Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Csp/212/2017

Potvrdené rozhodnutím 6Co/190/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobkyne: E. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX B. zastúpená spoločnosťou STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o zaplatenie 649,46 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 42Csp/212/2017-76 zo dňa 26. januára 2018, takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 42Csp/212/2017-76 zo dňa 26. januára 2018 p o t v r d z u j e. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: E. X., X..XX.XX.XXXX, V. L. L. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. S. R., právne zastúpená STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanej: J. M. R., R..K..S.., R. R. J. XX, XXX XX L., A.: XX XXX XXX, právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 649,46 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 649,46 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 649,46 EUR od 26.08.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobným návrhom zo dňa 26.08.2016 osobne podaným Okresnému súdu Žilina dňa 26.08.2016 sa žalobkyňa domáhala vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť jej sumu 649,46 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 649,46 EUR od podania návrhu do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou uzatvorila zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.07.2013 na sumu 960,- EUR a zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.12.2013 na sumu 660,- EUR. Predmetné zmluvy uzatvárala z dôvodu zlej finančnej situácie. Pri uzatváraní jej zástupcovia žalovanej predložili zmluvné predtlače, ktoré podpísala bez toho, aby bližšie porozumela ich obsahu. Zástupca žalovanej jej pri podpise povedal, že ak chce pôžičku, musí predmetné zmluvy podpísať a že sa nemusí obávať, nakoľko ide o štandardné zmluvy. Predmetné zmluvy považovala za zmluvy spotrebiteľské s jednoznačným spotrebiteľským účelovým určením, pre ktorých kvalifikáciu a právny režim sú smerodajné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase ich uzatvorenia. Mala za to, že v danom prípade ide čisto o spotrebiteľský vzťah, pričom predmetné zmluvy musia obsahovať všetky náležitosti, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch pre daný typ úveru vyžaduje. Bola názoru, že predmetné zmluvy nespĺňajú viaceré podmienky zákona č. 129/2010 Z.z. Citovala § 2 písm. i), g), h), § 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. V zmysle citovaných zákonných ustanovení mala za to, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť musí byť vyjadrená ako súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, pričom do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa zarátavajú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ako aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Poukázala, že v zmluve č. XXXXXXXXXX je celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť uvedená vo výške 2.160,48 EUR a v zmluve č. XXXXXXXXXX je celková čiastka, ktorú musí

dlžník zaplatiť uvedená vo výške 1.485,12 EUR. Zdôraznila, že žalovaná pri uvádzaní celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť však nepostupovala správne, nakoľko do nej nezahrnula poplatok za možnosť odkladu splátok úveru vo výške 138,14 EUR (bod 8.1 zmluvy č. XXXXXXXXXX) a 95,17 EUR (bod 8.1 zmluvy č. XXXXXXXXXX). Zdôraznila, že celková čiastka, ktorú musela žalobkyňa zaplatiť predstavuje pri zmluva č. XXXXXXXXXX až 2.298,62 EUR a pri zmluve č. XXXXXXXXXX až 1.580,29 EUR. Mala tiež za to, že žalovaná v predmetných zmluvách uviedla chybne údaj o RPMN. V predmetných zmluvách sú uvedené dva údaje o RPMN, čo už samo o sebe nezodpovedá zákonnej úprave a pôsobí pre spotrebiteľa zmätočne. V zmluve č. XXXXXXXXXX je uvedená RPMN vo výške 70,02 % (bod 5 zmluvy) a 69,76 % (bod 6 zmluvy), pričom v skutočnosti RPMN predstavuje až 93 %. Zdôraznila, že pri ročnej úrokovej sadzbe úrokov vo výške 70,02 % nie je možné, aby RPMN bola nižšia a to vo výške 69,76 %, nakoľko v údaji o RPMN je premietnutá ročná úroková sadzba. V zmluve č. XXXXXXXXXX je uvedená RPMN vo výške 70,00 % (bod 5 zmluvy) a 69,81 % (bod 6 zmluvy), pričom v skutočnosti RPMN predstavuje až 93,04 %. Zdôraznila, že pri ročnej úrokovej sadzbe úrokov vo výške 70,00 % nie je možné, aby RPMN bola nižšia a to vo výške 69,81 %, nakoľko v údaji o RPMN je premietnutá ročná úroková sadzba. Uviedla, že do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa započítavajú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, teda aj všetky poplatky spojené s poskytovaným úverom. Žalovaná však do výpočtu RPMN nezahrnula poplatok za možnosť odkladu splátok úveru vo výške 138,14 EUR a 95,17 EUR. Konanie žalovanej pri poskytovaní úveru tým, že do celkových nákladov spotrebiteľa a do výpočtu RPMN nezahrnie všetky poplatky spojené s poskytnutým úverom (138,14 EUR a 95,17 EUR) a tieto poplatky skryje pod samotnú dohodu o poskytovaní služby, čím bolo znemožnené dosiahnuť reálnu predstavu o poskytovanom úvere zodpovedajúcu skutočnosti označil za mimoriadne závažnú nekalú obchodnú praktiku. Takúto obchodnú praktiku považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi a konanie bez odbornej starostlivosti tým, že ide o mimoriadne závažnú nekalú činnosť, pretože žalobca nemal zabezpečenú reálnu objektívnu možnosť porovnania úverov z hľadiska výšky RPMN a celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Zo znenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. mal za jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. Upozornila, že v danom prípade tento údaj v úverovej zmluve absentuje. Citovala znenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Uviedla, že nesprávne uvedenie podstatných náležitostí zmluvy je potrebné považovať ako keby tieto náležitosti neboli uvedené vôbec. Konštatovala, že zo strany žalovanej pri podpise úverovej zmluvy boli porušené ustanovenia zákona o spotrebiteľskom úvere, daný úver sa musí považovať za bezúročný a bez poplatkov. Mala za to, že nakoľko predmetné úverové zmluvy sú zo zákona považované za bezúročné a bez poplatkov, žalobkyňa bola povinná vrátiť žalovanej len sumy, ktoré si od žalovanej požičala. Poukázala, že žalovaná žalobcovi vyplatila na základe predmetnej zmluvy č. XXXXXXXXXX len sumu 914,77 EUR (960,- EUR - 138,14 EUR + 120,- EUR) a č. XXXXXXXXXX len sumu 684,83 EUR (660,- EUR - 95,17 EUR + 92,91 EUR), nakoľko poplatok uvedený v bode 8.1 predmetných zmlúv si hneď započítala na poskytnuté úvery podľa bodu 8.4 zmlúv. Celkovo tak žalovaná poskytla žalobkyni sumu 1.599,60 EUR. Žalobkyňa žalovanej postupnými platbami vrátila až sumu 2.249,06 EUR (zmluva č. XXXXXXXXXX suma 1.326,06 EUR a zmluva č. XXXXXXXXXX suma 923 EUR), pričom žalobkyňa bola povinná uhradiť vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky zmlúv len sumu 1.599,60 EUR. Bez právneho dôvodu žalovanej zaplatila sumu 649,46 EUR. Citovala § 451 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Konštatovala, že žalovaná ako podnikateľ, ktorej predmetnom podnikania je aj dlhodobo poskytovanie úverov sa uvedeným konaním bezdôvodne obohatila na úkor žalobkyne a to tým, že so žalobkyňou uzatvorila zmluvy o spotrebiteľskom úvere s nedostatkami vytýkanými vyššie. Namietala, že žalovaná neuviedla všetky skutočnosti prináležiace k zmluve o spotrebiteľskom úvere, hoc o tejto povinnosti dlhodobo vedela. Rovnako namietala, že žalovaná od žalobkyne požadovala rôzne plnenia, hoc vedela, že uvedené zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú bezúročné a bez poplatkov.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 22.09.2016, doručenom okresnému súdu dňa 27.09.2016, k podanej žalobe uviedla, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je osobitným nárokom, ktorý nie je upravený spotrebiteľským právnym režimom, teda aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné posudzovať podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. XCo/XXX/XXXX zo dňa 29.10.2015. V tejto súvislosti vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti súdu a žiadala, aby okresný súd postúpil vec vecne a miestne príslušnému súdu, ktorým je všeobecný súd žalovaného, t.j. v tomto prípade Okresný súd Bratislava I. Žalovaná ďalej uviedla, že pri uzatvorení zmlúv o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX C. Č.. XXXXXXXXXX boli medzi stranami osobitne uzatvorené aj Dohody o poskytnutí služby, ktorých predmetom bola možnosť poskytnutia

odkladu max. troch splátok úveru za splnenia podmienok predpokladaných v ich obsahovom znení. Dohoda o poskytnutí služby je samostatným právnym úkonom, ktorého vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere, a teda má právnu povahu individuálneho dojednania. Poukázala na bod 8. ods. 8.6 Dohody o poskytnutí služby, s tým, že je len jedným z faktorov, ktorý každému spotrebiteľovi indikuje pri zachovaní jeho elementárnej zodpovednosti a obozretnosti oddelenosť dohody o poskytnutí služby ako niečoho samostatného od samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Poukázala, že dohoda o poskytnutí služby je osobitne podpisovaná. Je samostatná od ostatného obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. Podpísaním zmluvy sa nepristupuje a automaticky sa neuzatvára dohoda o poskytnutí služby. To, že uzavretie dohody o poskytnutí služby je samostatné, napokon zdôrazňuje aj grafické rozlíšenie Dohody o poskytnutí služby od ostatného obsahu Zmluvy o RÚ. Definovala pojem priemerný spotrebiteľ a v súvislosti s tým konštatovala, že spotrebiteľ si je vedomý, že dohodu neuzatvára automaticky so zmluvou o úvere, že jej uzavretie vyžaduje samostatný súhlas s ňou a tiež aký je význam takejto dohody. Tvrdila, že aj v prípade žalobkyne bolo uzavretie dohody slobodné a dobrovoľné. Žalobkyňa vedela o jej význame, právach a povinnostiach z nej vyplývajúcich. Tvrdila, že dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vylučovala záver o jej neprijateľnosti. Uvedená dohoda bola dohodnutá ako individuálny právny úkon, ktorého využitie alebo nevyužitie vyplýva zo slobodnej vôle zmluvnej strany, v prospech ktorej bola dojednaná, teda dlžníka. Poukázala, že žalobkyňa v dohode o poskytnutí služby sama vyhlasuje, že nie je podmienkou pre iný vzťah. Výška odplaty predstavuje dohodu o cene služby, a teda nie je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou. Mala za vylúčené, aby odplata za poskytnutie odkladu splátok bola zahrnutá do celkovej výšky RPMN z dôvodu doplnkového a dobrovoľného charakteru tohto zmluvného dojednania. Z uvedeného mala za nepochybné, že služba je nepovinná, a pre jej uzatvorenie sa žalobca rozhodol sám a dobrovoľne. S poukazom na § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. uviedla, že keď táto dohoda bola dobrovoľná a nebola podmienkou na získanie úveru, tak sa ani odplata za poskytnutie balíka služieb nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN pre úver. Citovala § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. Uviedla, že do výpočtu celkových nákladov sa nezapočítavajú náklady, ktoré vyplývajú z dojednaní nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru. Poukázala, že aj poskytnutá služba v zmysle dohody o jej poskytnutí je voliteľná. Konštatovala, že ak by teda žalobkyňa dohodu nepodpísala, táto by nikdy nevznikla. Pokiaľ by odplata za poskytnuté služby bola zahrnutá do celkových nákladov, potom by bol taký postup v rozpore so zákonom. Poprela dôvodnosť tvrdení o nesprávne uvedenej RPMN. Údaj o RPMN, čo do vymedzenia jej výšky, je obsiahnutý v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere. Tu sa vzhľadom na dohodnutý predmet zmluvného vzťahu, vymedzuje pri uvádzaní ročnej percentuálnej miery nákladov samostatne predpokladaná hodnota RPMN (bod 5) a samostatne výsledná hodnota RPMN (bod 6). Údaj o predpokladanej RPMN slúži predovšetkým ako informácia pre priemerne obozretného spotrebiteľa, s ohľadom na možnosť posúdenia, či bude daný úver pri takto určenej sadzbe pre neho výhodný alebo nie. Z obsahu podanej žaloby nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by preukazovala zmätočný charakter údaja o RPMN. Mala za to, že zmluvy uzatvorené medzi stranami sporu obsahujú výšku splátok, termín ich splatnosti, ako aj počet splátok. Poukázala, že zmluvy v bode 6 obsahujú zákonom požadovanú výšku splátky (51,44 EUR, resp. 35,36 EUR), termín splatnosti splátky (tento údaj je uvedený v Oznámení Veriteľa o schválení úveru Dlžníkovi ako aj v Splátkovom kalendári, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy) a počet splátok (42), teda aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k.) zákona č. 129/2010 Z.z.. Zmluva obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky (v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy). Mala za to, že by nebolo reálne možné vypočítať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Uviedla, že pri výpočte RPMN sa vychádza z výšky splátky. Výška splátky je logicky tá suma, o ktorej sa hovorí v § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.. Pri výpočte RPMN zákon neurčuje iný význam pojmu splátka, teda že má ísť o súčet splátky istiny, alebo splátku úroku a pod. Musí ísť o celú splátku, pretože inak by bol daný výpočet nesprávnym a mylným. Bola názoru, že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by zmluva mala ešte obsahovať aj samostatný údaj o ich súčte. Vyjadrila presvedčenie, že záver o rozpisovaní splátky znemožňuje výpočet RPMN. Pri výpočte RPMN by nebolo možné určiť, či do vzorca určeného pre tento výpočet sa má použiť výška splátky istiny, splátky úroku alebo iných poplatkov. Rovnako mala za to, že tak zákon neurčuje, že pre účely tohto výpočtu sa jednotlivé rozpísané položky majú spočítavať. Zdôraznila, že pri výklade § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné vychádzať zo smernice Rady 2008/48 (čl. 22 ods. 1 smernice), ktorá má v rámci únijného práva povahu plnej harmonizácie. Konštatovala, že znenie smernice tvrdenie žalobcu o rozpisovaní splátky popiera. Citovala článok 10 ods. 1 písm. h) smernice. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX. Vzniesla námietku premlčania. Citovala § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Namietala, že by žalovaná vedela

o bezdôvodnom obohatení z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy. Žiadala žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

3. Súd v súlade s ustanovením § 41 v spojení s § 43 predmetnú vec postúpil Okresnému súdu Bratislava I ako súdu miestne príslušnému podľa ustanovenia § 13 a § 15 CSP. Okresný súd Bratislava I vyslovil nesúhlas s postúpením a vec predložil Krajskému súdu v Bratislave, ktorý uznesením č.k. XNcC/ X/XXXX-XX zo dňa 30.03.2017 rozhodol, že na prejednanie a rozhodnutie sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. XCsp/X/XXXX je miestne príslušný Okresný súd Žilina s odôvodnením, že zmluvný vzťah je nesporne spotrebiteľským vzťahom a ide teda bez pochybností o spotrebiteľský spor, v ktorom žalobkyňa je spotrebiteľom.

4. K vyjadreniu žalovanej bolo dňa 02.10.2017 doručené vyjadrenie žalobkyne zo dňa 02.10.2017, v ktorom uviedla, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, pričom predmetná zmluva musí obsahovať všetky náležitosti, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch pre daný typ úveru vyžaduje. Predmetná zmluva však podľa názoru žalobkyne nespĺňa viaceré podmienky zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Citovala ust. § 9 ods. 2 písm. j) a k), ust. § 2 písm. i), g) a h) zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmysle citovaných zákonných ustanovení mala za to, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť musí byť vyjadrená ako súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, pričom do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa zarátavajú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ako aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Poukázala, že v zmluve č. XXXXXXXXXX je celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť uvedená vo výške 2.160,48 EUR a v zmluve č. XXXXXXXXXX je celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť uvedená vo výške 1.485,12 EUR. Zdôraznila, že žalovaná pri uvádzaní celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť však nepostupovala správne, nakoľko do nej nezahrnula poplatok za možnosť odkladu splátok úveru vo výške 138,14 EUR (bod 8.1 zmluvy č. XXXXXXXXXX) a 95,17 EUR (bod 8.1 zmluvy č. XXXXXXXXXX). Zdôraznila, že celková čiastka, ktorú musela žalobkyňa zaplatiť predstavuje pri zmluva č. XXXXXXXXXX až 2.298,62 EUR a pri zmluve č. XXXXXXXXXX až 1.580,29 EUR. Mala tiež za to, že žalovaná v predmetných zmluvách uviedla chybne údaj o RPMN. V predmetných zmluvách sú uvedené dva údaje o RPMN, čo už samo o sebe nezodpovedá zákonnej úprave a pôsobí pre spotrebiteľa zmätočne. V zmluve č. XXXXXXXXXX je uvedená RPMN vo výške 70,02 % (bod 5 zmluvy) a 69,76 % (bod 6 zmluvy), pričom v skutočnosti RPMN predstavuje až 93 %. Zdôraznila, že pri ročnej úrokovej sadzbe úrokov vo výške 70,02 % nie je možné, aby RPMN bola nižšia a to vo výške 69,76 %, nakoľko v údaji o RPMN je premietnutá ročná úroková sadzba. V zmluve č. XXXXXXXXXX je uvedená RPMN vo výške 70,00 % (bod 5 zmluvy) a 69,81 % (bod 6 zmluvy), pričom v skutočnosti RPMN predstavuje až 93,04 %. Zdôraznila, že pri ročnej úrokovej sadzbe úrokov vo výške 70,00 % nie je možné, aby RPMN bola nižšia a to vo výške 69,81 %, nakoľko v údaji o RPMN je premietnutá ročná úroková sadzba. Uviedla, že do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa započítavajú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, teda aj všetky poplatky spojené s poskytovaným úverom. Žalovaná však do výpočtu RPMN nezahrnula poplatok za možnosť odkladu splátok úveru vo výške 138,14 EUR a 95,17 EUR. Konanie žalovanej pri poskytovaní úveru tým, že do celkových nákladov spotrebiteľa a do výpočtu RPMN nezahrnie všetky poplatky spojené s poskytnutým úverom (138,14 EUR a 95,17 EUR) a tieto poplatky skryje pod samotnú dohodu o poskytovaní služby, čím bolo znemožnené dosiahnuť reálnu predstavu o poskytovanom úvere zodpovedajúcu skutočnosti označil za mimoriadne závažnú nekalú obchodnú praktiku. Takúto obchodnú praktiku považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi a konanie bez odbornej starostlivosti tým, že ide o mimoriadne závažnú nekalú činnosť, pretože žalobca nemal zabezpečenú reálnu objektívnu možnosť porovnania úverov z hľadiska výšky RPMN a celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Zo znenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. mal za jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. V danom prípade tento údaj v úverovej zmluve absentuje. Z tohto dôvodu bola žalobkyňa povinná vrátiť žalovanej len sumy poskytnutých úverov. Žalovaná žalobkyni poskytla celkovo sumu 1.599, 60 EUR a to: 914,77 EUR (zmluva č. XXXXXXXXXX) a 684,83 EUR (zmluva č. XXXXXXXXXX). Žalobkyňa vrátila žalovanej celkovo sumu 2.249,06 EUR, avšak vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky bola povinná vrátiť len sumu 1.599,60 EUR, teda žalovanej žalobkyňa zaplatila sumu 649,46 EUR bez právneho dôvodu. Citovala ust. § 107 ods. 1 a 2 OZ. Pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením bez právneho dôvodu sa musí vychádzať z ust. § 107 ods. 1 a 2 OZ. Žalobou uplatnený

nárok predstavuje sumy splátok, ktoré žalobkyňa žalovanej zaplatila na zmluvu č. XXXXXXXXXX od 23.01.2015 do podania žaloby vo výške 411,46 EUR a na zmluvu č. XXXXXXXXXX od 25.06.2015 do podania žaloby vo výške 252,65 EUR. Žaloba bola podaná na súde dňa 26.08.2016 teda v rámci tak subjektívnej dvojročnej ako aj objektívnej trojročnej premlčacej lehoty. Na základe uvedeného bola názoru, že námietka premlčania je nedôvodná. V zmysle vyššie uvedených skutočností zotrvala na podanej žalobe a žiadala, aby jej súd vyhovel v celom rozsahu a zaviazal žalovanú nahradiť jej všetky trovy konania.

5. K vyjadreniu žalobkyne bolo dňa 03.11.2017 a 10.11.2017 doručené vyjadrenie žalovanej zo dňa 27.10.2017 a 07.11.2017, v ktorých citovala ust. § 2 písm. g) a h) zákona č. 129/2010 Z.z.. Uzavretie dohody o poskytnutí služby nebolo podmienkou a predpokladom pre získanie úveru. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne o neprijateľnosti dohody o poskytnutí služby poukázala na rozhodnutie KS v Banskej Bystrici, č.k. XXCoR/X/XXXX-XX, kedy odvolací súd vyslovil názor ohľadne obdobnej dohody, že nebola podmienkou poskytnutia úveru a predstavuje individuálne dojednanie zmluvných strán. Vzhľadom k tomu, že dohoda o poskytnutí služby bola uzatvorená ako samostatný právny úkon, jej uzatvorenie bolo dobrovoľné a nebolo podmienkou pre iný vzťah, pričom výška odplaty predstavuje dohodu o cene služby, je vylúčené, aby odplata za poskytnutie odkladu splátok bola zahrnutá do celkovej výšky RPMN z dôvodu doplnkového a dobrovoľného charakteru tohto zmluvného dojednania. Poprela dôvodnosť tvrdení o nesprávne uvedenej RPMN. Údaj o RPMN, čo do vymedzenia jej výšky, je obsiahnutý v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere. Tu sa vzhľadom na dohodnutý predmet zmluvného vzťahu, vymedzuje pri uvádzaní ročnej percentuálnej miery nákladov samostatne predpokladaná hodnota RPMN (bod 5) a samostatne výsledná hodnota RPMN (bod 6). Údaj o predpokladanej RPMN slúži predovšetkým ako informácia pre priemerne obozretného spotrebiteľa, s ohľadom na možnosť posúdenia, či bude daný úver pri takto určenej sadzbe pre neho výhodný alebo nie. Z obsahu podanej žaloby nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by preukazovala zmätočný charakter údaja o RPMN. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 03.11.2016. Žalovaná trvala na tom, že ZoSÚ účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi stranami sporu výslovne nevyžadoval, aby sa v zmluve uvádzali údaje o sume istiny, úroku a iných poplatkov tvoriacich jednu splátku jednotlivo popri sebe. Ani právo Európskej únie, konkrétne smernica 2008/48/ES nezakotvuje žiadne právo na rozpis splátky v zmluve. Spotrebiteľ má právo vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku (§ 9 ods. 5). Účelom právnej úpravy uvádzania splátky v spotrebiteľskej úverovej zmluve je to, aby bol spotrebiteľ informovaný o svojej povinnosti. Ak by zákonodarca sledoval, že zmluva má obsahovať rozpis splátky na časť istina, úrok a vo vzťahu ku každej zložke by bolo nutné uvádzať termín splatnosti či počet splátok, potom zákonná úprava práva spotrebiteľa vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku by nemala žiadny význam. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Poukázala na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie č. M.-XX/XX. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žalovaná zotrvala na svojich doterajších podaniach a navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 26.01.2018. Súd vec prejednal za splnenia podmienok podľa § 180 CSP, v neprítomnosti žalobkyne, žalovanej a jej právneho zástupcu, ktorí vyslovili súhlas s pojednávaním bez ich účasti.

7. Právny zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že zotrváva na podanej žalobe ako aj na všetkých písomných vyjadreniach a poukázal na to, že uzavreté zmluvy o revolvingovom úvere neobsahujú podstatné náležitosti, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch pre daný typ úveru vyžaduje, pričom nesplnenie, resp. nesprávne uvedenie týchto náležitostí zákon sankcionuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.07.2013 znejúcu na sumu 960,- EUR (č.l. 4 spisu), prehľadom platieb k predmetnej zmluve zo dňa 25.07.2016 (č.l. 6 spisu), zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.12.2013 znejúcu na sumu 660,- EUR (č.l. 5 spisu), prehľadom platieb k predmetnej zmluve zo dňa 27.06.2016 (č.l. 7 spisu), vyjadreniami žalovanej zo dňa 22.09.2016, zo dňa 27.10.2017 a zo dňa

07.11.2017 (č.l. 17 - 19, č.l. 50 - 51 a č.l. 54 - 56 spisu), vyjadreniami žalobkyne zo dňa 02.10.2017 a 19.12.2017 (č.l. 45 - 46 a č.l. 58 - 59 spisu) ako aj celým spisovým materiálom.

9. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov v súlade s právnou úpravou platnou a účinnou v čase vzniku zmluvných vzťahov a dospel k nasledovným záverom.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len "zákon"), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 9 ods. 2 zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

19. Podľa § 11 ods. 1 zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

20. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

23. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

25. Z doložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa si uplatňuje voči žalovanej nároky vzniknuté z titulu bezdôvodného obohatenia odvodzujúceho od uzavretých zmlúv o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.07.2013 na sumu 960,- EUR a č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.12.2013 na sumu 660,- EUR. Žalobkyňa zmluvy uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetných zmlúv nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe predmetných zmlúv je vzťahom občianskoprávnym a na predmetné zmluvy sa tak hľadí ako na typové spotrebiteľské zmluvy. Súd má tak za to, že právny vzťah založený úverovými zmluvami je potrebné kvalifikovať ako vzťah spotrebiteľský.

26. Z predložených úverových zmlúv je možné ustáliť, že strany sporu uzavreli dve zmluvy o revolvingovom úvere, na základe ktorých žalovaná poskytla žalobkyni spotrebiteľský úver s úverovým rámcom vo výške 960,- EUR pri úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX a 660,- EUR pri úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX. Vyčerpané sumy sa žalobkyňa zaviazal splácať v 42 splátkach mesačne vo výške 51,44 EUR, resp. 35,36 EUR so splatnosťou k 1. - 15. dňu v mesiaci v zmysle bodu 2. Zmluvných dojednaní, tento údaj v predmetných zmluvách absentuje. Žalovaná žalobkyni vyplatila na základe predmetných zmlúv č. XXXXXXXXXX len sumu 914,77 EUR (960,- EUR - 138,14 EUR + 120,- EUR) a č. XXXXXXXXXX len sumu 684,83 EUR (660,- EUR - 95,17 EUR + 92,91 EUR), nakoľko poplatok uvedený v bode 8.1 predmetných zmlúv si hneď započítala na poskytnuté úvery podľa bodu 8.4 zmlúv. Celkovo tak žalovaná poskytla žalobkyni sumu 1.599,60 EUR. Žalobkyňa žalovanej postupnými platbami vrátila až sumu 2.249,06 EUR (zmluva č. XXXXXXXXXX suma 1.326,06 EUR a zmluva č. XXXXXXXXXX suma 923,- EUR).

27. V zmysle článku 6 ods. 1 Smernice Rady XX/XX/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa preto súd zaoberal otázkou, či zmluvné podmienky inkorporované do štandardnej spotrebiteľskej zmluvy nepredstavujú neprimerané zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa. Súd pritom dospel k záveru, že výška úrokov uvedená v zmluve o revolvingovom úvere je v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu ich neprimeranosti.

28. Vychádzajúc z obsahu zmlúv o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX bod 6 vyplýva, že RPMN bola „dohodnutá“ vo výške 69,76 % a ročná úroková sadzba úveru vo výške 70,02 %. V zmluve č. XXXXXXXXXX v bode 6 vyplýva, že RPMN bola „dohodnutá“ vo výške 69,81 % a ročná úroková sadzba úveru vo výške 70,00 %. Z uvedeného je nepochybné, že ak výška RPMN (69,76 %, resp. 69,81 %) je nižšia ako ročná úroková sadzba (70,02 %, resp. 70,00 %), výška RPMN nezodpovedá realite. Žalovaná totiž ako veriteľ v predmetných zmluvách nemohla uviesť hodnotu RPMN nižšiu ako bola ročná úroková sadzba, keďže RPMN zohľadňuje všetky náklady na úver, ktorých úrok je len jednou jeho súčasťou. Preto RPMN musí byť logicky vyššia ako je úroková sadzba.

29. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že zmluvne „dojednaný“ úrok za poskytnutý úver vo výške 70,02 % a 70,00 % za poskytnutý revolving ročne je v rozpore s dobrými mravmi, pretože viac ako šesťnásobne prevyšuje priemerné úrokové miery podobného úveru v čase uzavretia zmluvy o úvere. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XM M. X/XXXX zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka).

30. Ako teda vyplýva z obsahu spisu úroková miera dohodnutá medzi stranami sporu v spotrebiteľských zmluvách podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ. Ak žalovaná poskytla žalobkyni pri jednotlivých vyššie uvedených zmluvách finančné prostriedky vo výške 914,77 EUR, resp. 684,83 EUR a tieto žiadala splácať v 42 mesačných splátkach po 51,44 EUR, resp. 35,36 EUR, t. j. spolu 2.160,48 EUR, resp. 1.485,12 EUR, znamená to, že zmluvná odmena za poskytnutie úveru a za poskytnutie revolvingu spolu v sume 1.200,48 EUR, resp. 825,12 EUR je neprimerane vysoká a v rozpore s dobrými mravmi a že v danom prípade ide o duplicitnú odmenu, nakoľko odmena za poskytnutie úveru je zahrnutá v úrokovej sadzbe za poskytnutý úver. Poskytnuté úvery sú teda z uvedeného dôvodu bezúročné.

31. Keďže sa jedná o zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., súd ďalej zisťoval, či zmluvy o spotrebiteľskom úvere majú všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona.

32. Preskúmaním obsahu jednotlivých zmlúv, vrátane preskúmania predložených splátkových kalendárov, súd zistil, že vo všetkých predložených zmluvách o spotrebiteľskom úvere absentuje obligatórna náležitosť spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. k), t. j. výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

33. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy v prejednávanej veci bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami "výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov" viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne). V splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov. Podľa zistenia súdu to však v danom prípade tak nebolo a požiadavka na presnosť vyžadovanú uvedeným ustanovením splnená preto nie je. Súd dodáva, že uvedenie časti, ktorá z každej splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku použiť na úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci spotrebiteľ ako dlžník spláca úver, istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa používajú v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej istiny. Len vtedy, pokiaľ je presne vymedzené, aká časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká časť na úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť zaplatené splátky započítavané na úhradu dlžného úveru s príslušenstvom. Uvedenie tejto náležitosti v súlade s vyššie uvedeným výkladom z predmetných zmlúv o úvere ani z predložených splátkových kalendárov, či dohôd o plnení v splátkach nevyplýva. Súd naviac v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že ani z predmetných zmlúv o úvere ani zo samotných splátkových kalendárov nevyplýva, že by tieto splátkové

kalendáre mali byť neoddeliteľnou súčasťou predmetných zmlúv, resp. že by k týmto bezpochyby prináležali a tvorili s nimi jeden celok.

34. Vzhľadom na uvedené, z dôvodu absencie náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona sa v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnuté úvery považujú za bezúročné a bez poplatkov. Keďže poskytnuté úvery sa považujú za bezúročné a bez poplatkov už v dôsledku absencie jednej obligatórnej náležitosti vyžadovanej citovaným zákonom, súd pre rozhodnutie vo veci, resp. pre rozhodnutie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetných spotrebiteľských úverov, nepovažoval za nevyhnutné sa bližšie zaoberať ďalšími namietanými skutočnosťami ohľadne náležitostí predmetných spotrebiteľských zmlúv. Odôvodnenie rozhodnutia v tomto smere považoval vzhľadom na vyššie uvedené právne závery za nadbytočné.

35. Súd dospel k záveru, že žalovanej tak v danom prípade nemohol vzhľadom na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch vzniknúť zákonný nárok na zaplatenie akýchkoľvek úrokov alebo poplatkov. Prijatím takéhoto plnenia bez právneho dôvodu tak vzniklo na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie. Žalovaná mala pri právnom závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov nárok len na zaplatenie čistej istiny úveru t.j. skutočne poskytnutých finančných prostriedkov úveru 1.599,60 EUR (914,77 EUR + 684,83 EUR). Súd na tomto mieste dodáva, že za neprijateľný považuje postup žalovanej, ktorá pri vyplatení poskytnutej sumy úveru žalobcovi odpočítala odplatu za službu v zmysle bodu 8.8.1 písm. a) Dohody o poskytnutí služby vo výške 138,14 EUR, resp. 95,17 EUR, ktorou službou bol žalobkyni umožnený odklad troch splátok úveru, pričom túto odplatu si vyúčtovala už v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, či žalobkyňa vôbec o takúto službu bude alebo nebude mať záujem, a či túto službu v čase trvania úverového vzťahu vôbec využije. Okresný súd má za to, že zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje žalovanú na takúto odplatu za poskytnutie služby, splatnosť odplaty ihneď pri poskytnutí úveru a jednostranné započítanie tejto odplaty s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie schválených úverových prostriedkov hneď pri poskytnutí úveru, je neprijateľný postup žalovanej, výrazne v neprospech žalobkyne, ako spotrebiteľa. Nepochybne by túto dohodu bolo možné vyhodnotiť nielen ako neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ale zároveň aj ako absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Výška stanoveného poplatku predstavovala takmer 15 % poskytnutého úveru. Táto zmluvná odmena je neprimerane vysoká, keďže jej suma takmer dosahuje sumu troch splátok, ktoré môžu byť odložené. Žalovaná nemala právo na takúto odplatu, a preto aj neoprávnene takúto svoju neexistujúcu pohľadávku započítala na pohľadávku žalovanej na poskytnutie úverovej sumy. Z tohto dôvodu súd pri rozhodovaní v danej veci o rozsahu bezdôvodného obohatenia vychádzal len zo skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov žalobkyni.

36. Pri zisťovaní rozsahu bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z prehľadu prijatých platieb, z ktorého vyplýva, že žalovaná na základe predmetných spotrebiteľských zmlúv o revolvingovom úvere vyplatila žalobkyni celkovo sumu 1.599,60 EUR a žalobkyňa uhradila k zmluvám celkovo sumu 2.249,06 EUR. Z priloženej špecifikácie žalovanej sumy, t.j. v akej reálnej výške bol poskytnutý úver a koľko žalobkyňa uhradila mal súd preukázané, že na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.07.2013 na sumu 960,- EUR bola poskytnutá istina vo výške 914,77 EUR (960,- EUR - 138,14 EUR + 120,- EUR), celkovo bolo splatené 1.326,06 EUR, platené bez právneho dôvodu bolo 411,29 EUR a suma uplatnená v žalobe predstavovala sumu 411,29 EUR. Na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.12.2013 na sumu 660,- EUR bola poskytnutá istina vo výške 684,83 EUR (660,- EUR - 95,17 EUR + 92,91 EUR), celkovo bolo splatené 923,- EUR, platené bez právneho dôvodu bolo 238,17 EUR a suma uplatnená v žalobe predstavovala sumu 238,17 EUR, t.j. postupnými platbami vychádzajúc z právneho záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetných spotrebiteľských úverov preplatila žalobkyňa žalovanej sumu 649,46 EUR. Táto suma 649,46 EUR tak predstavuje rozsah bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej, resp. majetkový prospech na strane žalovanej získaný plnením bez právneho dôvodu, ktorý je žalovaná povinná podľa § 451 Občianskeho zákonníka žalobcovi vydať.

37. Žalobkyni vzniklo právo aj na úroky z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 v znení účinnom od 01.02.2013 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktoré si uplatnil odo dňa podania návrhu na súd, t. j. od 26.08.2016 do zaplatenia.

38. Súd pri posudzovaní nároku na úroky z omeškania mal za to, že úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený čas splnenia je treba podľa ustanovenia § 563

Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že dlžník je povinný vydať bezdôvodné obohatenie prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Uvedený právny názor súd považuje za relevantný aj pri bezdôvodnom obohatení pozostávajúcom z jednotlivých platieb. Žalobkyňa si uplatnila úroky z omeškania odo dňa podania návrhu na súd, t. j. od 26.08.2016. Žalobkyni tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 649,46 EUR od 26.08.2016 do zaplatenia.

39. Súd tak považoval žalobu za dôvodnú a žalobkyni voči žalovanej priznal nárok na zaplatenie sumy 649,46 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 649,46 EUR od 26.08.2016 do zaplatenia.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko táto bola v konaní plne úspešná.

43. O súdnom poplatku, resp. poplatkovej povinnosti v súlade s § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, keď žalobkyňa ako poplatník v konaní o zaplatenie sumy 649,46 EUR s príslušenstvom je podľa ustanovenia § 4 ods. 2. písm. u) citovaného zákona oslobodená od súdnych poplatkov, rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.