Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4To-94-2017.pdf
PDF · 88.02 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/94/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci proti obžalovanému F. R., pre prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného F. R. proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 06.09.2017, sp.zn.4T/41/2015, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 25.01.2018, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného F. R. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný F. R. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že: v období od 25.03.2014 do dňa 28.03.2014 na presne nezistenom mieste počas výkonu práce pre poškodenú spoločnosť FERREX Poprad, s.r.o,, Partizánska 93, Poprad na základe Zmluvy o poskytovaní prác a služieb, predmetom, ktorej bolo vedenie nákladného motorového vozidla a vykonávanie bežnej údržby a drobných opráv prideleného nákladného vozidla, mu boli poškodeným zverené suma 300,-eur, platobná karta G., patriaca spoločnosti FERREX Poprad s.r.o. na platenie nákladov spojených s prevádzkou zvereného motorového vozidla zn. N. S. XXX, EČ: D. XXXDA, s ktorou neoprávnene vybral z účtu poškodenej spoločnosti vedenom vo H. R. č. E dňa 28.03.2014 celkovú sumu 1.500,-eur, pričom uvedené finančné prostriedky v rozpore s podmienkami zmluvy o poskytnutí prác a služieb zo dňa 25.03.2014 bez vedomia a súhlasu poškodeného použil pre vlastnú potrebu a tieto riadne nevyúčtoval a nevrátil poškodenému, čím poškodenej obchodnej spoločnosti FERREX Poprad, s.r.o. so sídlom Partizánska 93, Poprad, IČO: 44 544 065 spôsobil škodu v celkovej výške 1800,-eur.
Za to mu bol podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, § 37 písmeno m/ Trestného zákona uložený trest odňatia slobody 8 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku bola uložená obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenej spoločnosti FERREX Poprad, s.r.o. so sídlom Partizánska 93, Poprad vo výške 1800,-eur. Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku, v zákonnej pätnásťdňovej lehote odo dňa jeho oznámenia, podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tým, že súd I. stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Poukázal na obchádzanie Zákonníka práce zo strany poškodeného uzatvorenou zmluvou o poskytovaní prác a služieb a na uzatvorenie tejto zmluvy s osobou, ktorá nemala oprávnenie k takémuto právnemu úkonu a na absolútnu neplatnosť tejto zmluvy s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti uviedol, že nemožno z takto vadného právneho úkonu vyvodzovať platnú povinnosť obžalovaného a to povinnosť nakladať s platobnou kartou poškodeného spôsobom, ktorý táto neplatná zmluva ukladá alebo predpokladá.
Neplatnosť tejto zmluvy odhaľuje motív poškodeného presadzovať svoj nárok prostriedkami trestného práva, pretože v civilnom konaní by musel čeliť otázke platnosti zmluvy a hrozbe vysokej sankcie za vážne porušovanie povinností vyplývajúcich zo Zákonníka práce. Vytkol rozsudku súdu I. stupňa, že trpí vadou nejasnosti a neúplnosti skutkových zistení, pretože zo žiadneho dôkazu vykonaného pred súdom nevyplýva, na aký účel mali byť použité finančné prostriedky, ktorými obžalovaný disponoval, akým spôsobom mal s nimi nakladať a v akej výške. Konštatovanie súdu I. stupňa, že obžalovaný potvrdil vo svoje výpovedi prevzatie sumy 300,-eur na nákup pohonných hmôt je nesprávne, pretože obžalovaný potvrdil prevzatie uvedenej sumy bez uvedenia účelu a uviedol, že ju použil na nákup pohonných hmôt a mýta. Obžalovaný mal ale možnosť a právo použiť finančné prostriedky nielen na údržbu, servis a prevádzku auta, ale aj na vlastnú réžiu spojenú s výkonom vodiča cestou do zahraničia, ktorú celkovú predpokladanú výšku súd ďalej nezisťoval a nepozná. Nebola predovšetkým naplnená subjektívna stránka žalovaného trestného činu a nebola obžalovanému preukázaná. Obžalovaný trvá na tom, že spornú sumu 1800,-eur použil výlučne na náklady spojené s prevádzkou motorového vozidla a to tak ako uviedla jeho obhajkyňa v konaní pred súdom I. stupňa v záverečnej reči. Za peniaze prevzaté v hotovosti vo výške 300,- eur tankoval pohonné hmoty a mýto a zo sumy vybratej z platobnej karty obžalovaný platil pätky na plachtu návesu, zadné svetlá, doplnenie tekutiny, čerpanie pohonných hmôt a o tomto odovzdal poškodenému doklady v obálke spolu s peniazmi, ktorú nechal v kabíne motorového vozidla a v tejto súvislosti poukazuje na rozpory vo výpovedi svedka R.. Bez potvrdenia o nákupe tovaru či služieb zaplatil obžalovaný za kontrolu brzdového systému, za práce mechanikov na úprave svetiel, za opravu obutia naprav návesu, ktoré spočívalo v nákupe ďalších dvoch predných pneumatík, ako aj za prezutie a vyvažovanie dvoch pneumatík na ťahači a to všetko vo výške takmer 900,- eur. Obžalovaný postupoval podľa dohody s poškodeným o tom, že ak dokáže vybaviť údržbu auta lacnejšie t. j. bez dokladu, mal takto postupovať. Je pochopiteľné, že ani poškodený a ani servis vykonávajúci práce načierno sa k takémuto správaniu neprizná a bude sa vyhýbať pravdivej výpovedi. Úvaha súdu, že poškodený nebol motivovaný realizovať platy bez dokladu s ohľadom na registrácii platiteľa DPH by obstálo len v prípade, ak by mal poškodený dostatok prostriedkov na údržbu auta, čo však evidentne nemal, pretože musel peniaze na účet postupne dokladať. Tvrdenia obžalovaného o použití peňažných prostriedkov neboli ničím vyvrátené. Súd nevykonal dokazovanie na preukázanie nákupu mýta, nevykonal dokazovanie smerujúce k zisteniu skutočne realizovaných opráv na vozidle vrátane opravy a výmeny pneumatík, hoci poškodený nepredložil žiaden záznam o stave pohonných hmôt pri odovzdaní vozidla obžalovanému dňa 25.03.2014 a rovnako tak stav pohonných hmôt po prevzatí vozidla od obžalovaného dňa 28.03.2014, súd sa vo všetkom nekriticky priklonil k vyjadreniam zástupcu poškodeného, ktorý ale svoje výpovede viackrát menil, čím svoju vierohodnosť dôvodne spochybnil. Obžalovaný považuje odsudzujúci rozsudok predovšetkým za nespravodlivý, pretože sa mu pripisuje konanie, ktorého sa nedopustil. Súd sa pri rozhodovaní riadil viac „povesťou“ obžalovaného ako dostatočne zisteným skutkovým stavom, v tejto situácii obžalovaný navrhol zrušenie napadnutého rozsudku, zopakovaním jeho výsluchu a výsluchu svedka R. a ich vzájomnou konfrontáciou a následné oslobodenie podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku, resp. vrátenie veci súdu I. stupňa na nové rozhodnutie. Ďalej poukázal na neprimeranosť uloženého trestu a uviedol, že si uvedomoval podmienečný odklad uloženého trestu odňatia slobody a správal sa tak, aby sa v skúšobnej dobe osvedčil, čo znamená, že v žiadnom prípade by nespreneveril a ani by nemal úmysel spreneveriť peniaze poškodeného. V prípade uznania jeho viny s ohľadom na výšku údajnej škody, okolnosti a správanie sa samotného poškodeného pri obchádzaní zákona sa javí trest ako neprimerane prísny a ani predchádzajúce odsúdenie a plynúca skúšobná doba nevylučujú uloženie iného druhu trestu tak, aby bol uložený trest primeraný. Poukázal na skutočnosť, že je zamestnaný, pracuje ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy s reálnym príjmom cca 30 000 korún českých a na vedenie usporiadaného osobného života. Uloženie trestu odňatia slobody povedie nevyhnutne k strate zamestnania a zníženiu schopnosti akúkoľvek škodu uhradiť a preto takýto druh trestu nemôže plniť svoj účel, čo je samostatný dôvod na zrušenie výroku o treste a jeho následnú zmenu.
Obžalovaný sa na verejné zasadnutie krajského súdu nedostavil, o jeho termíne bol riadne a včas upovedomený, svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním z 19.01.2018 a požiadal, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti. Krajský súd preto za splnenie podmienok ustanovenia § 293 odsek 5 Trestného poriadku verejné zasadnutie vykonal v neprítomnosti obžalovaného.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na dôvodoch písomne podaného odvolania obžalovaného. Uviedol, že pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému, trestné právo by malo pôsobiť ako ultima ratio s tým, že v prípade uloženia trestu odňatia slobody obžalovaný stratí zamestnanie, bude
odtrhnutý od rodiny a výška spôsobenej škody by nezodpovedala takejto prísnej represii. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok s tým, aby bol obžalovaný krajským súdom spod obžaloby podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku oslobodený, alternatívne v prípade stotožnenia sa so skutkovými závermi súdu I. stupňa, navrhol uložiť obžalovanému iný druh trestu ako trest odňatia slobody.
Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a správny, súd I. stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a vyhodnotil ho postupom podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku a považuje jeho závery za správne a uložený trest za primeraný. K dôvodom odvolania obžalovaného uviedla, že tieto sú v zhode s jeho obhajobnými tvrdeniami počas celého trestného konania a má za to, že s týmito sa súd I. stupňa v napadnutom rozsudku dostatočne vysporiadal a s jeho odôvodnením sa stotožňuje. Považuje odvolanie obžalovaného za nedôvodné a navrhla ho podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.
Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku. Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel skutkové zistenia. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní jeho konania v otázke viny, pri ukladaní trestu a náhrade škody.
Krajský súd, rovnako ako súd I. stupňa, mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku popísaného vo výroku napadnutého rozsudku. Medzi konaním obžalovaného a vzniknutým následkom existuje príčinná súvislosť. Krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu I. stupňa o preukázaní zavinenia obžalovaného, poukazujúc pritom na vyhodnotenie dôkazov súdom I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd I. stupňa vysporiadal s dôkazmi, na základe ktorých mal zavinenie obžalovaného za preukázané. Taktiež sa vysporiadal s obhajobou obžalovaného, najmä v časti, prečo túto považoval za účelovú a nelogickú a nepotvrdenú žiadnym z vykonaných dôkazov. Svoje úvahy súd I. stupňa správne založil na výpovediach svedkov a to predovšetkým svedka R., ktorú súd I. stupňa správne vyhodnotil ako vierohodnú a ktorú výpoveď správne považoval za výpoveď, ktorá nebola inými dôkazmi, okrem výpovede obžalovaného, spochybnená ani vyvrátená a krajský súd považuje za správne jeho úvahy, keď mal túto výpoveď naopak potvrdenú a podporenú ďalšími vykonanými dôkazmi a to výpoveďami svedkov C. F., R. Z., M. F., D. H. a listinnými dôkazmi, ktoré súd I. stupňa popísal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Navyše v konaní nebola preukázaná ani žiadna motivácia svedka R. vypovedať v neprospech obžalovaného. Úvahy odvolateľa týkajúce sa neplatnosti uzatvorenej zmluvy o poskytovaní prác a služieb, resp. o obchádzaní Zákonníka práce sú vo vzťahu k zavineniu obžalovaného irelevantné, pretože obžalovanému sa kladie za vinu použitie konkrétnej zverenej sumy, či už v hotovosti alebo poskytnutej prostredníctvom finančných prostriedkov na účte, v rozpore s účelom zverenia. Taktiež úvahy odvolateľa o dôvode poškodeného, pre ktorý mal údajne žiadať obžalovaného o vykonanie opráv bez dokladov t.j. lacnejšie, nezodpovedajú vykonaným dôkazom a ide len o subjektívne, ničím nepodložené tvrdenie obžalovaného, že poškodený nedisponoval dostatkom finančných prostriedkov, pretože peniaze na účet vkladal postupne. Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku presne uviedol aké dôkazy vykonal a čo z týchto vykonaných dôkazov, ktorými sú obsah výpovede obžalovaného, svedkov a obsah listinných dôkazov, zistil a ako tieto dôkazy vyhodnotil. Súd I. stupňa veľmi precízne dokazoval každú skutkovú okolnosť a v odôvodnení rozsudku sa s každou skutkovou okolnosťou aj dôsledne vysporiadal, keď presne vyčíslil aké práce na zverenom vozidle boli
vykonané, akú presnú sumu finančných prostriedkov poskytnutú mu poškodeným obžalovaný použil bez toho, aby o použití tejto sumy informoval poškodeného resp. aby o reálnom použití týchto finančných prostriedkov na zverený účel existoval nejaký doklad poskytnutý obžalovaným poškodenému. Aj krajský súd je toho názoru, že výpoveď poškodeného ohľadne dohody resp. neexistencie dohody o ďalších opravách bez dokladov je logická, zodpovedá vykonaným dôkazom a žiadny iný dôkaz okrem výpovede obžalovaného jej vierohodnosť nespochybňuje, ba naopak súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku veľmi dôsledne a presne uviedol, z akého dôvodu je obrana obžalovaného jednoznačne a bez dôvodných pochybností vyvrátená, keď uviedol, že pokiaľ by obžalovaný poškodenému doklady o vykonaných transakciách poskytol tým, že ich ponechal vo vozidle, pretože poškodený, pokiaľ by takéto doklady mal k dispozícii, mohol by ich do nákladov svojej firmy použiť a nemalo by význam použitie týchto finančných prostriedkov zatajovať. Taktiež je nelogické, aby obžalovaný za ním uvedené transakcie platil finančnými prostriedkami v hotovosti, keď všetky čerpacie stanice, na ktorých podľa jeho tvrdenia použil finančné prostriedky poskytnuté poškodeným, sú vybavené platobnými terminálmi a za tovar mohol platiť platobnou kartou, na ktorej bol na tieto účely dostatok finančných prostriedkov. Tak tomu bolo aj v prípade opráv zvereného motorového vozidla. Taktiež sú správne a logické úvahy súdu I. stupňa, že obrana obžalovaného týkajúca sa použitia finančných prostriedkov na platbu za opravu motorového vozidla bez dokladov, je účelová a nemá logické zdôvodnenie, keďže táto platba prebehla dňa 26.03. 2014 o 16.46 hod. a finančné prostriedky, ktorými mal obžalovaný platiť opäť nákup pneumatík a práce spojené s ich výmenou vyberal až dňa 27.03.2014 v časoch v odôvodnení napadnutého rozsudku uvedených v Želiezovciach. Navyše tvrdenie obžalovaného o takto poskytnutých platbách za opravu motorového vozidla je, ako už na to bolo krajským súdom poukázané, vyvrátená tvrdeniami svedkov M. F., C. F., Z. a D. H., ktorí nepotvrdili, že pre obžalovaného nejaké práce mimo pracovného času vykonávali. O vierohodnosti výpovedi týchto svedkov, ktorých výpovede navyše korešpondujú s tvrdeniami poškodeného, že práce o ktorých tvrdil obžalovaný, že mali byť vykonané na motorovom vozidle, vykonané neboli, nie sú žiadne pochybnosti.
Tieto všetky dôkazy a okolnosti vo svojom súhrne odôvodňujú záver, že zavinenie obžalovaného na spáchaní skutku je bez dôvodných pochybností preukázané.
Súd I. stupňa nepochybil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona a to z dôvodov uvedených v právnej vete napadnutého rozsudku. V napadnutom rozsudku súd I. stupňa náležite odôvodnil tak skutkové zistenia, ako i právnu kvalifikáciu konania obžalovaného a krajský súd, ktorý dospel k rovnakým vecným a právnym záverom, preto v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré si v plnom rozsahu osvojil.
Po preskúmaní výroku o treste uloženom obžalovanému napadnutým rozsudkom, krajský súd zistil, že súd I. stupňa pri určení druhu trestu, jeho výmery a účelu postupoval v súlade s kritériami uvedenými v § 34 odsek 1 - 4 Trestného zákona a trest uložený obžalovanému preto aj krajský súd považoval za primeraný a zodpovedajúci zákonu a preto krajský súd aj vo výroku o treste odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdom I. stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Krajský súd nepovažuje za primerané uloženie iného druhu trestu obžalovaného ako trestu odňatia slobody a to práve vzhľadom na to, že obžalovaný sa tohto prečinu dopustil počas plynutia skúšobnej doby za iný jeho trestný čin, taktiež majetkového charakteru, pričom súd I. stupňa správne pri ukladaní trestu obžalovanému použil ustanovenia § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, keď tomuto zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku. Výrok o náhrade škody považoval krajský súd za vecne správny a zákonný.
Pretože krajský súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 písmeno a/ až e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o vine alebo výroku o treste odvolaním obžalovaného napadnutého rozsudku súdu I. stupňa v jeho prospech, odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny opravný prostriedok.