Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-6C/156/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom v spore žalobcu:U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. N. XXX/X, XXX XX Q. právne zastúpený: JUDr. Gabriel Bleho, advokát, L. Dérera 2, 831 01 Bratislava, proti žalovanému: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769 právne zastúpený: JUDr. Alan Strelák, advokát, Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,00 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 139,03 eur, do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.06.2015 domáhal, aby súd určil že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX je neplatná a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,00 eur a povinnosť zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 139,03 eur a nahradiť trovy konania. 2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzavrel XX.XX.XXXX spotrebiteľský úverový právny úkon č. XXXXXXXXX, ktorý sa stál právnym rámcom pre poskytnutie finančných prostriedkov žalobcovi. Výška poskytnutého úveru bola 350 eur. Žalobca žalovanému uhradil celkovo sumu 489,03 eur. Žalovaný do neho cez SMS správy požaduje dalších 148,85 eur. Žalovaný sa viac krát žalobcovi vyhrážal telefonicky, formou sms vo forme „Pokiaľ to nedoplatíte, budeme to do Vás vymáhať súdnou cestou, nakoľko Vám robí ručiteľa aj p. O. tak od nej to budem vymáhať takisto“ Enormné navýšenie istiny a konanie žalovaného nie je v súlade so zákonom, dobrými mravmi a napĺňa znaky úžery. Pri podpise zmluvy žalovaný žalobcu o jednotlivých zmluvných podmienkach neinformoval. Źalobca bol vo finančnej tiesni a nedisponoval potrebnými vedomosťami, aby dokázal zhodnotiť nevýhodnosť takejto zmluvy, čo žalovaný mal a musel vedieť, keďže si túto skutočnosť žiadnym spôsobom neoveril a žalobcu sa neopýtal, či obsahu zmluvy rozumie. Žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou. S poukazom na zúfalstvo, stres a útrapy, ktoré žalobca v súvislosti s vymáhaním dlhu prežíva, žiada aj vyplatenie primeraného finančného zadosťučinenia. Výšku odvodzuje od ujmy, ktorú útrapami utrpel a táto korešponduje intenzite porušenia spotrebiteľského práva, najmä pokiaľ ide o neprimerané stresové situácie spôsobené konaním žalovaného. 3. Vydania bezdôvodného obohatenia sa domáha vzhľadom na skutočnosť, že žalobca svoj dlh voči žalovanému v značnej miere preplatil a teda na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca odvodil od výšky sumy, v akej bol poskytnutý úver a od sumy,

ktorú skutočne uhradil. Ide teda o rozdiel medzi sumou 489,03 eur (uhradenou žalobcom) a sumou 350 Eur )výška poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 139,03 eur. 4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že s ňou nesúhlasí a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že pred poskytnutím úveru ako aj pred podpisom samotnej zmluvy boli zisťované finančné pomery žalobcu a spoludlžníka prostredníctvom formulára „. O.“, v ktorom uviedli čisté príjmy spolu vo výške 678,70 eur a výdaje 233 eur, rozdiel 182,30 eur pokrýval predpokladanú výšku splátky viac ako 3,8 násobne, preto argument o finančnej tiesni vyznieva podľa žalovaného účelovo. Žalobcovi boli predložené aj štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere prevzatie ktorých potvrdil žalobca podpisom. 5. K časti týkajúcej sa bezdôvodného obohatenia žalovaný uviedol, že žalobca žiada bezdôvodného obohatenie vo výške 139,03 eur, pričom dohodnutý úrok je vo výške 70 eur a servisný poplatok 63 eur, čo je spolu 133 eur. Žalobca teda žiada ako bezdôvodné obohatenia viac ako bolo dohodnuté navýšenie, pričom doteraz bolo z jeho strany uhradených len 345,70 eur, teda menej ako poskytnutá istina, aj napriek tomu, že mu bola oznámená strata výhody splátok k 30.09.2014. Úhrady v celkovej výške 143,34 eur boli s úhradami odmeny za poskytovanie domáceho servisu, teda iného právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý však nie je predmetom tohto konania. 6. K nárok na primerané finančné zadosťučinenie žalovaný uviedol, že k bezdôvodnému obohateniu žalovaného nedošlo, nakoľko žalovaný je v omeškaní s úhradou dlhu vo výške 137,30 eur. Predpokladom pre uplatnenie primeraného zadosťučinenia je aby vznikla ujma a aby bola ujma preukázaná a tiež aby bola preukázaná príčinná súvislosť medzi vzniknutou ujmou a konaním žalovaného. Ani jednu uvedenú skutočnosť žalobca nepreukázal a neuniesol preto dôkazné bremeno ohľadne danej otázky. 7. Okresný súd Piešťany uznesením zo dňa 29.01.2018 sp. Zn. 6C/153/2015 konanie o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX je neplatná zastavil a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX, potvrdením o úhradách č.l. 14-15, Klientskou kartou, štandardnými informáciami o spotrebiteľskom úvere, rozhodcovskou zmluvou č.l. 37 a zmluvou o poskytovaní domáceho servisu č.l. 38, F. Q. W., Y..X.. zo dňa XX.XX.XXXX č.l. 50 a zistil tento skutkový stav veci: 1. Žalobca a žalovaný dňa XX.XX. XXXX uzatvorili medzi sebou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver vo výške 350,- Eur a to za odplatu (úrok + servisný poplatok) vo výške 133,- Eur. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi poskytnutú sumu zvýšenú o odplatu uhradiť v 13 mesačných splátkach, s tým že prvé tri splátky mali byť uhradené vo výške po 1,70 Eur a ostatných 10 vo výške po 47,78 Eur. Prvá splátka bola splatná 10.deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia, bola splatná 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Zmluvné strany sa dohodli, že po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi. Priemerná RPMN bola ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti úveru na 13 mesiacov 46,30 % a úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny. 2. Dňa XX.XX.XXXX uzavrel žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, podľa obsahu ktorej mal žalobca ako poskytovateľ poskytovať žalovanému ako klietntovi domáci servis spočívajúcu v poskytovaní konzultačných a nadštandardných služieb k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, najmä službu spočívajúcu v preberaní a zúčtovaní peňažnej hotovosti, vedenie a kontrolu splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a prípadne na následky nesplácania. Povinnosťou žalobcu bolo využívať domáci servis a zaplatiť žalovanému odmenu vo výške 143,33 eur v troch splátkach vo výške 47,78 eur. 3. Z potvrdení o úhradách č.l. 14 a č.l. 15(platobnej histórie ) súd zistil, že žalobca zaplatil žalovanému celkovo sumu 489,03 eur - 40 eur dňa 25.09.2014, 35 eur dňa 23.09.2014, 60 eur dňa 04.10.2014 a 211 eur dňa 11.10.2014, 47,78 eur dňa 21.02.2014, 50 eur dňa 18.04.2014, 40 eur dňa 19.09.2014 a 5,25 eur dňa 21. 02.2014. 4. Z prípisu Q. W. Y..X.. zo dňa 21.03.2017 súd zistil, že žalobcovi nebola schválená žiadosť o flexipožičku. 5. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

6. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. 7. Podľa písm. b) cit. ustanovenia, sa na účely tohto zákona veriteľom rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 8. Podľa písm. d) cit. ustanovenia, sa na účely tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 9. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 10. Podľa ods. 2 písm. f) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 11. Podľa ods. 2 písm. g) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie. 12. Podľa ods. 2 písm. i) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru. 13. Podľa ods. 2 písm. j) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 14. Podľa ods. 2 písm. k) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 15. Podľa ods. 2 písm. m) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny.

16. Podľa ods. 2 písm. n) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť. 17. Podľa ods. 2 písm. o) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 18. Podľa ods. 2 písm. y) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

19. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). 20. Spotrebiteľské zmluvy a vzťahy z nich vyplývajúce majú občianskoprávnu povahu, nakoľko neupravujú obchodné vzťahy medzi podnikateľmi, osobami, ktoré konajú v rámci podnikania, ale vzťahy medzi podnikateľom a fyzickou osobou, ktorá koná v tomto vzťahu pre svoje osobné potreby a na súkromné účely a nie na účely podnikania alebo obchodu. Na takto posudzovaný vzťah preto treba aplikovať zákonnú úpravu Občianskeho zákonníka, ktorá bola platná v čase uzavretia zmluvy. 21. Podľa § 52 ods. 1. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 23. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 24. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 25. Podľa § 451 ods. 1, 2 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 26. Podľa § 458 ods. 1 musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 27. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. 28. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi stranami konania uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ nemohla individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy, keďže táto bola vyhotovená ako formulár. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa žalobca zaviazal žalovanému ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Žalovaný bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa s poukazom na predmet jeho podnikania a žalobca bola v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalovaný opak tohto postavenia žalobcu nepreukázal žiadnymi dôkazmi, resp. ani netvrdil). Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane spotrebiteľa). 29. Súd vykonaným dokazovaním mal jednoznačne preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k vzniku záväzkového vzťahu, a to na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Predmetnou zmluvou bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 350,-Eur, ktorý sa tento zaviazal vrátiť prostredníctvom 13-tich mesačných splátok. Žalovaný žalobcovi celkovo zaplatil sumu vo výške 489,03 Eur

30. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že obligatórnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ( § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. ). Zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania tento údaj síce obsahovala, avšak bol nezrozumiteľný. Splatnosť dojednaných splátok je v zmluve upravená v čl. II., pričom v danom článku je uvedené, že prvá splátka je splatná 10.deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia je splatná 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Následne je uvedené, že doporučený termín úhrady je 20-teho dňa v mesiaci. Toto ustanovenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľné a zmätočné, preto súd vyvodil záver, že na túto časť zmluvy nemožno prihliadať, nakoľko v tejto časti je neplatná, a to s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný ), pre jej rozporné dojednanie. Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. k tomu, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere bola považovaná za bezúročnú a bez poplatkov, postačuje ak nej absentuje čo i len jeden údaj uvedený v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona č. 129/2010 Z.z. Rovnako tak mal súd zato, že v zmluve nebola jasne a určite vymedzená ani sadzba úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky. Bola len uvedená výška úroku 20%, pričom celá suma budúcich úrokov ako výnosov bola zahrnutá v čiastke 70,- Eur. Zároveň bol v zmluve zahrnutý aj servisný poplatok vo výške 63 eur. Týmto došlo k obídeniu vyššie uvedeného zákonného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. 31. Taktiež je potrebné poukázať že zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru, nie je svojvoľné ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá do odmeny za úver, a to aj keď by suma odplaty nedosiahla maximálnu výšku. V zmluve sa uvádza len výška splátky 1,75 eur resp 47,78 eur . nie je uvedená výška splátky istiny, úroku a poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania neobsahovala riadne ustanovenia o výške, počte dobe splatnosti splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a preto súd poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. 32. Preskúmaním uvedenej úverovej zmluvy súd zistil, že uzavretá úverová zmluva nespĺňa náležitosti stanovené v § 9 ods. 2 uvedeného zákona, keď v zmluve absentuje taktiež náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pretože neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru 33. Pokiaľ ide o konečnú splatnosť úveru, v zmluve nie je presne vymedzené, ktorý deň sa považuje za deň poskytnutia úveru (čo môže byť pre žalovaného ako spotrebiteľa mätúce a odôvodnene v ňom vyvolávať pochybnosti v otázke konečnej splatnosti úveru). Podľa názoru súdu, je požiadavka na uvedenie konečnej splatnosti v zmluve splnená vtedy ak je presne a jasne identifikovaný dátum - deň, mesiac a rok 34. Konečnou splatnosťou sa teda rozumie konkrétny termín, jeden konkrétny dátum, ku ktorému má byť úver splatný. Takýto dátum v zmluve ani jej všeobecných obchodných podmienkach uvedený nie je .Absentuje. Nestačí, že je dohodnutý počet splátok a termín splatnosti splátok. To nie je konečná splatnosť. Nestačí, ani že v zmluve je uvedený dátum prvej splátky a počet splátok a to by si prípadne mohol žalovaný konečnú splatnosť vypočítať. Zákon hovorí jasne, zmluva musí obsahovať údaj o konečnej splatnosti úveru a taký údaj v zmluve absentuje. 35. Právnou normou vyžadované obligatórne splnenie týchto náležitosti je motivované osobitným cieľom zákonodarcu, vyplývajúcim z pozitívneho záväzku štátu v oblasti ochrany spotrebiteľa, a to

zabezpečiť spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií pre rozhodnutie o ne/uzavretí zmluvného záväzku. Záujemca o úverový produkt musí byť správne a zrozumiteľne informovaný, z čoho pozostáva splátka a aká je celková čiastka na zaplatenie, keďže táto informácia ho môže zásadne ovplyvniť pri voľbe, či zmluvu uzatvorí alebo nie. 36. Súd pri posudzovaní otázky akú sumu žalobca žalovanému zaplatil na plnenie zo zmluvy o úvere, vychádzal zo záveru, že na zaplatenie dlhu zo zmluvy o úvere zohľadnil všetky platby žalobcu, ktoré tento uhradili na „domáci servis“, nakoľko súd považuje zmluvu o domácom servise za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/>. Zmluva o domácom servise bola uzatváraná (podpisovaná) so žalobcom(a spoludlžníkom) dňa XX.XX.XXXX. Predmetom servisu mala byť „služba“ žalovaného voči žalobcovi vo forme poskytovania konzultačných a nadštandardných služieb spočívajúcich v starostlivosti o klienta po poskytnutí úveru na základe zmluvy o úvere s označením konkrétneho čísla zmluvy, najmä služby spočívajúcej v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenia na termín splátky a na prípadné následky nesplácania. Z tejto zmluvy je zrejmé, že bola uzavretá výlučne v súvislosti so zmluvou o úvere a na splnenie záväzkov zo zmluvy o úvere bol viazaný aj zánik tejto zmluvy (čl. III Zmluvy o domácom servise v spojení s čl. I). Preto ide o zmluvu závislú na úverovej zmluve. Cena za domáci servis predstavuje viac ako 30% poskytnutého úveru (istiny úveru), dohodnutú odplatu (úrok + servisný poplatok) dojednanú v zmluve o úvere v celkovej výške 133,-eur navyšuje o ďalších 143,33 eur. Dojednaná výška odmeny je neprimeraná nielen voči tomu, čo malo byť predmetom plnenia podľa zmluvy o domácom servise, ale aj vo vzťahu k poskytnutému úveru. Predmetom zmluvy o domácom servise sú bežné služby, ktoré poskytujú banky i nebankové subjekty, ktoré by mala pokrývať odplata za úver (vedenie splátkového kalendára, zúčtovanie splátok), prípadne sú kryté poplatkami za konkrétny úkon, či službu (upozornenia za neplatenie a podobne). Jediné, čo poskytuje domáci servis "na viac" pre dlžníka je výber splátok v domácnosti klienta, resp. na dohodnutom mieste. Tento "servis" však viac v prospech veriteľa ako dlžníka, a to poskytuje mu istotu výberu splátky, alebo jej časti. Dlžník by nemal platiť za to, že si veriteľ znižuje riziko nezaplatenia splátok tým, že ich vyberá v hotovosti a ak áno, mal by za to platiť prípadne nejaký poplatok v primeranej výške. Podľa názoru súdu skutočným účelom predmetnej zmluvy o domácom servise je takýmto spôsobom (budiaci na prvý pohľad zdanie, že je všetko v poriadku, že ide o samostatný zmluvný vzťah nepodmieňujúci uzavretie úverovej zmluvy) navýšiť odplatu za poskytnutý úver, a to o viac ako o 100%, tak aby táto suma nebola uvedená v úverovej zmluve. Týmto postupom navrhovateľ dosahuje to, že odplata za domáci servis sa nezapočítava do výpočtu RPMN v úverovej zmluve. Týmto spôsobom dochádza z jeho strany k obchádzaniu Zák.č. 129/2010 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/> Z.z. o spotrebiteľských a iných úveroch a pôžičkách, ako aj ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, čo má s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/> za následok absolútnej neplatnosti Zmluvy o domácom servise pre obchádzanie zákona a tiež aj pre rozpor s dobrými mravmi, pokiaľ ide o výšku odplaty. 37. Vzhľadom na uvedené, v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, sa uvedený poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V konaní bolo doloženými listinnými dôkazmi preukázané, že žalovaný poskytol žalovanému úver vo výške 350 Eur. Uvedená suma bola žalobcovi aj vyplatená. Keďže žalobca na základe uvedenej úverovej zmluvy, ktorá sa považuje z vyššie uvedených dôvodov za bezúročnú a bez poplatkov, zaplatil žalovanému celkovo sumu 489,03 Eur, možno konštatovať že bez právneho dôvodu zaplatil žalovanému 139,03 eur,(rozdiel sumy 489,03 eur a sumy 350 eur) v ktorej časti súd podanej žalobe ako opodstatnenej vyhovel. 38. Vzhľadom na priznanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi, je možné konštatovať že ako spotrebiteľ úspešne uplatnil voči žalovanému nárok vyplývajúci z porušenie práva alebo povinnosti stanovenej zákonom na ochranu spotrebiteľa (konkrétne povinnosti uvádzať v zmluvách o spotrebiteľských úveroch ako podstatné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch) a má preto právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom na ochranu spotrebiteľa alebo osobitného predpisu zodpovedá. 39. Žalobca si ako primerané zadosťučinenie uplatnil sumu 500 eur, s ktorou sa súd v plnom rozsahu stotožnil, pričom takúto výšku považuje za primeranú, a to predovšetkým s poukazom na nebezpečenstvo a reálne vykonaný zásah do majetkových práv žalobcu, ktorý zásah bol spôsobilý privodiť mu ujmu na uspokojovaní jeho životných potrieb, počnúc základnými životnými potrebami. Samotná skutočnosť, že žalovaný si svoj domnelý nárok voči žalobcovi uplatnil aj samostatnou žalobou,

ktorý je predmetom konania vedeného na tomto súde pod sp.zn. 5C/194/2015, len zvýrazňuje útrapy a neistotu, ktoré musel žalobca v súvislosti s už zaniknutým dlhom vytrpieť. 40. Účelom finančného zadosťučinenia je nahradiť určitú ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. Predpokladom finančného zadosťučinenia je teda samotný vznik takejto ujmy. Z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2007/250/> o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že žalobcovi ako spotrebiteľovi prináleží právo požadovať primerané finančné zadosťučinenie len vtedy, ak úspešne uplatní svoje právo na súde a súčasne preukáže, že žalovaný skutočne porušil niektorú z povinností, ktoré mu ukladá zákon, a že toto porušenie je spôsobilé privodiť žalobcovi ako spotrebiteľovi ujmu, a ak preukáže príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a spôsobilosťou ujmy. Len pri kumulatívnom splnení uvedených troch podmienok je možné uvažovať o nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie. Pri jeho nároku postačuje samotná hrozba ujmy. Z uvedených dôvodov, preto má žalobca podľa názoru súdu právo v dôsledku porušenia jeho práv ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa ako aj osobitnými predpismi zo strany žalovaného, na primerané finančné zadosťučinenie. Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu a nemožno ju objektívne preukázať. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcovi, ktorá mu vznikla konaním žalovaného a je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľ, teda žalobca nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany svojich práv. V danom prípade sa žalobca úspešne domohol svojho práva a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia. 41. Za daného stavu nie je možné považovať konanie žalobcu, ktorý si popri vydaní bezdôvodného obohatenia uplatnil aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie za šikanózne, v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že za daného stavu, s ohľadom na porušenie práv žalobcu zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobca úspešne domohol na súde, je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné a výška priznaného finančného zadosťučinenia je primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu, zodpovedá svojmu účelu, teda poskytnúť satisfakciu spotrebiteľovi a odradiť dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov, pričom vo vzťahu k žalobcovi - spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené, neprimerané obohacovanie sa. 42. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 43. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 tak, že žalobcovi ako plne úspešnému v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% 45. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie podľa § 365 ods. 1 C.s.p. možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.