Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Csp-257-2017.pdf
PDF · 127.58 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/257/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Monikou Czafikovou v právnej veci žalobcu: COFIDIS, a.s., IČO: 36 816 337, so sídlom Einsteinova ulica 11/3677, Bratislava, práv. zast.: Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom Bárdošova 2/A, Bratislava, proti žalovanému: R. B., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. O. XXX, V. M., o zaplatenie 1.526,52 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 908,32 eur v splátkach po 25,00 eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody splátok vždy k poslednému dňu bežného mesiaca.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 19 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.09.2017 doručenou súdu dňa 22.09.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.526,52 eur s príslušenstvom.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 05.12.2014 žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX. Zmluva bola uzatvorená prostredníctvom obchodníka, tzn. že obchodník na základe spolupráce so žalobcom ponúkol žalovanému možnosť uhradiť kúpnu cenu tovaru prostredníctvom uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobca si vyhradil právo na posúdenie podkladov, ktoré obchodník predložil žalobcovi spolu s podpísaným návrhom zmluvy o úvere. Žalobca schválil úverový limit v zmysle zmluvy o úvere a následne poskytol žalovanému úverový limit vo výške 1.500,00 eur. Čerpanie úverového limitu sa uskutočnilo v súlade s bodom 3.1. VOP, a to na základe žiadosti žalovaného poukázaním peňažných prostriedkov na bankový účet obchodníka za účelom úhrady kúpnej ceny za tovar zakúpený u obchodníka. Žalobca a žalovaný sa v zmysle zmluvy dohodli na prvom čerpaní úveru za účelom nákupu tovaru alebo služieb vo výške 1.450,00 eur. Keďže išlo o spotrebiteľský revolvingový úver, dlžník bol oprávnený opätovne čerpať finančné prostriedky do výšky zostatku disponibilného úverového limitu dohodnutého v zmluve. Žalovaný sa zaviazal splácať úver mesačnými splátkami vo výške 45,14 eur, najneskôr k 15. dňu v mesiaci. Úroková sadzba platná ku dňu podpisu zmluvy bola 22,90 % ročne, celková čiastka splatná žalovaným (čerpaný úver a odplata) bola dohodnutá vo výške 2.166,72 eur. V zmysle čl. 6.1 VOP v prípade omeškania klienta s plnením peňažných záväzkov zo zmluvy o úvere je klient povinný zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške a zmluvnú pokutu vo výške podľa Sadzobníka poplatkov. Zmluvná pokuta je splatná v prvý pracovný deň po porušení príslušnej povinnosti klienta, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje. Zmluvná pokuta je vo výške 1,2625 % mesačne z každej dlžnej splátky úveru, s ktorou sa klient dostal do omeškania o viac ako 12 dní. Žalovaný uhradil ku dňu podania žaloby sumu v celkovej výške 541,68 eur a prečerpal sumu 1.450,00 eur. Žalobca zaslal žalovanému predžalobnú upomienku dňa 28.03.2017, v
ktorej žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný na výzvu nijakým spôsobom nereagoval. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému predstavuje sumu 1.526,52 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 1.264,47 eur, úroku za poskytnutie úveru vo výške 232,47 eur a z poplatkov z omeškania so splácaním úveru vo výške 29,58 eur.
3. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Pokus o zmier zo dňa 28.03.2017, Zmluvu o úvere na nákup tovaru zo dňa 05.12.2014, Zistenie a zaznamenanie požiadaviek a potrieb klienta zo dňa 05.12.2014, Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti COFIDIS, a.s. pre spotrebiteľský úver NT 03/2014, výpis z úverového účtu, Výpoveď zmluvy o úvere a zánik poistenia zo dňa 02.02.2017.
4. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 14.12.2017 zaslal súdu špecifikáciu uplatňovanej pohľadávky, v ktorom uviedol, že žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere prostredníctvom obchodníka priamo v obchodných priestoroch obchodníka spoločne s uzatvorením kúpnej zmluvy. Pred uzatvorením zmluvy sa posudzuje schopnosť klienta splácať úver, a to vyhodnotením finančnej situácie klienta na základe informácií poskytnutých obchodníkovi. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú Všeobecné obchodné podmienky vytlačené na zadnej strane zmluvy o revolvingovom úvere spolu s prílohami. Nakoľko žalovaný svoj úver nesplácal riadne a včas, čím porušil svoju povinnosť, žalobca listom zo dňa 02.02.2017 vypovedal zmluvu a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Z výpisu z úverového účtu klienta vyplýva, že žalovaný prečerpal za celé obdobie úverového vzťahu 1.450,00 eur a uhradil 541,68 eur. Debetné položky žalovaného predstavujú čerpanie 1.450,00 eur, úroky 587,53 eur, poplatky za upomienky 36,92 eur, spolu debetné položky predstavujú sumu 2.074,45 eur. Kreditné položky žalovaného predstavujú úhrady 541,68 eur a storno úrokov 6,25 eur, spolu kreditné položky predstavujú sumu 547,93 eur. Rozdiel medzi debetnými a kreditnými položkami je 1.526,52 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi sumu vo výške 1.526,52 eur, z ktorej nezaplatená časť úveru predstavuje sumu vo výške 1.264,47 eur.
5. Žalovaný sa k podanej žalobe, ani k listinným dôkazom žiadnym spôsobom nevyjadril.
6. Na pojednávanie dňa 25.01.2018 sa nedostavil žalobca ani jeho právny zástupca, ktorý svoju a žalobcovu neúčasť ospravedlnil a požiadal, aby súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že úver si zobral na financovanie matracov, pri uzavretí zmluvy nevedel, že matrace budú stáť 1.450,00 eur, pani s ktorou to vybavoval mu hovorila, že cena bude 800,00 eur. Potom dostal list z COFIDIS, a.s., že má zaplatiť ešte 1.500,00 eur. Je si vedomý toho, že má dlh, ale keby vedel, že matrace sú také drahé, ani by ich nekupoval. Už dlhšiu dobu je nezamestnaný, mal len rôzne brigády, od marca 2018 by mal začať pracovať, ide o prácu na pol roka do novembra 2018. Dlžnú sumu by chcel uhrádzať v splátkach, pretože sú štvorčlenná rodina s príjmom 270,00 eur, jedna dcéra chodí do škôlky, druhá do školy. Mesačné splátky žalovaný navrhol vo výške 20,00 až 30,00 eur.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
8. Dňa 05.12.2014 žalovaný ako dlžník a žalobca ako veriteľ uzatvorili Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX. Zmluva má podobu predtlačeného formulára, v ktorom sú dopísané identifikačné a kontaktné údaje žalovaného, informácie o jeho zamestnaní a majetkových pomeroch. V ďalšej časti formulára sú obsiahnuté údaje o poskytnutom úvere (náležitosti úverovej zmluvy), podľa ktorých disponibilný úverový limit je 1.500,00 eur a prvé čerpanie úveru sa uskutoční za účelom nákupu tovaru
- infraterapeutického matracu za kúpnu cenu 1.450,00 eur s tým, že priama platba je 0 eur, teda čiastka čerpania úveru je 1.450,00 eur. V zmluve bol uvedený údaj o celkovej čiastke splatnej klientom 2.166,72 eur, počte splátok 48, výške mesačnej splátky 45,14 eur, ročnej úrokovej sadzbe 22,90 %, RPMN 22,90 %, priemernej hodnote RPMN 36,30 % a splatnosti prvej splátky dňa 15.01.2015. Splatnosť ďalších mesačných splátok je vždy k 15. dňu v mesiaci. Žalovaný v zmluve nesúhlasil s poistením. Z dôvodu, že žalovaný riadne neplnil svoje záväzky vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, listom zo dňa 02.02.2017 žalobca oznámil žalovanému, že v súlade s príslušným ustanovením Všeobecných obchodných podmienok týmto dáva výpoveď zmluvy o úvere. Uplynutím výpovednej lehoty sa zmluva o úvere končí, a pokiaľ už došlo k čerpaniu úveru na jej základe, celý do tej doby nesplatený úver i všetky ďalšie peňažné záväzky zo zmluvy o úvere, sa stávajú splatnými. Žalobca aktuálny dlh žalovaného vyčíslil sumou 1.526,52 eur a žiadal o jeho uhradenie najneskôr v posledný deň výpovednej lehoty.
9. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
11. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
13. Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa ustanovenia § 52 odsek 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa ustanovenia § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
16. Podľa ustanovenia § 1 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
17. Podľa ustanovenia § 2 písmeno d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa ustanovenia § 9 odsek 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
19. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
20. Podľa bodu 1.3.1 Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti COFIDIS, a.s. pre spotrebiteľský úver NT 03/2014 (ďalej len „VOP“), Zmluvou o úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi veriteľom a klientom v súlade s ustanoveniami zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a Obchodného zákonníka.
21. Podľa bodu 1.3.2 VOP úver je revolvingový spotrebiteľský úver, ktorý veriteľ poskytuje klientovi formou poskytnutia návratných peňažných prostriedkov v eurách na priebežné opakované čerpanie klientom za účelom financovania jeho potrieb, a to až do výšky disponibilného úverového limitu dohodnutého v zmluve o úvere. Pri prvom čerpaní možno úver použiť iba na financovanie nákupu tovaru a/alebo služieb od zmluvného partnera veriteľa, ktorý ponúka možnosť úhrady kúpnej ceny za tovar prostredníctvom úveru - tzv. zmluva o úvere na nákup tovaru. Vzhľadom na to je takto poskytnutý úver účelovo určený na nákup tovaru u obchodníka.
22. Podľa bodu 3.1 štvrtá a nasledujúce vety VOP v prípade, že klient riadne a včas spláca veriteľovi poskytnutý úver, je oprávnený požiadať veriteľa o ďalšie čerpanie úveru na nákup tovaru u obchodníka, avšak len do výšky nevyčerpaného zostatku disponibilného úverového limitu. Výška nevyčerpaného zostatku úveru sa automaticky zvyšuje, ako náhle dôjde k vráteniu časti úveru klientom o výšku splatenej časti úveru. V žiadosti o ďalšie čerpanie úveru na nákup tovaru u obchodníka budú zároveň uvedené podmienky splácania takéhoto ďalšieho čerpania úveru, ktoré budú nezávislé od podmienok splácania predchádzajúceho čerpania úveru na nákup tovaru u obchodníka. Písomná žiadosť klienta o ďalšie čerpanie úveru na nákup tovaru u obchodníka prijatá veriteľom sa stáva neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere a považuje sa za súhlas klienta s takýmto ďalším čerpaním úveru. Prijatie žiadosti o ďalšie čerpanie úveru na nákup tovaru u obchodníka oznámi veriteľ klientovi prostredníctvom obchodníka. Klient čerpá poskytnutý úver okamihom odpísania peňažných prostriedkov z bankového účtu veriteľa v prospech bankového účtu obchodníka a/alebo bankového účtu klienta. Od poskytnutia peňažných prostriedkov je klient povinný platiť z nich veriteľovi úroky.
23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že žalobe je možné vyhovieť len čiastočne. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový vzťah titulom uzavretej úverovej zmluvy zo dňa 05.12.2014, ktorá má v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch charakter spotrebiteľského úveru. Na základe uvedenej zmluvy žalobcovi vznikol záväzok poskytnúť žalovanému úverový rámec vo výške 1.500,00 eur s prvým jednorazovým čerpaním vo výške 1.450,00 eur na nákup tovaru a žalovaný sa zaviazala predmetný úver veriteľovi vrátiť spolu s úrokmi v 48 mesačných splátkach vo výške 45,14 eur. Žalobca poukázal na to, že v danom prípade sa jedná o revolvingový úver, ktorý žalovaný mohol opätovne čerpať vždy do výšky nevyčerpaného zostatku disponibilného úverového limitu, teda s každou uhradenou splátkou sa jeho úver obnovoval a disponibilný zostatok zvyšoval. Zo znenia VOP však vyplýva, že pokiaľ by žalovaný mal záujem o ďalšie čerpanie peňažných prostriedkov, musel by doručiť veriteľovi žiadosť o ďalšie čerpanie úveru a tento nemohol čerpať automaticky, ako je tomu napr. pri kreditných kartách, kde čerpanie finančných prostriedkov nie je viazané na žiadosť o takéto čerpanie adresovanú veriteľovi a plne závisí od vôle dlžníka. Prijatie takejto žiadosti malo byť následne klientovi oznámené. V čase podpisu zmluvy sa teda zmluvné strany dohodli na konkrétnej výške úveru a tento bol žalovanému vyplatený v celosti a jednorazovo. K zmene výšky tohto úveru nemohlo dôjsť, lebo prvé čerpanie úveru je viazané účelovo na nákup konkrétne určeného tovaru a dlžník ho čerpá tak, že veriteľ dohodnutú sumu prevedie na bankový účet obchodníka za účelom úhrady kúpnej ceny za tovar zakúpený klientom u obchodníka. Uvedené navodzuje dojem, že v skutočnosti má tento úver charakter klasického úveru, keď zmluvným stranám je známa presná výška úveru na začiatku zmluvného vzťahu, ako aj počet a výška splátok potrebných k vráteniu tohto úveru spolu s úrokmi. Ak by chcel dlžník opätovne požiadať o poskytnutie úveru na nákup tovaru do výšky nevyčerpaného zostatku disponibilného úverového limitu, musel by o to požiadať veriteľa, pričom v tejto žiadosti by boli zároveň uvedené podmienky splácania tohto úveru, ktoré sú nezávislé od podmienok splácania predchádzajúceho čerpania úveru. Aj toto ďalšie čerpanie úveru je realizované tak, že veriteľ jednorazovo zašle dlžníkovi celú dohodnutú sumu úveru, teda neposkytuje mu úverový rámec, ktorý dlžník priebežne môže (ale aj nemusí) podľa svojej potreby čerpať. Ďalšie čerpanie úveru je vždy podmienené žiadosťou zo strany dlžníka a platia pri ňom osobitné podmienky
splácania v závislosti od výšky poskytnutého úveru. Nejedná sa teda o typický revolvingový úver, pričom veriteľom označovaný „disponibilný úverový limit“ je vlastne len maximálnou čiastkou, do výšky ktorej je veriteľ ochotný poskytnúť úver dlžníkovi. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že už v čase podpisu zmluvy bol presne vymedzený celkový počet splátok (čo pri revolvingovom úvere nie je možné). Revolving dlžníkovi umožňuje čerpať akúkoľvek čiastku peňazí, kedykoľvek ju potrebuje (a to aj opakovane) až do výšky úverového rámca, avšak bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania veriteľa. V danom prípade, aj keby žalovaný úver splácal, čím by dopĺňal disponibilný zostatok, tento nemohol svojvoľne znova čerpať bez súčinnosti veriteľa. Jednoznačne však úver poskytnutý žalovanému je úverom spotrebiteľským. Zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku a jedná sa o absolútny obchod. V danom prípade však zároveň ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 Občianskeho zákonníka, keď žalobca a žalovaný spĺňajú definičnú charakteristiku dodávateľa a spotrebiteľa. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Úver poskytnutý žalovanému túto charakteristiku spĺňa. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy bol vopred pripravený veriteľom a žalovaný nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do obsahu zmluvy a príslušných všeobecných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalobca ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a žalovaný zmluvu podpísal v postavení spotrebiteľa, pretože spotrebiteľský úver mu bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru.
26. V prvom rade súd skúmal otázku platnosti zmluvy a jej obsahu z hľadiska uvedenia všetkých obligatórnych náležitostí v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Okrem všeobecných náležitostí musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať náležitosti taxatívne vymedzené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré poskytuje spotrebiteľovi špecifickú ochranu. Zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 11 ods. 1 zakotvuje, že v prípade neuvedenia tam vymedzených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Medzi povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí podľa § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré však v predloženej úverovej zmluve absentujú. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať nároky, na ktoré nemá právo. V zmluve je uvedený len termín splatnosti splátok k 15. dňu v mesiaci. Jedná sa však o termín splatnosti splátky ako celku, zahŕňajúcej tak istinu ako aj úroky, výška týchto jednotlivých súčastí splátok však nie je zrejmá. Zmluva ďalej obsahuje len údaj o celkovom počte splátok (48) a výške mesačnej splátky (45,14 eur). Z toho ale potom nie je zrejmé, aká časť splátky je určená na splátku istiny, aká časť na splátku úroku, prípadne aká časť pripadá na splátku poplatkov. Tieto údaje neobsahujú ani všeobecné obchodné podmienky žalobcu, ktoré pripojil k zmluve, obsahujú len všeobecnú formuláciu, že splátka úveru zahŕňa dohodnuté úroky, príslušnú časť istiny, prípadné náklady veriteľa a náhradu poistného, ak je klient poistený. Primárnemu účelu spotrebiteľského práva, ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana, zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú súd vyhodnotil ako klasický úver a nie úver revolvingový, ďalej neobsahuje zákonom predpísanú náležitosť, a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Napriek tomu, že tento údaj možno z celého obsahu zmluvy a obchodných podmienok vyvodiť, zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 9 ods. 2 písm. f) výslovne takúto náležitosť vyžaduje. Súd je toho názoru, že konečnou splatnosťou úveru má zákonodarca na mysli dátum splatnosti, nie určenie spôsobu výpočtu konečnej splatnosti. Ak by tomu tak bolo, znelo by ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch nasledovne: zmluva musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru alebo spôsob ich určenia. Význam § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch spočíva vo vedomosti spotrebiteľa o hraničnom termíne, dokedy musí úver uhradiť, už pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a tak posúdiť, či je vôbec spôsobilý v takomto časovom horizonte úver splatiť. Absencia vyššie uvedených obligatórnych zmluvných náležitostí je sankcionovaná podľa § 11 ods. 1. písm. b) citovaného zákona nie neplatnosťou právneho úkonu, ale výslovne stanovenou zákonnou domnienkou, podľa ktorej sa takto poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
27. Posúdenie zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov pritom nie je ani v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora EÚ č. C-42/15 zo dňa 09.11.2016, ktorý vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - zákon, ktorý nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.
28. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.
29. V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.
30. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok.
31. Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, je rozsah a medze nepriameho účinku smerníc vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. V takomto prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.
32. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem. V súvislosti s týmto záverom súd poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/204/2017 - 70 zo dňa 18.12.2017.
33. Z vyššie uvedených dôvodov je súd toho názoru, že zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
34. Keďže súd vyhodnotil poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, má žalobca nárok len na vrátenie ním poskytnutých finančných prostriedkov žalovanému, teda len na vrátenie reálne poskytnutej istiny bez poplatkov, úrokov a sankcií. Žalovaný na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu vyčerpal sumu 1.450,00 eur a vrátil sumu 541,68 eur. Tieto skutočnosti vyplývajú z predloženého výpisu z úverového účtu. Žalovaný je teda ešte povinný vrátiť sumu 908,32 eur (1.450,00 eur - 541,68 eur). Súd preto vyhovel žalobe v časti o zaplatenie sumy 908,32 eur a žalovaného zaviazal na jej úhradu. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
35. K obrane žalovaného spočívajúcej v tom, že žalovaný nevedel, aká bude kúpna cena matracov, keďže mu bolo povedané, že ich cena bude 800,00 eur a až z listu žalobcu sa dozvedel, že má zaplatiť 1.500,00 eur, súd udáva, že dojednanie ceny za predmet kúpy je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel s obchodníkom. Keďže žalobca neodvodzuje svoj nárok voči žalovanému z tejto kúpnej zmluvy, ale zo zmluvy o úvere, je táto obrana žalovaného právne bezvýznamná, a to aj vzhľadom na to, že zo zmluvy o úvere, ktorú žalovaný vlastnoručne podpísal, jednoznačne vyplýva ako výška úveru tak aj samotná kúpna cena matracov.
36. Vychádzajúc zo žiadosti žalovaného na pojednávaní dňa 25.01.2018 o možnosť zaplatiť dlžnú sumu v splátkach súd aplikujúc § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) umožnil žalovanému zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach. Súd zohľadňujúc finančné a sociálne pomery žalovaného určil mesačnú splátku vo výške 25,00 eur, keď takúto výšku splátok považoval za primeranú výške dlžnej sumy a dobe jej splácania, pričom uloženie povinnosti zaplatenia dlžnej sumy v splátkach a ich výška s ohľadom na postavenie obchodnej spoločnosti žalobcu na finančnom trhu nijako neohrozí jeho ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne nezasiahne jeho majetkovú sféru. Splatnosť každej mesačnej splátky súd určil vždy do posledného dňa každého mesiaca počnúc od právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok.
37. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keďže súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 908,32 eur s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobca sa pritom podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.526,52 eur s príslušenstvom. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 59,50 %, hrubý úspech žalovaného v rozsahu 40,50 % a tým je daný prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu 19 % (59,50 % - 40,50 %), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Komárno.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.).