Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

46T/155/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred samosudcom JUDr. Karolom Posluchom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.01.2018 takto

rozhodol:

J.. K.. X. Z. ,R.. XX.XX.XXXX C. Č.O., T. D. B. H., B.. S. J. Č.. XXXX/XX, Č.,

sa podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresného prokurátora pre Bratislavu III zo dňa 03.08.2016, sp. zn. 1Pv 702/2014 pre skutok kvalifikovaný ako prečin marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona na tom na skutkovom základe,

ž e

dňa 25.05.2011 na Obvodnom oddelení Policajného zboru Nové Mesto - východ, Vajnorská 25, Bratislava ako poverený príslušník tohto oddelenia, ktorému bola na konanie pridelená trestná vec obvineného N. C., R.. XX.XX.XXXX, pod sp.zn. ČVS : ORP - 539/NMV-B3-2011, prevzal odborné stanovisko z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz Kriminalistického a expertízneho ústavu Bratislava pod č. PPZ - KEU-EXP-2011/321, ktorého prevzatie podpísal vlastnoručným podpisom do doručovacej knihy, podľa ktorého bola osoba vystupujúca ako N. C. stotožnená s osobou K. C. a následne uvedenú informáciu neoznámil prokurátorovi Okresnej prokuratúry Bratislava III, ani sudcovi Okresného súdu Bratislava III, ktorý v tom čase o predmetnej veci konal, pričom následkom tohto jeho postupu došlo k právoplatnému odsúdeniu N. C. k trestu odňatia slobody v trvaní 16 /šestnásť/ mesiacov nepodmienečne, ktorý menovaný vykonal v čase od 19.04.2012 do 19.08.2013, napriek tomu, že trestného činu, pre ktorý bol N. C. právoplatne odsúdený, sa dopustil jeho brat K. C., pričom následne po konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku bolo trestné konanie vo veci obvineného N. C. zastavené podľa § 241 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku s poukazom na § 215 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku uznesením Okresného súdu Bratislava III pod sp. zn. 46T 56/2011 zo dňa 18.05.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.05.2016,

nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

odôvodnenie:

Okresný súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov S.. T. Č.E., S. P., K.. N. R., K.. N. N., K. C., S. Š., W.. V. N., N.. K..K. P., N.. W. Š., K.. X.. W. N., N. C.Z., K.. K. K., X.. A. H., A. N., K.. A. S., K. F., K. R., N. P., výsluchom znalca K.. K. J., prečítaním a oboznámením znaleckého posudku z odboru písmoznalectva, ako aj listinných dôkazov - úradný záznam, odborné stanovisko KEU PZ, úradný záznam k obsahu doručovanej pošty a doručovacia kniha, úradný záznam ohľadom zámeny identifikačných znakov C., úradný záznam ohľadom vedenia vyšetrovania, úradný záznam ohľadom zistenia doručovania odborného stanoviska, správa OP BA 3, úradné záznamy, potvrdenie o výkone väzby, plán služieb a dochádzková kniha, spis OO PZ Bratislava, zostava DVS, listinné podklady OS BA 3, správy o povesti a register trestov na obžalovaného.

Obžalovaný J.. K.. X. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinný zo spáchania trestného činu, ktorý sa mu kladie za vinu. Tento spis dostal už ako hotový, pričom sa čakalo na dve správy z KEU Bratislava, jedno malo byť trasológia a druhé daktyloskopia. Keď uvedené vyjadrenia KEU BA prišli, spis ukončil a zaslal na Okresnú prokuratúru Bratislava III. V čase keď už bol obvinený neprávoplatne odsúdený, prišla ďalšia písomnosť, ktorú si nepamätá, že by ju preberal. V tejto súvislosti uvádza, že s podpisovaním doručených písomností boli na OR PZ BA III vždy problémy a aj v súčasnosti sú. Pokiaľ ide o prevzatie odborného stanoviska nepamätá si, že by podpisoval jeho prevzatie, mali prísť podľa všeobecných zvyklostí dva exempláre tohto stanoviska, avšak v tejto knihe nie je napísané, koľko listín v skutočnosti došlo. Chce poukázať aj na rozpory experta KEU Bratislava, ktorý skonštatoval zhodu daktyloskopických stôp osobou vystupujúcou ako N. C.. Aj z jeho praxe je zrejmé, že po spáchaní trestného činu troma súrodencami C. mali „modus operandi“, že vystupujú jeden za druhého, dokonca aj za tretieho, ktorý je bezdomovcom v Zlatých Klasoch. Na OR PZ BA III pracoval od roku 2009 do roku 2011, ako poverený príslušník PZ. Spisy boli prideľované nadriadeným, našiel si spis v priečinku. Pokiaľ ide o postup pri odovzdávaní veci pri výjazde, závisí to od toho, či to je neznámy páchateľ alebo známy páchateľ. V tomto prípade to bol známy páchateľ, takže kolega, ktorý vykonal výjazd spravil čo najviac úkonov, ktoré mohol urobiť, to znamená najmä výsluch podozrivej osoby, obhliadka miesta činu a v tomto prípade bolo jedným uznesením začaté vo veci aj vznesené obvinenie. V tom čase sa vykonávalo hodnotenie práce policajta podľa počtu vznesených obvinení, tak kolega to urobil jedným uznesením. Nevie, či bolo štandardným postupom vykonať bukálny výter a odobratie daktyloskopických stôp páchateľa, v tom čase sa vrátil zo školy. V spisovom materiáli, ktorý mal k dispozícii, nebol záznam o vykonaní bukálneho výteru a o jeho spracovaní, prípadne zaradenie do zoznamu. Štandardne sa vyhotovoval spis v dvoch exemplároch, originál a kópia. Nemal vedomosť o tom, že bola žiadosť o bukálny výter zaslaná na KEU Bratislava, vedel iba o trasológii a daktyloskopii. V spise nerobil žiadne úkony, keď prišli správy z KEU Bratislava a bol známy páchateľ, tak poslal spis na Okresnú prokuratúru Bratislava III. Má pocit a hovoril to aj vyšetrovateľovi, že so spisom sa manipulovalo, prinajmenšom pri jednej listine pri podpisovej doložke nie je s určitosťou podpis obžalovaného. Vzhľadom na odstup času si už nepamätá, či znalecké posudky z trasológie a daktyloskopie prevzal on alebo kolega, s nimi však problém nie je. Pokiaľ ide o preberanie písomnosti na oddelení, písomnosti si jednotliví príslušníci PZ preberali vo svojich priečinkoch z otvorenej kancelárie vedúceho. Existovala aj doručovacia kniha, používala sa iba na písomnosti, ktoré prichádzali z KEU Bratislava. Táto kniha bola založená, nakoľko jednému kolegovi sa stratil znalecký posudok aj s drogami. Ale na túto knihu nie je žiaden predpis, ktorý by ju bližšie upravoval. Nevie, kto viedol túto doručovaciu knihu. On osobne sa dostal k písomnostiam z KEU Bratislava tým spôsobom, že ho buď kolegyňa zavolala a prevzal ich proti podpisu bez zaevidovania do doručovacej knihy alebo urobil podpis do tejto knihy. Pokiaľ ide o podpis v doručovacej knihe, ťažko sa mu k nemu vyjadruje, má znaky svedčiace, že je to jeho podpis, ale nie je úplne v zhode. Nemyslí si, že to podpísal. Je možné, že ten dátum v knihe nereflektuje vždy konkrétne prevzatie písomností. Podpis v doručovacej knihe neznamenal, že daná písomnosť bola doručená práve tejto osobe, napr. keď prišlo nejaké dožiadanie k spisu, ktorý už bol v archíve, odpoveď formálne vybavil ten na koho meno bol spis vedený, ale v skutočnosti dožiadanie vybavil iný mladší kolega. Nerobilo sa to, že by sa spis v elektronickom denníku preevidoval na aktuálneho referenta.

Svedkyňa S.. T. Č. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v čase skutku pracovala ako zástupkyňa riaditeľa OO PZ Nové Mesto - východ, kde pracoval aj obžalovaný. Vzhľadom na odstup času a množstvo založených spisov sa nevie vyjadriť konkrétne k priebehu vyšetrovania danej veci. Vo

všeobecnosti uvádza, že nakoľko došlo k tomu, že sa stratil znalecký posudok z KEU Bratislava, bola založená doručovacia kniha. Nevie presne kedy sa založila, určite však pred skutkom ktorý je kladený obžalovanému za vinu. Nevie, podľa čoho sa riadi založenie a evidencia doručovacej knihy. Je založená pre určitý prehľad, aby vedeli čo a komu bolo na OO PZ doručené. Sekretárka písomnosť zaeviduje a odovzdá adresátovi. Pokiaľ ide o znalecké posudky KEU, kvôli problémom s jedným strateným posudkom bola založená kniha, na základe ktorej si vždy konkrétny príslušník prevzal znalecký posudok týkajúci sa jeho spisu, čo potvrdil podpisom. Ak príde nejaká písomnosť v spise, ktorý už bol odovzdaný na prokuratúru, mal by sa spojiť s prokurátorom alebo s nadriadeným a oznámiť mu túto skutočnosť.

Svedkyňa S. P. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v uvedenom období pracovala na OO PZ Bratislava - Nové Mesto východ ako referentka DVS, denníka vyšetrovacích spisov. Okrem iného preberala znalecké posudky a vyjadrenia KEU Bratislava a zapisovala ich do knihy na evidenciu ZP. Môže uviesť, že písomnosti z KEU odovzdávala vždy každému príslušníkovi zvlášť, buď išla za ním, alebo si prišiel on k nej podpísať prevzatie. Vo všeobecnosti nie je možné, aby to prevzal niekto iný. Na konkrétny prípad si však nespomína. Po nahliadnutí do knihy evidencie na str. 112 uvádza, že meno nášho kolegu Z. tam napísala ona, či je to jeho podpis, uviesť nevie. Nedala by to podpísať žiadnemu inému príslušníkovi PZ. Nemusel to podpisovať priamo pred ňou, mohol prísť do kancelárie, kde to bolo nachystané, podpísať a prevziať. Je možné, že mu to odovzdal aj niekto iný, ak nebola prítomná na pracovisku. Dátum odovzdania sa tam nepíše. Vlastne iba dátum príchodu týchto vyjadrení na OO PZ sa eviduje. Vzhľadom na odstup času nevie presne uviesť, či túto písomnosť prevzal konkrétne obžalovaný. Ak by niekoho zaúčala, tak ho mohla poslať, nech si vyskúša aj doručenie pošty. Teoreticky sa mohlo stať, že poslala písomnosť aj po inom poverenom príslušníkovi, ale nie je to veľmi pravdepodobné.

Svedok R.. K.. N. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že prevzal zadržanú osobu N. C., ktorý sa pokúsil vlámať do novinového stánku. Totožnosť zadržaného nepreveroval. Zadržaný uviedol všetky svoje osobné údaje. Osobu zadržaného dal nafotiť, odobrať odtlačky a vykonal sa bukálny biologický výter. Po skončení výjazdu jemu spis pridelený nebol a ani nevie, komu bol pridelený. Nevie uviesť, prečo sa v spise nenachádza žiadosť o vypracovanie DNA zo dňa 29.12.2010. Identifikáciu osoby na základe čestného prehlásenia považuje za dostatočnú.

Svedkyňa W.. N. N.-N. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje v KEU Bratislava, na oddelení biológie a genetickej analýzy. Predmetné odborné stanovisko zo dňa 20.05.2011 pripravila na odoslanie, nevypracovávala ho. Dva výtlačky odoslala zadávateľovi, t.j. na OO PZ na Vajnorskú ulicu a jeden výtlačok ponechala pre potreby ústavu.

Svedok K. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa vtedy pokúsil vykradnúť novinový stánok na Trnavskom Mýte, keď ho zadržali policajti a nemal pri sebe žiaden preukaz totožnosti. Povedal vtedy osobné údaje jeho brata N. C., nakoľko vedel, že na neho je vydaný zatykač na dodanie do výkonu trestu. Bratovi nehovoril, že použil jeho údaje, brata N. potom predviedli pred sudkyňu S.. H., oboznámila ho aj s výškou trestu. Pokiaľ vie, hovoril jej, že nevie o čo ide, ale nakoľko mu hrozila väzba, tak podpísal prevzatie trestného rozkazu a nastúpil výkon trestu. Následne požiadal o obnovu, ktorá nebola povolená S.. Č.. Bol vtedy vo výkone trestu v Želiezovciach, jeho brat v Leopoldove, avšak v rámci konania pred S.. Č. boli predvedení do UVV Bratislava a tam sa porozprávali.

Svedkyňa S. Š. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje v KEU Bratislava od 1.7.2010, od 1.3.2011 na odbore mechanoskopie ako laborantka. V máji 2011 zastupovala na protokole z dôvodu materskej dovolenky tamojšej pracovníčky, s odstupom času si už presne dátumy nepamätá, preto sa k tomu teraz neviem vyjadriť. Vo všeobecnosti odborné stanovisko po jeho vypracovaní odchádza nasledujúci deň ráno kuriérom na Ministerstvo vnútra alebo na Prezídium PZ , ktoré distribuuje jednotlivým OO PZ v rámci ich pôsobenia. Toto odborné stanovisko bolo vypracované v 3 výtlačkoch, dva boli odoslané a jeden zostal na archiváciu v KEU. Obsahom zásielky je to, čo pošlú znalci, svedkyňa si to vtedy zistila pred výsluchom na inšpekcii, konkrétne si vtedy nahodila spisovú značku do počítača a po otvorení zistila, že to bolo odborné vyjadrenie z biológie. Išla aj do archívu, aby zistila, či to vôbec z KEU odišlo a kedy. Zisťovala to na základe informácií vyšetrovateľa z inšpekcie, keď ju volal na výsluch telefonicky, na základe toho si zistila aj ostané údaje o pohybe tohto vyjadrenia. Nevie presne uviesť, čo bolo predmetom zásielky súpisky 97.

Svedok W.. V. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v prípade, ak na vypracovanie stanoviska bola potrebná súčinnosť policajnej zložky a neexistovala žiadna reakcia tejto zložky, tak to ďalej neriešili, mali dosť inej práce. Neevidovali v evidencii koľko je takýchto prípadov. Po zistení DNA profilu a uložení do databázy bola zistená zhoda DNA N. C. O. K. C.. Práve na odstránenie tohto rozporu požiadal útvar, ktorý predložil vzorku označenú ako N. C., aby opätovne zaistil a predložil porovnávacie vzorky. V rámci odborného stanoviska nezistili komu patrí vzorka výteru, to ani nie je možné bez opätovného zaistenia vzoriek oboch osôb. Takže tento rozpor doposiaľ trvá. Štandardná doba na vypracovanie odborného stanoviska je 120 dní.

Svedok K.. X.. W. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje na KEU Bratislava ako starší expert oddelenia identifikácie daktyloskopických a trasologických stôp. V uvedenej veci mu bola predložená stopa č. 3 a to igelitové mechy a daktyloskopická karta osoby N. C.. Znalecké skúmanie začal dňa 19.1.2011. Po zistení zhody si zapísal osobu len pod priezviskom C.. Pri odpovedi na otázku č. 3 znaleckého posudku došlo k zámene N. C. O. K. C.. Nevie si vysvetliť, ako mohlo dôjsť k takejto zámene. Takéto pochybenie sa mu počas doby svojej praxe nestalo. Disciplinárne potrestaný nebol, bol iba vypočutý ako podozrivý. Bola vytvorená komisia za účelom prešetrenia tvorby znaleckého posudku, pričom dospela k záveru, že sa treba vyhýbať takýmto pochybeniam. Keby pri spracovaní znaleckého posudku nespravil pochybenie pri mene podozrivej osoby, napísal by správne, že sa jednalo o K. C. O. R. V. N. C.. Daktyloskopickú kartu na meno K. C. mali založenú aj na iné meno s jeho odtlačkami. Ak by zistil rozpor medzi kartou odtlačkov a dožiadaním, zrejme by kontaktoval vyšetrovateľa, aby sa veci ujasnili, prípadne aby sa vykonal kontrolný odber odtlačkov. Nevie, či bol vypracovaný nový znalecký posudok.

Svedok N. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si odsedel 16 mesiacov za brata, ktorý potom, ako ho chytili pri čine uviedol jeho nacionálie. Preto aj na meno svedka prišlo nariadenie výkonu trestu, policajti prišli poňho a eskortovali ho do UVTOS Leopoldov. Keď bol asi mesiac vo výkone trestu, stretol sa s bratom K., ktorý mu povedal, že svedok je zavretý za to, čo on sám urobil na Trnavskom mýte. Preto ešte v máji 2012 podal žiadosť o obnovu konania, ktorá mu však bola zamietnutá. Svedok si teda odpykal celý trest v trvaní 16 mesiacov. Trestné oznámenie na konkrétneho policajta nepodával, na žiadosť o odškodnenie mu napísalo MS SR, že nemá právo na odškodné, pretože nebolo zistené žiadne pochybenie. Prevzal trestný rozkaz na tunajšom súde, bola to p. S.. H., povedala, že ak to neprevezmem, tak ho dá do väzby. Tak ten trestný rozkaz prevzal, teraz už nevie uviesť, prečo nepodal odpor, keď to nespáchal. Vedel, že ho môže podať už pri prevzatí trestného rozkazu.

Svedok K.. K. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že o tomto skutku vie od obžalovaného, bol na tejto veci aj zainteresovaný, nakoľko vypočúval jedného z C. vo veci poškodzovania cudzích práv. Poškodený však nedal súhlas na trestné stíhanie brata. Pokiaľ ide konkrétne o túto vec, obžalovaný hovoril, že si nepamätá, že by to vôbec držal v ruke. Vo všeobecnosti je pravdou, že nie všetky písomnosti na OO PZ sa riadne doručili okresnému policajtovi . Vie, že sa stratili aj znalecké posudky. Pokiaľ ide o podpisovanie, ak niekto nebol prítomný, podpísal ho kľudne kolega, prípadne sa to podpísalo neskôr dodatočne a vec sa dala policajtovi do priečinka. Ak sa vec právoplatne ukončila na oddelení a znovu do nej príde nejaká písomnosť, tak zvyčajne to rieši ten, kto robil vec pôvodne, ak je ešte na oddelení alebo v práci. Ak je to urgentné môže to robiť ktokoľvek. Vie si predstaviť situáciu, že je v zápise v doručovacej knihe niekto podpísaný, avšak v skutočnosti uvedenú listinu neprevzal. Napríklad kolega podpíše kolegu aj jeho menom. V tejto knihe bolo napísané meno toho kolegu, ktorý mal vec prevziať, tak sa nepodpisovalo označením v.z., a vlastným podpisom, ale napodobnil sa podpis kolegu. Myslí si, že také niečo podpísal aj on. Za tie roky sa mu to stalo 2-3 krát. Určite to nebolo bežnou praxou. Táto kniha nie je žiadnou verejnou listinou, ktorá by na seba viazala nejaké následky. Vymysleli ju nadriadení ako reakciu na určité straty znaleckých posudkov. Túto knihu nebrali vážne, vedeli, že inde sa to nerobí.

Svedok X.. A. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že boli s obžalovaným bývalí kolegovia, pracovali spolu na OR PZ Bratislava 3, Vajnorská ul. Vo všeobecnosti sa vie vyjadriť k spôsobu doručovania na oddelení, každý mal svoj priečinok, avšak k listinám sa dostávali niekedy aj s odstupom času, napríklad keď boli celý týždeň na výjazdoch. Niekedy boli jeho písomnosti v kolegovom priečinku, v jeho zas veci patriace kolegovi. S doručovaním tam bol trošku chaos. Má vedomosť o tom, že by sa niekedy určitá listina nedoručila k svojmu adresátovi napriek tomu, že podpísal prevzatie. Mohlo sa stať v rámci doručovania že si ako kolegovia odovzdali písomnosti navzájom, keď zistil, že má niečo kolegove, tak mu to odovzdal. Nemá vedomosť o tom, že by sa podpísal menom niekoho iného, nevie ani o nikom inom.

Svedok A. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pozná obžalovaného, boli spolupracovníci na skrátenom vyšetrovaní Bratislava 3, na uvedenom oddelení pracoval 13 rokov, do roku 2013. Pokiaľ ide o doručovanie na oddelení, keď prišla pošta na okres, niekto z nich išiel po ňu, chodieval aj on, takže vie, že to boli tri veľké kopy v igelitkách. Nebol čas to kontrolovať, nakoľko si verili, dala sa svorka a podpis. Potom to rozdeľovali pre Nové mesto, Raču a Kramáre, prístup k pošte mal hocikto. Príslušný kolega si to potom našiel vo svojom priečinku. Nakoľko pošty bolo neskutočne veľa, stávalo sa dosť často, že sa niečo vytratilo. Potom sa žiadal duplikát napr. od pošty. Kolegovia si nosili poštu bežne aj navzájom, keď išiel k vedúcej zobral aj kolegovu, aby nemuseli chodiť obaja. Rovnako on bežne zobral jeho. Pred týmto prípadom chodili znalecké posudky s ostatnou poštou, podpisovala sa doručovacia kniha, po tomto prípade sa viedla samostatná doručovacia kniha na znalecké posudky. Podpisovalo sa vo svojom mene, svedok vždy podpisoval seba. Ak však išlo o doručenie pre kolegu, je možné, že občas prevzal aj zaňho, je aj možné, že tam dal jeho podpis, stávalo sa to občas. Po tomto prípade sa už doručovanie sprísnilo a nebolo možné takto postupovať.

Svedok K.. A. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným sú bývalí kolegovia zo skráteného vyšetrovania OO PZ Nové Mesto - východ. Svedok tam pracoval v období od roku 2003 do februára 2012. V súčasnosti pracuje v NAKA. Pokiaľ ide o skutok, vie, že ide o nejaké problematické prevzatie z KEU Bratislava, kde mal obžalovaný podpísať prevzatie. Ešte chce uviesť, že bola zavedená doručovacia kniha pre znalecké posudky, nakoľko sa postrácali nejaké posudky a s ich novým doručením robilo KEU problémy. Kniha sa zaviedla určite pred týmto prípadom. Problémy s doručovaním boli vždy, podpisovali sa bežne aj za kolegu v kancelárii, potom mu poštu odovzdali. Konkrétne sa podpisovali jeho podpisom, mali k sebe dôveru. Bola prítomná aj p. P., ktorá mala túto knihu na starosti. Táto prax bola v ich kancelárii, nechce hovoriť za ostatných. Keď prišla, že má poštu pre kolegu K., tak to podpísal jeho podpisom, aby nemusela znovu chodiť. V tom čase obžalovaný sedel v kancelárii s N. P.. V súčasnosti pracuje na vojenskej polícii.

Svedok K. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným sa poznajú ako kolegovia, majú dobrý kolegiálny vzťah, vychádzajú normálne. O skutku vie iba z médií, doručovanie fungovalo spravidla osobne, bola vytvorená kniha, kde mali podpísať prevzatie písomností. Zásielky KEU PZ doručovala pracovníčka DVS pani P., ak bola neprítomná tak pani Č.. Má vedomosť o tom, že najmä starší kolegovia, ktorí tam pôsobili dlhé roky si preberali zásielky navzájom. Ak to bral kolega pre kolegu, tak sa posnažil čo najviac, aby napodobnil jeho podpis a potom mu tu poštu dal do jeho priečinku alebo položil na jeho stôl. Podpisovanie za kolegov sa dialo najmä medzi kolegami, ktorí spolu sedeli v kancelárii, sedeli po dvoch, obžalovaný sedel s N. P..

Svedok X.. K. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že doručovanie prebiehalo rôznymi spôsobmi, podľa toho o akú písomnosť sa jednalo. Pokiaľ ide o zásielky z KEU, doručovala to pracovníčka DVS v tom čase p. P., a svedok to potvrdil svojim podpisom. Ak bolo týchto znaleckých posudkov viac, prevzal to aj za kolegu, čo tiež potvrdil podpisom. Keď to prevzal, tak mu to doručil buď osobne alebo do jeho priehradky. Tento systém myslím fungoval iba u posudkov od KEU, ostatné znalecké posudky sa doručovali normálne poštou. Doručovacia kniha fungovala iba na overenie došlých kusov znaleckých posudkov z KEU. Nepamätá sa, že by podpisoval aj za obžalovaného, ale nevylučuje to. Vzhľadom na odstup času si to už nepamätá. Bežne sa stávalo, že kolega podpísal kolegu a to aj pri znaleckých posudkoch. Keď prevzal písomnosť pre kolegu, podpísal sa vždy svojim podpisom. Pokiaľ ide o iných kolegov, nevie, či pri prevzatí písomností za iného sa podpísali svojim podpisom alebo skúsili napodobniť podpis. Nevie o prípade, že by kolega potom neodovzdal túto písomnosť inému kolegovi. Pani P. umožnila prevzatie zásielky pre iného kolegu z dôvodu urýchlenia doručovania.

Svedok N. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že osobu obžalovaného pozná, je to jeho bývalý kolega, má s ním kamarátsky vzťah. Pracovali spolu na OR PZ Bratislava III, v roku 2011 sedel s obžalovaným v kancelárii. Pokiaľ ide o doručovanie znaleckých posudkov, pracovníčka DVS chodila s takou malou knižočkou, nevie ani, či bola evidovaná. Bolo tam predpísané meno a odosielateľ, podpísal a prevzal. Písomnosti odovzdávala podľa spisovej značky, konkrétnemu príslušníkovi PZ. Pokiaľ vie, takto to fungovalo počas celej doby. Na oddelení sa vyskytli aj nejaké problémy s doručovaním, niektoré písomnosti neboli v priečinku konkrétneho policajta, ale na inom mieste. Niektoré písomnosti sa našli aj po mesiaci od doručenia, avšak nie znalecké posudky. Písomnosti preberal jedine za kolegu, s ktorým sedel v kancelárii. V tom čase to bol obžalovaný. Nakoľko tam už bolo prepísané jeho meno, snažil

sa urobiť jeho parafu, aby tam nebol podpis svedka, keďže nemá právo prevziať kolegovu písomnosť. Svedok presne vedel, ako vyzerá jeho parafa, nakoľko spolu sedeli dlhší čas, podpisoval mu výsluchy ako prítomný pri výsluchu. Podľa typu písomností mu to dal buď do priečinku alebo priamo na stôl. Nespomína si, že by mu niekedy nedoručil po prevzatí nejakú písomnosť. Nemá žiadnu vedomosť o doručovaní písomnosti, ktorá je predmetom tohto konania. Nemá vedomosť o tom, že by nejaký iný kolega podpisoval písomnosti za obžalovaného. Po predložení doručovacej knihy č.l. 112 sa nevie vyjadriť, či pri mene obžalovaného zo dňa 25.5.2011 je jeho podpis.

Znalec K.. K. J. na hlavnom pojednávaní odprezentoval znalecký posudok vypracovaný v prípravnom konaní a uviedol, že vypracoval znalecký posudok č. 1/2015. Zotrváva na jeho záveroch. Jeho úlohou bolo zistiť, či podpis na doručovacej knihe OO PZ Bratislava Nové mesto - východ s označeným dátumom 25.5.2011 je pravým podpisom obžalovaného. Ako uvádza v závere znaleckého posudku na str. 22, sporný podpis je s najväčšou mierou hraničiacou s istotou vlastnoručným podpisom, jednoznačný záver skúmania nebolo možné určiť vzhľadom na vysokú mieru variability podpisu, ako aj jeho relatívne jednoduchej štruktúry. Mal dostatok porovnávacích materiálov. Bolo ich dostatočne na vyslovenie záveru. Na spornom podpise nezistil žiadne stopy falšovania alebo odkreslené ťahy. Podpis je výsledkom autentického pisárskeho prejavu osoby. Pokiaľ ide o špecificky totožné znaky podpisu tieto znaky uviedol, verbálne popísal a graficky znázornil na str. 14 až 21 znaleckého posudku. Pokiaľ ide variabilitu podpisov, môže byť spôsobená aj podmienkami, ktoré sa menia pri jednotlivom podpisovaní či už vo forme podložky, rýchlosti podpisu a pozície pri podpisovaní. Podmienky skúšky písma by mali byť podobné tým okolnostiam, pri ktorých došlo k podpisu sporného podpisu. Znalec nemá vedomosť o tom, či porovnávací materiál bol vyhotovený za okolností, ako bol vyhotovený sporný podpis. Ukážky nesporne pravých podpisov predložených ako porovnávací materiál by mali byť najvhodnejšie z obdobia pol roka pred a pol roka po vzniku sporného podpisu. Skúmal, či sa podpis nemenil v priebehu času, patrí to do štandardných pracovných postupov. Na str. 12 vyčlenil podpisy, ktoré vykazujú také rozdielne znaky s ostatnými porovnávacími podpismi, že nebolo možné ich zaradiť ako porovnávacie podpisy, teda nesporné pravé podpisy p. Gubu. Dva úplne totožné podpisy nie sú možné urobiť, jednalo by sa určite o falšovanie podpisu, podpisy na str. 12 boli vylúčené, nakoľko vykazovali výrazne rozdielnu ťahovú konfiguráciu s porovnávaným podpisom. K záveru, že sporný podpis je výsledkom autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby došiel znalec tak, že bol napísaný ľudskou rukou, nie je výsledkom technického pôsobenia nejakej kancelárskej techniky. Skúmanie technického falšovania patrí do oblasti grafickej diagnostiky, nie je znalcom v tomto odbore. Teraz nevie ukázať dva listy porovnávacieho materiálu z 15.1.2014. Vo všeobecnosti možno uviesť, že nedáva do posudku všetky strany spornej písomnosti , ale iba tú stranu, kde sa nachádza porovnávací písomný prejav. Konkrétne tam nedal dve strany, nakoľko tú druhú nepovažoval za relevantnú. Teraz nevie uviesť konkrétne čo bolo na druhej strane, ale býva tam záznam o tom kedy a kde sa vykonal porovnávací prejav. Bývajú tam aj údaje o tom, či daná osoba netrpí nejakou chorobou, ktorá má vplyv na písomný prejav. Tieto skutočnosti by mohli mať vplyv na znalecké skúmanie. Po nahliadnutí do posudku nevie uviesť, čo uvádzal obžalovaný Z. k týmto údajom. Pri skúške podpisov obžalovaného nedošlo k extrémnej variabilite, nevykazovali extrémnu variabilitu, ani rozdielnu ťahovú konfiguráciu. Znalec vyradil najmä podpisy v knihe dochádzky, kde by bolo aj laikovi zjavné, že v podpisovej knihe ak sa nám podpis javí rozdielny, tak vzhľadom k charakteru tejto písomnosti si znalec nemôže byť jednoznačne istý, že sú to nesporné pravé podpisy skúmanej osoby. Takýto podpis by hypoteticky dokázala napísať aj iná osoba.

Zo záverov znaleckého posudku z odboru písmoznalectva, odvetvia ručné písmo č. 1/2015, vypracovaného znalcom K.. K. J. vyplýva, že pri analýze sporného podpisu neboli zistené žiadne znaky nasvedčujúce technickému falšovaniu podpisov. Sporný podpis je výsledkom autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby. Sporný podpis je s najvyššou mierou hraničiacou s istotou vlastnoručným podpisom X. Z.. Jednoznačný záver skúmania nebolo možné určiť vzhľadom na okolnosti vzniku sporného a porovnávacích podpisov.

Obrana obžalovaného je založená na tvrdení, že nebolo preukázané či obžalovaný odborné stanovisko prevzal, ba dokonca na základe vykonaného dokazovania je otázne, čo bolo predmetom odborného stanoviska doručovaného na ORPZ BA III. dňa 25.05.2011. Obžalovaný od prvého výsluchu konštante a jednoznačne uvádza, že o odbornom stanovisku uvedenom v skutkovej vete obžaloby nemal vedomosť a dozvedel sa o ňom až počas tohto konania a nepamätá si, žeby toto odborné stanovisko prevzal. Z doručovacej knihy na ORPZ BA III. nie je zrejme o aké odborné stanovisko sa jedná nakoľko z evidovaných údajov toto nie je možné zistiť. Uvedenú skutočnosť potvrdila aj svedkyňa P., (ktorá mala

doručovaciu knihu na starosti), keď na otázku obhajcu nevedela uviesť z akého odvetvia KEU PZ bolo odborné stanovisko posielané. Zároveň však v rámci svojho výsluchu uviedla, že sa do doručovacej knihy zapisoval aj počet vyhotovení doručovanej listiny a v prípade, že reálny stav vyhotovení nesúhlasil s deklarovaným stavom, tak to vždy opravila, aby to sedelo. Ku konkrétnemu zápisu v doručovacej knihe zo dňa 25.05.2011 na otázku týkajúcu sa počtu vyhotovení odborného stanoviska uviedla, že to tam nie je napísané tak predpokladá, že jedno. Avšak podľa vyjadrenia svedkyne Š. mali byť odoslané 2 vyhotovenia vyjadrenia. Svedkyňa Š. sa počas svojej výpovede vyjadrovala neustále o vyjadreniu z biológie, ktorého odoslanie z KEU PZ mala preukazovať súpiska č. 97. Na otázku obhajcu či zo súpisky je možné určiť čo bolo predmetom podaní zaznačených v súpiske č. 97 odpovedala, nie. Na následne položenú otázku ako teda vie, že predmetom zásielky evidovanej v súpiske č. 97 bol odborné vyjadrenie z biológie najprv uviedla, že to zistila pred výsluchom na inšpekcii podľa spisovej značky, až následne na základe upozornenia, že spisová značka pod ktorou je evidované uvedené odborné stanovisko je spoločnou spisovou značkou pre všetky odvetvia KEU PZ kooperujúce v tejto trestnej veci uviedla, že to zistila na základe toho, že jej to povedal vyšetrovateľ inšpekcie, keď ju telefonicky volal na výsluch. Na základe uvedeného nie je možné bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru čo, resp. aké odborné stanovisko bolo predmetom doručenia evidovanom v doručovacej knihe ORPZ BA III. dňa 25.05.2011. Taktiež poukazuje na výpoveď svedkyne P., ktorá vo svojej výpovedi vyslovene uviedla, že nevylučuje že by mohla poslať doručovanú písomnosť aj po inom príslušníkovi ako bol jej adresát. Túto skutočnosť potvrdili aj svedkovia navrhovaní obhajobou, z výpovedí ktorých je zrejme, že na oddelení panoval pri doručovaní listín chaos. Svedok K.. K. K. uviedol, že je pravdou, že nie všetky písomnosti na OOPZ sa riadne doručili policajtovi. Taktiež uviedol, že sa mohlo stať, že aj keď je niekto v doručovacej knihe podpísaný, v skutočnosti uvedenú listinu neprevzal. Zdôvodnil to tým, že sa stávalo, že kolega prevzal listinu patriacu inému kolegovi, avšak do doručovacej knihy napodobil podpis kolegu, ktorému bola listina určená, nakoľko tam bolo predznačené jeho meno. Sám takto podpísal kolegu niekoľko krát. Svedok A. N., svedok K.. A. S. ako aj svedok K. F. taktiež potvrdil, že sa stávalo, že si kolegovia preberali poštu navzájom s tým, že sa podpísali tak, že napodobnili podpis kolegu , ktorému bola pošta určená, nakoľko sa jednalo o administratívnu pomôcku, ktorú policajti vnímali ako administratívnu záťaž. Svedok K. R. taktiež uviedol, že bežne sa stávalo, že si policajti preberali a doručovali listiny z KEU PZ navzájom a to buď osobne alebo sa to dalo do priečinka. Svedok N. P. uviedol, že viackrát sa stalo, že listiny určené adresátovi sa k nemu nedostali, nakoľko sa našli po mesiacoch niekde na úplne inom mieste. Taktiež potvrdil, že listiny adresované obžalovanému bežne preberal v jeho mene a napodobnil jeho parafu, nakoľko tam bolo predznačené jeho meno. Z uvedených dôkazov vyplýva, že nie je vylúčené, že by doručované údajné odborné stanovisko pôvodne adresované obžalovanému prevzala iná osoba a toto sa zo v súčasnosti neznámych dôvodov obžalovanému nedoručilo. Obžalovaný vo svojej výpovedi zároveň uvádzal, že si nepamätá, že by predmetné odborné stanovisko od svedkyne P. preberal oproti vlastnoručnému podpisu v doručovacej knihe. Obdobne aj svedkyňa P. nevedela uviesť, že by si predmetné odborné stanovisko prevzal osobne obžalovaný. Z vykonaného dokazovania zároveň vyplynulo, že dátum uvedený v doručovacej knihe ORPZ BA III. nemusí zodpovedať dátumu, kedy mala byť doručovaná listina doručená konkrétnemu adresátovi, ani dátumu uskutočnenia podpisu do doručovacej knihy. Taktiež z vykonaného znaleckého skúmania týkajúceho sa podpisu v doručovacej knihe nie je možné dospieť k jednoznačnému a nespochybniteľnému záveru, že skúmaný podpis patrí obžalovanému, keď sám znalec v závere svojho posudku pracuje len s určitou mierou pravdepodobnosti, keď zároveň sám uvádza, že jednoznačný záver skúmania nebolo možné vzhľadom na okolnosti vzniku sporného a porovnávacích podpisov zistiť. Znalecký posudok však nie je možné použiť ako relevantný dôkaz v tomto konaní a to na základe nasledovných skutočností: V prvom rade znalec X.. K. J. sa nemôže vyjadrovať k technickému falšovaniu podpisu, nakoľko nedisponuje prístrojmi na jeho skúmanie. K technickému falšovaniu podpisu sa môžu vyjadrovať len znalci z odvetvia grafická diagnostika a nie písmoznalci, čo potvrdil sám znalec pri výsluchu na hlavnom pojednávaní a zároveň uviedol, že nie je znalcom z odvetvia grafickej diagnostiky. To znamená, že hneď prvý záver znaleckého posudku o tom, že sporný podpis je výsledkom autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby neobstojí a spochybnil ho sám znalec. Mám za to, že nie je možné relevantne skúmať sporný podpis písmoznalcom v prípade, že nie je jednoznačne vylúčené technické falšovanie. Z metodického materiálu upravujúceho obsah a formu porovnávacích materiálov predkladaných na písmoznalecké skúmanie vypracovaného najväčšími kapacitami v odboru písmoznalectva určeného pre žiadateľov o písmoznalecké skúmanie vyplýva, že porovnávacie materiály potrebné na overenie pravosti podpisu a to ukážky nesporne pravých podpisov by mali pochádzať z roku vzniku sporného podpisu, resp. doplnené o ukážky jeden rok „pred“ a jeden rok „po“ vzniku sporného podpisu a zároveň by mali byť vyhotovené v približne zhodných podmienkach ako sporný podpis. Znalec pri spracovaní znaleckého posudku pracoval s 11 porovnávacími materiálmi z toho

6 porovnávacích materiálov (konkrétne č. 1 až 5 a č. 11) bolo vyhotovených po viac ako 3 a pol roka od vzniku sporného podpisu. Zo znaleckého posudku zároveň nevyplýva, že by sa znalec vysporiadal s tým či sa podpis menil v čase, toto skúmanie v posudku nie je vôbec spomenuté a zadokumentované, napriek skutočnosti, že znalecký posudok má byť jasný, presný, prehľadný a preskúmateľný. Z porovnávacích materiálov č. 1 až 11 nie je zrejme či vznikli v stoji alebo v sede. Každopádne je zo znaleckého posudku jasné, že ani jeden z porovnávacích materiálov nebol prispôsobený okolnostiam vzniku sporeného podpisu, kde sa policajti podpisovali zväčša v stoji a do doručovacej knihy v blízkosti jej zalomenia s tým, že pri otvorení doručovacej knihy je rozdiel výšky ľavej a pravej strany cca 1cm, na čo poukazuje aj sám znalec na str. 13 svojho znaleckého posudku. Všetky porovnávacie materiály sú však podpisované na rovnej ploche listu. Nič nebránilo OČTK resp. znalcovi predložiť obžalovanému na skúšku písma rovnakú knihu čim by sa dosiahlo podpisovanie prispôsobené okolnostiam vzniku sporného podpisu. Zároveň je nepochopiteľné prečo znalec, ak mal k dispozícii originál doručovacej knihy, nepoužil ako porovnávací materiál práve podpisy z tejto knihy, kde sú okolnosti vzniku sporného podpisu doslova totožné so vznikom možných porovnávacích materiálov. Z uvedeného je zrejme, že vznik ani jedného z porovnávacích materiálov č. 1 až č. 11 nebol prispôsobený okolnostiam vzniku skúmaného podpisu. Zároveň máme za to, že zdroj porovnávacieho materiálu č. 6 nie je vhodný ako porovnávací materiál, nakoľko sa jedná o knihu príchodov a odchodov, kde v praxi veľmi často dochádza k podpisovaniu sa navzájom za kolegov, čo de facto potvrdil aj sám znalec. Ukážky musia byť nesporne pravé, čo v prípade podpisov do knihy príchodov a odchodov nie je možné konštatovať. Pri skúškach písma, číslic, podpisov je dôležité dodržať základný princíp - pisateľovi nesmie byť sporná písomnosť, sporný podpis predložený. Ak by tento základný princíp nebol dodržaný, potom by celý dôkaz znalca (jeho nález) bol ľahko spochybniteľný. Vo svojej podstate by išlo o dôkaz, ktorý by vypovedal len o schopnosti preverovaného pisateľa napodobniť sporné písmo, číslice, resp. sporný podpis. V danom prípade však vyšetrovateľ predložil sporný podpis obžalovanému pri jeho výsluchu a obžalovaný zároveň disponoval sporným materiálom nakoľko disponoval kópiou celého spisu. Záznam o skúške písma je základnou prílohou znaleckého posudku, čo v podstate deklaroval aj sám znalec, keď uviedol, že tento záznam je dôležitý z hľadiska preskúmateľnosti posudku. Napriek uvedenému sa celý záznam o skúške písma v posudku nenachádza, napriek tomu, že znalec na neho na str. 3 posudku odkazuje s uvedením že sa jedná o dve strany. Sám znalec uviedol, že v zázname o skúške písma sú informácie dôležité pre znalecké skúmanie, avšak napriek tomu nevedel ani po nahliadnutí do znaleckého posudku odpovedať na otázku, aké informácie boli na prvej strane záznamu zo skúšky písma resp. čo bolo ich obsahom. Na podklade vyššie uvedených skutočností je hodnovernosť znaleckého posudku absolútne spochybnená a ten je ako celok nepreskúmateľný. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania nebola preukázaná akákoľvek príčinná súvislosť medzi údajným konaním (resp. nekonaním) obžalovaného, ktoré obžalovaný popiera a odsúdením a výkonom trestu osobou N. C.. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že N. C. bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 28.04.2011, ktorý mu bol doručený dňa 17.10.2011 do vlastných rúk sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hatalovou. Zo zápisnice spísanej S.. H. vyplýva, že obžalovanému (N. C.) bola vysvetlená obžaloba, ako aj uložený trest trestným rozkazom zo dňa 28.04.2011 a zároveň bol poučený o opravnom prostriedku. Napriek skutočnosti, že N. C. bolo podrobné vysvetlené čoho sa mal dopustiť a že sa mu za tento skutok ukladá nepodmienečný trest odňatia slobody, tak N. C. sa výslovne vzdal práva podať odpor a to aj za osoby oprávnené podať odpor v jeho mene, čím sám uvedený trestný rozkaz de facto správoplatnil a následne nastúpil na výkon trestu. Sám poškodený N. C. na hlavnom pojednávaní dňa 13.12.2017 uviedol, že už pri prevzatí trestného rozkazu vedel o tom, že môže podať odpor, avšak nevedel povedať prečo ho nepodal, keď trestný čin nespáchal. Obžalovaný X. Z. nemôže zodpovedať za konanie tretej osoby, nakoľko v prípade, že by obžalovaný N. C. voči trestnému rozkazu podal odpor, trestný rozkaz by sa zrušil a na výkon trestu by nielenže nemusel nastúpiť, ale v následnom konaní pred súdom mohol dokázať svoju nevinu. Na podklade uvedeného mám za to, že neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi údajným a v konaní nepreukázaným konaním obžalovaného a následkom ktorý nastal. Nie je možné dospieť k záveru, že by nástup na výkon trestu N. C. spôsobil obžalovaný X. Z.. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný nebol ten, kto mal v rámci konania objektívnu možnosť overiť správnu identitu páchateľa, nakoľko v prvom rade pri overení identity páchateľ zlyhali zasahujúci príslušníci policajného zboru, ktorý páchateľa zadržali a nezistili, že im uviedol nepravdivé údaje o svojej identite. V druhom rade to bol pracovník KEU PZ mjr. X.. W. N., ktorý pri spracovaní znaleckého posudku z odvetvia daktyloskopie pri identifikácii osoby podľa odtlačkov prstov zamenil mená bratov C.. Obžalovaný v spise, ktorý mu bol pridelený nerobil takmer žiadne úkony, spis bol pre ukončením a počkal len na posudok z KEU PZ a po jeho doručení podal na OP BA III. návrh na podanie obžaloby. V spise (v origináli ani v kópii) sa nenachádzala žiadna zmienka o tom, že by bol nejaký bukálny výter zasielaný na KEU

PZ na založenie a teda obžalovaný nemal na čo čakať a postupoval v súlade s Trestným poriadkom. Opis skutku uvedený v skutkovej vete obžaloby musí obsahovať znaky trestného činu pre ktorý je obžaloba podaná. V danom prípade však v skutkovej vete absentuje objektívna stránka trestného činu, keď zo skutkovej vety absolútne nevyplýva splnenie akej dôležitej úlohy mal obžalovaný zmariť resp. podstatne sťažiť. Ustanovenie o trestnom čine marenie úlohy verejným činiteľom z nedbanlivosti sa vzťahuje len na závažné prípady porušenia povinnosti verejného činiteľa zavinené z nedbanlivosti pri výkone svojej právomoci, ktoré majú za následok zmarenia alebo podstatné sťaženie splnenia dôležitej úlohy, ktorej ale definícia v skutkovej vete obžaloby chýba. Policajt (poverený príslušník PZ) vykonáva svoju právomoc v súvislosti s konkrétnou trestnou vecou len počas predsúdneho konania. Ukončením prípravného konania a podaním obžaloby policajt (poverený príslušník PZ) v zmysle § 208 ods. 1 Trestného poriadku nemá právomoc v predmetnej trestnej veci ďalej konať, robiť akékoľvek úkony a to až do okamihu prípadného vrátenia veci do prípravného konania. Práve opačný prípad aktivity policajta po skončení prípravného konania, kedy by policajt realizoval úkony v trestnej veci po ukončení vyšetrovania a odovzdania spisu by mohol byť posudzovaný ako trestný čin podľa § 326 ods. 1 Trestného zákona a to zneužívanie právomoci verejného činiteľa tým, že prekročí svoju právomoc. Preto je v danom prípade vylúčená možnosť naplnenia základných znakov skutkovej podstaty prečinu marenia úlohy verejným činiteľom, kde sa výslovne vyžaduje zmarenie úlohy verejného činiteľa pri výkone svojej právomoci, čo však nevylučuje možnosť disciplinárneho previnenia v prípade takéhoto konania. V danej trestnej veci však vedomosť obžalovaného o existencii predmetného odborného stanoviska nebola vo vykonanom dokazovaní preukázaná a aj vzhľadom na čas doručenia odborného stanoviska na OR PZ BA III a stav trestného konania nie je možné konštatovať akúkoľvek povinnosť obžalovaného konať.

Okresný súd vyhodnotil takto vykonané dokazovanie vo vzťahu k obžalovanému J.. K.. X. Z. podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne a dospel k záveru, že nebolo dokázané, že obž. J.. K.. X. Z., ako trestne zodpovedný subjekt sa dopustil skutku uvedeného v skutkovej vete tohto rozsudku.

Treba prisvedčiť tvrdeniam obhajoby, že v prípravnom konaní, ako ani v konaní pred súdom nebolo preukázané, či obžalovaný dané odborné stanovisko prevzal. Obžalovaný od prvého výsluchu konštante a jednoznačne uvádza, že o odbornom stanovisku uvedenom v skutkovej vete obžaloby nemal vedomosť a dozvedel sa o ňom až počas tohto konania a nepamätá si, žeby toto odborné stanovisko prevzal.

Z doručovacej knihy na OR PZ BA III nie je zrejmé, o aké odborné stanovisko sa jedná, nakoľko z evidovaných údajov nie je možné túto skutočnosť zistiť. Na základe záverov dokazovania nie je možné bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru aké odborné stanovisko bolo predmetom doručenia evidovanom v doručovacej knihe OR PZ BA III dňa 25.05.2011.

Pokiaľ ide o osobu, ktorá mala prevziať predmetnú písomnosť KEÚ Bratislava, súd poukazuje na výpoveď svedkyne P., ktorá vo svojej výpovedi vyslovene uviedla, že nevylučuje že by mohla poslať doručovanú písomnosť aj po inom príslušníkovi ako bol jej adresát. Túto skutočnosť potvrdili aj svedkovia navrhovaní obhajobou, z výpovedí ktorých je zrejme, doručovanie listín na oddelení nebolo ideálne. Napríklad svedok K.. K. K. uviedol, že je pravdou, že nie všetky písomnosti na OO PZ sa riadne doručili konkrétnemu policajtovi. Taktiež uviedol, že sa mohlo stať, že aj keď je niekto v doručovacej knihe podpísaný, v skutočnosti uvedenú listinu neprevzal. Zdôvodnil to tým, že sa stávalo, že kolega prevzal listinu patriacu inému kolegovi, avšak do doručovacej knihy napodobil podpis kolegu, ktorému bola listina určená, nakoľko tam bolo predznačené jeho meno. Sám takto podpísal kolegu niekoľko krát.

Svedkovia A. N., K.. A. S. O. K. F. taktiež potvrdili, že sa stávalo, že si kolegovia preberali poštu navzájom s tým, že sa podpísali tak, že napodobnili podpis kolegu , ktorému bola pošta určená, nakoľko sa jednalo o administratívnu pomôcku, ktorú policajti vnímali ako administratívnu záťaž. Rovnako svedok K. R. uviedol, že sa bežne stávalo, že si policajti preberali a doručovali listiny z KEU PZ navzájom a to buď osobne alebo sa to dalo do priečinka.

Dôležitá je výpoveď svedka N. P., ktorý pred súdom uviedol, že sa viackrát stalo, že listiny určené adresátovi sa k nemu nedostali, a našli sa až po mesiacoch niekde na úplne inom mieste. Taktiež potvrdil, že listiny adresované obžalovanému bežne preberal v jeho mene a napodobnil jeho parafu, nakoľko tam bolo predznačené jeho meno.

Záverom tejto časti dokazovania súd uvádza, že z uvedených dôkazov vyplýva, že nie je vylúčené, že by doručované odborné stanovisko KEÚ Bratislava pôvodne adresované obžalovanému prevzala iná osoba a z neznámych dôvodov sa obžalovanému nedoručilo.

V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď obžalovaného, ktorý uviedol, že si nepamätá, že by predmetné odborné stanovisko od svedkyne P. preberal oproti vlastnoručnému podpisu v doručovacej knihe. Podobne aj svedkyňa P. nevedela uviesť, že by si predmetné odborné stanovisko prevzal osobne obžalovaný. Z vykonaného dokazovania zároveň vyplynulo, že dátum uvedený v doručovacej knihe ORPZ BA III. nemusí zodpovedať dátumu, kedy mala byť doručovaná listina doručená konkrétnemu adresátovi, ani dátumu uskutočnenia podpisu do doručovacej knihy.

Uvedené skutočnosti by mohli vyplynúť aj zo značného časového odstupu a taktiež aj z povahy úkonu, kde podpísanie knihy je rutinnou udalosťou, ktorá nevytvára v pamäti väčšiu pamäťovú stopu. Čo je podstatnejšie, z vykonaného znaleckého skúmania týkajúceho sa podpisu v doručovacej knihe nie je možné dospieť k jednoznačnému a nespochybniteľnému záveru, že skúmaný podpis patrí obžalovanému, keďže sám znalec v závere svojho posudku pracuje len s určitou mierou pravdepodobnosti. Zároveň sám uvádza, že jednoznačný záver skúmania nebolo možné vzhľadom na okolnosti vzniku sporného a porovnávacích podpisov zistiť.

Na základe vykonaného dokazovania teda nebolo preukázané, že by si obžalovaný odborné stanovisko prevzal a teda mal o ňom vedomosť. Súd ďalej považuje za podstatné uviesť k právnej kvalifikácii aj to, že z vykonaného dokazovania nebola preukázaná akákoľvek príčinná súvislosť medzi údajným konaním, resp. nekonaním obžalovaného a odsúdením a už vôbec nie výkonom trestu osobou N. C..

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že N. C. bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 28.04.2011, ktorý mu bol doručený dňa 17.10.2011 do vlastných rúk sudkyňou S.. Ľ. H.. Zo zápisnice spísanej S.. H. vyplýva, že obžalovanému (N. C.) bola vysvetlená obžaloba, ako aj uložený trest Trestným rozkazom zo dňa 28.04.2011 a zároveň bol poučený o opravnom prostriedku. Napriek skutočnosti, že N. C. bolo podrobné vysvetlené čoho sa mal dopustiť a že sa mu za tento skutok ukladá nepodmienečný trest odňatia slobody, tak N. C. sa výslovne vzdal práva podať odpor a to aj za osoby oprávnené podať odpor v jeho mene, čím sám uvedený trestný rozkaz správoplatnil a následne dokonca ako nevinná osoba nastúpil na výkon trestu. Nastúpiť na výkon trestu za skutok, ktorý nespáchal a dokonca ho celý vykonať, to už hraničí s podozrením na skúmanie svojprávnosti danej osoby. Svedok N. C. však v konaní nejavil žiadne známky podozrenia zakladajúceho konanie na zbavenie svojprávnosti. Naopak, potvrdil prevzatie trestného rozkazu, ako aj poučenie, ktoré vykonala príslušná sudkyňa. Napokon sám N. C. na hlavnom pojednávaní dňa 13.12.2017 uviedol, že už pri prevzatí trestného rozkazu vedel o tom, že môže podať odpor, avšak nevedel povedať prečo ho nepodal, keď trestný čin nespáchal.

Obžalovaný X. Z. nemôže zodpovedať za konanie tretej osoby, nakoľko v prípade, že by obžalovaný N. C. voči trestnému rozkazu podal odpor, trestný rozkaz by sa zrušil a na výkon trestu by nielenže nemusel nastúpiť, ale v následnom konaní pred súdom mohol dokázať svoju nevinu. Súd teda môže uzavrieť, že neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi údajným a v konaní nepreukázaným konaním obžalovaného a následkom ktorý nastal. Nie je možné dospieť k záveru, že by nástup na výkon trestu N. C. spôsobil obžalovaný X. Z..

Zároveň súd považuje za dôležité poukázať na tú skutočnosť, že to nebol obžalovaný, kto mal v rámci konania objektívnu možnosť overiť správnu identitu páchateľa, nakoľko v prvom rade pri overení identity páchateľ zlyhali zasahujúci príslušníci policajného zboru, ktorí páchateľa zadržali a nezistili, že im uviedol nepravdivé údaje o svojej identite. V druhom rade to bol pracovník KEU PZ mjr. X.. W. N., ktorý pri spracovaní znaleckého posudku z odvetvia daktyloskopie pri identifikácii osoby podľa odtlačkov prstov zamenil mená bratov C.. Obžalovaný v spise ktorý mu bol pridelený nerobil takmer žiadne úkony, spis bol pre ukončením a počkal len na posudok z KEU PZ a po jeho doručení podal na Okresnú prokuratúru Bratislava III návrh na podanie obžaloby. V trestnom spise, a to ani v origináli ani v kópii, sa nenachádzala žiadna zmienka o tom, že by bol bukálny výter zasielaný na KEU PZ na založenie.

Opis skutku uvedený v skutkovej vete obžaloby musí obsahovať znaky trestného činu pre ktorý je obžaloba podaná. V danom prípade však v skutkovej vete absentuje objektívna stránka trestného činu, keď zo skutkovej vety absolútne nevyplýva splnenie akej dôležitej úlohy mal obžalovaný zmariť resp. podstatne sťažiť.

Ustanovenie o trestnom čine marenia úlohy verejným činiteľom z nedbanlivosti sa vzťahuje len na závažné prípady porušenia povinnosti verejného činiteľa zavinené z nedbanlivosti pri výkone svojej právomoci, ktoré majú za následok zmarenia alebo podstatné sťaženie splnenia dôležitej úlohy. Policajt vykonáva svoju právomoc v súvislosti s konkrétnou trestnou vecou len počas prípravného konania. Ukončením prípravného konania a podaním obžaloby policajt v zmysle § 208 ods. 1 Trestného poriadku nemá právomoc v predmetnej trestnej veci ďalej konať, robiť akékoľvek úkony a to až do okamihu prípadného vrátenia veci do prípravného konania.

Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr. por. sa uplatní, ak sa dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní preukáže, že sa skutkový dej uvedený v obžalobe síce stal a napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu, avšak vykonané dokazovanie neumožňuje nepochybný záver, že to bol práve obžalovaný, kto inkriminovaný skutok spáchal. V danom prípade nebolo preukázané, že obžalovaný ako verejný činiteľ pri výkone svojej právomoci z nedbanlivosti zmaril splnenie dôležitej úlohy a spôsobil ním iný obzvlášť závažný následok.

Na riadne a náležité vyvodenie trestnej zodpovednosti voči konkrétnej osobe sa v rámci trestného stíhania vyžaduje, aby boli na strane tejto osoby, ako subjektu trestného konania, naplnené všetky zákonné obligatórne znaky stanovené Trestným zákonom a to jednak znaky uvedené vo všeobecnej časti Trestného zákona a súčasne aj znaky obsiahnuté v osobitnej časti Trestného zákona, viažuce sa k určitej, konkrétnej skutkovej podstate trestného činu, ktorá je nimi tvorená.

Na základe vyššie popísaných úvah súd použil zásadu trestného konania „in dubio pro reo“, nakoľko nejestvuje žiadny priamy ani nepriamy dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného.

Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie o púhu pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné bezpečne určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia. (R NS č. 46/1963)

Aj keď bol obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa dopustil žalovaného trestného činu, avšak výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne, a nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, treba obžalovaného oslobodiť spod obžaloby. (R NS č. 14/1964)

Súd v tomto smere pripomína aj ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu ( napríklad 2 22/1967 a 7 61/1967 ), podľa ktorej ak zostanú vyčerpané všetky dostupné možnosti smerujúce k spoľahlivému zisteniu skutkového deja, je nutné vykladať priebeh tohto skutkového deja v prospech obžalovaného. Inak povedané, ak reálne prichádzajú do úvahy dve alebo viaceré verzie skutkového deja, je potrebné s použitím zásady in dubio pro reo neuznať obžalovaného za vinného. Podľa názoru súdu práve takáto situácia nastala v posudzovanom prípade. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože dospel k záveru, že nebolo dokázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je mu kladený za vinu. V súlade s ustanovením § 285 písm. c/ Tr. por. súd odkazujúc na vyššie opísané úvahy obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde Bratislava III. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku.