Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-160-2016.pdf
PDF · 105.43 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/160/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno JUDr. Arpádom Pastorekom, sudcom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35831154, v konaní zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, Bratislava, proti žalovanému: M. U., nar.XX.X.XXXX, H. XXX/XX, H., v konaní o zaplatenie 536,23 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 382,88 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % p. a. od 21.05.2013 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a vo zvyšku súd žalobu zamieta.
II. Žalobca má právo na náhradu trov konania vo výške 43,0 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca vo svojom podaní, ktoré označil ako: „ Návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 536,23 EUR s prísl.“ z dňa 13.04.2016, ktoré doručil súdu dňa 15.04.2016 sa domáhal zaplatenia sumy 536,23 EUR s prísl. a náhrady trov konania.
2. Súd mal za to, že podľa § 219 ods. 3, 177 ods. 2 CSP vo veci nie je potrebné nariadiť pojednávanie a preto verejne vyhlásil rozsudok.
3. Ak súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania, kedy podľa § 52a Vyhlášky č. 543/2005 Z. Z. Min. sprav. SR o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy …… o verejnom vyhlásení rozsudku sa spíše zápisnica. Na zápisnicu o verejnom vyhlásení rozsudku sa ustanovenia § 52 vzťahujú primerane. Zápisnica o súdnom pojednávaní okrem náležitostí ustanovených predpismi o konaní pred súdmi obsahuje podľa citovanej vyhlášky § 52 ods. 1 až ods. 7 platí, že všetky podstatné okolnosti a poučenia poskytnuté súdom. V zápisnici o súdnom pojednávaní sa uvedie presný čas začiatku a skončenia súdneho pojednávania; v zápisnici sa vyznačí aj doba, počas ktorej bolo súdne pojednávanie prerušené. Predseda senátu diktuje zápisnicu o súdnom pojednávaní nahlas tak, aby prítomní diktované znenie počuli, ak predpisy o konaní pred súdmi nepripúšťajú iný postup. Predseda senátu môže vyslúchanému, najmä ak ide o znalca, dovoliť, aby svoju výpoveď do zápisnice nadiktoval. Táto skutočnosť sa v zápisnici poznamená. Zápisnica o súdnom pojednávaní sa vyhotovuje použitím diktafónu, postupom podľa § 56, rýchlopisným záznamom alebo pomocou výpočtovej techniky. Ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovila použitím diktafónu alebo rýchlopisným záznamom, bezodkladne po skončení súdneho pojednávania vyhotoví asistent prepis zápisnice pomocou výpočtovej techniky, ku ktorému pripojí doložku „Za správnosť vyhotovenia:“, v ktorej uvedie svoje meno, priezvisko a podpis. Ak predpisy o konaní pred súdom neurčujú inak, netreba záznam uchovávať; ak je zápisnica o pojednávaní vyhotovená použitím diktafónu alebo ak sa priebeh súdneho pojednávania zaznamenáva podľa § 56, možno upustiť od prítomnosti asistenta na pojednávaní s výnimkou hlavného pojednávania,
verejného zasadnutia a neverejného zasadnutia. Ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovuje pomocou diktafónu alebo postupom podľa § 56, predseda senátu na úvod do mikrofónu nadiktuje údaje potrebné na vyplnenie záhlavia zápisnice a ak požiadali účastníci konania o vydanie kópie zápisnice o súdnom pojednávaní, aj počet požadovaných kópií. Nesprávnosti záznamu zistené v priebehu súdneho pojednávania opraví predseda senátu nadiktovaním správneho znenia, ktoré uvedie slovami "opravuje sa"; oprava vymazaním záznamu je neprípustná. Ak nadiktuje predseda senátu do záznamu vyhotovenie rozhodnutia, je potrebné, aby jeho text obsahoval všetky náležitosti ustanovené predpismi o konaní pred súdmi. Spravidla podľa ods. 5 sa zapíše alebo nadiktuje len podstatný obsah výpovedí a prednesov, ak predpisy o konaní pred súdmi neustanovujú inak. Ak je to dôležité na posúdenie veci, zapíšu sa odpovede vyslúchaných osôb doslovne, prípadne sa v zápisnici uvedú jednotlivé otázky a odpovede k nim. Zápisnica sa spisuje alebo diktuje v slovenskom jazyku. Ak záleží na doslovnom znení výpovede toho, kto nevypovedá v slovenskom jazyku, zapíše asistent alebo tlmočník jej príslušnú časť, ak je to možné, aj v jazyku, v ktorom vypočúvaný vypovedal. Zápisnicu o súdnom pojednávaní podpisuje predseda senátu a asistent, ktorý ju spísal alebo vyhotovil jej prepis, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú predpisy o konaní pred súdmi.
4. Vzhľadom k uvedeným súd mal za to, že ohľadne predmetu konania s poukazom na § 177 ods. 2 CSP pojednávanie ne je potrebné nariaďovať nakoľko v konaní ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, a preto vyvesil dňa 21.12.2017 oznam na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu o tom, že dňa 26.01.2018 o 14,45 hod., v pojednávacej miestnosti OS G. na č. d. 2, na 1. poschodí, bude podpísaným súdom vo veci verejne vyhlásený rozsudok.
5. Súd sa oboznámil s návrhom spolu s prílohami ako aj s celým obsahom spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci a predmet konania posúdil podľa nasledovnej právnej úpravy.
6. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
7. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
10. Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
11. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
12. Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol platnosť a účinnosť dňa 02.04.2010 v ustanovení § 9 ods. 1 upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ktorého ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov,18aa) k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
13. Súd vo veci konal a rozhodol podľa § 215 CSP ods. 1 a ods. 2 na základe zisteného skutkového stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
14. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav, kedy súd dôkazy v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. Z. hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Po hodnotení súd dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba bola len čiastočne dôvodne podaná a preto súd žalobe vyhovel len v časti tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.
15. Súd vo veci ďalej postupoval podľa § 116 ods. 1 a ods. 2 CSP podľa ktorého platí, že ak je žalovaný fyzickou osobou a na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), sa nepodarilo doručiť súd je povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Nakoľko úsilie súdu zostalo bezvýsledné preto súd postupoval podľa citovaného ustanovenia zákona a to ods. 2 CSP a zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu ako je zrejmé z č. l. 46-47 súdneho spisu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
16. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie, to že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Na základe uvedených preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 3 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP.
17. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené a to po vykonanom dokazovaní a zhodnotení dôkazov v súlade aj so zásadami formálnej logiky, nakoľko zo žalovanej strany, súdu žiadane dôkazy neboli navrhnuté, relevantné skutkové tvrdenia uvedené v podanej žalobe neboli spochybnené, preto súd mohol vychádzať len z obsahu spisového materiálu a na základe týchto skutočností rozhodol.
18. Súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že možno predpokladať, že žalobca pri uzatvorení zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov so žalovanou stranou použil predtlač zmluvy, ktorú žalobca zrejme použil vo viacerých prípadoch so žalovanou stranou, ktorá ako účastník zmluvy bola charakterizovaná ako zamestnanec, nepodnikateľská osoba, t. j. nie IČO. Na základe uvedených súd uzatvorený právny úkon posúdil podľa ustanovení zák. č. 129/2010 Z. Z. v spojení s vyššie uvedenými ustanoveniami Obč. zák. a to Zmluvy o pôžičke č. 20283589 z dňa 13.09.2012 na č. l. 3, VOP na č. l. 4 súdneho spisu, Na základe uvedenej zmluvy bolo medzi stranami sporu dohodnuté poskytnutie úveru v sume 518,- EUR za nasledovných podmienok, a to celkového počtu 23 mesačných splátok, v sume 30,- EUR pri dohodnutej úrokovej sadzbe 35,05 % p. a., RPMN 35,05 %, kedy dátum prvej splátky sa dohodol ku koncu mesiaca október 2012 a termín konečnej splatnosti k 08/2014.
19. Súd podanej žalobe vyhovel v rozsahu tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené a to aj s poukazom na § 185 CSP, ktorým bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu, v tomto prípade žalovaná strana žiadne dôkazy nenavrhla. Súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP, a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu, alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP, podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na § 153 CSP, ako aj § 151 ods.1 a ods. 2 CSP, podľa ktorých ustanovení platí, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, žaloba žalobcu bola riadne doručená žalovanej strane, táto nevyužila svoje právo k podanej žalobe sa nevyjadrila, preto súd rozhodol tak, ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.
20. Z podanej žaloby je zrejmé, že úverová zmluva neobsahuje podmienky splácania úveru vymedzenie v rozsahu, ktorý sa zo zákona predpokladá, istiny a príslušenstva, ktoré má uhradiť, čo je dôležité ešte pred uzavretím či vstúpi do právneho vzťahu alebo nie, dôležité pre prípad predčasného splácania.... s tým, že k rozpisu zvlášť istiny, ako aj príslušenstva vo vzťahu ku každej splátke je potrebné osobitne vymedziť s poukazom na § 502 ods. 1 Obch. zák. s dôrazom na rozlíšenie úrokov z omeškania vo vzťahu ku každej splátke za účelom verifikácie zo strany klienta, či dochádza k pravidelnej úhrade, k rovnomernému znižovaniu istiny (samozrejme, nie v rovnakej sume), a to spôsobom vymedzením konkrétnej sumy, resp. vymedzením, že každá splátka v akom percentuálnom objeme sa bude znižovať istina z dlžného úveru.
21. Ďalej súd podanú žalobu zamietol aj s poukazom na informácie uverejnené zo strany NBS k úrokovým mieram vo vzťahu k novým obchodom, ktoré boli vykazované domácimi úverovými inštitúciami podľa metodiky Nariadenia (EC) No 63/2002 ECB: „Priemerné úrokové miery z úverov poskytovaných v Eurách rezidentom Eurozóny“, a to za september 2012, kedy sa tieto úrokové sadzby, ktoré súd považoval za dohodnuté (nakoľko úroky z omeškania sú osobitne upravované) nefinančných spoločností a domácností v kategórii tzv. ostatných úverov (t. j. nie na nehnuteľnosti) pohybovali v rozpätí od 3,89 % do 11,91 % p. a., a nie v objeme 35,05 %, preto, podľa súdu, je zrejmé, že došlo k navýšeniu dohodnutej úrokovej sadzby nad bežnú úrokovú sadzbu, preto súd nemohol priznať príslušenstvo, úroky z omeškania.
22. Ďalej súd mal za to, že v prejednávanom prípade z prílohy k podanej žalobe, a to zmluvy z č. l. 3 s dôrazom na VOP na č. l. 4 je zrejmé, že tieto sú uvádzané s veľkosťou písma v neprospech spotrebiteľa, sú voľným okom nečitateľné, sú čitateľné výlučne len za pomoci technických prostriedkov zväčšenia (napr. lupa s osvetlením) a z toho dôvodu je v rozpore s § 43 Obč. zák. v rámci všeobecnej prevenčnej povinnosti „Účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.“ Z uvedených dôvodov súd mal za to, že jednoznačne takýto spôsob
dohody je v rozpore s citovaným ust. Obč. zák. a je potrebné poznamenať, že uvedené ustanovenie nie je podpísané zo strany žalovaného ako osoby spotrebiteľa.
23. Súd podanú žalobu z časti zamietol, a to v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 na tom základe, že žalovaný bol povinný uhradiť v zmysle zmluvy poskytnutú sumu pôžičky v sume 518,- EUR, v 23 splátkach po 30,- EUR. Ako je zrejmé z Prehľadu splátok a úhrad na č. l. 7, jednotlivé splátky boli splatné ku koncu kal. mesiaca, a to v čase od októbra 2012 ku koncu kal. mesiaca august 2014 s tým, že žalobca žalobu doručil OS KN dňa 15.04.2016, a vzhľadom k trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Obč. zák. v spojení s § 5b zák. č. 250/2007, kedy súd z úradnej moci prihliadol k námietke premlčania, je zrejmé, že zo strany žalobcu na základe uvedených sú premlčané dohodnuté splatné splátky v počte 6 splátok za kal. mesiac október 2012 až marec 2013, a to v počte 6 splátok po 30,- EUR, celkom v sume 180,- EUR.
24. Záverom súd poznamenáva, že z citovaného prehľadu je zrejmé, že žalovaný z poskytnutej sumy úveru 518,- EUR uhradil podľa č. l. 7 sumu 92,61 EUR.
25. Na základe uvedených súd mal za to, že žalobca má nárok len na zaplatenie dlžnej istiny v sume 518,- EUR, a to s poukazom na poskytnutie úveru bez určenia splátok, kedy dohodnuté úroky boli dojednané v rozpore s dobrými mravmi a kedy veľkosť písma bola v zmluve uvedená rovnako v rozpore s dobrými mravmi, kedy podľa § 43 v rámci všeobecnej prevenčnej povinnosti vo vzťahu k veľkosti písma. Takto súd vychádzal zo skutočnosti, že sumu 518,- EUR rozdelil na 23 splátok vychádzajúc z toho, že dochádza k anuitnému spôsobu znižovania istiny na úkor príslušenstva, a takto z dohodnutej splátky splátka istiny predstavovala 22,52 EUR a za 6 mesiacov (za kal. mesiac október 2012 až marec 2013, ktoré súd považoval za premlčané) to bolo v sume 135,12 EUR a sumu istiny takto znížil o premlčanú časť v sume 135,12 EUR, a takto súd priznal žalobcovi 382,88 EUR (518-135,12=382,8
26. Súd mal preukázané z obsahu spisového materiálu, že žalovaná strana jednak do podania žaloby si neplnila svoje povinnosti, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z obsahu žaloby a to Prehľadu splátok a úhrad na č. l. 7 súdneho spisu z ktorého je zrejmé že žalovaná strana nevykonala žiadnu úhradu a preto žalobca dôvodne doručil žalovanej svoje písomné podanie Predžalobnú upomienku z dňa 11.5.2013 na č. l. 5-6 súdneho spisu. Súd považoval uplatnený nárok za dôvodný aj na základe tohto, že aj po doručení žaloby žalovaná strana napriek poučeniu súdu žiadne skutkové tvrdenia ako a ani dôkazy na preukázanie svojich tvrdení na spochybnenie uplatneného nároku nenavrhla, neuviedla ani len vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, preto súd žalobe vyhovel tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.
27. Podľa ust. § 517 ods. 2/ Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa ust. § 3 ods. 1/ nar. vlády SR č. 586/2008 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v zmysle Obč. zák. § 517 v spojení s vyššie označeným Nar. vlády SR zo sumy 382,88 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % p. a. od 21.05.2013 do zaplatenia a to od doby márneho uplynutia lehoty na zaplatenie dlžnej sumy v zmysle Predžalobnej upomienky z dňa 11.5.2013 na č. l. 5-6 súdneho spisu, ktorú adresoval žalobca žalovanej strane, kedy žalobca poskytol lehotu v rozsahu 3 dní na úhradu dlžnej sumy. Ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu č. l. 6, žalovaná strana uvedené podanie prevzala dňa 17.05.2013 a preto súd po uplynutí lehoty 3 dní od 21.05.2013 dôvodne priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení CSP.
31. Trovy konania sú podľa § 251 CSP všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
32. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 536,23 EUR s príslušenstvom ako aj s nárokom na náhradu trov konania. Súd v tomto konaní procesne úspešnej strane sporu a to žalobcovi priznal nárok v nižšej sume 382,88 EUR v konaní úspešná strana sporu si uplatnila nárok na náhradu trov konania a na základe uvedených úspech procesne úspešnej strany sporu a to žalobcu predstavuje 71,4 %, (menej ako 100 %) a neúspech 28,6 %, a tzv. čistý úspech je takto 71,4 % - 28,6 % = 42,8 = 43 %, a preto súd vo svojom rozhodnutí titulom náhrady trov konania priznal procesne úspešnej strany sporu a to žalobcovi
- žalovanému takto vypočítanú výšku čistého úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP.
34. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo 92/2011 str.: 8).
36. Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresnom súde Komárno, písomne v troch vyhotoveniach. Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (ods. 1) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.(ods. 2). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(ods. 3). Ak si žalovaná dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má žalobca možnosť domáhať sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.