Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csp-21-2017.pdf
PDF · 94.27 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/21/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I pred sudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnom spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanému: O. o zaplatenie 2.749,38 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 2.348,23 EUR s 5,25 %-ným ročným úrokom z omeškania od 20.4.2014 až do zaplatenia.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 70,82 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca, Consumer Finance Holding, a.s. sa podanou žalobou zo dňa 16.2.2017 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného k zaplateniu dlžnej sumy 2.749,38 EUR s 9,25 %- ným ročným úrokom z omeškania od 20.4.2014 až do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným bola dňa 6.8.2013 uzatvorená Zmluva o pôžičke č. 6153462, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 4.678,20 EUR. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splatiť 60 mesačnými splátkami po 80,23 EUR. Žalovaný z uvedenej pôžičky uhradil len 240,69 EUR. Nezaplatených zostalo 2.749,38 EUR. Zmluvnú pokutu a náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky si v tomto konaní neuplatnil. Pôvodný žalobca uviedol, že žalovaný uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba podnikateľ.
3. Na návrh žalobcu súd z dôvodu postúpenia pohľadávky uznesením č.k. 12Csp/21/2017-30 zo dňa 7.8.2017 pripustil, aby pôvodný žalobca z konania vystúpil, a aby na jeho miesto vstúpil ako nový žalobca Intrum Justitia Slovakia s.r.o.. Zároveň súd rozhodol, že vystupujúcemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.
4. Žalovaný žalobu spolu s procesnými poučeniami prevzal dňa 21.11.2017, nevyjadril sa k nej. Na pojednávaní dňa 26.1.2018 uviedol, že uznáva, že pôžičku so spoločnosťou Quatro riadne uzatvoril, a aj ju splácal. Predtým mal viacero takýchto pôžičiek. Prestal splácať po tom, ako prišiel o zamestnanie. Zamestnávateľ mu doteraz dlhuje viac ako 2.000,-EUR, spoločnosť zrušil, jeho nevyplatil. Doteraz sa nevie zamestnať. Čo sa týka uzatvorenia pôžičky, bol vtedy podnikateľ, avšak túto pôžičku bral pre svoje súkromné účely, nie za účelom podnikania. Túto pôžičku bral za tým účelom, aby vyrovnal dlhy, ktoré v
tom čase mal. Dlhy mal ako fyzická osoba, nie ako podnikateľ. Dlžnú sumu je ochotný splácať, avšak v súčasnej dobe nemá z čoho. Je voči nemu vedených asi 5 exekúcií. Žiadal, aby sa naňho prihliadalo ako na spotrebiteľa.
5. Žalobca ako listinný dôkaz do spisu predložil Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 6.8.2013, na základe ktorej Consumer Finance Holding, a.s. požičala žalovanému sumu 2.500,-EUR. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splatiť 60 mesačnými splátkami po 80,23 EUR s poistením, splatnými vždy do 20. dňa v mesiaci. RPMN bola stanovená na 32 %, priemerná RPMN bola 20,44 %. Konečná splatnosť pôžičky bola dohodnutá na 8/2018. Žalovaný mal celkovo zaplatiť žalobcovi 4.678,20 EUR. Žalobca doložil aj prehľad splátok a úhrad žalovaného, z ktorého vyplýva, že žalovaný mal splátky pôžičky uhrádzať do 20. dňa v mesiaci. Keďže túto svoju povinnosť si neplnil, dňa 19.4.2014 žalobca zosplatnil zvyšné splátky na sumu 2.428,46 EUR. Spolu mal teda žalovaný zaplatiť 2.990,07 EUR. Podľa tohto prehľadu žalovaný zaplatil dňa 16.9.2013 sumu 80,23 EUR, dňa 16.10.2013 sumu 80,23 EUR a dňa 20.11.2013 sumu 80,23 EUR, spolu teda uhradil sumu vo výške 240,69 EUR. Doložil aj predžalobnú upomienku zo dňa 26.2.2014, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku na splátkach v celkovej výške 266,50 EUR, ktorý žiadal uhradiť bezodkladne. K tomu pripojil fotokópiu listovej doručenky, ktorou preukázal, že žalovaný predžalobnú upomienku neprevzal. Zásielka bola odoslaná podľa pečiatky pošty dňa 3.3.2014. Kedy bola vrátená späť sa z predloženej fotokópie nedalo zistiť.
6. Žalobca predložil aj oznámenie zo dňa 23.5.2017 o postúpení pohľadávok na základe zmluvy o postúpení uzavretú medzi Consumer Finance Holding, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom zo dňa 6.8.2013, ktorou preukázali postúpenie pohľadávky na žalobcu. K tomu doložil podací hárok pošty, ktorým preukázal, že oznámenie o postúpení pohľadávky zaslal žalovanému dňa 23.5.2017.
7. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
8. Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
9. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudol účinnosť 1.5.2014), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
10. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 1.5.2014, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
11. Citované ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., ako aj ust. § 52 ods. 2 OZ nadobudli účinnosť dňom 1.5.2014, pričom právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné ustanovenia, to znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015).
12. Je nesporné, že Zmluva o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej pôvodný žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 2.500,-EUR, je spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca síce uviedol, že žalovaný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba podnikateľ a vyplnil aj IČO, ale žalovaný na pojednávaní vysvetlil, že pôžičku bral pre svoje súkromné účely, na vyrovnanie osobných dlhov. Hoci bol v tom čase živnostník, nebral ju na podnikateľský účel. Žalobca iným spôsobom nepreukázal, žeby pôžička pre žalovaného mala slúžiť na jeho podnikateľský účel. Ani žiaden iný dôkaz nesvedčil v prospech toho, že pôžičku bral žalobca na svoj podnikateľský účel. Preto mal súd za to, že pôžičku bral žalovaný ako spotrebiteľ. Keďže súd musel rozhodovať na základe právnej úpravy platnej v čase vyhlásenia rozsudku, musel aplikovať ust. § 52 ods. 2 OZ účinného od 1.5.2014 a prednostne použiť na právny vzťah medzi
stranami sporu Občiansky zákonník. Zároveň musel aplikovať aj ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinné od 1.5.2014.
13. Keďže ide o spotrebiteľský úver, súd musel aplikovať aj ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
14. Podľa § 1 ods. 2 cit. zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa § 2 cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
16. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
17. Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
18. Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
19. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný dňa 6.8.2013 uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky na sumu 2.500,-EUR. Pôžičku sa zaviazal splatiť v 60 mesačných splátkach po 80,23 EUR s vypočítanou RPMN 32 % ročne a priemernou hodnotou RPMN 20,44 %. Splátky boli splatné vždy do 20. dňa príslušného mesiaca, počínajúc mesiacom 9/2013. Žalovaný zaplatil dňa 16.9.2013 sumu 80,23 EUR, dňa 16.10.2013 sumu 80,23 EUR a dňa 20.11.2013 sumu 80,23 EUR, spolu teda uhradil sumu vo výške 240,69 EUR. Nezaplatených zostalo 2.749,38 EUR. Zmluvnú pokutu a náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky si v tomto konaní neuplatnil.
20. Súd musel podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa skúmať, či pohľadávka žalobcu nie je premlčaná.
21. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
22. Žaloba bola súdu doručená dňa 16.2.2017. Pohľadávka vzniknutá 3 roky pred týmto dátumom (do 16.2.2014) je teda premlčaná. Podľa prehľadu splátok a úhrad, premlčané sú splátky zo dňa 20.9.2013, 20.10.2013, 20.11.2013, 20.12.2013 a 20.1.2014, každá vo výške 80,23 EUR, t.j. spolu 401,15 EUR. Nepremlčané sú splátky zo dňa 20.2.2014, 20.3.2014, každá vo výške 80,23 EUR a zosplatnená splátka zo dňa 19.4.2014 vo výške 2.428,46 EUR, t.j. spolu vo výške 2.588,92 EUR.
23. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný ku dňu podania žaloby mal uhradiť sumu 2.990,07 EUR. Premlčaných bolo 401,15 EUR. Nepremlčaných zostalo 2.588,92 EUR. Z tejto sumy uhradil 240,69 EUR. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie len nepremlčanej časti neuhradených splátok vo výške 2.348,23 EUR (nepremlčaných 2.588,92 EUR - zaplatených 240,69 EUR). Keďže žalobca žiadal priznať 2.749,38 EUR, súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
24. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
25. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Záväzkový vzťah medzi stranami sporu vznikol po 1.2.2013. Splatnosť zosplatnenej žalovanej pohľadávky rozporovaná stranami sporu nebola. Súd mal teda za to, že splatnosť nastala dňa 19.4.2014. Nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal do omeškania. Ku dňu 20.4.2014 bola základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky 0,25 %. Keďže výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zo súdom priznanej sumy aj zákonný 5,25 %-ný ročný úrok z omeškania od 20.4.2014 až do zaplatenia. Pretože žalobca žiadal priznať 9,25 %-ný ročný úrok z omeškania, súd v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol.
28. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
29. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Pôvodne bol žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 2.749,38 EUR. Súd žalobcovi priznal sumu 2.348,23 EUR, čo je jeho 85,41 %-ný úspech oproti 14,59 %-nému neúspechu. Odpočítaním neúspechu žalobcu od jeho úspechu vychádza, že má nárok na 70,82 % svojich trov. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 CSP).