Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Csp/206/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČO: 247 851 99, právne zastúpeného JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, ŠMÍDA Advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, IČO: 47 255 773, proti žalovanému U. U., A.. XX.XX.XXXX, bytom U. X, XXX XX F., o zaplatenie 1 792,24 eura s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.12.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia 1 792,24 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 792,24 eura od 01.04.2016 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. 2. V žalobe tvrdil, že žalovaný a právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej len „SLSP“) uzatvorili dňa 02.07.2007 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla SLSP žalovanému bezúčelový úver vo výške 3 053,84 eura (92 000 Sk). Žalovaný sa zaviazal splácať úver formou 120 mesačných splátok po 46,57 eura (1 403 Sk) vždy k 20. dňu v mesiaci. Úrok bol dohodnutý vo výške 12,35 % ročne, celkové náklady spojené s úverom predstavovali 2 534,55 eura (76 356,14 Sk) a to do 20. 6. 2017. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť tak činila 5 588,40 eura (168 356,14 Sk). Úver bol čerpaný v plnej výške. Vzhľadom k tomu, že žalovaný úver nehradil tak ako sa v zmluve zaviazal, SLSP výzvou zo dňa 8. 9. 2014 vyzvala žalovaného k úhrade a upozornila ho na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru, ale keďže žalovaný výzve nevyhovel, SLSP úver dňa 3. 10. 2014 zosplatnila. Pohľadávka vrátane príslušenstva bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29. 10. 2014. Žalovanému bola zmena veriteľa oznámená listom zo dňa 11. 11. 2014. Žalovaný do dňa postúpenia pohľadávky na súčasného veriteľa uhradil čiastku 1 668,82 eura, ktorá bola započítaná vo výške 1 346,88 eura na istinu pohľadávky a vo výške 321,94 eura na príslušenstvo pohľadávky. Dňa 08.01.2016 uzatvorili žalobca a žalovaný „Splátkovú dohodu“. Predmetom urovnania bolo odstránenie spornosti a pochybnosti ohľadom úrokov z dlhu. Na základe uvedenej dohody sa pôvodný záväzok vo výške 2 085,67 eura nahrádza novým záväzkom vo výške 2 002,24 eura. Na základe dohody došlo jednoznačne v prospech žalovaného ku zníženiu jeho dlhu. Žalovaný sa tak zaviazal uhradiť čiastku 2 002,24 eura spolu so zmluvným úrokom vo výške 6 % ročne. Celkovo sa tak žalovaný zaviazal uhradiť 2 154,48 eura a to formou 31 mesačných splátok. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nehradil dlh tak ako sa zaviazal, t.j. v dohodnutých termínoch a výške splátok, tak celý dlh sa stal v súlade s bodom 8. v dôsledku omeškania žalovaného so splátkou splatnou dňa 31. 3. 2016 splatným v uvedený deň. Žalovaný po dátume splatnosti k dnešnému dňu neuhradil nič. Celková dlžná čiastkach predstavovala ku dňu ukončenia dohody 1 792,24 eura.

3. Žalobca ako dôkaz označil: zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, všeobecné obchodné podmienky SLSP, zostava prehľadu úhrad nad archívom, výzva zo dňa 8. 9. 2014, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 6. 10. 2014 spolu s neprevzatou zásielkou, zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE spolu s prílohou, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 11. 11. 2014, splátkovú dohodu zo dňa 08.01.2016, štandardný formulár pre informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 8. 1. 2016, upozornenie na možnosť zosplatnenia zo dňa 14. 9. 2016 spolu s podacím hárkom, zosplatnenie dlhu zo dňa 10. 11. 2016 spolu s podacím hárkom a výpis z obchodného registra žalobcu. 4. Žalovaný žiadne prostriedky procesnej obrany nevyužil a k žalobe sa písomne nevyjadril napriek tomu, že žaloba spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie mu boli doručené do vlastných rúk dňa 16.03.2017. 5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalobca. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, pričom svoju neúčasť písomne neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania. Z tohto dôvodu súd pojednával v zmysle § 180 v neprítomnosti žalovaného. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci: 6. Dňa 2. 7. 2007 bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu SLSP ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 92 000 Sk (3053,84 eura) žalovanému. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá 12,35 % ročne, spôsob poskytnutia úveru: jednorázovo bezhotovostne, spracovateľský poplatok: 2000 Sk (66,39 eura) z prostriedkov úveru, poplatok za správu úveru 60 Sk (1,99 eura) mesačne, výška splátky 1403 Sk (46,57 eura), splatnosť prvej splátky istiny 20. 7. 2007, počet splátok 120, periodicita a splatnosť splátok istiny: mesačne, k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru 20. 6. 2017, splatnosť úrokov: mesačne, v posledný deň kalendárneho mesiaca, spôsob splácania: inkasným spôsobom z inkasného účtu, ročná percentuálna miera nákladov bola 15,17 %. 7. Podľa bodu 7.6.1. písm. a) všeobecných obchodných podmienok SLSP, ak dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta, alebo ak je klient v omeškaní so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako 3 mesiace, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. 8. Podľa bodu 19.16. všeobecných obchodných podmienok SLSP, klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi, a to bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasné, splatné, nesplatné, premlčané alebo nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek svoje záväzky voči klientovi. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej len s predchádzajúcim písomným súhlasom banky; predchádzajúci písomný súhlas banky nie je potrebný, pokiaľ sa zriaďuje záložné právo k pohľadávkam klienta ako záložcu voči banke v prospech banky ako záložného veriteľa. V prípade, že klient je spotrebiteľom v zmysle osobitného právneho predpisu, tak banka nebude bezdôvodne súhlas odopierať. 9. Zo zostavy prehľadu úveru nad archívom vyplýva, že žalovaný čerpal úver v celkovej výške 3053,84 eura, uhradil celkom 1668,82 eura, z toho suma 1 346,88 eura bola započítaná na istinu a suma 321,34 eura na príslušenstvo. 10. Výzvou zo dňa 08. 9. 2014 vyzvala SLSP žalovaného na splatenie omeškaných splátok vo výške 589,34 eura. Zároveň žalovaného upozornila, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy v lehote 15 dní od doručenia výzvy, SLSP pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky. V spise sa nenachádza dôkaz o tom, že výzva bola doručená, resp. doručovaná žalovanému. 11. Listom zo dňa 6. 10. 2014 SLSP oznámila žalovanému, že nastal prípad porušenia zmysle bodu 7.6.1. písm. a) všeobecných obchodných podmienok, t.j. omeškanie so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako 3 mesiace. Na základe uvedeného SLSP oznámila, že ku dňu 3. 10. 2014 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa pohľadávka zo zmluvy o úvere stala splatnou v celom rozsahu. Ku dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavuje pohľadávka sumu vo výške 1977,33 eura. Oznámenie o zosplatnení bolo doručované žalovanému, pričom zásielka sa vrátila SLSP ako neprevzatá v odbernej lehote. 12. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 29.10.2014 uzatvorenou medzi SLSP ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu na žalobcu. Postúpenie pohľadávky voči žalovanému vyplýva z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky na čl. 18. 13. Listom zo dňa 11.11.2014 SLSP oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu. V spise sa nenachádza dôkaz o doručovaní, resp. doručení oznámenia žalovanému.

14. Dňa 8. 1. 2016 žalobca ako veriteľ a žalovaný ako klient uzatvorili splátkovú dohodu, v ktorej veriteľ vyhlásil, že nadobudol pohľadávku od SLSP na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29. 10. 2014 vyplývajúcu zo zmluvy č. XXXXXXXXX vo výške 2 085,67 eura. Veriteľ a klient sa dohodli, že vyššie uvedený záväzok sa nahrádza záväzkom novým a doterajší záväzok v celom rozsahu zaniká. Klient je povinný plniť nový záväzok vo výške stanovenej v bode 3 písm. a) tejto dohody vo výške 2002,24 eura. V bode 2 splátkovej dohody veriteľ súhlasil s tým, že jeho pohľadávka bude klientom hradená v splátkach. V súvislosti s tým sa zmluvné strany dohodli, že pohľadávka bude navýšená o zmluvné úroky vo výške dohodnutej v bode 3 tejto dohody, ktoré budú vypočítané z celej pohľadávky patriacej veriteľovi za celú dobu trvania tejto dohody. Táto dohoda sa uzatvára na dobu určitú od 30. 11. 2015 do 31. 5. 2018, t.j. do dátumu určenému k úhrade poslednej splátky v súlade s harmonogramom platieb, čo znamená do úplného uhradenia pohľadávky, príslušenstva a všetkých súvisiacich práv. Zmluvné strany berú na vedomie, že táto dohoda má charakter spotrebiteľského úveru poskytovaného vo forme odloženej platby a pre účely tejto dohody sa maximálnou výškou úveru rozumie čiastka vo výške 2154,48 eura. Účelom úveru je úhrada pohľadávky veriteľa v splátkach prijateľných pre klienta. Podľa bodu 3 dohody, na základe tejto dohody sa klient zaväzuje uhradiť čiastku 2154,48 eura, ktorá sa skladá z a) čiastky vo výške 2002,24 eura z titulu pohľadávky uvedenej bode 1 posledná veta dohody, b) čiastky 152,24 eura z titulu zmluvných úrokov zodpovedajúcich úrokovej sadzbe uvedenej v bode 4 a 5 dohody. Podľa bodu 4 dohody, klient sa zaväzuje uhradiť žalobcovi zmluvný úrok vo výške 6 % ročne. Táto sadzba je nemenná po celú dobu splácania. Z tejto dohody nevyplývajú žiadne ďalšie poplatky ani ďalšie doplnkové služby. Ročná percentuálna miera nákladov činí 6,16 %. V RPMN je zahrnutý úrok z úveru vo výške podľa dohody. V zmysle bodu 6 dohody, pohľadávka veriteľa vrátane zmluvného úroku bude uhradená pravidelnými mesačnými splátkami (1. - 30. splátka vo výške 70 eur a 31. splátka vo výške 54,48 eura), pričom prvá splátka bola splatná 30. 11. 2015 a posledná splátka 31. 5. 2018. 15. Listom zo dňa 14. 9. 2016 žalobca upozornil žalovaného na možnosť zosplatenia úveru z dôvodu omeškania s úhradou splátky splatnej dňa 29. 2. 2016 o viac ako 3 mesiace. Ako vyplýva z poštového podacieho hárku, upozornenie bolo doručované žalovanému dňa 14. 9. 2016. 16. Listom zo dňa 10. 11. 2016 žalobca oznámil žalovanému, že dlh vo výške 1712,24 eura bol zosplatnený z dôvodu neuhradenia záväzku, nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splátkou splatnou dňa 31. 3. 2016. Oznámenie o zosplatnení bolo doručované žalovanému dňa 11. 11. 2016. 17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 18. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozume zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 19. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Z. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 52 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. 20. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok (ďalej len „Zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 21. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu SLSP a žalovaným došlo k vzniku zmluvného vzťahu, ktorý má spotrebiteľský charakter, konkrétne ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. V danom prípade právny predchodca žalobcu je obchodnou spoločnosťou (bankou), pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti) je poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaný pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 22. V konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver, ktorý žalovaný nesplácal riadne a včas, čo malo za následok, že SLSP mala výzvou zo dňa 08.09.2014 upozorniť žalovaného na možnosť zosplatnenia celého úveru. Doručenie, resp. dôkaz o doručovaní výzvy na úhradu dlžnej sumy neboli v konaní preukázané. Následne keďže žalovaný si naďalej neplnil svoje zmluvné povinnosti, SLSP listom zo dňa 06.10.2014 oznámila žalovanému, že úver sa stal ku dňu 03.10.2014 splatným v celom rozsahu. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu na žalobcu. 23. Žalobca si pohľadávku pôvodného veriteľa uplatňuje z titulu postúpenia pohľadávky. Súd sa preto zaoberal otázkou, či k postúpeniu pohľadávky SLSP na žalobcu došlo zákonom predpokladaným spôsobom, t. j. platne, a teda, či je žalobca v tomto spore aktívne vecne legitimovaný. 24. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu jeho žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom konania.

25. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami s ňou spojenými). Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. 26. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách účinnom v čase postúpenia pohľadávky. Podľa tohto ustanovenia môže byť banková pohľadávka alebo jej časť postúpená, ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.) omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/XXX/XXXX). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru Národnej banky Slovenska ako centrálnej banky. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525, alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje (alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy. 27. Konajúci súd v danom prípade dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom uplatneného nároku voči žalovanému z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané doručenie upozorňujúcej výzvy žalovanému pred postúpením pohľadávky na žalobcu. V danom prípade žalobca v žalobe a dokonca ani na pojednávaní netvrdil a už vôbec nepreukázal, že jeho právny predchodca zaslal žalovanému výzvu pred postúpením pohľadávky. Súd zdôrazňuje vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti konania, že v sporovom konaní je to žalobca, kto je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoju žalobu a z ktorých vyvodzuje svoje právne postavenie. Dôkazným bremenom sa pritom rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba prijať iné právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. V danom prípade žalobca nepreukázal doručenie, resp. doručovanie výzvy pred postúpením pohľadávky žalovanému. 28. Tvrdenie žalobcu, že ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách sa týka výlučne ochrany bankového tajomstva nemôže obstáť. Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že právo banky na postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi tretej osobe vznikne až po splnení zákonných podmienok, t.j. omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní napriek písomnej výzve na plnenie. Účelom uvedeného ustanovenia je ochrana klientov pred postúpením pohľadávky voči nim pred postúpením na subjekty, ktoré nepodliehajú dohľadu národnej banky. Zákonné predpoklady na vznik práva postúpiť pohľadávku musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Postúpenie pohľadávky napriek nesplneniu zákonných podmienok predstavuje postup v rozpore so zákonom, ktorý má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok (vo vzťahu k tejto pohľadávke) podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa súdu predstavuje uvedené ustanovenie špeciálnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej úprave postúpenia pohľadávky v Občianskom zákonníku. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že predmetné ustanovenie má charakter len ochrany bankového tajomstva, pretože i keď je zaradené v časti Zákona o bankách upravujúcou bankové tajomstvo, podľa obsahu nejde len o bankové tajomstvo v zmysle úpravy podmienok sprístupnenia neverejných informácií o klientovi tretej osobe, ale o nadobudnutie pohľadávky a všetkých práv s ňou spojených, čo jednoznačne presahuje inštitút bankového tajomstva (zaradenie ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách do časti o bankovom tajomstve považuje súd za nedôslednosť zákonodarcu, čo potvrdila aj neskoršia úprava, pretože s účinnosťou od 10.06.2013 došlo zákonom č. 132/2013 Z. z. k zmene označenia uvedenej časti zákona na „ochrana klientov a bankové tajomstvo“). Z vykonaného dokazovania nevyplýva doručenie písomnej výzvy na plnenie žalovanému pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok, táto zmluva je tak v časti postúpenia spornej pohľadávky voči žalovanému na žalobcu neplatná pre rozpor so zákonom,

pretože bez preukázania doručenia písomnej výzvy na plnenie žalovanému pred uzavretím uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok nebolo v prejednávanom spore preukázané splnenie zákonných podmienok na postúpenie pohľadávky voči žalovanému z uzavretej zmluvy na žalobcu ako tretiu osobu; žalobca preto spornú pohľadávku od pôvodného veriteľa zmluvou o postúpení pohľadávok platne nenadobudol. K platnému postúpeniu pohľadávky nemohlo dôjsť ani na základe bodu 19.16 všeobecných obchodných podmienok SLSP, ktoré neboli individuálne dojednané žalovaným, keďže sú súčasťou vopred pripravenej dokumentácie banky bez možnosti žalovaného nejakým spôsobom ovplyvniť ich znenie. 29. Súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor Krajského súdu v Trnave vyslovený v rozsudku sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, podľa ktorého pre vyslovenie postupiteľnosti pohľadávky banky z titulu spotrebiteľského úveru je nevyhnutné dodržanie postupu podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., pod následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, konkrétne ustanovením § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok, keď s každou pohľadávkou banky voči klientovi sú neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk (v zmysle § 27 a nasl. Zákona o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). 30. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky z úverovej zmluvy zo SLSP na žalobcu, žalobca nemohol platne uzatvoriť so žalovaným splátkovú dohodu. V danom prípade je teda predmetná splátková dohoda nulitným právnym úkonom. Na takýto úkon súd nemohol prihliadnuť, naopak, hľadí sa na neho, ako keby nebol nikdy urobený. 31. Súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok vo vzťahu k spornej pohľadávke voči žalovanému. 32.Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 33. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V danom prípade úspešnému žalovanému žiadne preukázateľné trovy nevznikli ani si ich neuplatnil, preto súd rozhodol, že nárok na náhradu trov konania žalovanému nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).