Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-133-2017.pdf
PDF · 90.61 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/133/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., B. XXX, právne zastúpená JUDr. Zuzanou Ondrejovičovou , advokátkou, Vinohradnícka 35, Nové Mesto nad Váhom, o zaplatenie 3.017,98 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 01.12.2016 , č. k. 4C/268/2015-74 takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku II., ktorým súd návrh vo zvyšnej časti zamietol, p o t v r d z u j e.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti sumy 2.080,- eur v zmysle ust. § 145 ods. 1 CSP zastavil a v zvyšnej časti návrh zamietol.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podaným návrhom, doručeným súdu dňa 24.09.2014 voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 3.017,98 Eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.06.2012 do 05.09.2014 vo výške 356,60 Eur a ročný úrok z omeškania 8,5% zo sumy 3.017,98 Eur od 06.09.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Dňa 14.07.2009 uzatvoril právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník Zmluvu o splátkovom úvere č.275329243, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 3.500,- Eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutú pôžičku vrátiť v pravidelných 83 mesačných splátkach po 74,68 Eur. Žalovaná nedodržala platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy, splátky neuhrádzal riadne a včas. Dňa 11.08.2013 vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť. Ku dňu podania návrhu na súd dlh predstavoval sumu 3. 017,98 Eur.
3. Podaním zo dňa 19.01.2015 zobral žalobca svoj návrh v časti sumy 280,- Eur späť, z dôvodu, že žalovaný po podaní návrhu túto sumu zaplatil v štyroch splátkach. Z rovnakého dôvodu zobral žalobca návrh späť aj v časti sumy 1.800,-Eur, a to podaním zo dňa 09.11.2016. Súd prvej inštancie podľa ust. § 145 ods.1 CSP konanie , s poukazom na dispozičné oprávnenie žalobcu v predmetnom konaní, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, v časti o zaplatenie sumy 280,- eur , zastavil. Súhlas žalovanej nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu návrhu došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie resp. pojednávanie vo veci samej.
4. Súd prvej inštancie zistil nasledujúci skutkový stav veci:
5. Dňa 14.07.2009 bola so žalovanou uzavretá zmluva, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý ako dlžníkovi úver vo výške 3.500,- Eur, ktorý sa zaviazala splácať v 83 mesačných splátkach po 74,68 Eur, s ročnou úrokovou sadzbou 17,30%, RPMN vo výške 21,32%, priemerná RPMN - 17,73%, za celkové náklady spojené s úverom 2.819,18 Eur. Žalovaná nedodržala platobnú disciplínu, dostala sa do omeškania s úhradou splátok. Listom zo dňa 09.07.2013 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej , že postúpil pohľadávku vo výške 3.835,03 Eur s príslušenstvom na žalobcu. Žalovaná zaplatila do postúpenia pohľadávky v období od 14.07.2009 do 25.05.2012 spolu sumu 2.442,21 Eur veriteľovi Slovenskej sporiteľni, a.s., Bratislava, po postúpení pohľadávky žalobcovi v období od 21.08.2013 do 05.09.2014 zaplatila žalovaná sumu 640,39 Eur a následne po podaní návrhu sumu 2.080,- Eur. Žalovaná teda doposiaľ uhradila sumu spolu vo výške 5.162,60 Eur.
6. Na vzťah účastníkov súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z., § 4 ods. 2 cit. zákona a § 4 ods. 3 veta posledná cit. zákona.
7. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalovanej bola poskytnutá reálne pôžička vo výške 3.500,- Eur, pričom žalovaná zaplatil pred podaním návrhu v splátkach sumu 3.082,60 Eur, po podaní návrhu 2.080,- Eur, spolu sumu 5.162,60 Eur. Zákon č. 258/2001 Z.z. ustanovenie 4 ods.2 písm. i/ ukladá ako kogentnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo znamená, že tento údaj musí byť v zmluve uvedený. Ak sa takýto údaj v zmluve nenachádza, treba úver podľa § 4 ods. 3 cit. zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov. Tento údaj, a to konkrétna výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa majú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia v zmluve o úvere, uzavretej medzi účastníkmi, absentuje. S poukazom na citované ustanovenie a zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že žalovaná mala povinnosť zaplatiť len sumu, ktorá jej bola reálne poskytnutá, t.j. 3.500,- Eur. Súd mal za preukázané, že žalovaná uhradila v splátkach spolu sumu 5.162,60 Eur, takže nárok žalobcu v čase rozhodovania posúdil v celom rozsahu ako nedôvodný, preto návrh zamietol. Nárok žalobcu v čase podania návrhu bol opodstatnený len v rozsahu sumy 417,40 Eur ( 3500-3.082,60).
8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanej , ktorá bola v konaní čiastočne úspešná, priznal náhradu trov konania vo výške 78 % . Pomer neúspechu žalobcu a úspechu žalovanej bol 11:89.
9. Proti tomuto rozsudku , výroku II. v časti, v ktorej súd žalobu zamietol, podal žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. Poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. i/ a ods. 3 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o splátkovom úvere spĺňa všetky náležitosti, keď spotrebiteľ je informovaný o tom kedy , v akej výške a ako dlho je povinný plniť. Žalovanému bol poskytnutý úver v sume 3.500,- , ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 74,68,- eur, v počte 83, splatných od 20.08.2009 do 20.06.2016, s úrokovou sadzbou 17,30% ročne, RPMN 17,73 %, spracovateľským poplatkom 89,59,- eur a poplatkom za správu úveru 1,99,- eur. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa však nie je zrejmé, v čom je predmetná zmluva v rozpore so zákonom. V zmysle Smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2008/48/ES , ktorá bola pretransformovaná do nášho právneho poriadku nie je potrebné, aby súčasťou zmluvy bola amortizačná tabuľka s presným rozpisom , aká časť splátky pripadá na istinu, aká na úrok a aká na poplatky . Súčasne poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016, č. C-42/15, ktorý judikoval , že za primerané by sa nemalo považovať , ak pre neuvedenie niektorých náležitostí sa bude v súlade s vnútroštátnou úpravou uplatňovať sankcia bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru. Posudzovaná zmluva obsahovala všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľskom úvere a smernicou a preto poskytnutý úver nie je možné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov.
10. Žalovaná sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadrila.
11. Krajský súd v Trenčíne ,ako súd odvolací (§34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1
CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 165 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom § 379 CSP a dôvodmi odvolania § 380 ods. 1 CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP) viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať, alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
12. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočné, obsahuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie ako i právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, v jednotlivostiach na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd len poukazuje a v ďalšom sa obmedzuje iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné:
13. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že zákon v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ukladá ako kogentnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo znamená, že tento údaj musí byť v zmluve uvedený. Ak sa takýto údaj v zmluve nenachádza, treba úver podľa § 4 ods. 3 cit. zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov. Tento údaj, a to konkrétna výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa majú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia v zmluve o úvere, uzavretej medzi účastníkmi, absentuje.
14. V posudzovanom prípade je nesporné, že nárok žalobcu je odvodzovaný z právneho vzťahu zo zmluvy o splátkovom úvere , ktorý bol medzi stranami sporu uzavretý 14.07.2009, na ktorý sa vzťahuje osobitný právny predpis , a to zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinný v čase uzavretia zmluvy .
15. Súd prvej inštancie podrobil uzavretú zmluvu o úvere skúmaniu z hľadiska dodržania náležitostí vyžadovaných zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že zmluva o úvere neobsahuje kogentnú náležitosť v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. i/ z.č. 258/2001 Z.z. a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
16. Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských zmluvách, účinnej v čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. 17. Z predloženej zmluvy o splátkovom úvere odvolací súd zistil, že zmluva obsahuje schválenú výšku úveru 3.500,- eur, výšku úrokovej sadzby 17,30%, spracovateľský poplatok 89,59,- eur, poplatok za správu úveru 1,99,- eur, výšku splátky istiny 74,68,- eur, splatnosť prvej splátky dňa 20.08.2009, počet splátok 83 splatných vždy k 20. dňu v mesiaci, s konečnou splatnosťou 20.06.2016, s RPMN 21,32%, s priemernou hodnotou RPMN 17,73% a celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 2.819,18,- eur.
18. Z uvedeného potom vyplýva, že zo zmluve o úvere nie je zrejmé , koľko z mesačnej splátky 74,68 ,- eur predstavuje istina, koľko úroky a koľko iné poplatky. Uvedenie len výšky mesačnej splátky v žiadnom prípade nepostačuje, nakoľko spotrebiteľ už pri podpise zmluvy musí byť informovaný o tom, koľko z ktorej splátky pripadá na istinu, koľko na úroky resp. iné poplatky , ak to vyžaduje zákon, ktorý výnimky pre určité typy zmlúv neupravuje / viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. novembra 2017, sp. zn. 7 Cdo 128/2016/.
19. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. je, že zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok úveru . V zmluve o úvere zo dňa 14.07.2009 však absentuje údaj, koľko z výšky mesačnej splátky prestavuje istina, úroky a iné poplatky. Tento nedostatok podľa názoru odvolacieho súdu spôsobuje, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 veta druhá citovaného zákona.
20. K argumentácii žalovaného , že treba pri posudzovaní týchto náležitostí vychádzať z rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová (C-42/2015) odvolací súd uvádza:
21. Rozsudok Súdneho dvora vyložil článok 10 ods. 2 písm. h) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (ďalej len Smernica) v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok, článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 vyložil v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny a tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave a článok 23 smernice 2008/48 vyložil v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
22. Z hore uvedeného tak vyplýva, že Smernica má iný výklad ohľadne niektorých náležitosti zmluvy o úvere (pôžičky) na rozdiel od vnútroštátneho právneho predpisu, ktorým je zákon č. 257/2001 Z. z., a aj zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Smernica však nemá priamy účinok, nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený a nemá ani nepriamy účinok, nakoľko jej výkladom nemožno nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra legem (proti zákonu). Vzhľadom na znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti ustanovenia, že zmluva o úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov , pri použití výkladu Smernice, by sa jednalo o výklad contra legem, teda výklad proti vnútroštátnemu zákonu.
23. Preto odvolací súd pre daný prípad aplikoval výklad vnútroštátneho predpisu, ktorým je zákon o spotrebiteľských úveroch a nie výklad Smernice. Preto zmluvu o úvere bolo treba v zmysle hore uvedených dôvodov považovať za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko neobsahovala náležitosti ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie teda správne právne posúdil nárok žalobcu.
24. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že toto rozhodnutie predstavuje zmenu oproti jeho doterajšej rozhodovacej praxi v identických resp. obdobných veciach. Medzičasom však občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Trenčíne pristúpilo k zjednoteniu svojej rozhodovacej činnosti pri posudzovaní zmlúv o spotrebiteľských úveroch z hľadiska náležitostí vyžadovaných ustanovením § 9 ods.2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch , s prihliadnutím na Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15 so záverom , že pokiaľ daná zmluva nebude obsahovať rozpis jednotlivých zložiek splátky úveru vyžadovaný ustanovením § 9 ods.2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch , bude potrebné aj naďalej považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov , pričom senát Krajského súdu v Trenčíne závery kolégia rešpektoval.
25. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti, výroku II., vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
26. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná nepriznal, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).