Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Co-24-2017.pdf
PDF · 83.86 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/24/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovaným 1. V. Q., nar. XX.XX.XXXX, S. XXX, XXX XX S., 2. B. Q., nar. X.X.XXXX, bytom S. XXX, XXX XX S., o zaplatenie 18 088,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5C/38/2014-153 z dňa 27.10.2016 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania.
II. Žalovaným sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom pre uznanie Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: „I. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 9 883,85 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 16.3.2013 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a. III. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 9 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.“
2. V odôvodnení uviedol, že pôvodný veriteľ uzavrel dňa 11.2.2009 so žalovanými písomnú zmluvu označenú ako Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru žalovaným vo výške 11 400 eur. Z písomného vyhotovenia zmluvy vyplýva, že sa žalovaní zaviazali splatiť úver v 119 mesačných splátkach po 184,49 eur počnúc dňom 20.3.2009 a s konečnou splatnosťou dňa 20.1.2019, dohodnutá RPMN bola 16,69 %, priemerná RPMN 12,81 %, ročná úroková sadzba 14,6 %, spracovateľský poplatok bol vo výške 189,17 eur a poplatok za správu úveru bol vo výške 1,99 eur. V zmluve nie je uvedený rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky, ani adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Žalovaní do podania žaloby uhradili pôvodnému veriteľovi sumu 1 326,98 eur. Žalovaná suma podľa tvrdenia žalobcu pozostáva z istiny nesplateného úveru vo výške 14 948,69 eur, zo zmluvných úrokov vo výške 3 085,86 eur a z poplatkov za správu úveru vo výške 53,82 eur.
3. Pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 22.2.2013 a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru doručil žalovaným dňa 5.3.2013, v ktorom vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 10 dní od doručenia oznámenia. Nespornou skutočnosťou bolo, že pôvodný veriteľ dňa 28.3.2013 zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil na žalobcu pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy vo výške 19 261,55 eur. Oznámenie o postúpení pohľadávky na žalobcu zo dňa 5.4.2013 doručil
pôvodný veriteľ žalovaným dňa 23.4.2013. Žalobca v konaní uplatňoval pohľadávku vo výške 18 088,37 eur. Neuhradená časť úveru vo výške 14 948,69 eur pozostáva z nesplatenej istiny úveru, z riadnych úrokov vyčíslených za obdobie od uzavretia úverovej zmluvy, t. j. od 11.2.2009 do 30.9.2011, ktoré neboli k 30.9.2011 uhradené a z poplatkov vyčíslených za obdobie od uzavretia úverovej zmluvy, t.j. od 11.2.2009 do 30.9.2011, ktoré neboli uhradené. Podľa tvrdenia žalobcu nesplatené riadne úroky vo výške 3 085,86 eur predstavujú riadne úroky za obdobie od 1.10.2011 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a nesplatené poplatky vo výške 53,82 eur predstavujú poplatky za správu úveru za obdobie od 1.10.2011 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.
4. Zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch - adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a písm. i/ - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
5. Aj keď zmluva o úvere neobsahuje podstatné náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. d/ a písm. i/, ale na jej základe žalovaným bol poskytnutý spotrebiteľský úver a títo ho čerpali, zmluva o spotrebiteľskom úvere je v zmysle § 4 ods. 3 ZoSÚ platná, avšak v zmysle § 4 ods. 3 posledná veta ZoSÚ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaní sú preto povinní zaplatiť žalobcovi iba sumu, ktorú im pôvodný veriteľ vyplatil. Z predložených listinných dôkazov (zmluvy o úvere a prehľadu splátok a úhrad), ako aj z vyjadrení žalobcu vyplýva, že pôvodný veriteľ schválil žalovaným úver vo výške 11 400,-- eur, ale ešte pred vyplatením úveru bol stiahnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 189,17 eur, teda pôvodný veriteľ poskytol a aj vyplatil žalovaným úver vo výške 11 210,83 eur. Žalovaní uhradili do podania žaloby sumu vo výške 1 326,98 eur. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia žalobca má nárok len na rozdiel medzi vyplatenou sumou úveru a uhradenou sumou, teda na sumu 9 883,85 eur (11 210,83 - 1 326,98), na úhradu ktorej súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne a zvyšok žalobcom uplatneného nároku ako nedôvodný zamietol.
6. Súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania v sadzbe 8,75 % ročne - úroková sadzba ECB 0,75 % v čase omeškania + 8,0 % ročne podľa vyhlášky č. 87/1995) z priznanej sumy 9 883,85 eur od 16.3.2013 do zaplatenia. Pôvodný veriteľ doručil oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru žalovaným dňa 5.3.2013 a v ňom ich vyzval na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 10 dní od doručenia, t.j. do 15.3.2013 a dňom 16.3.2013 sa dostali žalovaní do omeškania s platením dlžnej sumy. Súd teda priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z priznanej sumy a v prevyšujúcej časti úrok z omeškania zamietol, t.j. zo sumy prevyšujúcej priznanú sumu.
7. Poplatok za správu úveru vo výške 1,99 eur mesačne súd žalobcovi nepriznal z toho dôvodu, že ide o neprijateľnú podmienku zmluvy, keďže spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľom, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa, je v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi. Súd dodáva, že z uvedených dôvodov je neprijateľnou podmienkou zmluvy aj spracovateľský poplatok uvedený v zmluve vo výške 189,17 eur, ide vlastne o administratívny poplatok v prospech pôvodného veriteľa, pričom spotrebiteľovi nebolo poskytnuté protiplnenie a tento poplatok mal pôvodný veriteľ zahrnúť do úroku z úveru a nie požadovať osobitne zaplatenie poplatku za vypracovanie zmluvy od spotrebiteľa.
8. O trovách konania žalobcu a žalovaných súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.
9. Proti rozsudku, a to proti zamietavému výroku a výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaných zaviaže zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu 8204,52 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5064,84 Eur od 1.03.2013 do zaplatenia a prizná mu voči nim právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uviedol, že Súdny dvor EÚ v prejudiciálnom konaní C-42/15 rozsudkom zo dňa 09.11.2016 rozhodol aj o práve členského štátu vnútroštátnou úpravou rozširovať obligatórne náležitosti úverovej zmluvy nad rámec Smernice 2008/48 ako aj jeho právo zákonom sankcionovať absenciu niektorej z náležitostí úverovej zmluvy tak, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Súdny dvor vylúčil oprávnenosť sankcie straty nároku na úroky a poplatky v prípade, že úverová zmluva neobsahuje adresu predávajúceho, kde spotrebiteľ môže požiadať reklamáciu a rozdelenie úverovej splátky na časť istiny, časť úrokov a časť poplatkov, podľa vnútroštátneho práva, keďže nejde o obligatórnu náležitosť zmluvy v zmysle Smernice a ani o takú náležitosť, ktorá by bola
spôsobilá spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Slovenské súdy sú viazané právnym názorom Súdneho dvora EÚ.
10. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
11. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
12. Je nepochybné, že zmluva o úvere zo dňa 11.02.2009 uzatvorená medzi žalobcom a žalovanými je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaní sú spotrebiteľmi, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
13. Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v § 4 ods. 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných (§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať.
14. Zákonodarca v ustanovení § 4 ods. 3 ZoSÚ jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených v § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ a odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy.
15. V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom z ust. § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ vyplýva, že pri stanovení výšky mesačnej splátky, má dodávateľ v úverovej zmluve presne stanoviť mesačnú výšku splátky istiny, úrokov a poplatkov (oddelene), pričom za naplnenie tejto náležitosti nie je možné považovať uvedenie mesačnej splátky bez špecifikácie istiny, úrokov a iných poplatkov.
16. Záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru bol preto správny.
17. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o absencii náležitosti zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. d) ZoSÚ, nakoľko adresa dodávateľa je v zmluve uvedená. Pokiaľ je adresa na uplatnenie reklamácie alebo sťažnosti totožná s adresou sídla dodávateľa, nie je potrebné uvádzať ju v zmluve duplicitne. Uvedená skutočnosť však nebola spôsobilá privodiť iné rozhodnutie odvolacieho súdu, nakoľko v zmysle § 4 ods. 3 ZoSÚ je úver bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve absentuje čo i len jedna náležitosť vymedzená v tomto ustanovení, čo je v predmetnom prípade výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i)).
18. Pokiaľ ide o rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/2015, na ktoré žalobca v odvolaní poukazuje, k tomuto je potrebné uviesť, že predmetné rozhodnutie sa týka výkladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Smernica 2008/48/ES bola do právneho poriadku SR transponovaná zákonom č. 129/2010 Z.z. (podľa čl. 27 smernice 2008/48/ES členské štáty prijmú a uverejnia do 12. mája 2010 opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne o tom informujú Komisiu). Zákon č. 258/2001 Z.z. vzťahujúci sa na predmetnú úverovú zmluvu uzavretú dňa 11.02.2009 však vychádza zo smernice Rady 87/102/EHS, ktorá bola zrušená smernicou 2008/48/ES s účinnosťou k 12.05.2010.
19. Správnemu výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
20. Za daného stavu odvolací súd rozsudok v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, preto im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. Žalovaným však zo spisu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú, odvolací súd preto rozhodol tak, že žalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).