Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Csp-198-2017.pdf
PDF · 91.97 KB
No categories available
18Csp/198/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky samosudcom JUDr. Petrom Rajňákom v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Prievozská 6/A, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený: Bobák, Bollová a spol. s.r.o., advokátska kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673 proti žalovanému: R. Y., nar. XX.XX.XXXX, G. XX, E., štátny občan SR , o zaplatenie 120,33 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 93,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 93,33 eur od 28.06.2013 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 55,12 %, o výške nároku súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou na súd dňa 25.07.2014 domáhal , aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 120,33 eur s príslušenstvom a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel zmluvu číslo A 6326081.
2.Na základe uvedenej zmluvy si uplatnil škodu, ktorá mala vzniknúť tak, že žalovanej odpredal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie TP-Link TD W8951ND ktoré žalovaná žalobcovi nevrátila. Z uvedeného dôvodu je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi za prenajaté zariadenie zmluvnú pokutu vo výške 27 eur v zmysle bodu 2.18 Dodatku k zmluve.Ďalej uviedol, že žalovaná nezaplatila riadne a včas cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období február 2013 až apríl 2013 a preto je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 27 eur.
3.Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 93,33 eur vyfakturovaných v období február až apríl 2013. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 13.06.2013 oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie, vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala žiadnou čiastočnou úhradou pohľadávky.
4.Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami článok 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 23.08.2013.
5.Okresný súd Nové Zámky vydal vo veci platobný rozkaz číslo 9Ro 319/2014 zo dňa 16.02.2015, ktorým žalobcovi vyhovel v plnom rozsahu. Preto, že sa platobný rozkaz žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením č.k.: 9Ro 319/2014 zo dňa 23.10.2017 zrušil.
6. Súdu sa žalovanej nepodarilo doručiť žalobu na adresu evidovanú v REGOB. Podľa správy ORPZ zo dňa 05.10.2017 na adrese uvedenej v REGOB nikto neotváral, podľa záznamu na poštovej obálke je pobyt žalovanej na adrese podľa REGOB neznámy. Preto, že sa súdu nepodarilo z dostupných registrov zistiť skutočný pobyt žalovanej, súd žalovanej doručoval žalobu v súlade s § 116 ods.2 C.s.p. zverejnením na úradnej tabuli súdu a na web stránke súdu dňa 11.01.2018.
7.Súd vykonal dokazovanie zmluvou o poskytovaní verejných služieb v znení jej dodatku, pokusom o pokonávku zo dňa 13.06.2013, faktúrami doloženými v spise , ďalšími v spise doloženými dokladmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
8.Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb číslo A A6326801 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 28.05.2012 mal súd preukázané že žalobca sa zaviazal poskytovať žalovanej služby elektronickej komunikácie tak, ako je uvedené v zmluve. V dodatku k zmluve , ktorý bol podpísaný 28.05.2012 sa zmluvné strany dohodli, že žalobca žalovanej poskytne modem definovaný v bode 1.2 Dodatku., na dobe viazanosti 24 mesiacov a na úhrade zmluvnej pokuty tak , ako je uvedené v článku 2.18 dodatku.
9. Z faktúr doložených v spise mal súd preukázané , že žalobca vyfakturoval žalovanej za poskytovanie služieb podľa uzavretej zmluvy faktúrou číslo 5202738741 splatnou dňa 30.04.2013 sumu 5,00 eur, faktúrou číslo 5199087638 splatnou dňa 30.03.2013 sumu 12,98 eur a faktúrou číslo 5195461116 splatnou dňa 02.03.2013 sumu 55,85 eur.
10.Z pokusu o pokonávku zo dňa 13.06.2013 mal súd preukázané, že žalobca požiadal žalovanú, aby mu uhradila pohľadávku za poskytnuté elektronické komunikačné služby za obdobie február až apríl 2013 sumu 93,33 eur a zaplatila zmluvnú pokutu/náhradu škody vo výške 233,33 eur .
11.Podľa § 44 ods. 1 zákona číslo 351/2011 Z.z. v platnom znení zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
12.Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku zmene alebo zániku týchto práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
13.Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právny formu ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorým účastníkov je spotrebiteľ použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.
15.Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16.Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
18.Podľa §53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
19.Podľa §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
20.Podľa § 53a ods.1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
21.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22.Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23.Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
24.Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
25.Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk).
26.Podľa § 219 ods.3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
27.Podľa § 290 C.s.p spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
28.Podľa § 297 písm.b/ C.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariadiť ak ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.
29.Podľa § 259 C.s.p. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz.
30.Podľa § 470 ods.1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
31.Žalobu v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 27 eur súd zamietol, a to z nasledujúcich dôvodov:
32.Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na poškodenom, v danom prípade žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.
33. Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uvádzal, že žalovaná porušila záväzok vyplývajúci zo zmlúv , konkrétne Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu za poskytované služby resp že nevrátila žalobcovi zariadenie - žalobca teda nemá ujasnený dôvod vzniku škody. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca bližšie nerozlišuje, ktorú z uvedených dvoch povinností žalovaná porušila, či povinnosť vrátiť zariadenie alebo povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z ostatného skutkového vymedzenia ako aj predložených listinných dôkazov však mal súd preukázané, že žalovaná porušila povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z listinných dôkazov nevyplýva a žalobca to vo svojom návrhu ani netvrdil, že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovanou a ak k nemu došlo, či tomu tak bolo pred ukončením doby viazanosti upravenej v dodatku. Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.
34. Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil otázku existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu (poškodeného) a to či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s) porušením právnej povinnosti žalovanej. Otázkou teda zostáva, či suma 27 eur predstavuje škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovanej platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby žalobcu po celú dobu viazanosti dohodnutú v Dodatku alebo z dôvodu nevrátenia zariadenia.
35.To že k splneniu povinností oboch zmluvných strán zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb došlo nie je v konaní sporné a túto skutočnosť nikto nenamietal. Taktiež je zrejmé, že zo zmluvy, z dodatku ani Všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi škodu v prípade, že žalovaná poruší povinnosti, ktoré jej z dodatku vyplývajú. Povinnosť žalovanej zaplatiť škodu v prípade porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nevyplýva priamo z dodatku alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody.
36.Podľa názoru súdu k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovanej platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti.
37.Naviac žalobca v konaní dostatočne nepreukázal výšku uplatňovanej škody v sume 27 Eur. Škoda podľa tvrdenia žalobcu mala byť uvedená v bode 2.18 Dodatku , v tomto bode je však uvedená iná škoda , iná výška škody je uvedená aj na pokuse o pokonávku.
38.Súd vyhovel žalobe v časti nezaplatenia dlžnej sumy za obdobie február až apríl 2013. Súd mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola riadne uzavretá zmluva o poskytovaní elektronických služieb, podľa tvrdenia žalobcu žalovaná za poskytnuté služby v uvedenom období nezaplatila. Úrok z omeškania uplatnený v žalobe bol čo do výšky úroku a času, kedy sa žalovaná do omeškania dostala uplatnený správne. Súd preto žalobe čiastočne vyhovel tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
39.O nároku na trovy konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. s prihliadnutím na 262 ods. l C.s.p. Čistý úspech žalobcu v konaní predstavoval 55,12%., súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 55,12%.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).