Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/2/2020

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu: W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XX, Z., proti žalovanému: V.. S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. rad 3, Z., zastúpený JUDr. Martina Mrázová, advokát, Šoltésovej 20, Bratislava, o zaplatenie nemajetkovej ujmy, a iné takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 16.01.2020 domáhal:

- odpustenia akýchkoľvek súdnych trov s poukazom na výšku dôchodku, ktorý mu zostáva po vykonaní zrážok exekučného plnenia,

- stornovania akýchkoľvek požiadaviek /trov konania/ zo strany žalovaného,

- zrušenia Uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.04.2019, č.k. , titulom údajného porušenia , , , SR zo strany žalovaného

- odsúdenia žalovaného z dôvodu protiústavného konania a zneužitia právomoci verejného činiteľa,

- zaplatenia nemajetkovej ujmy v sume 36.219 eur z dôvodu porušenia SR a prieťahov. Žalobu odôvodnil tým, že žaloba sa týka uznesenia zo dňa 09.04.201, č.k. vydaného senátom Krajského súdu Bratislava, ktorému predsedal žalovaný. Nejde o to, že senát KS BA rozhodol v jeho neprospech, podstatou žaloby je fakt, že odvolací súd nenariadil vo veci pojednávanie, v dôsledku čoho mu bolo znemožnené na pojednávaní sa osobne brániť a podrobnejšie rozoberať odvolacie dôvody. Tým, že odvolací súd nenariadil pojednávanie zmaril a sťažil uplatnenie tohto jeho základného práva. Má za to, že žalovaný zneužil právomoc verejného činiteľa.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že vznáša námietku nedostatku jeho vecnej legitimácie v konaní z dôvodu, že v danej veci nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá by zakladala nárok na nemajetkovú ujmu, ktorú by bolo možné účinne vymáhať v spore so žalobou tak, ako to vyplýva z jej obsahu. Má preto za to, že sú splnené zákonné podmienky pre zastavenie tohto konania. Namietal tiež miestnu nepríslušnosť tunajšieho súdu, keď v obvode tohto súdu nemá trvalý pobyt ani nevykonáva funkciu sudcu, nakoľko má pozastavený výkon funkcie sudcu na KS Bratislava, Záhradnícka 10. Žalovaný ďalej k obsahu samotnej žaloby uviedol, že na základe prejednania odvolania v konaní bolo dňa 09.04.2019 vydané uznesenie, ktorým odvolací senát potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku II. Zároveň rozhodol, že nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. Zotrváva na správnosti vydaného uznesenia odvolacieho súdu tak, ako bolo písomne vyhotovené a to aj z dôvodu, že uznesenie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:1. K žalobcom v žalobe uvedenom, že nebolo nariadené pojednávanie, žalovaný uviedol, že obsah spisu bol natoľko dostatočný, že nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie. K jednotlivým žalobcom uplatneným

nárokom uviedol, že žalobný nárok je nepreskúmateľný, v súdnom konaní pre nekompetenciu / nedostatok právomoci/ OS BA IV nie je možné pokračovať. Ak žalobca zotrváva na tom, že vydané uznesenie krajského súdu má vady, mal možnosť podať dovolanie v zmysle poučenia. Mal tiež možnosť podať Ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práv, alebo ohrozenie jeho práv. Napokon uviedol, že je sudcom KS BA, t.č. s pozastaveným výkonom funkcie, avšak aj na tento prípad sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti, ktorej nebol zbavený. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, alebo konanie zastaviť.

3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 05.02.2021 uviedol, že pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nebolo nariadené pojednávanie, nakoľko obsah spisu bol natoľko dostatočný, že nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie, takéto odôvodnenie je zo strany žalovaného zjavne v rozpore so znením . Žalobca má za to, že nenariadením pojednávania v predmetnej veci došlo zo strany žalovaného k hrubému porušeniu . Zo strany žalovaného mu bola spôsobená nielen finančná škoda, ale textom uznesenia ho žalovaný donútil vynakladať značné úsilie fyzické i psychické a čas, ktorý musel veci venovať.

4. Dňa 05.02.2021 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie žalobcu, ktorým upresňuje žalobný návrh o

- posúdenie súdom, že žalovaný zneužil právomoc verejného činiteľa, keď nenariadil súdne pojednávanie ignorujúc a porušujúc ústavu a ,

- uhradenie nemajetkovej ujmy v sume 36.219 eur žiada priznať od žalovaného, prípadne príslušného orgánu Ministerstva spravodlivosti SR) konajúceho v mene štátu, ktorý podľa bol povinný prevziať na seba bremeno zlyhania žalovaného,

- súdne pojednávanie za prítomnosti žalovaného.

5. Dňa 22.02.2022 bolo tunajšiemu súdu doručené ďalšie podanie žalobcu, v ktorom uvádza, že náhradu nemajetkovej ujmy žiada od žalovaného, prípadne od Ministerstva spravodlivosti SR, konajúceho v mene štátu, Ďalej poukazoval na to, že žalovaný hrubo prekročil svoju právomoc, keď rozhodoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Poukazoval na oznámenie ministerstva spravodlivosti o výsledku predbežného prerokovania jeho nároku na náhradu škody, ktoré jeho žiadosť posúdilo ako nedôvodnú, lebo uznesenie žalovaného nebolo po nadobudnutí jeho právoplatnosti zrušené ani zmenené.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi žalobcu, prednesom právnej zástupkyne žalovaného, oboznámil sa s Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. -70 zo dňa 11.08.2016, Uznesením Krajského súdu Bratislava č.k. -112 zo dňa 09.04.2019, listom MS SR č. 17302/2021/141 zo dňa 28.01.2021, spisom OS BA IV č.k. , ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

7. Okresný súd Bratislava IV ako súd prvej inštancie, uznesením č.k. -70 zo dňa 11.08.2016 výrokom I zamietol námietky povinného (tu žalobca) proti exekúcii, výrokom II zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a výrokom III pripustil zmenu účastníkov konania tak, že na strane oprávneného bude v konaní ďalej vystupovať H. a to s odkazom na ustanovenie , , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

8. Proti tomuto uzneseniu podal povinný odvolanie.

9. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -112 zo dňa 09.04.2019 uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. -70 zo dňa 11.08.2016 v časti výroku II potvrdil. Súd oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

10. Žalobca na pojednávaní uviedol, že mal právo byť prítomný na pojednávaní odvolacieho súdu, mal právo na pojednávaní sa k veci vyjadriť, ktoré právo mu bolo odobraté.

11. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že predovšetkým namieta nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v tomto konaní. Ďalej poukazovala na list MS SR, ktorým bolo žalobcovi oznámené, že jeho žiadosť o predbežné prerokovanie náhrady nemajetkovej ujmy ministerstvo posúdilo ako nedôvodnú, keď nebol preukázaný ani nesprávny úradný postup ani nezákonné rozhodnutie žalovaného. Aj z tohto dôvodu predmetná žaloba nemá žiadny racionálny ani právny základ. V danej veci konal senát. Súd mohol rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania vo veci.

12. Z listu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.k. zo dňa 28.01.2021 súd zistil, že ministerstvo žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 108.657 eur, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku protiprávneho konania, ktorého sa mal dopustiť Krajský súd v Bratislave, keď nenariadil pojednávanie v súdnom konaní sp. zn. a následne vydal uznesenie č.k. -112 zo dňa 09.04.2019.

13. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že predmetná žaloba je nedôvodná.

14. garantované právo domáhať sa práva na súdnu ochranu nie je absolútne, ale podlieha určitým obmedzeniam stanovených zákonom a k jeho realizácii môže dôjsť až po splnení zákonom predpokladaných podmienok.

15. Právne posúdenie je vždy vecou súdu. Ak strana sporu uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok, alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany sporu a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Súd preto v spojení so skutkovými zisteniami urobí sám právu zodpovedajúce hodnotenie žalobou uplatneného plnenia. Súd je povinný zdôvodniť svoje rozhodnutie len z pohľadu tých hmotnoprávnych ustanovení, ktoré sa na prejednávanú vec vzťahujú.

16. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že na vec - nárok na zaplatenie sumy 36.219 eur je potrebné aplikovať ustanovenia o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej aj ,, ").

17. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len ) zákon upravuje: a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len územná samospráva ) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

18. Podľa štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

19. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 514/2013 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

20. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda , bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

21. Podľa , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, za nesprávny úradný postup sa nepovažuje

22. Podľa územná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie o zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

23. Podľa nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť ) s príslušným orgánom podľa a 11.

24. Podľa ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

25. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

26. Podľa , ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom, ktorým je .

27. Štát za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá objektívne, za súčasného splnenia troch podmienok: - poškodenému vznikla škoda, - príslušný orgán štátu sa dopustil nesprávneho úradného postupu, - škoda je v príčinnej súvislosti s týmto postupom.

28. Podľa , (ďalej len ,,C.s.p), na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

29. Žalobca sa žalobou domáhal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 36.219 eur titulom nemajetkovej ujmy, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku protiprávneho konania, ktorého sa mal dopustiť žalovaný, keď nenariadil pojednávanie v súdnom konaní sp. zn. a následne vydal uznesenie č.k. -112 zo dňa 09.04.2019.

30. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník a opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia.

31. Štát ako zodpovedný subjekt nezodpovedá za seba, ale za subjekt, ktorý škodu či nemajetkovú ujmu zapríčinil. Tým je orgán štátu alebo orgán spoločenskej organizácie, na ktorú sa preniesli úlohy štátneho orgánu, pretože štát zodpovedá za tieto orgány, ony sami nie sú subjektmi zodpovednostného vzťahu. Ak žalobca podal žalobu proti iným subjektom než štátu, nemôžu byť tieto iné subjekty nositeľmi právnych povinností vyplývajúcich zo zodpovednosti za škodu vzniknutú z ne, teda nemajú pasívnu legitimáciu v konaní.

32. Je povinnosťou žalobcu, aby označil jasne, presne, subjekt, ktorý má v konaní vystupovať ako žalovaný.

33. Súd sa prioritne zaoberal otázkou pasívnej legitimácie žalovaného v tomto konaní.

34. Nositeľom zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom je vždy Slovenská republika, v ktorej mene priamo zo zákona vystupuje, teda za ňu koná, ústredný orgán štátnej správy, ktorému patrí to odvetvie štátnej správy, v ktorom

bolo nezákonné rozhodnutie vydané, alebo jeho nesprávny úradný postup. Ústredný orgán štátu pritom nekoná vo vlastnom mene, ale v mene štátu. Pasívnu vecnú legitimáciu má štát. Žalovaný nie je nositeľom právnych povinností vyplývajúcich zo zodpovednosti za škodu vzniknutú z ne Ako už bolo vyššie uvedené, pasívnu vecnú legitimáciu má štát. Príslušný ústredný orgán vystupuje a koná v mene za škodu zodpovedného štátu. V posudzovanej veci vecne pasívne legitimovaný je Slovenská republika za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR.

35. Inými slovami sudca vo veciach nekoná vo vlastnom mene, ale realizuje právomoc, ktorá mu je zverená štátom, t.j. pokiaľ sa účastník konania nestotožňuje s postupom alebo rozhodnutím súdu v konaní má možnosť využiť relevantné právne prostriedky, ktoré mu poskytuje platný právny poriadok Slovenskej republiky. Je povinnosťou žalobcu, aby označil jasne, presne, subjekt, ktorý má v konaní vystupovať ako žalovaný. Nie je možné, aby žalobca požadoval náhradu nemajetkovej ujmy od žalovaného, prípadne od príslušného orgánu Ministerstvo spravodlivosti konajúceho v mene štátu, ako to uviedol v podaní doručenom tunajšiemu súdu 05.02.2021 (ktorý subjekt tiež nie je uvedený správne).

36. Žalobný návrh o zaplatenie nemajetkovej ujmy, sumy 36.219 eur preto súd zamietol z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného.

37. Napriek nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného súd uvádza, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha (čl. 46 ods. 4 v spojení s ) zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie (Uznesenie ÚS SR, sp. zn. ).

38. ustanovuje všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci s to: 1./ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2./ vznik škody, 3./ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

39. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci môže byť daná len vo vzťahu k takému rozhodnutiu, ktoré bolo zrušené alebo zmenené po nadobudnutí právoplatnosti pre nezákonnosť.

40. Uznesenie č.k. -112 zo dňa 09.04.2019 nebolo po nadobudnutí právoplatnosti zmenené alebo zrušené. Z uvedeného dôvodu toto uznesenie nie je možné označiť ako nezákonné rozhodnutie, na základe ktorého by bolo možné podľa priznať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nezákonného rozhodnutie orgánu verejnej moci.

41. V tejto súvislosti súd poukazuje na list Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 28.01.2021 adresovaný žalobcovi, kde ministerstvo konštatuje, že postup Krajského súdu v Bratislave v súdnom konaní sp. zn. , ktorý prejednal vec bez nariadenia pojednávania, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, nakoľko bol vedený v zmysle platných zákonných ustanovení

42. Keďže teda nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu Krajského súdu v Bratislave, nie je splnená zákonná podmienka vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo vzťahu k žalobcom označenému nesprávnemu úradnému postupu Krajského súdu v Bratislave.

43. Rovnako nebol v danej veci preukázaný ani vznik nemajetkovej ujmy a existencia príčinnej súvislosti medzi nemajetkovou ujmou a označeným nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom.

44. Žalobca teda nepreukázal ani existenciu nezákonného rozhodnutia a ani nesprávneho úradného postupu za ktorý požaduje nárok na náhradu škody tak, ako to uvádza v žalobnom návrhu.

45. V tejto súvislosti však súd považuje za potrebné uviesť aj tú skutočnosť, že súdu prvej inštancie neprislúcha a nie je v jeho kompetencii konštatovať, či v odvolacom konaní došlo, alebo nedošlo k

procesným pochybeniam a či súd konal nezákonne. Hodnotenie procesného postupu sudcu vrátane jeho rozhodovacej činnosti patrí do výlučnej kompetencie nadriadeného súdu a to na základe podaných riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. V posudzovanej veci žalobca mimoriadny opravný prostriedok proti predmetnému uzneseniu krajského súdu nepodal.

46. K nároku žalobcu na zrušenia Uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.04.2019, č.k. , titulom údajného porušenia , , , SR zo strany žalovaného súd uvádza, že ako už bolo uvedené vyššie, hodnotenie procesného postupu sudcu vrátane jeho rozhodovacej činnosti patrí do výlučnej kompetencie nadriadeného súdu a to na základe podaných riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov.

47. K nároku žalobcu na odsúdenie žalovaného z dôvodu protiústavného konania a zneužitia právomoci verejného činiteľa, súd uvádza, že nie je kompetentný /nemá právomoc/ o takomto nároku konať.

48. S návrhom na vyslovenie porušenia základných práv v zmysle SR je možné sa obrátiť na Ústavný súd SR. Všeobecný súd nemá právomoc na takéto prejednanie.

49. K nároku žalobcu, aby súd posúdil, že žalovaný zneužil právomoc verejného činiteľa, keď nenariadil súdne pojednávanie ignorujúc a porušujúc ústavu a súd poukazuje na vyššie uvedené.

50. K návrhu žalobcu na výsluch žalovaného súd uvádza, že upravuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov v , v zmysle ktorej dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. V civilnom sporovom konaní je súd povinný zvážiť, ktoré dôkazy je povinný vykonať, pričom dôvodnosť návrhov strán sporu na doplnenie dokazovania posudzuje so zreteľom, či a v akom rozsahu je potrebné doplniť doterajší stav dokazovania. Nevykonanie dôkazu navrhnutého stranou sporu, resp. vykonanie iného dôkazu na zistenie skutkového stavu veci nemožno považovať za postup, ktorým by súd strane sporu odňal možnosť konať pred súdom (R 6/2000). Platí to aj o takom dôkaze, ktorý strana sporu zo svojho subjektívneho pohľadu považuje za dôležitý. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí výlučne na posúdenie súdu, a nie strany sporu ( ).

51. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení tak, že žalovanému, ako úspešnej strane sporu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.