Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/10/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I pred sudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnom spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovanej v 1. rade: U., 040 01 Košice, zastúpená JUDr. Rudolfom Bezákom, advokátom, Krmanova 14, Košice, žalovanému v 2. rade: F., trvale bytom S., 040 01 Košice o zaplatenie 11.320,01 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. S c h v a ľ u j e medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade súdny zmier:

Žalovaný v 2. rade sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi sumu 11.320,01 EUR, a to v mesačných splátkach vo výške 200,-EUR, splatných k poslednému dňu v mesiaci, počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia, pričom omeškanie s plnením ktorejkoľvek zo splátok má za následok splatnosť celého dlhu.

II. N e p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania.

III. Žalobu proti žalovanej v 1. rade z a m i e t a.

IV. P r i z n á v a žalovanej v 1. rade proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v 100 %- nej výške. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 12.1.2016 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú v 1. rade k zaplateniu 11.320,01 EUR, ako aj k náhrade trov konania. Na základe podania žalobcu zo dňa 12.2.2016, súd uznesením č.k. 12C/10/2016-29 zo dňa 30.3.2016 pripustil, aby do konania vstúpil žalovaný v 2. rade.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola so žalovaným v 2. rade ako dlžníkom a žalovanou v 1. rade ako ručiteľkou uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 5.6.2006, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovanému v 2. rade mimoriadny medziúver č. XXXXXXX X XX vo výške 11.617,88 EUR. Žalovaný v 2. rade sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení splácať 7,49 % ročne úroky za poskytnutý úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 72,53 EUR a súčasne do nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na konto stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 58,09 EUR. Žalovaná v 1. rade prevzala ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník.

3. Dlžník porušil zmluvne dojednané podmienky a medziúver prestal riadne a včas splácať. Listom zo dňa 1.7.2011 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval dlžníka, aby v 7-dňovej lehote vrátil zostatok

úveru. Dlžník peňažné prostriedky nevrátil. O odstúpení od zmluvy bola upovedomená aj žalovaná v 1. rade. Svoj záväzok z ručiteľského vyhlásenia nesplnila.

4. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 4.1.2012 pod sp. zn. 32K/37/2011, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 12.1.2012, bol na majetok žalovaného v 2. rade vyhlásený konkurz. Ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka predstavovala pohľadávka sumu 12.966,22 EUR. Pohľadávka bola čiastočne uspokojená z rozvrhu výťažku z konkurzu, a to dňa 5.6.2013 vo výške 1.646,21 EUR. Dlžných teda zostalo 11.320,01 EUR.

5. Žalobca spolu so žalovaným v 2. rade uzatvorili dňa 9.11.2017 Dohodu o uzatvorení súdneho zmieru. V dohode sa žalovaný zaviazal dlžnú sumu 11.320,01 EUR splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 200,-EUR, splatných vždy do posledného dňa v mesiaci, počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia, pričom omeškanie s plnením ktorejkoľvek zo splátok má za následok splatnosť celého dlhu. Zároveň sa dohodli, že žiadny z nich si voči druhému nebude uplatňovať náhradu trov konania. Navrhli, aby súd schválil súdny zmier v navrhovanom znení.

6. Podľa § 148 ods. 1 žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.

7. Podľa § 148 ods. 2 súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

8. Vzhľadom k tomu, že navrhované znenie súdneho zmieru medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom povaha veci umožňuje, aby bol medzi týmito stranami sporu uzavretý súdny zmier, súd navrhované znenie súdneho zmieru medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade schválil, tak ako je to uvedené vo výrokoch I. a II. tohto rozsudku.

9. Žalobca voči žalovanej v 1. rade naďalej trval na podanej žalobe.

10. Žalovaná v 1. rade žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu, že ručiteľské vyhlásenie v zmluve je neurčité a nezrozumiteľné, nakoľko z neho nevyplýva identifikácia pohľadávky, ktorá sa mala zabezpečiť týmto zabezpečovacím prostriedkom. Predmetné ručiteľské vyhlásenie pojednáva len o „pohľadávke“, pričom túto nijak nekonkretizuje.

11. Uviedla, že predmetné ručiteľské vyhlásenie činila s vedomím, že ručí iba za splatenie poplatku za spracovanie medziúveru vo výške 3.500,-Sk, o čom ju v čase podpísania vyhlásenia uistil tak žalovaný v 2. rade, ako aj jeho priateľka, ktorá bola v tom období najlepšou kamarátkou žalovanej v 1. rade, a na ktorej žiadosť žalovaná v 1. rade podpísala ručiteľské vyhlásenie. Žalovaná v 1. rade neučinila predmetné vyhlásenie s vedomím a zámerom ručenia za všetky záväzky žalovaného v 2. rade vyplývajúce zo zmluvy predloženej žalobcom. Ak by ručiteľské vyhlásenie znelo tak, že žalovaná má ručiť za všetky záväzky žalovaného v 2. rade, žalovaná v 1. rade by ho nikdy nepodpísala. Poukázala aj na to, že autorom textácie ručiteľského vyhlásenia je žalobca, čo vyplýva zo skutočnosti, že ním predložená zmluva má povahu formulárovej zmluvy. Z toho dôvodu poukázala na všeobecne akceptované výkladové pravidlo, ktoré má oporu aj v ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba ho pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

12. Na základe vyššie uvedeného, žalovaná v 1. rade ručiteľské vyhlásenie považuje za absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

13. Žalovaná v 1. rade zároveň vzniesla námietku premlčania proti celému uplatnenému nároku. Uviedla, že predmetná zmluva je typickou spotrebiteľskou zmluvou, jej ustanovenia musia byť v súlade s Občianskym zákonníkom, potom aj premlčanie sa má posudzovať podľa Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z uvedeného je premlčacia doba žalobcom uplatneného nároku trojročná, pričom táto uplynula dňa 18.7.2014 (3 roky po splatnosti pohľadávky vyplývajúcej z odstúpenia od zmluvy žalobcu zo dňa 1.7.2011, ktorá nastala 7 dní po doručení odstúpenia od zmluvy žalovanému v 2. rade - 11.7.2011). Premlčacia doba u ručiteľa a hlavného dlžníka plynie totiž samostatne. U žalovanej v 1. rade tak uplynula napriek tomu, že u žalovaného v 2. rade premlčacia doba spočívala z dôvodu vyhlásenia konkurzu.

14. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, k tomu žalobca uviedol, že právo veriteľa domáhať sa splnenia dlhu od ručiteľa sa nepremlčí pred premlčaním práva veriteľa domáhať sa splnenia dlhu od dlžníka bez ohľadu na to, či takéto ustanovenie je v zmluve obsiahnuté alebo nie. Táto skutočnosť vyplýva z obsahu právnych noriem. Nakoľko je ručenie zabezpečovacím prostriedkom pre plnenie z hlavného záväzku, z jeho akcesorickej povahy vyplýva, že sa nemôže premlčať pred premlčaním hlavného záväzku. Táto skutočnosť je priamo uvedená v § 310 Obchodného zákonníka a zároveň vyplýva aj z ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

15. Žalobca taktiež poukázal na ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

16. V zmysle citovaného ustanovenia sa ručiteľský záväzok nemôže premlčať pred záväzkom dlžníka, pretože ručenie a záložné právo majú rovnakú povahu a funkciu ako prostriedky zabezpečujúce hlavný záväzok, ktorých existencia je závislá od existencie hlavného záväzku, a teda záver o nepremlčaní ručiteľského záväzku pred premlčaním hlavného záväzku je možné urobiť analogicky k ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

17. Uviedol, že v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. V zmysle § 28 ods. 6 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva, rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.

18. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 4.1.2012, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 12.1.2012, bol na majetok žalovaného v 2. rade vyhlásený konkurz. Prihláškou pohľadávky doručenou správcovi konkurznej podstaty žalovaného v 2. rade dňa 11.2.2012, si žalobca do konkurzu vyhláseného na majetok žalovaného v 2. rade uplatnil pohľadávku. Doručením prihlášky správcovi prestala plynúť voči žalovanému v 2. rade premlčacia doba. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 21.7.2015, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 29.1.2016 súd zrušil skúšobné obdobie žalovaného v 2. rade. Teda až po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, mohla začať premlčacia lehota opätovne plynúť.

19. Podľa názoru žalobcu, keď záväzok žalovanej v 1. rade je voči veriteľovi ručiteľským záväzkom za záväzok žalovaného v 2. rade, nemohlo dôjsť k premlčaniu práva veriteľa voči žalovanej v 1. rade, keďže právo veriteľa voči žalovanej v 1. rade sa nepremlčí pred právom veriteľa voči žalovanému v 2. rade.

20. Ako listinné dôkazy žalobca do spisu predložil Zmluvu o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere uzatvorenú medzi žalobcom ako veriteľom, žalovaným v 2. rade ako dlžníkom a žalovanou v 1. rade ako ručiteľkou zo dňa 5.6.2006, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému v 2. rade medziúver vo výške 350.000,-Sk. V čl. VIII. bod 4 Zmluvy dlžník vyhlásil, že pri práve na peňažné plnenie z tejto zmluvy, práve na vrátenie celého zostatku úveru v zmysle čl. VI. ods. 2 tejto zmluvy a práve na vrátenie bezdôvodného obohatenia po odstúpení od tejto zmluvy, v zmysle § 401 Obchodného zákonníka predlžujú zákonnú premlčaciu dobu na 10 rokov od doby, keď začne prvý raz plynúť. Ak je záväzok zabezpečený ručiteľom, ručiteľ berie na vedomie, že sa voči nemu právo veriteľa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.

21. Žalobca predložil aj odstúpenie od zmluvy, ktoré žalovanému v 2. rade doručoval dňa 1.7.2011. K tomu pripojil fotokópiu poštovej doručenky preukazujúcej, že žalovaný v 2. rade odstúpenie od zmluvy prevzal 11.7.2011. K tomu pripojil oznámenie o odstúpení od zmluvy doručované žalovanej v 1. rade dňa 1.7.2011. K tomu pripojil fotokópiu poštovej doručenky preukazujúcej, že zásielka sa vrátila žalobcovi späť dňa 8.7.2011 s tým, že adresát je na adrese Sofijská 29, Košice neznámy. Ďalej žalobca do spisu doložil Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby v znení od januára 2009 a predložil aj výpis z účtu odstúpeného medziúveru, z ktorého vyplýva, že ku dňu odstúpenia od zmluvy bola dlžná suma 12.172,30 EUR, ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného v 2. rade, t.j. ku dňu 12.1.2012 bola dlžná suma 12.966,22 EUR, dňa 5.6.2013 bol vykonaný vklad 1.646,21 EUR, výsledná dlžná suma ku dňu podania žaloby potom bola 11.320,01 EUR. Do spisu bola doložená aj

potvrdenka o doručení prihlášky žalobcu správkyni konkurznej podstaty úpadcu - žalovaného v 2. rade JUDr. Ivete Petejovej dňa 16.2.2012.

22. Žalobca do spisu predložil aj Dohodu o uzatvorení súdneho zmieru uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade dňa 9.11.2017.

23. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 32K/37/2011 mal súd preukázané, že uznesením č.k. 32K/37/2011-46 zo dňa 4.1.2012, bol na majetok žalovaného v 2. rade vyhlásený konkurz. Uznesením č.k. 32K/37/2011-278 zo dňa 21.7.2015 súd zrušil skúšobné obdobie žalovaného v 2. rade, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18.1.2016.

24. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovanou v 1. rade voči uplatnenému nároku žalobcu, sa súd musel najskôr vysporiadať s tým, či uplatnený nárok žalobcu nie je premlčaný.

25. V čl. VIII. bod 4 Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzatvorenou medzi stranami sporu dlžník vyhlásil, že pri práve na peňažné plnenie z tejto zmluvy, práve na vrátenie celého zostatku úveru v zmysle čl. VI. ods. 2 tejto zmluvy a práve na vrátenie bezdôvodného obohatenia po odstúpení od tejto zmluvy, v zmysle § 401 Obchodného zákonníka predlžujú zákonnú premlčaciu dobu na 10 rokov od doby, keď začne prvý raz plynúť. Ak je záväzok zabezpečený ručiteľom, ručiteľ berie na vedomie, že sa voči nemu právo veriteľa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.

26. Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere medzi stranami sporu bola uzatvorená dňa 5.6.2006.

27. Podľa § 497 v tom čase platného Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

28. Podľa § 502 ods. 1 citovaného zákona od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

29. Podľa § 504 citovaného zákona dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

30. Podľa § 506 citovaného zákona, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

31. V čase uzavretia zmluvy platil aj zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.

32. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. v znení v čase uzavretia zmluvy, tento zákon ustanovuje niektoré podmienky podnikania 1) významné pre ochranu spotrebiteľa, úlohy verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa a oprávnenia spotrebiteľov, združení spotrebiteľov 2) alebo iných právnických osôb založených na ochranu spotrebiteľa.

33. Podľa § 1 ods. 3 citovaného zákona tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb v prípadoch, keď k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky. Na ostatné prípady sa vzťahuje vtedy, ak súvisí plnenie s podnikateľskou činnosťou prevádzkovanou na území Slovenskej republiky.

34. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti.

35. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim podnikateľ, 4) ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

36. Podľa § 23a ods. 1 citovaného zákona spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

37. Súd na základe vyššie uvedeného nespochybňuje, že vzťah medzi stranami sporu vzniknutý na základe uzatvorenia zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere je absolútnym obchodom. Súčasne však z obsahu spisu vyplýva, že zmluvný vzťah vznikol za účinnosti zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Predmetná zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere je zmluvou typovou, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. V tejto veci je nepochybné, že predmetná zmluva je zmluvou typovou, a že dlžník nepoužil predmet plnenia na podnikanie, pričom žalobca ako veriteľ je podnikateľom a predmet konania sa jednoznačne týka jeho podnikateľskej činnosti. Súdna prax považuje spotrebiteľské zmluvy, vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne vzťahy. Je to vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu, teda typický občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy, a preto je plne súladné s princípmi ochrany spotrebiteľa, aby v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva dôvodne bola aplikovaná právna úprava o občianskych právach, teda Občiansky zákonník a nie právo podnikateľské, upravené v Obchodnom zákonníku.

38. Podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka (prechodné ustanovenia k úpravám Občianskeho zákonníka účinný od 1.4.2004), spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

39. Podľa § 879f ods. 4 citovaného zákona ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.

40. Podľa § 52 ods. 1 citovaného zákona spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

41. Podľa § 52 ods. 2 citovaného zákona dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

42. Podľa § 52 ods. 3 citovaného zákona spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

43. Podľa § 53 ods. 1 citovaného zákona spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

44. Podľa § 54 ods. 1 citovaného zákona zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

45. Podľa § 54 ods. 2 citovaného zákona v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

46. Od 1.1.2008 došlo k zmene ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

47. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na súčasnú súdnu prax, ktorá zastáva názor, že právna úprava chrániaca spotrebiteľa odôvodňuje aplikáciu ustanovenia § (v duálnom režime tak podľa Obchodného, ako aj Občianskeho zákonníka), ktoré by mohlo byť pre spotrebiteľa (v určitej konkrétnej situácii) výhodnejšie. Aplikáciu občianskoprávnej premlčacej doby v absolútnych obchodnoprávnych zmluvách majúcich spotrebiteľský charakter odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodoval o sťažnosti podnikateľa poskytujúceho stavebné úvery (uznesenie zo dňa 19.6.2013 sp. zn. I. ÚS 402/2013). Aj v zmysle novelizácie ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva.

48. Z uvedených dôvodov súd Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzatvorenú medzi stranami sporu dňa 5.6.2006 považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka.

49. Ručenie aj premlčanie upravuje tak Občiansky zákonník, ako aj .

50. Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

51. Podľa § 310 citovaného zákona právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.

52. Podľa § 394 ods. 1 citovaného zákona pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, plynie premlčacia doba odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil.

53. Podľa § 397 citovaného zákona, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

54. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

55. Podľa § 548 ods. 1 citovaného zákona ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.

56. Podľa § 548 ods. 2 citovaného zákona ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník.

57. Podľa § 100 ods. 1 citovaného zákona právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

58. Podľa § 100 ods. 2 citovaného zákona premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

59. Podľa § 101 citovaného zákona pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

60. Podľa § 107 ods. 1 citovaného zákona právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

61. Podľa § 107 ods. 2 citovaného zákona najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

62. Podľa § 107 ods. 3 citovaného zákona, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

63. Porovnaním citovaných zákonných ustanovení Občianskeho a Obchodného zákonníka vyplýva, že pre spotrebiteľa sú výhodnejšie ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu, ak si strany sporu v Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v čl. VIII. bod 4 dohodli predĺženie premlčacej doby na 10 rokov od doby, keď začne prvý raz plynúť, ako aj to, že ručiteľ berie na vedomie, že sa voči nemu právo veriteľa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi, takéto ustanovenie súd považoval za neplatné. Takáto dohoda strán spotrebiteľskej zmluvy je jednoznačne uzatvorená v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže nebola daná do súladu s ust. § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka, stratila platnosť márnym uplynutím 3 mesiacov od účinnosti novely Občianskeho zákonníka (3 mesiace od 1.4.2004).

64. Žalobca listom zo dňa 1.7.2011 adresovanom žalovanému v 2. rade (dlžníkovi) odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Žalovaný v 2. rade odstúpenie od zmluvy prevzal dňa 11.7.2011. V odstúpení od zmluvy bola poskytnutá žalovanému v 2. rade lehota na uhradenie dlžnej sumy 7 dní od doručenia odstúpenia. Žalobca zároveň listom zo dňa 1.7.2011 oznámil žalovanej v 1. rade ako ručiteľke, že dňom 1.7.2011 odstúpil od predmetnej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Zároveň upozornil žalovanú v 1. rade, že ak dlžník celý dlh v stanovenej lehote neuhradí, žalobca pristúpi k vymáhaniu svojej pohľadávky súdnou cestou aj voči žalovanej v 1. rade ako ručiteľovi. Keďže žalovaný v 2. rade odstúpenie od zmluvy prevzal 11.7.2011, 7-dňová lehota na plnenie mu uplynula dňom 18.7.2011. Nasledujúcim dňom začala plynúť premlčacia doba.

65. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

66. Podľa § 451 ods. 2 citovaného zákona bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

67. Keďže žalobca od zmluvy riadne odstúpil a žalovaní v 1. a 2. rade nevrátili dlžnú sumu, vzniklo im bezdôvodné obohatenie. Žalobca teda odstúpením od zmluvy vedel, že na strane žalovaných došlo k bezdôvodnému obohateniu. Podľa listovej doručenky žalobca vedel, že dlžník prevzal odstúpenie od zmluvy dňa 11.7.2011. Lehota na plnenie potom uplynula márnym uplynutím 7 dní, tak ako to žalobca uviedol v odstúpení od zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi začala dvojročná premlčacia doba v zmysle ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka plynúť od 19.7.2011. Vo vzťahu k žalovanej v 1. rade potom uplynula 19.7.2013. Žaloba bola na súd podaná až dňa 12.1.2016.

68. Žalobca uviedol, že pohľadávka voči žalovanej v 1. rade nemôže byť premlčaná, pretože záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka (§ 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pričom zároveň poukázal aj na ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto, ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

69. Keďže na majetok dlžníka (žalovaného v 2. rade) bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Košice I dňa 4.1.2012, žalobca si pohľadávku prihlásil do konkurzu dňa 11.2.2012. Doručenie prihlášky správcovi má v zmysle § 28 ods. 6 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii význam pre plynutie premlčacej lehoty, týmto dňom prestala plynúť premlčacia lehota, opätovne začala plynúť až na základe uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 21.7.2015, kedy súd zrušil skúšobné obdobie žalovaného v 2. rade.

70. Je nepochybné, že premlčacia doba podľa právnej úpravy v Občianskom zákonníku beží u dlžníka aj u ručiteľa samostatne, nezávisle na sebe.

71. Použitie analógie zákona podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy, pretože tak premlčanie, ako aj záložné právo a ručenie upravuje Občiansky zákonník. Ručenie je upravené v Občianskom zákonníku v ust. § 546 a nasl., záložná zmluva je upravená v ust. § 552 Občianskeho zákonníka. Oba tieto inštitúty občianskeho práva sú súčasťou piateho oddielu 8. časti Občianskeho zákonníka nazvaného „Zabezpečenie záväzkov“ (§ § 544 až 558). Samotné záložné právo je upravené aj v tretej hlave druhej časti Občianskeho zákonníka nazvanej „Práva k cudzím veciam“ (§ 151a až § 151me).

72. V ust. § 100 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka je uvedené, že záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Zákonodarca teda v tomto ustanovení neuviedol, že zabezpečené záväzky sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka, ale vybral iba jeden inštitút zabezpečovacích záväzkov, a to záložné právo, pri ktorom uviedol, že toto sa nepremlčuje skôr, než samotná zabezpečená pohľadávka. Keďže ručenie ako jeden zo zabezpečovacích záväzkov nie je uvedený v ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno toto ustanovenie na ručenie vzťahovať.

73. Z vykonaného dokazovania potom vyplynulo, že premlčacia doba žalobcovi začala plynúť voči žalovanej v 1. rade dňa 19.7.2011, t.j. po uplynutí 7 dní, dokedy mal žalovaný v 2. rade plniť po prevzatí odstúpenia od zmluvy. Dvojročná premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia potom uplynula 19.7.2013. Keďže žaloba bola podaná až dňa 12.1.2016, žalovaná v 1. rade sa úspešne dovolala premlčania, preto súd žalobu proti žalovanej v 1. rade z dôvodu premlčania zamietol.

74. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

75. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

76. Čo sa týka trov konania medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, títo si náhradu trov konania dohodli v rámci súdneho zmieru.

77. Čo sa týka náhrady trov konania medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade, súd vychádzal z pomeru úspechu vo veci. Keďže žaloba voči žalovanej v 1. rade bola zamietnutá, žalovaná v 1. rade má vo veci plný úspech, preto jej súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v 100 %-nej výške. O samotnej výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti výroku I. a II. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti výrokom III. a IV. tohto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods. 1 .