Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_23C-2-2018.pdf
PDF · 122.07 KB
Case nature
Subarea
23C/2/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu: D.. C. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na O. XX, B. proti žalovanému : Stavebné bytové družstvo Bratislava I, IČO: 00 169 226, so sídlom Palackého 24, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 17.01.2018 v znení jeho doplnenia doručeného súdu dňa 19.01.2018 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť vyhlásiť nové hlasovanie v lehotách v zmysle zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov k bodu 6 programu schôdze vlastníkov bytov zo dňa 11.12.2017 v súlade s ust. § 14 zákona o vlastníctve bytov a to hlasovanie o voľbe nového zástupcu vlastníkov bytov od 01.01.2018, ktoré je neplatné pre rozpor s ust.§ 14 ods.6 zákona o vlastníctve bytov a následne hlasovanie o výške odmeny pre nového zástupcu vlastníkov bytov od 01.01.2018 a ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek protiprávneho konania týkajúceho sa voľby neplatného hlasovania nového zástupcu vlastníkov bytov F.. V. G. od XX.XX.XXXX a schválenie jeho odmeny vo výške 7,50 EUR mesačne za 1 bytovú jednotku od 01.01.2018, najmä jej vyplatenia, teda neakceptovať výsledky týchto hlasovaní a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň žiadal, aby mu súd uložil povinnosť v lehote 30 kalendárnych dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu vo veci samej a to žalobu o neplatnosť hlasovania v bode 6 programu schôdze vlastníkov bytov zo dňa 11.12.2017 pre rozpor so zákonom č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že je vlastník bytu č.2 na 5.poschodí v bytovom dome- ul. Na O. XXXX/ XX, B., zapísaného v liste vlastníctva č.XXXX, vedenom katastrom nehnuteľností, okres Bratislava I, katastrálne územie Staré mesto, obec Bratislava- mestská časť Staré mesto. Správca bytového domu ako žalovaný -Stavebné bytové družstvo Bratislava I., X. XX, Bratislava, IČO: 00 169 226 vykonáva správu bytového domu- ul. Na O. XXXX/XX, Bratislava v súlade so zákonom č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a na základe Zmluvy o výkone správy č.XXX/XXXX zo dňa 29.11.2007. Dňa 11.12.2017 o 18:30 hod. sa uskutočnila schôdza vlastníkov bytov ( ďalej len "schôdza") bytového domu: ul. Na O. XXXX/XX, Bratislava, ktorú zvolal v zákonnej lehote s určeným programom žalovaný v spolupráci so zástupkyňou vlastníkov bytov- X.. M. B.. Správcovi domu bol výsledok hlasovania oznámený v zákonnej lehote dňa 18.12.2017 formou písomnej zápisnice zo dňa 11.12.2017. Správca domu ako žalovaný ale tento výsledok hlasovania neoznámil v lehote v súlade so zákonom v dome spôsobe obvyklým a emailom, teda najneskôr dňa 18.12.2017, ale až dňa 09.01.2018 a to emailom na emailové adresy vlastníkov bytov a výveskou do informačnej tabule v dome, čím žalovaný porušil ust.§ 14 ods.1 zákona o vlastníctve bytov. Hlasovanie
k bodu 6 programu schôdze a to voľby nového zástupcu vlastníkov bytov sa uskutočnilo za prítomnosti 20 vlastníkov bytov zo 44 v rozpore s ust.§ 14 ods.6 zákona o vlastníctve bytov, kde zákon taxatívne vymedzuje, že kandidáti na volené funkcie v spoločenstve a na funkciu zástupcu vlastníkov nemôžu byť splnomocnení iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, ak ide o hlasovanie o ich voľbe. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže splnomocniť na zastupovanie správcu. Za nového zástupcu vlastníkov bytov bol s účinnosťou od 01.01.2018 do 31.12.2018 Uznesením č.1 k bodu č.6 zvolený F.. V. G. ako osoba splnomocnená iným vlastníkom bytu na tejto schôdzi vlastníkov bytov, čím je táto voľba neplatná. F.. V. G. nie je vlastníkom žiadneho bytu v dome ul. Na O. XXXX/XX, Bratislava, zapísaného v liste vlastníctva č.XXXX, vedenom katastrom nehnuteľností, okres Bratislava I, katastrálne územie Staré mesto, obec Bratislava- mestská časť Staré mesto. Hlasovanie k Uzneseniu č.3 k bodu č.6 a to schválená odmena vo výške 7,50 EUR mesačne za 1 bytovú jednotku pre zástupcu vlastníkov bytov s účinnosťou od 01.01.2018 do 31.12.2018 v nadväznosti na zvolenú splnomocnenú osobu nového zástupcu vlastníkov bytov Mgr. V. G. je taktiež v rozpore s ust.§ 14 ods.6 zákona o vlastníctve bytov, pretože samotná voľba nového zástupcu bytov, ktorá tomuto hlasovaniu predchádzala v rozpore so zákonom o vlastníctve bytov je neplatná. Toto hlasovanie sa uskutočnilo za prítomnosti 19 vlastníkov bytov zo 44. Namietal, že v oznámení o výsledku hlasovania na schôdzi v zápisnici zo dňa 11.12.2017, vždy absentuje čas hlasovania a teda nie je zrejmé a preukázané, kedy sa časovo hlasovanie uskutočnilo aj keď sa uskutočnilo po hodine od začatia schôdze. Uviedol, že sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha toho, aby bola žalovanému uložená povinnosť vyhlásiť nové hlasovanie k bodu 6 programu schôdze vlastníkov bytov zo dňa 11.12.2017 v súlade s ust.§ 14 zákona o vlastníctve bytov a to hlasovanie o voľbe nového zástupcu vlastníkov bytov od 01.01.2018, ktoré je neplatné pre rozpor s ust.§ 14 ods.6 zákona o vlastníctve bytov a následne hlasovanie o výške odmeny pre nového zástupcu vlastníkov bytov od 01.01.2018. Podľa názoru žalobcu z nich súčasne vyplýva opis dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana teda mal za to, že riadne preukázal neplatnosť hlasovania a voľby nového zástupcu vlastníkov bytov od 01.01.2018 a schválenie jeho odmeny od 01.01.2018 ako aj to, že žalovaný napriek výsledku hlasovania, nemal tento výsledok hlasovania k bodu 6 programu schôdze vlastníkov bytov zo dňa 11.12.2017, týkajúci sa voľby nového zástupcu vlastníkov bytov F.. V. G. od 01.01.2018 a výšky odmeny pre nového zástupcu vlastníkov bytov od 01.01.2018 akceptovať v súlade so zákonom o vlastníctve bytov, najmä s ust.§ 8b, § 14 ods.6 a platnou zmluvou o výkone správy. Výsledok hlasovania mal oznámiť včas v dome spôsobe obvyklým a emailom v zákonnej lehote, čo vykonal oneskorene až dňa 09.01.2018. Napokon mal za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v opačnom prípade bude protiprávny stav naďalej pretrvávať (v súčasnosti je neplatne a v rozpore so zákonom o vlastníctve bytov zvolená splnomocnená osoba na schôdzi vlastníkov bytov za zástupcu vlastníkov bytov domu od 01.01.2018 a aj so schválenou odmenou vo výške 7,50 EUR mesačne za 1 bytovú jednotku od 01.01.2018 ) - nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany práva žalobcu vyplývajúca zo zákona o vlastníctve bytov.
3. Súd sa oboznámil s návrhom žalobcu, výpisom LV č. XXXX, Zmluvou o výkone správy č. XXX/XXXX, zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na O. XX zo dňa 11.12.2017 a ďalším obsahom spisu. 4. Z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že žalobca je vlastník bytu č.2 na X.poschodí v bytovom dome- ul. Na O. XXXX/XX, B., zapísaného v liste vlastníctva č.XXXX, vedenom katastrom nehnuteľností, okres B. I, katastrálne územie Staré mesto, obec Bratislava- mestská časť Staré mesto. 5. Zo zmluvy o výkone správy č. XXX/XXXX zo dňa 29.11.2007 súd zistil, že žalovaný - Stavebné bytové družstvo Bratislava I., Palackého 24, Bratislava, IČO: 00 169 226 vykonáva správu bytového domu- ul. Na O. XXXX/XX, B. v zmysle zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. 6. Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na O. XX súd zistil, že dňa 11.12.2017 o XX:XX hod. sa uskutočnila schôdza vlastníkov bytov tohto bytového domu, ktorú zvolal v zákonnej lehote s určeným programom žalovaný v spolupráci so zástupkyňou vlastníkov bytov- X.. M. B.. Na uvedenej schôdzi okrem iného bol za zástupcu vlastníkov bytov zvolený F.. V. G. a bola mu stanovená odmena na sumu 7,50 Eur za 1 bytovú jednotku na mesiac s účinnosťou od 01.01.2018 do 31.12.2018. 7. Z emailu zaslaného zapisovateľom zápisnice zo dňa 09.01.2018 vyplynulo, že v prílohe zaslal neuvedenému okruhu adresátov zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na O. XX zo dňa 11.12.2017.
8. Podľa § 324 ods. 1, 3 C.s.p pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1,2, C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 C.s.p.pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa § 332 C.s.p. neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.
Podľa § 334 C.s.p. súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Správca zastupuje v konaní na súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o určenie platnosti zmluvy o výkone správy podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome alebo návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome; toto zastupovanie trvá, kým sa v konaní pred súdom nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Podľa § 14 ods. 8 Zákona č. 182/1993 Z.z. prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa uznášaniaschopná väčšina podľa odsekov 3 a 4 nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome súd. Platné rozhodnutia sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvy a ich zmeny schválené vlastníkmi sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak ich za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podpísala nimi splnomocnená osoba.
9. V danej veci pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení bolo z predložených listín zistené žalobca je vlastníkom bytu č.X na X.poschodí v bytovom dome- ul. Na O. XXXX/XX, Bratislava, zapísaného v liste vlastníctva č.XXXX, vedenom katastrom nehnuteľností, okres Bratislava I, katastrálne územie Staré mesto, obec Bratislava- mestská časť Staré mesto a žalovaný vykonáva správu bytového domu, správu bytového domu- ul. Na O. XXXX/XX, Bratislava v zmysle zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Dňa 11.12.2017 sa uskutočnila schôdza vlastníkov bytov a nebytových
priestorov bytového domu na O. XX, na ktorej okrem iného bol za zástupcu vlastníkov bytov zvolený F.. V. G. a bola mu stanovená odmena na sumu 7,50 Eur za 1 bytovú jednotku na mesiac s účinnosťou od 01.01.2018 do 31.12.2018. zákonnosť uvedenej voľby napadol žalobca dôvodiac, že dňa 11.12.2017 o 18:30 hod. sa uskutočnila schôdza vlastníkov bytov bytového domu ul. Na O. XXXX/XX, Bratislava, ktorú zvolal v zákonnej lehote s určeným programom žalovaný v spolupráci so zástupkyňou vlastníkov bytov- X.. M. B.. Správcovi domu bol výsledok hlasovania oznámený v zákonnej lehote dňa 18.12.2017 formou písomnej zápisnice zo dňa 11.12.2017. Žalovaný, ale tento výsledok hlasovania neoznámil v lehote v súlade so zákonom v dome spôsobe obvyklým a emailom, teda najneskôr dňa 18.12.2017 ale až dňa 09.01.2018 a to emailom na emailové adresy vlastníkov bytov a výveskou do informačnej tabule v dome, čím žalovaný porušil ust.§14 ods.1 zákona o vlastníctve bytov. Ďalej namietal, že hlasovanie k bodu 6 programu schôdze a to voľby nového zástupcu vlastníkov bytov sa uskutočnilo za prítomnosti 20 vlastníkov bytov zo XX v rozpore s ust.§ 14 ods.6 zákona o vlastníctve bytov, kde zákon taxatívne vymedzuje, že kandidáti na volené funkcie v spoločenstve a na funkciu zástupcu vlastníkov nemôžu byť splnomocnení iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, ak ide o hlasovanie o ich voľbe. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže splnomocniť na zastupovanie správcu. Za nového zástupcu vlastníkov bytov bol s účinnosťou od 01.01.2018 do XX.XX.XXXX Uznesením č.1 k bodu č.6 zvolený F.. V. G. ako osoba splnomocnená iným vlastníkom bytu na tejto schôdzi vlastníkov bytov, čím je táto voľba neplatná. F.. V. G.r nie je vlastníkom žiadneho bytu v dome ul. Na O. XXXX/XX, Bratislava, zapísaného v liste vlastníctva č.XXXX, vedenom katastrom nehnuteľností, okres Bratislava I, katastrálne územie Staré mesto, obec Bratislava- mestská časť Staré mesto. Hlasovanie k Uzneseniu č.3 k bodu č.6 a to schválená odmena vo výške 7,50 EUR mesačne za 1 bytovú jednotku pre zástupcu vlastníkov bytov s účinnosťou od 01.01.2018 do 31.12.2018 v nadväznosti na zvolenú splnomocnenú osobu nového zástupcu vlastníkov bytov F.e taktiež v rozpore s ust.§ 14 ods.6 zákona o vlastníctve bytov, pretože samotná voľba nového zástupcu bytov, ktorá tomuto hlasovaniu predchádzala v rozpore so zákonom o vlastníctve bytov je neplatná. Toto hlasovanie sa uskutočnilo za prítomnosti 19 vlastníkov bytov zo 44. Namietal, že v oznámení o výsledku hlasovania na schôdzi v zápisnici zo dňa 11.12.2017, vždy absentuje čas hlasovania a teda nie je zrejmé a preukázané, kedy sa časovo hlasovanie uskutočnilo aj keď sa uskutočnilo po hodine od začatia schôdze. 10. V danom prípade sa žalobca domáha, aby súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania o veci samej. 11. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie, a to vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. 12. Predmet neodkladného opatrenia vyplýval z § 14 ods. 8 zákona č. č. 182/1993 Z.z., ktorý upravuje právo (prekluzívne) prehlasovaného vlastníka bytu alebo nebytového priestoru domáhať sa, aby: a) súd vo veci (o hlasovaní vlastníkov bytov a nebytových priestorov) rozhodol, t.j. právo prehlasovaného vlastníka podať žalobu na súd o určenie neplatnosti hlasovania, alebo b) súd dočasne pozastavil účinnosť rozhodnutia vlastníkov, t.j. právo podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom v tomto prípade sa žalobca domáhal svojho práva podľa písm. b). 13. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna legitimácia) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (pasívna legitimácia). Posúdenie, či ten-ktorý účastník je v konkrétnom konaní nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia alebo povinnosti, je súčasťou právneho posúdenia veci. Nedostatok aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie je dôvodom pre zamietnutie návrhu, resp. žaloby.
14. Zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia upraveného je rýchle a pružné vyriešenie situácie, ktorá si z vyžaduje okamžitý zásah súdu. K jeho atribútom patrí dočasnosť a provizórnosť. Úspech
strany v spore, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami v spore, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého z nich ohrozené. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. V každom prípade je teda potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje potrebu dočasnej úpravy pomerov strán v spore vždy vo vzťahu k nároku uplatnenému vo veci samej. Neodkladným opatrením však nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, len sa ním zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam, a to aj preventívnymi účinkami neodkladného opatrenia, ktoré v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy, a ak k nej došlo, aj jej zväčšovaniu. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán v spore alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi stranami a preto vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi nimi, ohľadne ktorého majú byť dočasne upravené ich pomery, ako aj preukázanie naliehavej potreby úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže dočasná úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jeho nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie žalobcu v spore Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi, keď neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť aj vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, je možné ním zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorej strany sporu ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
15. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto ho navrhuje s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia predbežného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby žalobca súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený predbežným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie musí byť zároveň primerané nároku, mať s ním vecnú súvislosť a musí byť prípustné.
16. Nariadenie neodkladného opatrenia sa opiera o spravdepodobnenie nároku vo veci samej.
17. Vzhľadom na predložené listiny ako aj žalobcom vymedzenú povinnosť, ktorá sa mala žalovanému neodkladným opatrením uložiť, súd dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť.
18. V danom prípade sa žalobca jednak domáha toho, aby súd nariadením neodkladného opatrenia žalovanému uložil povinnosť vyhlásiť nové hlasovanie v lehotách v zmysle zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov k bodu 6 programu schôdze vlastníkov bytov zo dňa 11.12.2017 v súlade s ust. § 14 zákona o vlastníctve bytov a to hlasovanie o voľbe nového zástupcu vlastníkov bytov od 01.01.2018. K uvedenej časti požadovaného návrhu žalobcu súd udáva, že zákon v ustanovení § 14 ods. 8 bytového zákona určuje, že prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Súčasne sa môže domáhať takýto vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia dočasného pozastavenia účinnosti ním napádaného rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Zákon však neumožňuje aby súd uznesením o nariadení neodkladného opatrenia uložil správcovi vyhlásiť nové hlasovanie. Takáto prípadne uložená povinnosť rozhodnutím súdu by totiž mohla výsledkom veci samej v konaní o návrhu prehlasovaného vlastníka bytu alebo nebytového priestoru, v ktorom napáda neplatnosť ním označeného hlasovania ( uznesenia) a v ktorom konaní by bolo takémuto návrhu vyhovené a súd by žalobcom označené hlasovanie určil za neplatné. V tejto časti žalobcom požadovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemá ani podľa obsahu návrhu charakter na nariadenie dočasného pozastavenia účinnosti ním napádaného rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
19. Navyše uloženie žalobcom požadovanej povinnosť žalovanému vyhlásiť nové hlasovanie by v danom prípade malo nezvratný následok a znamenalo by, že by súd rozhodnutím o neodkladnom opatrení prejudikoval práva a povinnosti strán v spore, bez toho, aby mal náležite zistený skutkový stav a automaticky by sa len stotožnil s argumentáciu žalobcu, ktorú žalobca navyše nijakými dôkazmi nepreukázal a na základe takéhoto postupu by súd bez akýchkoľvek dôkazov dospel k tomu, že žalobcom napádané hlasovanie je neplatné.
20. Ďalej žalobca svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia požaduje, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek protiprávneho konania týkajúceho sa neplatného hlasovania nového zástupcu vlastníkov bytov Mgr. V. G. od 01.01.2018 a schválenia jeho odmeny vo výške 7,50 EUR mesačne za 1 bytovú jednotku od 01.01.2018, najmä jej vyplatenia, teda neakceptovať výsledky týchto hlasovaní a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
21. Súd v danej veci zdôrazňuje to, že žalobca v návrhu musí opísať (uviesť) skutočnosti "hodnoverne" osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z obsahu žalobcom predložených listinných dôkazov má súd za to, že žalobca riadne neosvedčil ním uvádzané tvrdenia o nezákonnosti hlasovania o zástupcovi vlastníkov bytov a nebytových priestor bytového domu. Žalobca nijako nepreukázal, ním uvádzané skutočnosti o porušení ustanovení § 14 zákona č. 182/1993 Z.z. Tieto tvrdenia žalobcu ostali len v rovine jeho ničím nepodložených tvrdení. K návrhu priložil len zápisnicu o konaní schôdze, nepreukázal však, že F.. V. G., ktorý bol za nového zástupcu vlastníkov bytov s účinnosťou od 01.01.2018 do 31.12.2018 zvolený, bol zároveň osoba splnomocnená iným vlastníkom bytu na hlasovanie na tejto schôdzi vlastníkov bytov a ani to, že žalovaný, výsledok hlasovania neoznámil v lehote v súlade so zákonom v dome spôsobe obvyklým a emailom, teda najneskôr dňa 18.12.2017 ale až dňa 09.01.2018 nakoľko zo spisu vyplýva to, že email, ktorý žalobca založil do spisu zasielal D. F. ako fyzická osoba a jeden z vlastníkov bytov prítomných na spornej schôdzi a nie ako zástupca žalovaného a uvedená skutočnosť nevyplýva ani z ostatného obsahu spisového materiálu. Navyše zákon č. 182/1993 Z.z. v ustanovení § 14 ods. 8 uvádza prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci
rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa uznášaniaschopná väčšina podľa odsekov 3 a 4 nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome súd. Platné rozhodnutia sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvy a ich zmeny schválené vlastníkmi sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak ich za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podpísala nimi splnomocnená osoba. Teda ak bolo prijaté rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov o zvolení nového zástupcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov a o určení jeho odmeny, môže sa žalobca návrhom na nariadenie odkladného opatrenia domáhať dočasného pozastavenia účinnosti takéhoto rozhodnutia a žalobou jeho neplatnosti v zákonnej lehote. Žalobca však nezvolil uvedený postup a ani nepreukázal, že by prebiehalo konanie o neplatnosť takéhoto rozhodnutia.
22. Navyše žalobca žiada, aby žalovaný nerešpektoval výsledky hlasovania, ktoré, bolo prijaté vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a je záväzné pre nich. Ide o rozhodnutie týchto vlastníkov a nie o rozhodnutie žalovaného. Uložením žalobcom požadovanej povinnosti žalovanému by sa zasahovalo do vzťahu medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, ktorí však nie sú sporovými stranami podľa podanej žaloby. Neodkladné opatrenie vydané v konaní, v ktorom nevystupujú títo vlastníci ako sporová strana, a ktorým im nie je ukladaná ani žiadna povinnosť, ich nezaväzuje. Takéto neodkladné opatrenie, aj keby bolo vydané, tak nemá žiadnu záväznosť vo vzťahu k ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Je potrebné rozlišovať účastníka právneho vzťahu (vlastníci bytov) od zástupcu takéhoto účastníka (správca bytového domu).
23. Z poukazom na bod 21 súd konštatuje, že pokiaľ sa žalobca podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia obsahovo domáha dočasného pozastavenia účinnosti ním skutkovo opísaného uznesenia prijatého na schôdzi konanej dňa 11.12.2017 takýto jeho návrh je nedôvodný. Vecnú legitimáciu účastníkov konania v prejednávanej veci bolo potrebné posudzovať podľa hmotnoprávneho predpisu, ktorým je zákon č. 182/1993 Z.z. Žalobca označil ako žalovaného správcu predmetného bytového domu. Podľa názoru súdu však pasívna vecná legitimácia svedčí v danom prípade všetkým ostatným vlastníkom bytov v predmetnom bytovom dome, proti ktorým návrh musí smerovať. Správca bytového domu zabezpečuje výkon uznesení prijatých vlastníkmi bytov, ale nezodpovedá za obsah takýchto platných rozhodnutí vlastníkov bytov. V danom prípade nejde teda o vzťah vlastníka bytu voči správcovi, ale voči ostatným vlastníkom bytov v bytovom dome. V súlade s citovaným ustanovením § 8b ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov správca potom zastupuje v konaní na súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označený žalovaný nie je v tejto veci pasívne vecne legitimovaný, čo predstavuje rovnako dôvod na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
24. Podľa § 8b ods. 1 veta druhá zákona č. 182/1993 Z.z. správca zastupuje v konaní na súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o určenie platnosti zmluvy o výkone správy podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome alebo návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome; toto zastupovanie trvá, kým sa v konaní pred súdom nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Takýto záver vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu č. 246/2015 Z.z. o správcoch bytových domov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, kde sa ako dôvod prijatia vyššie citovanej právnej úpravy uvádza: "V záujme zlepšenia vymožiteľnosti práva sa zavádza zákonný režim priameho zastúpenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov správcom v súdnych konaniach, v ktorých sú vlastníci žalovaní iným vlastníkom alebo vlastníkom, ktorý bol prehlasovaný. V aplikačnej praxi vznikajú procesne neriešiteľné situácie, kde jeden vlastník musí žalovať niekoľko desiatok alebo dokonca stoviek vlastníkov, aby sa v režime bytového (spolu)vlastníctva dovolal súdnej ochrany. Uvedený stav nielenže bráni prístupu k spravodlivosti, ale súčasne zásadným spôsobom sťažuje aj postup súdu, ktorý musí konať s jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, týmto osobitne doručovať a pod. V súlade
s navrhovanou dikciou bude správca v určených sporoch zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov na strane žalovaných, pričom v danom návrhu plne postačí, ak žalobca označí ako pasívne legitimovaných vlastníkov (všeobecná formulácia s prípadnými prílohami v podobe listu vlastníctva) a uvedie, že zo zákona koná v danom súdnom konaní v mene a na účet žalovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov správca Z citovanej dôvodovej správy, ktorá je autentickým výkladom právnej normy, vyplýva, že v danej veci (o určenie neplatnosti uznesenia, o dočasnom pozastavení účinnosti uznesenia) nie je správca bytového domu vecne legitimovanou stranou sporu.
25. Napokon pokiaľ žalobca žiada, aby mu súd v rozhodnutí o nariadení neodkladného opatrenia uložil povinnosť v lehote 30 kalendárnych dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu vo veci samej a to žalobu o neplatnosť hlasovania v bode 6 programu schôdze vlastníkov bytov zo dňa 11.12.2017 pre rozpor so zákonom č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, súd k uvedenému uvádza, že zákon č. 182/1993 Z.z. v ustanovení § 14 ods. 8 výslovne určuje zákonnú prekluzívnu lehotu, v ktorej môže prehlasovaný vlastník podať žalobu na súd týkajúcu sa hlasovania( na schôdzi prijatého uznesenia), ktoré napáda. Súd by takto uloženou povinnosťou rozhodol v rozpore so zákonom č 182/1993 Z.z. a žalobcovi by takýmto rozhodnutím túto lehotu neprípustne predĺžil prípadne skrátil.
26. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 27. O trovách konania rozhodol súd podľa § 257 C.s.p., keď z obsahu spisu zistil, že žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
V Bratislave, dňa 26.januára 2018 Mgr. Jana Janics Bajánková sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia: