Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Cb-5-2018.pdf
PDF · 94.65 KB
Case nature
Subarea
5Cb/5/2018
Uznesenie
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: SLOVAKLAUS s.r.o., so sídlom: Betliarska 22, 851 07 Bratislava, IČO: 44 713 584, proti žalovanému: v 1/ rade UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom: Praha 4 - Michle, Želetavská 1525/1, PSČ 14, IČO: 64 948 242, UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. pobočka zahraničnej banky, Šancová I/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, v 2/ rade Dražobná spoločnosť, a.s., so sídlom: Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 35 849 703, o nariadení neodkladného opatrenia, sudcom Mgr. Petrom Mezőszállásim takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovaným v 1. a v 2. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca návrhom zo dňa 22.1.2018 sa domáhal proti žalovaným v rade1/ a 2/ nariadenia neodkladného opatrenia , ktorým navrhol súdu uložiť povinnosť žalovaným v rade 1/ a 2/ zdržať sa výkonu záložného práva evidovaného pod V 2714/14 zo dňa 30.7.2014 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese K., v obci A.. k.ú. A., zapísanými na LV č. XXX vedenými Okresným úradom K., katastrálny odbor, a to : parcelné číslo reg. „C“ XX/XX o výmere 2217 m2 , zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. reg. „C“ XX/XX o výmere 856 m2 , zastavaná plocha a nádvorie a stavby bez súp. č. na pozemku XX/XX druh stavby 2 , M. krmiva, stavby bez súp. č. na pozemku XX/XX druh stavby 2, B. slamy, stavba so súp.č. XXXX na pozemku XX/XX , druh stavby X , B. obilia.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že obchodná spoločnosť P.. s.r.o .. so sídlom V. námestie X/XXXX, A., IČO: XX XXXXXX, ktorá zanikla na základe rozhodnutia jediného spoločníka zo dňa 20.10.2017 o zrušení spoločnosti P.. s.r.o . bez likvidácie, a to zlúčením s nástupníckou spoločnosťou SLOVAKLAUS s.r.o ., so sídlom Betliarska 22, 851 07 Bratislava IČO: 44 713 584 zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro. ,vložka č.XXXXX/B , na základe zmluvy o zlúčení zo dňa 06.12.2017, vo forme notárskej zápisnice Č. N XXX/XXXX Nz XXXXX/XXXX N. XXXXX/XXXX. Dňa 2.7.2014 žalobca so žalovaným so v 1. rade uzavrel zmluvu o úvere č. XXXXXX/CORP/XXXX na základe ktorej žalovaný v 1. rade ako veriteľ poskytol žalobcovi úver vo výške 950.000.- EUR. Pohľadávka zo zmluvy o úvere je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam na základe zmluvy o zriadení záložného pláva k nehnuteľnostiam zo dňa x medzi žalobcom ako záložcom a žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č, XXX. k.ú. A.. Obec: A.. Okres: K.. Okresným úradom K.. katastrálnym odborom pod č. vkladu V-XXXX/XX z 30.7.2014. a to na: parcelné číslo reg. „C“ XX/XX o výmere 2217 m2 , zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. reg. „C“ XX/XX o výmere 856 m2 , zastavaná plocha a nádvorie a stavby bez súp. č. na pozemku XX/XX druh stavby X , M. krmiva, stavby bez súp. č. na pozemku XX/XX druh stavby 2, B. slamy, stavba so súp.č. XXXX na pozemku XX/XX , druh stavby X , B. obilia. V zmysle čl 2.3 Zmluvy o úvere sa žalobca zaviazal vrátiť peňažné prostriedky žalovanému v I. rade najneskôr do 30.6.2017. žalobca peňažné prostriedky v určenom termíne nevrátil riadne a včas.
Pohľadávka žalovaného v 1. rade ku dňu 4.12.2017 zo Zmluvy o úvere predstavovala sumu 113.307,71 EUR. Žalobca sa so splácaním úveru dostal do omeškania a svoje záväzky neplnil riadne a včas, preto žalovaný v I. rade pristúpil prostredníctvom žalovaného v II. rade ako dražobníka k výkonu záložného pláva evidovaného pod č. vkladu V-XXXX/XX zo dňa 30.7.2014 formou dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 z.z. o dobrovoľných dražbách v mení neskorších predpisov. Písomným oznámením o dobrovoľnej dražbe zn. XXX/XXXX zo dňa 4.12.2017 bol termín tzv.“prvého kola“ dobrovoľnej dražby určený na deň 23.1.2018. o 10:40 hod, v W. P., B. XX, XXX 0l N., miestnosť „B.“, pričom hodnota nehnuteľností bola znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 10.10.2017 vyhotoveného Ing. P. A. určená na sumu 137.000,- eur. Tento znalecký posudok bol realizovaný bez osobnej ohliadky nehnuteľností znalcom. Žalobca však disponuje znaleckým posudkom Ing. D. M. zo dňa 7.12.2016. č. XXX/XXXX. Ktorým bola všeobecná hodnota nehnuteľností určená na sumu 1.080.000,- EUR tzn. Na sumu takmer „osemnásobne vyššiu“ ako určil znalec poverený žalovaným v II. rade . Žalobca považuje znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 10.10.2017 vyhotovený Ing. P. A. za účelový, tendenčný a zámerne skresľujúci skutočnú hodnotu nehnuteľností. Domnievame sa, že postup žalovaných v I. a II. rade smeruje k čo najskoršiemu a najvýhodnejšiemu predaju nehnuteľností. Žalobca môže byť takýmto konaním žalovaných poškodený. Žalovaní uvedeným postupom nepochybne porušujú ustanovenia zákona Č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov a konajú v rozpore s odbornou starostlivosťou. Žalobca s prih1iadnutím na prezentované skutočnosti zvažuje podanie podnetu na Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán dohľadu nad znalcami, aby preveril zákonnosť znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 10.10.2017 vyhotoveného Ing. P. A.. Takýto postup žalovaného v II. rade ako dražobníka a žalovaného v I. rade ako záložného veriteľa je v rozpore so zákonom. Cena pri určovaní hodnoty nehnuteľnosti nie je ľubovoľná a platia tu určité princípy na ocenenie. Podľa názoru žalobcu takto určená cena nehnuteľnosti pre účely dobrovoľnej dražby je absurdne nízka a nebola určená podľa zákona o dobrovoľných dražbách, a to ako cena obvyklá v mieste konania dražby. Takáto cena mala byť určená aspoň vo výške 1.080.000,- EUR, ktorá zodpovedá cene určenej v znaleckom posudku Ing. D. M. zo dňa X.XX.XXXX č. XXX/XXXX. Cena, ktorá bola určená vo výške iba 137.000.- EUR tak predstavuje iba 12,69 % zo skutočnej ceny nehnuteľnosti, ktorá bola určená znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 10.10.2017 vyhotoveným Ing. P. A.. Žalobca sa domnieva, že hľadom na okolnosti tohto prípadu je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov konania. Z tohto dôvodu sa domáha aby Okresný súd K. nariadil v zmvsle § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému v I. a II. rade zakáže vykonávať záložné právo na nehnuteľnostiach. S poukazom na prezentované skutkové a právne okolnosti je vo vzťahu k ochrane práv a oprávnených záujmov žalobcu objektívne dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Domnievame sa, že nariadením neodkladného opatrenia nedôjde, vzhľadom na predmet civilného sporového konania o hroziaci zásah do majetkových práv žalobcu, k neprimeranému obmedzeniu vecného práva žalovaného v 1. Rade.
3. Žalobca k podanému návrhu pripojil iba výpis z obchodného registra žalobcu . Ďalšie listinné dôkazy , napriek ich označeniu v návrhu k žalobe nepripojil.
4. Podľa § 324 CSP
(1) Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (2) Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. (3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 325 CSP
Obsah neodkladného opatrenia (1) Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
(2) Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
(3) Za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
6. Podľa § 326 CSP
Náležitosti návrhu neodkladného opatrenia (1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
(2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
7. Podľa § 327 CSP
Ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
8. Podľa § 328 CSP
(1) Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Trvanie neodkladného opatrenia je na základe rozhodnutia o jeho nariadení limitované uplynutím času (§ 333 CSP), procesným výsledkom konania vo veci samej (§ 335, § 336 ods. 4 a osobitne § 337 ods. 3 CSP) alebo stavom exekučného konania § 338 písm. a) CSP. Súd na návrh zruší neodkladné opatrenie aj vtedy, ak odpadnú dôvody. Jeho nariadenia (§ 334 CSP) alebo ak navrhovateľ v primeranom čase nepodal návrh na vykonanie exekúcie (§ 338 písm. b) CSP). Inak trvajú účinky neodkladného opatrenia nariadeného na návrh žalobcu, ktorý bol v konečnom dôsledku vo veci samej procesne úspešný, bez vopred vymedzeného časového alebo vecného obmedzenia. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343CSP. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne. To platí aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Z daného hľadiska je vhodné, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval zdôvodnenie a prípadne aj osvedčenie nedosiahnuteľnosti sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Aj keď nejde o zákonnú náležitosť návrhu v zmysle § 326 CSP. Splnenie uvedenej podmienky skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti. Primárne musí identifikovať účel, ktorý navrhovateľ svojím návrhom sleduje. Následne tento účel komparatívne vyhodnotí vo vzťahu k možnému nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Pre úplnosť je vhodné uviesť, že zabezpečovacím opatrením zriaďuje súd záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy z ohrozenia exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP bude nevyhnutné bez ďalšieho považovať za splnenú vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené. Pôjde o procesné situácie, keď navrhovateľ nebude uplatňovať svoje právo na peňažné plnenie od dlžníka (napr. pri určovacej žalobe, žalobe na nepeňažné plnenie a
pod.), alebo sa nebude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Pri návrhoch podaných pred začatím konania alebo po jeho skončení je rozhodujúca povaha a obsah nároku vo veci samej, ktorému má byť alebo ktorému bola poskytnutá procesná ochrana. Pokiaľ dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nebude vylúčené podľa vyššie uvedených všeobecných kritérií, posúdi súd pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia individuálne okolnosti prípadu. Z daného hradiska možno pripustiť nariadenie neodkladného opatrenia aj z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie pri uplatňovaní peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi, ak dosiahnutiu sledovaného účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia iné konkrétne dôvody. Pôjde spravidla o situácie, ked' dlžník nie je vlastníkom veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, na ktorej by bolo možné efektívne zriadiť záložné právo. Kritérium efektívnosti je pritom v rámci komparácie vo vzťahu k sledovanému účelu rozhodujúce a musí byť súdom vyhodnotené vždy samostatne. Relevantné je v danej súvislostí aj poradie prípadného záložného práva podľa § 343 CSP. Iné ako prednostné záložné právo môže totiž za určitých okolností predstavovať iba formálnu súdnu ochranu, ktorej reálny obsah bude z materiálneho hľadiska nepostačujúci, vzhľadom na skrátený a zjednodušený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je súd povinný z vlastnej iniciatívy skúmať splnenie iných ako všeobecných podmienok na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Bez predloženia relevantných dôkazných prostriedkov navrhovateľom nie je navyše spôsobilý vyhodnotiť konkrétne otázky súvisiace s prípadným vlastníctvom vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt dlžníka, na ktorých by bolo možné zriadiť záložné právo z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie. Navrhovateľ musí preto v záujme vlastného procesného úspechu sám osvedčiť, že individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nie sú splnené. Inak súd jeho návrh, ktorým sa bude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie na uspokojenie peňažnej pohľadávky, zamietne s poukazom na prednostnú alternatívu zriadenia záložného práva podľa § 343 CSP. Nie je pri tom povinný sám ex offo komplexne skúmať majetkové pomery dlžníka, za účelom posúdenia možnosti efektívneho zriadenia záložného práva na konkrétnych veciach právach alebo iných majetkových hodnotách. R 59/1996: podľa podmienok zmluvy môže byt' dôsledkom neplatenia leasingových splátok skončenie zmluvného vzťahu a vznik povinností predmet leasingu vrátiť vlastníkovi. Ďalším užívaním predmetu leasingu, ktorý je vo vlastníctve žalobcu hrozí vznik značnej ujmy (poškodenie, znehodnotenie užívaním). Za tohto stavu sú osvedčené základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nebezpečia bezprostredne hroziacej ujmy žalobcovi, spojenej s užívaním predmetu leasingu žalovaným a sú dostatočným dôvodom preto, aby sa pomery účastníkov dočasne upravili predbežným opatrením.
10. Žalobca k návrhu nepripojil žiadne listinné dôkazy , ktorým by bol preukázal dôvodnosť svojho tvrdenia v návrhu. Bez predloženia týchto listým súd nemá možnosť skúmať či sú dané dôvody alebo nie na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd sa oboznámil s výpisom L.V. č. XXX pre k.ú. A. týkajúce sa nehnuteľnosti tvoriace predmet sporu. Z obsahu listiny vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľností je spoločnosť P. s.r.o., ktorého je žalobca právnym nástupcom. V časti poznámok je uvedené oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 11.7.2017 v prospech žalovaného v rade1/. Ďalšou poznámkou je oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby č. XXX/XXXX - prvé kolo dražby zo dňa X.XX.XXXX žalovaným v rade 2/.
11. Súd skúmal dôvodnosť návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť na preukázanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. V návrhu žalobca neuviedol čoho by sa mal domáhať v základnom konaní , akú žalobu mieni podať vo veci samej. Súd neodkladné opatrenie môže vydať len po osvedčení aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť tiež osvedčená bezprostredne hroziaca ujma. Základom tejto obavy je ohrozenie. Toto ohrozenie musí súd skúmať u žalovaného a žalobca musí tvrdiť a osvedčiť, či žalovaný koná tak, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, alebo k znemožneniu núteného výkonu. Samotný nesúhlas s ustálenou cenou v znaleckom posudku nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Z predložených listinných dôkazov táto skutočnosť nevyplýva.
12. Súd v neposlednom rade poukazuje na ust.§ 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z.
(5) Vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.
Ako i na ust. § 21 ods.2 zákona č. 527/2002 Z.z. (2) V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
Z vyššie citovaných ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách vyplývajú oprávnenia žalobcu počas konania resp. po ukončení dražby v prípade podozrenia porušenia zákonných ustanovení o dobrovoľných dražbách.
13. Zo všetkých uvedených dôvodov a ich vzájomných súvislostí je zrejmé, že v danom prípade absentuje naliehavá potreba úpravy právnych pomerov medzi žalobcami a oboma žalovanými navrhnutým neodkladným opatrením, a tak súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
14. Obaja žalovaní boli v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu úspešní, avšak zo spisu nevyplýva, že by im v súvislosti s konaním pred súdom prvej inštancie vznikli akékoľvek trovy konania v zmysle § 251 CSP. Preto súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní obom procesne úspešným žalovaným nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.