadia a nevychádza, že vtáctvo spôsobuje väčší hluk. Poukazovali na ust. § 127 OZ, podľa ktorého musí ísť o ohrozovanie výkonu práv nad mieru primeranú pomerom a strana žalovaná by musela vzhľadom na umiestnenie voliéry takto ohrozovať práva hlavne toho suseda, ktorý je k voliére bližšie. Navrhli vziať do úvahy aj početnú judikatúru v obdobných veciach ako v spore, vedenom v prejednávanej veci, a to, že treba pri rozhodnutí vziať v úvahu aj okolitý hluk, skutočnosť, či sa jedná o mesto, o dedinu alebo či sú zvieratá chované vonku alebo napr. v byte. Aj od toho , tiež od susedských vzťahov podľa názoru žalovaných záleží rozhodnutie súdu. Žalovaní urobili všetko preto, aby minimalizovali vznik súdneho sporu, urobili stavebné úpravy na voliére a vychádzajú aj zo ZP, aj z výpovede D. Y., že rozdiel môže spôsobovať napr. aj výška plotu. Žalovaní uvádzali, že

žalobcovia majú v dôsledku búrky poškodený plot, ktorý ak by si opravili, mohlo by to mať vplyv na ten sporný jeden decibel v meraniach súdneho znalca. Tieto všetky okolnosti judikatúra zohľadňuje. Primeranosť zásahu do vlastníckeho práva musí byť hodnotená s prihliadnutím na všetky okolnosti, aj na tie, prednesené, na to, že ostatným susedom hluk vtáctva nevadí, žalovaní vykonali stavebné úpravy pri chove, iný chovateľ chová v obci Unín exotické vtáctvo v tom istom počte priamo pred bytovkou a hluk vtáctva v podstate obmedzuje len pletivový plot, žiadne stavebné úpravy na zníženie hluku iný chovateľ neurobil. Vtáctvo je chované v blízkosti kostola, cintorína a ak by ich škrekot obťažoval verejnosť, bolo by na to asi poukazované, čo sa nestalo. Žalovaní navrhli z dôvodu, že pokiaľ žalobcovia majú pochybnosť o správnosti záverov znalca, môžu navrhnúť vykonať dôkaz znaleckým dokazovaním, žalovaní sú ochotní znášať výdavky spoločne so žalobcami na tento dôkaz. 41. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. 42. Súd sa oboznámil s rozhodovacou praxou slovenských súdov a uviedol stranám, že pokiaľ sa týka rozhodnutí orgánov, ktorých pôsobnosti je riešiť veci podľa stavebného zákona, na tieto súdy vo veci týkajúcej sa sporu, aký vedú žalobcovia a žalovaní, nepovažujú za podstatné, a nepovažuje ich za podstatné ani vo veci konajúci súd . Preto za nepodstatné považoval súd v prejednávanej veci to, že vo veci konal podľa dôkazov predložených žalovanými stavebný úrad obce A. ohľadom dodatočného povolenia na legalizáciu stavby na základe žiadosti S. K. , keď sa začalo konať v stavebnom konaní na základe sťažnosti žalobcov, v ktorej uviedli, že chov exotického vtáctva sa realizuje v nepovolenej stavbe. Súd, pokiaľ žaloba žalobcov bola zamietnutá, nebral pri rozhodnutí o jej zamietnutí do úvahy dôkazy, predložené žalovanými a týkajúce sa rozhodnutí obce A. ohľadom stavebného konania ( časť je popísaná v oznámení verejného ochrancu práv) a ani odvolacieho konania Krajského stavebného úradu v Trnave z 18.08.2016, lebo bolo zistené, že tento rozhodoval podľa stavebného poriadku, z obsahu rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že úrad zamietal odvolanie žalobcov vo veci konania podľa stavebného zákona na odvolanie žalobcov, ktorí nesúhlasili s umiestnením voliéry na pozemku žalovaných pre hlučnosť vtáctva. Rozhodnutie je rozhodnutím o odvolaní žalobcov voči rozhodnutiu obce A. z 08.06.2011, ktorým vo veci vydala dodatočné povolenie stavby voliéry na pozemku žalovaných. 43. Ďalej súd uviedol stranám, že pri rozhodovaní o veci žalobcov a žalovaných bude taktiež vychádzať z judikatúry, kde z doposiaľ z oboznámených sa súdnych rozhodnutí slovenskými súdmi ako rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/15/2016 z 20.04.2016, uznesenia Okresného súdu v Košiciach I. sp. zn. 15C/294/2014 vo veci nariadenia predbežného opatrenia, v rozsudku Okresného súdu v Brezne sp. zn. 6C/53/2008 z 11.11.2011, v rozsudku Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/350/2012, rozsudku Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou sp. zn. 4C/145/2008, rozsudku Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/533/2013, rozsudku Okresného súdu v Poprade sp. zn. 9C/115/2011, rozsudku Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 8C/679/2002 z 18.05.2015, vždy pri rozhodnutiach ohľadom susedského sporu, týkajúceho sa ochrany v zmysle § 127 ods. 1 pre obťažovaním nadmerným hlukom, vychádzali súdy zo znaleckých posudkov a posudzovali sa, či sa jedná o prípustnú mieru hluku, brali ohľad na to, v akom prostredí, či v obci, v meste sa má rušivý hluk nachádzať a tiež na vyváženie práva jedného vlastníka oproti právu druhého vlastníka, tu teda žalobcov, či ide alebo nejde o obvyklé prejavy spôsobujúce tvrdený hluk a či je alebo nie je tento hluk primeraný. V týchto súvislostiach , čo sa týka ťažiska dokazovania a dôkazu rozhodného pre posúdenie, či žalobcom priznať alebo nepriznať súdnu ochranu v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, mal súd za to, že rozhodným dôkazom pre posúdenie veci strán bude znalecké dokazovanie, týkajúce sa merania hluku. Súd vyvodil z podania žalovaných zo dňa 19.9.2016, že žalovaní v podstate namietajú výsledky meraní znalca W.. Y. pre jeho nestrannosť, majú pochybnosti o správnosti a objektivite znaleckého posudku podaného týmto znalcom a namietajú jeho nestrannosť vo veci strán. Žalovaní žiadali zopakovať merania za prítomnosti žalovaných alebo nestrannej osoby, ako to pôvodne urobil pri prvom meraní z 15.07.2015 s tým, že navrhli majú byť v rámci kontrolného znaleckého dokazovania vykonané iným odborníkom a ustanoviť za kontrolného znalca znalecký ústav Technickú univerzitu v Košiciach z dôvodu, že tento má na rozdiel od v konaní ustanoveného znalca, skúsenosti s meraním hluku spôsobeného exotickými vtákmi. Žalovaní mali za to, že z výpovedí vypočutých svedkov alebo písomných čestných prehlásení, predložených od občanov obce A. sa má za dokázané, že žalovaní nezasahujú do vlastníckych práv svojich susedov nad mieru

primeranú miestnym pomerom a neobťažujú svoje okolie nad mieru primeranú miestnym pomerom. Ani jeden z vypočutých svedkov neuviedol, žeby ktokoľvek z obyvateľov M. A. okrem žalobcov považoval zvukové prejavy exotického vtáctva za nadmerne obťažujúce., chov v obci nie je ojedinelým javom a okrem žalobcov si nikto na M. A. nesťažoval na zvukové prejavy exotického vtáctva. Výsluchom Ing. Y. sa potvrdilo, že nepostupoval nestranne, priznal vo výpovedi, že pri svojom prvom meraní 15.7.2015 za účasti nestrannej osoby svedka - starostu obce, znalec nenameral nadlimitné zvukové prejavy exotického vtáctva, záver oznámil aj starostovi obce. Znalec pri výsluchu priznal, že po skončení merania uskutočneného 15.7.2015, ho oslovili žalobcovia, oznámili znalcovi, že na pozemku je 14 kusov vtákov a že povolenie je iba na 10 kusov, znalec bol zjavne ovplyvnený žalobcami, lebo vychádzal iba z informácie od nich, nezrovnalosti sa ani nepokúsil vyjasniť so žalovanými, znalec priznal, že ani pri jednom meraní nezrátal počet vtákov a jeho posudok je vzhľadom na pochybenie znalca nepreskúmateľný a pre rozhodovanie nepoužiteľný, znalec zjavne zavádza, keď vôbec neuviedol výsledky meraní z 15.7.2015, žalovaní nesúhlasili s odôvodnením znalcom, že ich neuviedol iba pre údajný nesúlad v počte evidovaných a v počte chovaných, tento argument žalovaní považovali za nelogický, nebol to dôvod na neuvedenie výsledkov meraní, žalovaní uviedli, že znalec pred súdom preukázateľne klamal, keď pri výsluchu najskôr tvrdil, že žalovaných o opakovanom meraní 11.8.2016 výslovne vopred informoval a neskôr priznal, že ich o meraní dňa 11.8.2015 neupovedomil úmyselne, z dôvodu, aby meranie neovplyvňovali, pritom pri meraní 15.7.205 zo strany žalovaných k žiadnemu ovplyvňovaniu neprišlo. Žalovaní považovali tieto zistenia za opodstatňujúce pochybnosti o jeho nestrannosti a o správnosti a objektivite znaleckého posudku, v spojitosti s diametrálne odlišnými závermi v posudku W.. Y. videli potrebu nariadenia kontrolného znaleckého merania, a to aj pre dosvedčenie svedkom I. G., že znalec dňa 15.7.2015 hluk nenameral. 44. Žalobcovia poukazovali na posudky W.. Y. S. W.. Y., ktorí merali hluk iba cez deň na rozdiel od súdneho znalca Y., ktorý meral hluk ráno a večer. Plot majú opravený, majú ho vo výške 1,5 m tak ako bol aj pred poškodením. Žalovaní sa žiadnym spôsobom nesnažia, napr. premiestniť voliéru, aby nebola pri bazéne, ktorý je z druhej strany plota. Žalovanou stranou navrhovaní svedkovia bývajú ďaleko od voliéry a vôbec tam hluk nepočujú, lebo to je to za domami. 45. Nakoniec žalobcovia na pojednávaní konanom dňa 19.09.2016 až v časovom rozdiele od podania znaleckého posudku W.. Y. a v časovom rozdiele od jeho výsluchu, namietali, že posudky o výsledkoch merania, predložené žalovanými, je množstvo chýb a to protokol od W.. Y. je opečiatkovaný neplatnou pečiatkou, stratila platnosť v roku 2001 v dôsledku novely zákona č. 138/1992 Zb. v znení zákona č. 236/2000. Taktiež tento v závere konštatuje, že hlasová aktivita vtáctva je 25 % dennej a večernej doby, t.j. 3 hodiny cez deň a 1 hodina večer a na tieto doby expozície v protokole nikde nie je uvedený prepočet. Protokol M. W.. Y. je spracovaný pod tou istou firmou AUREKA ako je protokol od W.. Y.. Z protokolu nie je jasné miesto merania M1 a M2, M2, kde mala byť nameraná hladina (vtáctvo + pozadie) 86,1 decibelov, nie je v prílohách zobrazené, kde sa miesto M 2 nachádza. Obidva posudky uvádzajú k neistotám merania skupinu 1 a W.. Y. uvádza skupinu 2. Keďže znalec W.. Y. meral hluk za plotom bez priameho výhľadu na voliéru, tak sa nedal hluk presne priestorovo lokalizovať a preto použil k neistotám merania skupinu 2. Toto vyplýva z Vestníka ministerstva zdravotníctva SR, čiastka 18-20, ročník 55, je to článok 4.1 postup určenia rozšírenej neistoty, kde do skupiny 2 patria merania na otvorených priestranstvách, ak sa v meranom priestore nachádza viac rovnocenných druhov hluku vo viacerých smeroch. W.. Y. nepoužil skupinu 1 preto, lebo meral za plotom bez priameho výhľadu na voliéru a zdroje hluku sa nedali presne priestorovo lokalizovať. Rozdiel v tých neistotách je len pol dB v čom žalobcovia nevidia hlavný problém, ale za rozhodujúce pri všetkých troch považujú žalovaní, Ž. W.. Y. S. W.. Y. nepoužili korekciu + 5 decibelov, ktorá vyplýva z Vyhlášky 549/2007 § 2 písm. v), to je zvlášť rušivý zvuk. Podľa tohto ustanovenia je zvlášť rušivý hluk zvuk, ktorý individuálne ruší alebo obťažuje človeka. Ak by túto korekciu použili obidvaja podávatelia W.. Y. S. W.. Y., potom ich deklarované hladiny, u Ing. Y. 49,4 dB by sa rovnala 54,4 dB a A. W.. Y. 47,6 by bolo 52,6 dB. V ZP. W.. Y. v tabuľke 1 boli namerané rozdiely medzi hlukom vtáctva pod písm. a) a hlukom pozadia pod písm. b), kde ekvivalentná hladina je 11,4 dB a max. hladina 12,5 dB tieto rozdiely treba považovať za veľké. Poukazovali aj na tú skutočnosť, že v G. W.. Y. S. W.. Y. absentuje meranie pre večer, žalobcovia tvrdia, že ich vtáctvo obťažuje cez deň a večer, nie cez noc, ako to nameral Ing. Y. S. W.. Y.. Časový interval pre deň je 12 hodín, pre večer 4 hodiny. Toto v absentuje. Tiež poukazovali na posudok W.. Y., kde pri výpočte posudzovaných hodnôt na str. 4 pre deň uvádzal logaritmus 10.log (20/85x10) + U, kde je chybne uvedené 20/85, v tom lomítku podľa trvania expozície hluku má byť uvedené, koľko hodín vtáky škriekajú počas dňa a za lomítkom má byť časový interval toho dňa. Tak ako to má uvedené p. W.. Y. v 10.log, teda 4/12, teda tvrdíme, že 4 hodiny vtáky škriekajú cez deň, lomeno 12, to je pre deň. Nameraná hodnota sa má korigovať nasledovne: na hluk pozadia podľa trvania expozície hluku,

to je ten logaritmus, zvlášť rušivý hluk a neistota merania, toto sú 4 znaky, ktoré sa použili na meranú hodnotu v W.. Y., ktorý to má uvedené v tabuľke. Takto keď sa spočítali hodnoty, tak výsledok bol 51,2 decibela u znalca W.. Y., a keďže W.. Y. S. S. W.. Y. nepoužili zvlášť rušivý hluk + 5 decibelov a na neistotu merania použili 1,8 dB, vyšlo ich meranie pod prípustnú hodnotu. Žalobcovia majú za to, že posudok Ing. Y. bol vyvrátený súdnym znalcom a keďže sú dva posudky, W. Y. S. W.. Y., poukazovali žalobcovia na to, že súkromný posudok W.. Y. je neobjektívny, pretože bol vypracovaný tou istou spoločnosťou, ktorej konateľom je Ing. Y., tento protokol obsahuje chyby, z ktorého nie sú jasné miesta merania podľa obrázkov M1 a M2, obrázok M1 v chýba a taktiež uvádza po svojom posudku, že ekvivalentná hladina sa vypočítava z nameraných minimálnych hodnôt, čo je chybná informácia na str. 3 ods. 16. A preto keďže v čase vyhlásenia rozsudku je rozhodujúci čas vyhlásenia rozsudku majú žalobcovia za to, že hluk vtáctva presahuje zákonom prípustnú normu, hluk vtáctva poškodzuje nad mieru primeranú pomerom vlastníckeho práva žalobcov a preto by mal súd žalobe vyhovieť. A to aj z toho dôvodu, že hluk pozadia ako je bežný vidiecky hluk je vo všetkých troch posudkoch nižší ako je hluk vtáctva. Je to v priemere o 8 - 9 decibelov. Vytýkali tým posudkom, ktoré predložili žalovaní, spracovaných W.. Y. S. W.. Y., že v ich posudkoch nie je zaradenie hluku podľa Vyhlášky č. 549/2007 podľa § 2 písm. w), podľa ktorého v časti základné pojmy sa pod písm. w) charakterizuje, čo je zvlášť rušivý hluk, na toto nadväzuje posudok W.. Y. a v ostatných dvoch predložených žalovanými, nie je hluk robený exotickým vtáctvom vôbec vyjadrený, nie je zaradený podľa Vyhlášky č. 549/2007. V tabuľke 2 uvedenej vyhlášky č. 549/2007, nazvanej špecifický hluk je uvedené, že treba k nameraným hodnotám pripočítať 5 decibelov, čo zohľadnil jedine W.. Y., ale nie je to zohľadnené v ostatných dvoch odborných posudkoch. V oboch posudkoch predložených žalovanými by potom vyšli neprípustné hodnoty hluku. K odbornému vyhodnoteniu posudkov advokáta žalobcov uviedla, že s nikým z oblasti posudzovania a merania hluku odborne posudky nekonzultovala, všetko si naštudovala, poprela, žeby konzultovala D. W.. Y.Ť., čo mala v tomto význame počuť zástupkyňa žalovaných na chodbe súdu pred vyvolaním veci. Podľa advokátky žalobcov si v piatok naštudovala spis a naštudovala právne predpisy a nebolo by ani nič zlé na tom, ak by s W.L.. Y. konzultovala, čo poprela. V súvislosti s namietaním správnosti meraní a ich výsledkov, uvedených v posudkoch W.. Y.Š. S. W.. Y. sa obrátili žalobcovia písomne dňa 19.9.2016 na Úrad verejného zdravotníctva SR . V podnete žiadali, aby úrad podľa priložených posudkov, uvedúc, že podľa žalobcov v nich nie je, ak má byť posudzované meranie hluku exotického vtáctva vo vonkajšom obytnom prostredí, uvedená korekcia + 5dB na zvlášť rušivý hluk podľa § 2 písm. w) vyhlášky č. 549/2007 Z. z., charakterizovaný vo vyhláške ako zvuk, ktorý individuálne ruší alebo obťažuje človeka, napríklad výrazné rytmické alebo tónové zložky vo zvuku, hlasitá reč, hudba, intenzívne a náhodne sa opakujúce zvukové impulzy, prerušovaný alebo priemerný hluk s veľkým rozdielom hladín. Žiadali od úradu posúdiť, či namerané hodnoty v dvoch posudkoch spĺňajú podmienky pre zvlášť rušivý hluk. Úrad prípisom z 10.1o.02016 zaslal žalobcom stanovisko odboru objektivizácie faktorov životných podmienok z 3.10.2016, podľa ktorého obidva predložené protokoly vychádzajú z minimálnej nameranej hodnoty LAmin, berú ju ako ekvivalentnú hladinu A zvuku, preto je v protokoloch posudzovaná hladina nižšie ako by bola, keby vychádzali podľa legislatívy z ekvivalentnej hladiny A zvuku. Mala byť uplatnená korekcia na zvlášť rušivý hluk ľ 5dB pre časový interval trvania špecifického hluku. Špecifický hluk od vtáctva nie je možné posúdiť, pretože dĺžka trvania toho hluku je nepredvídateľná v priebehu dňa, nedá sa jednoznačne zhodnotiť, mala byť uplatnená korekcia na zvlášť rušivý hluk. Odbor odporúča, aby sa pre tento nedostatok predložené protokoly pri rozhodovaní nepoužili. 46. V podaní žalovaných z 19.9.2016 sa podstate uvádzalo, že vo veci bol podaný znalecký posudok aj zaujatým znalcom. 47. Žalovaní dôvodne uvádzali, že znalec nekonal nestranne, dôvodne vzniesli námietku zaujatosti X. W.. Y., pretože pri plnení úlohy, zadanej mu súdom v uznesení s otázkou, či je pri hlasovej aktivite vtáctva dennej a večernej doby na hranici parcely dotknutého vonkajšieho obydlia žalobcov, prekročená prípustná hladina A zvuku, otázky stanovenej v súlade s vyhláškou č. 549/2007 Z. z. , bol ovplyvnený žalobcami, čo vyplýva súdu z podania znalca zo dňa 30.7.2015 k meraniu uskutočnenému splneniu úlohy zadanej súdom a k vypracovaniu znaleckého posudku. Niet pochýb podľa tohto podania o tom, že v tento deň sa uskutočnilo meranie za prítomnosti žalobcov, ktorí znalcovi uviedli, že exotické vtáctvo sa hlasovo v dobe merania znalcom prejavuje menej ako podľa žalobcov, podľa vyjadrení žalobcov v podaní znalca „ bol hluk vtáctva pri meraní výrazne nižší ako v iné dni predtým“. Iba na tomto základe, vyjadrení žalobcov, znalec nesplnil povinnosť uloženú mu súdom a z meraní zo dňa 15.7.2015 nepodal znalecký posudok, hoci mu prítomný chovateľ G. K. pri plnení úlohy zadanej súdom uviedol, že chová spolu 10 ks dospelých jedincov. Pokiaľ znalec mal sám na mieste, kde plnil úlohu uloženú mu súdom dostatok poznatkov, podľa jeho písomného podania v čase merania bolo v otvorenej časti voliéry 5 vtákov, hlasovo sa prejavovali 3 kusy a 2 kusy škriekali vo vnútri voliéry, mal objektívne merania vyhodnotiť,

spracovať výsledky meraní, nedbať na vyjadrenia žalobcov , vyhodnotiť merania hluku z tohto dňa a znalecký posudok vypracovať nestranne, objektívne , bez zohľadňovania akýchkoľvek zásahov žalobcov do výkonu znaleckej činnosti znalca, do funkcie ustanovenej súdom. Znalec ponechal konať ohľadom splnenia jeho úlohy žalobcu 1/, o tom svedčí správa Okresného úradu Skalica zo 17.7.2015, podaná na žiadosť žalobcu 1/ úradu, teda krátko po znalcovom úkone z 15.7.2015 a Y. G. K. mal podľa stanoviska Okresného úradu Skalica, odboru o životné prostredie ku dňu 15.7.2015 evidovaných 14 kusov exotických vtákov a mohol byť rozpor s uvedením počtu G. K., znalec pri plnení úlohy zadanej mu súdom nemal dbať na dojmy žalobcov či ich vnemy. Podľa správy úradu , žiadanej súdom bol celkový počet 10 kusov dospelých jedincov, ktoré sú celoročne vo voliére a 11 kusov mláďat, vyliahnutých v máji- júni 2015, ktoré sa nachádzajú počas 2-3 mesiacov života v búdkach pod rodičmi, teda nemôžu lietať vo voliérach a ani vydávať rušivé zvuky, čo bol aj stav k 15.7.2015, iba nesplnením si povinností chovateľa exotického vtáctva úrad vydal žalobcovi potvrdenie na 14 kusov. To však nemení nič na závere súdu, že znalec nepostupoval pri vykonávaní znaleckej činnosti a plnení úlohy, zadanej mu súdom objektívne, nestranne, lebo konal na základe subjektívneho vnímania sporovej strany. O ovplyvňovaní znalca zo strany žalobcu 1/ svedčí aj skutočnosť, že sám žalobca na pojednávaní uviedol, že prehrával to isté CD, ktorým súd vykonal dôkaz pri plnení úlohy zadanej znalcovi súdom pri vykonávaní znaleckého úkonu znalcom dňa 15.7.2015. 48. Podľa § 14 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. 49. Podľa § 17 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( v znení účinnom do 30.6.2016) o tom, či je vylúčený zapisovateľ alebo iný pracovník súdu, ako aj znalec alebo tlmočník, platia tieto ustanovenia primerane; rozhoduje o tom predseda senátu alebo samosudca. 50. Podľa čl. 141 ods. 1 Ústavy v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy. Nestranný musí byť nielen súd, ale aj sudca podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich, nakoľko sudca je predstaviteľ súdnej moci. Právomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych orgánov. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý, rozhoduje nestranne, spravodlivo, len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom. Podľa § 30 citovaného zákona v záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný dbať svojím správaním na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. Pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Sudca musí byť nielen nestranný, ale sa musí ako nestranný javiť navonok. Právo na nestranného sudcu je súčasťou práva na spravodlivý proces, ktorý je zaručený nielen ústavou, ale aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a pri posudzovaní otázok nestrannosti sa má v každom prípade zohľadniť aj judikatúra Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva. K tomu súd uvádza citáciu napríklad z rozhodnutia Ústavného súdu SR III. ÚS 47/05: "Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodovanie vo veci.“ Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (III. ÚS 71/97). Nestranný je sudca, u ktorého nie sú pochybnosti o jeho nezaujatosti so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom. Rozhodovaním sa rozumie účasť sudcu na rozhodnutiach, ktoré pripravujú skutkový a právny základ na rozhodnutie vo veci samej. Základom na záver o nevyhnutnosti vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania veci je pochybnosť o jeho nezaujatosti. 51. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (III. ÚS 71/97). 52. Účastník má právo uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi aj bez výslovného ustanovenia v zákone, na námietku ho oprávňuje priamo v čl. 46 ods. 1, ten ustanovuje, že : "Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky"). Takúto námietku možno uplatniť aj podľa čl. 7 ods. 5 ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. 53. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. , v znení účinnom od 1.7.2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

54. Podľa § 44 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( v znení účinnom od 1.7.2016) na okresnom súde koná a rozhoduje sudca.

55. Podľa § 49 ods. 1 C.s.p. sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

56. Podľa § 52 ods. 1 a 2 C.s.p. strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti, ods. 2 v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

57. Podľa § 59 C.s.p. na vylúčenie súdneho úradníka, iných zamestnancov súdu, znalca, prekladateľa, alebo tlmočníka sa primerane použijú ustanovenia o vylúčení sudcov. O vylúčení týchto osôb rozhoduje súd, ktorý spor prejednáva a rozhoduje.

58. Žalovaní namietali nestrannosť znalca, vzniesli námietku zaujatosti znalca dňa 19.9.2016, teda za účinnosti Civilného sporového poriadku a jeho ustanovení §52 ods. 1 a 2 C.s.p., analogicky zodpovedajúce ustanoveniam § 14 ods. 1 O.s.p. a § 17 ods. 1 O.s.p. Obe ustanovenia dávajú právo strane sporu, žalovaným namietať zákonné dôvody na vylúčenie sudcu, ktoré sa podľa ustanovení platných tak v čase, kedy bola vykonávaná dňa 15.7.2015 činnosť znalca pri plnení úlohy zadanej mu súdom ako aj v súčasnosti platných ustanovení C.s.p. , uvádzajúcich tých istých dôvodov zaujatosti sudcu a ustanovení C.s.p. o vylúčení znalca, majú použiť primerane.

59. Podľa § 120 ods. 1, 3 a 4 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, ods. 3 ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov, ods. 4 súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. 60. Podľa § 122 ods. 1 a 2 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania, ak je to účelné, možno o vykonanie dôkazu dožiadať iný súd alebo vykonať dôkaz mimo pojednávania. Účastníci konania majú právo byť prítomní na takto vykonávanom dokazovaní. Súd oboznámi účastníkov s výsledkami dokazovania na pojednávaní okrem konania podľa § 115a a 153a ods. 4. 61. Podľa § 123 O.s.p. účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. 62. Podľa § 125 O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, zprávy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. 63. Podľa § 127 ods. 1, 2 a 4 O.s.p. ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca. Znalecký posudok možno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej inštitúcii, ods. 4 namiesto posudku znalca možno použiť potvrdenie alebo odborné vyjadrenie príslušného orgánu, o správnosti ktorých nemá súd pochybnosti. 64. Podľa § 187 ods. 1 a 2 C.s.p. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov, ods. 2 dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

65. Podľa § 188 ods. 1 C.s.p. súd vykonáva dôkazy na pojednávaní, ods. 2 súd vykonáva dôkaz mimo pojednávania, ak je to možné a účelné. Strany majú právo byť prítomné na takto vykonávanom dokazovaní. Vykonanie dôkazu mimo pojednávania súd stranám oznamuje spravidla päť dní vopred. Ak bolo nariadené pojednávanie, oboznámi súd strany s výsledkami dokazovania na tomto pojednávaní. 66. Podľa § 206 C.s.p. ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby. 67. Podľa § 207 ods. 1 a 2 C.s.p. ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok, ods. 2 v písomnom znaleckom posudku znalec odpovie na položené otázky; nevyjadruje sa k právnemu posúdeniu veci. 68. Vec strán patrí jednoznačne do právomoci občianskoprávneho súdu, bolo tomu tak v zmysle §2 O.s.p. v čase podania žaloby žalobcami na súd , podľa ustanovenia „súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb“ a vec patrí do právomoci súdu aj podľa teraz platného ustanovenia § 3 C.s.p., podľa ktorého súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci. V sporovom konaní strán záviselo rozhodnutie súdu o veci od odborného posúdenia skutočností, na ktoré bolo treba odborné znalosti, ktoré mali slúžiť ako skutkový základ pre rozhodnutie vo veci samej. Súd musel v prípade strán ustanoviť znalca na objektívne zistenie skutkového stavu mimo súdu, orgánu, ktorý vo veci strán rozhoduje. Právnu úpravu postavenia znalcov, ich práv a povinností obsahuje zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, ktorý vymedzuje pojmy znalecká činnosť, znalecký posudok, Ing. Y., súdom ustanovený za znalca zložil sľub predpísaný týmto zákonom, o tom svedčí zápisnica o zložení sľubu znalca zo dňa 29.6.2015. Iba nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok. Výklad ustanovenia § 17 ods. 1 O.s.p. je ekvivalentom v súčasnosti platného ustanovenia § 49 ods. 1 C.s.p. a § 52 ods. 1 C.s.p. , musí sa v celom rozsahu rešpektovať základné právo strany sporu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. Interpretáciou a používaním ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Súd musí súčasne vychádzať z toho, že poskytuje v súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti pre účely zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov strán a v akomkoľvek štádiu súdneho konania v každom jednotlivom prípade má byť súdne konanie zárukou zákonnosti. Nestrannosť sa vzťahuje podľa čl. 6 dohovoru o ľudských právach aj na orgány verejnej moci „autonómne“ nezávisle od pojmu súd. Podľa názoru ESĽP taký orgán, ktorý čiastočne vykonáva funkcie súdu, musí byť nezávislý a nestranný, ale musí sa tak javiť aj v očiach strán. Ide o tzv. teóriu zdania, ktorá sa viaže na rozhodovanie o zaujatosti súdneho orgánu, aj keď neexistuje dôvod na subjektívnu zaujatosť (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. apríla 2011, III. ÚS 322/2010-37). Pokiaľ právomoc súdu je sudcom vykonávaná na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych orgánov, sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý, rozhoduje nestranne, spravodlivo, len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom z dôvodu, že zákonná sudkyňa nemohla sama vykonať dokazovanie a musela v prípade strán ustanoviť osobu s odbornými znalosťami - znalca na objektívne zistenie skutkového stavu , znalcovi bola zverená na čas právomoc súdu pri časti súdneho konania, pri dokazovaní. Osoba znalca Ing. Y. J. povinná pri zverení právomoci súdu na vykonanie dôkazu dodržať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a morálne a etické zásady výkonu pri činnosti znalca, činnosť vykonať osobne, nestranne a nezaujato podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia, zachovať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa pri výkone činnosti dozvedel, tak ako aj sudca, podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich ako predstaviteľ súdnej moci, vykonávajúci právomoci súdu, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom, mal aj znalec dbať svojím správaním na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná, zdržať sa všetkého, čo mohlo narušiť alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Z toho vyplýva, že nielen sudca musí byť nielen nestranný, ale sa musí ako nestranný javiť navonok a toto musí byť splnené aj u znalca. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súdom v bode 47 rozsudku, súd uviedol stranám, že z dôvodu, že znalec nekonal nestranne, nejde o objektívne zistené skutočnosti v konaní v rámci znaleckého dokazovania a súd nebude brať znalecký posudok a výpoveď znalca za dôkaz. Súd dodáva, že pokiaľ aj žalobcovia trvali na tom, že znalecký posudok je oproti ostatným odborným posudkom (protokolom zhotoveným Ing. Y. S. W.. Y.) správny, v prípade znaleckého posudku a výpovede znalca ide o dôkaz, ktorý je rozpore so zákonom,

lebo iba nestranný súd , v rámci toho že ho reprezentuje pri výkone súdnictva sudca alebo v rámci jeho právomoci rozhodovať občianskoprávne, resp. súkromnoprávne spory v určitej časti základného sporového konania za neho konajúci znalec, poskytuje všetkým účastníkom konania, resp. stranám sporu rovnaké príležitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, právne skutočnosti, potrebné v prípade sporu strán v zmysle § 127 ods. 1 musia byť zistené objektívne, nestranne. Skutočnosti, uvedené v bode 47 súd považuje za skutočnosti, ktoré mali za následok, že vylúčili znalca W.. Y. z objektívneho podania znaleckého posudku pre pochybnosti o nezaujatosti vo vzťahu k stranám sporu. 69. Žalobcovia tvrdili, že ich exotické vtáctvo z pozemku žalovaných obťažuje nadmerným revom a škrekotom. Žiadali vydať rozsudok, aby sa v súčasnosti žalovaná strana zdržala obťažovania žalobcov hlukom, ktorý spôsobuje škrekot, piskot a rev exotického vtáctva chovaného na pozemku týchto žalovaných. K rozhodnutiu, ktoré viedlo súd k zamietnutiu žaloby žalobcov súd uvádza: 70. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., ktoré má ekvivalent v súčasnom § 132 C.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. 71. Podľa § 132 O.s.p. s ekvivalentom v § 191 C.s.p., dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. 72. Citované ustanovenia platné a účinné v čase rozhodovania súdu, zakotvovali dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, teda označiť dôkazy na svoje tvrdenia, iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania, resp. sporových stranách. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov vyústili do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníkov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, vykonaných bez návrhu, je účastníka nepriaznivé rozhodnutie. 73. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. či v zmysle § 191 C.s.p. (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov. 74. Žalobcovia uznávali za správne iba hodnoty merania hluku zistené W.. Y. zo dňa 11.8.2015, uvádzané v jeho ZP, napriek uvedeniu dôvodov súdom, prečo dôkaz neakceptuje, Z toho vyplýva, ako keby dôkaz nebol vykonaný a sporné medzi stranami naďalej zostalo, či sú alebo nie sú žalobcovia ohrození konaním, ktoré je v zákonnom ustanovení § 127 ods. 1 zakázané, teda či je súdnym rozhodnutím potrebné obmedziť vlastnícke práva, realizované na pozemku žalovaných voči susedskému právu žalobcov. Vlastník veci sa musí zdržať len takého konania, ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo ktorým by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Predpoklady uvedené v hypotéze tejto normy sa vykladajú v každom jednotlivom prípade objektívne, na subjektívne hľadisko sa neprihliada, preto v konkrétnych prípadoch sa tieto predpoklady , t.j. že ide o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom a že ide o vážne ohrozenie výkonu práv posudzujú z odborných hľadísk, t.j. najmä s pomocou znalca, až na základe získaných poznatkov znalcom sa dá vyhodnotiť, či druhej strane vyplýva, že sa ako vlastník veci musí zdržať toho, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval suseda alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto bolo zo strany žalobcov dokázať ich tvrdenie, že sú obťažovaní nadmerným revom a škrekotom. VYHLÁŠKA Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí, ktorá ustanovuje podrobnosti o prípustných hodnotách určujúcich veličín hluku, infrazvuku a vibrácií a požiadavky na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. Na účely tejto vyhlášky je charakterizovaný zvuk ako akustické vlnenie, ktoré vyvoláva u človeka vnem, základnou fyzikálnou veličinou je akustický tlak, hluk je každý rušivý, obťažujúci, nepríjemný, nežiaduci, neprimeraný alebo škodlivý zvuk. Vo vonkajšom prostredí sa hodnotí hluk najmä z vonkajších zdrojov, vyhláška sa vzťahuje na hluk, infrazvuk a vibrácie, ktoré sa vyskytujú trvale alebo prerušovane vo vonkajšom prostredí alebo vo vnútornom prostredí budov v súvislosti s aktivitami ľudí alebo činnosťou zariadení. Podľa vyhlášky

Ochrana zdravia pred hlukom, infrazvukom a vibráciami je zabezpečená, ak posudzované hodnoty určujúcich veličín hluku, infrazvuku a vibrácií nie sú vyššie ako prípustné hodnoty. Podľa jej ustanovenia § 4 a § 5 prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku a infrazvuku a miesta, na ktoré sa vzťahujú na ochranu zdravia pred hlukom a infrazvukom sú v prílohe ustanovené prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí a prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku a infrazvuku vo vnútornom prostredí budov pre deň, večer a noc, vo vyhláške sú ustanovené postupy pri meraní, nameranie hluku, je potrebné použiť postupy, ktoré umožnia stanoviť posudzované hodnoty určujúcich veličín uvedené v prílohe. Hluk sa meria určenými meradlami, meranie sa vykonáva kalibrovaným meradlom. Výber meracích prístrojov a metódy merania sa určujú s ohľadom na podmienky merania, časové a frekvenčné vlastnosti meraného hluku, expozíciu a faktory prostredia. Nameraná hodnota sa zväčší o hodnotu rozšírenej neistoty merania stanovenej v súlade s metrologickou praxou a v prípade potreby o ďalšie korekcie v súlade s prílohou a ak je to potrebné, stanoví sa pre príslušný referenčný časový interval. Takto získaná posudzovaná hodnota sa porovnáva s prípustnou hodnotou. Prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí, určujúcimi veličinami hluku pri hodnotení vo vonkajšom prostredí sú ekvivalentná hladina A zvuku LAeq, posudzovaná hodnota vo vonkajšom prostredí je ekvivalentná hladina zvuku pre deň, večer a noc. vyhláška stanovuje pre priestor pred oknami obytných miestností, bytových a rodinných domov a tam uvedené hodnoty aj pre vonkajší priestor v obytnom a rekreačnom území . Zvlášť rušivý hluk, tónový , hluk bežný impulzový hluk stanovuje podľa postupov u meraní podľa vyhlášky pripočítavať korekcie napríklad +5 dB alebo napríklad + 12 dB. Pokiaľ súd mal dospieť k inému rozhodnutiu ako zamietnutiu žaloby, keď žalobcovia nesúhlasili s protokolmi, predloženými žalovanými na dôkaz, s ich závermi o prípustných hodnotách hluku ako zvuku, o ktorom žalobcovia tvrdili, že ich obťažuje, je z častí vyhlášky uvedenej v rozsudku jednoznačné, a to vzhľadom na rozhodovaciu prax súdov o susedských právach, že bolo potrebné vykonať k zisteniu, či sú alebo nie sú pravdivé tvrdenia žalobcov v žalobe dokazovanie odborne spôsobilou osobou na meranie hluku. 75. Žalovaní navrhli dokazovanie k zisteniu prípustnej hodnoty hluku. Z dôvodu, že nemožnosť použiť ako dôkaz znalecký posudok, podaný W.. C. Y. navrhli, aby boli na preddavok na trovy znaleckého dokazovania vyzvaní nielen žalovaní, ale na zloženie rovnakého preddavku aj žalobcovia. 76. Z postoja žalujúcej strany k riešeniu susedského sporu, z podaní žalobcov, ktoré súd uviedol na začiatku rozsudku, ich sťažností, podaní na obec Unín, verejnému ochrancovi práv, nakoniec aj ich prejavov po začatí konania na pojednávaniach, keď mnohé boli vyhodnotené za neopodstatnené, zmarenie možnosti zo strany žalobcov použiť dôkaz, ktorého vykonanie mohlo prispieť k skoršiemu rozhodnutiu súdu o veci, považoval súd za spravodlivé, keďže znalec môže požadovať preddavok na znalečné, aby aj bez návrhu žalobcov na vykonanie dôkazu znalcom nielen žalovaným ale aj žalobcom podľa § 253 ods. 2 uložil povinnosť zložiť preddavok na znalecké dokazovanie, a to v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania, ohľadom výšky preddavku konzultovaných s inou osobou odborne spôsobilou na meranie hluku ako D. W.. Y.. Súd uznesením vyzval žalobcov aj žalovaných na zloženie preddavku na znalecké dokazovanie. Žalovaní ho vo výške určenej súdom zložili, žalobcovia ho v takej stanovenej výške nezložili. Súd postupoval pri povinnosti strán v zmysle § 253 C.s.p. , pretože s navrhnutým dôkazom boli spojené výdavky a žiadnej strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku. Strany v lehote určenej súdom preddavok na znalecké nezložili a súd navrhnutý dôkaz nevykonal ( § 253 ods. 3 C.s.p.) a bez vykonania dôkazu znalcom, resp. osobou odborne spôsobilou na meranie hluku naďalej zostalo sporné, či žalovaní podľa tvrdenia žalobcov zasahujú do susedského práva žalobcov. 77. Pokiaľ ide o dokazovanie a v tej súvislosti hodnotiacu činnosť súdu, súd ostatnými dôkazmi, opísanými v rozsudku nemal za dokázané, že boli porušené prípustné hodnoty podľa právneho predpisu. Súd má na mysli dôkazy, ako sú výpovede svedkov I., svedka E.. Hodnotiť tieto dôkazy alebo svedeckú výpoveď starostu obce Unín v časti jeho svedeckej výpovede ohľadom ďalšieho chovateľa exotického vtáctva , či zistené skutočnosti z jeho výpovede ohľadom ďalšieho chovateľa exotického vtáctva v obci, v ktorej žijú žalobcovia a žalovaní, či je primerané, obvyklé chovať na dedine exotické vtáctvo z pohľadu susedských práv by malo pre vec strán význam iba vtedy, ak by bolo dokázané, že ako tvrdili žalobcovia, ide o nadmerný rev a škrekot takej intenzity, že boli prekročené prípustné hodnoty podľa vyhlášky č. 549/2007 Z.z. Ten istý záver platí aj na dôkazy - čestné prehlásenia občanov M. A., predložené v rámci či procesného útoku žalobcov alebo procesnej obrany žalovaných. Preto sa súd už nezaoberá v rozsudku hodnotením ani ďalšieho dôkazu, a to preloženého žalovaným - Protokolom o akreditovanom meraní hluku v životnom prostredí zo dňa 29.9.2017, ktorý dôkaz žalobcovia opäť napádali v ich vyjadrení a nevykonal ani navrhnuté ďalšie navrhnuté dôkazy - výsluch spracovateľov posledného protokolu predloženého žalovanými a nevykonal ani výsluch žalovaných. Pokiaľ ide o

dôkaz, navrhnutý žalobcami, malo sa prehratím CD preukázať, že vtáky nadmerne revú a škriekajú. Súd prehratím CD v pojednávacej miestnosti cez rádioprehrávač žalobcov pri vzdialenosti sudkyne od žalobcov cca 3 až 3,5 musí konštatovať, že nebolo počuť z CD skoro žiaden hluk, pri hlasitosti 4, hoci predtým pustené rádio na túto hlasitosť bolo zrozumiteľné. Na CD sa nedalo ani rozoznať, že zvuky patria vtáctvu, iba žalobcovia komentovali, že vtáctvo prevaľuje misky. Dôkaz neprispel k rozhodnutiu o veci. 78. Pre neunesenie dôkazného bremena žalobcami na ich tvrdenie, že je pravdivé, že sú obťažovaní „nadmerným“ hlukom , revom exotického vtáctva, súd žalobu žalobcov zamietol. 79. Pokiaľ by sa žalobcovia domnievali, že na ich argument, že v protokoloch predložených žalovanými, k hodnotám v nich stanovených ako prípustných a neprekročených stačilo, aby súd pripočítal korekciu podľa vyhlášky, súd uvádza, že išlo o odborné posudky, majúce výpovednú hodnotu ako znalecký posudok v prípade, ak znalecký posudok bol vypracovaný na návrh súdu. Súd opakuje, že v sporovom konaní strán záviselo rozhodnutie súdu o veci od odborného posúdenia skutočností, na ktorých zistenie bolo treba odborné znalosti, ktoré mali slúžiť ako skutkový základ pre rozhodnutie vo veci samej. Sudca sám aj keby na to mal odborné znalosti, z dôvodu, že posudok musí vypracovať na to odborne spôsobilá osoba na objektívne zistenie skutkového stavu mimo súdu, orgánu, ktorý vo veci strán rozhoduje, sudca takto nemôže sám nahrádzať činnosť znalca. 80. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 81. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 82. Žalovaná strana bola v konaní stranou úspešnou. O náhrade trov konania súd preto rozhodol s použitím ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C. s.p. tak, že súd priznal žalovaným proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 83. Výrok o výške náhrady trov konania súd zdôvodňuje ustanovením § 262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

1. Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Skalica, trojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie na príslušný súd, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .