Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoCsp/14/2024

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., právne zast.: JUDr.Andrej Cifra, advokátom so sídlom ul. J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec proti žalovanému: Finančná skupina RefinCapital Slovensko, s.r.o., IČO: 54 222 516, si sídlom Zámocká 3, 811 01 Bratislava – Staré Mesto, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 08.03.2024, v konaní o odvolaní žalovaného voči uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. – 52 zo dňa 19.03.2024 takto:

rozhodol:

Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnosť žalovanému dočasne sa zdržať výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Detva katastrálny odbor, okres D., obec C., k.ú. C. na LV č. XXX, a to k pozemku C-KN parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 67 m2, k pozemku C-KN parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 748 m2 a k stavbe rodinnému domu, súp. č. XX, postavenej na pozemku C-KN parc. č. XXXX (ďalej v texte uvedené len „nehnuteľnosti“), ktoré sú vo vlastníctve žalobcu v podiele 1/1, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na okresnom súde pod sp. zn. .

2. Žalobca sa žalobou spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným okresnému súdu dňa 13.03.2024, domáhal rozhodnutia, ktorým by určil, že záložné právo žalovaného na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu neexistuje, eventuálne, aby okresný súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa až do právoplatného rozhodnutia súdu o výške jeho peňažného nároku zo Zmluvy o pôžičke č. 061601/2022 zo dňa 20.06.2022 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, výkonu záložného práva, predmetom ktorého sú nehnuteľnosti.

3. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že na základe skutočností tvrdených žalobcom a po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi, považoval návrh na neodkladné opatrenie za oprávnený, pretože žalobca dostatočne osvedčil bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Žalobca podľa okresného súdu uviedol skutkové tvrdenia, podľa ktorých je vyššie uvedená zmluva neplatná, ide o zmluvu spotrebiteľskú, a v dôsledku uvedeného v zmluve chýbajú podstatné náležitosti, na ktoré je odkaz ako na prílohy, ktoré v čase podpisu neboli jej súčasťou. Žalobca tiež spochybnil, že suma uvedená v zmluve, mu bola aj poskytnutá. To, že v dôsledku nezákonných postupov a neplatnej zmluvy pristúpil žalovaný k výkonu záložného práva zriadeného k nehnuteľnostiam, považuje žalobca za ohrozenie jeho postavenia ako vlastníka nehnuteľností, a realizáciou tohto záložného práva žalovaným by vlastnícke právo stratil. Na základe tohto okresný súd

považoval návrh na neodkladné opatrenie za dôvodný a potrebu dočasnej úpravy vzťahov strán sporu za naliehavú.

4. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa / a Z.z („ďalej len „CSP“). Neodkladné opatrenie považuje za nedôvodné, najmä zdôraznil, že ho neprimerane obmedzuje vo výkone jeho vlastníckeho práva. Doplnil, že nemal pochybnosti o tom, že poskytuje pôžičku podnikateľovi, keďže si pred poskytnutím pôžičky preveril, že žalobca má aktívnu a platnú živnosť už od r. 2001. Mal za to, že pôžička bola na základe vzájomných požiadaviek poskytnutá na výkon a udržanie podnikateľskej činnosti žalobcu – splatením dlhov, ktoré žalobcovi vznikli v rámci podnikania.

5. Žalovaný v odvolaní poukázal aj na to, že žalobca čerpal príspevok v rámci projektu „Prvá pomoc“, čo podľa jeho názoru predstavuje ďalší hodnoverný dôkaz o tom, že žalobca aktívne vykonáva a vykonával podnikateľskú činnosť, a to aj v čase poskytnutia pôžičky. Zmluvu o pôžičke a o zriadení záložného práva považuje za zákonné právne úkony a vzťah medzi ním a žalobcom nepovažuje za spotrebiteľský. Poskytnutá pôžička s úrokom vo výške 22,78 % podľa neho predstavuje na obdobie 18 mesiacov štandardnú výšku pri obdobných obchodnoprávnych vzťahoch. Uznal, že mal záujem vykonať záložné právo predajom na dobrovoľnej dražbe, teda spôsobom súladným so zákonom aj v prípade, ak by daný vzťah bol posúdený súdom ako spotrebiteľský.

6. V závere žalovaný zastával názor, že žalobca nepreukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia, nepreukázal hodnovernosť ním uplatňovaného nároku z hmotnoprávnej stránky, čo je základným a zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie okresného súdu v celom rozsahu zrušil.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý trval na svojej doterajšej argumentácii a odvolaciemu súdu navrhol, aby odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu a priznal mu aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi okresného súdu a v rámci odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia, nenachádza žiadne vady. Podľa jeho názoru okresný súd zrozumiteľne uviedol, z akých dôvodov vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a rešpektoval samotný zmysel a účel inštitútu neodkladného opatrenia. Argumentáciu žalovaného považoval žalobca za nesprávnu a taktiež za nepreukázanú, nakoľko žalovaný svojou argumentáciu vyvracia písomné znenie zmluvy o pôžičke, ktorá bola poskytnutá ako bezúčelová, pričom v nej bolo uvedené len to, akým spôsobom si žalobca želal poskytnúť peňažné prostriedky (10.000 eur). Nestotožnil sa so žalovaným, že nejde o spotrebiteľský právny vzťah, ale o vzťah obchodno-právny. Naopak, podľa neho existujú výrazné pochybnosti o zákonnosti zásahu do jeho vlastníckeho práva, ako aj o výške poskytnutej pôžičky, o nároku na odplatu za poskytnutú pôžičku, či platnosti zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva.

8. V odvolacej replike žalovaný uviedol, že je toho názoru, že žalobca v rámci doručovaného vyjadrenia neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali jeho doterajšiu argumentáciu. Považuje zmluvu o pôžičke a zmluvu o zriadení záložného práva, ktoré boli uzavreté so žalobcom ako dlžníkom, za zákonné.

9. Krajský súd ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle , včas podané odvolanie žalovaného prejednal, rozhodnutie súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle a preskúmal a bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) uznesenie okresného súdu postupom podľa ust. potvrdil ako vecne správne.

10. Na úvod odvolací súd konštatuje, že procesný inštitút neodkladného opatrenia umožňuje upraviť pomery medzi stranami sporu do doby, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej, a to za predpokladu, že takéto opatrenie súdu ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím sa javí ako nevyhnutné, nakoľko existujú konkrétne okolnosti prípadu, ktoré relevantne odôvodňujú jeho nariadenie a poukazujú na naliehavosť a nutnosť dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu.

11. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V tomto smere sa pre naplnenie požiadavky rýchlej a efektívnej ochrany ( ) nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré by mal mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia

v merite veci. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať riadne dokazovanie ( a nasl. ), t. j. rozhoduje sa spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je teda zásadným determinantom pre rozhodnutie súdu obsah samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom je navrhovateľ povinný osvedčiť relevantné skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzuje splnenie zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Pre nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom udržateľnom rámci je postačujúce, ak sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na vydanie neodkladného (dočasného) opatrenia aspoň osvedčené. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň tie základné skutočnosti, ktoré poskytujú udržateľný záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, ktorý vo svojom rozhodnutí dospel k záveru o osvedčení potreby bezodkladnej úpravy právnych pomerov medzi žalobcom a žalovaným. Aj odvolací súd mal zo spisového materiálu osvedčené, že realizáciou záložného práva k nehnuteľnostiam hrozí strata vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam, a to napriek tomu, že doposiaľ nebola posúdená (ne)platnosť zmlúv uzavretých medzi stranami sporu, ktorých platnosť a účinnosť žalobca hodnoverne spochybnil. Naviac sporným je aj charakter vzťahu účastníkov zmluvy pri uzatváraní týchto zmlúv, ktorá okolnosť je podstatnou pre záver o ich súlade so zákonom, ktorý žalobca spochybnil konkrétnymi skutočnosťami a doložil listinnými dôkazmi. Na uvedené nadväzuje aj samotný výkon záložného práva, ktorého neexistencie sa domáha žalobca v konaní vo veci samej. Bude len úlohou okresného súdu v konaní vo veci samej otázku charakteru strán sporu pri uzatváraní týchto zmlúv a otázku ich platnosti posúdiť vo veci samej po dôkladnom vykonaní dokazovania, ktoré presahuje rámec posúdenia veci v konaní o neodkladnom opatrení, vrátane okolností realizácie záložného práva.

14. Žalobca už v žalobe uviedol, že nehnuteľnosť (rodinný dom), ktorá má byť predmetom výkonu záložného práva mu poskytujú obydlie. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný v odvolaní žiadnym spôsobom netvrdil, že by sa nerealizácia jeho záložného práva až do právoplatného skončenia konania vo veci samej akokoľvek odrazila na jeho ekonomickej situácii. Naproti tomu, ak by súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, tento by stratil svoje obydlie a prišiel by o základnú životnú potrebu. Napravenie tohto následku a návrat do pôvodného stavu by bol následne možný len podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva, čo by spôsobovalo ďalšie trovy a výdavky, navyše do času, kým by súd rozhodol vo veci samej o určení vlastníckeho práva, by žalobca aj tak nemal kde bývať. Nariadenie neodkladného opatrenia je preto jediný možný spôsob, ako sa brániť pred realizáciou záložného práva, a teda stratou svojho obydlia dočasne, teda do rozhodnutia vo veci samej.

15. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora EU zo dňa 10. septembra 2014 vo veci C 34/13 S.H. proti SMART Capital, a. s.. Potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu je osvedčená už samotnou existenciou samotného sporu o zdržanie sa výkonu záložného práva v nadväznosti na uzatvorené zmluvy o poskytnutí pôžičky a o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo vzťahu medzi stranami sporu. Dôvodnosť pre vydanie neodkladného opatrenia s povinnosťou žalovaného zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam vyplýva z toho, že realizácii tohto záložného práva nemôže žalobca inak zabrániť a jeho realizáciou by mohlo dôjsť k zásahu do ústavného práva žalobcu na obydlie a vlastníctvo, a to bez súdnej kontroly ešte predtým, než sa rozhodne vo veci samej, v rámci ktorého konania bude posudzovaná aj platnosť a samotná existencia záložného práva. Je teda dôvodné poukázať na to, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takéhoto opatrenia na súdne preskúmanie (pozri rozsudok ESĽP McCann vs. Spojené kráľovstvo č. 19009/04, § 50 Európsky súd pre ľudské práva 2008, a Rousk vs. Švédsko č. 27183/04, § 137).

16. Argumentáciu žalovaného v odvolaní poukazujúcu na nedôvodnosť uplatneného nároku posúdi okresný súd v rámci konania vo veci samej. Povinnosť uložená žalovanému je daná iba neodkladným opatrením, pre ktoré je charakteristická jeho dočasnosť (do právoplatného skončenia konania vo veci samej) s tým, že neodkladné opatrenie nerieši definitívne vzťahy medzi stranami sporu.

17. K odvolacej námietke žalovaného, že vzťah medzi ním a žalobcom nepovažoval za spotrebiteľský, a tiež tvrdenie žalovaného, že predmetné zmluvy – Zmluvu o pôžičke a Zmluvu o zriadení záložného práva, ktoré boli uzavreté so žalobcom ako s dlžníkom, považuje za zákonné vyhodnotil odvolací súd vo vzťahu k rozhodnutiu o nariadení neodkladného opatrenia ako predčasné. Skutočnosti a dôkazy produkované žalovaným v odvolaní presahujú rámec konania o nariadení neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie mal v posudzovanej veci osvedčené všetky základné predpoklady pre poskytnutie dočasnej ochrany prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia, nakoľko návrh na neodkladné opatrenie bolo podané spolu so žalobou vo veci samej, kde budú predmetom dokazovania a riešenia všetky žalovaným produkované prostriedky procesnej obrany.

18. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom však musí starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany sporu, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie neodkladného opatrenia môže byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, eventuálne aj zásahom do práva na ochranu rodinného a súkromného života. Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ.

19. Aj keď v aktuálnom štádiu konania neprináleží odvolaciemu súdu posudzovať, do akej miery môže byť žalobca v konaní vo veci samej úspešný, nariadené neodkladné opatrenie má za cieľ, aby sa spor vo veci samej vyriešil medzi pôvodnými stranami sporu za daných vlastníckych práv, ako aj iných práv a povinností vyplývajúcich z dosiaľ uzavretých zmlúv s tým, že nariadením tohto neodkladného opatrenia žalovanému nevzniká žiadna ujma, pretože jeho súčasný faktický a právny vzťah k žalobcovi sa nemení, a práve rozhodnutie vo veci samej poskytne odpoveď, či záložné právo žalovaného existuje, ktorého realizácia sa tohto času dočasne nevykoná. Význam dočasnej úpravy pomerov do skončenia konania vo veci samej je preto dôvodný, ak zároveň hrozí zásah do ústavne garantovaných práv žalobcu, t. j. právo na ochranu vlastníctva, ako aj práva na nedotknuteľnosť obydlia.

20. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie vo veci samej v zmysle ustanovenia , a .

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).