Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/34/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátskou Advokátskej kancelárie v Malinove, Slnečná 765/3, IČO: 42 174 902, proti žalovanej B. N., nar. XX.XX.XXXX, V. X. F. XXX, K. L.. B. T., F. F. X. V., K. XX, o zaplatenie 154,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 6C/42/2016 - 35 zo 14.07.2016

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví žalobu žalobcu zamietol s tým, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Predmetom konania je žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 113,43 eur, úroku z omeškania vo výške 1,34 eur, náhrady trov mediačného konania vo výške 40,16 eur a trov súdneho konania, pozostávajúceho zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 49,63 eur, a to titulom Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 705802653 uzavretej dňa 12.04.2013, ktorou žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 350,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť odplatu vo výške 184,97 eur, úrok z úveru vo výške 137,03 eur, t.j. spolu 672,- eur. Po splatnosti dlhu žalovaná uhradila sedem splátok v sume 468,- eur, pričom splatnosť dlhu nastala dňa 14.04.2014.

3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t.j. zákona č. 160/2015 Z.z. účinného od 01.07.2016 a podľa § 219 ods. 3 a § 177 ods. 2 vec prejdnal bez nariadenia pojednávania, keďže ide o pohľadávku vo výške 154,93 eur.

4. Vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, ktoré následne aj vyhodnotil a vec právne posúdil v zmysle ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 53 ods. 1 prvej vety, ods. 5 OZ, § 54 ods. 1 až 3 OZ, § 1 ods. 2, § 9, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom do 09.06.2013, t.j. ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“).

5. Dospel k záveru, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Dohoda o plnení v splátkach zo dňa 12.04.2013 uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou a neriadi sa režimom Obchodného zákonníka. Ďalej zistil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.04.2013 je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením. V zmluve nie je uvedená mesačná splátka, ktorá je uvedená až v Dohode o plnení v splátkach vo výške 56,- eur, t.j. absentuje výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkov s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

6. Súd prvej inštancie považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 5 a s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch je takýto úver bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko žalovaná čerpala istinu úveru vo výške 350,- eur a žalobcovi uhradila sumu 692,- eur, súd žalobu s poukazom na nedodržanie ustanovení § 9 ods. 2 písm. k) a § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1, 2 CSP.

8. Proti rozsudku v zákonnej lehote (včas) podal odvolanie žalobca, pričom uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, t.j., že súd prvej inštancie rozsudok nedostatočne odôvodnil, čím odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom; dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Nesúhlasil s konštatovaním súdu o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a poukazoval na to, že žalovaná sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazala k úhrade jednej splátky vo výške 672,- eur, s termínom splatnosti dňa 13.04.2014 a následne ten istý deň požiadala o možnosť využitia splátkového kalendára a uzavrela dohodu o plnení v splátkach, v dôsledku čoho sa zaviazala uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 56,- eur, vždy k 13. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 13.05.2013 do 13.04.2014. Navrhoval, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukazovala na správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj skutočnosť, že vo veci bolo potrebné s poukazom na Smernicu č. 93/13/EHS čl. 3 ods. 1 určiť neplatnosť zmluvy ako celku so zreteľom na to, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 350,- eur, ktorý splatila najmenej vo výške 672,- eur v 12 mesačných splátkach vo výške 56,- eur, počnúc od. 13.05.2013, pričom úver je bezúročný a bez poplatkov. Zároveň poukazovala na to, že odmietla rozhodcovské konanie pre riešenie sporu (viď jej podanie na č.l. 55 spisu zo dňa 26.03.2015).

11. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uvádzal, že žalovaná hrubo porušila povinnosti, ktoré jej vyplývali zo zmluvy o úvere a v dôsledku tohto vzrástol jej dlh na zmluvne dohodnuté poplatky, pokuty, o úroky z omeškania, trovy rozhodcovského konania, poplatky za zasielanie upomienok a o trovy právneho zastúpenia oprávneného počas exekúcie. Nedoplatok vo výške 350,- eur uplatnený podanou žalobou ale pozostáva z trov právneho zastúpenia, z úrokov z omeškania a z trov právneho zastúpenia oprávneného počas exekúcie s tým, že žalovanej nie je možné ani priznať postavenie spotrebiteľa, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že predmetnú zmluvu o úvere uzatvorila za účelom výkonu jej povolania, čo súd nezohľadnil vo veci. Preto navrhoval, aby súd na námietky žalovanej neprihliadal.

12. Žalovaná spochybňovala, že finančné prostriedky jej boli poskytnuté na výkon povolania, keďže mala v čase uzatvorenia zmluvy 74 rokov, nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť a sumu vo výške 350,- eur použila pre svoju osobnú potrebu v pozícii spotrebiteľa.

13. Žalobca k hore uvedenému vyjadreniu už nepodal vyjadrenie.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné a to bez nariadenia pojednávania v rozsahu uvedenom v § 379 a § 380 CSP, pričom rozsudok preskúmal spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

15. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, keďže dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z.

16. Odvolací súd ako prvé konštatuje, že štruktúra odôvodnenia rozsudku nezodpovedá ust. § 220 ods. 2 CSP, čo je naplnením odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP, keďže ide o inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.12.2015 zverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR 1/2016). Keďže odvolací súd ako prvé zistil naplnenie tohto odvolacieho dôvodu, následne už konkrétne nepreskúmaval naplnenie ďalších uplatnených odvolacích dôvodov odvolateľom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

17. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

18. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

19. Odvolací súd konštatuje, že nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku spočíva v konkrétne uplatňovaných dôvodoch podanej žaloby týkajúcich sa zaplatenia titulom úroku z úveru vo výške 113,43 eur, úroku z omeškania vo výške 1,34 eur, trov mediačného konania vo výške 40,16 eur, ako náhrady trov tohto súdneho konania vo výške 66,13 eur. Nakoľko žalobou žalobca žiadal o zaplatenie sumy vo výške 154,93 eur s prísl., nie ako sa uvádza v záhlaví vo výške 350,- eur s príslušenstvom, je potrebné, aby súd opravil záhlavie napadnutého rozsudku v zmysle § 224 CSP.

20. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku len odkazoval na ust. § 53 os. 5 a § 9 ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a žalobu zamietol, pričom konštatoval, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov a žalovaná žalobcovi uhradila z poskytnutého úveru vo výške 350,- eur celkovú sumu 692,- eur, aj keď celková čiastka splatná spotrebiteľom mala predstavovať len sumu 672,- eur, bez zreteľa na konkrétne namietané skutočnosti odvolateľom, že žalovaná nebola spotrebiteľka a že zmluva o spotrebiteľskom úvere nadväzovala na dohodu o plnení v splátkach, ako aj skutočnosť, že suma vo výške 40,16 eur bola uplatnená nie titulom úrokov z úveru a úrokov z omeškania, ale trov mediačného konania v znení všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, v ktorých sa žalovaná zaviazala uhradiť aj tieto náklady.

21. Keďže súd prvej inštancie v tomto smere svoje rozhodnutie neodôvodnil, je odôvodnenie napadnutého rozsudku v smere napádaných skutočností odvolateľov v podanom odvolaní nepreskúmateľné a preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1, 2 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. V zmysle § 391 ods. 3 bude povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodnutie odôvodniť v zmysle konkrétne namietaných a uplatnených skutočností a v ďalšom konaní eliminovať vytknuté nedostatky a vyporiadať sa so všetkými podstatnými námietkami žalobcu a o nároku žalobcu rozhodnúť rozsudkom majúcim všetky náležitosti v zmysle ust. § 220 ods. 2 a to tak, aby rozsudok súdu bol jasný, zrozumiteľný, dostatočne odôvodnený a presvedčivý, vychádzajúci z vyhodnotenia zisteného

skutkového stavu a jeho podriadenia pod správne právne závery, vychádzajúc predovšetkým z právneho dôvodu podanej žaloby (viď uznesenie NS SR 3Obdo/31/2009 Z.z.) a konkrétne uplatnených nárokov.

23. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .