Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cpr/3/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, sudkyňou JUDr. Evou Kresl, v spore žalobkyne: A.. F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX L., zastúpená: JUDr. Michal Kratochvíl, Ul. 1. Mája 15/15, 956 22 Prašice, proti žalovanému: Centrum vedecko - technických informácií Slovenskej republiky, Lamačská cesta 8/A, 81104 Bratislava, IČO: 151 882, zastúpený: JUDr. Ján Pokorný, Anenská 1, 811 05 Bratislava, o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 29.04.2016, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 29.04.2016, domáhala, aby súd určil, že rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou žalovaného ako zamestnávateľa zo dňa XX.XX.XXXX je neplatné a zároveň aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za dobu Š. mesiacov.

2. Žalobu odôvodnila tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX bola zamestnaná u žalovaného ako C. O. H. na dobu určitú do XX.XX.XXXX. Z dôvodu nutnosti ukončenia projektu a s tým súvisiacich prác jej bolo zo strany žalovaného prisľúbené predĺženie pracovného pomeru do konca H. XXXX, avšak v zákonom stanovenej dobe nebola medzi žalovaným a žalobkyňou uzatvorená dohoda o pokračovaní pracovného pomeru na dobu určitú, preto sa jej pôvodný pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú do XX.XX.XXXX automaticky dňa XX.XX.XXXX zmenil na pracovný pomer uzatvorený na dobu neurčitú. Žalobkyňa si svoju prácu riadne plnila a za prácu jej bola riadne vyplácaná mzda a odvádzané zákonné odvody. Dňa XX.XX.XXXX bol žalobkyni doručený výstupný list s dátumom ukončenia pracovného pomeru výpoveďou ku dňu XX.XX.XXXX a bola vyzvaná k odovzdaniu dokumentácie, identifikačnej kartičky a notebooku. Napriek tomu, že žalobkyňa považovala uvedené rozviazania pracovného pomeru za neplatné, žalovanému oznámila, že nemá záujem na ďalšom zamestnávaní u žalovaného a žiadala o uzatvorenie dohody v zmysle § 79 ods. 4 Zákonníka práce. Žalobkyňa listom zo dňa 24.03.2016 vyzvala žalovaného na mimosúdne usporiadanie vzťahov medzi nimi, žalovaný však nemal záujem na mimosúdnom riešení. Následne žalovaný obvinil žalobkyňu z porušenia pracovnej disciplíny a obdobie, kedy žalobkyňa nemohla bez identifikačnej kartičky vstúpiť do budovy, posúdil ako absenciu. Preto žalobkyňa podala žalobu na súd a v zmysle § 77 Zákonníka práce žiadala, aby súd určil, že rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou žalovaného ako zamestnávateľa zo dňa XX.XX.XXXX je neplatné a zároveň aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za dobu štyroch mesiacov.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.07.2016, súdu doručenom dňa 20.07.2016, uviedol, že sama žalobkyňa v žalobe potvrdzuje, že výpoveď z pracovného pomeru jej nebola doručená, dostala

len výstupný list na preukázanie vysporiadania záväzkov voči zamestnávateľovi. Žalovaný mal záujem predĺžiť so žalobkyňou pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú avšak nie do XX.XX.XXXX ale len do XX.XX.XXXX a žalovaný aj vystavil žalobkyni Dodatok k pracovnej zmluve na predĺženie pracovnej zmluvy do XX.XX.XXXX, ktorý doručil po jej nadriadenom na podpis žalobkyni, pričom žalobkyňa tento dodatok aj podpísala a po svojom nadriadenom vrátila personalistke. Vzhľadom k tomu, že všetci ostatní zamestnanci doručili dodatok osobne, len žalobkyňa poslala dodatok k pracovnej zmluve po svojom nadriadenom, pri spracovaní administratívy žalovaný prehliadol, že žalobkyňa nevrátila tak ako ostatní osobne dodatok a preto poslal vnútornou elektronickou poštou tlačivo výstupného listu, na ktorom bol ako dôvod skončenia pracovného pomeru uvedený uplynutie určitej doby. Žalobkyňa pred vytlačením výstupného listu svojvoľne na výstupnom liste zmenila dôvod skončenia pracovného pomeru na výpoveď, napriek tomu, že jej žiadna výpoveď daná nebola, čo žalobkyňa vedela, na tomto výstupnom liste ďalej zabezpečila podpisy o vysporiadaní záväzkov a odovzdala personalistke, ktorá žalobkyňou vykonanú zmenu v dôvode skončenia pracovného pomeru prehliadla. Žalovaný zdôrazňuje, že výstupný list nie je podpísaný štatutárnym orgánom a preto nie je relevantným právnym úkonom preukazujúcim danie výpovede žalobkyni. Žalovaný žalobkyni nedal výpoveď a nikdy jej nedoručil žiaden právny úkon podpísaný štatutárnym orgánom, ktorý by mohol byť výpoveďou. Vystavenie výstupného listu nie je relevantný právny úkon, ktorým v zmysle § 61 Zákonníka práce možno skončiť pracovný pomer. Vo O. žalobkyňa oznámila žalovanému, že končí pracovný pomer a odchádza do dôchodku. Žalobkyňa sa nikdy v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX nevyjadrila ani nedeklarovala, že by svoj pracovný pomer pokladala za zmenený na dobu neurčitú, preto jej nárok na Š. platy nemá opodstatnenie. Žalovaný žalobkyňu upozornil, že jej pracovný pomer trvá, kontaktoval ju cez SMS správy a aj telefonicky a vyzval ju na nástup do práce, takisto ju upozornil, že je prihlásená do Sociálnej poisťovne, na čo žalobkyňa odpovedala, že je v J. a nenastúpi. Po tom, ako žalobkyňa v pokuse o mimosúdne vyriešenie situácie žalovanému oznámila, že jej pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú do XX.XX.XXXX sa zmenil od XX.XX.XXXX na pracovný pomer na dobu neurčitú, lebo s vedomím zamestnávateľa vykonávala dohodnutú prácu aj po XX.XX.XXXX, žalovaný tento právny názor akceptoval a písomne vyzval žalobkyňu, aby nastúpila do práce, keďže jej pracovný pomer trval. Žalobkyňa však do práce nenastúpila a požadovala len finančný prospech, čo žalovaný neakceptoval. Žalovaný aj po XX.XX.XXXX viedol žalobkyňu ako zamestnankyňu, platil za ňu odvody, teda bola prihlásená v zdravotnej aj sociálnej poisťovni. Tvrdenia žalobkyne, že do práce nastúpiť nemohla, pretože odovzdala identifikačnú kartičku, je účelové, do budovy žalobkyňa vstúpiť mohla. Je nepochopiteľné, prečo žalobkyňa pri údajnej výpovedi nenamietala nedôvodnosť žiadosti o vyplnenie výstupného listu a neoznámila žalovanému, že jej pracovný pomer trvá a nie je dôvod na odovzdanie vecí. Podľa žalovaného ide zo strany žalobkyne len o konanie v rozpore s ustanovením čl. 2 Základných zásad Zákonníka práce a to o konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa si uplatnila nárok podľa § 79 ods. 4 písm. a) Zákonníka práce na vyplatenie priemerného mesačného zárobku za dobu Š. mesiacov, a to z dôvodu neplatnosti výpovede z XX.XX.XXXX, pričom dobu Š. mesiacov odôvodnila tak, že ak by jej žalovaný mal v C. XXXX doručiť písomnú výpoveď, výpovedná lehota by uplynula XX.XX.XXXX, avšak ak by žalovaný dal žalobkyni neplatnú výpoveď dňa XX.XX.XXXX, potom by pracovný pomer skončil dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný však žalobkyni výpoveď dňa XX.XX.XXXX nedal, naďalej ju zamestnával, platil za ňu odvody a umožňoval jej vykonávať prácu. Žalobkyňa by mala nárok na náhradu mzdy počas výpovednej doby len v prípade, ak by jej žalovaný neumožnil vykonávať prácu, avšak žalovaný žalobkyni umožnil vykonávať prácu a sám ju vyzýval, aby nastúpila do práce a plnila si svoje pracovné povinnosti, čo žalobkyňa odmietla, preto jej do XX.XX.XXXX nevznikol žiaden nárok na náhradu mzdy.

4. Žalobkyňa doručila súdu dňa 25.07.2016 návrh na zmenu petitu, v ktorom žiadala, aby súd určil, že rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou zamestnávateľa zo dňa XX.XX.XXXX je neplatné a že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku za dobu Š. mesiacov, t.j. 4.656,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 23.12.2016, doručenom súdu dňa 29.12.2016, uviedla, že žalovaný ústne prisľúbil piatim zamestnancom a aj žalobkyni, že pracovný pomer im predĺži do XX.XX.XXXX. Následne vo O. boli žalobkyni a ďalším zamestnancom doručené dodatky k pracovným zmluvám na podpis, avšak do XX.XX.XXXX sa nikto o podpísané dodatky nezaujímal. Všetci vedeli, že de iure sú už zamestnaní na dobu neurčitú a že prípadné rozviazanie pracovného pomeru bude neplatné, pričom sa dohodli, že riešiť to budú spoločne súdnou cestou. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný žalobkyňu požiadal o odovzdanie dokumentácie, identifikačnej kartičky a notebooku s vyznačením

splnenia si týchto povinností na výstupnom liste. Žalobkyňa dôvod výpovede na výstupnom liste sama zmenila úmyselne a to podľa skutočnosti, pretože nesúhlasila s uvedeným skončením pracovného pomeru podľa § 71 Zákonníka práce a podpísaním takéhoto dokumentu by uznala, že jej pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do XX.XX.XXXX. Personalistka nekonala svojvoľne, ale na príkaz štatutárneho orgánu. Žalovaný ukončil pracovný pomer dňa XX.XX.XXXX so žalobkyňou a k tomuto dátumu ju aj odhlásil z poistných fondov. Až následne po oznámení žalobkyne o neplatnosti výpovede žalovaný žalobkyňu znova prihlásil, a to až do XX.XX.XXXX v súlade s dodatočne doručenou výpoveďou z pracovného pomeru, čo sú Š. mesiace od neplatne skončeného pracovného pomeru. Žalobkyňa v danej situácii využila § 79 ods. 4 Zákonníka práce a to odísť z práce s náhradou mzdy, pretože by nezvládala tlaky a podmienky v práci.

6. Žalobkyňa vo svojich vyjadreniach zo dňa 28.04.2017 a zo dňa 26.06.2017 uviedla, že jej pracovný pomer sa skončil dňa XX.XX.XXXX, o skončení pracovného pomeru upovedomila aj svojich nadriadených, s tým, že situáciu bude riešiť súdnou cestou. Do poistných fondov bola opätovne prihlásená až po jej oznámení o neplatnom ukončení pracovného pomeru. Aj na výplatnej páske za XX/ XXXX je uvedený preplatok dovolenky v dĺžke J. dní, pretože nevyčerpanú dovolenku možno preplatiť len z dôvodu skončenia pracovného pomeru a to vo výške priemerného zárobku za príslušný počet dní, ktorý sa vyplatí spolu s poslednou mzdou, ktorá je splatná v deň skončenia pracovného pomeru. Keďže žalovaný žalobkyňu považoval za zamestnanca do XX.XX.XXXX, teda Š. mesiace po neplatne skončenom pracovnom pomere, žalobkyňa žiada od žalovaného náhradu mzdy za tieto Š. mesiace vo výške 4.656,- eur. Nie je pravdou, že by do práce svojvoľne nechodila. Do práce chodiť nemohla, pretože musela odovzdať dokumentáciu, počítač aj identifikačnú kartičku, teda jej bolo znemožnené pokračovať v práci. Ekonomická riaditeľka žalobkyni oznámila, že neplatné skončenie pracovného pomeru je iba jej dojem, jej pracovný pomer trvá a po mesiaci žalobkyňu zbytočne odvolávala z dovolenky, pričom jej oznámila, že do evidencie dochádzky jej uvádza absenciu. Po personalistke jej oznámila preplatok na mzde z dôvodu preplatenej dovolenky. Za rok XXXX žalobkyni v dôsledku nesprávnych odvodov vznikol preplatok na mzde vo výške XXX,XX eur, s tým, že vo O. jej mzdová účtovníčka oznámila, že táto suma jej bude nasledujúci mesiac poukázaná na účet, avšak preplatok jej bol vrátený až v E. XXXX, tak, ako to vyplýva z výplatného lístku za XX/XXXX.

7. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k žalobe zo dňa 02.05.2017 a zo dňa 21.06.2017 uviedol, že sama žalobkyňa vo svojom vyjadrení priznala, že dôvod skončenia pracovného pomeru na výstupnom liste svojvoľne zmenila. Žalobkyňa vedela, že jej pracovný pomer od XX.XX.XXXX sa zmenil na dobu neurčitú, napriek tomu žalovaného aj po XX.XX.XXXX neupozornia, že jej pracovný pomer trvá a nevyzvala žalovaného na plnenie si záväzkov z pracovnej zmluvy, ale svojvoľne do práce nechodila a výslovne odmietla pokračovať v práci aj po výzve žalovaného, domáhala sa len finančného plnenia. Žalobkyňa už koncom roka XXXX vyhlásila, že jej sa netýka predĺženie pracovných pomerov, ktoré sa u žalovaného riešili, lebo má nárok na dôchodok. Žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz preukazujúci výšku uplatneného nároku. Žalobkyňa by nárok na náhradu mzdy mala len v prípade, ak by skutočne prišlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru, ku ktorému však neprišlo, žiaden nárok na náhradu mzdy žalobkyni nevznikol a vzniknúť ani nemohol za dobu jej neospravedlnenej neprítomnosti v práci.

8. Podľa § 297 súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobkyni uviedol, že žalobu považuje za dôvodnú, žalobkyňa bola riadnou zamestnankyňou u žalovaného na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej na dobu určitú do XX.XX.XXXX. Po XX.XX.XXXX žalobkyňa v zmysle § 71 ods. 2 Zákonníka práce pokračovala so súhlasom zamestnávateľa s výkonom práce, v dôsledku čoho sa zmenil pracovný pomer na dobu neurčitú. Dňa XX.XX.XXXX právnym úkonom zo strany žalovaného prišlo k ukončeniu pracovného pomeru, avšak tento právny úkon je podľa jeho názoru imperfektný, pretože nespĺňa obsahové náležitosti podľa § 63 , neobsahuje paragrafové znenie a ani dôvod výpovede, taktiež výpoveď žalovaný v zmysle § 17 ods. 2 ako aj § 74 Zákonníka práce vopred neprerokoval so zástupcami zamestnancov, preto je táto výpoveď neplatná. Z výpisu zo zdravotnej poisťovne je zrejmé, že k XX.XX.XXXX žalovaný odhlásil žalobkyňu zo systému zdravotného poistenia. Má za to, že výstupný list zaslaný žalovaným žalobkyni je výpoveďou, pretože je v ňom uvedené, že ide o výpoveď z pracovného pomeru. Právny úkon sa posudzuje podľa obsahu, v danom prípade je to Výstupný list č. XXXX, z ktorého je zrejmá vôľa zamestnávateľa ukončiť pracovný pomer, je tam jasne uvedený dátum skončenia pracovného pomeru, dôvod skončenia a vyrovnanie záväzku zamestnanca

k zamestnávateľovi, či odovzdal všetko, čo mal, teda táto listina je prejavom vôle žalovaného ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou. Žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX zaslala žalovanému list, v ktorom ho upozornila na neplatné skončenie pracovného pomeru, na čo žalovaný reagoval dňa XX.XX.XXXX tak, že vyzval žalobkyňu na nástup do práce, pretože jej pracovný pomer trvá. Žalovaný teda chcel ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou ku dňu XX.XX.XXXX, čo potvrdzuje aj odhlásenie žalobkyne zo zdravotnej poisťovne k XX.XX.XXXX a tiež skutočnosť, že žalovaný jej vyplatil zvyšnú časť dovolenky. Žalovaný až následne žalobkyňu opätovne prihlásil do Sociálnej poisťovne, avšak až po tom, ako ju zo Sociálnej poisťovne k XX.XX.XXXX odhlásil. Žalobkyňa sa teda domáha určenia neplatnosti výpovede a náhrady mzdy, napriek tomu, že žalovaný žalobkyňu stále zamestnával.

10. Súd, uznesením priamo na pojednávaní dňa 26.01.2018, v prítomnosti oboch strán, pripustil zmenu petitu v nasledovnom znení: „Súd určuje, že rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou zamestnávateľa zo dňa XX.XX.XXXX je neplatné. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za dobu X mesiacov, t. j. 4.656,- eur, slovom štyritisícšesťstopäťdesiatšesť eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania.“

11. Žalobkyňa v konaní pred súdom uviedla, že dňa XX.XX.XXXX jej bolo znemožnené pokračovať v práci bez akýchkoľvek dôvodov, čo považuje za porušenie jej práv. Po ukončení pracovného pomeru žalobkyňa konzultovala celý prípad s jej právnym zástupcom a následne pokračovala tak, že dňa XX.XX.XXXX poslala žalovanému list, že skončenie pracovného pomeru k XX.XX.XXXX považuje za neplatné, na čo jej žalovaný SMS správou z XX.XX.XXXX oznámil, že jej pracovný pomer nebol ukončený a vyzval ju na nástup do práce. Žalobkyňa už v liste z XX.XX.XXXX žalovanému oznámila, že netrvá na pokračovaní pracovného pomeru a využíva bod 2 § 79 Zákonníka práce, teda že požaduje náhradu mzdy. Do práce späť nenastúpila, pretože bola na liečebnom pobyte v J.. Keďže žalobkyňa už v liste z XX.XX.XXXX žalovanému oznámila, že netrvá na pokračovaní pracovného pomeru, žalovaný jej nemohol viesť absenciu. Nárok na náhradu mzdy za Š. mesiace žalobkyňa odôvodnila tak, že vychádzala z toho, že bola vedená ako zamestnanec do XX.XX.XXXX, čo sú tie Š. mesiace. Ďalej uviedla, že aj v tomto prípade jej okamžitého skončenia pracovného pomeru patrí zamestnancovi náhrada mzdy. Má za to, že jej pracovný pomer skutočne skončil dňom XX.XX.XXXX. Záverom žalobkyňa v konaní pred súdom uviedla, že keďže poslala žalovanému list až na konci H., odpoveď a výpoveď čakala najskôr v C.Z. a keďže výpoveď začína plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca, skončenie pracovného pomeru vychádzalo k XX.XX.XXXX, preto tento deň už v čase podania žaloby, t. j. dňa XX.XX.XXXX, pokladala za deň skončenia pracovného pomeru.

12. Právny zástupca žalovaného v konaní pred súdom uviedol, že sa pridržiava svojich písomných vyjadrení, poprel, že by žalobkyni dal výpoveď z pracovného pomeru dňa XX.XX.XXXX. Zaslanie výstupného listu, na ktorom bolo uvedené ako dôvod skončenia pracovného pomeru uplynutie doby, nemožno považovať za prejav vôle žalovaného skončiť pracovný pomer, ide len o interný doklad pre žalovaného, že žalobkyňa má vyporiadané záväzky voči nemu. Žalobkyňa svojvoľne opravila vo výstupnom liste dôvod skončenia pracovného pomeru, tak, že ako dôvod uplynutie doby zmenila na dôvod výpoveď, čo žalobkyňa sama v konaní potvrdila. Žalobkyňa potom, ako jej bol doručený výstupný list, mala a mohla upozorniť žalovaného, keďže vedela, že jej pracovný pomer sa zmenil na dobu neurčitú, že jej pracovný pomer trvá, namiesto toho odovzdala žalovanému výstupný list, v ktorom zmenila dôvod skončenia pracovného pomeru. Žalovaný po zistení tejto administratívnej chyby vyzval žalobkyňu, aby nastúpila do práce, pričom nemožno akceptovať tvrdenia žalobkyne, že do práce nastúpiť nemohla z dôvodu odovzdania vecí, pretože vstup do budovy je umožnený každému a žalobkyňa mala možnosť dostaviť sa na personálny alebo iný útvar a pokračovať v pracovnom pomere, čo však neurobila, do práce nenastúpila, a preto žalovaný evidoval jej neprítomnosť v práci ako neospravedlnenú. Z dôvodu absencií žalovaný so žalobkyňou skončil pracovný pomer, a to výpoveďou pre porušenie pracovnej disciplíny zo dňa XX.XX.XXXX, s dvojmesačnou výpovednou dobou, teda pracovný pomer skončil ku dňu XX.XX.XXXX. Žalovaný žalobkyňu teda zamestnával až do XX.XX.XXXX a do tohto času za ňu aj platil odvody. Nárok uplatnený žalobkyňou na náhradu mzdy za Š. mesiace aj v prípade eventuálneho neplatného skončenia pracovného pomeru presahuje nároky vyplývajúce z § 79 odsek 2 Zákonníka práce. Keďže žalovaný žalobkyni žiadnu výpoveď z pracovného pomeru ku dňu XX.XX.XXXX nedal, žalobu navrhol zamietnuť ako nedôvodnú.

13. Podľa § 219 ods. 1 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.

14. Súd rozhodol na základe predložených listinných dôkazov, najmä žaloby, pracovnej zmluvy z XX.XX.XXXX, dodatku č. 1 k pracovnej zmluve z XX.XX.XXXX, výplatných lístkov XXXX za obdobia XX/ XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX, výstupného listu XXXX z XX.XX.XXXX, pokusu o mimosúdne vyriešenie situácie z XX.XX.XXXX, výzvy na nastúpenie do zamestnania z XX.XX.XXXX, opravy zrejmej chyby písania zo XX.XX.XXX, listu žalobkyne zo XX.XX.XXXX, rozviazania pracovného pomeru výpoveďou zo dňa XX.XX.XXXX, mailovej komunikácie zo dňa XX.XX.XXXX, výstupného listu XXXX z XX.XX.XXXX, SMS komunikácie z XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, mailu o potvrdení pobytu z XX.XX.XXXX, SMS z XX.XX.XXXX, potvrdenia zo SP z 09.06.2017, priebehu poistiek poistenca J.-XXX, podacie hárku z 27.12.2017, ako aj písomných a ústnych vyjadrení právneho zástupcu žalobkyne, žalobkyne a právneho zástupcu žalovaného; z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:

15. Žalobkyňa bola na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX zamestnaná u žalovaného ako C. O. H. na dobu určitú do XX.XX.XXXX. Deň nástupu do práce bol dohodnutý podľa pracovnej zmluvy od XX.XX.XXXX. Skúšobná doba bola dohodnutá na tri mesiace. K pracovnej zmluve bol vypracovaný Dodatok č. 1 zo dňa XX.XX.XXXX, podpísaný oboma stranami, t. j. žalobkyňou aj žalovaným, predmetom ktorého bolo predĺženie pracovného pomeru do XX.XX.XXXX. Pracovný pomer žalobkyne bol tak predĺžený do XX.XX.XXXX. Po XX.XX.XXXX žalobkyňa i naďalej vykonávala pre žalovaného prácu, bez toho, aby bola medzi žalovaným a žalobkyňou uzatvorená dohoda o pokračovaní pracovného pomeru na dobu určitú, na základe čoho sa pracovný pomer žalobkyne dohodnutý na dobu určitú zmenil na pracovný pomer dohodnutý na dobu neurčitú. Žalovaný žalobkyni za prácu riadne vyplácal mzdu a odvádzal zákonné odvody aj v E. aj vo O. XXXX. Dňa XX.XX.XXXX bol žalobkyni doručený výstupný list s dátumom ukončenia pracovného pomeru ku dňu XX.XX.XXXX, pričom na výstupnom liste predloženom žalobkyňou bol ako dôvod skončenia pracovného pomeru uvedená výpoveď z pracovného pomeru a na výstupnom liste predloženom žalovaným bolo ako dôvod skončenia pracovného pomeru uvedené uplynutie dojednanej doby podľa § 71. Žalobkyňa sama v konaní priznala, že dôvod skončenia pracovného pomeru bol na výstupnom liste uvedený pôvodne ako uplynutie dojednanej doby, avšak ona sama tento dôvod zmenila a prepísala na výpoveď. Následne žalobkyňa ku dňu XX.XX.XXXX odovzdala dokumentáciu, identifikačnú kartičku, notebook a vyrovnala si všetky záväzky voči žalovanému. Žalobkyňa listom zo dňa XX.XX.XXXX vyzvala žalovaného na mimosúdne vyriešenie situácie a na usporiadanie vzťahov medzi nimi, v ktorom žalovanému uviedla, že jej pracovný pomer pôvodne uzatvorený na dobu určitú do XX.XX.XXXX sa automaticky dňom XX.XX.XXXX zmenil na pracovný pomer uzatvorený na dobu neurčitú, preto rozviazanie pracovného pomeru ku dňu XX.XX.XXXX je neplatné, avšak napriek tomu nemá záujem na ďalšom zamestnaní u žalovaného, požaduje však vyúčtovanie za H. XXXX a náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za Š. mesiace. Žalovaný listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobkyni odpovedal, že jej pracovný pomer sa neskončil a keďže od XX.XX.XXXX nechodí do práce, vyzval ju na okamžité nastúpenie do práce, s upozornením, že jej neprítomnosť kvalifikuje ako porušenie pracovnej disciplíny a neospravedlnenú neprítomnosť v práci, čím porušila ustanovenia Zákonníka práce a súčasne ju upozornil, že v prípade ďalšieho porušovania pracovnej disciplíny s ňou môže rozviazať pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Žalobkyňa listom zo dňa XX.XX.XXXX žalovanému odpovedala, že dňa XX.XX.XXXX jej bol zaslaný výstupný list z dôvodu výpovede z pracovného pomeru s výzvou na odovzdanie agendy a pracovných vecí, čím jej bolo zabránené pokračovať v práci. Opätovne v liste uviedla, že nemá záujem pokračovať v práci, a preto žiada postup podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce. Keďže jej do tohto dňa nebola doručená výpoveď, predpokladá, že ju žalovaný vystaví minimálne s C. dátumom a teda s výpovednou dobou bude jej patriť náhrada mzdy za Š. mesiace, t. j. do konca E. XXXX. Žalovaný žalobkyňu opakovane vyzýval na nastúpenie do práce, a to prostredníctvom listu, mailu a SMS komunikácie. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa do práce nenastúpila, žalovaný dal žalobkyni výpoveď zo dňa XX.XX.XXXX, a to podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce pre závažné porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v tom, že od XX.XX.XXXX napriek písomnej výzve na nástup do zamestnania žalobkyňa do práce nenastúpila a jej neprítomnosť v práci je neospravedlnená. Výpoveď bola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov u žalovaného dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyni bola výpoveď z XX.XX.XXXX doručená dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný teda žalobkyňu zamestnával až do XX.XX.XXXX, kedy žalobkyni uplynula dvojmesačná výpovedná doba a do tohto dátumu za žalobkyňu aj riadne platil odvody do sociálnej poisťovne. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd určil, že rozviazanie

pracovného pomeru výpoveďou žalovaného ako zamestnávateľa zo dňa XX.XX.XXXX je neplatné a zároveň aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za dobu Š. mesiacov.

16. Podľa článku 2 zákona č. 311/2001 Z.z. pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

17. Podľa článku 5 zákona č. 311/2001 Z.z. zamestnanci a zamestnávatelia sú povinní riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.

18. Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. 19. Podľa ustanovenia § 48 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.

20. Podľa ustanovenia § 48 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.

21. Podľa ustanovenia § 59 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

22. Podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.

23. Podľa ustanovenia § 61 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

24. Podľa ustanovenia § 61 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

25. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.

26. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak

01.01.2013 a) sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce 01.09.2015 b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, 01.09.2007 c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, 01.07.2003 d) zamestnanec 01.07.2003 1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, 01.07.2003 2. prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2, 01.01.2013 3. nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo 01.01.2013 4. neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil, 01.07.2003 e) sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

28. Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby.

29. Podľa ustanovenia § 71 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

30. Podľa ustanovenia § 74 zákona č. 311/2001 Z.z. výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

31. Podľa ustanovenia § 77 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

32. Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

33. Podľa ustanovenia § 79 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z.z. ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,

b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

34. Podľa ustanovenia § 79 ods. 5 zákona č. 311/2001 Z.z. v prípadoch ustanovených v odseku 4 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

35. Podľa ustanovenia § 81písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. zamestnanec je povinný najmä byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času.

36. Súd, na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

37. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa bola na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX zamestnaná u žalovaného ako C. O. H., pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do XX.XX.XXXX, deň nástupu do práce bol dohodnutý podľa pracovnej zmluvy od XX.XX.XXXX. Na základe Dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX bol pracovný pomer žalobkyne predĺžený do XX.XX.XXXX. Rovnako nebolo sporné, že žalobkyňa aj po XX.XX.XXXX vykonávala pre žalovaného prácu a to bez toho, aby bola medzi žalovaným a žalobkyňou uzatvorená dohoda o pokračovaní pracovného pomeru na dobu určitú, na základe čoho sa pracovný pomer žalobkyne dohodnutý na dobu určitú zmenil na pracovný pomer dohodnutý na dobu neurčitú. Žalobkyňa teda u žalovaného vykonávala svoju prácu riadne do XX.XX.XXXX, teda v E. aj vo O. XXXX.

38. Spornou v konaní však bola otázka, či žalovaný dal žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru dňa XX.XX.XXXX, teda či žalovaný rozviazal so žalobkyňou pracovný pomer dňa XX.XX.XXXX, a ak áno, či takéto rozviazanie pracovného pomeru je neplatné a zakladá nárok žalobkyne na náhradu mzdy.

39. Žalobkyňa považovala za listinu preukazujúcu ukončenie jej pracovného pomeru výpoveďou Výstupný list zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý jej zaslal žalovaný a na základe ktorého mala odovzdať súvisiacu pracovnú agendu a dokumenty. K predmetnej listine Výstupnému listu zo dňa XX.XX.XXXX súd uvádza, že uvedený dokument nemožno považovať za výpoveď danú zamestnávateľom zamestnancovi, nakoľko táto listina nespĺňa základné zákonné požiadavky v zmysle § 63 Zákonníka práce pre danie výpovede zamestnávateľom zamestnancovi. Súd pri posudzovaní platnosti resp. neplatnosti rozviazania pracovného pomeru ku dňu XX.XX.XXXX vychádzal predovšetkým zo skutočnosti, že na Výstupnom liste zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý vyhotovil žalovaný, bol pôvodne ako dôvod skončenia pracovného pomeru uvedený uplynutie dojednanej doby podľa § 71 Zákonníka práce. Súd sa stotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalovaného, že v danom období u žalovaného riešili predĺženie pracovných zmlúv so zamestnancami na základe dodatkov k pracovnej zmluve, tak, že pracovný pomer mal byť predĺžený na dobu určitú do XX.XX.XXXX, a to aj v prípade žalobkyne, avšak v dôsledku administratívneho pochybenia dodatok k pracovnej zmluve nebol riadne a včas vyhotovený a podpísaný. Napriek tomu mal žalovaný za to, že tento dodatok k pracovnej zmluve, na základe ktorého by sa pracovný pomer žalobkyne predĺžil do XX.XX.XXXX, bol uzatvorený a podpísaný aj zo strany žalobkyne a teda že jej pracovný pomer sa končí uplynutím dojednanej doby v zmysle dodatku dňa XX.XX.XXXX, preto jej dňa XX.XX.XXXX zaslal Výstupný list. Uvedenú argumentáciu žalovaného potvrdzuje samotný Výstupný list z XX.XX.XXXX, na ktorom bol ako dôvod skončenia pracovného pomeru uvedené uplynutie dojednanej doby podľa § 71 Zákonníka práce.

40. Súd v žiadnom prípade nemohol považovať za pravdivé tvrdenia žalobkyne ohľadom dôvodu skončenia pracovného pomeru, podľa ktorých dal žalovaný žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru, tak, ako je uvedené vo Výstupnom liste z XX.XX.XXXX, ktorý predložila žalobkyňa, teda že dôvodom skončenia pracovného pomeru je výpoveď daná zamestnávateľom, pretože sama žalobkyňa vo svojich vyjadreniach a aj vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že tento dôvod skončenia pracovného pomeru si ona sama zmenila na výpoveď a sama si dôvod skončenia pracovného pomeru prepísala na Výstupnom liste dňa XX.XX.XXXX, ktorý následne takto svojvoľne zmenený v časti dôvodu výpovede z pôvodného uplynutia dojednanej doby na dôvod výpoveď odovzdala na personálne oddelenie. Takéto účelové konanie žalobkyne je neprípustné. Už z tohto dôvodu sa súd nemohol stotožniť s tvrdením

žalobkyne, že žalovaný dal žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru dňa XX.XX.XXXX, ktorá je neplatná, pretože žalovaný k tomuto dátumu žalobkyni žiadnu výpoveď nedal.

41. Súd nemal za preukázané existenciu žiadneho relevantného dokumentu, ktorý by bolo možné čo i len považovať za výpoveď danú zamestnávateľom zamestnancovi, t. j. žalovaným žalobkyni, ku dňu XX.XX.XXXX. Výstupný list z XX.XX.XXXX, ktorý si sama žalobkyňa svojvoľne vyplnila, pričom ako dôvod skončenia pracovného pomeru si sama uviedla, že žalovaný jej dáva výpoveď, bez vedomosti žalovaného, rozhodne nemožno považovať za konanie žalovaného smerujúce k rozviazaniu pracovného pomeru so žalobkyňou na základe výpovede.

42. Konanie žalobkyne po dátume XX.XX.XXXX spočívajúce najmä v zaslaní listu zo dňa XX.XX.XXXX žalovanému, v ktorom žalovaného vyzvala na mimosúdne vyriešenie situácie a na usporiadanie vzťahov medzi nimi, odôvodnené tým, že jej pracovný pomer pôvodne uzatvorený na dobu určitú do XX.XX.XXXX sa automaticky odo dňa XX.XX.XXXX zmenil na pracovný pomer uzatvorený na dobu neurčitú, preto rozviazanie pracovného pomeru ku dňu XX.XX.XXXX je neplatné, avšak napriek tomu nemá záujem na ďalšom zamestnaní u žalovaného, požaduje však vyúčtovanie za H. XXXX a náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za Š. mesiace, nasvedčuje účelovému konaniu zo strany žalobkyne a potvrdzuje, že žalobkyňa už dňa XX.XX.XXXX, kedy svojvoľne zmenila dôvod skončenia pracovného pomeru na Výstupnom liste z XX.XX.XXXX na dôvod výpovede, mala záujem a jasný cieľ požadovať od žalovaného náhradu mzdy. Toto účelové konanie potvrdzuje aj samotné vyjadrenie žalobkyne uvedené v písomnom vyjadrení žalobkyne zo dňa 23.12.2016, v ktorom sama žalobkyňa potvrdila, že do XX.XX.XXXX sa nikto u žalovaného nezaujímal o podpísané dodatky, na základe ktorých mal byť pracovný pomer zamestnancov a aj žalobkyne predĺžený na dobu určitú do XX.XX.XXXX, preto všetci vedeli, že de iure sú od XX.XX.XXXX zamestnaní na dobu neurčitú a že prípadné rozviazanie pracovného pomeru bude neplatné a bude to riešiť súdnou cestou.

43. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa od počiatku konala účelovo, premyslene, sama si dňa XX.XX.XXXX svojvoľne zmenila dôvod skončenia pracovného pomeru na Výstupnom liste na dôvod výpovede a následne sa domáhala neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, pričom požadovala od žalovaného náhradu mzdy. Takémuto konaniu žalobkyni nemôže byť poskytnutá právna ochrana.

44. Súd mal v konaní za preukázané, že žalovaný po tom, ako sa dozvedel o vzniknutej situácii, žalobkyni bezodkladne oznámil, že jej pracovný pomer stále trvá a vyzval ju na nástup do práce, čo potvrdzuje list žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX, SMS komunikácia z XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX a napokon aj sama žalobkyňa, ktorá potvrdila, že žalovaný jej oznámil, že jej pracovný pomer trvá a vyzval ju na nástup do zamestnania.

45. Následné konanie žalobkyne spočívajúce v odpovedi žalovanému listom zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom uviedla, že nemá záujem pokračovať v práci a preto žiada postup podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce a keďže jej ešte nebola doručená výpoveď, predpokladá, že ju žalovaný vystaví minimálne s C. dátumom a teda s výpovednou dobou jej bude patriť náhrada mzdy za Š. mesiace, t. j. do konca E. XXXX, ako aj to, že žalobkyňa nenastúpila do práce, opätovne potvrdzuje účelovosť konanie žalobkyne s cieľom získať náhradu mzdy za Š. mesiace. Žalovaný žalobkyňu vyzýval, aby sa dostavila do práce a plnila si svoje povinnosti, rovnako ju vyzýval, aby sa dostavila s cieľom doriešiť jej pracovný pomer, ktorý stále trvá, napriek tomu, že do práce nechodí, avšak žalobkyňa sa k žalovanému nedostavila, preto súd vyhodnotil takéto konanie tak, že žalobkyňa nemala skutočný záujem o vyriešenie vzniknutej situácie, t. j. vyriešenie trvania jej pracovného pomeru a konala tak, aby od žalovaného mohla požadovať náhradu mzdy, ktorú od žalovaného aj požadovala a to za štyri mesiace.

46. Súd mal v konaní taktiež za preukázané, že žalovaný dal žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX a to podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce pre závažné porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v tom, že od XX.XX.XXXX, napriek písomnej výzve na nástup do zamestnania, žalobkyňa do práce nenastúpila a jej neprítomnosť v práci bola neospravedlnená. Žalovaný teda žalobkyňu zamestnával až do XX.XX.XXXX, kedy žalobkyni uplynula dvojmesačná výpovedná doba a do tohto dátumu za žalobkyňu aj riadne platil odvody, čo potvrdzuje výpis zo sociálnej poisťovne z 09.07.2016.

47. Z listu žalobkyni zo dňa XX.XX.XXXX mal súd za preukázané a potvrdené, že žalobkyňa vedela, že jej pracovný pomer stále trvá, pretože v liste žalovanému uviedla, že keďže jej ešte nebola doručená výpoveď, predpokladá, že ju žalovaný vystaví minimálne s C. dátumom a teda s výpovednou dobou dva mesiace jej bude patriť náhrada mzdy za Š. mesiace, t. j. do konca E.Ú. XXXX. Z uvedeného vyjadrenia žalobkyne je jasne preukázaná existencia trvania pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného a vedomosť žalobkyne o tom, že jej pracovný pomer stále trvá, na čo sa žalobkyňa sama odvolávala. Žaloba žalobkyne o určenie neplatnosti výpovede ku dňu XX.XX.XXXX je preto účelová a nedôvodná, preto súd žalobu zamietol.

48. Keďže súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobkyne na určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru výpoveďou zamestnávateľa zo dňa XX.XX.XXXX je nedôvodná a je potrebné žalobu zamietnuť, nakoľko v konaní bolo jasne preukázané, že pracovný pomer žalobkyne trval až do XX.XX.XXXX, s tým, že pracovný pomer žalobkyne bol ukončený zo strany žalovaného výpoveďou zo dňa XX.XX.XXXX a následne plynula žalobkyni dvojmesačná výpovedná doba, t. j. pracovný pomer trval do XX.XX.XXXX, súd nevykonával ďalšie dokazovania ohľadom preukázania nároku na náhradu výšky mzdy v sume 4.656,- eur, ako si žalobkyňa žalobou uplatnila, pretože by to bolo nehospodárne a neúčelné.

49. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd považoval žalobu žalobkyne na určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru výpoveďou zamestnávateľa zo dňa XX.XX.XXXX a na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za dobu Š. mesiace v sume 4.656,- eur za nedôvodnú a irelevantnú, preto žalobu v celom rozsahu zamietol, tak, ako je uvedené v prvom výroku enunciátu rozsudku.

50. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v druhom výroku enunciátu rozsudku podľa § 255 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto má právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalobkyni, ktorá vo veci úspech nemala.

53. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti prvému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 .

Proti druhému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ .

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 . Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vaduuvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov).