Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/17/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu W..S..G. G. - ARCHIPÁL, Národná trieda 208/72, Košice, IČO:37518704, zastúpeného JUDr.Ladislavom Pirovitsom, advokátom, ul.Ľ.Štúra 29, Kraľovský Chlmec, proti žalovanému ALLIANZ-Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO:00151700, o určenie práva o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku č.k. 25C/120/2013-311 z 2.6.2016 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok okrem výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti konanie zastavil a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 25C/120/2013-311 z 2.6.2016 určil, že žalovanému nevzniklo právo na zníženie poistného plnenia za poistnú udalosť č. 1341004329 v rozsahu 20% nákladov na opravu v sume 1.515,02 € ( I. výrok) ,v prevyšujúcej časti konanie zastavil (II. výrok) a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu JUDr.Ladislava Pirovitsa trovy konania vo výške 2.008,33 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (III. výrok).

2.Rozhodol tak o žalobe zo dňa 9.5.2013, ktorou sa žalobca pôvodne domáhal určenia, že žalovanému nevzniklo právo na zníženie poistného plnenia za poistnú udalosť č. 1341004329 v rozsahu 20 % nákladov na opravu v sume 1.515,02 € z dôvodu neprivolania polície, ako ani oprávnenie na zadržanie vydania motorového vozidla zn. Suzuki SX4, 1,6, GLX, ev.č. T. XXX Y. do užívania. Požadoval aj náhradu trov konania. V žalobe okrem iného uviedol, že predmetné vozidlo dňa 6.2.2012 kúpil za cenu 11.200 € s DPH a na financovanie časti kúpnej ceny uzatvoril so spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia, a.s. Bratislava Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. V deň kúpy vozidla uzatvoril ako poistník aj poistnú zmluvu so žalovaným na poistenie tohto vozidla - produkt KASKO POISTENIE. Podľa jeho tvrdenia súčasťou zmluvy všeobecné poistné podmienky neboli. Dňa 23.1.2013 na motorovom vozidle došlo ku škode z dôvodu nárazu do stromu po šmyku počas snehovej kalamity na zľadovatenej a neupravenej ceste plnej dier pri výjazde zo zastavanej časti obce D., na štátnej ceste č.79. Poznamenal, že došlo ku vzniku škodovej udalosti, nie k dopravnej nehode, keďže okrem jeho vozidla na tejto udalosti sa nikto nezúčastnil, okrem škody na vozidle, nikomu inému, na majetku a zdraví škoda nevznikla. Mal za to, že nie je potrebné privolať políciu, s vozidlom pokračoval v jazde a auto dopravil do servisu, kde mu ohliadkou vozidla ohodnotili škodu maximálne do výšky 3.900,- € . V deň škodovej udalosti vyplnil a odovzdal potrebné tlačivo o oznámení škodovej udalosti leasingovej spoločnosti. Následne došlo k oprave motorového vozidla a náklady na opravu činili celkovo 7.575,12 € z ktorej sumy žalovaný odpočítal 20% zníženie za neprivolanie polície, ako aj spoluúčasť žalobcu a poukázal tak na účet leasingovej spoločnosti iba plnenie vo výške 5.157,09 €.

3. Na pojednávaní konanom dňa 2.6.2016 žalobu v časti, kde žiadal žalobca určiť, že žalovanému nevzniklo oprávnenie na zadržanie motorového vozidla zobral späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť, pričom žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasil.

4.V priebehu konania právny zástupca žalobcu navrhol zmenu žalobného petitu žiadajúc, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 1.515,02 € s príslušným úrokom z omeškania, ktorý návrh súd na pojednávaní konanom dňa 30.10.2014 nepripustil z dôvodu nepredloženia listinných dôkazov potrebných na posúdenie veci pri zmene žaloby. Súd prvej inštancie o neskôr písomne predložených návrhoch na zmenu žaloby ( ku ktorým boli pripojené aj listinné dôkazy ) už nerozhodoval z dôvodu ich totožnosti s návrhom, o ktorom rozhodol na pojednávaní konanom dňa 30.10.2014.

5.Súd prvej inštancie zohľadnil aj stanovisko žalovaného, ktorý namietal založenie miestnej príslušnosti Okresného súdu Košice I a zároveň mal za to, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na predmetnom určení, najprv s poukazom na leasingovú zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a spoločnosťou UniCredit leasing Slovakia, a.s. spolu so zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva a zo zriadením vinkulácie poistného plnenia pre prípad vzniku nároku na poistné plnenie z poistnej udalosti v prospech leasingovej spoločnosti (v súvislosti s čím spochybňoval aj otázku aktívnej legitimácie žalobcu). Následne aj spochybňujúc, či vydaním rozhodnutia v požadovanom určení dôjde k vyriešeniu postavenia žalobcu. Vo vzťahu k samotnému kráteniu poistného plnenia žalovaný poukázal na ust. § 799 ods. 2 OZ, podľa ktorého dojednané poistné podmienky môžu uložiť účastníkom aj ďalšie povinnosti nielen tie, ktoré sú uvedené v ustanoveniach Občianskeho zákonníka. V danom prípade poukazoval na všeobecné poistné podmienky, ktoré obsahujú dojednanie o povinnosti poistníka ihneď nahlásiť príslušnému orgánu polície každú škodovú udalosť, za ktorú bude od poisťovateľa požadovať poistné plnenie. Žalovaný má za to, že nesplnením tejto povinnosti bola poisťovňa podľa článku 12 ods. 1 písm. d/ Všeobecných poistných podmienok oprávnená pristúpiť k zníženiu, resp. zamietnutiu poistného plnenia, pričom v danom prípade došlo k zníženiu vo výške 20 % na základe doporučenia likvidátora v súlade s internými predpismi.

6.Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 80 O.s.p. spolu s § 799 ods. 1,2,3 , § 64 ods. 1 písm. d/, ods. 3 zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a § 125 Trestného zákona. V odôvodnení rozhodnutia ako prvé poukázal na to, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm.b) O.s.p. , čo však neplatí vtedy, ak žalobca preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Na základe vyššie uvedeného súd mal za to, že žalobca navrhovaným určením, že žalovanému nevzniklo právo na zníženie poistného plnenia vo výške 20% nákladov na opravu jeho motorového vozidla v sume 1.515,02 € preukázal, že má naliehavý právny záujem, keďže týmto určením dosiahne odstránenie spornosti a ochrany svojich práv a záujmov, t.j. oprávnenosť zníženia poistného plnenia tak, aby nemusel podávať novú žalobu na plnenie, čím dôjde k vyriešeniu už aj prebiehajúcich súdnych sporov. Ďalej dôvodil, že zákon v ustanovení § 799 ukladá poistenému povinnosti, ktoré má plniť počas existencie záväzkového právneho vzťahu a to najmä po vzniku poistnej udalosti. Poistenému zákon ukladá dodržiavať počas platnosti poistnej zmluvy povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona i povinnosti, ktoré mu vyplývajú z poistnej zmluvy, alebo poistných podmienok. V odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia je zakotvená sankcia v prípade, že poistený porušil jednak všeobecné povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, poistná zmluva a poistné podmienky poistiteľa a jednak povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia § 799 ods.2 Občianskeho zákonníka po vzniku poistnej udalosti. Dôsledky, ktoré zákon spája s porušením stanovených alebo dohodnutých povinností nastávajú len vtedy, ak sú splnené obe zákonom predpokladané podmienky a to: 1.ak poistený (príp. iná osoba, ktorá má právo na plnenie poistiteľa) porušil tieto povinnosti vedome, 2.tieto povinnosti majú podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, resp. zväčšenie rozsahu jej následkov.

Splnenie podmienok na zníženie poistného plnenia musí preukázať poistiteľ. Záväzné východiská pre posudzovanie zníženia poistného plnenia zo strany poistiteľa, aby podľa závažnosti a vplyvu porušenia konkrétnej povinnosti mohol korigovať výšku poistného plnenia upravuje ustanovenie § 799 ods.3 OZ, ktoré má povahu normy kogentnej. Uvedené ustanovenie slúži na ochranu poisťovateľa, ale súčasne aj poisteného tým, že poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade, ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd za preukázané, že žalobca je aktívne legitimovaný, keďže je vlastníkom motorového vozidla. Predmetné motorové vozidlo značky Suzuki typ SX4 1,6 GLX odkúpil dňa 6.2.2012 na základe Kúpnej zmluvy, že vyplatením úveru sa stal jeho vlastníkom, ktoré vlastnícke právo bolo dočasne prevedené na leasingovú spoločnosť v zmysle Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 6.2.2012. Nesporné bolo aj to, že dňa 23.1.2013 došlo k poistnej udalosti, keď za obcou D., žalobca na neodhrnutej ceste dostal šmyk a následne narazil do betónového stĺpika i stromu, následkom čoho došlo k poškodeniu jeho vozidla. Rozsah poškodenia bol zistený obhliadkou a náklady na opravu vozidla boli vyčíslené sumou 7.575,12 €, z ktorej sumy bolo poistné plnenie vo výške 5.757,09 € zaslané poisťovňou na účet leasingovej spoločnosti, na základe zriadenej vinkulácie poistného plnenia z poistnej zmluvy a v súvislosti s uzatvorením leasingovej zmluvy. Nesporné bolo aj to, že poisťovňa znížila poistné plnenie o 20% z dôvodu neprivolania polície a to o sumu 1.515,02€ v zmysle interných predpisov. Žalobca z dôvodu nevedomosti a nedbanlivosti políciu nevolal, keďže nevedel posúdiť rozsah škody na motorovom vozidle. Tak ako bolo konštatované, citované ustanovenie § 799 ods.3 v súdnom konaní prenáša dôkazné bremeno preukázať, že v poistení vedome porušil povinnosti vyplývajúce mu z § 799 ods.1,2 OZ, a že tieto mali podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti na poistiteľa, čo však žalovaná poisťovňa v danom prípade nepreukázala. Súd považoval za potrebné zdôrazniť, že zákon nevylučuje zníženie plnenia v prípade porušenia povinností vyplývajúcich poistenému z ust. §799 ods.1,2 OZ, avšak musí byť v súde s ods.3 citovaného zákonného ustanovenia, pretože je konkrétnym ustanovením a sankcia v podobe zníženia poistného plnenia nastupuje len za predpokladu splnenia oboch zákonných podmienok súčasne. Podľa súdu prvej inštancie žalovaná poisťovňa nepreukázala, že žalobca neprivolaním polície vedome porušil svoje povinnosti ustanovené zákonom, zmluvou, alebo poistnými podmienkami. Tým, že políciu nezavolal, hoci by tak urobil aj vedome, v danom prípade nebola splnená druhá podmienka stanovená ust. § 799 ods.3 a to, že porušenie tejto povinnosti má súčasne podstatný vplyv na rozsah škody na motorovom vozidle žalobcu, resp. na vznik poistnej udalosti. Žalovaná poisťovňa naopak v konaní nepreukázala, že by šetrenie poistnej udalosti bolo obtiažne. Dôvody, ktoré uvádzala v priebehu konania a to, že bez nahlásenia takejto udalosti polícii nie je možné zistiť, či vodič nepožil alkoholické nápoje, resp. vozidlo viedol s vodičským oprávnením považoval súd za hypotetické, ničím nepodložené a nepreukázané. Naopak, žalobca ako poistený splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu tak zo zákona, ako aj z uzavretej poistenej zmluvy, resp. poistných podmienok, keď poistiteľovi oznámil a hlásil poistnú udalosť, poskytol pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov, predložil potrebné doklady, ktoré poisťovňa požadovala.

7.Keďže žalobca v prevyšujúcej časti, kde žiadal určiť, že žalovanému nevzniklo oprávnenie na zadržanie motorového vozidla do užívania, v tejto časti žalobu zobral späť a žalovaný so späťvzatím súhlasil, súd v zmysle ust. § 96 ods.1,2 O.s.p. konanie v prevyšujúcej časti zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Trovy konania úspešného žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 99,50 € a trov právneho zastúpenia spolu v sume 1.908,83€, t.j. za 13 úkonov právnej služby (základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, keďže hodnotu práva nie je možné vyjadriť v peniazoch).Trovy konania spolu vo výške 2.008,33 € (99,50 € + 1.908,83 €) uložil žalovanému zaplatiť v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi žalobcu.

8. Proti uvedenému rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca aj žalovaný. Vychádzajúc z obsahu odvolaní možno konštatovať, že obaja účastníci odvolaním napadli iba prvý a tretí výrok rozhodnutia, odvolaním nebol napadnutý druhý výrok, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti konanie zastavil.

9. Žalobca podal odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ a to nepripustením zmeny žaloby bez náležitého odôvodnenia, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom a uvedené mohlo ovplyvniť

aj hmotnoprávnu stránku veci. Žalobca vyjadril názor, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z neho vyvodil aj správny záver, avšak vyhovel jeho pôvodnej žalobe, pretože na pojednávaní konanom dňa 30.10.2014 nepripustil zmenu žaloby zo žaloby určovacej na priame plnenie. Dôvodom , pre ktorý navrhoval zmenu žaloby bolo to, že v priebehu súdneho konania sa dostal do iného právneho postavenia, keďže dohoda o vinkulácii poistného plnenia zanikla a nastala tak možnosť žiadať o priame plnenie , ktoré má prednosť pred rozhodnutím o určení. Žalobca opakovane poukázal na to, že žalobu podával v postavení držiteľa (na základe zmluvy o obmedzenom prevode vlastníckeho práva), keď z dôvodu vinkulácie poistného plnenia mohol v tom období (až do splatenia celej kúpnej ceny) žalovať iba o určenie, že žalovaný neoprávnene znížil poistné plnenie a nemohol požadovať priame plnenie, keďže nedisponoval právom na prijatie poistného plnenia, t.j. naliehavý právny záujem v tom období mal na určovacej žalobe z dôvodu odstránenia právnej neistoty v jeho právnom postavení. V priebehu konania po úplnom splatení úveru na kúpu motorového vozidla dňa 30.10.2014 na súdnom pojednávaní podal návrh na zmenu žaloby tak, že požadoval uložil žalovanému povinnosť uhradiť sumu 1.515,02 € s príslušenstvom, avšak súd prvej inštancie nepripustil zmenu návrhu s odôvodnením, že právny zástupca na pojednávaní nedisponoval dokladom o vlastníckom práve k motorovému vozidlu, resp. potvrdením o splatení celej kúpnej ceny. Žalobca zdôraznil, že súd mal možnosť rozhodnúť o návrhu až po predložení dokladu preukazujúce vlastníctvo k veci, po odročení pojednávania a zároveň vyjadril názor, že súd bol povinný skúmať iba okolnosti v zmysle ust. § 95 ods. 2 O. s. p., preto rozhodnutie o nepripustení zmeny žaloby z dôvodu nepredloženia dokladu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a týmto postupom mu súd odňal možnosť konať pred súdom a porušil právo na spravodlivý súdny proces. Zároveň žalobca poukázal na to, že dňa 4.11.2015 podal písomný návrh na zmenu žaloby, ku ktorému pripojil aj príslušné listinné dôkazy, o ktorom návrhu súd prvej inštancie vôbec nerozhodol. Upriamil pozornosť na právnu teóriu v zmysle ktorej s ohľadom na princíp právnej istoty účastníkov konania a princíp predvídateľnosti rozhodovania súd platí, že pripustenie alebo nepripustenie zmeny žaloby nemôže byť na ľubovôli súdu, ale v prípade splnenia zákonných predpokladov (ktorým je tá skutočnosť), že výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom pre rozhodovanie o zmenenom návrhu), súd zmenu žaloby svojím uznesením pripustiť musí. Aj keď je na úvahe súdu, aby posúdil, či výsledky doterajšieho konania môžu alebo nemôžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, takéto svoje úvahy musí presvedčivým spôsobom vyjadriť v odôvodnení rozhodnutia, ktorým zmenu žaloby pripustí alebo nepripustí. V danej veci súd prvej inštancie rozhodol na pojednávaní ústne do zápisnice, pričom svoje rozhodnutie bližšie neodôvodnil. O opakovaných písomných návrhoch už súd prvej inštancie nerozhodoval. Ďalej žalobca citoval článok XIV ods. 1 písm. j/ Všeobecných poistných podmienok, v zmysle ktorého poistník je povinný ihneď nahlásiť príslušnému orgánu polície každú škodovú udalosť, za ktorú od poisťovateľa bude požadovať poistné plnenie s výnimkou škôd spôsobených živelnou udalosťou a škôd spôsobených poistníkom, poisteným alebo oprávnenou osobou výlučne na predmete poistenia, ak nedošlo súčasne k zraneniu alebo usmrteniu osôb a ak všeobecné záväzné právne predpisy neustanovujú inak. Zároveň poukázal na článok XII Všeobecných poistných podmienok v zmysle ktorého pre potreby a možnosť prípadného krátenia poistného plnenia musí dôjsť k vedomému porušeniu povinnosti ustanovených Všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo Všeobecnými poistnými podmienkami. Žalobca zdôraznil, že vzhľadom na to, že pri predmetnej škodovej udalosti nedošlo k spôsobeniu škody inému a škoda pri prvej ohliadne bola určená do výšky 3.900 €, nedošlo zo strany žalobcu v dôsledku nenahlásenia dopravnej nehody polícii k porušeniu čl. XIV ods. 1 písm. j) Všeobecných poistných podmienok. Žalobca má za to, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania splnenia uvedených predpokladov pre dôvodnosť zníženia poistného plnenia nesie žalovaný, ktorý v danom prípade dôkazné bremeno neuniesol.

10. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ vychádzajúc z obsahu odvolania proti prvému a tretiemu výroku. V prvom rade poukázal na to, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, či sa zaoberal s včas vznesenou námietkou žalovaného o miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Košice I pre toto konanie a prečo nebola vec postúpená na prejednanie podľa žalovaného miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava I, z ktorého dôvodu podľa žalovaného nie sú splnené podmienky pre potvrdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom. Zdôraznil, že otázka príslušnosti je aj otázkou zákonného sudcu, pričom pri prvom úkone, ktorý mu patril namietal nedostatok miestnej príslušnosti Okresného súdu Košice I pre konanie, nakoľko žalobca nesprávne založil miestnu príslušnosť Okresného súdu Košice I podľa ust. § 87 písm. a), b), d) a f) O.s.p. ( v tom čase účinného). Uviedol, že ust. § 87 písm. a/ O.s.p. sa nedá na daný prípad aplikovať, pretože pod stálym pracoviskom treba rozumieť pracovisko, ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve ako

miesto výkonu práce. Ust. §87 písm. b) O.s.p. by obstálo len vtedy, ak by sa žalobca v konaní domáhal práva na náhradu škody, avšak v danom prípade sa nejedná o takýto predmet konania a zároveň nie je možné použiť ust. § 87 písm. f) O.s.p., nakoľko žalobcu nie je možné v danom prípade považovať za spotrebiteľa. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj existenciu naliehavého právneho záujmu ako procesnej podmienky určovacej žaloby zdôrazniac, že v prípade, ak už k porušeniu alebo ohrozenia práva došlo, žalobca sa mal domáhať odstránenia následkov tohto porušenia, a teda určenie, či tu dané právo je alebo nie nemá význam, pretože žalobca by sa musel ďalšou žalobou domáhať konkrétneho nároku v dôsledku porušenia jeho práva druhým účastníkom. Zároveň žalovaný má za to, že výklad ust. § 799 a Všeobecných poistných podmienok tak, ako to realizoval súd prvej inštancie je v rozpore s účelom poistenia a zvýhodňuje žalobcu na úkor žalovaného. Žalobca mal v danom prípade dodržiavať všetky povinnosti poistníka stanovené v zmluvných dojednaniach a Všeobecných poistných podmienkach, a preto v zmysle čl. XIV písm. j) Všeobecných poistných podmienok mal povinnosť ihneď nahlásiť príslušnému orgánu polície každú škodovú udalosť, za ktorú od poisťovateľa bude požadovať poistné plnenie. Žalobca ako poistník porušil túto povinnosť a znemožnil tak poistiteľovi zistiť, či ide o škodu následkom žalobcom uvádzanej poistnej udalosti, či rozsah poškodenia motorového vozidla je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, alebo s inou skutočnosťou, pripadne či vodič, alebo iná osoba motorového vozidla toto neriadil pod vplyvom alkoholických nápojov, bez vodičského oprávnenia a pod., a preto má žalovaný právo na primerané zníženie poistného plnenia podľa svojich interných smerníc. V súvislosti s uvedeným žalovaný poukázal na súdnu prax, a to na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Co/309/2012 a 2Co/408/20005 a 15Co/2016/2004. Zároveň žalovaný rozporoval aj rozhodnutie konajúceho súdu o priznaní trov právneho zastúpenia s poukazom na účelnosť uplatnených trov. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a prizná žalovanému proti žalobcovi trovy konania.

11. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril písomný podaním, v ktorom poukázal jednak na svoje odvolanie, ako aj ďalšie podania vo veci. K námietke miestnej nepríslušnosti vyjadril názor, že súd prvej inštancie sa s touto námietkou správne vysporiadal, keď pokračoval v konaní a rozhodol, pričom poukázal na ust. § 87 O.s.p. písm. c/ v zmysle ktorého je na konanie príslušný aj súd v obvode ktorého je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je odporcom, ak sa spor týka tejto zložky, kde poukázal na rozhodovaciu prax súdov (rozhodnutie NS SR 2Ndc21/2009). V danom prípade zo spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný má svoju pobočku v Košiciach - organizačnú zložku a vo veci likvidácie poistnej udalosti, ktorá je predmetom sporu konala práve táto pobočka sama prostredníctvom svojich zamestnancov, a preto bola založená miestna príslušnosť OS Košice I. K otázke existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení opakovane poukázal na skutočnosti uvádzané vo svojich predchádzajúcich podaniach a v odvolaní, t.j. najmä, že v čase podania žaloby ako držiteľ - užívateľ motorového vozidla mal jediný vhodný a účinný prostriedok na ochranu svojho práva, práve takúto určovaciu žalobcu, pričom tu v jeho neprospech existovala neistá právna situácia a právny vzťah v dôsledku ktorého bol aj obmedzený s dispozíciou s daným osobným motorovým vozidlom a tento neistý právny stav vyvolal aj ďalšie spory. Podaná žaloba tak bola procesne vhodným nástrojom, ktorý túto situáciu riešil a odstraňoval neistotu vzťahu účastníkov konania a vytváral pevný základ pre jeho usporiadanie. K namietanému výkladu ust. § 799 a VPP opakovane poukázal na skutočnosti uvádzané v predchádzajúcich písomných podaniach najmä, že došlo v danom prípade ku vzniku škodovej udalosti a nie k dopravnej nehode, keďže mimo jeho vozidla sa na tejto udalosti nikto nezúčastnil, nikomu inému ani tretej osobe okrem škody na jeho vozidle, na majetku a zdraví škoda nevznikla a zároveň obhliadkou bola predbežne stanovená škoda maximálne do výšky 3.900 €. V konaní nebolo sporné, že v deň vzniku škodovej udalosti vyplnil a odovzdal tlačivo o oznámení škodovej udalosti, a teda splnil všetky povinnosti poistníka, aj v mene poisteného, ak ďalšiemu odhadu škody zo strany žalovaného došlo až po mesiaci pri ohliadke vozidla likvidátorom žalovaného 20.2.2013. Zdôraznil, že podstata sporu spočíva v tom, či vzhľadom na charakter škodovej udalosti bolo potrebné privolať políciu a či poistné plnenie bolo dôvodne znížené. Poukázal na to, že pojem dopravnej nehody nie je determinovaný iba výškou škody, ale aj inými skutočnosťami, a to najmä skutočnosťou, či sa zúčastnil na nehode aj iný účastník a či vznikla škoda na majetku aj inej osobe alebo na ceste. Zároveň vyjadril názor, že ani VPP žalovaného v prípade, ak nedôjde k poškodeniu na zdraví, usmrteniu alebo škode na majetku inej osoby nepredpokladá privolenie orgánu polície a nie je to porušením povinnosti. Ďalej uviedol, že VPP žalovaného neobsahujú špecifikáciu sadzieb zníženia poistného plnenia a taktiež, že tieto neboli súčasťou poistnej zmluvy, ale

sa táto zmluva iba odvoláva na existenciu týchto podmienok. Upriamil pozornosť na znenie článku XIV ods. 1 písm. j) VPP na základe ktorého poistník je povinný ihneď nahlásiť príslušnému orgánu polície každú škodovú udalosť s výnimkou škôd spôsobených živelnou udalosťou a škôd spôsobených poistníkom, poisteným alebo oprávnenou osobou výlučne na predmete poistenia, ak nedošlo súčasne k zraneniu alebo usmrteniu osôb a ak Všeobecne záväzné právne predpisy neustanovujú inak s tým, že v danom prípade pri škodovej udalosti nedošlo k spôsobeniu škody inému a škoda pri prvej ohliadke bola určená do výšky 3.900 €, preto takúto povinnosť ohlásiť udalosť polícii nemal. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil, alternatívne pre prípad, že nepripustením zmeny žaloby boli porušené jeho práva, navrhol rozsudok zrušiť a zároveň zrušiť uznesenie, ktorým súd nepripustil zmenu žaloby zo dňa 30.10.2014 . Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

12. Krajský súd v Košiciach na základe podaných odvolaní vec podľa ust. § 385 ods. 1 prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolaní, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami sporových strán uvedenými v odvolaniach) a § 379 , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné ,preto zrušil rozsudok okrem výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti konanie zastavil( ktorý nebol odvolaniami napadnutý) a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie .

13.Žalobca podal odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a žalovaný podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

14.Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

15.Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm f) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§ 191 ods 1,2 alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192,193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

16.K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

17.Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru , že uplatnené odvolacie dôvody boli naplnené , pretože niektoré odvolacie námietky boli dôvodné ( niektoré námietky dôvodné neboli).

18.Námietku žalovaného o nedostatku miestnej príslušnosti súdu odvolací súd nepovažuje za dôvodnú , pretože v zmysle ust. § 87 O.s.p. písm. c/ ( účinného v čase začatia sporu) je na konanie príslušný aj súd v obvode ktorého je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je odporcom, ak

sa spor týka tejto zložky. Žalobca tu správne poukázal na rozhodovaciu prax súdov (rozhodnutie NS SR 2Ndc21/2009). V danom prípade zo spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný má svoju pobočku v Košiciach - organizačnú zložku a vo veci likvidácie poistnej udalosti, ktorá je predmetom sporu konala práve táto pobočka sama prostredníctvom svojich zamestnancov, a preto bola založená miestna príslušnosť OS Košice I.

19.Následne sa odvolací súd zaoberal posúdením či nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Za dôvodnú považoval odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ a to nepripustením zmeny žaloby bez náležitého odôvodnenia, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom a uvedené mohlo ovplyvniť aj hmotnoprávnu stránku veci. V danej veci súd prvej inštancie rozhodol na pojednávaní ústne do zápisnice, pričom svoje rozhodnutie bližšie neodôvodnil. V zhode s názorom žalobcu aj odvolací súd má za to, že prvoinštančný súd mal možnosť rozhodnúť o návrhu až po predložení dokladu preukazujúce vlastníctvo k veci, po odročení pojednávania.

20.Nemožno považovať za správny ani následný postup súdu prvej inštancie, keď po doručení písomného návrhu na zmenu žaloby (spolu s listinnými dôkazmi ) , o tomto návrhu vôbec nerozhodol. K tomuto záveru dospel odvolací súd zohľadniac to, že súd nepripustil zmenu návrhu iba z dôvodu nepredloženia listinných dôkazov ( doklad o vlastníckom práve k motorovému vozidlu, resp. potvrdenie o splatení celej kúpnej ceny),bez toho aby uložil žalobcovi listiny predložiť v dodatočnej súdom stanovenej lehote. Nový návrh nemožno považovať za totožný s tým ,o ktorom už bolo rozhodnuté, keď jediným dôvodom nepripustenia zmeny bolo nepredloženie listín a súd sa vôbec neposudzoval či výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom pre rozhodovanie o zmenenom návrhu, ako jedinú skutočnosť relevantnú pre posúdenie splnenia zákonných predpokladov pri rozhodovaní o pripustení alebo nepripustení zmeny žaloby. Aj keď je na úvahe súdu, aby posúdil, či výsledky doterajšieho konania môžu alebo nemôžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, takéto svoje úvahy musí presvedčivým spôsobom vyjadriť v odôvodnení rozhodnutia, ktorým zmenu žaloby pripustí alebo nepripustí. V danom prípade súd ani jeden z návrhov na pripustenie zmeny žaloby takémuto posúdeniu nepodrobil. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že podľa jeho názoru v danom prípade sú podmienky na pripustenie zmeny žaloby podľa § 143 splnené, nakoľko výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

21.Odvolací súd tu poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 472/2014 : I. Ústavou zaručenému právu na spravodlivý proces zodpovedá povinnosť všeobecných súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť a v tom rámci sa adekvátne, čo do myšlienkových konštrukcií racionálne logickým spôsobom vysporiadať s argumentačnými tvrdeniami uplatnenými účastníkmi konania. Rozsah povinnosti primeraného odôvodnenia každého súdneho rozhodnutia sa mení podľa jeho povahy a je posudzovaný vo svetle okolností jednotlivého prípadu tak, aby bolo možné žiadať aspoň takú mieru presnosti, akú povaha predmetu úvahy pripúšťa. II. Súd musí mať na zreteli pri zmene návrhu aj to, že jej nesprávnou kvalifikáciou môže zásadne ovplyvniť procesné postavenie navrhovateľa (žalobcu) napr. z hľadiska rizika premlčania nároku pri nutnosti podať modifikovanú žalobu opätovne. III. Nesprávny postup všeobecného súdu zaťažuje súd o umelé navyšovanie počtu konaní vo veciach, kde také navyšovanie nemá žiaden racionálny procesný dôvod, a zároveň vedie k poškodeniu účastníkov ostatných konaní, ktorých spory pre takýto nárast vecí nutne vedie k predĺženiu ich konania. Súdy sú povinné umožniť čo najspravodlivejší a najefektívnejší priechod uplatneným právam a spravodlivosti aj tým, že v prípade splnenia zákonných predpokladov, zmenu návrhu na začatie konania (žaloby) pripustia. Poznámka: Treba si uvedomiť, že žiaden proces nemôže byť samoúčelný, ale vždy musí sledovať dosiahnutie vzniku, zmeny či zániku hmotných práv a povinností fyzických a právnických osôb. Preto aj podľa nášho názoru, pripustenie či nepripustenie zmeny žaloby nie je a nemôže byť na ľubovôli súdu, ale v prípade splnenia zákonných predpokladov (výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom pre rozhodovanie o zmenenom návrhu či tu dokonca žiadne výsledky konania doteraz nie sú), súd zmenu žaloby svojim uznesením musí pripustiť. ( ZSP 24/2016)

22.Odvolací súd zdôrazňuje, že najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je žalobný návrh (petit). V ňom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Žalobný návrh ( petit) a jeho prípadná zmena sú aj v tomto prípade dôležitými pre posúdenie otázky existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe ( akou je pôvodný žalobný návrh ), ktorá musí byť vždy ako prvá predmetom posúdenia súdu ( tak ako postupoval súd aj v tomto prípade). Prvoinštančný súd nepripustil zmenu žaloby, v dôsledku ktorej ( ak by bola pripustená ) by došlo k zmene druhu žaloby, čím by odpadla potreba skúmať naliehavý právny záujem , nakoľko predmetom konania by bola žaloba na plnenie.

23.Žalobca žalobu podával v postavení držiteľa (na základe zmluvy o obmedzenom prevode vlastníckeho práva), keď z dôvodu vinkulácie poistného plnenia mohol v tom období (až do splatenia celej kúpnej ceny) žalovať iba o určenie, že žalovaný neoprávnene znížil poistné plnenie a nemohol požadovať priame plnenie, keďže nedisponoval právom na prijatie poistného plnenia, t.j. naliehavý právny záujem v tom období mal na určovacej žalobe z dôvodu odstránenia právnej neistoty v jeho právnom postavení. Dôvodom , pre ktorý navrhoval žalobca zmenu žaloby bolo to, že v priebehu súdneho konania sa dostal do iného právneho postavenia, keďže po úplnom splatení úveru na kúpu motorového vozidla dohoda o vinkulácii poistného plnenia zanikla a nastala tak možnosť žiadať o priame plnenie , ktoré má prednosť pred rozhodnutím o určení. 24.Žalobca mal naliehavý právny záujem na pôvodnom určení v čase začatia sporu, avšak v priebehu konania došlo k zmene jeho právneho postavenia a tým aj k zániku naliehavého záujmu na určení. Žalobca už má možnosť uplatniť si svoj nárok priamo žalobou na plnenie , kde posúdenie otázky práva žalovaného na zníženie poistného plnenia vo výške 20% nákladov na opravu jeho motorového vozidla v sume 1.515,02 € bude iba otázkou predbežného posúdenia. Takáto žaloba na plnenie má jednoznačne prednosť pred žalobou určovacou. V dôsledku uvedenej zmeny právneho postavenia žalobcu súd prvej inštancie nesprávne uzavrel, že aj v čase rozhodovania súdu žalobca má naliehavý právny záujem na pôvodnom určení, keďže týmto určením síce dosiahne odstránenie spornosti svojich práv a záujmov, avšak v prípade ak žalovaný neuhradí sumu , o ktorú krátil plnenie, bude sa musieť žalobca domáhať zaplatenia novou žalobou. Vzhľadom na procesný návrh žalobcu - žiadosť o pripustenie zmeny žaloby, o ktorom súd prvej inštancie nerozhodol , nie je možné aby došlo k zamietnutiu určovacej žaloby pre nedostatok naliehavého záujmu, nakoľko takýmto postupom by došlo k odmietnutiu práva žalobcu na spravodlivosť. 25.Ak súd nerozhodol o zmene žaloby, a ak ďalej konal a rozhodol len o pôvodne uplatnenom nároku, hoci žalobca prejavil vôľu, aby predmetom konania bol iný nárok, ide o takú procesnú vadu, ku ktorej odvolací súd musí prihliadať. Vzhľadom na vyššie uvedené , táto vada sa stala významnou, a preto v konečnom dôsledku takýmto postupom súdu žalobcovi sa odňala možnosť konať pred súdom. Vytknutá procesná vada je okolnosťou, pre ktorú odvolací súd rozhodnutie musí vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnuté tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Ide o procesnú vadu, ktorá je odstrániteľná len zrušením rozhodnutia vydaného v konaní, v ktorom k nej došlo.

26.V ďalšom konaní úlohou súdu prvej inštancie bude predovšetkým rozhodnúť o procesnom návrhu žalobcu na zmenu žaloby, pričom sa javí, že výsledky doterajšieho konania by mohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. V prípade, že zmenu návrhu pripustí, bude sa zaoberať ako predbežnou otázkou, či žalovanému vzniklo , alebo nevzniklo právo na zníženie poistného plnenia vo výške 20% nákladov na opravu jeho motorového vozidla v sume 1.515,02 € .V tomto štádiu konania ( vychádzajúc z doposiaľ vykonaného dokazovania) sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná poisťovňa nepreukázala, že žalobca neprivolaním polície vedome porušil svoje povinnosti ustanovené zákonom, zmluvou, alebo poistnými podmienkami ( vychádzajúc z článku XIV ods. 1 písm. j) VPP ,na základe ktorého poistník je povinný ihneď nahlásiť príslušnému orgánu polície každú škodovú udalosť s výnimkou škôd spôsobených živelnou udalosťou a škôd spôsobených poistníkom, poisteným alebo oprávnenou osobou výlučne na predmete poistenia, ak nedošlo súčasne k zraneniu alebo usmrteniu osôb a ak Všeobecne záväzné právne predpisy neustanovujú inak).

27.V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

28.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .