Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/7/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: W. B., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXX/XX, E., proti žalovanému: ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 35 799 200, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 17C/46/2017-27 zo dňa 16. augusta 2017, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd po právnej stránke uznesenie odôvodnil § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 327, § 328 ods. 1, 2, 3, § 329 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len , § 151 l ods. 1, § 151m Občianskeho zákonníka (ďalej len . Skutkovo uznesenie odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu E., zapísané Okresným úradom Šaľa, katastrálny odbor na LV č. XXXX, byt č. XX so súpisným číslom XXX, byt č. XX, postavený na pozemku - parcele CKN parc. č. 869, o výmere 885 m2, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku 5635/239828, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súčasne, aby súd žalobcovi nariadil podať do 60- tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na žalobu o určenie neúčinnosti, neexistencie záložného práva viaznuceho v prospech žalovaného na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu. Žalobca dôvodil tým, že na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 24060614/620916204 zo dňa 30.9.2010 a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky vydané žalovaným, poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 39.700 eur. Pohľadávku vo výške 35.148,47 eura (vyčíslenú ku dňu 7.7.2017) žalovaný zabezpečil zriadením záložného práva na byt žalobcu, ktorým sa zabezpečila návratnosť pohľadávky žalovaného. Z dôvodu, že žalobca prišiel o zamestnanie, riadne nesplácal dlh voči žalovanému, žalovaný vyhlásil okamžitú splatnosť úveru ku dňu 31.5.2017 a prikročil k výkonu záložného práva podľa § 151 vykonaním dobrovoľnej dražby. Žalobca však doposiaľ nemá vedomosť, ktorá spoločnosť je dražobníkom, nakoľko oznámenie dražobníka o dobrovoľnej dražbe, dražobná vyhláška, vrátane poučenia o právach žalobcu v prebiehajúcom konaní, mu neboli doposiaľ doručené. Žalobca nemá vedomosť kedy, kde a kým bude vykonané prvé kolo dražby. Žalobca nikdy nesúhlasil s dobrovoľnou dražbou. Podľa názoru žalobcu je tu obava, že by výkon záložného práva, či prípadnej dražby ohrozil žalobcu na jeho právach a spôsobil mu vážnu ujmu, ku ktorej by zrejme došlo udelením príklepu, či exekučným konaním, vysťahovaním žalobcu z nehnuteľnosti, pričom nemá zabezpečené náhradné ubytovanie a výkonom záložného práva by boli postihnuté i ďalšie osoby. Žalobca podpisoval vlastnoručne iba úverovú zmluvu, všeobecné obchodné podmienky k zmluve nepodpísal, a i keby ich podpísal, to ešte nesvedčí o tom, že bol so

zmluvami, či so všeobecnými obchodnými podmienkami oboznámený a prijal ich. Cena nehnuteľnosti, ktorá je predmetom záložného práva je vyššia, ako bude uvedená v znaleckom posudku, ktorý si dá vyhotoviť dražobník, resp. žalovaný, čo by bolo pre žalobcu likvidačné. Žalobca sa snažil so žalovaným dohodnúť, avšak bezúspešne. Konaním žalovaného, proti ktorému návrh smeruje, je vážne ohrozená ľudská dôstojnosť žalobcu. Žalobca sa domnieva, že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a to z dôvodu, že pri uzatváraní zmluvy bola zo strany žalovaného obmedzená autonómia vôle žalobcu. Žalobca v danom prípade konal v tiesni v snahe zabezpečiť si bývanie. Zmluvy boli vopred predtlačené. Dražba nehnuteľnosti, v ktorej má žalobca zabezpečené bývanie predstavuje podstatný zásah do života žalobcu. Nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žalovanému neprimeraná ujma, nakoľko nariadený rozsah neodkladného opatrenia je primeraný vyššie uvedenému sledovanému legitímnemu účelu. Vzhľadom na prebiehajúci výkon záložného práva je naplnená zásada potreby naliehavosti a rýchleho a pružného riešenia situácie, ktorá neznesie odklad.

2. Súd poukázal na to, že žalobca musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Ten, kto sa domáha vydania neodkladného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad. Žalobca tvrdí, že má oprávnenú obavu, že v uvedenej záležitosti sa jedná o vopred naplánovanú a koordinovanú snahu zbaviť žalobcu výkonom dobrovoľnej dražby vlastníckych práv k spomínanej nehnuteľnosti, podaným návrhom žiada o súdnu ochranu a dočasnú úpravu práv, ktorým je možné odvrátiť stav bezprostredne hroziacej ujmy a zabrániť vzniku nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, resp. zabrániť vzniku alebo rozširovaniu škody, či inej ujmy alebo zhoršeniu právnej pozície žalobcu. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia opiera o to, že zo strany žalovaného doposiaľ neboli splnené zákonné podmienky na výkon záložného práva. Súd z podaného návrhu a pripojených listinných dôkazov, dospel k záveru, že žalobca v danom prípade neosvedčil podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, teda skutočnosti odôvodňujúce záver o povinnosti žalovaného úplne sa zdržať na neobmedzenú dobu výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou a súčasne to, že žalobcovi hrozí bezprostredná ujma na jeho právach v súvislosti s výkonom dobrovoľnej dražby. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza také postupy, ktoré budú nasledovať následne. Podľa názoru súdu zatiaľ úkony smerujúce k výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania, boli realizované zo strany žalovaného v súlade so zákonom. Žalovaný oboznámil žalobcu o výkone záložného práva podľa § 151 l písomným podaním zo dňa 7.7.2017. Súd nemá preukázané, ktorým dňom žalobca prevzal oznámenie o výkone záložného práva, ale má za to, že žalobca s poukazom na § 151m podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na súd predčasne. Súdu sa javí ako špekulatívny i postoj žalobcu, navrhovateľa neodkladného opatrenia. Od roku 2010 sa žalobca riadil vyššie citovanou úverovou zmluvou, nijako ju nespochybnil, ani sa nesúdil o jej platnosť, či neplatnosť zmluvných podmienok, až následne, v čase keď si prestal plniť svoje povinnosti, sa začína domáhať svojich práv a aj to veľmi predčasne, predtým ako vôbec dražobník môže podľa zákona začať vo veci postupovať.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mat' za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky

procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd žalobcu nevyzval na doplnenie dôkazov na odstránenie vád podania v zmysle § 327 v spojení s § 128 a § 129 CSP. Žalobca má za to, že súdu dostatočne opísal dôvody a rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré doložil dôkazmi. Doplnil odvolanie o listinný dôkaz opakované oznámenie o výkone záložného práva.

4. Žalobca rozšíril podanie o žalovaného 2) Dražobná spoločnosť, a.s., IČO: 35 849 703, so sídlom Zelinárska 6, Bratislava na základe opakovaného oznámenia o výkone záložného práva predajom nehnuteľnosti na dražbe a výzvy na urýchlené vyrovnanie splatnej pohľadávky, na bytových dverách dňa 17.8.2017 z dôvodu nesplácania dlhu voči žalovanému 1). Vecná legitimácia je vzťah medzi stranami sporu, ktorý vyplýva z hmotného práva. Podľa § 19 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov iba dražobník môže upustiť od dražby a jej realizácie. Žalobca nevie deň a miesto prvého kola dražby, nebolo mu doposiaľ poslané dražiteľom oznámenie o dobrovoľnej dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Podľa názoru žalobcu ho mal súd uznesením vyzvať, aby v určenej lehote doplnil a opravil svoje podanie zo dňa 10.8.2017, pod následkami odmietnutia podania v zmysle § 129 ods. 3, § 326 ods. 1, 2, § 132, § 133, § 136 § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 a nie ho rovno zamietnuť. Vykonávaním záložného práva na dobrovoľnej dražbe za situácie, keď je dôvodne spochybnená platnosť a vhodnosť záložnej zmluvy a výška pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, hrozí žalobcovi majetková ujma. Preto je potrebné neodkladným opatrením dočasne upraviť pomery účastníkov a to až do skončenia právoplatného konania vo veci samej, v lehote určené súdom, v ktorom sa preskúma platnosť záložnej zmluvy a výška nároku žalovaného l) s konečnou platnosťou. Žalovaný 1) nikde neuvádza, koľko bolo na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 24060614/620916204 už zaplatené. Je tu obava, že by výkon záložného práva či prípadnej dražby ohrozil žalobcu v jeho právach a spôsobí mu vážnu ujmu, hrozí vysťahovanie rodiny z nehnuteľnosti a žalobca nemá zaistené náhradné ubytovanie. Žalobca neobdržal upomienky a výzvy na zaplatenie od žalovaného 1).

5. Žalobca navrhuje, aby podľa § 179 ods. 2 sa súd pokúsil o vyriešenie sporu zmierom v súlade s § 148 ods. 1 a 2 a môže žalovanému splácať dlh vzhľadom k jeho súčasnej finančnej a sociálnej situácii v splátkach po 100 eur. Žalobca považuje listinné dôkazy, ktoré osvedčujú základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku za dostatočné na vydanie neodkladného opatrenia. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že žalobca spochybňuje platnosť záložnej zmluvy. Žalobca sa domnieva, že pri uzatváraní zmluvy bola z tohto titulu obmedzená autonómia vôle pri uzatváraní zmlúv. Žalovaný neumožnil žalobcovi nehnuteľnosť predať, aby mal peniaze na pokrytie nároku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a na predložené dôkazy a po možnom výsluchu účastníkov (ak je to potrebné), by mal mať súd za osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy s tým, že potreba dočasnej úpravy pomeru účastníkov konania, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu sa javí ako dôvodná. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a neodkladné opatrenie nariadil tak, ako sa ho žalobca domáha v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu 6.11.2017.Vo vyjadrení uviedol, že žalobca žiada o vydanie neodkladného opatrenia z dôvodu, že žalovaný 1) prostredníctvom Dražobnej spoločnosti a.s. začal s výkonom záložného práva v zmysle zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a žiada, aby ho súd zaviazal na podanie žaloby proti žalovanému o určenie neúčinnosti a neexistencie záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu špecifikované v zmluve o zriadení záložného práva a mandátnej zmluve č. 24060614/620916204-Nl zo dňa 05.10.2010. Žalovaný so žalobcom uzatvoril dňa 05.10.2010 zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 24060614/620916204, ktorá je zabezpečená záložným právom zriadeným na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu. Záložné právo je zavkladované na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. E. v časti ťarchy ako vklad číslo V1712/2010. Na základe uzatvorenej zmluvy poskytol žalovaný žalobcovi mimoriadny medziúver vo výške 39.700 eur. Žalobca si svoje záväzky zo zmluvy riadne neplnil, preto ho žalovaný upozornil na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru a výzvou zo dňa 07.04.2017 a vyzval ho na doplatenie omeškania. Keďže žalobca ani na základe výzvy pred vyhlásením okamžitej splatnosti svoj záväzok voči žalovanému nesplnil, pristúpil dňa 31.05.2017 žalovaný k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru, o čom bolo žalobcovi zaslané oznámenie zo dňa 02.06.2017. Zákonná úprava spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku obsahuje v § 53 ods. 7 zákaz zabezpečenia záväzku

zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva. Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. vylučuje možnosť zabezpečenia záväzku zo spotrebiteľského úveru formou zmenky ako aj formou zrážok zo mzdy. výslovne zakotvuje možnosť vymáhať' zabezpečený záväzok formou predaja zálohu na dražbe podľa osobitného predpisu. Podľa ustanovenia § 53 ods. 10 ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Zákonná úprava obsahuje dikciu, aké prostriedky zabezpečenia v spotrebiteľských vzťahoch sú neprijateľné. Záložné právo, ktorým je pohľadávka žalovaného zabezpečená, však nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalobca sa domáha vydania neodkladného opatrenia a následného podania žaloby vo veci, ktorá nemôže byt' úspešná, nakoľko ide o legálny a zákonom povolený spôsob vymáhania pohľadávky aj zo spotrebiteľského úveru. Z uvedeného dôvodu žalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie.

7. Žalobca vo vyjadrení k podaniu žalovaného vyjadril nesúhlas s tvrdeniami žalovaného a poukazoval na skutočnosti uvádzané v podanom odvolaní, v návrhu a na pripojené listinné dôkazy.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 , potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 , po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

9. Podľa § 324 ods. 1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Neodkladné opatrenie slúži k zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strany sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že exekúcia by bola ohrozená. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

14. Žalobca navrhol v odvolaní pristúpenie ďalšej strany do konania ako žalovaného 2), Dražobnej spoločnosti, a.s. Návrhu žalobcu na pristúpenie strany sporu v odvolacom konaní nebolo možné vyhovieť, pretože podľa § 378 ods. 2 na odvolacie konanie sa nepoužije ustanovenie o pripustení subjektov, ktoré platí pre prvoinštančné konanie (§ 79 .

15. S právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nesplnil základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, neosvedčil ním tvrdené skutočnosti a preto bolo možné dospieť k záveru, že

neexistuje naliehavá potreba upravovať vzťahy medzi stranami konania sa odvolací súd stotožňuje. Žalobca ani v odvolaní nepoukazuje na také rozhodné skutočnosti a hlavne ich neosvedčuje, pre ktoré by bolo možné jeho návrhu vyhovieť. Predovšetkým je potrebné uviesť, že podania žalobcu sú všeobecné, bez konkretizácie okolností danej veci. Žalobca tvrdí a poukazuje na to, že nie je schopný úver splácať, pretože prišiel o zamestnanie, žalobca vyhlásil splatnosť úveru ku dňu 31.5.2017 a prikročil k výkonu záložného práva, žalobca doposiaľ nemá vedomosť, ktorá spoločnosť je dražobníkom, nebol poučený o svojich právach, neboli mu doposiaľ doručené listiny týkajúce sa dražby, žalobca nemá vedomosť kedy, kde a kým bude vykonané prvé kolo dražby, žalobca nevie presne, aká je výška jeho dlhu, lebo žalovaný uvádza v listinách rôzne sumy, žalobca nepodpisoval všeobecné obchodné podmienky k zmluve o úvere, nebol s nimi oboznámený, žalobca sa snažil so žalovaným dohodnúť, avšak bezúspešne, pri uzatváraní zmluvy o úvere bola zo strany žalovaného obmedzená autonómia vôle žalobcu, žalobca v danom prípade konal v tiesni, zmluvy boli vopred predtlačené, vykonaním dražby vznikne žalobcovi závažná ujma, nemá zabezpečené iné bývanie, súd mu má určiť, aby podal žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti záložnej zmluvy.

16. Samotná skutočnosť, že žalovaný prišiel o zamestnanie a nie je schopný úver splácať nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca bližšie nešpecifikuje, kedy prišiel o zamestnanie, z akých dôvodov prišiel o zamestnanie, prečo sa hneď nezamestnal, keď je všeobecne známe, že momentálne je na trhu práce množstvo voľných pracovných miest. Žalobca tiež poukazuje na to, že sa pokúsil o dohodu so žalovaným, a prikladá oznámenie o zastupovaní klienta (spoločnosťou Zastavdluhy s.r.o.) a návrh riešenia jeho situácie (č.l. 77-78). Z uvedenej listiny je zrejmé, že splnomocnený zástupca žalobcu v podaní adresovanom žalovanému zo dňa 11.8.2017 okrem iného uvádza, že žalobca sa zamestnal, ale jeho súčasný príjem je nízky, len 480 eur a tento príjem mu nestačí na úhradu základných životných potrieb. Žalobca podal odvolanie 4.9.2017, t.j. po vypracovaní návrhu o dohodu a opäť tvrdí, že je nezamestnaný, t.j. poskytuje rozporné tvrdenia, nepreukazuje, že dlžnú sumu aj spláca v navrhovaných splátkach po 100 eur, čo nesvedčí o skutočnej snahe dlh splácať. Nie je reálna požiadavka žalobcu na uzavretie dohody a schválenie súdneho zmieru, aby zostatok úveru približne vo výške 35.000 eur splácal v ním navrhovaných splátkach 100 eur, pretože by dlžnú sumu, ku ktorej je potrebné pripočítať úroky a úroky z omeškania nezaplatil ani za 30 rokov a od žalovaného nie je spravodlivé požadovať, aby s takouto dohodou súhlasil. Je pravdivé tvrdenie žalovaného, že zabezpečenie úveru záložnou zmluvou je zákonom dovolené a rovnako je dovolené pristúpiť k realizácii záložného práva v prípade, ak dlžník úver riadne nespláca. Žalobca sám v podaniach uvádza, že úver riadne nesplácal, bol vyzvaný na doplatenie omeškaných splátok, vedel, že žalovaný vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Strata zamestnania, ako bolo vyššie uvedené, nie je dôvodom pre dlhodobé neplnenie si povinností vo vzťahu k veriteľovi.

17. Žalobca sa mieni domáhať vo veci samej neplatnosti záložnej zmluvy a súd mu má uložiť povinnosť takúto žalobu podať z dôvodu, že žalobca zmluvu považuje za neplatnú, lebo konal v tiesni a bola obmedzená jeho autonómia vôle. Tieseň, ako nedostatok slobodnej vôle pri uzatváraní právneho úkonu (§ 37 musí byť však v tomto štádiu konania aj osvedčená. Žalobca žiadnym spôsobom bližšie neopisuje, prečo by sa mal pri podpisovaní zmluvy o záložnom práve dostať do tiesne a ako bola obmedzená jeho autonómia vôle. Pôvodne zabezpečená nehnuteľnosť nebola v štádiu podpisovania zmluvy o záložnom práve vo vlastníctve žalobcu, o čom svedčí založená zmluva o zriadení záložného práva (č.l. 65) v súdnom spise, t.j. záložnú zmluvu podpisovali pôvodní vlastníci založeného bytu (C. E. a I. E.). Žalobca nehnuteľnosť nadobudol na základe kúpnej zmluvy z 2.12.2010, o čom svedčí čiastočný výpis z listu vlastníctva (č.l. 19). Správny je preto záver súdu prvej inštancie, že neexistuje naliehavá potreba dočasnej úpravy medzi účastníkmi, pretože žalobca zmluvu o úvere uzatváral v roku 2010, pôvodnú zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v roku 2010 nepodpisoval a napriek tomu namieta uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva pre tieseň až v roku 2017, kedy úver nespláca a neplní si povinnosti voči veriteľovi. Súd nevidí žiaden dôvod, prečo by mal žalobcovi ukladať povinnosť domáhať sa neplatnosti záložnej zmluvy, keď žalobca žiadny relevantný dôvod jej neplatnosti netvrdí a neosvedčuje ho. Dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť ani tvrdený fakt žalobcu, že presne nevie, aký dlh má voči žalovanému a nemá dostatočné informácie o dražobníkovi a spôsobe vykonávania dobrovoľnej dražby. Tiež nie je opodstatnená námietka žalobcu, že bolo povinnosťou údu vyzvať ho na odstránenie vád podania. Podanie žalobcu, ktorým sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia neobsahovalo vady v zmysle § 129 CSP, t.j. je z neho zrejmé, čoho sa týka, čo ním žalobca sleduje, bolo zrozumiteľné a úplné. K zamietnutiu návrhu žalobcu došlo z dôvodu, že žalobca nesplnil predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. neosvedčil

naliehavú potrebu dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami konania. Súd nie je povinný rozhodnúť v zmysle požiadaviek žalobcu, neakceptovaním názoru žalobcu nedochádza k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Povinnosťou súdu je vo veci rozhodnúť.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého inštancie potvrdil podľa § 387 CSP.

19. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .