Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/31/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkýň 1/ Ing. V. G., nar. X.X.XXXX a 2/ D. G., nar. X.X.XXXX, obe bytom G., N. 6, žalobkyňa 2/ zast. zákonnou zástupkyňou matkou, žalobkyňou X/, proti žalovanému Romanovi Kořenému, nar. 9.10.1964, bytom Košice, Brigádnická 6, zast. JUDr. Annou Lacovou, advokátkou, so sídlom Košice, Pražská 4, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu 37C/46/2017-33 z 21.9.2017 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutých výrokoch, ktorými súd nariadil neodkladné opatrenie okrem výroku o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyne domáhali zakázať žalovanému vstupovať na zimný štadión V. Y., ktorý sa nachádza na G. ceste č. 1, zimný štadión V. Z., ktorý sa nachádza na ulici W. č. X v G., na zimný štadión Z. V., ktorý sa nachádza na ulici D. č. X v G., ktoré žalobkyne pravidelne navštevujú.

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

O d m i e t a odvolanie proti výroku o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyne domáhali zakázať žalovanému vstupovať na zimný štadión V. Y., ktorý sa nachádza na G. ceste č. 1, zimný štadión V. Z., ktorý sa nachádza na ulici W. č. X v G., na zimný štadión Z. V., ktorý sa nachádza na ulici D. č. X v G., ktoré žalobkyne pravidelne navštevujú.

Nariadené neodkladné opatrenie vo výroku o nevstupovaní žalovaného do bytu nachádzajúceho sa na 7. poschodí bytového domu na adrese G., N. č. X bude trvať do právoplatného skončenia sporu vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 29C 26/2017.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým nariadil žalovanému aby: 1/ nevstupoval do bytu nachádzajúceho sa na 7. poschodí bytového domu na adrese G., Brigádnicka č. 6, 2/ nevstupoval na pracovisko žalobkyne 1/ v priestoroch spoločnosti O. production s.r.o., G., T. cesta č. X , 3/ nevstupoval do priestorov školy žalobkyne 2/ Z. gymnázia, G., G. park X a 4/ nepribližoval sa k žalobkyni 1/ a žalobkyni 2/ na vzdialenosť menšiu ako X metrov. O. súd odmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobkyne žiadali zakázať žalovanému vstupovať na zimný štadión V. Y., so sídlom G., G. cesta č. 1, zimný štadión V. Z., so sídlom G., W. č. X a na zimný štadión Z. V., so sídlom G., D. č. 2. R. priznal plnú náhradu trov konania.

X. Žalobkyne skutkovo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že manželstvo žalobkyne 1/ a žalovaného, z ktorého sa narodila žalobkyňa 2/, bolo rozvedené rozsudkom sp. zn. 23P 167/2015-116 z 2.11.2016 Okresným súdom Košice II. Rozvodu manželstva predchádzali opakované

a neustále sa stupňujúce nezhody, fyzické a psychické útoky žalovaného voči žalobkyniam, ktorú skutočnosť preukazovali trestným rozkazom Okresného súdu Košice II zo 16.9.2015, sp. zn. 6T 89/2015, ktorým bol žalovaný uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona ako aj trestným rozkazom Okresného súdu Košice II z dňa 13.4.2016, sp. zn. 0T 84/2016, pre opakovanú násilnú trestnú činnosť, ktorej sa dopustil voči žalobkyniam v priebehu plynutia skúšobnej doby uloženej pri podmienečnom trestne odňatia slobody, ktorým bol uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov. Žalovaný bol podmienečne prepustený na slobodu. Žalobkyne zdôraznili, že ani 16 mesiacov trvajúci výkon trestu odňatia slobody žalovaným v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Prešove, nezmiernil ich obavy o život a zdravie, vyjadrili presvedčenie, že ich telesná a duševná integrita môže byť konaním žalovaného ohrozená. Uvedené obavy vyústili u žalobkyne 2/ do dlhotrvajúcich depresií a úzkostných stavov, ktoré si vyžiadali vyhľadanie odbornej pomoci vo forme pravidelnej návštevy ambulancie klinickej psychológie a absolvovania aj v súčasnosti pretrvávajúcej terapie za účelom zmiernenia následkov spôsobených násilnou trestnou činnosťou žalovaného. Náhodné stretnutie žalobkýň so žalovaným dňa 8.8.2017 akútne zhoršilo neurotické a depresívne symptómy, predovšetkým u žalobkyne 2/, ktorá má panický strach zo žalovaného, z jeho možného útoku, či už verbálneho alebo fyzického, voči jej osobe alebo jej matke (žalobkyni 1/) a zároveň u žalobkýň vyvolalo úzkostné stavy a vydesenie do takej miery, že odo dňa stretnutia so žalovaným sa žalobkyne zdržiavajú u rodičov žalobkyne 1/. Žalobkyne tvrdili, že u žalovaného ide o disharmonicky štruktúrovanú osobnosť s narcistickými črtami, so senzitívnou vzťahovačnosťou až paranoiditou, o čom svedčí lekárska správa z 29.11.2016. Záverom žalobkyne uviedli, že kontakt so žalovaným nemalou mierou ovplyvňuje správanie a koncentráciu žalobkyne 2/ na vyučovaní, čo v minulosti viedlo k zhoršeným výsledkom a známkam v škole. Nakoľko žalobkyňa 2/ sa aktívne venuje krasokorčuľovaniu, prítomnosť žalovaného v jej blízkosti negatívne vplýva na jej športovú aktivitu a výkonnosť.

3. Okrem listinných dôkazov uvedených v bode 2. žalobkyne predložili výpis zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne 2/ na preukázanie toho, že bola dňa 25.5.2017 prijatá do ambulantnej klinicko-psychologickej starostlivosti s diagnózou F41.2 (zmiešaná úzkostná a depresívna porucha), že ku dňu vystavenia výpisu 9.8.2017 absolvovala parciálne psychodiagnostické vyšetrenie, 9 sedení individuálnej racionálnej a náhľadovej terapie a 11 sedení biofeedback terapie, že po prechodnom zlepšení psychických problémov došlo dňa 8.8.2017, po stretnutí sa s otcom (žalovaným) k dekompenzácii jej psychického stavu v zmysle akútneho zhoršenia neurotických a depresívnych symptómov, pedagogickú charakteristiku žiaka vyhotovenú Súkromným gymnáziom, Katkin park 2, Košice dňa 11.8.2017, z ktorej vyplýva, že u žalobkyne 2/ došlo v školskom roku 2015/2016 k zhoršeniu výsledkov a k zmene správania v dôsledku zlých domácich podmienok na učenie, kvôli otcovi, ktorý ju nenechal sa vyspať, vypínal jej internet, psychicky ju vydieral a pod., že škola umožnila žalobkyni 2/ ostať dlhšie vo svojich priestoroch, aby mala prístup na internet kvôli domácim úlohám, zadaniam a projektom, že škola situáciu žalobkyne 2/ riešila individuálnymi konzultáciami u jednotlivých vyučujúcich , náhradnými termínmi testov a pod., správu o zdravotnom stave žalovaného vystavenú MUDr. O. O. dňa 29.11.2016, z ktorej vyplýva, že žalovaný bol opakovane hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Trenčín od 27.7.2016 do 2.8.2016 a od 30.9.2016 do 10.10.2016 pre dekompenzáciu psychického stavu charakteru adaptačnej poruchy disharmonicky štruktúrovanej osobnosti, s narcistickými črtami, s obrazom amentného stavu, senzitívnou vzťahovačnosťou až paranoiditou a depresívnu poruchu.

4. Súd po právnom posúdení veci podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. f/, h/, § 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1 veta prvá dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný v časti v ktorej nebol odmietnutý. Vychádzajúc z rozsudku 23P/167/2015-116 Okresného súdu Košice II z 2.11.2016 o rozvode manželstva žalobkyne 1/ a žalovaného mal súd preukázané, že súd ako dôvod rozpadu manželstva vyhodnotil výrazné povahové odlišnosti a neprimerané správanie manžela (žalovaného) voči manželke (žalobkyni 1/) a ich maloletej dcére (žalobkyni 2/), ktoré napokon viedlo k jeho odsúdeniu a uloženiu trestu odňatia slobody. Predloženými trestnými rozkazmi Okresného súdu Košice II mal konajúci súd preukázané, že žalovaný sa dňa 5.5.2015 žalobkyni vyhrážal a následne ju fyzicky napadol, následkom čoho žalobkyňa 1/ utrpela poranenia s predpokladanou dobou liečenia do 42 dní. Žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360

ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, pričom súd výkon trestu podmienečne odložil a stanovil skúšobnú dobu 30 mesiacov. V priebehu plynutia skúšobnej doby sa dňa 10.4.2016 žalovaný opätovne dopustil prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona, keď sa vyhrážal žalobkyniam, ktoré aj následne fyzicky napadol a spôsobil im poranenia s predpokladanou dobou liečenia do 7 dní. Súd konštatoval, že následkom opísaných skutočností spočívajúcich v správaní žalovaného sa u žalobkyne 2/ prejavujú príznaky úzkosti a depresie, jej aktuálnemu prežívaniu dominuje výrazný strach, čo sa prejavilo aj v zhoršení jej výsledkov v škole a v zmene jej správania, čo vyplýva z predloženého výpisu z jej zdravotnej dokumentácie. Súd konštatoval, že obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f/) a h/ upravuje zdržanie sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity žalobca spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. Vzhľadom na preukázané opakované násilné správanie žalovaného súd vyjadril názor, že je pravdepodobné, že žalovaný môže vo svojej násilnej činnosti pokračovať a vážne ohroziť tak telesnú ako ja duševnú integritu žalobkýň. Preto návrhu čiastočne vyhovel, majúc za to, že žalobkyne svoje tvrdenia osvedčili predloženými listinnými dôkazmi, a nariadil neodkladné opatrenie, ktoré bude slúžiť na ochranu žalobkýň, aby mali zabezpečené bývanie, prácu a štúdium v pokojnom prostredí bez strachu z násilia.

5. Súd v tejto súvislosti upozornil, že ak sa povinná osoba dopustí závažného alebo opakovaného konania, aby zmarila zákaz alebo obmedzenia kontaktu, vstupu alebo priblíženia sa, ktoré boli vydané na základe neodkladného opatrenia v civilnom konaní, môže tým naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty marenia výkonu úradného rozhodnutia v zmysle § 348 ods.1 písm. i/ Trestného zákona.

6. V časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorej žalobkyne žiadali zakázať žalovanému vstup na zimný štadión V. Y., zL.n V. Z. a na zimný štadión Z. V., súd návrh odmietol podľa ust. § 327 CSP, podľa ktorého ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. V sporovom konaní musí tak žaloba ako i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahovať zákonom ustanovené náležitosti. Ide o všeobecné náležitosti podania, špecifikované v ustanovení § 127 ods. 1 CSP, náležitosti žaloby podľa § 132 a v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia i náležitosti podľa § 326 ods.1 CSP. Jednou z náležitostí, ktoré musí žaloba i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahovať je jasný, presný a určitý petit (t. j. aké konkrétne rozhodnutie žiada žalobca vydať), ktorý musí byť nútene vykonateľný. Z petitu musí byť zrejmé, komu má byť uložená aká konkrétna povinnosť. Podľa názoru súdu návrh žalobkýň uvedené charakteristiky nespĺňa. Z navrhovaného petitu je síce zrejmé, komu má byť uložená povinnosť, žalobkyne špecifikovali miesta, na ktoré malo byť žalovanému zakázané vstupovať, avšak petit je formulovaný tak, že by znamenal pre žalovaného absolútny zákaz vstúpiť na uvedené zimné štadióny, teda bez ohľadu na to, či žalobkyne sa na tom ktorom zimnom štadióne v danom čase zdržiavajú alebo nie.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 tak, že žalobkyniam priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko v časti návrhu, ktorú súd neodmietol, mali vo veci plný úspech.

Uznesenie vo všetkých výrokoch napadol včas podaným odvolaním žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne a prizná mu náhradu trov konania. Nestotožnil sa s názorom súdu, ktorý akceptoval všetky skutkové a právne dôvody uvádzané v návrhu majúc za to, že žalobkyne svoje tvrdenia osvedčili predloženými listinnými dôkazmi a že vzhľadom k opakovanému

násilnému správaniu žalovaného, je pravdepodobné, že môže vo svojom násilnom správaní pokračovať. Vyjadril názor, že nie sú splnené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu, pretože žalobkyne nepredložili ani jediný relevantný dôkaz, ktorým by preukázali nebezpečné konanie, resp. akékoľvek protiprávne konanie z jeho strany, ktoré by bolo spôsobilé privodiť im ujmu, neuviedli skutkové dôvody, ktoré nastali od 8.8.2017 a o ktoré by opierali svoj návrh. Nerozporoval, že za svoje správanie a isté skutky bol odsúdený a dňa 7.8.2017 podmienečne prepustený na slobodu. Po prepustení na slobodu sa nevrátil do bytu, ktorý vlastní v podielovom spoluvlastníctve so žalobkyňou l/, ale býval u svojej matky na Triede SNP 31, Košice. Je pravdou, že sa skontaktoval so žalovanou 1/ a žiadal od nej vydanie kľúčov od bytu a umožnenie vstúpiť do bytu, nakoľko nemal k dispozícii žiadne osobné veci, osobné doklady, prádlo, ošatenie, mobil, kľúče od motorového vozidla, účtovné doklady k živnosti, ktorú má t. č. pozastavenú a pod. Žalovaná 1/ na jeho žiadosť zareagovala odmietavo a odmietla mu umožniť vstup do bytu a zobrať si svoje osobné veci. Preto kontaktoval políciu, žalovaná 1/ bola predvolaná na políciu a až následne mu odovzdala kľúče od bytu a umožnila doň vstup. Od prepustenia z väzenia v byte nebýva, t.č. býva na chate R. L., so žalobkyňami na nekontaktuje a nemá ani záujem na zmene súčasného stavu. Podľa názoru žalovaného v čase podania návrhu a aj v čase rozhodovania súdu neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, absentuje základný predpoklad, a to preukázanie, resp. osvedčenie takého stupňa intenzity fyzického či psychického násilia z jeho strany, ktorého by sa mal dopúšťať v byte, na pracovisku žalovanej 1/, či v objekte školy žalovanej 2/, ktoré by odôvodňovalo nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyne neuviedli jediný incident, ktorý by súd vôbec mohol vyhodnocovať, či pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia zohľadniť, nakoľko tento sa nikdy nestal a žalobkyne ho ani v návrhu netvrdili. Pokiaľ súd v odôvodnení uvádza, že „žalovaný môže vo svojej násilnej činnosti pokračovať“, tak uvedenému musí nutne predchádzať skutočnosť, že žalovaný po prepustení na slobodu opätovne bol násilný, opätovne sa voči žalobkyniam správal v rozpore so zákonom. To sa ale nestalo a žalobkyne to v návrhu ani len netvrdili a nikdy ani nepreukázali. Žalobkyne predložili ako dôkaz súdne rozhodnutia, ktorými bol žalovanému uložený trest za isté trestné činy. Z väzenia bol prepustený najmä z dôvodu, že je dôvodný predpoklad, že trest bol dostatočný, a že jeho správanie bude náležité a plne v súlade s dobrými mravmi. Žalovaný sa do bytu k žalobkyniam nenasťahoval, nemá záujem s nimi tráviť žiaden čas. Byt na N. Č. X v G. bol jeho domovom, a aj napriek tomu, že žalobkyne mu časť jeho osobných vecí zbalili do dvoch vriec a počas jeho pobytu vo väzení odniesli na chatu, potreboval vstúpiť do bytu a zobrať si tie osobné veci, ktoré on považoval za potrebné - zimnú bundu, topánky a pod. Za delikty označené žalobkyňami už bol zákonným spôsobom potrestaný, a preto zastáva názor, že nemôže byť opakovane súdený a trestaný za ten istý skutok, zvlášť ak súd v odôvodnení opomenul uviesť, ktorému právnym predpisom chránenému právu poskytuje ochranu. V danom prípade z odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akých úvah súd dospel k názoru, je dôvodné vydať neodkladné opatrenie pred začatím konania a že vydaním neodkladného opatrenia je možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi konania. Súd vôbec neuviedol dôvody, pre ktoré postupoval podľa 336 bez toho, aby neuložil žalobkyniam povinnosť podať žalobu vo veci samej. Súd ho súčasne v rozpore s ust. § 337 opomenul poučiť o možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Uvedeným postupom súd zásadným postupom zasiahol do práv žalovaného, keď si nesplnil voči nemu obligatórnu poučovaciu povinnosť v zmysle 337 ods. 1, 2 CSP. Súd prvej inštancie bez akékoľvek opodstatnenia uprednostnil tvrdenia žalobkýň pred objektívnym posúdením a zhodnotením skutkového a právneho stavu, vôbec nebral do úvahy možnosť neprimeraného zasahovania do ostatných právnych vzťahov účastníkov konania, a nebral do úvahy, či svojom rozhodnutím nevytvorí medzi nimi stav, ktorý bezdôvodne zvýhodní jednu zo strán. Zvlášť ak sa súd prvej inštancie rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia a bez potreby podania žaloby vo veci samej. Žalobkyňa 1/ a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi bytu na N. X v G.. Je zrejmé, že tento byt nemôžu obývať spoločne a je nevyhnutné podielové spoluvlastníctvo vyporiadať. Žalobkyňa 1/ na žiadnu z ponúk k mimosúdnej dohody nepristúpila. Žalovaný oslovil aj realitného makléra s požiadavkou na predaj bytu, ktorému sa tak isto nepodarilo skontaktovať so žalobkyňou 1/. Na návrh žalovaného je pred Okresným súdom Košice II sp. zn. 29C/26/2017 vedené konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa 1/ súdu predložila žiadosť doručenú súdu dňa 13.10.2017 o predlženie lehoty k vyjadreniu s odôvodnením "možnej dohody o zrušení a vzájomnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, resp. nájdenia schodného riešenia vzťahujúceho sa k vyjadreniu tohto podielového spoluvlastníctva mimosúdnou cestou medzi mnou a žalobcom". Pritom si je plne vedomá, že zo žalovaným nekomunikuje, nekomunikuje ani s jeho právnou zástupkyňou, ani s jeho realitným maklérom, byt užíva sama. Žalovaný je presvedčený, že tieto nepravdivé tvrdenia žalovanej 1/ sú len jej fabuláciou v snahe vykresliť seba v lepšom svetle a privodiť si náklonnosť a pre ňu výhodné a vhodné rozhodnutie o veci. Na návrh žalovaného je pred Okresným

súdom Košice II vedené konanie o zaplatenie nájomného za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu žalobkyňou l/ pod sp. zn. 15C/37/2017. Aj napriek skutočnosti, že žalovaný byt neužíva, bol správcom bytu upomienkou zo dňa 12.9.2017 vyzvaný k zaplateniu nedoplatku na platbách spojených s užívaním bytu vo výške 505,03 €. Žalobkyňa l/ už v čase podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia prestala uhrádzať platby spojené s užívaním bytu.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, že u žalobkyne 2/ sa vyskytujú po prechodnom zlepšení neurotické a depresívne stavy, čo preukazovali lekárskou správou z 9.8.2017, žalovaný nemá žiadnu vedomosť o psychickom zdraví žalobkýň a ak by aj došlo k poškodeniu ich zdravia, tak nie následkom jeho správania, nakoľko on s nimi v spoločnej domácnosti neprebýval. Žalovaný bol prepustený na slobodu dňa 7.8.2017 a jeho návrat v žiadnom prípade nemohol byť dôvodom depresívnych stavov žalobkyne 2/. Žalobkyňa 1/ zápisnične odovzdala žalovanému kľúče od bytu a časť hnuteľných veci až dňa 18.8.2017, a preto tvrdenie žalobkyne, že následkom kontaktu so žalovaným došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne 2/ nemôže byť pravdivé. Súd prvej inštancie nariadil žalovanému nepribližovať sa k žalobkyniam na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov. Žalovaný má zato, že uvedené rozhodnutie bolo súdom vydané bez náležitého zistenia skutkového stavu a samotný výrok nemá ani oporu v Občianskom zákonníku. Citoval čl. 13, čl. 23 ods. 1, 3 Ústavy SR a argumentoval, že o obmedzení ústavného práva na slobodu pohybu, ktorého sa v tomto konaní dožadujú žalobkyne, možno uvažovať za predpokladu splnenia formálnych aj materiálnych podmienok. Formálnou podmienkou na obmedzenie slobody pohybu je podmienka zákona, čo znamená, že obmedzenie musí byť ustanovené v prameni práva, ktorý má silu zákona. Týmto zákonom je napr. om a . Oba uvedené zákony obsahujú právnu úpravu, podľa ktorej je možné osobne uložiť zákaz približovať sa k osobe poškodeného do určitej vzdialenosti. Občianskoprávne predpisy však takúto úpravu obmedzenia osobnej slobody pohybu neupravujú a uvedenú povinnosť' (zákaz) nemožno subsumovať ani pod ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú ochranu osobnosti. Pokiaľ ide o približovanie sa k žalobkyniam, súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal a ani to z jeho odôvodnenia nie je zrejmé (preto je v tejto časti napadnuté uznesenie nepreskúmateľné), s tým, že nikdy nie je možné vylúčiť náhodné stretnutie žalobkýň so žalovaným na verejnom priestranstve, v obchode, na úrade a podobne. Rovnako nie je možné žalovanému zakázať, aby sa k žalobkyniam nemohol priblížiť v úradnom styku zvlášť s poukazom na fakt, že medzi žalobkyňou 1/ a žalovaným sú vedené ďalšie 4 súdne konania. Žalovaný po prepustení z väzenia si zatiaľ nedokázal zabezpečiť prácu. Rozhodnutím SP, pobočka Košice č. 15304j2017-KEM-DvN zo dlh 11.9.2017 mu bola priznaná dávka v nezamestnanosti na obdobie 6 mesiacov vo výške 13,88 € denne, čo mu neumožňuje platiť súdne poplatky. Žalovanému jeho príjem po zaplatení výživného nepostačuje na úhradu nevyhnutných životných nákladov. Žalovaný si nie je vedomý žiadneho porušenia svojich povinností a svojim správaním nedal príčinu žalobkyniam k podaniu predmetného návrhu. Rozhodnutie o náhrade trov sa mu preto javí ako nezákonné a nespravodlivé.

8. Žalobkyne boli v odvolacom konaní nečinné.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

10. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného proti výroku, ktorým súd odmietol návrh žalobkýň na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyne domáhali zakázať žalovanému vstupovať na zimný štadión V. Y., ktorý sa nachádza na G., ktorý sa nachádza na ulici W. č. X v G., na zimný štadión Z. V., ktorý sa nachádza na ulici D. č. X v G., ktoré žalobkyne pravidelne navštevujú, v tejto časti odvolací súd odvolanie odmietol v súlade s ust. § 386 písm. b/ CSP, pretože podať odvolanie je oprávnená iba tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V tejto časti táto podmienka u žalovaného splnená nie je, pretože návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd v tejto časti odmietol. Žalovaný preto nie je osobou oprávnenou podať odvolanie proti tomuto výroku súdneho rozhodnutia.

11. Podľa § 324 ods. 1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. f/, h/ neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, na určenú vzdialenosť sa nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

14. Podľa ust. § 328 ods. 1, 2 ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

15. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 .

16. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, je možné neodkladným opatrením strane uložiť aj povinnosť nevstupovať alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje (§ 325 ods. 2 písm. f/ a tiež uložiť povinnosť na určenú vzdialenosť sa nepribližovať alebo iba obmedzene približovať k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

17. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f/ až h/ vychádza zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.

18. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f/, h/ sa nevyžaduje preukázanie ohrozovania telesnej alebo duševnej integrity zo strany žalovaného, ale v tomto štádiu konania postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z takého konania. Osvedčenie dôvodného podozrenia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Dôvodné podozrenie sa v prípadoch podľa § 325 ods. 2 písm. f/, h/ preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

19. Pri neodkladnom opatrení nariadenom z dôvodu ohrozenia telesnej či duševnej integrity nie je rozhodujúce, aký vzťah má účastník podozrivý z nevhodného správania k tomuto domu alebo bytu. Dôležité je v ňom býva obeť, ktorú treba dočasne chrániť, a preto je potrebné v tomto smere potrebné dočasne upraviť aj pomery strán.

20. Po preskúmaní skutkových a právnych dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia sa odvolací súd stotožňuje so správnym záverom súdu prvej inštancie o splnení zákonných predpokladov na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia tak, ako je uvedené vo výroku jeho uznesenia. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že ani právoplatný trestný rozkaz sp. zn. 6T 89/2015 neviedol k tomu, aby žalovaný počas skúšobnej doby dokázal dostatočne kontrolovať svoje správanie a nezabránil

mu v ďalšom násilnom konaní proti žalobkyniam, čo viedlo k jeho nepodmienečnému odsúdeniu. Je logické, že žalobkyne preto pociťujú obavu o svoju telesnú a duševnú integritu, cítia sa ohrozené už len tým, že žalovaný navštívil byt v ktorom žijú, aj keď len z dôvodu, aby si zobral osobné veci. Vzhľadom na doterajšie správanie sa žalovaného vo vzťahu k žalobkyniam nie je vylúčené (skôr možné), že pri bezprostrednom kontakte sa žalovaný nebude dostatočne ovládať a ohrozí telesnú a duševnú integritu žalobkýň už aj z dôvodu, že pre agresívne správanie voči nim bol vo výkone trestu. Preto už len priblíženie sa žalovaného k žalobkyniam evokuje u nich ohrozenie ich integrity a to telesnej aj duševnej.

21. Treba však prisvedčiť odvolateľovi, že súd prvej inštancie pochybil, keď dospel k názoru, že vydaním neodkladného opatrenia je možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi konania a neuviedol na aký čas nariaďuje neodkladné opatrenie vo výroku, ktorým nariadil žalovanému nevstupovať do bytu nachádzajúceho sa na 7. poschodí bytového domu na adrese G., N.. X. Žalovaný (v postavení žalobcu) podal na Okresný súd Košice II žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu, ktorá sa prejednáva pod sp. zn. 29C/26/2017. V tomto konaní bude definitívne vyriešená otázka vlastníctva bytu, preto odvolací súd časové trvanie právnych účinkov neodkladného opatrenia vo výroku o povinnosti žalovaného nevstupovať do bytu, obmedzil do právoplatného skončenia sporu vo veci 29C 26/2017 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k bytu.

22. Vzhľadom na uvedené, za situácie, keď samotný žalovaný tvrdí, že v byte na N. ul. X v G. nebýva, neodkladným opatrením vo výroku, ktorým sa mu uložilo nevstupovať do tohto bytu, nevznikne žalovanému neprimeraná ujma, ani nedôjde k neprípustnému a neadekvátnemu zásahu do jeho práv a oprávnených záujmov nad nevyhnutnú mieru. Takýmto neprimeraným zásahom nie je ani uloženie povinnosti nevstupovať na pracovisko žalobkyne 1/ a do priestorov školy žalobkyne 2/. Zákaz priblížiť sa k žalobkyniam na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov vyplýva priamo z ust. § 325 ods. 2 písm. g/ CSP, ktorý umožňuje uložiť takýto zákaz a ani týmto výrokom súd nezasiahol neprimerane do pomerov žalovaného.

23. Odvolací súd potvrdil aj uznesenie vo výroku o trovách konania, pretože toto je vecne správne. Žalobkyne boli v konaní o nariadení neodkladného opatrenia úspešné, preto im patrí náhrada trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP.

24. Žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, žalobkyniam žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 .

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 .