Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Er/298/2007

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: O.. E. H., nar.: XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX T., o vymoženie 500,- SK (16,60 EUR) s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd exekučné konanie z a s t a v u j e .

II. Povinnému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Karasovi trovy exekúcie vo výške 45,52 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Oprávnený podal dňa 07.11.2007 u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. I. zo dňa XX.XX.XXXX. Súdny exekútor požiadal na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu tunajší súd udelil dňa 03.12.2007.

2. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012, došlo dňa 31.12.2012 k zrušeniu niektorých rozpočtových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva vrátane Krajského riaditeľstva Policajného zboru SR v Prešove, čím v súlade s ust. § 21ods. 13 posledná veta zák. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prešli jeho práva a povinnosti dňom zrušenia na jeho zriaďovateľa - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

3. Súdny exekútor podaním zo dňa 12.03.2015 navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu, že vykonaným šetrením jednak zistil nemajetnosť povinného a zároveň sa domnieva, že exekučný titul pravdepodobne stratil svoju účinnosť uplynutím prekluzívnej lehoty. Zároveň si vyčíslil trovy exekučného konania. Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.08.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie. Rozhodnutie o uložení sankcie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.05.2006 a vykonateľnosť dňa 02.06.2006. Z uvedeného vyplýva, že k uplynutiu prekluzívnej lehoty došlo dňa 02.06.2009 v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch.

Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 01.09.2008. Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli vydané do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia o uložení sankcie vydané do účinnosti novely č. 298/2008 Z.z., použiť ustanovenia dovtedy platného § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie. Pri výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie znamená možnosť predvídať právne následky v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plné rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t. j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti a nie do minulosti (spätne) a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom vznikli. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom prípade je potrené aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemožno sa riadiť novším právnym predpisom, platným v čase aktuálneho rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia. Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba použiť aj na prípady správneho trestania. Zásada zákazu retroaktivity je v správnom trestaní všeobecne platná, aj keď ju zákon výslovne neobsahuje v konkrétnom zákonnom ustanovení. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka, ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 zák. o priestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy preto musí podľa nej aj skončiť. Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil. V zmysle ust. § 200 ods. 5 zák. č. 233/1995 Z. z.. ak súd rozhoduje o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že

oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. O trovách konania teda súd rozhodol v súlade s § 200 ods. 2 v spojení s § 197 ods. 1 zák. č. 233/1995Z.z. a §§ 14, 15 a 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.04.2008 tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,52 EUR a zaviazal povinného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a), b) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhl. č. 288/1995 Z.z.“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa ust. § 15 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Súdny exekútor si uplatnil odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky vo výške 6,64 EUR za čas vynaložený na vykonanie úkonov prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie a jeho prekontrolovanie, zaevidovanie návrhu do protokolu, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, vyhotovenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním zrážkami zo mzdy 2x, vyhotovenie späťvzatia príkazu, vyhotovenie žiadosti na súčinnosť 2x, vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie. Odmenu za čas strávený vykonávaním prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie a jeho prekontrolovanie, zaevidovanie návrhu do protokolu z dôvodu duplicity nepriznal, nakoľko v ust. § 15 Vyhlášky sú taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Úkony exekučnej činnosti vymenované v tomto ustanovení vyňal normotvorca z časového spôsobu odmeňovania úkonov. Z toho vyplýva, že je vylúčená kumulácia odmeny za úkony uvedené v § 15 ods. 1 Vyhlášky paušálnou sumou podľa § 14 ods. 3 Vyhlášky (znenie účinné do 30.4.2008) a odmenou podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky. Tieto úkony exekučnej činnosti sú odmeňované paušálnou sumou, a preto je neprípustné tento úkon exekučnej činnosti odmeňovať aj podľa časového hľadiska tým spôsobom, že sa tieto úkony inak označia. Súd ďalej exekútorovi nepriznal náhradu za vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, vyhotovenie príkazu 2x, vyhotovenie späťvzatia a vyhotovenie žiadosti o súčinnosť 2x, nakoľko náhradu za tieto úkony priznal exekútorovi v zmysle § 15 Vyhlášky, čím by rovnako dochádzalo k duplicite. Rovnako súd nepriznal exekútorovi odmenu za čas strávený vykonávaním úkonu vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko ide o jednoduchý administratívny úkon, ktorý nesmeruje priamo k vymoženiu pohľadávky oprávneného, teda nejde o čas účelne vynaložený na exekúciu. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. b) a §15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. vo výške 26,56 EUR za úkony získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia, doručenie príkazu, doručenie exekučného príkazu, každé zisťovanie bydliska povinného a každé ďalšie zisťovanie majetkových pomerov povinného 3x. Súd ďalej súdnemu exekútorovi priznal odmenu v zmysle § 34, § 35 ods. 1 Exekučného poriadku a § 21 Vyhlášky vo výške 9,96 Eur, nakoľko z exekútorského spisu vyplýva, že exekútor vykonal úkony vedúce k priznaniu mu tejto odmeny. Súd pri priznaní hotových výdavkov titulom poštovného vychádzal z predloženého exekútorského spisu a v ňom založených doručeniek. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu poštovného v sume 9,00 EUR (poštovné za zaslanie zásielok do vlastných rúk 5x, poštovné za zaslanie zásielok bez návratky 4x) v súlade s predloženým spisovým materiálom, podľa počtu doručeniek, resp. vrátených nedoručených zásielok. Spolu priznané trovy exekúcie súdneho exekútora predstavujú teda sumu 45,52 EUR.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.

Proti výroku II. tohto uznesenia nemožno podať odvolanie.

Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.