Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoE/7/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: S. L. K., s.r.o., S. 2, C., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. B. L., s.r.o., so sídlom E. XX, C., proti povinným: 1/ S. S., bytom S. XXX/X, Z. a 2/ Z. Z., bytom D. XXX/XX, Q. K.7, o vymoženie 6.543,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 18. augusta 2017, č. k. 10Er/1141/2015-76, takto

rozhodol:

I. Návrh oprávneného zo dňa 13.09.2017 na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u je a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Z odôvodnenia vyplýva, že súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie na vymoženie 6.543,20 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V., č. k. 1Zm 405/2013-11, zo dňa 24.06.2014. Dňa 25.01.2016 bolo súdu doručené podanie oprávneného (doručené súdnemu exekútorovi dňa 22.01.2016), ktorým doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku o opis rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Súd citoval ust. § 243h ods. 1, § 243f ods. 1,3,4,6, § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, § 17 ods. 3 zákona č. 127/2010 Z.z. ( správne 129/2010 Z.z.) a skúmal, či právny vzťah medzi účastníkmi konania, ktorý zakladá nárok oprávneného, je spotrebiteľského charakteru. Zo samotného exekučného titulu vyplývalo, že tento bol vydaný na podklade zmenky. Zmenkový platobný rozkaz bol vydaný výlučne na podklade originálu zmenky, bez toho, aby súd skúmal dôvod (kauzu) zmenky. Vystavením zmenky došlo k zabezpečeniu poskytnutého spotrebného úveru. Súd uviedol, že z pripojeného zmenkového spisu OS Bratislava V. č. k. 1Zm/405/2013, ako aj z exekučného titulu jednoznačne vyplývalo, že súd sa v základnom konaní nezaoberal skúmaním kauzy zmenky, preskúmaval len formálne náležitosti zmenky, avšak nepreskúmaval zabezpečený nárok. V konaní tak nebolo prihliadnuté na ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa spotrebiteľských právnych vzťahov a na ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd skonštatoval, že v základnom konaní preto nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, či rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Z listinných dôkazov predložených oprávneným (ani z pripojeného spisu) nevyplývalo, že by sa súd v základnom konaní zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania. Súd uzavrel, že v danej exekučnej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod sa zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP, preto súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie uvedeného ustanovenia v spojení s § 243f ods. 4 EP. Navyše, podľa § 17 ods. 3 zákona č. 127/2010 Z. z. (správne 129/2010 Z.z.) o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru, súd uviedol, že nebolo možné splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Z uvedeného vyplývalo, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že

vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky a obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky a tiež na rozpor s dobrými mravmi a so zákonom. Z uvedeného dôvodu exekučný súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a dodal, že o trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie oprávnený. Namietal, že súd na základe doplneného návrhu má povinnosť preskúmavať tvrdenia oprávneného, ako aj listinné dôkazy a na základe vykonaného dokazovania dospieť k záveru, či v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, nebolo prihliadnuté na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Súd sa nezaoberal jeho vyjadrením v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie a predloženými dôkazmi, ktorými preukázal vlastný záväzkový vzťah s dlžníkom ako aj spoludlžníkom, tak ako mu to ukladá právny predpis, obmedzil sa len na konštatovanie, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. So záverom súdu nemôže súhlasiť, pretože preukázal, že zmluva, z ktorej plnenie vyplývalo, nie je zmluvou spotrebiteľskou, a preto nemôže obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky a nemohli byť porušené ani ustanovenia právnych predpisov o zákaze použitia zmenky, ani ustanovenia upravujúce dobré mravy. Uviedol, že považuje rozhodnutie súdu za arbitrárne a nezákonné, pretože súd sa nezaoberal jeho tvrdeniami v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie ani predloženými dôkazmi. Je nesporné, že on predložil také dôkazy, ktoré sú na preukázanie vlastného vzťahu s povinnými dostačujúce. Ďalej namietal, že postupom súdu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Poukázal na to, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 26.08.2012 bola uzavretá medzi ním ako veriteľom a povinným 1/ ako podnikateľom pri výkone jeho podnikateľskej činnosti. Povinný 1/ vedel, do akého záväzkového vzťahu vstupuje, keďže pod názvom zmluvy je ustanovenie, že sa uzatvára podľa § 497 Obchodného zákonníka a aj s akým obsahom, pretože podnikateľský účel poskytnutia úveru je hneď v prvom článku zmluvy. Povinný 1/ v čase uzavretia zmluvy vykonával činnosť podriadeného finančného agenta evidovaného v NBS v podregistri pre sektor poskytovania úverov, z čoho vyplýva, že mal dostatočnú odbornú spôsobilosť na to, aby vedel posúdiť, akú zmluvu uzatvára a na aký účel. Ďalej konštatoval, že nepredložil oprávnenie na podnikanie a ďalšie dokumenty z toho dôvodu, že považoval za nesporné, že podnikateľský charakter zmluvy o revolvingovom úvere je dostatočne preukázaný už samotnou zmluvou o revolvingovom úvere, t.j. jej obsahom, ako aj obsahom žiadosti o poskytnutie S. úveru. Súd sa vôbec nezaoberal podmienkami dohodnutými v zmluve a ani účelom v nej uvedeným. Čo sa týka povinného 2/, uviedol, že pristúpil na základe § 533 Občianskeho zákonníka k peňažnému záväzku povinného 1/. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o pristúpenie k obchodnoprávnemu záväzkovému vzťahu, nemožno považovať povinného 2/ za spotrebiteľa. Záverom žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec mu vrátil na pokračovanie v exekúcii. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal povinných zaplatiť mu spoločne a nerozdielne náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % v celkovej výške 286,14 eur. Ďalej oprávnený uviedol, že je daný dôvod na to, aby súd v súlade s ust. § 162 ods. 1 písm. b) konanie prerušil a podal návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1 Ústavy SR, t.j. konanie o súlade ustanovení § 243f EP, ktoré boli do Exekučného poriadku doplnené zákonom č. 438/2015 Z.z., s Ústavou SR, konkrétne s jej článkom 1 ods. 1.

3. Písomné vyjadrenie povinných k odvolaniu podané nebolo.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušiť a podľa § 391 ods. 1 vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017 v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

9. Podľa § 243f ods. 1, 4 a 6 Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017 v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

10. V danej veci sa oprávnený domáha proti povinným vykonania exekúcie pre vymoženie 6.543,20 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V, č.k. 1Zm/405/2013-11, zo dňa 24.06.2014. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené súdom dňa 16.10.2015. S poukazom na ust. § 243f Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie. Nakoľko však oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, zastavil.

11. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu zistil, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal posúdením spotrebiteľského právneho vzťahu, nakoľko povinný 1/ v čase uzavretia zmluvy vykonával činnosť podriadeného finančného agenta evidovaného v NBS v podregistri pre sektor poskytovania úverov. Súd prvej inštancie sa však s touto skutočnosťou v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite nevysporiadal. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že v predmete zmluvy je účel poskytnutého úveru predpokladaný na výkon dlžníkovej (povinného 1/) podnikateľskej činnosti; v žiadosti o poskytnutie úveru je ďalej uvedené, že predmetom podnikania povinného 1/ sú finančné služby a účelom čerpania úveru sú prevádzkové náklady. Povinný 2/ pristúpil v zmluve k povinnému 1/ ako spoludlžník, pričom z ustálenia toho, či možno vzťah oprávneného a povinného 1/ kvalifikovať ako vzťah spotrebiteľský, sa odvíja zodpovedanie otázky, či bol povinný 2/ spotrebiteľom. Prvým predpokladom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 je spoľahlivé zistenie, či právny vzťah medzi oprávneným a povinnými je spotrebiteľského charakteru. Až následne, ak súd dospeje k záveru, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, exekučný súd sa môže a musí zaoberať tým, či táto spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky alebo bola zmenka v spotrebiteľskom vzťahu použitá v rozpore so zákonnými obmedzeniami, alebo priznané plnenie zo zmenky bolo v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom, a na tieto skutočnosti nebolo v základnom konaní prihliadané.

12. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že exekučný súd je povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku len za predpokladu, že má konkrétne dôvody pre takéto zastavenie exekúcie preukázané. Je povinnosťou exekučného súdu tieto dôvody skúmať v každom jednotlivom prípade vychádzajúc z obsahu listín predložených podľa § 39 ods. 4 v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku a ich zistenie aj vo svojom rozhodnutí náležite odôvodniť.

13. V danej exekučnej veci takto súd prvej inštancie nepostupoval, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a podľa § 391 ods. 1 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. V ďalšom konaní bude úlohou exekučného súdu posúdiť, či sa jedná o spotrebiteľský vzťah medzi oprávneným a povinnými a v závislosti od výsledku tohto skúmania postupovať v zmysle zákona.

15. Oprávnený v podanom odvolaní navrhol zároveň prerušiť exekučné konanie za účelom návrhu na začatie konania Ústavnému súdu Slovenskej republiky o súlade ustanovení § 243f Exekučného poriadku, ktoré boli do Exekučného poriadku doplnené zákonom č. 438/2015 Z.z. s Ústavou Slovenskej republiky, konkrétne s jej čl. 1 ods. 1.Tento oprávneným uvádzaný dôvod prerušenia konania zodpovedá § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Odvolací súd však uvedený dôvod na prerušenie konania nevzhliadol, preto návrh na prerušenie konania zamietol.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .