Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Pc-2-2018.pdf
PDF · 87 KB
No categories available
41Pc/2/2018
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa: V. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/X, XXX XX Ž., štátny občan SR, zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Sabína Hodoňová, PhD., advokátka, Advokátska kancelária Bednářová & Hodoňová, so sídlom Mariánske námestie 31, 010 01 Žilina, proti odporkyni v 1/ rade: Z. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, odporcovi v 2/ rade: mal. P. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, v konaní o určenie otcovstva, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľa o nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
O náhrade trov konania neodkladného opatrenia sa rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ podaním doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 22.01.2018 sa domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by okresný súd určil, že navrhovateľ je otcom odporcu v 2/ rade, pričom odporca v 2/ rade sa zveruje do osobnej starostlivosti odporkyne v 1/ rade, s tým, že tak navrhovateľ ako aj odporkyňa v 1/ rade budú odporcu v 2/ rade zastupovať a spravovať jeho majetok. Navrhol, že bude prispievať na výživu odporcu v 2/ rade vo výške 130 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám odporkyne v 1/ rade. Styk s odporcom v 2/ rade navrhol upraviť tak, že sa s ním bude stretávať každý nepárny víkend od soboty od 10:00 hod nepretržite do nedele do 18:00 hod s tým, že ho prevezme a po skončení styku odovzdá odporkyni v 1/ rade v mieste bydliska odporcu v 2/ rade.
2. Zároveň podaním doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 22.01.2018 sa domáhal vydania neodkladného opatrenia o úprave styku s odporcom v 2/ rade tak, že je oprávnený sa stretávať s odporcom v 2/ rade každú nepárnu sobotu od 10:00 hod do 16:00 hod s tým, že ho prevezme a po skončení styku odovzdá odporkyni v 1/ rade v mieste bydliska odporcu v 2/ rade. Odporkyňa v 1/ rade je povinná odporcu v 2/ rade na styk s navrhovateľom pripraviť.
3. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia skutkovo odôvodnil s tým, že o sebe tvrdil, že je otcom odporcu v 2/ rade. Uviedol, že s odporkyňou v 1/ rade mali intímny vzťah v rozhodnej dobe pre určenie otcovstva podľa 3 domnienky otcovstva, tzv. zistenie otcovstva. S odporkyňou v 2/ rade boli partnermi pred narodením odporcu v 2/ rade. Ich vzťah sa však rozpadol, keď nevedel o tehotenstve odporkyne v 1/ rade. Vzhľadom na podobu odporcu v 2/ rade na navrhovateľa mal vyvrátené všetky pochybnosti o jeho otcovstve. Následne sa opäť začal stretávať s odporkyňou v 1/ rade. Začali spoločne bývať v jednej domácnosti, takmer 4 roky. Odporca v 2/ rade navrhovateľa vníma ako svojho otca. Navrhovateľ prispieval na výživu odporcu v 2/ rade spočiatku sumou 30 eur mesačne, neskôr sumou 70 eur mesačne, pričom zabezpečoval aj financovanie nákupov do domácnosti a zasielal odporkyni v 1/ rade peniaze na úhradu aktuálnych potrieb odporcu v 2/ rade. Navrhovateľ sa presťahoval kvôli práci J. L., domov sa vracal každý druhý víkend. Navrhovateľ sa snažil kvôli odporcovi v 2/ rade, aby rodina fungovala, avšak pre rozpory s odporkyňou v 1/ rade s touto nechcel obnoviť spolužitie, čo napokon
prirodzene vyústilo do toho, že si odporkyňa v 1/ rade v mesiaci XX/XXXX našla nového partnera. Navrhovateľa vysťahovala zo spoločnej domácnosti, marila mu stretávanie a kontakt s odporcom v 2/ rade. Odporcovi v 2/ rade ako otca predstavuje nového priateľa. V súčasnosti mu odporkyňa v 1/ rade nechce poskytovať žiadne informácie ohľadom odporcu v 2/ rade, jeho zdravotného stavu a pod. Navrhovateľ sa opakovane pokúšal vyriešiť situáciu ohľadom určenia otcovstva k odporcovi v 2/ rade s odporkyňou v 1/ rade súhlasným vyhlásením rodičov, avšak bezúspešne. Odporkyňa v 1/ rade zamedzuje navrhovateľovi v akomkoľvek kontakte s odporcom v 2/ rade. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ nedisponuje ani rodným listom odporcu v 2/ rade. Odporkyňa v 2/ rade nechce pristúpiť k súhlasnému vyhláseniu rodičov a úplne navrhovateľovi odopiera výkon jeho rodičovských práv. Tvrdil, že odporkyňa v 2/ rade bráni navrhovateľovi vídať odporcu v 2/ rade, a teda výkon budúcich rodičovských práv navrhovateľa je značne ohrozený konaním odporkyne v 1/ rade. Žiadal tak rozhodnúť neodkladným opatrením o úprave styku s odporcom v 2/ rade aspoň v minimálnom rozsahu.
4. Navrhovateľ ako dôkaz preukazujúci tvrdenia uvádzané v návrhu predložil len spoločné fotografie s odporkyňou v 1/ rade a odporcom v 2/ rade datované rokom XXXX H. XXXX (č.l. 5-9 spisu).
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu. Podľa § 94 ods. 1, 2 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
5. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava faktických a právnych pomerov medzi účastníkmi konania. Predpokladom pre vydanie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania, že toto právo je porušované alebo ohrozené, a že na jeho ochranu je práve potrebné nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t. j. že bez okamžitej úpravy pomerov účastníkov by bolo právo účastníka ohrozené. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe navrhovateľom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t. j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.
7. Okresný súd preskúmal návrh navrhovateľa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a v predmetnej veci nie je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie.
8. V prvom rade okresný súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti okresný súd poukazuje aj na § 36 ods. 1 a § 25 ods. 4 Zákona o rodine, v zmysle ktorého ak jeden z rodičov opakovane a bezdôvodne a zámerne znemožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom, súd môže rozhodnúť o osobnej starostlivosti o maloletého. Právo styku rodiča so svojím dieťaťom je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností. Prvoradou skutočnosťou pri rozhodovaní je záujem maloletého dieťaťa. Právo styku vyplýva s viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa.
9. V danej veci však nebolo zo strany navrhovateľa osvedčené, nebolo žiadnymi dôkazmi podložené jeho tvrdenie, že je otcom, resp. by mohol byť otcom, odporcu v 2/ rade, t.j. jeho rodičom, ktorému by prislúchali rodičovské práva a povinnosti, a teda aj právo styku s odporcom v 2/ rade. Okresný súd má za to, že len zopár spoločných fotografií s odporkyňou v 1/ rade a odporcom v 2/ rade z výletov, predložených spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia datovaných rokom XXXX H. XXXX, bez ďalšieho, otcovstvo navrhovateľa k odporcovi v 2/ rade ani zďaleka neosvedčuje. Otcovstvu navrhovateľa nemôže bez ďalšieho svedčiť ani prípadné zdieľanie spoločnej domácnosti s odporkyňou v 1/ rade, či pozitívny vzťah odporcu v 2/ rade k navrhovateľovi. Okresný súd však zároveň k tomuto tvrdeniu navrhovateľa zdôrazňuje, že ani spoločná domácnosť s odporkyňou v 1/ rade, či pozitívny vzťah s odporcom v 2/ rade neboli v konaní žiadnym spôsobom osvedčené. Navrhovateľ ani k uvedeným tvrdeniam nedoložil žiadny relevantný dôkaz. Naviac ani lustráciou v registri obyvateľov nebolo zistené, resp. osvedčené, že by navrhovateľ s odporkyňou v 1/ rade a odporcom v 2/ rade tvorili niekedy spoločnú domácnosť, keď majú evidovaný rozdielny trvalý pobyt. Taktiež okresný súd konštatuje, že nebola osvedčená ani skutočnosť, že navrhovateľ mal s odporkyňou v 1/ rade v čase narodenia odporcu v 2/ rade, resp. pred narodením odporcu v 2/ rade, t.j. pred XX.XX.XXXX intímny vzťah. Uvedené zostalo len v rovine tvrdenia navrhovateľa. Jediný dôkazný materiál predložený navrhovateľom, a to fotodokumentácia datovaná rokom XXXX H. XXXX, uvedené tvrdenie o intímnom vzťahu účastníkov konania v rozhodnom čase neosvedčuje. Zároveň nebolo ani osvedčené, že by navrhovateľ v presvedčení, že je otcom odporcu v 2/ rade, skutočne prispieval na výživu odporcu v 2/ rade tak ako uviedol v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. K uvedenému tvrdeniu navrhovateľ súdu nedoložil žiadne listinné dôkazy, z ktorých by plnenie si vyživovacej povinnosti zo strany navrhovateľa k odporcovi v 2/ rade bolo osvedčené
10. Okresný súd dospel k záveru, že už len z tohto dôvodu neosvedčenia o pravdepodobnosti nároku, resp. neosvedčenia právneho vzťahu medzi účastníkmi konania (otcovstva navrhovateľa k odporcovi v 2/ rade), nie je možné návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovieť.
11. Ďalej okresný súd konštatuje, že nebolo osvedčené ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Okresný súd má za to, že neodkladné opatrenie je dôvodné nariadiť v čase, keď je vážne ohrozený (nemusí byť preukázané, že došlo k narušeniu vývoja) priaznivý vývoj a zdravie maloletého dieťaťa, čo v danom prípade nebolo splnené, resp. osvedčené. Z obsahu návrhu je zrejmé, že účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o odporcu v 2/ rade zabezpečuje odporkyňa v 2/ rade, pričom navrhovateľ akceptuje túto skutočnosť. Nie je tak osvedčené, že odporca v 2/ rade je nejakým spôsobom ohrozený na výchove a výžive, a teda okresný súd má za to, že jeho aktuálna situácia nevyžaduje okamžitý zásah súdu. Okresný súd má tiež za to, že nie je v záujme odporcu v 2/ rade upraviť styk s navrhovateľom neodkladným opatrením, nakoľko nie je absolútne osvedčené, že by navrhovateľ bol jeho otcom, resp. mohol byť jeho otcom. Len samotné presvedčenie navrhovateľa o jeho otcovstve k odporcovi v 2/ rade z hľadiska podoby, bez ďalšieho, neumožňuje rozhodnúť o tak závažnej otázke.
V čase rozhodovania okresný súd nemal osvedčené otcovstvo navrhovateľa k odporcovi v 2/ rade. Okresný súd má za to, že súd nemôže upraviť styk dieťaťa s „cudzím“ človekom, resp. s osobou, ktorej neprislúchajú rodičovské práva a povinnosti. Okresný súd je v tejto súvislosti aj toho názoru, že v prípade možného nepreukázania otcovstva navrhovateľa k odporcovi v 2/ rade by ďalšie rozvíjanie vzťahu s navrhovateľom v postavení jeho otca, resp. pri vnímaní odporcu v 2/ rade navrhovateľa ako svojho otca, nebolo v prospech maloletého odporcu v 2/ rade. Okresný súd tak vzhľadom na vyššie uvedené (základnú premisu otcovstva, resp. neosvedčenie otcovstva v čase rozhodovania o neodkladnom opatrení) má za to, že nebolo osvedčené ani bezprostredné nebezpečenstvo ohrozenia vzťahu otca a dieťaťa, resp. osvedčená hrozba odcudzenia dieťaťa s otcom. Navrhovateľ naviac ani neosvedčil, že by mu odporkyňa v 1/ rade skutočne bránila v styku s odporcom v 2 /rade, k tvrdenému nepredložil žiadny relevantný dôkaz. Zo strany navrhovateľa tak aj v tomto prípade ide len o (jednostranné) tvrdenie, ktoré súd nemal osvedčené.
12. Súd dáva do pozornosti, že odporca v 2/ rade sa narodil 10.01.2013. Navrhovateľ mal tak dostatočný časový priestor vyriešiť otázku zistenia svojho prípadného otcovstva k odporcovi v 2/ rade, a to aj bez pričinenia súdu, v tom smere, či navrhovateľ je alebo nie je v skutočnosti otcom odporcu v 2/ rade. Okresný súd zdôrazňuje, že uvedené, t.j. otcovstvo k dieťaťu, možno zistiť aj bez ingerencie súdu, t.j. bez prípadného znaleckého dokazovania pred súdom (v rámci súdneho konania). Otázku otcovstva je možné vyriešiť aj mimo súdneho konania prípadnými genetickými testami, ktoré by následne mohli byť samozrejme podkladom (prípadným dôkazom) aj pre určenie otcovstva rozhodnutím súdu v súlade s § 84 v spojení s § 94 Zákona o rodine. Okresný súd podotýka, že genetické testy možno pri kladnom postoji oboch rodičov k tejto otázke vykonať aj bez nariadenia súdom. Na tomto mieste súd dodáva, že podľa obsahu návrhu vzťah účastníkov konania nebol vždy vyhrotený, možno usúdiť, že bol aj harmonický, v ktorom čase táto otázka zistenia otcovstva navrhovateľa k odporcovi v 2/ rade (prípadnými genetickými testami) mohla byť už dávno vyriešená, a to aj s prihliadnutím na tvrdenie navrhovateľa, že odporkyňa v 1/ rade odmietala určiť otcovstvo k odporcovi v 2/ rade súhlasným vyhlásením rodičov. Okresný súd dopĺňa, že prípadný pozitívny výsledok genetických testov, otcovstva navrhovateľa k odporcovi v 2/ rade by bol dostatočným dôkazom osvedčujúcim aj dôvodnosť nariadenia tohto predmetného neodkladného opatrenia o úprave styku navrhovateľa s odporcom v 2/ rade.
13. Z uvedených dôvodov, keď navrhovateľ neosvedčil danosť nároku (otcovstvo k odporcovi v 2/ rade) na nariadenie neodkladného opatrenia, nevznikla naliehavosť situácie, ani potreba, ktorá by vyžadovala bezodkladný a okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov konania, neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Okresný súd tak návrh navrhovateľa zamietol.
14. Okresný súd k úplnosti dôvodov tohto rozhodnutia dodáva, že vo veci samej súd vykoná potrebné dokazovanie a až na základe výsledkov dokazovania a prípadného (možného) zistenia, že navrhovateľ je skutočne otcom odporcu v 2/ rade rozhodne aj o úprave styku navrhovateľa s odporcom v 2/ rade v rozsahu primeranom dennému režimu dieťaťa, vzdialenosti bydlísk, pracovným podmienkam účastníkov konania a ďalším v konaní vo veci samej zisteným skutočnostiam.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. V zmysle § 262 ods. 1 CSP okresný súd rozhodne o náhrade trov konania aj neodkladného opatrenia v rozhodnutí vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).