Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/87/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra, Nitra, Námestie Jána Pavla II. číslo 7, IČO: 35 593 008, zastúpená Petruška & partners s.r.o., Nitra, Kupecká 18, IČO: 47 254 882, proti žalovaným: 1. Slovenský pozemkový fond, Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, 2. LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Banská Bystrica, Námestie SNP 8, IČO: 36 038 351, zastúpený advokátom JUDr. Pavlom Halajom, so sídlom Revúca, Námestie slobody 2, IČO: 37 893 726, o vydanie nehnuteľných vecí, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd konanie o vydanie nehnuteľností - parciel registra „E“ č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX k.ú. R. z a s t a v u j e .

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

IV. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobca (pôvodne označený ako Rímskokatolícka cirkev bratislavsko-trnavská arcidiecéza, Trnava, Hollého 10) sa žalobou domáhal vydania nehnuteľných vecí, a to pozemkov - parciel v k.ú. Salka č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, bez uvedenia toho či ide o parcely registra „C“ alebo „E“ katastra nehnuteľností. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobu podal Zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva nehnuteľných vecí cirkvám a náboženským spoločenstvám a v prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam a uviedol, že Ostrihomské rímskokatolícke arcibiskupstvo bolo výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v k.ú. R. tak ako to vyplýva zo zápisnice o odovzdaní a prevzatí prenajatého majetku zo dňa 30.09.1935 spísanej Ministerstvom školstva národnej osvety Svätou stolicou a ústrednou správou. V žalobe uviedol, že žalobca dňa 21.04.2006 vyzval žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade podľa uvedeného zákona na navrátenie vlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam a na ich vydanie pričom o podanej výzve žalobca upovedomil regionálny odbor žalovaného v 1. rade v Nových Zámkoch a tiež Odštepný závod žalovaného v 2. rade v Palárikove keďže uvedené nehnuteľnosti sa nachádzajú v rámci ich územného obvodu. Uviedol, že podľa § 5 ods. 3

uvedeného zákona ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote 12 mesiacov od doručenia písomnej výzvy, inak právo zaniká. Keďže medzi stranami nedošlo k uzavretiu dohody, žalobca si uplatnil nárok na súde.

2. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že z ust. § 2 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z.z. vyplývajú štyri podmienky, ktoré musia byť splnené aby oprávnenej osobe mohlo byť navrátené vlastníctvo k nehnuteľnostiam. Uviedol, že žalobca je v Slovenskej republike registrovanou cirkvou, resp. jeho útvarom, ktorý je registrovaný na Ministerstve kultúry SR s prideleným identifikačným číslom organizácie pričom ide o cirkev, ktorá aj v súčasnosti pôsobí na území Slovenskej republiky. Uviedol, že zákon pripúšťa, aby sa nehnuteľný majetok vydal aj inému útvaru katolíckej cirkvi ako tomu, ktorý predmetný majetok vlastnil v čase odňatia avšak musí ísť o tú istú cirkev. Uviedol, že Rímskokatolícka cirkev má univerzálny a jednotný charakter uznaný Slovenskou republikou, uzatvorením zákonnej zmluvy so Svätou stolicou, ktorá bola zverejnená v Zbierke zákonov pod č. 326/2001 Z.z.

3. V žalobe žalobca poukázal na to, že vlastnícke právo podľa § 2 ods. 1 uvedeného zákona sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu, hospodárske budovy a iné stavby patriace pôvodnej hospodárskej usadlosti, lesný pôdny fond, hospodárske stavby súvisiace s ním a podiely v spoločnej nehnuteľnosti pričom uvedený zákon v súvislosti s poľnohospodárskou pôdou odkazuje na zákon č. 220/2004 Z.z. a v súvislosti s lesným pôdnym fondom odkazuje na zákon č. 61/1977 Zb.

4. V žalobe žalobca uviedol, že právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam sa vzťahuje podľa § 3 ods. 1 písmeno c) uvedeného zákona na navrátenie nehnuteľností, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme a uviedol, že nehnuteľnosti, ktorých sa žalobca domáha, prešli na štát z dôvodu uvedeného v § 3 ods. 1 písmeno c) zákona č. 161/2005 Z.z. a uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinnými osobami podľa § 4 ods. 1 uvedeného zákona. Uviedol, že uvedené nehnuteľnosti obsiahnuté v zápisnici o odovzdaní a prevzatí prenajatého majetku boli pôvodne zapísané na vlastníka „Ostrihomské arcibiskupstvo“ a uviedol, že otázka právneho nástupníctva Ostrihomského arcibiskupstva je pre účely tohto konania bezpredmetná avšak zdôraznil, že bez akýchkoľvek pochybností možno konštatovať, že žalobca je bezpochyby právnym nástupcom Ostrihomského arcibiskupstva a jeho zložiek, ktoré sa nachádzali na území Slovenskej republiky a túto skutočnosť potvrdil aj rozsudok Krajského súdu v Nitre č. 17Co/257/96 a rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3Cdo/119/02, ktoré podrobne rozoberajú právne nástupníctvo žalobcu po zahraničných cirkevných právnických osobách ako i stanoviskom Ministerstva kultúry SR zo dňa 17.01.2006. Napokon žalobca poukázal na to, že na základe zmluvy medzi Československou republikou a Svätou stolicou a na základe Pápežskej konštitúcie slovenskosti zo dňa 30.12.1977 zriadená samostatná slovenská provincia a hranice cirkevnej jurisdikcie boli zosúladené so štátnymi hranicami a bola potvrdená úprava právneho nástupníctva k cirkevnému majetku na území Slovenskej republiky. K žalobe žalobca pripojil výzvy na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 13.04.2006 adresované žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade, sprievodné listy k výzve na vrátenie vlastníctva zo dňa 13.04.2006 adresované žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade, mapu o mierke 1:15 000, pozemnoknižnú žiadosť povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, sekcia „B“ v Bratislave č. L zápisnicu o odovzdaní a prevzatí prenajatého majetku zo dňa 30.09.1935, ktorá sa týka obcí Kamenica nad Hronom, Bajtava, Salka. potvrdenie právnej subjektivity žalobcu, výpisy z Obchodného registra žalovaných v 1. a 2. rade, Modus vivendi medzi Československou republikou a Svätou stolicou z januára 1928, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. 17Co/257/1996, potvrdenie o právnom nástupníctve žalobcu, nález Ústavného súdu SR č. IIIUS328/05-35.

5. K žalobe sa podaním zo dňa 12.06.2007 vyjadril žalovaný v 1. rade, v ktorom uviedol, že žalobca ako doklad o pôvodnom vlastníctve doložil listinu ČD č. XXX/XX zo dňa 25.06.1948, t.j. pozemnoknižnú žiadosť povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, sekcia „B“ v Bratislave č. L uviedol tiež, že výzva na vydanie nehnuteľností zo strany žalobcu sa týkala všeobecných nehnuteľností v k.ú. bez ich konkrétnej identifikácie o označenia podľa parcelných čísiel, pričom žalobca svoju výzvu nedoložil ani inými dokladmi ani pozemnoknižnými vložkami na základe ktorých svoj reštitučný nárok odvodzuje. Uviedol, že žalovaný v 1. rade zaslal žalobcovi stanovisko k uplatnenému reštitučnému nároku a to listami zo dňa 26.05.2006 a 22.02.2007, ktorými bol žalobca vyzvaný na doplnenie listín, na základe ktorých bude preukázané pôvodné vlastníctvo žalobcu a tiež prechod vlastníctva na štát podľa § 3 zákona č. 161/2005 Z.z. Žalobca však na tieto výzvy nereagoval a požadované doklady

žalovanému v 1. rade doposiaľ nedoručil. Uviedol, že žalobca nepreukázal v stanovenej prekluzívnej lehote to, akým spôsobom a či vôbec prešli tieto nehnuteľnosti do vlastníctva štátu v rozhodnom období a mal z uvedených dôvodov za to, že nárok žalobcu zanikol. Napokon namietal, že žalobca nie je oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z.z. keďže dôkazy doložené k žalobe, tvrdenie o oprávnenosti nároku žalobcu to nepotvrdzujú, pričom zápisnica o odovzdaní a prevzatí prenajatého majetku zo dňa 30.09.1935 nesvedčí o prechode vlastníctva nehnuteľností na štát v rozhodnom období a pozemnoknižná žiadosť o zamýšľanom prevzatí nehnuteľností ČD908/48 zo dňa 25.06.1948 neobsahuje nehnuteľnosti v k.ú. Salka keďže tieto sú zo zoznamu nehnuteľností vyčiarknuté s odôvodnením, že pozemková kniha sa nachádza v Maďarsku. Uviedol, že parcely č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX sú vo vlastníctve fyzických osôb a parcely č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX/X (časť parcely č. XXXX) sú vo vlastníctve obce a zapísané na LV č. XXX k.ú. R. a preto žalovaný v 1. rade nie je povinnou osobou podľa § 4 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. Uviedol, že parcela č. XXXX je vo vlastníctve žalobcu a zapísaná je na LV č. XXX k.ú. R.. Uviedol, že ostatné parcely sú vo vlastníctve neznámych vlastníkov, v správe žalovaného v 1. rade. Uviedol tiež, že žalobcom určený petit formou solidárneho záväzku žalovaných nie je vykonateľný. Preto na základe uvedených skutočností žalobu považoval za nedôvodnú z dôvodu prekluzie žalobou uplatneného nároku ako aj pre nevykonateľnosť petitu a žiadal aby súd žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol. K uvedenému podaniu pripojil uvedené vyjadrenia zo dňa 26.05.2006 a zo dňa 22.02.2007.

6. K uvedenému podaniu žalovaného v 1. rade sa vyjadril právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 02.07.2007, v ktorom uviedol, že žalobca pôvodné vlastníctvo k požadovaným nehnuteľnostiam preukázal vyššie uvedenou zápisnicou zo dňa 30.09.1935. Uviedol, že po vzniku Československa Svätá stolica menovala biskupa Dr. Pavla E. za apoštolského administrátora pre celé územie Ostrihomskej arcidiecézy, ktoré sa nachádzalo na území ČSR, pričom československá vláda nevzala na vedomie toto menovanie, zrušila toto opatrenie a ponechala cirkevné majetky v správe centrálnej komisie. Otázka majetkov zostala nevyriešená avšak zásadná dohoda sa vyjadrila v pakte Modus Vivendi, ktorý vstúpil do platnosti 02.02.1928 a na základe článku 2 tejto dohody vznikla Správna komisia. Došlo k ďalšej dohode medzi československou vládou a Svätou stolicou a podľa tejto dohody československá vláda vydala všetky cirkevné majetky na Slovensku, ktoré boli v správe Správnej komisie Dr. E., ktorý dostal poverenie Svätej stolice dekrétom zo dňa 17.05.1935 č. 1620/35 a Dr. E. cirkevné majetky prevzal ku dňu 01.06.1935. Ďalej uviedol, že čo sa týka súčasného vlastníka alebo správcu predmetných nehnuteľností, žalobca doposiaľ nezískal aktuálnu identifikáciu parciel a preto sa v tejto časti nemôže vyjadriť k vyjadreniu žalovaného v 1. rade avšak žalobca o uvedenú identifikáciu parciel požiadal Ing. Ladislava K.. Napokon uviedol, že ohľadne reštitučného titulu vychádzal len zo získaných archívnych dokumentov, pričom žalobcovi sa doposiaľ nepodarilo zadovážiť prídelovú listinu ani zo štátneho archívu. Zároveň uviedol, že má za to, že sú splnené všetky zákonné podmienky, podľa ktorých je žalovaný v 1. rade povinný požadované nehnuteľnosti vydať. Zároveň uviedol, že predloží súdu aktuálnu identifikáciu parciel. K uvedenému podaniu pripojil vládne nariadenie č. 204/1937 Zb., nariadenie č. 132/1919, výňatok z M Kánon č. 1497 a nasl., dekréty Svätej stolice zo dňa 29.05.1922, 17.05.1935, Apoštolstkú konštitúciu zo dňa 02.09.1937.

7. K žalobe sa vyjadril právny zástupca žalovaného v 2. rade podaním zo dňa 24.09.2007, v ktorom uviedol, že žalobou uplatnený nárok neuznáva ani čiastočne a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V uvedenom podaní uviedol, že žalobca nepreukázal žalovanému v 2. rade, že je oprávnenou osobou keďže táto skutočnosť nevyplýva ani z výzvy na uzavretie dohody o navrátenie vlastníctva ani z obsahu súdneho spisu a uviedol, že keďže neexistuje pozemnoknižná vložka, je otázne či predmetné nehnuteľnosti boli vôbec vo vlastníctve cirkevnej právnickej osoby a nie je ani zrejmé o akú cirkevnú právnickú osobu išlo. Uviedol, že aj keby bolo Ostrihomské arcibiskupstvo pôvodným vlastníkom predmetných nehnuteľností, táto skutočnosť sama o sebe neznamená, že žalobca je oprávnenou osobou keďže nepreukázal svoje právne nástupníctvo po pôvodnom pozemnoknižnom vlastníkovi.

8. V uvedenom podaní právny zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že žalobca nepreukázal do 30.04.2006 a ani neskôr existenciu reštitučného titulu a právo na navrátenie vlastníctva neuplatnil v súlade s ust. § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. pričom žalobca ani nedoručil výzvu na navrátenie vlastníctva. Uviedol, že žalobca neuviedol, ktoré konkrétne nehnuteľnosti podľa evidencie v katastri nehnuteľností žiada vydať a žalovaný v 2. rade a ani žalovaný v 1. rade neboli schopní tieto nehnuteľnosti identifikovať a posúdiť, či ide o nehnuteľnosti, ktoré má v správe, resp. ktoré drží. Poukázal na to, že

zákon č. 161/2005 Z.z. predpokladá uzavretie dohody podľa § 5 ods. 2 uvedeného zákona ako primárny spôsob navrátenia vlastníctva oprávnenej osobe pričom na takúto dohodu sa nepochybne vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o katastri nehnuteľností, pričom podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný a preto dohoda uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, ktorej predmetom by boli nehnuteľnosti uvedené v žalobe, by vzhľadom na jej neurčitosť bola neplatným právnym úkonom, z ktorého by žalobcovi nevznikli žiadne práva. Poukázal pritom na ust. § 42 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, podľa ktorého je na zápis do katastra nehnuteľností spôsobilá zmluva, ktorá okrem iného obsahuje označenie nehnuteľností podľa katastrálnych území, parcelných čísiel pozemkov evidovaných v súbore popisných informácií, druhov pozemkov, súpisných čísiel stavieb a spoluvlastníckych podielov vyjadrených v zlomkoch k celku a výmer a vzhľadom na uvedené ak by aj žalovaný v 2. rade uzavrel so žalobcom dohodu o vydaní nehnuteľností, takúto dohodu by orgán katastra nemohol považovať za spôsobilú privodiť vznik vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalobcu. To isté platí aj v prípade, že by konajúci súd vydal rozsudok v súlade s petitom žaloby keďže tento rozsudok by nebol vykonateľný pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade nie sú spoločnými držiteľmi ani spoločnými správcami predmetných nehnuteľností a teda nemôžu byť súdom zaviazaní na ich vydanie spoločne a nerozdielne.

9. Žalovaný v 2. rade zároveň namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie v konaní keďže žalovaný v 2. rade hospodári s vecami, ktoré sú v štátnom vlastníctve a žalovaný v 2. rade teda nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností ale len správcom majetku vo vlastníctve štátu. Preto ako nevlastník žalovaný v 2. rade nie je spôsobilý vydať žalobcovi vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré nevlastní a ani zo zákona vlastniť nemôže. Uviedol, že podľa názoru žalovaného v 2. rade sa oprávnená osoba môže domáhať vydania a navrátenia vlastníctva k nehnuteľnostiam len voči tomu, kto jej vlastnícke právo odňal, t.j. voči štátu a preto v spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nemôže byť štátny podnik pasívne legitimovaný keďže žaloba musí smerovať voči štátu, ktorý žalovaný v 2. rade ako zákonný zástupca ohľadne lesných nehnuteľností zastupuje. Preto žaloba môže smerovať len voči vlastníkovi predmetných nehnuteľností, nie však voči správcovi, ktorý je správcom majetku vo vlastníctve štátu. V uvedenom podaní právny zástupca žalovaného v 2. rade taktiež uviedol, že žalobca v žalobe opomenul uviesť hodnotu sporu, t.j. nehnuteľností, ktorých vydania sa domáha keďže táto povinnosť vyplýva z ust. § 7 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a ak sa tak nestane, cenu určí súd.

10. Vo veci sa vyjadril právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 04.01.2008, v ktorom uviedol, že žiada aby konajúci súd zadovážil na základe zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o právnej pomoci pozemnoknižnú vložku pre k.ú. R. k parcelám, ktoré sú uvedené v žalobe a ktoré boli pôvodne vedené vo vlastníctve Ostrihomskej arcidiecézy, resp. Ostrihomskej kapituly.

11. Na pojednávaní dňa 08.01.2008 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca sa snažil cestou Okresného archívu zadovážiť pozemnoknižné vložky, na ktorých sa nachádzajú predmetné nehnuteľnosti avšak tieto sa mu nepodarilo zabezpečiť. Zároveň predložil do spisu doklad o zrušení objednávky adresovanú geodetovi Ing. K. ako i prehľad nehnuteľností v k.ú. Salka, podľa ktorého kráľ Belo IV v roku 1961 daroval predmetné nehnuteľnosti Ostrihomskej katechéte. Uviedol, že dokladom o odňatí vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam je žiadosť Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 25.06.1948, v ktorom sa uvádza, že tento majetok sa zamýšľa prevziať, keďže je predmetom revízie podľa zákona č. 142/1947 Zb. Uviedol, že žalobca vo výzve na vydanie nehnuteľností nešpecifikoval konkrétnymi parcelnými číslami nehnuteľnosti, ktoré žiadal vydať a až v žalobe špecifikoval čísla parciel, ktoré žiada vydať, pričom vychádzal z archívnych dokumentov a uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade mu neposkytli potrebnú súčinnosť podľa § 8 ods. 3 zákona č. 161/2005 Z.z. a žalobca teda nemohol svoje právo riadnym kvalifikovaným spôsobom uplatniť, keďže k tomu nemal potrebné informácie.

12. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalovaného v 1. rade uviedol, že je pravdou, že žalobca vo výzve na navrátenie nehnuteľností nešpecifikoval pozemky, ktoré žiada vydať a uviedol, že žalobca nepreukázal reštitučný titul a poukázal na to, že je zbytočné žiadať z Maďarského súdu pozemnoknižné vložky k.ú. Salka keďže pozemkovým úradom Nové Zámky boli založené LV na celé katastrálne územie obce Salka a to rozhodnutím Okresného úradu Nové Zámky, odbor pozemkový č. 54/1996 a táto skutočnosť vyplýva z LV č. XXX k.ú. R.. Uviedol, že parcely, ktoré sú predmetom žaloby, sú zapísané na LV avšak ani na jednej nie je ako vlastník uvedený štát, resp. Slovenská republika pričom u niektorých z

uvedených parciel je žalovaný v 1. rade označený len ako správca podľa § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Zb. a § 34 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. a teda žalovaný v 1. rade nie je pasívne legitimovaný v spore a uviedol, že ani na jednom z LV nie je ako užívateľ vedený žalovaný v 2. rade, t.j. LESY Slovenskej republiky. Založil do spisu výpisy z LV k.ú. R. č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX, na ktorých je ako vlastník zapísaná Rímskokatolícka cirkev.

13. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu v spore ani nepreukázal, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žaloby by mu boli odňaté štátom tak ako je to uvedené v § 3 zákona č. 161/2005 Z.z. a ani sa nesnažil tieto dôkazy zadovážiť. Uviedol, že nehnuteľnosti, ktorých vydania sa žalobca domáha, nie sú ani v jednom prípade zapísané na LV tak, že by z uvedeného LV vyplývalo, že žalovaný v 2. rade by bol správcom týchto nehnuteľností a preto namietal aj pasívnu legitimáciu žalovaného v 2. rade. Poukázal na to, že výzva žalobcu na navrátenie vlastníctva nespĺňa kritériá, ktoré predpokladá zákona, keďže táto je neurčitá, nejasná a teda nezrozumiteľná keďže neobsahuje presné označenie nehnuteľností, ktoré žalobca žiada vrátiť a nepreukazuje ani odňatie týchto nehnuteľností z dôvodov uvedených v § 3 zákona č. 161/2005 Z.z. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 3Cdo/144/1996, ktorý bol vydaný v obdobnej reštitučnej veci podľa zákona č. 87/91 Zb., v ktorom sa uvádza, že výzva na vydanie nehnuteľností má spĺňať kritériá uvedené v § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom výzva žalobcu nespĺňa tieto kritériá, keďže žalobca vo výzve na navrátenie nehnuteľností neuviedol čísla parciel nehnuteľností ktoré žiada vydať ani podľa údajov pozemnoknižnej vložky ani podľa údajov katastra nehnuteľností a žiadal aby súd žalobu zamietol.

14. Na základe výzvy konajúceho súdu Obvodný pozemkový úrad v Nových Zámkoch podaním zo dňa 28.01.2008 oznámil konajúcemu súdu, že k.ú. Salka patrilo medzi katastrálne územia, v ktorých došlo k strate alebo k zničeniu pozemnoknižného operátu pričom Pozemkový úrad Nové Zámky podľa § 8 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách nariadil vykonanie pozemkových úprav po vypracovaní zjednodušeného registra pôvodného stavu (ďalej len „ZRPS“) a na základe rôznych dokladov vo vlastníctve bol spracovaný ZRPS k nehnuteľnostiam v extraviláne pre k.ú. Salka I. bez „Poiplia“ a tento bol posudzovaný príslušnými orgánmi, organizáciami, zástupcami združenia účastníkov pozemkových úprav na rokovaniach v roku 1994 - 1996 a následne dňa 30.06.1996 bol ZRPS odoslaný združeniu účastníkov pozemkových úprav a Obecnému úradu v R. na zverejnenie formou verejnej vyhlášky a v uvedenom období pozemkový úrad doručil každému známemu účastníkovi výpis zo ZRPS jeho pozemkov a Pozemkovému úradu neboli v stanovenej lehote doručené žiadne námietky proti výpisu zo ZRPS a preto uvedený ZRPS schválil a rozhodol o jeho zápise do katastra nehnuteľností rozhodnutím č. 54/96 zo dňa 05.08.1996, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.08.1996 a na základe uvedeného ZRPS boli založené listy vlastníctva. Uviedol, že pri zostavovaní ZRPS sa vychádzalo z dokladov predložených občanmi (dedičské rozhodnutia, notárske zápisnice a pod.) a na základe žiadostí domnelých vlastníkov podporených svedeckými výpoveďami a inými náležitosťami Pozemkový úrad rozhodnutím uznal vlastníctvo domnelých vlastníkov a zapísal ich do ZRPS a následne do katastra nehnuteľností. Súčasne konajúcemu súdu zaslal uvedené rozhodnutie ČJ 54/96 zo dňa 05.08.1996.

15. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 06.03.2008 navrhol konanie prerušiť až do právoplatného rozhodnutia konania v obdobnej veci, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Levice pod č. 9C/138/2006 a vo veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod č. 9C/70/2007.

16. Konajúci súd uznesením č. 6C/87/2007-248 zo dňa 19.05.2008 návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Uvedené uznesenie odvolaním napadol žalobca a odvolací súd - Krajský súd v Nitre uznesením č. 6Co/164/2008-274 zo dňa 31.10.2008 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

17. Vo veci sa vyjadril právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 24.06.2009, v ktorom uviedol, že nárok na vydanie nehnuteľností si uplatnil žalobca podľa zápisov z pozemnoknižnej vložky a uviedol, že predmetom žaloby sú veci, ktoré sú spôsobilé byť predmetom vydania a uviedol, že nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaných v 1. a 2. rade, že žalobca nepreukázal, že majetok v čase jeho odňatia vlastnil subjekt, ktorého je žalobca právnym nástupcom keďže predmetné nehnuteľnosti boli v čase odňatia vo vlastníctve cirkvi, ktorá je v súčasnosti registrovanou cirkvou. Ďalej v uvedenom podaní poukázal na účel a výklad reštitučných zákonov a na dôvodovú správu k zákonu pričom uviedol, že účelom zákona je zmierniť následky majetkových a iných krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období (od 08.05.1945 do 01.01.1990). Poukázal na výklad Ústavného súdu ČR obsiahnutého v rozhodnutí č. IUS38/2002

zo dňa 24.03.2004, podľa ktorého pri aplikácii reštitučných zákonov nie je možné postupovať príliš reštriktívne, resp. formalisticky, pričom ústavne komfortným výkladom je výklad extenzívny, teda zákon a jeho jednotné ustanovenia je potrebné vykladať tak aby ich aplikáciou bolo možné dosiahnuť účel, ktorý zákonodarca sledoval. Uviedol, že vydanie nehnuteľností vymedzuje zákon len po formálno-právnej stránke, nie po stránke obsahovej a uviedol, že požiadavka písomnej výzvy podľa § 5 ods. 1 zákona nie je obsahom práva na vydanie nehnuteľných vecí ale len podmienkou vzniku nároku na vydanie vecí, ktorou sa tento nárok zakladá a poukázal pritom na rozsudok Ústavného súdu ČR č. II.US111/97 zo dňa 24.03.1998 v ktorom sa uvádza, že požiadavka písomnej výzvy nie je súčasťou práva na vydanie nehnuteľností podľa zákona č. 229/1991 Zb. Uviedol, že z výzvy na navrátenie vlastníctva vyplýva žalobcov jasný a zrozumiteľný prejav vôle smerujúci k tomu aby mu povinná osoba vydala nehnuteľnosti podľa zákona č. 161/2005 Z.z. pričom rešpektujúc účel uvedeného zákona nie je možné pri jeho aplikácii vykladať ho takým spôsobom, že priznanie nároku sa viaže na splnenie podmienok, ktoré by boli neprijateľné možnostiam oprávnených osôb, resp. ktorých splnenie by bolo zo strany dotknutých osôb objektívne nemožné. Napokon uviedol, že postup ako i podania žalovaných v 1. a 2. rade nesvedčia o vôli štátu naprávať krivdy spôsobené totalitným režimom a žalobca považuje námietky žalovaných v 1. a 2. rade za neoprávnené keďže sa uplatňujú v rozpore s účelom reštitučného zákona, Ústavou SR, listinou základných práv a slobôd vo vzťahu k ochrane vlastníckeho práva a rovnosti pred zákonom. K uvedenému podaniu pripojil výklad zákona o zmiernení majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam z celoštátneho semináru z januára 1994, rozsudok Najvyššieho súdu SR č. XCdo/XXX/XXXX, rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3Cdo/144/1996 a rozhodnutie Ústavného súdu č. A

18. Konajúci súd uznesením č. 6C/87/2007-326 zo dňa 16.12.2009 na návrh žalobcu pripustil zámenu strán na strane žalobcu tak, že doterajší žalobca Rímskokatolícka cirkev Bratislavsko-Trnavská arcidiecéza, Trnava, Hollého 10 z konania vystupuje a na jeho miesto vstupuje Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra, Nitra, Nám. J. Pavla II č. 7, IČO: 35 593 008.

19. Na pojednávaní dňa 22.07.2011 právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe a založil do spisu nálezy Ústavného súdu IUS12/2010 zo dňa 07.07.2010, IUS206/2010 zo dňa 24.11.2010, ktoré sa týkajú náležitostí výzvy na vydanie nehnuteľností podľa zákona č. 161/2005 Z.z., rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 2Cdo208/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. 12Co348/2008 a tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Cdo247/2009, ktorý pojednával o právnom nástupníctve Bratislavsko Trnavskej arcidiecézy po Ostrihomskom arcibiskupstve. Uviedol, že požiadal Slovenský národný archív Bratislava a Štátny archív v Nitre o doklady, ktoré by preukazovali prechod predmetných nehnuteľností do vlastníctva štátu.

20. Zástupkyňa žalovaného v 1. rade na uvedenom pojednávaní uviedla, že v danom prípade nie je možné aplikovať judikát predložený právnym zástupcom žalobcu keďže z judikatúry Ústavného súdu je zrejmé, že vo výzve na vydanie vecí je potrebné uviesť jednak katastrálne územie a jednak číslo pozemnoknižnej vložky, čo sa v danom prípade nesplnilo, opätovne namietala pasívnu legitimáciu žalovaného v 1. rade keďže na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX, na ktorých je okrem iného zapísaný ako vlastník žalobca, pričom z pozemnoknižnej žiadosti Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 25.06.1948 (ČD 908/48) vyplýva, že pozemnoknižná žiadosť sa netýka obce R. nakoľko táto nemá pozemkovú knihu, pričom na druhej strane uvedenej žiadosti je zrejmé, že táto žiadosť sa netýka katastrálneho územia R., keďže toto katastrálne územie je prečiarknuté a poukázal na to, že v rozhodnutí Pozemkového úradu Nové Zámky č. 54/96 boli založené uvedené listy vlastníctva č. 890, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX k.ú. R., na ktorých je ako vlastník uvedený F. cirkev.

21. Právny zástupca žalovaného v 2. rade na uvedenom pojednávaní uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, poukázal na svoje doterajšie písomné a ústne vyjadrenia a pripojil sa k vyjadreniam žalovaného v 1. rade. Opätovne uviedol, že žalobca nepreukázal kto bol pôvodným pozemnoknižným vlastníkom predmetných nehnuteľností a nepreukázal ani právne nástupníctvo po tomto pozemnoknižnom vlastníkovi. Opätovne namietol nedostatok vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného v 2. rade keďže predmetné nehnuteľnosti nie sú vo vlastníctve SR ani žalovaný v 2. rade nie je správcom týchto nehnuteľností a ak by vecná pasívna legitimácia svedčila štátu, správca týchto nehnuteľností vo vlastníctve štátu by mohol byť pasívne legitimovaný len v prípade žaloby o uloženie povinnosti uzavrieť dohodu podľa § 5 zákona č. 161/2005 Z.z., resp. o nahradenie prejavu vôle uzavrieť takúto dohodu. Zároveň tiež opätovne namietal nepreukázanie reštitučného titulu keďže žalobca doposiaľ nepreukázal, že predmetné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu a že sa tak

stalo v rozhodnom období niektorým spôsobom uvedeným v § 3 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. Uviedol, že poznámka zamýšľaného prevzatia nie je reštitučným titulom keďže vpisom tejto poznámky do pozemkovej knihy nedochádza k prechodu ani k prevodu vlastníckeho práva na štát a poukázal na vyčiarknutie nehnuteľnosti v k.ú. Salka v pozemnoknižnej žiadosti Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 25.06.1948 (ČD 908/48). Opätovne namietal nedostatky výzvy na vydanie nehnuteľností, ktorá ako právny úkon musí mať náležitosti podľa zákona č. 161/2005 Z.z. a musí spĺňať všeobecné náležitosti podľa Občianskeho zákonníka. Z výzvy teda musí byť zrejmé, kto je oprávnenou osobou, kto je povinnou osobou, musí byť jednoznačne uvedený reštitučný titul, musí obsahovať špecifikáciu nehnuteľností, ktorých vydania sa oprávnený domáha tak aby tieto mohli byť pojaté do dohody o vydanie nehnuteľností podľa § 5 ods. 2 uvedeného zákona tak aby táto dohoda bola vkladuschopnou listinou pričom z výzvy a jej príloh musí vyplývať špecifikácia nehnuteľností podľa stavu zapísaných v katastri nehnuteľností. Poukázal na to, že podľa § 5 ods. 1 uvedeného zákona je oprávnená osoba povinná preukázať povinnej osobe do 30.04.2006 skutočnosti uvedené v § 3 zákona a splnenie tejto podmienky podmieňuje vznik nároku oprávnenej osoby na to, aby s ňou povinná osoba uzavrela dohodu o vydaní nehnuteľnosti. Keďže k splneniu týchto podmienok vo vzťahu k žalovanému v 2. rade nedošlo, nevznikla žalovanému v 2. rade ani povinnosť uzavrieť dohodu o vydaní nehnuteľností a žaloba je preto predčasná keďže žalovanému v 2 rade doposiaľ povinnosť vydať nehnuteľnosti nevznikla. Uviedol, že žalobcovi zaniklo právo na navrátenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam márnym uplynutím prekluzívnej lehoty uvedenej v § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. pričom ani dodatočné splnenie povinnosti zo strany žalobcu a preukázanie, že je subjektom, ktorému bolo odňaté vlastnícke právo alebo preukázanie právneho nástupníctva po pôvodnom vlastníkovi, ktorým je cirkev a tiež preukázanie, že k odňatiu vlastníctva došlo niektorým zo spôsobov uvedených v § 3 uvedeného zákona v rozhodnom období nemá za následok vznik nároku na uzavretie dohody o vydaní nehnuteľností keďže prekluzívnu lehotu uvedenú v § 5 uvedeného zákona nemožno predĺžiť. Žiadal aby súd žalobu zamietol.

22. Právny zástupca žalobcu žiadal aby súd vykonal dôkaz dožiadaním na súdy v Maďarskej republike o zaslanie pozemnoknižnej vložky k.ú. R.. Zástupkyňa žalovaného v 1. rade na uvedenom pojednávaní opätovne uviedla, že namieta pasívnu legitimáciu žalovaného v 1. rade a namietala aj vykonanie dôkazu navrhovaného právnym zástupcom žalobcu keďže uplynula prekluzívna lehota uvedená v § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z.

23. Konajúci súd požiadal Štátny archív v Nitre, Štátny archív v Nových Zámkoch o zaslanie dokladov o nadobudnutí vlastníctva, resp. o prevodoch vlastníctva, ktoré sa týkajú nehnuteľností v k.ú. Salka pričom z oboch archívoch boli súdu oznámené negatívne vyjadrenia s tým, že podľa oznámenia Štátneho archívu v Nitre sa nenašli žiadne dokumenty týkajúce sa vlastníka Rímskokatolícka cirkev ale iba vlastníkov Sylaba F. R., H..

24. Z úradného záznamu zo dňa 15.08.2011 je zrejmé, že sudca oboznámil so spisom Okresného úradu Nové Zámky Pozemkový odbor č. 54/96 a do súdneho spisu založil doklady vo fotokópiách: Rozhodnutie č. 54/96 zo dňa 05.08.1996 o schválení ZRPS v k.ú. Salka I., rozhodnutie o zápise do katastra nehnuteľností vrátane zoznamu parciel určeného operátu bez výmery pre E, záznam z porady zo dňa 20.04.1988 na Ministerstve lesného a vodného hospodárstva SSR zo dňa 20.04.1988, osvedčenie ONV Nové Zámky č. Fin.X/N/XX/Or z 12.02.1990 v ktorom sa konštatuje, že pozemková kniha pre k.ú. R. bola zničená, hospodárska zmluva uzavretá medzi ONV Nové Zámky a Vodohospodárskou výstavou, š.p. Bratislava zo dňa 27.02.1990, zápisnica zo zasadnutia združenia vlastníkov pozemkových úprav k.ú. R. I zo dňa 08.02.1996 , výkaz plôch geodeta A.. K. K. č. XX/XX pre k.ú. Salka, geometrický plán Ing. Rýchlika zo dňa 06.06.1935, ktorý sa týka rozdelenia parciel č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX a XXXX/ XX k.ú. R., ktoré boli vedené vo vložke 364, prehľad pozemkov neznámych vlastníkov vrátane výmer, prehľad pozemkov vo vlastníctve Rímskokatolíckej cirkvi farnosť Salka vrátane výmer a prehľad výmer jednotlivých druhov pozemkov s celkovou výmerou pozemkov v k.ú. R..

25. Na žiadosť konajúceho súdu Správa katastra Nové Zámky podaním zo dňa 30.08.2011 súdu oznámila, že k.ú. R. nemá pozemkovú knihu keďže všetky pozemnoknižné vložky boli vojnou zničené.

26. Na pojednávaní dňa 25.10.2011 právny zástupca žalobcu založil do spisu rozhodnutie ONV Štúrovo č. 611-13/4-1449 zo dňa 28.05.1949, v ktorom sa uvádza, že Československý štát vykupuje vlastníctvo Rímskokatolíckej cirkvi v Salke o celkovej výmer 65 ha a 27 árov a tiež rozhodnutie KNV v Nitre č.

600-25/7-49-IX zo dňa 14.02.1950, ktorým bolo zamietnuté odvolanie vo veci výmeru ONV č. XXX-XX/ X-XXXX a uviedol, že nevie uviesť výmeru pozemkov, ktoré žalobca žiada vydať.

27. Zástupkyňa žalovaného v 1. rade uviedla, že z dokladov predložených právnym zástupcom žalobcu vyplýva, že Československý štát vykúpil od Rímskokatolíckej cirkvi farnosť R. 65,27 ha pozemkov pričom v porovnaní s LV č. XXX k.ú. Salka je zrejmé, že na tomto LV má cirkev evidovanú väčšiu výmeru a to cca 74 ha a teda je zrejmé, že pozemky, ktoré boli štátom odkúpené, resp. odňaté, boli aj Rímskokatolíckej cirkvi vrátené.

28. Právny zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že sa taktiež pridržiava vyjadrenia predneseného zástupkyňou žalovaného v 1. rade a poukázal na to, že vo výzve na navrátenie vlastníctva nehnuteľností zo dňa 13.04.2006 žalobca uviedol, že pôvodným vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré žalobca žiada vydať je Ostrihomské arcibiskupstvo a nie Rímskokatolícka cirkev v Salke.

29. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalobcu žiadal aby súd pripustil zmenu petitu žaloby nasledovne: „Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k nasledovným nehnuteľnostiam, ktoré sa pôvodne nachádzali v k.ú. Salka a boli vo vlastníctve Ostrihomského arcibiskupstva ako parcely registra „E“ č. XXXX záhrada o výmere XXXX m2, parcela č. XXXX - zastavané plochy o výmere XXXX m2, parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 678 m2, parcela č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 2478 m2, parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 4 ha a 4750 m2, parcela č. XXXX - orná pôda o výmer 13 ha 2544 m2, parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 12 ha a 4887 m2, parcela č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 6089 m2, parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 5006 m2, parcela č. 3790 - orná pôda o výmere 2 ha a 3856 m2, parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 4 ha, 1466 m2 a parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 5ha, 6810 m2, spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“ Zároveň uviedol, že žalobu v časti o vydanie parciel č. 3824, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX k.ú. R. berie späť. Zároveň založil do spisu identifikáciu parciel č. K2-57/08 Správny katastra Nové Zámky zo dňa 05.03.2008. Konajúci súd uznesením na uvedenom pojednávaní pripustil zmenu petitu žaloby tak ako to navrhol právny zástupca žalobcu.

30. Konajúci súd uznesením č. 6C/87/2007-497 zo dňa 13.12.2011 konanie o vydanie nehnuteľností parciel č. 3824, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX k.ú. R. zastavil.

31. Uvedené uznesenie odvolaním napadol právny zástupca žalovaného v 2. rade a odvolací súd - Krajský súd v Nitre uznesením č. 25Co/50/2012-531 zo dňa 29.02.2012 uvedené uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

32. Vo veci sa podaním zo dňa 20.06.2012 vyjadril právny zástupca žalovaného v 2. rade, ktorý uviedol, že žalovaný v 2. rade s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí. Zároveň v uvedenom podaní vyčíslil náhradu trov konania, ktoré žiada priznať.

33. Žalovaný v 1. rade mailovým podaním zo dňa 14.07.2014 vyčíslil trovy konania, ktoré žiadal priznať.

34. Na základe požiadavky konajúceho súdu Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor podaním zo dňa 11.06.2015 zaslal konajúcemu súdu LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, na ktorých sú zapísané parcely registra „E“ č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX k.ú. R..

35. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 14.10.2015 žiadal o prerušenie konania pričom konajúci súd uznesením č. 6C/87/2007-646 zo dňa 04.02.2016 návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Uvedené uznesenie odvolaním napadol právny zástupca žalobcu a odvolací súd - Krajský súd v Nitre uznesením č. 5Co/228/2016-658 zo dňa 30.03.2017 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

36. Na pojednávaní dňa 29.01.2018 zástupca právneho zástupcu žalobcu k písomnému podaniu právneho zástupcu žalovaného v 2. rade zo dňa 26.01.2018 uviedol, že reštitučná výzva zo strany

žalobcu urobená riadne a doručená včas keďže bolo označené k.ú. Čo sa týka čísla pozemnoknižnej vložky, toto nebolo možné označiť tak v minulosti ani v súčasnosti z dôvodu, že predmetná pozemnoknižná vložka zhorela počas vojnových udalostí a v súčasnosti sa v žiadnom archíve nenachádza a nie je ju možné zadovážiť z inej kompetentnej inštitúcie. Uviedol, že čo sa týka žalovaného nároku v predmetnom petite je uvedená jedna nesprávnosť ohľadne parcely č. XXXX/2, ktorá má byť predmetom žaloby a táto bola v žalobe pôvodne označená len ako parcela 3784 a táto však mala byť správne označená ako parcela registra „E“ č. XXXX/X - orná pôda o výmere 7 ha a 2723 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX pre k.ú. R..

37. Na uvedenom pojednávaní poverená zástupkyňa žalovaného v 1. rade uviedla, že trvá na svojich doterajších písomných a ústnych vyjadreniach a uviedla, že žalobca nepreukázal splnenie ani z jednej z podmienok reštitučného zákona č. 161/2005 Z.z., ktorými sú v prvom rade preukázanie vlastníctva nehnuteľností požadovaných na vrátenie, že žalobca bol v rozhodnom období vlastníkom požadovaných nehnuteľností, nie je splnená ani druhá podmienka reštitučného zákona - t.j. prechod nehnuteľností do vlastníctva štátu v rozhodnom období. Rovnako Slovenský pozemkový fond naďalej namieta nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade v tomto konaní a to z toho dôvodu, že nehnuteľnosti ktorých vydania sa žalobca domáha sú evidované na LV č. XXX pre k.ú. R. z ktorého vyplýva, že vlastníkom požadovaných nehnuteľností nie je štát ale tzv. nezistený, resp. neznámy vlastník. Žalovaný v 1. rade požadovaným nehnuteľnostiam vykonáva len správu, ktorá mu vyplýva zo vzťahu k takýmto nehnuteľnostiam podľa zákona č. 330/1991 Zb. ako aj zákona č. 180/1995 Z.z. Z vyššie uvádzaných dôvodov teda namietala predovšetkým aktívnu legitimáciu žalobcu a pasívnu legitimáciu žalovaného v 1. rade v tomto konaní. Poukázala na archívne listiny založené v spise na čl. 479, 481, z ktorých nemožno ustáliť, že žalobca bol vlastníkom požadovaných nehnuteľností a v týchto listinách nie sú nehnuteľnosti určené podľa parcelných čísiel, je tam uvedená len ich celková výmera v 65 ha a 27 árov a ďalšie listiny založené v spise na čl. 437 a nasl. preukazujú skutočnosť, že v roku 1996 došlo ku konaniu ZRPS, ku ktorému mali účastníci k dispozícii aj ďalšie archívne listiny a to predovšetkým výkaz plôch na čl. 440 a nasl. spisu, ktoré preukazuje, že ostrihomské arcibiskupstvo ako právny predchodca žalobcu nemal požadované nehnuteľnosti vo vlastníctve. Z tohto výkazu plôch vyplýva vlastnícky, resp. nájomný vzťah k iným nehnuteľnostiam a všetky uvádzané nehnuteľnosti vo výkaze pôd má žalobca evidované na LV. XXX k.ú. R., na ktorom má žalobca vo vlastníctve cca 70 ha ornej pôdy, pričom tento LV bol založený na základe uvedeného konania ZRPS a teda všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu boli usporiadané v tomto konaní pričom výmera nehnuteľností uvádzaná v rozhodnutí o výkupe bola približne 65 ha a výmera nehnuteľností evidovaných na LV. č. XXX k.ú. R. v celom rozsahu pokrýva pôvodné vlastníctvo žalobcu. Uviedla, že žalobca nepreukázal vlastníctvo, prechod na štát a ani to, že by bol žalovaný v 1. rade povinnou osobou, žiadala aby súd žalobu zamietol keďže nie je možné pripustiť, aby žalobca získal do vlastníctva nehnuteľnosti na základe indícii a predpokladov, že požadované nehnuteľnosti boli v minulosti v jeho vlastníctve. Uviedla, že vo výzve neboli uvedené žiadne parcelné čísla nehnuteľností, ktoré žalobca žiadal vydať ani tento zoznam nehnuteľností nebol pripojený k uvedenej výzve na vydanie nehnuteľností zo dňa 13.04.2006 a to i napriek tomu, že v čase podania výzvy boli všetky nehnuteľnosti v k.ú. Salka identifikované v katastri nehnuteľností na základe konania ZRPS z roku 1996 ako aj v konaniach ROEP, ktoré bolo v k.ú. Salka ukončené v roku 2003, resp. 2004.

38. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že žalovaný v 2. rade v celom rozsahu zotrváva na svojej doterajšej obrane a navrhuje aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalovanému v 2. rade priznal plnú náhradu trov konania, pripojil sa k obrane prezentovanej zástupkyňou žalovaného v 1. rade s tým, že žalobca doposiaľ nepreukázal, že je právnym nástupcom ostrihomského arcibiskupstva. Uviedol, že reštitučný zákon nedáva žiadnej cirkvi ani jej útvaru majúcom právnu subjektivitu právo rozhodovať o tom, ktorý subjekt si môže v rámci tej ktorej cirkvi uplatniť reštitučný nárok. Oprávnenú osobu definuje zákonodarca v reštitučnom zákone pričom je ňou cirkev alebo jej útvar majúci právnu subjektivitu, ktorý bol pôvodným pozemnoknižným vlastníkom nehnuteľností ohľadne ktorých je reštitúcia uplatnená a v prípade, že takéhoto útvaru už niet, je oprávnenou osobou jeho právny nástupca. Uviedol, že žalobca v priebehu celého konania nepreukázal žiadnu z podmienok, pre ktoré by súd v prípade ak by boli splnené všetky podmienky, mohol žalobe vyhovieť. Uviedol, že v čase podania výzvy na vydanie nehnuteľností nebol v uvedenej výzve uvedený zoznam týchto nehnuteľností podľa ich parcelných čísiel ani k výzve nebol pripojený zoznam nehnuteľností podľa parcelných čísiel, ktoré žalobca žalobou žiadal vydať.

39. Na uvedenom pojednávaní súd pripustil zmenu žaloby ohľadne vydania parcely registra „E“ č. XXXX/ X k.ú. R. o výmere 72.723 m2 miesto nesprávne uvedenej parcely registra „E“ č. XXXX/X k.ú. R. o výmere 56.810 m2.

40. Na uvedenom pojednávaní zástupca právneho zástupcu žalobcu uviedol, že sám reštitučný zákon vo svojich ustanoveniach ako pasívne legitimovaný subjekt stanovuje osobu alebo subjekt, ktorý nehnuteľnú vec spravuje alebo nehnuteľnú vec drží. Čo sa týka skutočnosti, že neboli preukázané listiny, ktoré by stanovovali alebo preukazovali kto bol pôvodným vlastníkom nehnuteľností uviedol, že v pôvodnej žalobe boli uvedené všetky dokumenty ktoré bolo možné na území Slovenskej republiky získať a ktoré svedčili o skutočnosti, že pôvodným vlastníkom v žalobe uvedených nehnuteľností bol právny zabezpečiť s poukazom na dobu, ktorá bola zákonom Federálneho zhromaždenia Československej federatívnej republiky. č 480/1991 označená ako doba neslobody pričom v tejto dobe štátny režim porušoval ľudské práva ako aj svoje vlastné zákony a vykonával svojvoľne úkony a preto s poukazom na tieto skutočnosti pri reštitučných veciach nastávajú situácie, že nie je v moci oprávnenej osoby zabezpečiť všetky dokumenty, ktoré by sa mali k veci vyskytovať. V tejto konkrétnej veci vstupuje do úvahy aj ďalšia skutočnosť a to skutočnosť vis major - zhorenie pozemnoknižnej vložky v k.ú. R. počas vojnových udalostí pričom žalobca zabezpečil len doklady, ktoré objektívne zabezpečiť mohol. Reštitučný zákon vo svojich ustanoveniach stanovuje, že povinná osoba má oprávnenej osobe povinnosť poskytnúť všetku súčinnosť tak aby bolo jej návrhu možné vyhovieť pričom túto svoju povinnosť si ani jeden zo žalovaných nesplnil a napriek tomuto ustanoveniu každý zo žalovaných vykonáva úkony takým spôsobom, aby bolo vydanie nehnuteľností oprávnenej osobe čo najviac skomplikované, resp. znemožnené. Čo sa týka dôkazov, žalobca vykonal všetky dožiadania aj na archívy v Maďarsku, pričom v podaní zo dňa 02.06.2014 označil dôkaz a požiadal súd aby doplnil dokazovanie dožiadaním na archív Magyar S. Leveltár pričom boli označené aj skupiny archívnych dokumentov. Predmetný dôkaz nebolo v moci žalobcu vykonať pričom tento dôkaz bol a je možné vykonať len cestou justičného orgánu. S poukazom na tieto skutočnosti nebolo možné zabezpečiť pozemnoknižnú vložku, prípadne iný dokument, z ktorého by explicitne vyplývalo pôvodné vlastnícke právo žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu a napriek tejto skutočnosti žalobca predložil dostatočné dôkazy na to, aby bol považovaný za žalobcu k žalovaným nehnuteľnostiam. Uviedol, že žiada aby súd vykonal dožiadania na archív Magyar S. Leveltár L. F. tér 1014 Budapešť, Maďarsko, ktoré navrhol na pojednávaní dňa 02.06.2014.

41. Na uvedenom pojednávaní poverená zástupkyňa žalovaného v 1. rade uviedla, že z ust. § 4 zákona č. 161/2005 Zb. vyplýva, že povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve SR, obce alebo nehnuteľnú vec drží. V danom prípade predmetné nehnuteľnosti nie sú ani vo vlastníctve SR ani vo vlastníctve obce ale patria neznámym vlastníkom, ktorých podľa zákona č. 330/1991 Zb. zastupuje Slovenský pozemkový fond.

42. Právny zástupca žalovaného v 2. rade sa vo veci vyjadril mailovým podaním zo dňa 26.01.2018 a uviedol, že žalobca si žalobou uplatnil reštitučný nárok podľa zákona č. 161/2005 Z.z. pričom žiadal vrátiť pozemky nachádzajúce sa v k.ú. R., o ktorých vyhlásil, že boli vo vlastníctve Ostrihomského arcibiskupstva a ktoré číselne označil bez uvedenia, či toto číselné označenie sa vzťahuje na parcely podľa pozemkovej knihy alebo ide o parcely katastra nehnuteľností bez akejkoľvek bližšej špecifikácie týchto parciel, ktoré by umožňovali ich identifikáciu. Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že tieto parcely v minulosti štát odňal Ostrihomskému arcibiskupstvu bez dôvodu a bez náhrady pričom uviedol, že nedisponuje listinnými dôkazmi preukazujúcimi pôvodné vlastníctvo Ostrihomského arcibiskupstva ani dokladmi preukazujúcimi odňatie vlastníctva bez náhrady. Uviedol, že po úprave petitu a pripustení čiastočného späťvzatia žaloby sa žalobca voči žalovaným domáha aby títo spoločne a nerozdielne vydali a navrátili žalobcovi vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX k.ú. R. vo vlastníctve neznámych osôb v správe žalovaného v 1. rade a tiež nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX k.ú. R. ako parcela registra „E“ č. XXXX/X orná pôda o výmere 56810 m2 vo vlastníctve Obce R.. Uviedol, že obranu žalovaného možno zhrnúť do nasledovných námietok: 1. nedostatok, resp. nepreukázanie vecnej aktívnej legitimácie žalobcu, 2. nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaných, 3. nepreukázanie reštitučného titulu, 4. nespôsobilosť požadovaných pozemkov na vydanie, 5. prekluzia reštitučného nároku, 6. neexistencia právnej povinnosti žalovaných uzavrieť so žalobcom dohodu o vydaní nehnuteľností, 7. nevykonateľnosť žalobného petitu. Uviedol taktiež, že žalobca nepreukázal svoju vecnú aktívnu legitimáciu ani pasívnu legitimáciu žalovaných v 1. a 2. rade v konaní pričom žalovaní túto pasívnu legitimáciu nemajú. Žalobca nepreukázal ani reštitučný titul podľa § 3

zákona č. 161/2005 Z.z., ktorý by umožňoval domáhať sa uzavretia dohody o vydaní nehnuteľnej veci, poukázal na ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. a pokiaľ sa žalobca domáha vydania vlastníctva k zastavaným plochám a záhradám, ide o pozemky nespôsobilé na vydanie a poukázal na to, že výzva na vydanie nehnuteľností je právnym úkonom a preto sú s ňou späté a od nej sa odvíjajú konkrétne práva a povinnosti oprávnenej a povinnej osoby v prípade vlastníka dotknutých nehnuteľností a náležitosti výzvy sú obsiahnuté v zákone č. 161/2005 Z.z. a v Občianskom zákonníku. Uviedol, že žalobca vo výzve, ale ani do 30.04.2006 nepreukázal, že je oprávnenou osobou a preto je jeho nárok na vydanie nehnuteľností prekludovaný a poukázal na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR XXCdo/XXX/ XX, podľa ktorého povinná osoba má povinnosť uzavrieť s oprávnenou osobou dohodu o vydaní veci len vtedy, pokiaľ oprávnená osoba učiní písomnú výzvu na vydanie a súčasne preukáže všetky zákonné predpoklady. Uviedol, že výzva na vydanie nehnuteľností je podkladom na uzavretie dohody o vydaní nehnuteľností, ktorá je podkladom pre rozhodnutie príslušného orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností o vklade vlastníckeho práva v prospech oprávnenej osoby do katastra nehnuteľností, pričom oprávnená osoba je povinná špecifikovať vo svojej výzve nehnuteľnosti tak aby povinná osoba mohla posúdiť dôvodnosť reštitučného nároku a uzavrieť s oprávnenou osobou dohodu o vydaní nehnuteľností, ktorá musí byť spôsobilou na zápis do katastra nehnuteľností, t.j. musí obsahovať popis nehnuteľností v rozsahu požadovanej zákonom o katastri nehnuteľností a to označenie parcely E KN alebo C KN, číselné označenie, druh a výmeru pozemku pričom žalobca v danom prípade tak neučinil ani vo výzve na vydanie nehnuteľností ani do 30.04.2006 a ani v žalobe ani neskôr do 25.10.2011. Uviedol tiež, že povinnosť povinnej osoby uzavrieť s oprávnenou osobou dohodu o vydaní nehnuteľností je podmienená tým, že oprávnená osoba uplatní svoj nárok včas, preukáže splnenie podmienok na vydanie nehnuteľností do 30.04.2006 a ak sa tak nestane, povinnej osobe povinnosť uzavretia dohody o vydaní nehnuteľností nevznikne a preto nevznikne ani právo oprávnenej osoby domáhať sa splnenia tejto povinnosti v súdnom konaní. Taktiež namietal nevykonateľnosť žalobcom navrhovaného petitu keďže vzhľadom na neexistenciu bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných k predmetným nehnuteľnostiam nemôžu títo byť zaviazaní na ich vydanie spoločne a nerozdielne ani v prípade ak by ich vlastnili. Uviedol, že ak by boli splnené podmienky pre uzavretie dohody o vydaní nehnuteľností a nedošlo by k uzavretiu dohody o vydaní nehnuteľností zo strany povinnej osoby dobrovoľne, právne účinným prostriedkom domáhania sa ochrany práv oprávnenej osoby je žaloba o uloženie povinnosti prejavu vôle predmetnú dohodu uzavrieť podľa § 229 CSP. Žalobcom navrhovaný rozsudok je nevykonateľný lebo nim nie je žalovaným v 1. a 2. rade uložená povinnosť uzavrieť so žalobcom dohodu o vydaní nehnuteľností podľa § 5 zákona č. 161/2005 Z.z. a nie je spôsobilý ani samostatného zápisu záznamom lebo nejde o rozsudok, že žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Napokon uviedol, že je nevykonateľná i časť petitu žaloby, ktorou sa žalobca domáha bližšie nešpecifikovanej dokumentácie prislúchajúcej k pozemkom keďže je neurčitý a nezrozumiteľný.

43. Podľa § 2 odsek 1, 2 Zákona č. 161/2005 Z.z., vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria a) poľnohospodársku pôdu, b) hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti, c) lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním, d) podiely spoločnej nehnuteľnosti. Právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam podľa odseku 1 môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8. mája 1945, židovským náboženským obciam od 2. novembra 1938 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 3.

Podľa § 3 odsek 1, 3 Zákona č. 161/2005 Z.z., oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo k nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe a) odňatia bez náhrady postupom podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. 34/1945 Zb. SNR o poštátnení školstva na Slovensku, nariadenia Slovenskej národnej rady č. 47/1945 Zb. SNR o poštátnení majetku pri školách poštátnených nariadením Slovenskej národnej rady č. 34/1945 Zb. SNR a nariadenia Slovenskej národnej rady č. 80/1945 Zb. SNR o poštátnení internátov, b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 185/1948 Zb. o poštátnení liečebných a ošetrovacích ústavov a o organizácii štátnej ústavnej liečebnej starostlivosti, c) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k poľnohospodárskej a lesnej pôde), d) darovacích zmlúv o prevode nehnuteľností uzavretých darcom v tiesni, e) kúpnych zmlúv o prevode nehnuteľností uzavretých v tiesni za nápadne nevýhodných

podmienok, f) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená, g) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady, h) prevzatia bez právneho dôvodu, i) prevzatia podľa opatrenia Povereníctva financií a Povereníctva školstva a kultúry z 20. apríla 1960 č. 53/774/60 a rozhodnutia Mestského národného výboru v Bratislave, finančného odboru z 10. januára 1961 č. 293/1961 v spojení s rozhodnutím Obvodného národného výboru Bratislava-Staré Mesto z 27. februára 1961, j) zákona č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov a zákona č. 2/1958 Zb. SNR o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov. S lesnými pozemkami sa vydajú aj investičné lesné cesty alebo ich časti podľa osobitného predpisu vybudované z prostriedkov štátu. Nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe s dokumentáciou, ktorá k tejto prislúcha.

Podľa § 4 odsek 1 Zákona č. 161/2005 Z.z., povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec drží.

Podľa § 5 odsek 1, 2 Zákona č. 161/2005 Z.z., právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam môže uplatniť oprávnená osoba písomnou výzvou voči povinnej osobe do 30. apríla 2006, ak v tejto lehote preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniká. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od doručenia písomnej výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnej veci. Ak k prechodu vlastníctva bude potrebné vykonať úkony podľa osobitného predpisu, začína plynúť táto lehota po vykonaní týchto úkonov.

Podľa § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

44. Súd po oboznámení sa so žalobou a s vyššie uvedenými dokladmi založených v spise, na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení zistil, že žaloba nie je dôvodná. Z vyššie uvedených dokladov založených v spise mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu Rímskokatolícka cirkev bratislavsko-trnavská arcidiecéza, Trnava vyzval žalovaných v 1. a 2. rade včas podanou výzvou zo dňa 13.04.2006, ktorá bola žalovaným v 1. a 2. rade doručená dňa 21.04.2006 k navráteniu vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzali v k.ú. Salka pričom v uvedených výzvach právny predchodca žalobcu neuviedol ani čísla parciel, ktoré žiada vydať, ani ich druh ani ich výmeru, neuviedol či žiada vydať parcely registra „C“ alebo „E“ a neuviedol ani číslo pozemnoknižnej vložky ani číslo listu vlastníctva, na ktorých by mali byť nehnuteľnosti, ktoré žalobca žiadal vydať zapísané. K uvedenej výzve právny predchodca žalobcu nepripojil žiadne doklady, ktoré by preukazovali skutočnosti ním tvrdené, t.j. že predmetné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu alebo obce podľa Zákona č. 142/1947 Zb. a nepreukázal ani iný spôsob prechodu vlastníctva na štát alebo obce k požadovaným nehnuteľnostiam podľa § 3 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z., a túto skutočnosť nepreukázal ani v priebehu celého konania. Z dokladu, ktorý žalobca pripojil k žalobe, t.j. pozemnoknižnej žiadosti povereníctva pôdohospodárstva pozemkovej reformy v Bratislave zo dňa 25.06.1948 adresovanej Okresnému súdu v Parkane (Štúrovo) je len zrejmé, že povereníctvo zamýšľa nehnuteľnosti tam uvedené prevziať a že tento majetok je predmetom revízie podľa zákona č. 142/1947 Zb., pričom na strane 2 uvedenej pozemnoknižnej žiadosti (čl. 175) sú prečiarknuté vložky č. XXXX k.ú. H. a vložka č. X k.ú. R.. Z uvedených dokladov teda

nie je zrejmé či predmetom revízie boli aj nehnuteľnosti v k.ú. obce R.. Pochybnosť o tom, akým spôsobom prešli pozemky vo vlastníctve Rímskokatolíckej cirkvi na štát dovodzuje aj výmer Okresnej správnej komisie v Štúrove zo dňa 28.05.1949 č. XXX-XX/X-XXXX (čl. 479), ktorým bolo rozhodnuté o výkupe Rímskokatolíckej cirkvi v R. o celkovej výmere 64 ha 27 árov s tým, že jeden ha sa prenecháva Rímskokatolíckej cirkvi v R.. V uvedenom výmere sa uvádza, že tento bol vydaný podľa § 10 ods. 1 zákona č. 46/1948 Zb., t.j. podľa Zákona o druhej pozemkovej reforme. Žalobca teda jednoznačne nepreukázal, akým spôsobom a kedy nehnuteľnosti, ktorých vydania so domáhal, prešli na štát. S prihliadnutím na uvedené súd s poukazom na ustanovenia § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka považoval uvedenú výzvu na vydanie nehnuteľností za neurčitú, a teda neplatnú a takáto výzva nemohla byť v žiadnom prípade podkladom pre uzavretie dohody o vydaní žalobcom požadovaných nehnuteľností tak ako to predpokladá ust. § 5 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z.z. a to aj v prípade, ak by žalovaní v 1. a 2. rade boli ochotní, resp. chceli takúto dohodu o vydaní nehnuteľností uzavrieť.

45. Skutočnosť, že pozemnoknižná vložka v k.ú. R. bola počas vojny zničená tak ako to vyplýva z vyššie uvedených dokladov založených v spise (čl. 431, 435 a 463) nezbavovala žalobcu, resp. právneho predchodcu žalobcu aby žalovaní v 1. a 2. rade zaslali určitú výzvu na uzavretie dohody o vydaní nehnuteľností tak aby bola zapísateľná do katastra nehnuteľností s údajmi tak ako to vyžaduje ust. § 42 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z. a ust. § 39 vyhlášky č. 79/1996 Z.z. Na základe uvedeného mal súd za to, že žalobca sám spôsobil to, že nehnuteľnosti, ktorých vydania sa domáhal, nebolo možné vydať.

46. Konajúci súd nevykoval žalobcom navrhované dokazovanie, a to dožiadaním na dožiadaný súd v Maďarsku za účelom zabezpečenia pozemnoknižnej vložky k.ú. R. keďže z vyššie uvedených dokladov na čl. XXX, XXX a XXX mal súd preukázané, že táto pozemková kniha bola zničená a z týchto skutočností vychádzal pri rozhodovaní aj Pozemkový úrad Nové Zámky vo svojom rozhodnutí č. 54/96 zo dňa 05.08.1996 keď schválil zjednodušený register pôvodného stavu k nehnuteľnostiam v extraviláne pre k.ú. R. (čl. 428).

47. Konajúci súd mal za to, že žalobca v priebehu celého konania nepreukázal jednoznačne, že nehnuteľnosti, ktoré špecifikoval v žalobe, t.j. parcely č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX k.ú. R. boli vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcu Ostrihomského arcibiskupstva. Po upresnení petitu žaloby, ktorú súd pripustil dňa 25.10.2011 a po upresnení žaloby na pojednávaní dňa 29.01.2018 ohľadne parcely registra „E“ č. XXXX/X k.ú. R. sa žalobca domáhal vydania nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. R. vo vlastníctve neznámych vlastníkov v správe Slovenského pozemkového fondu s tým, že ide o parcely registra „E“ č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX/X o celkovej výmere 485943 m2. Z uvedeného LV je teda zrejmé, že uvedené nehnuteľnosti nemá vo vlastníctve, v držbe ani v správe žalovaný v 2. rade a súd preto aj z tohto dôvodu žalobu voči žalovanému v 2. rade pre nedostatok pasívnej legitimácie na jeho strane zamietol. Z LV č. 932 k.ú. R. (čl. 596) mal súd preukázané, že na základe vyššie uvedeného rozhodnutia Pozemkového úradu Nové Zámky č. 54/96 v prospech žalobcu bola zapísaná parcela registra “E“ č. XXXX orná pôda o výmere 125189 m2.

48. Z upraveného žalobného petitu žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha aby žalovaní v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne vydali žalobcovi nehnuteľnosti, ktorých vydania sa domáha. Konajúci súd mal za to, že v danom prípade neboli splnené podmienky na to aby súd takto formulovanej žalobe vyhovel keďže v priebehu celého konania nebolo preukázané, že by žalovaní v 1. a 2. rade spoločne držali, resp. užívali alebo mali v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcom požadované nehnuteľnosti. Aj keby bolo v priebehu konania preukázané, že žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi žalobcom požadovaných nehnuteľností, mohol by sa žalobca domáhať len vydania spoluvlastníckych podielov a to len v rozsahu a voči tomu zo žalovaných, komu svedčí spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti. Preto aj táto skutočnosť bola dôvodom pre zamietnutie žaloby.

49. Tak ako vyplýva z vyššie uvedeného, konajúci súd teda žalobu žalobcu zamietol z viacerých dôvodov, a to z dôvodu 1. že žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu v konaní nakoľko nepreukázal, že predmetné nehnuteľností, ktorých vydania sa domáhal, boli vo vlastníctve Rímskokatolíckej cirkvi. 2. nepreukázal spôsob odňatia tohto vlastníctva tak ako je to uvedené v § 3 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. 3. výzva

na vydanie nehnuteľných vecí bola neurčitá a s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná, keďže neobsahovala čísla parciel, ktoré žalobca žiada vydať, ani ich druh ani ich výmeru, výzva neobsahuje údaje o tom či žalobca žiada vydať parcely registra „C“ alebo „E“, výzva neobsahovala ani číslo pozemnoknižnej vložky ani číslo listu vlastníctva, na ktorých by mali byť nehnuteľnosti, ktoré žalobca žiadal vydať zapísané pričom k uvedenej výzve neboli pripojené žiadne doklady, ktoré by preukazovali skutočnosti ním tvrdené, t.j. že predmetné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu alebo obce niektorým zo spôsobom podľa § 3 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. 4. nebola preukázaná pasívna legitimácia žalovaného v 2. rade keďže nehnuteľnosti, ktorých vydania sa žalobca domáhali, boli ku dňu účinnosti zákona v správe žalovaného v 1. rade tak ako je to zrejmé z LV č. 900 k.ú. R.. 5. vzhľadom na neexistenciu bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. a 2. rade k žalobcom požadovaným nehnuteľnostiam nebolo možné žalobe vyhovieť keďže žalobca sa domáhal vydania požadovaných nehnuteľností od žalovaných v 1. a 2. rade tak aby tieto vydali spoločne a nerozdielne.

50. Čo sa týka parciel č. registra „E“ č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX k.ú. R., ktoré žalobca žiadal vydať, súd vzhľadom na späťvzatie žaloby ohľadom týchto parciel zo strany žalobcu na pojednávaní dňa 25.10.2011 konanie zastavil s poukazom na ust. § 145 ods. 2 CSP.

51. Súd o trovách tohto konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pričom podľa ustanovenia § 262 odsek 1, 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

52. Keďže žalovaný v 1. rade bol v konaní úspešný, keďže súd žalobu zamietol a konanie vo zvyšnej časti zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby zo strany žalobcu, súd žalovanému v 1. rade priznal s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 náhradu trov konania, pričom žalobca procesne zavinil, že konanie muselo byť v časti zastavené. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

53. Keďže žalovaný v 2. rade bol v konaní taktiež úspešný, keďže súd žalobu zamietol a konanie vo zvyšnej časti zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby zo strany žalobcu, súd žalovanému v 2. rade priznal s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 náhradu trov konania, pričom žalobca procesne zavinil, že konanie muselo byť v časti zastavené. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutia smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Žalobu v odvolacom konaní nemožno meniť.