Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Sa/3/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobcu: Ing. L. U., nar. XX.X.XXXX, bytom T. ulica č. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, sídlo ul. Sibírska č. 4, 831 02 Bratislava 3, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.1.2021, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1.Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím prvého stupňa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.10.2020 podľa ustanovení a v spojení s a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení, príp. „ZSP“) priznala žalobcovi starobný dôchodok v sume 267,50 eur mesačne, ktorý mu bol počnúc od 1. januára 2020 zvýšený na sumu 276,50 eur mesačne. 2.Správny orgán dôchodkového zabezpečenia prvého stupňa priznanie starobného dôchodku žalobcovi dôvodil tým, že jeho suma bola vypočítaná podľa zákona o sociálnom poistení a dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), pričom táto predstavuje sumu 258,80 eur mesačne a suma starobného dôchodku vypočítaná podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003 a vyššie uvedeného Dohovoru je 96,90 eur mesačne, avšak vzhľadom k tomu, že suma starobného dôchodku určená podľa zákona o sociálnom poistení a tohto Dohovoru je vyššia, tak žalobcovi patrí starobný dôchodok v tejto sume. Suma starobného dôchodku bola ďalej podľa a zákona o sociálnom poistení zvýšená odo dňa priznania dôchodku o 8,70 eur mesačne na 267,50 eur mesačne. Ďalej bol v odôvodnení tohto prvostupňového rozhodnutia uvedený spôsob ako správny orgán dospel k určeniu sumy starobného dôchodku, ktorý zodpovedá zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, a táto sa určí ako časť sumy starobného dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru zamestnania, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, ďalej k úhrnu zamestnania (vrátane doby služby), ktoré je zhodnotené na určenie sumy starobného dôchodku. V odôvodnení rozhodnutia bolo ďalej uvedené, že ku dňu, ku ktorému žalobca žiadal priznať starobný dôchodok získal 13 015 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového obdobia, pričom presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste. Podľa zákona o sociálnom poistení rok dôchodkového poistenia je 365 dní, pričom žalobca získal 35 rokov a 240 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, a teda k 21. aprílu 2019 mu patrí starobný dôchodok vo výške 267,50 eur mesačne a výsluhový dôchodok v sume 934,71 eur mesačne. Suma starobného

dôchodku mu bola podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvýšená od 1. januára 2020 o 9,00 eur mesačne na 276,50 eur mesačne.

3.Žalobca proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal včas odvolanie a namietal nezhodnotenie doby jeho štúdia od 01.09.1977 do 31.08.1979 v I. kategórii funkcií (štúdium 1. a 2. ročníka vojenskej strednej odbornej školy - poznámka správneho súdu).

4.V rámci odvolacieho administratívneho konania generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a napadnuté prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie ako vecne správne potvrdil.

5.V súvislosti s odvolacou námietkou správny orgán druhého stupňa správnosť vyhodnotenia skutočného stavu prvostupňovým správnym orgánom pre účely žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku dôvodil, že žiaci 1. a 2. ročníka vojenskej strednej odbornej školy (ďalej aj „VSOŠ“) sa štúdiom pripravovali na službu vojaka z povolania a neboli vojakmi v činnej službe. Vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ. Prijatím žiaka na štúdium na VSOŠ alebo na vojenské gymnázium (ďalej aj „VG“) po skončení povinnej školskej dochádzky týmto žiakom v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok veku, branná povinnosť vznikla podľa Branného zákona. Neboli však povolaní na výkon základnej (náhradnej) vojenskej služby. Vykazovanie doby základnej (náhradnej) služby poslucháčov a žiakov vojenských škôl z radov občianskej mládeže bolo upravené v prílohe 3 smernice. Pri štúdiu na VSOŠ sa výkon základnej vojenskej služby evidoval 24 mesiacov odo dňa vyradenia žiakov zo VSOŠ, t. j. výkon základnej vojenskej služby trval počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ. Žiaci študujúci na VG základnú vojenskú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenskú vysokú školu. Správny orgán citoval prílohu 3 smernice, podľa ktorej „poslucháči (žiaci) vojenských škôl do dovŕšenia veku 17 rokov boli vo vojenských školách vedení ako chovanci a doba štúdia sa im započítava do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná k príprave na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky ( o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), t. j. v III. pracovnej kategórii.“

6.Žalovaná v napadnutom rozhodnutí uviedla, že zaraďovanie do pracovných kategórií (kategórií funkcií) patrí do pôsobnosti zamestnávateľov a vedenie evidencie vojakov v činnej službe vojenských škôl bola upravená predpismi Ministerstva národnej obrany a Ministerstva obrany SR. Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia je preto povinná akceptovať potvrdenia štátnych orgánov vo veciach, v ktorých sú kompetentné konať a nie je oprávnená bez predloženia iného relevantného potvrdenia ich spochybňovať. Za tohto stavu preto nie je možné štúdium v prvom a v druhom ročníku VSOŠ a na VG zaradiť na účely dôchodkového zabezpečenia do I. (II.) kategórii funkcií. Obdobný záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. zo dňa 30. mája 2018, v ktorom súd konštatoval, že: „Štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky sa u žiakov vojenských škôl (VSOŠ) vykazovalo ako doba žiakov v I. a II. časti výkazu so zaradením tejto doby do III. pracovnej kategórie. Žiaci VSOŠ vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v 3. a v 4. ročníku. Štúdium v 1. a 2. ročníku VSŠ nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa “.

II. Žaloba a jej dôvody

7.Žalobca podal proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej včas správnu žalobu z dôvodu nesprávnosti posúdenia žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku a to z dôvodu nezhodnotenia doby štúdia v 1. a v 2. ročníku VSOŠ a navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovanej č. 620 421 7261 0 zo dňa 27.01.2021 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu s tým, aby vec bola vrátená Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Zároveň si žalobca uplatnil voči žalovanej právo na náhradu trov konania.

8.Žalobca namietal nezhodnotenie doby štúdia od 1.9.1977 do 31.8.1979 v I. kategórii funkcií. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie sa len zľahka dotýka problematiky, ktorá sa skutočne dramaticky odohrávala na vojenských stredných školách. Poukázal na to, že zo strany žalovanej vôbec nebol spomenutý zvýhodnený zápočet rokov: od 20.8.1986 do 2.7.1990, čo predstavuje 1 413 dní (3 roky a 318 dní), ďalej od 25.2.1993 do 21.8.1995, čo predstavuje 908 dní (2 roky a 178 dní), čo celkom predstavuje 2 321 dní

(6 rokov a 131 dní). Dvojnásobná doba teda predstavuje 2 321 dní x 2 = 4 642 dní, t.j. 12 rokov a 262 dní. Ďalej žalobca uviedol, že dňa 21.4.2017 dosiahol vek 55 rokov, bol zamestnaný najmenej 25 rokov a v tom čase odslúžil 5 110 dní, t.j. 14 rokov v službe I. kategórii funkcií, čo aj v žalobe podrobne rozpísal. Ako príslušník ozbrojených síl SR po 1.1.2000 odpracoval ešte 850 dní, t.j. 2 roky a 120 dní v zamestnaní III. pracovnej kategórii. Mal za to, že výrazné nezrovnalosti a nezhody vznikli jeho bezdôvodným zaradením do nižšej II. pracovnej kategórii funkcií na VSOŠL v Prešove a tiež jeho bezdôvodným zaradením do nižšej II. kategórie funkcií ešte počas štúdia na vysokej škole leteckej v Košiciach do 31.12.1985.

9.V súvislosti so štúdiom na VSOŠ dôvodil, že vojenská škola bola rozdelená na dve rovnaké polovice, pričom prvým dvom ročníkom priznala iba nevýhodnú III. pracovnú kategóriu a nasledujúcemu tretiemu a štvrtému ročníku zase priznala preferovanú I. kategóriu funkcií. Vo vojenskej knižke účastníka konania je obdobie označené ako „vojenská činná služba“ a je potrebné ju považovať za prípravu na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách. Vojenská knižka je oficiálny úradný dokument. Ohľadom pojmu „služba“ žalobca uviedol, že hoci zákonodarca zámerne nešpecifikoval (§ 132 ods. 1 ZSZ), o aký presný druh služby ide, považuje za hrubo zavádzajúce tvrdenie, že vojenskí stredoškoláci nevykonávali dozornú službu, alebo službu spojok, nedržali stálu bojovú pohotovosť a podobne, pričom vojaci mali zafixovaných asi 20 druhov služieb.

10.Tvrdenie, že v prípade žiakov 1. a 2. ročníkov VSOŠ išlo o výkon vojenskej služby, žalobca podporuje poukazom na skutočnosti, že : · Predmetní žiaci, hoci neboli vojakmi základnej vojenskej služby, mali pridelené osobné strelné zbrane

- samopaly vz. 58, vedeli s nimi narábať a presne strieľať, čo dokladuje aj fotkami týchto ozbrojených žiakov, podľa žalobcu išlo v podstate o výchovu tzv. detských vojakov. · Počas stálej bojovej pohotovosti, držanej povinne v ČSĽA, žiaci zohrávali nezastupiteľnú úlohu pri zvolávaní svojich veliteľov do kasární, boli neoddeliteľnou súčasťou tohto systému v súlade s Plánom mobilizačného rozvinutia vojsk. · V nadväznosti na uvedené je potrebné požadovať zadosťučinenie od štátu, pretože mladiství na vojenských školách museli od prvého ročníka držať pohotovosť, aby mohli okamžite privolať svojich veliteľov do kasární v časovom limite, pod sankciou behu niekoľkých kilometrov v prípade jeho prekročenia / nedodržania. · Mladiství žiaci na VSOŠ museli od prvého ročníka vykonávať 33-hodinové dozorné služby (8 hodín výučba, 1 hodina príprava do služby a preskúšanie, 24 hodín dozorná služba u jednotky), a to niekoľko krát mesačne. · Vojenské školstvo patrilo pod Federálne ministerstvo národnej obrany ČSSR, hrubo sa pri jeho realizácii porušoval , školské zákony, porušovala sa zákonná úprava pracovného nočného času mladistvých, porušovali sa ustanovenia o dohode o hmotnej zodpovednosti, podľa a sa ohľadne zverených vecí používala len forma písomného potvrdenia, pričom tomuto nezákonnému stavu sa museli žiaci podrobiť už od prvého dňa ich nástupu do VSOŠ, keďže v dozorných službách preberali zodpovednosť za nepoškodené, zapečatené sklady, zbrojné miestnosti, kancelárie dôstojníkov, sklad materiálu výkonného práporčíka, ... Žiaci boli držaní v oplotených a strážených kasárňach, vychádzky mali len na povolenie. Na základe uvedených obmedzení a porušovaní zákonov sa takýto výkon vojenského školstva musí považovať za nútené práce, obmedzovanie osobnej slobody, vyhrážky násilím, prípravu detských vojakov a porušovanie základných ľudských práv. · Žiaci v 1. a v 2. ročníku VSOŠL boli osoby, ktorí skutočne vykonávali popri štúdiu reálny výkon služby, ktorý možno posudzovať v I. pracovnej kategórii (teda už nie v I. kategórii funkcií) rovnako ako u baníckych učňov od dovŕšenia veku 15 rokov. · Odo dňa nástupu do 1. ročníka VSOŠL v Prešove dňa 1.9.1977 bol žalobca v nepretržitom služobnom pomere, a teda už ako mladistvý do 1.9.1977 vykonával nútenú službu ako aj výkon nútených prác.

11.Žalobca tiež namietal, že podľa branného a Vyhlášky Ministra národnej obrany ČSR č. zo dňa 2.5.1958 a vojenského predpisu Kádr - 1-1, článku č. 15 sa žiaci VSOŠL zaraďujú do vojska a stávajú sa vojenskými osobami, služobná povinnosť vzniká dňom odvedenia. Pokiaľ ide o žalobcu, tento bol podľa údajov z vojenskej knižky odvedený dňa 12.6.1979 s výsledkom zdravotnej klasifikácie „A“ a týmto dňom sa oficiálne zaradil do vojska a stal sa vojenskou osobou.

12.Mal za to, že všeobecný súd musí starostlivo posúdiť, či žalobca naplnil podmienky vyplývajúce z nariadenia vlády č. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie pre účely dôchodkového zabezpečenia, pre potreby posúdenia činnosti v preferovanej pracovnej kategórii pre kategóriu žiakov 1. a 2. ročníka VSOŠ atď.

13.S poukazom na možnosť rezortných ministrov národnej obrany a vnútra ČSSR určiť vo svojej pôsobnosti taxatívne zoznamy funkcií zaraďovaných do I. kategórie, ako aj s poukazom na stanovisko NS ČSSR sp. zn. Cpjf 46/77 zo dňa 10.10.1977, žalobca uviedol, že súdy mohli podľa výsledkov vykonaného dokazovania vysloviť, že pracovník spĺňa podmienky pre zaradenie do I. či II. pracovnej kategórie v prípade, že práca ním vykonávaná zodpovedala celkom niektorému zamestnaniu zaradenému do I. alebo II. kategórie, pričom však museli posudzovať všetky podmienky, za ktorých mohlo byť zamestnanie zaradené do rezortného zoznamu.

14.Zároveň žalobca poukázal na právne závery rozsudku Krajského súdu Praha č.k. -52 zo dňa 20.7.2018, v ktorom sa konštatuje rozdiel v ponímaní 1. a 2. ročníka VSOŠ podľa legislatívy uvedenej v a v . Taktiež poukázal aj na rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR č.k. -54 z 28.11.2012 a tiež rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR č.k. -83 zo dňa 27.5.2009. Ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prahe č.k. zo dňa 20.7.2018, pričom v tomto rozhodnutí ako aj v rozhodnutiach uvedených vyššie bolo nepriamo uvedené, že obdobie prípravy na budúce povolanie spadajúce pred rok 1976 by sa mohlo započítať ako „príprava na povolanie v kategóriách funkcií“.

III. Vyjadrenie žalovanej

15.Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázala na to, že v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadala so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v žalobných bodoch, ktoré sú identické s námietkami uvádzanými žalobcom v odvolacom správnom konaní. Ďalej uviedla, že podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65211024427301/2017 zo dňa 17.5.2017 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 1. júla 2002 podľa a o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobcovi bol uznaný nárok na výsluhový dôchodok, pričom do jeho výšky bola zhodnotená doba služby v rozsahu 22 rokov a 248 dní. V súvislosti s námietkou žalobcu, že mu neboli zhodnotené obdobia od 20.8.1986 do 2.7.1990 a od 25.2.1993 do 21.8.1995 je nedôvodná, pretože uvedené právne predpisy na nárok a tiež sumu starobného dôchodku neumožňujú obdobie dôchodkového poistenia, ktorým je aj zamestnanie vykonávané v služobnom pomere, hodnotiť vo väčšom rozsahu ako bolo reálne získané. Pri určení sumy starobného dôchodku za všetky reálne získané doby poistenia je potrebné určiť sumu starobného dôchodku zodpovedajúcu zamestnaniu vykonávanému v služobnom pomere iba za celé kalendárne roky nepresahujúce reálne získanú dobu služobného pomeru. Znamená to, že obdobie od 20.8.1986 do 2.7.1990 a od 25.2.1993 do 21.8.1995, zvýhodnenú dobu leteckú, nie je možné hodnotiť duplicitne na nárok na starobný dôchodok. Taktiež námietka žalobcu, ktorou žiadal o započítanie doby štúdia na VSOŠ v Prešove od 1.9.1977 do 31.8.1979 ako doby služby v kategórii funkcií nie je dôvodná. V tejto súvislosti poukázala na to, že žiaci 1. a 2. ročníka VSOŠ sa štúdiom pripravovali na službu vojaka z povolania a neboli vojakmi v činnej službe. Vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ a taktiež počas štúdia na vojenskom gymnáziu neboli vojakmi v činnej službe, t.j. nevykonávali ani základnú (náhradnú) vojenskú službu. Prijatím žiaka na štúdium na VSOŠ alebo na VG po skončení povinnej školskej dochádzky týmto žiakom v roku, v ktorom dovŕšili 17 rokov veku, branná povinnosť vznikla podľa branného zákona. Za tohto stavu preto štúdium v 1. a v 2. ročníku VSOŠ a ani štúdium na VG nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa v znení neskorších predpisov, nakoľko činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na ZVS, nebola výkonom vojenskej služby. Do vojenskej činnej služby mohol byť zaradený iba ten, kto dosiahol vek 18 rokov. V prípade žalobcu na nárok na dôchodok a určenie jeho sumy boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systému Sociálnej poisťovne.

IV. Relevantná právna úprava

16.Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. Podľa až c) správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa , , , , alebo c) rozhoduje podľa . Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. Podľa vety prvej správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Podľa rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Podľa pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Podľa o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 31.07.2016 (ďalej len „“) poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie. Podľa ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania () zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v až h). Podľa ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 započítava doba výkonu práce podľa opisu pracovnej činnosti uvedeného v príslušnom rezortnom zozname a ďalšie doby za podmienok a v rozsahu ustanovených v predpisoch platných pred 1. júnom 1992; organizácie na tieto účely vedú príslušnú evidenciu. Pre zápočet náhradných dôb a dôb uvedených v a nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia ako dôb zamestnania I. alebo II. pracovnej kategórie do 31. decembra 1999 sa nevyžaduje návrat do zamestnania I. a II. pracovnej kategórie, pokiaľ tieto doby k 31. decembru 1999 trvajú. Podľa a občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v , ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v a , 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v až h). Podľa pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania, pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len „vojaci z povolania“), platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.

Podľa (Desiata časť, druhá hlava - Úprava nárokov z I. a II. pracovnej kategórie a z I. a II. kategórie funkcií po 31. decembri 1999) občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v , prípadne 9, roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v , prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17, roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v , prípadne 7, roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. Podľa podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v a v nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. Podľa Branný zákon č. 92/1949 Sb. v znení účinnom do 31.12.1978 (ďalej len „Branný zákon“) vojsko je súhrn vojakov. Vojakmi sa rozumejú osoby, ktoré boli odvedené (, ods. 1) a majú služobnú povinnosť (). Podľa Branného zákona zápis je úradné konanie, ktorého účelom je vziať brancov do vojenskej evidencie, zistiť predbežne ich spôsobilosť na vojenskú činnú službu a urobiť opatrenie na zlepšenie zdravotnej a inej spôsobilosti brancov pre výkon vojenskej činnej služby. Podľa vety prvej Branného zákona branná povinnosť vzniká 1. januárom roku, v ktorom občan dovŕši 17. rok, ak však bola prevzatá dobrovoľne (, ods. 1), dňom prevzatia. Podľa Branného zákona osoby, ktoré nepodliehajú brannej povinnosti, môžu začínajúc 1. januárom roku, v ktorom dovŕšia 17. rok, za brannej pohotovosti štátu ( zákona o obrane štátu) bez ohľadu na vek, so svolením, potrebným podľa tohto zákona, dobrovoľne prevziať brannú povinnosť, ak sú u nich splnené podmienky, ustanovené týmto zákonom a predpismi, vydanými na jeho vykonanie. Podľa Branného zákona služobnou povinnosťou je povinnosť vojakov včas nastúpiť a vykonávať vojenskú činnú službu (odsek 2). Podľa až g) Branného zákona vojenská činná služba zahrnuje: a) základnú službu (), b) náhradnú službu (), c) ďalšiu službu (), d) službu vojakov z povolania (, ods. 1), e) službu vojakov vo výslužbe, povolaných prechodne na činnú službu (, ods. 3), f) vojenské cvičenia () a g) mimoriadnu službu (, ods. 1, , ods. 1, , ods. 2). Podľa Branného zákona vojaci, ktorí plnia niektorú z povinností, uvedených v odseku 2, sú vojakmi v činnej službe, ostatní vojaci sú vojakmi mimo činnej služby. Podľa Branného zákona vojakmi z povolania sú vojaci, ktorí vojenskú službu vykonávajú ako svoje povolanie v služobnom pomere, do ktorého boli prijatí podľa osobitných predpisov. Vojaci z povolania sú povinní vojenskou činnou službou, dokiaľ tento ich služobný pomer nezanikne.

o niektorých služobných pomeroch vojakov. Podľa o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení účinnom do 31.12.1978 (ďalej len „“) vojenská prísaha je slávnostným záväzkom pre plnenie povinností pri obrane štátu vyplývajúcich pre vojakov najmä z , zákonov, vojenských poriadkov a rozkazov. Podľa návetia vojaci sú povinní zložiť prísahu. Podľa ) Vojakmi z povolania sú práporčíci, dôstojníci a generáli, ktorí vykonávajú vojenskú službu ako svoje povolanie v služobnom pomere, do ktorého boli prijatí na vlastnú žiadosť po vykonaní základnej (náhradnej) služby.

Podľa , ak bol do služobného pomeru vojaka z povolania prijatý vojak, ktorý je podľa branného zákona povinný ďalšou službou, plní svoju povinnosť na ďalšiu službu v služobnom pomere vojaka z povolania. Podľa služobný pomer vojaka z povolania vzniká dňom prijatia; zaniká prepustením z tohto služobného pomeru, odňatím alebo stratou vojenskej hodnosti, prepustením z vojska a úmrtím. Podľa v znení za službu (ďalej len „“) patrí vojakom z povolania prepusteným zo služobného pomeru podľa alebo ods. 2 písm. a) až e), ktorí vykonávali službu v ozbrojených silách najmenej 20 rokov a pri prepustení dosiahli vek aspoň 40 rokov. Minister národnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky môžu vojakom prepusteným podľa alebo vojakom, ktorých služobný pomer zanikol odňatím vojenskej hodnosti alebo vyslovením jej straty, priznať , ak sú pre to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa v znení účinnom do 30.04.1998, pre posudzovanie nárokov na dávky podľa tohto zákona, ich dodatočné priznanie, zmeny výšky, zánik nároku na dávku a ich výplatu, obmedzenie výplaty a zníženie dávok, lehoty pre výplatu dávok, zaokrúhľovanie výšky dávok, výplatu dávok oprávneným a iným príjemcom, nárok na dávky a ich poskytovanie vo vzťahu k cudzine, postúpenie a zrážky z dávok sa použijú ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, pokiaľ v tomto zákone alebo vo vykonávacích predpisoch k nemu nie je ustanovené inak. Podľa vety prvej Branného zákona vojakom, ktorí vykonali základnú službu, možno na ich žiadosť povoliť, aby vykonali ďalšiu službu. Podľa Branného zákona ďalšou službou sú povinní vojaci, ktorí vykonali základnú službu, ak boli na svoju žiadosť vzdelaní a vycvičení na náklad štátu pre službu vojakov z povolania alebo ak dostali na to štipendiá alebo aspoň čiastočnú náhradu študijných nákladov. Podľa zákona o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 31.12.1975 ministri národnej obrany a vnútra určia v odboroch svojej pôsobnosti, ktoré funkcie vojakov z povolania sa zaraďujú do I. kategórie; pritom môžu ustanoviť, v akom rozsahu sa započítava doba výkonu niektorých týchto funkcií do doby zamestnania. Podľa (Kategórie funkcií) ods. 1 o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov služba vojakov z povolania sa zaraďuje do I. alebo II. kategórie podľa druhov vykonávaných funkcií. Podľa (Kategórie funkcií) ods. 2 o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ministri národnej obrany a vnútra Československej socialistickej republiky určia vo svojej pôsobnosti, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie a ako sa zaradenie uskutočňuje; pritom môžu určiť, v akom rozsahu sa započítava doba služby výkonného letca a doba výkonu funkcií špeciálnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti do doby zamestnania.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

17.Krajský súd v Trnave, ako súd správny, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby ( , a ), na prejednanie veci nariadil podľa pojednávanie, ktorého sa zúčastnili účastníci konania a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 18.Na pojednávaní právny zástupca žalobcu žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Mal za to, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu sú nepreskúmateľné, nezrozumiteľné, boli vydané bez elementárneho dokazovania a okrem toho tvrdil, že žalobcovi nebol priznaný výsluhový , resp. mu nebolo zhodnotené obdobie aj počas jeho štúdia na VSOŠL, ktoré vykonával odo dňa 1.9.1977 do 31.8.1979, išlo o 730 dní v 1. a v 2. ročníku tejto školy, keď žalobca bol v nepretržitom služobnom pomere už ako žiak tejto školy, pretože reálne vykonával službu podľa oficiálnych, resp. platných vojenských právnych predpisov a pravidiel, pričom tento výkon služby a výkon nútených prác bol vojenskými veliteľmi dôrazne vynucovaný a disciplinárne riešený. Okrem toho poukázal tiež na to, že popri štúdiu na tejto Vojenskej strednej odbornej škole si počas 3. a 4. ročníka žalobca odslúžil VZS v dĺžke 679 dní a to od 1.8.1979 do 11.7.1981 v I. kategórii funkcií. Zdôraznil, že nárok na tento výsluhový dôchodok je naviazaný na dobu služby v ozbrojených silách, čo mu však nebolo zhodnotené. Ďalej uviedol, že z ust. nevyplýva, na aký konkretizovaný druh služby má

byť tento výsluhový naviazaný, pričom dokonca nie je ustanovené, že táto služba má byť vykonaná v služobnom pomere. Tiež zdôraznil, že žalobca od nástupu do 1. ročníka VSOŠL v Prešove dňa 1.9.1977 bol v nepretržitom služobnom pomere a teda popri štúdiu reálne vykonával službu, ktorú možno posudzovať v I. prac. kategórii rovnako ako napr. u baníckych učňov do dovŕšenia veku 15 rokov. Mal za to, že žalobca bol v tomto smere diskriminovaný, pričom bolo porušené ust. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou, keď každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti sociálneho zabezpečenia. Za tohto stavu považoval za nesprávne, že Sociálna poisťovňa posudzovala obdobie vykonanie služby na dôchodkové účely až od dovŕšenia 18 roku veku. Mal za to, že aj obdobie prípravy na budúce povolanie by sa malo započítať v takýchto prípadoch ako príprava na povolanie v kategóriách funkcií. V ostatnom sa pridržiaval dôvodov uvedených v žalobe ako aj v samotnej žiadosti žalobcu, ktorou si dňa 21.4.2019 uplatnil svoj nárok na výsluhový . Tiež poukázal na svoje podanie zo dňa 29.3.2021, v ktorom reagoval na argumenty uvádzané žalovaným v jeho vyjadrení k žalobe. Zdôraznil, že Sociálna poisťovňa v predmetnej veci nedostatočne vykonala dokazovanie a tiež sa nevysporiadala s porušovaním ľudských práv a zneužívaním mladistvých počas štúdia žalobcu v 1. a v 2. ročníku tejto VSOŠ. 19.Poverený zástupca žalovanej žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V plnom rozsahu poukázal na skutkové a právne dôvody uvedené tak v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu ako aj v rozhodnutí žalovanej, ktoré bolo vydané v súlade so zákonom. Poukázal na to, že samotný postup pri posudzovaní nároku žalobcu na starobný dôchodok bol realizovaný zo strany správnych orgánov správne. Zdôraznil, že na nárok na dôchodok a určenie jeho sumy boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období a to na základe údajov uvedených v žiadosti žalobcu o dôchodok a priložených dokladov a taktiež aj údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. V ostatnom sa pridržiaval argumentácie uvedenej v písomnom vyjadrení žalovanej zo dňa 4.3.2021. 20.Základnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania je posúdenie splnenia zákonných podmienok nároku žalobcu na znížený dôchodkový vek podľa a zákona o sociálnom zabezpečení, pričom primárnou požiadavkou žalobcu je, zaradiť obdobie jeho štúdia v 1. a 2. ročníku na Vojenskej strednej odbornej škole leteckej v Prešove, v období od 01.09.1977 do 31.08.1979 do I. kategórie funkcií. Žalobca vychádza zo zákonných úprav dôchodkového zabezpečenia, podľa ktorých doba štúdia po skončení povinnej školskej dochádzky bola považovaná za dobu zamestnania a vzhľadom k tomu, že žiaci prvého a druhého ročníka VSOŠ boli pred nástupom do VSOŠ povolaní k nástupu do vojenskej služby povolávacími rozkazmi, absolvovali vojenský výcvik, plnili napr. dozorné služby, bývali ozbrojení, dostávali odmeny - služné a podliehali vojenskej disciplíne, vykonávali činnosť, ktorá bola totožná s činnosťou vykonávanou vojakmi, ktorá bola zaradená do I. kategórie služieb, a to napriek tomu, že rezortné ministerstvo obrany na základe príslušného zákona nevytvorilo register alebo zoznam funkcií zaraďovaných do I. kategórie funkcií. Žalobca má za to, že súdy majú rozhodovacou činnosťou odstrániť nespravodlivé posudzovanie činnosti žiakov prvých a druhých ročníkov vojenských stredných odborných škôl a pre účely určenia zníženého dôchodkového veku priznať im zaradenie do preferovanej I. kategórie funkcií. 21.Vo vzťahu k žiadosti žalobcu na priznanie starobného dôchodku s použitím ustanovení zákona o znížení jeho dôchodkového veku z titulu zaradenia časti pracovnej činnosti žalobcu do preferovanej I. kategórie funkcií ako vojaka z povolania, v nastolenej právnej otázke je potrebné vychádzať zo znenia zákona o sociálnom poistení účinného v čase žalobcom predpokladaného vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok a z jeho intertemporálnych ustanovení ohľadom sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania. 22.Hoci zákon o sociálnom poistení s účinnosťou od 01.01.2004 už pre účely dôchodkového zabezpečenia neustanovuje zvýhodnené pracovné kategórie zamestnaní, ani kategórie funkcií, na základe ustanovenia v znení účinnom od 01.07.2015 ponechal zachované nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie (v znení účinnom do 30.06.2015 ich priznával do 31. decembra 2023). 23.Pre účely zistenia zachovania nárokov v konkrétnom prípade dôchodkovo poistenej osoby je nevyhnutné vychádzať zo znenia zákona, ktorý predmetné zvýhodnenia upravoval, resp. upravuje, t. j. nie je možné priznať viac nárokov, ako tejto osobe priznal všeobecne záväzný právny predpis upravujúci zvýhodnené podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, napr. znížením dôchodkového veku. Základným všeobecne záväzným právnym predpisom je zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (č. ). 24.V prejednávanom prípade si žalobca uplatňuje nárok na starobný dôchodok dovŕšením 57. roku veku života z titulu splnenia podmienok podľa zákona o sociálnom zabezpečení, nakoľko

splnil zákonom stanovenú podmienku doby odpracovanej v službe I. kategórie funkcií. Zároveň má za to, že splnil podmienku podľa zákona o sociálnom zabezpečení, nakoľko bol zamestnaný najmenej 20 rokov (vrátane štúdia v 1. a 2. ročníku VSOŠ) v službe vojakov z povolania zaradenej do I. kategórie funkcií ( až h/ v spojení s a ). 25.Pokiaľ ide o splnenie zákonnej podmienky podľa zákona o sociálnom zabezpečení, so vznikom tohto nároku na zníženie dôchodkového veku je spojená ďalšia zákonná podmienka podľa , a to trvanie služby I. alebo II. kategórie ku dňu 31.12.1999. 26.Vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť ukončenia vojenskej služby žalobcu ako vojaka z povolania zaradenej v I. kategórii funkcií (dňa 31.12.1999) a vzhľadom na bez akýchkoľvek výnimiek uplatňované podmienky priznania nároku na zníženie dôchodkového veku podľa ustanovení a (trvanie služby zaradenej do I. alebo II. kategórie ku dňu 31.12.1999), nie je možné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu o nesprávnom vyhodnotení zisteného skutočného stavu veci a jeho protizákonnému aplikovaniu na vyššie uvedené hmotnoprávne ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení a zákona o sociálnom poistení. Na vyhodnotení relevantných skutočností v spojení s posúdením splnenia predmetných zákonných podmienok na priznanie nároku na starobný dôchodok nič nemenia ani okolnosti vyvolané reorganizáciou v Armáde SR v nadväznosti na spoločenské zmeny a na stratégie v ozbrojených silách štátu, predchádzajúce úkonu žalobcu v súvislosti so žiadosťou o ukončenie jeho vojenskej služby. 27.Vo vzťahu k námietke žalobcu, ktorou s poukazom na napáda nedostatočné vysporiadanie sa s pojmom „ostatná služba“ a protizákonné nezhodnotenie doby štúdia žalobcu od 01.09.1977 do 31.08.1979 v I. kategórii funkcií Sociálnou poisťovňou, správny súd uvádza, že pre posúdenie doby výkonu služby žalobcu zaradenej v I. kategórii funkcií nie je možné vychádzať z nárokov upravených v ustanovení , pretože ustanovenia tohto paragrafu zákona o sociálnom zabezpečení sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov od 1. júla 2002 nepoužijú. V tejto súvislosti len vo všeobecnej rovine správny súd dodáva, že i podľa písmena b) ustanovenia , upravujúceho vznik nároku na starobný dôchodok dovŕšením veku 57 rokov, ak vojak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch, muselo ísť o vojaka z povolania (návetie citovaného zákona). 28.Služba vojaka z povolania je kľúčový, resp. zákonom uznaný status, ku ktorému sa viažu nároky vyplývajúce zo zaradenia služby do I. alebo II. kategórie funkcií pre účely dôchodkového zabezpečenia. 29.V čase nástupu žalobcu do prvého ročníka VSOŠ v Prešove, resp. počas jeho štúdia v 1. a 2. ročníku na predmetnej VSOŠ (september 1977 až august 1979), v zmysle účinných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich sociálne zabezpečenie ( o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 31.12.1975 a jeho vykonávacej vyhlášky Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. , ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, ako aj o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), štúdium v 1. a 2. ročníku na vojenských odborných stredných školách nebolo zaradené do I. ani do II. kategórie funkcií, a to ani na základe predmetných zákonov sociálneho zabezpečenia, ani na základe ich vykonávacích všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako štúdium v týchto prvých dvoch ročníkoch VSOŠ nebolo zaradené na základe splnomocňujúcich ustanovení zákonov do rezortných zoznamov príslušných ministrov obrany do I. kategórie funkcií. 30.Taktiež možno konštatovať, že podľa Z. o sociálnom zabezpečení s účinnosťou od 01.10.1988 do 01.01.2004, sporné obdobie prvých dvoch ročníkov štúdia na VSOŠ nebolo zaradené do I. ani do II. kategórie funkcií, a to ani na základe zákonného splnomocnenia ministrom obrany Slovenskej republiky nebola činnosť žiakov vojenských odborných stredných škôl v spornom období štúdia zaradená do I. kategórie funkcií ( ). V kontexte s ustanovením o sociálnom poistení je potrebné vychádzať z uvedeného právneho stavu, pokiaľ sa posudzuje nárok na zníženie dôchodkového veku žalobcu v nadväznosti na požiadavku zohľadnenia jeho štúdia v prvých dvoch ročníkoch na VSOŠ. 31.V tejto súvislosti správny súd uvádza, že s prihliadnutím na účel sledovaný zákonmi sociálneho zabezpečenia, ktorým bolo pre účely dôchodkového zabezpečenia zvýhodniť vojakov z povolania, nezaradenie činnosti žiakov VSOŠ v predmetnom období do I. kategórie funkcií nemožno kvalifikovať ako opomenutie alebo nečinnosť kompetentných rezortných orgánov správy ozbrojených síl štátu, s následkom ukrátenia vojakov v službe zaradenej do I. kategórie funkcií o ich oprávnené nároky za výkon prípravy na budúce povolanie. 32.Zaradenie vojenskej služby do preferovanej I. kategórie funkcií zákon zásadne viazal na status vojaka z povolania, pričom ak vojak nastúpil a vykonával základnú (náhradnú) vojenskú službu a po jej skončení bol prijatý do služobného pomeru vojaka z povolania alebo vojaka v ďalšej službe, táto

doba výkonu základnej (náhradnej) vojenskej služby sa mu započítavala do I. kategórie funkcií, ak bol ako vojak z povolania po prvý raz ustanovený do služby zaradenej do I. kategórie funkcií ( vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. , ktorou sa vykonáva o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, resp. vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. , ktorou sa vykonáva o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov). 33.Uvedenú zákonnú úpravu stanovenia I. a II. kategórie funkcií pre účely dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania je potrebné vykladať v kontexte s účinným Branným zákonom ( v znení neskorších predpisov), ktorý stanovil minimálny vek pre účely vzniku brannej povinnosti, t. j. na 1. januára roku, v ktorom občan dovŕšil 17. rok a dobrovoľne prevzatej brannej povinnosti na 1. januára roku, v ktorom osoby nepodliehajúce brannej povinnosti dovŕšia 17. rok ( a Branného zákona v znení účinnom do 31.12.1978, aj v znení do 01.01.1998), okrem dobrovoľne prevzatej brannej povinnosti bez ohľadu na vek, avšak za brannej pohotovosti štátu ( Branného zákona). 34.Status vojaka definovalo ustanovenie veta druhá Branného zákona, podľa ktorého vojakmi sa rozumeli osoby, ktoré boli odvedené () a mali služobnú povinnosť (). V tejto súvislosti správny súd podotýka, že ešte nešlo o vojaka z povolania, čo je status potrebný na priznanie služby zaradenej do I. kategórie funkcií. 35.Samotná skutočnosť, že sa žalobca vo veku 16 rokov, po ukončení povinnej školskej dochádzky, v súvislosti s nástupom na VSOŠ podrobil odvodovému konaniu, nezakladá ešte jeho status vojaka v činnej službe, nakoľko uvedeným zápisom bol zavedený do vojenskej evidencie a bol podrobený predbežnému zisťovaniu jeho spôsobilosti na vojenskú činnú službu a zisťovaniu možností na zlepšenie zdravotnej a inej spôsobilosti pre výkon vojenskej činnej služby ( Branného zákona). 36.Zároveň je potrebné konštatovať, že činnosť 14 až 16-ročných žiakov v prvých a druhých ročníkoch vojenských stredných odborných škôl nemožno subsumovať pod žiadnu z vojenských činných služieb v zmysle ustanovení až g) Branného zákona a rovnako nie je možné konštatovať, že boli u týchto žiakov splnené zákonné podmienky vzniku služobného pomeru vojaka z povolania podľa ustanovení a o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov a podľa ustanovení a , v spojení s Branného zákona. Vzhľadom na Branným zákonom stanovený minimálny vek brannej povinnej a dobrovoľnej brannej povinnosti, žiaci VSOŠ mohli skladať prísahu až v 3. ročníku VSOŠ, t. j. v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok života. 37.Žiaci VSOŠ až po zložení prísahy vykonávali vojenskú činnú službu, konkrétne základnú vojenskú službu, pričom až po jej absolvovaní boli splnené zákonné podmienky na prijatie vojakov do služobného pomeru vojakov z povolania podľa a , a na vznik ich povinnosti vojenskou činnou službou podľa ustanovení v spojení s in fine Branného zákona. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že žiadne povinnosti, ktoré žiaci v priebehu 1. a 2. ročníka VSOŠ v rámci výchovného procesu vykonávali a nazývali sa službami (napr. dozorná služba a pod.), hoci sa svojím názvom, obsahom alebo náplňou činnosti javili byť totožné s výkonom činnosti vojakov z povolania, nemožno podradiť pod vojenské činné služby vojakov z povolania v zmysle Branného zákona ( a v spojení s citovaného zákona). V tomto ohľade možno na základe vyššie uvedeného konštatovať, že žiaci 1. a 2. ročníkov VSOŠ boli vojakmi mimo činnej služby ( Branného zákona), a teda ani vo vzťahu k ich činnosti v rámci vzdelávacieho procesu nemohlo byť realizované zaradenie medzi služby vojakov z povolania do I. kategórie funkcií. 38.Pokiaľ žalobca namieta zneužívanie detskej práce, obmedzovanie osobnej slobody žiakov a prísny režim pri ich výchove počas sporných dvoch ročníkov na VSOŠ, ako aj ich protizákonné ozbrojovanie a porušovanie príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov o zbraniach a strelive a , správny súd uvádza, že tieto tvrdené skutočnosti nie sú predmetom súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého administratívneho rozhodnutia a postupu predchádzajúceho jeho vydaniu. 39.Rovnako možno konštatovať, že ozbrojovanie 14 až 16-ročných žiakov VSOŠ a náplň ich činnosti, hoci podobnej činnosti vojakov v činnej službe alebo službe vojakov z povolania, nezakladali a ani v zmysle Branného o niektorých služobných pomeroch vojakov nemohli založiť služobný pomer týchto žiakov ako vojakov z povolania, ktorý je pre účely zaradenia služby do I. kategórie funkcií v zmysle a Z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ako aj podľa príslušných ustanovení o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, rozhodujúci. 40.Z uvedeného dôvodu nie je možné preklenúť ani rozhodovacou činnosťou súdov účel sledovaný zákonmi o sociálnom zabezpečení, výlučne vo vzťahu ku kategorizácii preferovaných služieb vojakov z

povolania, a kreovať pre účely dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania namiesto príslušného štátneho orgánu na úseku správy ozbrojených síl zoznam činností zaradených do I. alebo II. kategórie funkcií z činností vojakov mimo činnej služby a mimo služby vojakov z povolania. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že žalobcom uvádzané stanovisko NS ČSSR sp. zn. Cpjf 46/77 zo dňa 10.10.1977, podľa ktorého súdy mohli podľa výsledkov vykonaného dokazovania vysloviť, že pracovník spĺňa podmienky pre zaradenie do I. či II. pracovnej kategórie v prípade, že práca ním vykonávaná zodpovedala celkom niektorému zamestnaniu zaradenému do I. alebo II. kategórie, vo vzťahu k meritu tejto veci nemožno aplikovať. 41.Ohľadom listinných dôkazov zabezpečených žalovanou pre účely konania vo veci žalobcom uplatneného nároku na starobný dôchodok správny súd uvádza, že žalovaná správne zabezpečila podklady pre rozhodnutie od orgánov sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania, ktoré boli na výkon sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania a na vedenie predmetných evidencií určené zákonom ( ), pričom o vierohodnosti nimi vedenej evidencie, pokiaľ nebol preukázaný skutkový opak, nemožno pochybovať. 42.S prihliadnutím na zistený skutočný stav veci žalovanou a na obsah administratívneho spisu možno konštatovať, že žalovaná sa riadne vysporiadala s odvolacími námietkami žalobcu a v súlade so zákonom o sociálnom poistení vyhodnotila správne každý dôkaz osobitne a všetky skutkové zistenia vo vzájomných súvislostiach podľa svojej úvahy, nevybočiac z medzí zákona, a v súlade s účelom sledovaným sociálnymi zákonmi aplikovala hmotnoprávne ustanovenia a a a pri posúdení splnenia, resp. nesplnenia zákonných podmienok na priznanie žalobcom uplatneného nároku na starobný dôchodok dovŕšením 57. roku z titulu zníženia jeho dôchodkového veku. 43.Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovanej nezistil závažné porušenie zákona, ani porušenie práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutia zrušiť, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol ( v spojení s ). 44.Právo na plnú náhradu trov konania správny súd úspešnej žalovanej nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnila a ani jej žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok ( ). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v . ( ) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. ( )

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( ) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. ( )