Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/133/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., B. XXX, právne zastúpená JUDr. Zuzanou Ondrejovičovou , advokátkou, Vinohradnícka 35, Nové Mesto nad Váhom, o zaplatenie 3.017,98 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 01.12.2016 , č. k. 4C/268/2015-74 takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku II., ktorým súd návrh vo zvyšnej časti zamietol, p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti sumy 2.080,- eur v zmysle ust. § 145 ods. 1 zastavil a v zvyšnej časti návrh zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podaným návrhom, doručeným súdu dňa 24.09.2014 voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 3.017,98 Eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.06.2012 do 05.09.2014 vo výške 356,60 Eur a ročný úrok z omeškania 8,5% zo sumy 3.017,98 Eur od 06.09.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Dňa 14.07.2009 uzatvoril právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník Zmluvu o splátkovom úvere č.275329243, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 3.500,- Eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutú pôžičku vrátiť v pravidelných 83 mesačných splátkach po 74,68 Eur. Žalovaná nedodržala platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy, splátky neuhrádzal riadne a včas. Dňa 11.08.2013 vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť. Ku dňu podania návrhu na súd dlh predstavoval sumu 3. 017,98 Eur.

3. Podaním zo dňa 19.01.2015 zobral žalobca svoj návrh v časti sumy 280,- Eur späť, z dôvodu, že žalovaný po podaní návrhu túto sumu zaplatil v štyroch splátkach. Z rovnakého dôvodu zobral žalobca návrh späť aj v časti sumy 1.800,-Eur, a to podaním zo dňa 09.11.2016. Súd prvej inštancie podľa ust. § 145 ods.1 konanie , s poukazom na dispozičné oprávnenie žalobcu v predmetnom konaní, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, v časti o zaplatenie sumy 280,- eur , zastavil. Súhlas žalovanej nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu návrhu došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie resp. pojednávanie vo veci samej.

4. Súd prvej inštancie zistil nasledujúci skutkový stav veci:

5. Dňa 14.07.2009 bola so žalovanou uzavretá zmluva, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý ako dlžníkovi úver vo výške 3.500,- Eur, ktorý sa zaviazala splácať v 83 mesačných splátkach po 74,68 Eur, s ročnou úrokovou sadzbou 17,30%, RPMN vo výške 21,32%, priemerná RPMN - 17,73%, za celkové náklady spojené s úverom 2.819,18 Eur. Žalovaná nedodržala platobnú disciplínu, dostala sa do omeškania s úhradou splátok. Listom zo dňa 09.07.2013 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej , že postúpil pohľadávku vo výške 3.835,03 Eur s príslušenstvom na žalobcu. Žalovaná zaplatila do postúpenia pohľadávky v období od 14.07.2009 do 25.05.2012 spolu sumu 2.442,21 Eur veriteľovi Slovenskej sporiteľni, a.s., Bratislava, po postúpení pohľadávky žalobcovi v období od 21.08.2013 do 05.09.2014 zaplatila žalovaná sumu 640,39 Eur a následne po podaní návrhu sumu 2.080,- Eur. Žalovaná teda doposiaľ uhradila sumu spolu vo výške 5.162,60 Eur.

6. Na vzťah účastníkov súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z., § 4 ods. 2 cit. zákona a § 4 ods. 3 veta posledná cit. zákona.

7. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalovanej bola poskytnutá reálne pôžička vo výške 3.500,- Eur, pričom žalovaná zaplatil pred podaním návrhu v splátkach sumu 3.082,60 Eur, po podaní návrhu 2.080,- Eur, spolu sumu 5.162,60 Eur. Zákon č. 258/2001 Z.z. ustanovenie 4 ods.2 písm. i/ ukladá ako kogentnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo znamená, že tento údaj musí byť v zmluve uvedený. Ak sa takýto údaj v zmluve nenachádza, treba úver podľa § 4 ods. 3 cit. zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov. Tento údaj, a to konkrétna výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa majú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia v zmluve o úvere, uzavretej medzi účastníkmi, absentuje. S poukazom na citované ustanovenie a zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že žalovaná mala povinnosť zaplatiť len sumu, ktorá jej bola reálne poskytnutá, t.j. 3.500,- Eur. Súd mal za preukázané, že žalovaná uhradila v splátkach spolu sumu 5.162,60 Eur, takže nárok žalobcu v čase rozhodovania posúdil v celom rozsahu ako nedôvodný, preto návrh zamietol. Nárok žalobcu v čase podania návrhu bol opodstatnený len v rozsahu sumy 417,40 Eur ( 3500-3.082,60).

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 a žalovanej , ktorá bola v konaní čiastočne úspešná, priznal náhradu trov konania vo výške 78 % . Pomer neúspechu žalobcu a úspechu žalovanej bol 11:89.

9. Proti tomuto rozsudku , výroku II. v časti, v ktorej súd žalobu zamietol, podal žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. Poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. i/ a ods. 3 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o splátkovom úvere spĺňa všetky náležitosti, keď spotrebiteľ je informovaný o tom kedy , v akej výške a ako dlho je povinný plniť. Žalovanému bol poskytnutý úver v sume 3.500,- , ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 74,68,- eur, v počte 83, splatných od 20.08.2009 do 20.06.2016, s úrokovou sadzbou 17,30% ročne, RPMN 17,73 %, spracovateľským poplatkom 89,59,- eur a poplatkom za správu úveru 1,99,- eur. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa však nie je zrejmé, v čom je predmetná zmluva v rozpore so zákonom. V zmysle Smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2008/48/ES , ktorá bola pretransformovaná do nášho právneho poriadku nie je potrebné, aby súčasťou zmluvy bola amortizačná tabuľka s presným rozpisom , aká časť splátky pripadá na istinu, aká na úrok a aká na poplatky . Súčasne poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016, č. C-42/15, ktorý judikoval , že za primerané by sa nemalo považovať , ak pre neuvedenie niektorých náležitostí sa bude v súlade s vnútroštátnou úpravou uplatňovať sankcia bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru. Posudzovaná zmluva obsahovala všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľskom úvere a smernicou a preto poskytnutý úver nie je možné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov.

10. Žalovaná sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadrila.

11. Krajský súd v Trenčíne ,ako súd odvolací (§34 po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 165 preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom § 379 a dôvodmi odvolania § 380 ods. 1 s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať, alebo doplniť dokazovanie (§ 383 postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

12. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočné, obsahuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie ako i právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, v jednotlivostiach na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd len poukazuje a v ďalšom sa obmedzuje iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné:

13. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že zákon v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ukladá ako kogentnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo znamená, že tento údaj musí byť v zmluve uvedený. Ak sa takýto údaj v zmluve nenachádza, treba úver podľa § 4 ods. 3 cit. zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov. Tento údaj, a to konkrétna výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa majú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia v zmluve o úvere, uzavretej medzi účastníkmi, absentuje.

14. V posudzovanom prípade je nesporné, že nárok žalobcu je odvodzovaný z právneho vzťahu zo zmluvy o splátkovom úvere , ktorý bol medzi stranami sporu uzavretý 14.07.2009, na ktorý sa vzťahuje osobitný právny predpis , a to zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinný v čase uzavretia zmluvy .

15. Súd prvej inštancie podrobil uzavretú zmluvu o úvere skúmaniu z hľadiska dodržania náležitostí vyžadovaných zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že zmluva o úvere neobsahuje kogentnú náležitosť v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. i/ z.č. 258/2001 Z.z. a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

16. Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských zmluvách, účinnej v čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. 17. Z predloženej zmluvy o splátkovom úvere odvolací súd zistil, že zmluva obsahuje schválenú výšku úveru 3.500,- eur, výšku úrokovej sadzby 17,30%, spracovateľský poplatok 89,59,- eur, poplatok za správu úveru 1,99,- eur, výšku splátky istiny 74,68,- eur, splatnosť prvej splátky dňa 20.08.2009, počet splátok 83 splatných vždy k 20. dňu v mesiaci, s konečnou splatnosťou 20.06.2016, s RPMN 21,32%, s priemernou hodnotou RPMN 17,73% a celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 2.819,18,- eur.

18. Z uvedeného potom vyplýva, že zo zmluve o úvere nie je zrejmé , koľko z mesačnej splátky 74,68 ,- eur predstavuje istina, koľko úroky a koľko iné poplatky. Uvedenie len výšky mesačnej splátky v žiadnom prípade nepostačuje, nakoľko spotrebiteľ už pri podpise zmluvy musí byť informovaný o tom, koľko z ktorej splátky pripadá na istinu, koľko na úroky resp. iné poplatky , ak to vyžaduje zákon, ktorý výnimky pre určité typy zmlúv neupravuje / viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. novembra 2017, sp. zn. 7 Cdo 128/2016/.

19. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. je, že zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok úveru . V zmluve o úvere zo dňa 14.07.2009 však absentuje údaj, koľko z výšky mesačnej splátky prestavuje istina, úroky a iné poplatky. Tento nedostatok podľa názoru odvolacieho súdu spôsobuje, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 veta druhá citovaného zákona.

20. K argumentácii žalovaného , že treba pri posudzovaní týchto náležitostí vychádzať z rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová (C-42/2015) odvolací súd uvádza:

21. Rozsudok Súdneho dvora vyložil článok 10 ods. 2 písm. h) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (ďalej len Smernica) v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok, článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 vyložil v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny a tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave a článok 23 smernice 2008/48 vyložil v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

22. Z hore uvedeného tak vyplýva, že Smernica má iný výklad ohľadne niektorých náležitosti zmluvy o úvere (pôžičky) na rozdiel od vnútroštátneho právneho predpisu, ktorým je zákon č. 257/2001 Z. z., a aj zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Smernica však nemá priamy účinok, nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený a nemá ani nepriamy účinok, nakoľko jej výkladom nemožno nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra legem (proti zákonu). Vzhľadom na znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti ustanovenia, že zmluva o úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov , pri použití výkladu Smernice, by sa jednalo o výklad contra legem, teda výklad proti vnútroštátnemu zákonu.

23. Preto odvolací súd pre daný prípad aplikoval výklad vnútroštátneho predpisu, ktorým je zákon o spotrebiteľských úveroch a nie výklad Smernice. Preto zmluvu o úvere bolo treba v zmysle hore uvedených dôvodov považovať za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko neobsahovala náležitosti ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie teda správne právne posúdil nárok žalobcu.

24. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že toto rozhodnutie predstavuje zmenu oproti jeho doterajšej rozhodovacej praxi v identických resp. obdobných veciach. Medzičasom však občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Trenčíne pristúpilo k zjednoteniu svojej rozhodovacej činnosti pri posudzovaní zmlúv o spotrebiteľských úveroch z hľadiska náležitostí vyžadovaných ustanovením § 9 ods.2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch , s prihliadnutím na Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15 so záverom , že pokiaľ daná zmluva nebude obsahovať rozpis jednotlivých zložiek splátky úveru vyžadovaný ustanovením § 9 ods.2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch , bude potrebné aj naďalej považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov , pričom senát Krajského súdu v Trenčíne závery kolégia rešpektoval.

25. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti, výroku II., vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

26. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že nárok na ich náhradu žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná nepriznal, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .