Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Pu/1/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Nitra v konaní začatom bez návrhu o vyslovenie prípustnosti prevzatia v ústave zdravotníckej starostlivosti J. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. nad U., X. XXXX/X, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., so sídlom Bánovce nad Bebravou, J. Jesenského 69, za účasti opatrovníka J. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. nad U., G. F. XXXX/XX ako súdom ustanoveného opatrovníka, takto

rozhodol:

Súd v y s l o v u j e, že k prevzatiu J. U., nar. XX.XX.XXXX do ústavu zdravotníckej starostlivosti Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie dňa 28.01.2015 došlo zo zákonných dôvodov.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Dňa 28.01.2015 doručila Psychiatrická nemocnica Veľké Zálužie Okresnému súdu Nitra písomné hlásenie o tom, že dňa 28.01.2015 prijali pacienta J. U., nar. XX.XX.XXXX do ich zdravotníckej starostlivosti bez jeho súhlasu. (1) Súd s poukazom na § 81 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p.) začal v predmetnej veci konanie bez návrhu vo veci vyslovenia prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti uznesením č.k. 13Pu/1/2015-3 zo dňa 29.01.2015. (2) Okresný súd Nitra uznesením č.k. 13Pu/1/2015 - 9 zo dňa 30.01.2015 vyslovil, že k prevzatiu J. U. do ústavu zdravotníckej starostlivosti došlo zo zákonných dôvodov. Dňa XX.XX.XXXX J. U. prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podal odvolanie voči tomuto uzneseniu a Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 7CoP/2015-29 zo dňa 20.03.2015 uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 13Pu/1/2015 - 9 zo dňa 30.01.2015 zrušil vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že toto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a je založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave. Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení uviedol obsah výpovedi lekára psychiatrického oddelenia J.. E. a J. U., citoval príslušné zákonné ustanovenia a v závere len uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie mal za to, že sú splnené podmienky uvedené v § 6 ods. 9 písm. d/ zák. č. 576/2004 Z.z., za ktorých môže byť pacient bez jeho súhlasu prevzatý do ústavu zdravotníckej starostlivosti a preto postupoval podľa§ 191b ods. 3,4 OSP. Podľa názoru odvolacieho súdu takéto odôvodnenie rozhodnutia bolo nepostačujúce, pretože nie je preskúmateľné pre nedostatok dôvodov ( § 157 ods. 2 OSP). Okresný súd Nitra vo veci nariadil pojednávanie. (3) Zástupca Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie J.. F. E. vypočutý na pojednávaní uviedol, že dňa 27.01.2015 o 18:55 bol pán J. U. rýchlou lekárskou službou privezený do ich zariadenia, prijímacou lekárkou bola J.. J.. O prijatí pána U. sa dozvedel resp. mal informáciu od psychiatra J.. S. z U. nad U., ktorý ho telefonicky kontaktoval s tým, že sa informoval či je v ich nemocnici, nakoľko sú spádovou nemocnicou aj pre U. nad U., voľné miesta, nakoľko má pacienta s ťažkým stavom a je podozrenie na psychózu. Jeho stav mal byť akútny. Doktorka J. pacienta s podozrením na duševnú chorobu prijala dňa 27.01.2015, pán U. udelil súhlas s liečbou, svojim podpisom potvrdil túto skutočnosť. Dňa 28.01.2015 vyjadril svoj nesúhlas v pokračovaní v liečbe, komunikoval osobne s pacientom. Vysvetlil mu situáciu, že

pri podozrení na duševnú poruchu je potrebné absolvovať vyšetrenia potvrdzujúce alebo vyvracajúce ochorenie. Do 24 hodín od prijatia je potrebné v ich zariadení vykonať ďalšie psychiatrické vyšetrenia okrem prijímacieho vyšetrenia, ktoré sa realizuje pri prijímaní pacienta. Tieto realizovala J.. T., ktorá konštatovala nutnosť potreby ďalšieho liečenia aj proti vôli pacienta. J.. J. už pred prijatím z prijímacieho vyšetrovania zistila duševnú chorobu psychózu následne J.. T. túto chorobu potvrdila s tým, že pri jej vyšetrení bola teda zistená akútna polyformná psychotická porucha, bola vylúčená schizofrénia a bola navrhnutá ďalšia liečba. Tieto informácie súdu osobne poskytol pri výsluchu dňa 29.01.2015. Čo sa týka potreby hospitalizácie pacienta aj napriek jeho nesúhlasu, pri tejto diagnóze je možnosť ohrozovania seba, svojho zdravia ako aj okolia a je potrebná ďalšia liečba. Dr. J. mala pri prijatí k dispozícií od rýchlej lekárskej služby policajné záznamy ako aj list od pacienta, kde sám vyjadroval obavu o svoj život a zdravie. Klinický stav pacienta bol taký, že bola reálna obava, že môže ohroziť svoj život a zdravie. Pretože pri psychóze je úplne narušená rozpoznávania a ovládacia schopnosť pacienta. Pokiaľ by pán U. nebol udelil súhlas s liečbou, pri jeho diagnóze by J.. J. hlásila nedobrovoľný vstup pacienta okresnému súdu. Liečba pána U. pokračovala v ich zariadení až do 14.04.2015, kedy bol prepustený do ambulantnej psychiatrickej liečby. Ďalej uviedol, že pri osobnom vyšetrení dňa 28.01.2015 u pacienta pozoroval, že má pozornosť rozptýlenú, bol zmätený, zistil paranoidné bludy v jeho myslení, obával sa o svoj život, zdravie čo vyplývalo z rozhovoru s pacientom. Vyšetrenie prebiehalo v čase, keď ho pacient informoval, že nesúhlasí s hospitalizáciou a J.. E. z tohto vyšetrenia usúdil, že je ohrozený život a zdravie pacienta. Pacient uvádzal, že sa cíti byť ohrozený na živote a zdraví konkrétne kým či uvádzal si nepamätá, a pri paranoidnom blude to nie je podstatné. Čo sa týka duševnej poruchy teda psychózy všeobecne sa nedá uviesť aké časové obdobie trvá rozvoj tohto ochorenia. môže to byť niekoľko dní, týždňov ale aj niekoľko rokov. Kým sa táto porucha prejaví u pána U. to sa presne nedá uviesť, nedá sa to presne špecifikovať mohlo to byť niekoľko dní možno týždeň - dva. (4) J. U. na pojednávaní uviedol, že dňa 22.01.2015 bol rýchlou lekárskou službou za asistencie polície privezený na Psychiatrickej nemocnice Trenčín na ceste ho zobrali policajti, s tým, že na základe odporúčania Dr. S. sa má podrobiť psychiatrickému vyšetrenie dokonca má byť hospitalizovaný na psychiatriu, absolvoval vyšetrenie u J.. U., v jej ambulancií, ktorá konštatovala, že je zdravý, v poriadku, nie je potrebná hospitalizácia ani iné liečenie. Opätovne bol dňa 27.01.2015 zadržaný políciou na ceste na základe trestných oznámení, ktoré podala jeho manželka, absolvoval 4 výsluchy na polícií a zároveň mu bolo oznámené, že na základe lekár. správy resp. odporúčania J.. X., ktorého rovnako predtým nikdy nevidel ako ani J.. S., nebol pacientom žiadneho psychiatra, má byť opätovne hospitalizovaný teraz v PN vo Veľkom Záluží. Za asistencie polície navštívili ambulanciu J.. X., ktorého sa chcel spýtať na dôvod nutnosti jeho hospitalizácie, tento mu nevysvetlil, uviedol však, že rozhodnutie nikdy nezmení, rozhodnutie týkajúce sa jeho hospitalizácie. Celé vypočutie trvalo asi 5 min., následne absolvoval opätovné výsluchy na polícií, nebolo vznesené voči jeho osobe žiadne obvinenia a okolo 19:00 hod bol rýchlou lekárskou službou dovezený do Veľkého Zálužia, kde ho prijímala Dr. J.. Y. s liečbou s tým, že sa s lekárkou dohodol, že v priebehu 24 hodín absolvuje vyšetrenia za účelom preverenia jeho zdravotného stavu. S lekárkou nehovoril nič o svojich problémoch pri vyšetrení resp. pri prijatí boli príslušníci polície. Lekárka ho odvážila, zmerala výšku, myslí aj tlak, iné vyšetrenia nerealizovala. Vyšetrenie trvalo cca 10 min., odmietol večer liečbu, napriek tomu dostal injekciu, riadne v noci nespal, asi tak hodinu dve. Keďže sa ráno nič nedialo dožadoval sa prepustenia, chcel podpísať reverz. Stretol sa s Dr. E. s ktorým hovoril cca 10 min. Dr. E. sa podľa neho pri zhodnocovaní jeho stavu opieral o list, kde uvádzal, že sa cíti byť ohrozovaný, on aj jeho rodina na živote jeho bývalým spoločníkom, tento list napísal v 01/2015 svojej manželke. Dr. E. mu oznámil, že je nutná 10 týždňová hospitalizácia. Vzhľadom k tomu, že celý predchádzajúci deň strávil na polícií, bol unavený, v noci riadne nespal, takmer celú noc bol hore, možno pôsobil zmätene, dezorientovane bola to však únava. 29.01.2015 ho vypočúvala vyššia súdna úradníčka z Okresného súdu Nitra, ktorej uviedol opätovne, že sa cíti v poriadku, zdravý, uviedol, že má problémy so spoločníkom rovnako aj s manželkou, ktorá na neho podala trestné oznámenia, s ktorou sú v rozvodovom konaní. Dňa 14.04.2015 bol prepustený zo PN Veľké Zálužie. Bolo mu oznámené, že sa do 3 dní má hlásiť v ambulancií Dr. X. v U. nad U. v jeho ambulancií je naďalej evidovaný, navštevuje ju pravidelne raz do mesiaca, užíva aj lieky. Dr. X. mu povedal, že on dal odporúčanie na jeho hospitalizáciu na základe výpovedí manželky a správ z polície. S manželkou nekomunikuje od 25.12.2014 resp. nekomunikoval do svojej hospitácie, sú v rozvodovom konaní. Chodí len na kontroly, ktoré trvajú cca 3 minúty, nie je liečený ambulantne, robí to preto, lebo má obavu, aby mu pán S. a pán X. opätovne nespôsobili to, že opäť skončí v Pezinku. Nemyslí si, že sa už v súčasnosti lieči, pretože väčšinou sa ho lekár spýta, ako sa má , odpovie, že dobre, to je celé. Na pojednávaní dňa 25.01.2018 p. U. uviedol, že aj v súčasnosti je síce evidovaný v ambulancii J.. S. kde chodí na preventívne prehliadky a to len z dôvodu, že aj minulý rok zo strany polície konkrétne Policajného oddelenia v Bánovciach nad

Bebravou sa pokúšajú ho opakovane kompromitovať, resp. kompromitovať jeho osobu, neužíva žiadne lieky, s touto situáciu je oboznámený aj J.. S., ktorému je tiež zrejmé, že sa jedná o nátlak polície na jeho osobu. (5) Právna zástupkyňa p. U. v záverečnom návrhu uviedla, že p. U. bol prijatý do Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie nedobrovoľne od 28.1.2015 na základe avíza J.. S., ktorý aj vo svojej výpovedi v tomto konaní potvrdil, že vyšetrenie p. U. vykonal bez jeho prítomnosti, výlučne k záveru dospel na základe oznámenia o údajnom správaní p. U. zo strany jeho p. manželky, s ktorou bol v tom čase v rozvodovom konaní a ich vzťahy boli vážne narušené a z toho dôvodu je presvedčený, že k obmedzeniu na jeho slobode došlo k rozpore s jeho základnými právami garantovanými ústavou a ostatnými zákonmi SR. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nebolo preukázané že by vzhľadom na duševnú poruchu ohrozoval seba alebo svoje okolie. V intenciách právneho názoru KS premietnutého v uznesení SPZN 7COP/12/2015-29 v nadväznosti na konštantnú judikatúru a nálezy ústavného súdu nie len SR ale ČR upozornila, že na splnenia podmienky obmedzenia tak závažného ako došlo vo veci J. U. nestačí len tvrdenie osoby, resp. osôb domáhajúcich sa jeho prevzatia do ústavnej zdravotníckej starostlivosti bez jeho súhlasu, nestačí správa J.. S., ktorý vychádzal z oznámenia tretích osôb, teda ho ani nevyšetril. Nestačia výpovede ošetrujúcich lekárov, ktorí ho prevzali na základe správy J.. S. a tiež nestačí ani výpoveď jeho manželky z ktorej vyplýva jediná spochybňujúca vec "mal sa jej vyhrážať že ju trafí do jej sprostej hlavy" . Z vykonaného dokazovania nevyplynulo ani z jednej výpovede lekára, že by ohrozoval seba alebo iných. Pokiaľ dospeli k tomu záveru na základe tej skutočnosti, že ho idú zabiť alebo ohroziť jeho okolie, z tohto nemožno dovoliť záver, že by takéto predstavy mohli ohroziť jeho alebo jeho okolie. Žiadala súd, aby pri rozhodovaní vychádzal aj zo správy J.. U., ktorá 3 dni potom ako vydal správu J.. Lexman osobne vykonala psychiatrické vyšetrenie na zdravotnom stave J. U., prehliadla ho, ide o lekárku psychiatrického oddelenia FN, ktorá sa pravidelne stretáva s pacientmi v ústavnej starostlivosti a tá na základe osobného vyšetrenia dospela k záveru, že prevzatie do ústavnej starostlivosti nie je nutné. Taktiež poukázala na výpoveď sestry p. U. p. J., ktorá napriek tomu, že s ním bola v častom kontakte, nespozorovala žiadne prejavy duševnej poruchy ani toho že by nebodaj mal ohroziť seba alebo svoje okolie. Poukázala na nález ústavného súdu 1US79/93 z ktorého vyplýva, že súd musí zistiť či k prevzatiu došlo preto lebo by naozaj ohrozil seba lebo svoje okolie. J. U. nikoho neohrozuje, nie seba ani svoje okolie. Taktiež poukázala na tú skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že p. U. nebol nikdy predtým liečený na duševnú poruchu, že v danom čase prežíval ťažké životné obdobie kedy po 18 rokoch pre neho riadne fungujúceho manželstva sa toto manželstvo rozpadlo a je možné že uvedené doľahlo aj na jeho psychický stav avšak nikdy predtým nebol liečený ani následne potom nikdy nebol prevzatý ani bez súhlasu ani s jeho súhlasom do ústavnej zdravotnej starostlivosti, ani nebol liečený v ambulantnej starostlivosti a ani nebral ani neberie žiadne lieky. Pokiaľ po prepustený z ústavnej starostlivosti sa mal hlásiť u psychiatra z jeho výpovede vyplynulo, že nešlo o terapeutické liečenie a opak nebol preukázaný. Tiež poukazujem na potvrdenie na jeho zdravotnom stave, ktoré predložila súdu a z ktorého vyplýva jeho zdravotný stav. Poukázala, že podľa zákonom garantovaných základných ľudských práv a slobôd ani v prípadoch diagnostikovania psychických porúch nie je možné postaviť diagnózu nad právo, preto prosí súd, aby starostlivo zvážil, či toto prevzatie bez súhlasu pacienta má oporu v platnom práve. Nie je možné prehliadnuť a tu poukázala na nález Ústavného súdu ČR 4US639/2000, že oznámenia príbuzných v danom prípade manželky nemusia byť záujmom o zdravie ale motívy môžu byť celkom odlišné a preto je potrebné aj pri aplikácii predpisov obmedzujúcich slobodu pohybu dôsledne rešpektovať tieto zákony, ktoré umožňujú jej obmedzenie a vylúčiť ich zneužitie k iným účelom. Na základe vykonaného dokazovania preto navrhla, aby súd vyslovil, že prevzatie J. U. do ústavu zdravotníckej starostlivosti nebolo prípustné v nadväznosti na ustanovenie § 55 a navrhla priznať J. U. náhradu trov konania, nakoľko to J. U. ohľadom na okolnosti prípadu považuje za spravodlivé. Procesný opatrovník p. U. sa pripojil k záverečnému návrhu právnej zástupkyne. (6) V konaní bola vypočutá M. J., sestra J. U., ktorá na pojednávaní uviedla, že s bratom majú blízky vzťah, myslí si, že keby mal nejaké zdravotné problémy, určite by jej o tom povedal. Vedela o rodinných problémoch resp. manželských problémoch môjho brata. Poslednej dobe však túto tému nechcel začínať a nechcel o tom hovoriť. Nikdy jej nehovoril o tom, že by mal obavu o svoj život alebo o život svojej rodiny. Od 20.12.2014 asi do 15.01.2015 brat bol často u nej na návšteve, takmer každý druhý deň sa kontaktovali či už osobne alebo telefonicky. Komunikovali vždy spolu o bežných záležitostiach. Ona si na ňom nevšimla žiadnu zmenu v jeho správaní. Nehovoril jej nič o tom, že by sa liečil, bral lieky alebo chodil nejakému lekárovi na kontroly. (7) V konaní bola vypočutá S. U., bývalá manželka J. U., ktorá na pojednávaní uviedla, že ich manželstvo bolo rozvedené 30.07.2015. Od 12/2013 s bývalým manželom nežila v spoločnej domácnosti. Odsťahovala sa spolu s deťmi k mojej matke do bytu, ktorý sa nachádza v rovnakom bytovom dome ako

bývali s manželom. Počas celého roka 2014 bola s manželom v kontakte len takou formou, že manžel denne viackrát niekedy dvadsaťkrát chodil klopať na dvere jej matke, komunikovali cez dvere. Manžel bol extrémne žiarlivý, upodozrieval ju jednak z nevery, následne jej začal tvrdiť, že je odpočúvaný, sledovaný, dokonca tvrdil, že je v ich byte namontované odpočúvacie zariadenie. Túto komunikáciu medzi nimi museli počuť aj susedia, dokonca začal kontaktovať aj susedov aj im vyjadroval podozrenie o jeho odpočúvaní. Situácia resp. správanie pána U. sa zmenilo v 01/2015, kedy sa jeho agresívne správanie voči nej, ktoré bol vulgárne, podozrievané otočilo a začal tvrdiť, že ho chcú zabiť, nie len jeho ale aj ich. Obával sa o ich životy, chcel ich ochraňovať, napísal aj list kde túto obavu uviedol. S dcérou chodila k psychiatričke, kde hovorila aj o problémoch, ktoré majú s manželom tá jej odporučila, že by mal manžel absolvovať psychiatrické vyšetrenie, ktoré však on odmietol. Následne sa v 01/2015 skontaktovala s J.. X., ktorého inak ako lekára nepozná. Uviedla mu aké má manžel problémy a manžela žiadala, aby ho navštívil čo on odmietol. 11.01.2015 ich nadránom kontaktovala polícia, zisťovala či, sú v poriadku, nakoľko mali informáciu od manžela, že im majú ublížiť, niekto ich má zabiť. 13.01.2015 jej uviedla suseda, že jej mal manžel telefonovať a pýtať sa, či sú v poriadku, pretože im mali ublížiť. Následne prišla polícia, ktorá bola kontaktovaná políciou z Maďarska. Manžel sám podal trestné oznámenie z dôvodu, že má byť odpočúvaný rádiom FUN, syn, ktorý používal manželovo auto jej povedal, že má manžel najazdených veľa km, že keď je s ním má tendenciu unikať, viackrát ho žiadal aby sa vrátil domov. 15.01.2015 chcel navštíviť manžel v škole dcéru, mala však obavu vzhľadom k tomu ako sa správal, aby ju nevzal preč, preto za pomoci riaditeľky školy stretnutie zmarila a dieťa nechodilo týždeň do školy. Aj ju manžel žiadal, aby sa zbalili s deťmi, aby odišli, nakoľko je ohrozený ich život. Ona oznamovala na polícií v roku 2014 správanie sa manžela, keď v 26.01.20015 sa i telefonicky vyhrážal, že ju trafí do jej sprostej hlavy, vtedy na neho podala trestné oznámenie. J.. S. nepozná, nikdy ho osobne nenavštívila. Situácia v manželstve v poslednom období gradovala v tom, že manžel sa správal voči nej vulgárne, agresívne, bol extrémne žiarlivý, neliečil sa však u žiadneho psychiatra. Čo sa týka jeho podnikateľských aktivít, pokiaľ vie vykonával už len kontrolu originality. Tieto aktivity realizoval v mieste svojho bydliska. S jeho sestrou pani J. sa v súčasnosti nestretáva, počas manželstva sa stretávali tak raz do roka. Manžel častejšie. Pokiaľ vie, mal sa u svojho brata na Morave vyjadrovať, že má obavu o svoj život. Vzala späť trestné oznámenie zo dňa 27.01.2015 kde uviedla, že sa jej manžel vyhrážal a to z dôvodu, že sa podľa nej len potreboval liečiť, ak by bol vzatý do väzby, to by situáciu nevyriešilo. Neliečený človek je v horšom stave, majú predsa spolu aj deti. Neprestávala sa obávať o svoj život ani o život detí ani potom ako ho hospitalizovali v Psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie, pretože od neho dostala sms - správy následne aj list, kde sa jej vyhrážal. Podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia na zákaz styku. Ja čo sa týka jeho stavu po jeho prepustení, resp. či mala obavu po jeho prepustení o svoj život k tomu uvádza, že manžel ju prestal kontaktovať či už telefonicky alebo osobne. Neposiela je ani sms správy. Mala predbežné opatrenie, podala aj návrh vo veci samej, ktorý zobrala späť. Mala pokoj. Manžel ju kontaktoval 26.08.2015 vtedy jej poslal dve sms v noci o ktorých obsahu informovala políciu. (8) J.. G. X., ambulantný psychiater, lekár J. U. vypočutý v konaní ako svedok na pojednávaní uviedol, že s p. U. sa osobne stretol 27.01.2015, keď bol predvedený za asistencie polície do jeho ambulancie. Už pred jeho príchodom bol informovaný J.. S., ktorý je spoločníkom a konateľom spoločnosti, v ktorej je zamestnaný, že bol oslovený políciou a to písomne, aby sa vyjadril k písomnostiam, ktoré mu boli predložené políciou. Jednalo sa o záznamy z výpovedí jeho bývalej manželky na polícií, myslí že aj syna a iných príbuzných. J.. S. ho informoval, že je s veľkou pravdepodobnosťou u p. U. stav taký, že trpí závažnou psychiatrickou poruchou a to paranoidnou psychózou. Písomné materiály si preštudoval, p. U. vyšetril, nejednalo sa však o typické psychiatrické vyšetrenie. Spýtal sa na jeho zdravotný resp. psychický stav. Uviedol mu, že sa po psychickej stránke cíti dobre. Všetky problémy, ktoré sú okolo jeho osoby sú v dôsledku jeho rozvodu, cíti sa byť vyčerpaný. Oboznámil ho s tým, že má informácie, že opakovane telefonicky obťažoval svoju manželku, príbuzných. Vyjadroval sa pred nimi, že má obavu o svoj aj o ich životy. P. U. uviedol, že tieto informácie nie sú pravdivé. Vyšetrenie uzatvoril s tým, že ako ambulantný psychiater nedokáže prípad uzavrieť, potvrdiť alebo vyvrátiť podozrenie na tak závažnú psychickú poruchu. Pre podozrenie na takúto závažnú poruchu nemôže ho len tak z ambulancie poslať domov a oznámil mu, že je potrebné vyšetrenie v spádovej psychiatrickej nemocnici, ktorou je Psychiatrická nemocnica Veľké Zálužie a zároveň mu oznámil, že ak nebude súhlasiť, bude sa musieť transport realizovať za asistencie polície. P. U. s týmto vyjadril nesúhlas. Vystavil doklady tzv. parere t. j. informácia pre prijímajúceho lekára v nemocnici. Uviedol ešte, že pred tým ako bol v osobnom kontakte s p. U. v ambulancií ho vyhľadala pár dní predtým manželka p. U. s tým, že chce hovoriť so psychiatrom, a aj ona mu osobne popísala stav a správanie p. U. tak, ako to bolo uvedené v dokladoch z polície. Vystavením odporúčania pre psychiatrickú nemocnicu bolo vyšetrenie skončené. Mal vedomosť od pána

U., že absolvoval psychiatrické vyšetrenie v Trenčíne, dal mu nahliadnuť do správy s argumentom, že podľa tejto správy je v poriadku a svedok však tvrdí opak. (9) Svedok J.. H. S., psychiater, vypočutý v konaní ako svedok na pojednávaní uviedol, že p. U. osobne nepozná, viem že je pacientom J.. X.. Čo sa týka obdobia, resp. 01/2015, keď bol p. U. hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie bol listom zo dňa 16.01.2015 požiadaný OO PZ Bánovce nad Bebravou o spoluprácu pri posúdení príčetnosti, duševného stavu p. U.. Spolu s touto žiadosťou boli v prílohe oznámenia, ktoré súdu predloží a týkali sa oznámenia manželky, ale aj p. U. a záznamy policajnej hliadky, ktorá preverovala skutočnosti oznámené p. U.. Z týchto dokladov, ktoré si preštudoval, ktoré popisovali správanie p. U. hlavne z vyjadrení manželky, ale aj iných príbuzných, ktorí registrovali zmenu v správaní p. U. a popisovali jeho správanie, vyhodnotil stav a napísal odporúčanie pre políciu. Z oznámenia od polície som dozvedel, že nie je možné vzhľadom k tomu, že p. U. sa nezdržiava v pracovnom čase v meste U. nad U. ho previesť na vyšetrenie. P. U. osobne teda nevyšetril. Dňa 19.01.2015 napísal správu, kde na základe materiálov, ktoré má k dispozícií, resp. mal v tom čase k dispozícií, sa s pravdepodobnosťou blížiacou k istote u p. U. jedná o psychickú poruchu paranoidnú psychózu. Stav resp. pobyt bez psychiatrickej intervencie je pre p. U. z hľadiska zdravotného pre neho samého ako aj pre jeho okolie je nebezpečný, preto je potrebné umiestniť ho a vyšetriť v psychiatrickej nemocnici, ktorá je ich spádovou nemocnicou. Za jeho praxe sa stávalo a je to bežné, že dá odporučenie ohľadom možnej diagnózy pacienta aj bez toho, aby ho vyšetril v prípade, že má relevantné informácie, ktoré sú pre mňa relevantne dostatočné, aby to mohol konštatovať. Telefonicky kontaktoval zástupcu nemocnice pána J.. E. o tom, že bude p. U. privezený rýchlou zdravotnou pomocou. Informoval ho o podozrení resp. o jeho záveroch. Tento postup je bežný a vyžaduje si ho samotná rýchla lekárska pomoc. Nebol informovaný o vyšetrení, ktoré mal absolvovať p. U. vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne. Oboznámil aj J.. X., J.. X. vystavil odporúčanie pre hospitalizáciu. On podpisoval odporúčania dňa 19.01.2015. S J.. X. konzultovali celý proces. (10) J.. X. J., lekárka Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie, vypočutá ako svedkyňa na pojednávaní uviedla, že p. U. prijímala do ako službu prijímajúci lekár dňa 27.01.2015. Pred vyšetrením p. U. mala odporúčania o aktuálnej hospitalizácií - parere od Dr. S., mala informácie, že pán U. bol privezený sanitkou v doprovode polície. Z odporúčania vyplývala akútna psychotická porucha. Jednalo sa o štandardné prijatie pacienta. Realizovala vyšetrenie formou pohovoru. R. sa na stav p. U., ako sa cíti, uvádzal nevyspatosť, vyčerpanosť. X. s ním bol sťažený, na niektoré otázky neodpovedal. Na základe kvality kontaktu s ním, s objektívnych informácií ktoré mala k dispozícií, ktoré boli súčasťou dokladov, ktoré jej boli predložené rýchlou zdravotnou pomocou vyhodnotila stav ako akútnu psychotickú poruchu. Jednotlivé príznaky a analýza správania sa p. U. ju viedli k stanoveniu predbežnej diagnózy. Paranoidné bludy sú symptómami takejto poruchy. Pacienta informovala o potrebne ďalšej liečbe, ďalších vyšetrení. Predložila mu informovaný súhlas s liečením, ktorý podpísal. P. U. bol uzrozumený s tým, že udeľuje súhlas k liečbe. (11) J.. X. T., lekárka Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie, vypočutá ako svedkyňa na pojednávaní uviedla, že p. U. bol jej pacientom, resp. bola jeho ošetrujúcou lekárkou počas jeho hospitalizácie od 01/2015. S p. U. sa po prvýkrát do osobného kontaktu dostala po vizite dňa 28.01.2015. Pri vizite jej p. U. oznámil, že nesúhlasí s hospitalizáciou, nechce zostať v nemocnici. Dohodli sa, že po vizite po prvom psychiatrickom vyšetrení sa o tom porozprávajú. Prvé vyšetrenie ošetrujúcim lekárom sa musí zrealizovať do 24 hodín od prijatia. Vyšetrenie realizovala v dopoludňajších hodinách, presne uviesť čas nevedela. Výsledkom vyšetrenia, ktoré bolo realizované riadeným rozhovorom pacienta a lekára konštatovala u pacienta psychotický stav, odklon od reality, zúžený kontakt s realitou. Tento stav vyžadoval hospitalizáciu aj napriek nesúhlasu pacienta. Vyžadoval ďalšie liečenie. Pred vyšetrení sa oboznámila s tzv. príjmovým listom, ktorý vypracovala pri prijatí pacienta, ako aj s ostatnými dokladmi, ktoré boli súčasťou záznamov p. U.. P. U. sa vyjadroval, že nesúhlasí s hospitalizáciou, z jej pohľadu nemal náhľad k svojmu ochoreniu. O tejto skutočnosti informovala J.. E. - primára oddelenia. (12) Súd vo veci okrem výsluchu p. J. U., zástupcu Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie, výsluchu svedkov, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom nasledujúcimi listín: hlásenie nedobrovoľného vstupu zo dňa 28.01.2015, uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 21.01. 2015 a 30.01.2015, uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 20.03.2015, lekárska správa od J.. U. zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdenie a záznam o zhodnotení osoby, odporúčanie zo dňa19.01.2015, kópia zdravotného záznamu p. U. z Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie a z neho: záznamy o podaní oznámenia v 01/2015 , vyjadrenia p. E., vyjadrenia p. J. U. a X. U., správa z Psychiatrickej nemocnice z Trenčín zo dňa 22.01.2015, vyjadrenia J.. S. a J.. X. z 19.01.2015 a 23.01.2015, informácia J.. X. zo dňa 27.01.2015, záznamy o zhodnotení zdravotného stavu p. U., potvrdenie zo dňa 27.01.2015, psychiatrické vyšetrenie - príjmový doklad 27.01.2015, správa o psychiatrickom vyšetrení od J.. T.,

pripojené spisy Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn.: 5C/85/2015, 6C/87/2015, 4P/3/2015 zo dňa 17.6.2015 a zistil tento skutkový a právny stav: (13) J. U., nar. XX.XX.XXXX bol dňa 27.01.2015 prijatý do Psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie s podozrením na psychickú poruchu - paranoidnú psychózu. Pán U. udelil súhlas s liečbou. Dňa 28.01.2015 vyjadril svoj nesúhlas v pokračovaní v liečbe. Liečba J. U. trvala do 14.04.2015, kedy bol prepustený do ambulantnej psychiatrickej starostlivosti J.. X., v starostlivosti ktorého je dodnes. (14) Dňa XX.XX.XXXX p. U. omietol ďalšiu liečbu a nesúhlasil s hospitalizáciu. Po psychiatrickom vyšetrení pri prijatí dňa 27.01.2015, ktoré realizovala svedkyňa J.. J., dňa 28.01.2015 bol vyšetrený svedkyňou J.. T. a následne aj J.. E. o 11.00 hod. Z priloženej zdravotnej dokumentácie vyplýva, že mu po realizácii prvotných vyšetrení bola diagnostikovaná akútne paranoidná psychotická porucha a vzhľadom na aktuálny klinický obraz psychotickej poruchy bola nutná hospitalizácia (psychotický stav, odklon od reality, zúžený kontakt s realitou). Lekár konštatoval hrozbu z premeškania, vysoké riziko auto či heteroagresívneho patologického právania sa p. U.. P. U. disimuloval, nemal nadhľad k svojmu ochoreniu, popieral ohrozenia seba a svoje rodiny útokmi iných osôb. Hospitalizácii J. U. predchádzala osobná konzultácia (nejednalo sa o typické psychiatrické vyšetrenie) u J.. X. dňa 27.01.2015, ktorý pred konzultáciou prijal dnes už bývalú manželku p. U., ktorá mu popísala správanie sa p. U. vo vzťahu k nej a ich rodinným príslušníkov a zmenami v správaní manžela. Prípad p. U. konzultoval s J.. S., ktorý je spoločníkom a konateľom spoločnosti, v ktorej je zamestnaný, ktorý bol oslovený políciou a to písomne, aby sa vyjadril k písomnostiam, ktoré mu boli predložené políciou. Jednalo sa o záznamy z výpovedí jeho bývalej manželky na polícií a iných príbuzných. J.. S. ho informoval, že je s veľkou pravdepodobnosťou u p. U. stav taký, že trpí závažnou psychiatrickou poruchou a to paranoidnou psychózou. Vyšetrenie uzatvoril s tým, že ako ambulantný psychiater nedokáže prípad uzavrieť, potvrdiť alebo vyvrátiť podozrenie na tak závažnú psychickú poruchu. Pri podozrení na takúto závažnú poruchu je potrebné vyšetrenie v psychiatrickej nemocnici a vystavil dňa 27.01.2015 doklad potrebný k prijatiu v nemocničnom zariadení. Svedok- J.. X. mal k dispozícii aj vyjadrenie - nález J.. U. zo dňa 22.01.2015, ktorá konštatovala, že u p. U. nie sú známky akútnej psychickej poruchy, s jej závermi sa však nestotožnil. Svedok J.. S. dňa 19.01.2015 napísal správu, kde na základe materiálov, ktoré mal k dispozícií (bez osobného vyšetrenia P. U.) sa s pravdepodobnosťou blížiacou k istote u p. U. jedná o psychickú poruchu paranoidnú psychózu. Stav resp. pobyt bez psychiatrickej intervencie by bol pre p. U. z hľadiska zdravotného pre neho samého ako aj pre jeho okolie nebezpečný. (15) Konzultácia u J.. X. a preloženie písomného vyjadrenia J.. S. sa realizovala na základe žiadosti polície a súviseli s posúdeným zdravotného stavu p. U., z dôvodu podania oznámenia o priestupkoch manželky ako aj podania trestného oznámenia zo strany samotného p. U.. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že v priebehu mesiaca 01/2015 opakovane bývala manželka podala na Obvodné oddelenie PZ v Bánovciach nad Bebravou oznámenia o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, obsahom ktorých bolo neprimerané správanie sa manžela voči nej, ich deťom. Okrem iného v podaniach popisovala neštandardné správanie sa manžela- záznam o podaní oznámenia o priestupkoch zo dňa 15.01.2015: v 01/2015 manžel opakovane chodí vybuchovať na jej dvere, vulgárne jej nadával, začal na jej adresu posielať hliadky polície s tým, že je v nebezpečenstve, kontaktoval aj syna J. U. a žiadal ho, aby si vzal cestovný doklad, odišiel s ním mimo republiky, 12.01.2015 asi o 01. hod. prišli k nej policajti, ktorí uviedli, že sa na jej adrese má diať nejaká protiprávna činnosť a má podozrenie, že to oznámenie podal jej manžel; záznam o podaní oznámenia o priestupkoch zo dňa 19.01.2015, dňa 17.01.2015 prišiel manžel k jej dverám, vyzeral unavene, pýtal si od nej pero a papier na ktorý napísal spomalene "poď so mnou preč, dávajte si pozor, či teraz sadnem do auta, pozerajte sa z okna, ak nie volaj políciu, prídem vás zobrať a poďme prosím preč, chcú ma zabiť, nikomu neotváraj, aby sa vám niečo nestalo, mladého chcú ráno zavrieť aj jeho, musíme ísť preč, poďte so mnou na, ber to prosím vážne" pričom svedkom konania manžela bol aj syn J. U., uvedený list predložila príslušníkom OO PZ; záznam o podaní oznámenia o priestupkoch zo dňa 22.01.2015 podávateľom J. U. - synom, ktorý uviedol, že sa ho otec neustále snaží kontaktovať prostredníctvom telefónu, neustále ho volá s tým, že mu má hroziť nebezpečenstvo, takto ho kontaktoval asi 38 krát, volal ho na večeru, syn mal strach, aby ho otec nezaviezol na iné miesto tak, ako sa o to pokúšal už v minulosti a vyslovil obavu pred správaním sa otca a preto do auta nenastúpil, J. Báleš uviedol, že od XX.XX.XXXX sa otcove správanie zmenilo, začal byť agresívny, nespáva, celé noci sa vozí na aute, v kuse má pocit, že je v ohrození života jeho rodina a stále ho niekto sleduje; záznam o podaní vysvetlenia o priestupkoch zo dňa 24.01.2015 v ktorom J. E. - svokra J. U. uviedla, že od januára 2015 jej začal zať telefonovať, opakovanie jej vyklepáva na dvere, voláva jej aj desaťkrát denne; maloletá X. U., dcéra J. U. dňa XX.XX.XXXX na OO PZ Bánovce nad Bebravou uviedla, že sa otec v poslednom čase správa divne, trvá to asi od začiatku roka 2015, často jej voláva, niekedy aj 30 krát

denne a chce aby sa zbalili a odišli s ním, keď sa s ním rozpráva, premáha sa, zatína päste a vydychuje akoby chcel niečo povedať ale vždy sa zastaví. (16) Podľa záznamom Obvodného oddelenia PZ v nešpecifikovaný deň p. U. oznámil, že počul, ako suseda hovorila, že mu zabili deti, preverenie oznámenia to nepotvrdilo. Následne oznámil, že v byte matky manželky sa strieľa, čo sa tiež nepotvrdilo. (17) Dňa XX.XX.XXXX sám p. J. U. predložil Okresnej prokuratúre v Bánovciach nad Bebravou trestné oznámenie na neznámeho páchateľa za odpočúvanie bytu, v ktorom žila jeho manželka s deťmi. (18) Súd mal k dispozícii písomné vyjadrenia p. U., vyjadrujúce obavu o svoj život, popisujúce jeho prenasledovanie, obavy o život svojej rodiny, ktorých žiadal, aby s ním odišli.(19) Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom č. k. 4P/3/2015-155 zo dňa 17.06.2015 rozviedol manželstvo S. U. a J. U., maloletú X. U., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 110 eur mesačne, zároveň bol upravený styk otca s maloletou na každú párnu sobotu od 11:00 hod do 21:00 hod a každú párnu nedeľu od 11:00 hod do 19:00 hod a každý nepárny štvrtok od 15:00 hod do 19:00 hod. Dňa 25.03.2015 Okresný súd Bánovce nad Bebravou Uznesením č. k. 6C/87/2015-23 nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal J. U. priblížiť sa k manželke S. Bálešovej na menej ako XX metrov. Toto rozhodnutie potvrdil Krajský súd v Trenčíne Uznesením č. k. 4Co/481/2015-56. Konanie o zákaz priblíženia sa J. U. k S. U. bolo dňa XX.XX.XXXX po späťvzatí návrhu S. U. I. Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 5C/85/2015-41.(20) Právo na osobnú slobodu je zaručené prostredníctvom Čl. 5 Dohovoru, Čl. 8 Listiny základných ľudských práv a slobôd a čl. 17 Ústavy SR. Procesné záruky zákonnosti zadržania fyzickej osoby na základe § 6 ods. 9 písm. d/ obsahuje Civilný mimosporový poriadok v § 252 a nasl. tak, aby v odôvodnených prípadoch mohol poskytovateľ zdravotnej starostlivosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na prejavenú vôľu pacienta, avšak po splnení presne stanovených podmienok. Prostriedkom pre poskytnutie zdravotnej starostlivosti je tu zadržanie osoby, ktoré predstavuje nútené obmedzenie osobnej slobody, čím poskytovateľ zasahuje minimálne do dvoch ústavných práva to práva na osobnú slobodu a práva na súkromie/ochranu integrity. Je pochopiteľné, že takéto obmedzenie si vyžaduje zákonnú reguláciu z pohľadu hmotného práva, ako aj definovaním procesných záruk zákonnosti takéhoto postupu. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon a tým je Civilný mimosporový poriadok, ktorý v § 252 až § 271 upravuje osobitné konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení súdom.(21) Podľa § 253 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok / ďalej len CMP/,zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise(ďalej len "umiestnený"), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu.(22)

Podľa § 260 ods. 1 CMP, súd umiestneného vyslúchne.(23)

Podľa § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.(24)

Podľa § 262 ods. 1 a 2 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného.(25)

Podľa § 262 ods. 3 CMP, súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody.(26)

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len zákon č. 576/2004 Z.z.) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.(27) Podľa § 6 ods. 9 písm. d/ zákona č. 576/2004 Z.z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu,

ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.(28) Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal súd za to, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky uvedené v § 6 ods. 9 písm. d/ zákona č. 576/2004 Z.z., za ktorých môže byť pacient do ústavu zdravotníckej starostlivosti prevzatý bez jeho súhlasu resp. jeho súhlas s hospitalizáciou nebol potrebný. U J. U. boli v čase prijatia do Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie prítomné viaceré symptómy (rozptýlená pozornosť, nervozita, paranoidné bludy v jeho myslení, obava o svoj život, zdravie ) odôvodňujúce podozrenie z akútneho psychotického ochorenia, ktoré je dôvodom na nedobrovoľnú hospitalizáciu. Klinický stav p. U. bol taký, že bola reálna obava, že môže ohroziť svoj život a zdravie (pri psychóze je úplne narušená rozpoznávania a ovládacia schopnosť pacienta). Potrebu riešenia stavu p. U. pokračovaním hospitalizácie potom, ako na ďalší deň odmietol pokračovať v dobrovoľnej liečbe v psychiatrickej nemocnici, potvrdili vo svojich výpovediach traja odborní lekári tohto zariadenia (J.. J. už pred prijatím z prijímacieho vyšetrovania zistila duševnú chorobu psychózu následne J.. T. túto chorobu potvrdila s tým, že pri jej vyšetrení bola teda zistená akútna polyformná psychotická porucha, ktorú potvrdil primár J.. Grác). Y. zdôrazňuje, že lekári psychiatrickej nemocnice mali k dispozícii pri príjme p. U. aj záznamy o podaní trestných oznámení v súčasnosti už bývalej manželky a policajných vypočutí manželky a detí p. U., ktoré poukazujú na neštandardné správanie sa p.U. pred jeho hospitalizáciou. Psychotickú poruchu, akútny a vážny stav už konštatoval J.. S. na základe listinných podkladov, ktoré mal k dispozícii, bez osobného vyšetrenia p. U. (pravdepodobnosť blížiaca sa istote). V období od 12/2014 do 01/2015 sa jeho stav zhoršoval, čo potvrdzujú policajné záznamy o podaniach p. U. ako aj jeho príbuzných ( vypočuté boli aj deti nielen manželka). Na zistených skutočnostiach nemení nič skutočnosť, že J.. U. vo Fakultnej nemocnici Trenčín tri dni pred hospitalizáciou na základe jej odborného vyšetrenia p. U. dospela k záveru, že prevzatie do ústavnej starostlivosti dňa 22.01.2015 nie je nutné (nie je zrejmé, či lekárka mala k dispozícii aj policajné záznamy resp. písomné vyjadrenia obavy o svoj život p. U., zo správy vyplýva, že lekárke o odpočúvaní svojej osoby a prenasledovaní p. U. nič neuviedol), ani skutočnosť, že nikdy predtým nebol psychiatricky liečený, rovnako skutočnosť, že sestra p. U. svedkyňa M. J. si zmeny v správaní svojho brata nevšimla (podľa vyjadrení lekárov disimuloval). Pre rozhodnutie súdu o potrebe psychiatrickej liečby človeka aj bez jeho súhlasu je podstatný klinický stav človeka v čase, keď liečbu odmieta a lekár konštatuje nutnosť liečby v záujme ochrany zdravia, niekedy aj života človeka.(29) Súd konštatuje, že k obmedzeniu na slobode J. U. nedošlo k rozpore s jeho základnými právami garantovanými ústavou a ostatnými zákonmi Slovenskej republiky. Inštitút nedobrovoľného prevzatia a držania osôb v ústavoch zdravotnej starostlivosti slúži na ochranu osôb pred možnosťou ublíženia samému sebe ako aj možnými útokmi proti iným osobám . Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že bolo preukázané že vzhľadom na duševnú poruchu ohrozoval hlavne seba (obavy o svoj život ako aj svojej rodiny, vlastné prenasledovanie) alebo svoje okolie (sám p. U. počas liečby potvrdil svoje agresívne správanie, vyhrážanie sa manželke). Rovnako je zrejmé, že ak by k liečbe nedošlo, zdravotný stav p. U. sa mohol zhoršovať. Človek s psychotickou poruchou si často neuvedomuje v plnej miere svoj stav, čo je aj prípad J. U., ktorý mal voči nemu nekritický postoj, stratil kontakt s realitou ( jeho správanie pred hospitalizáciou je toho dôkazom) a jeho hospitalizácia bola spôsobom ochrany p. U. aj pred jeho vlastným správaním sa. K prevzatiu p. U. do zdravotníckeho zariadenia po odvolaní jeho informovaného súhlasu dňa 28.01.2015 došlo zo zákonných dôvodov.(30) O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. (31)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa má v odvolaní popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.