Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cpr/3/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci žalobcu Mesto Banská Bystrica, so sídlom Banská Bystrica, Československej armády 26, IČO: 00 313 271, proti žalovanej S. E., J.. XX. XX. XXXX, G. G. G., Y. XX, v konaní zastúpenej JUDr. Kornéliou Múkerovou, advokátkou, advokátska kancelária Banská Bystrica, ČSA 25, o zaplatenie 540,-- Eur z titulu náhrady škody, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 240,-- Eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 26. 11. 2015 až do zaplatenia, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žalovaná má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 11,11 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca podanou žalobou doručenou súdu dňa 14. 03. 2016 sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 540,-- Eur z titulu náhrady škody.

2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že na základe Pracovnej zmluvy č. K.-X. L. O. XX. XX. XXXX vznikol medzi stranami sporu pracovný pomer. Dňa XX. XX. XXXX bola medzi stranami sporu uzatvorená Dohoda o hmotnej zodpovednosti pod č. K.-X.. Tieto skutočnosti mal súd za preukázané z predloženej pracovnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX a z Dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa XX. XX. XXXX.

3. Žalobca ďalej vo svojej žalobe uvádzal, že v roku 2001 boli zverené žalovanej ako príslušníčke Mestskej polície v Banskej Bystrici ceniny, a to pokutové bloky, ktorých prevzatie je evidované v knihe pokutových blokov. V novembri roku 2012 zostala žalovaná práceneschopná, pričom po ukončení práceneschopnosti nastúpila na materskú a následne na rodičovskú dovolenku. Dňa 01. 03. 2013 vstúpila na útvare Mestskej polície Banská Bystrica do platnosti Smernica Mestskej polície Banská Bystrica o fyzickom prevzatí pokutových blokov a finančných prostriedkov za pokuty uložené v blokovom konaní príslušníkmi mestskej polície č. MSP OS - 1/2013. Táto smernica ukladala príslušníkom Mestskej polície Banská Bystrica povinnosť vykonať inventúru vydaných a nezaúčtovaných pokutových blokov minimálne 4-krát do roka. Žalobca s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaná vykonala poslednú fyzickú inventúru dňa 15. 02. 2012, vyzval žalovanú listom zo dňa 22. 08. 2014 na vykonanie fyzickej inventúry v lehote do 30. 09. 2014.

4. Tieto tvrdené skutočnosti mal súd za preukázané z predloženej Smernice Mestskej polície č. MSP OS - 1/2013 a výzvou zo dňa 22. 08. 2014. Žalovaná v uvedenej lehote fyzickú inventúru nevykonala.

5. Žalobca z dôvodu podozrenia zo spáchania prečinu sprenevery zo strany žalovanej podal dňa XX. XX. XXXX podnet na prešetrenie danej veci, avšak toto trestné oznámenie žalobcu bolo odmietnuté s odkazom na podanie občianskoprávnej žaloby, pretože v danom prípade sa nejednalo o vec trestného charakteru. Uvedený záver vyplýva z uznesenia pod č. Č.: Q.-XXXX/OV-G.-XXXX zo dňa 25. 11. 2014. Žalovaná v rámci dokazovania v tomto konaní uviedla, že nevyúčtované ceniny sa nachádzajú v jej osobnej skrinke umiestnenej na útvare Mestskej polície v Banskej Bystrici, čo bolo aj podnetom k jej otvoreniu dňa 01. 12. 2014 za osobnej účasti žalovanej, jej právneho zástupcu a poverených zamestnancov žalobcu. Uvedené ceniny sa však v skrinke žalovanej nenachádzali. Z uvedeného dôvodu žalobca listom zo dňa 22. 12. 2014, ktorý bol žalovanej doručený dňa 14. 01. 2015, vyzval žalovanú na vrátenie zostatku prevzatých pokutových blokov s poskytnutím lehoty na jej plnenie. Vzhľadom k tomu, že žalovaná v lehote určenej v tejto výzve na 7 dní, t. j. do 21. 01. 2015 zostatok prevzatých blokov žalobcovi nevrátila, vypracoval žalobca dňa 26. 01. 2015 protokol o škode pod č. X. X/XXXX a následne v rámci zasadnutia škodovej komisie v období od 26. 01. 2015 do 24. 09. 2015 predmetnú vec prerokoval. Výsledkom zasadania škodovej komisie bolo zistenie, že za vzniknutú škodu vo výške 540,-- Eur zodpovedá žalovaná, čo jej bolo aj listom zo dňa 21. 10. 2015 doručeným dňa 26. 10. 2015 oznámené, kedy bola žalovaná opätovne vyzvaná na jej úhradu v lehote 30 dní od doručenia výzvy, t. j. do 25. 11. 2015. V uvedenej lehote však žalovaná škodu žalobcovi neuhradila.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie a to knihou pokutových blokov žalovanej za rok 2011 na strane č. 37, z ktorej zistil, že zostatok v roku 2011, ktorý zostal nevyúčtovaný, predstavoval sumu 940,-- Eur.

7. Z knihy pokutových bokov žalovanej na strane č. 35 za rok 2012 súd zistil, že zostatok nevyúčtovaných bokov resp. finančnej hotovosti za tento rok predstavuje sumu 540,-- Eur.

8. Z uznesenia Obvodného oddelenia PZ Banská Bystrica - východ zo dňa 25. 11. 2014 pod č. ČVS: Q.-XXXX/OV-G.-XXXX v časti odôvodnenia vyplýva, že žalovaná uvádzala, že sumu 540,-- Eur, ktorá tvorí súčet hotovosti a zostatku pokutových blokov, má uzatvorené vo svojej osobnej skrinke na útvare Mestskej polície v Banskej Bystrici.

9. Súd mal tvrdenia ohľadne prerokovania výšky škody a jej zodpovednosti za preukázané protokolom o škode X. X/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX a tak isto výpisom zo zápisnice č. X/XXXX zo zasadnutia likvidačnej a škodovej komisie Banská Bystrica. Súd mal ďalej v konaní za preukázané oznámením rozhodnutia o náhrade škody a výzvou na zaplatenie škody zo dňa 21. 10. 2015 spolu s dokladom o doručení takéhoto oznámenia.

10. Súd vo veci ďalej vykonal dokazovanie úradným záznamom z otvorenia osobnej skrinky žalovanej zo dňa 01. 12. 2014, z ktorej vyplynulo, že v predmetnej osobnej skrinke podľa vyjadrenia žalovanej sa majú nachádzať blokové pokuty nezaplatené na mieste a hotovosť v rozsahu 120,-- Eur až 140,-- Eur, pričom s odstupom času presnú sumu uviesť nevedela. Po otvorení tejto osobnej skrinky sa však tieto pokutové bloky resp. hotovosť v tejto osobnej skrinke nenachádzali.

11. Žalobca teda uvádzal, že žalovaná ako príslušníčka Mestskej polície Banská Bystrica prevzala od žalobcu dňa 10. 02. 2011 pokutové bloky zväzku č. M. v hodnote 250,-- Eur a tieto dňa 24. 02. 2011 čiastočne vyúčtovala odovzdaním hotovosti v sume 210,-- Eur s tým, že 40,-- Eur zostalo žalovanej k dispozícii ako nevyúčtovaná hotovosť pre účely vydaja drobných peňazí pre páchateľov priestupkov v prípade ich zaplatenia. Dňa 24. 02. 2011 žalovaná prevzala od žalobcu pokutové bloky zväzku č. XXXXXXX v hodnote 250,-- Eur, následne dňa 29. 03. 2011 prevzala pokutové bloky zväzku č. M. v hodnote 150,-- Eur a dňa 05. 08. 2011 pokutové bloky zväzku č. M. v hodnote 500,-- Eur. Žalovaná k 31. 12. 2011 prevzaté pokutové bloky v hodnote celkom 900,-- Eur a finančnú hotovosť 40,-- Eur nevyúčtovala a v zmysle zápisu z evidencie žalobcu dňa 13. 02. 2012 pokutové bloky v hodnote 900,-- Eur a finančnú hotovosť vo výške 400,-- Eur boli prenesené do roku 2012 ako zostatok z roku 2011 v hodnote 940,-- Eur. Dňa 15. 02. 2012 žalovaná vyúčtovala pokutové bloky v hodnote 400,-- Eur a predmetnú sumu odovzdala žalobcovi. K 15. 02. 2012 tak zostali na strane žalovanej nevyúčtované pokutové bloky v hodnote 500,-- Eur a finančná hotovosť vo výške 40,-- Eur. Tieto skutočnosti mal súd opätovne za preukázané výpisom z knihy pokutových blokov žalovanej za roky 2011 a 2012, ktoré žalovaná potvrdila svojim podpisom.

12. Žalobca ďalej uviedol, že príslušníci Mestskej polície v Banskej Bystrici vystavili a následne odovzdali páchateľom priestupkov v blokovom konaní bloky na pokutu nezaplatené na mieste a to zo dňa 24. 04. 2012 evid. č. M. XXXXXX v sume 20,-- Eur, dňa 14. 08. 2012 evid. č. M. XXXXXX na sumu 10,-- Eur, dňa 27. 08. 2012 evid. č. M. XXXXXXX na sumu 10,-- Eur, dňa 30. 08. 2012 evid. č. M. XXXXXX na sumu 20,-- Eur, dňa 03. 09. 2012 evid. č. M. XXXXXX na sumu 20,-- Eur, dňa 04. 09. 2012 evid. č. M. XXXXXXX na sumu 60,-- Eur, dňa 10. 09. 2012 evid. č. M. XXXXXX na sumu 20,-- Eur, dňa 25. 09. 2012 evid. č. M. XXXXXX na sumu 20,-- Eur a dňa 01. 10. 2012 evid. č. M. XXXXXX na sumu 20,-- Eur. Páchatelia priestupkov teda v blokovom konaní na základe vyššie označených pokutových blokov za uložené blokové pokuty v súhrnnej výške 200,-- Eur uhradili tieto pokuty priamo na útvare Mestskej polície Banská Bystrica s tým, že predmetné finančné prostriedky osobne prevzala žalovaná v rozhodnom čase vo funkcii vedúcej operačného strediska Mestskej polície Banská Bystrica, pričom prevzatie predmetnej finančnej hotovosti žalovaná potvrdila na každom jednotlivom prípade a to svojím podpisom s uvedením dátumu prevzatia a platby na zadnej strane vyššie označených pokutových blokov nezaplatených na mieste. Teda žalovaná prevzala finančnú hotovosť vo výške 200,-- Eur, túto však žalobcovi nevyúčtovala a neodovzdala.

13. Žalobca teda tvrdil, že žalovaná v rozpore s obsahom dohody o hmotnej zodpovednosti, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu dňa XX. XX. XXXX nevyúčtovala prevzaté pokutové bloky v hodnote 540,-- Eur, t. j. nevyúčtovala a neodovzdala žalobcovi vybratú finančnú hotovosť vo výške 240,-- Eur a nevyúčtovala resp. neodovzdala žalobcovi nespotrebované pokutové bloky v hodnote 300,-- Eur.

14. skutočnosť o tom, že žalovaná prevzala finančnú hotovosť vo výške 200,-- Eur mal súd za preukázanú predložením blokov na pokutu nezaplatenú na mieste tak, ako v každom jednotlivom prípade to tvrdil žalobca, predložením jednotlivých blokov na pokutu nezaplatených na mieste tak, ako to vyplýva aj z vyúčtovania uskutočneného za obdobie od 16. 02. 2012 do 30. 10. 2012 tak, ako ho predložil žalobca v konaní.

15. Žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že u žalobcu pracovala do novembra roku 2012, kedy počas výkonu služby bola odvezená záchrankou do nemocnice a následne bola práceneschopná. Uviedla ďalej, že následne otehotnela a vzhľadom na rizikové tehotenstvo bola stále práceneschopná, neskôr bola na materskej dovolenke a následne na rodičovskej dovolenke. Uviedla, že v priebehu času dostala výzvu, aby sa dostavila oddelenie mestskej polície za účelom vyúčtovania finančnej hotovosti, na ktorú ona reagovala tak, že jej nie je známy predpis, podľa ktorého by mala počas materskej dovolenky riešiť pracovnoprávne vzťahy. Uviedla, že neskôr sa podľa dohody dostavila na mestskú políciu dňa 01. 12. 2014, kedy za prítomnosti zamestnancov žalobcu p. S. M. K.. O. došlo k otvoreniu jej skrinky, v ktorej okrem chýbajúcich pokutových blokov a finančnej hotovosti chýbali aj nejaké výstrojné súčiastky. Uviedla, že potvrdzuje tú skutočnosť, že finančná hotovosť v rozsahu 120,-- Eur alebo 140,-- Eur by sa v skrinke mala nachádzať, túto skutočnosť nezamlčala, avšak presnú sumu si nepamätala. Uviedla, že tieto finančné prostriedky mala k dispozícii tým spôsobom, že ich držba vyplynula z toho, že pokiaľ občan, ktorý spáchal priestupok, nemal finančné prostriedky pri sebe a bola mu uložená takáto pokuta, mal možnosť túto pokutu zaplatiť na oddelení mestskej polície, pričom sa stávalo, že takýto priestupok prešiel na oddelenie mestskej polície s tým, že mal doklad o tom, ktorý sa nazýval blok na pokutu nezaplatenú na mieste a uvedenú blokovú pokutu zaplatil, tieto finančné prostriedky ona prevzala a vydala mu zo svojich pokutových blokov potvrdenie o tom, že takýto blok alebo pokuta v blokovom konaní bola zaplatená na mieste. Na zadnú stranu tohto lístka sa podpísala a uviedla dátum. Uviedla ďalej, že s osobnou skrinkou bolo možné manipulovať rôznymi spôsobmi, pretože na zadnej strane bola plechová stena, ktorá bola len priskrutkovaná a do uvedenej skrinky sa dalo dostať aj týmto spôsobom, pričom aj uzamykací mechanizmus bol taký, že skrinka sa uzamykala len tým spôsobom, že jednoduchá západka zapadla do otvoru a takáto západka sa dala nadvihnúť napr. nožom a uzamykací mechanizmus by bol prekonaný. Uviedla, že do zamestnania nastúpila v decembri roku 2016 a následne jej bola daná výpoveď z dôvodu nadbytočnosti a týmto spôsobom bol ukončený pracovný pomer. Žalovaná ďalej uviedla, že skutočnosť o tom, že je potrebné zriadiť nápravu v tom zmysle, že mal existovať priestor na odkladanie osobných vecí, ale aj pokutových blokov a hotovosti tak, aby boli teda vytvorené vhodné podmienky na ich úschovu žalovaná uviedla, že takúto skutočnosť zamestnávateľovi neavizovala a na tento nedostatok nejakým spôsobom neupozornila, pretože podľa jej tvrdenia nemohla docieliť nejakú nápravu týmto spôsobom. Žalovaná ďalej namietala premlčanie nároku žalobcu v tom zmysle, že pokiaľ aj k nejakej škode došlo, mohlo k nej dôjsť len v období pred nástupom na práceneschopnosť, t. j. pred

novembrom roku 2012 a pokiaľ žalovaný uplatnil svoj nárok na súde až 14. 03. 2016, je takýto jeho nárok premlčaný.

16. Zároveň žalovaná uviedla, že v zmysle zaužívanej praxe za ceniny možno považovať iba veci, ktoré boli obstarané za odplatu a ktoré majú určitú hodnotu, ktorá sa použitím spotrebováva, napr. poštové známky, kolky, diaľničné nálepky, telefónne karty, tankovacie karty alebo stravné lístky. Pokiaľ sa teda vychádza z uvedenej definície, nemožno považovať pokutové bloky za ceniny, pretože pokutové bloky, ktoré prevzala, nemajú žiadnu hodnotu a pokiaľ ich žalovaná v rámci výkonu svojej služby nepoužila a od tretej osoby nezískala ich výmenou príslušnú finančnú hotovosť, nie je možné ich považovať za ceninu.

17. Žalobca k uvedenej námietke uviedol, že nárok na náhradu škody, ktorej sa domáha v súvislosti s ustanovením § 182 ods.1 a § 189 ods.1 Zákonníka práce ako nároku na náhradu škody predstavuje schodok na zverených hodnotách, ktoré bola žalovaná povinná vyúčtovať a to s odkazom na dohodu o hmotnej zodpovednosti uzatvorenej dňa 07. 12. 2009. Na základe takejto dohody vyplýva, že zamestnanec preberá hmotnú zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách, pričom zverenými hodnotami na účely tejto dohody sa rozumejú pokutové bloky a finančná hotovosť. Žalobca ďalej uviedol, že v zmysle § 85 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch bloky na ukladanie pokút vydáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky a orgány oprávnené ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní odoberajú od daňového úradu. Tieto pokutové bloky v zmysle zákona o účtovníctve (zákon č. 431/2000 Z. z.) majú charakter prísne zúčtovateľných tlačív. Žalobca poukázal na to, že zamestnanec sa zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách zbaví celkom alebo čiastočne ak preukázal, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Schodkom sa potom rozumie rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt a údajmi účtovnej evidencie, o ktorý je skutočne stav nižší než účtovný stav. Vzhľadom k tomu, že žalovaná v konaní nepopierala prevzatie pokutových blokov v hodnote 540,-- Eur, je podľa tvrdenia žalobcu jeho žalobný návrh dôvodný.

18. Súd vo veci vypočul ako svedka N. S., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že pozná žalovanú ako svoju bývalú kolegyňu z mestskej polície, kedy on na mestskej polícii pracoval od roku 2008 až do roku 2016. Uviedol, že prvých päť rokov pracoval ako referent pre prevenciu a následne od roku 2014 až do ukončenia pracovného pomeru bol vedúci oddelenia vnútornej správy Mestskej polície v Banskej Bystrici. Uviedol, že deň pred 01. 12. 2014 ho oslovil F.. G., priamy nadriadený, náčelník mestskej polície s tým, aby so svojim podriadeným p. O.H. boli prítomní príchodu žalovanej, ktorá príde so svojím právnym zástupcom, tieto osoby vypočuli, otvorili skrinku žalovanej, pričom sa malo jednať o odovzdanie pokutových blokov a finančnej hotovosti. Uviedol, že tieto osoby sa dostavili o 14.00 hodine s tým, že podľa tvrdenia žalovanej v jej osobnej skrinke sa mala nachádzať finančná hotovosť a pokutové bloky. Následne došlo k otvoreniu tejto skrinky, ktorá bola oblepená lepiacou páskou, pričom svedok už nevedel uviesť, či on sám resp. kolega nožom túto pásku rozrezali a žalovaná vybrala svoj kľúč a skrinku otvorila. Uviedol, že pri týchto úkonoch stáli za ňou resp. vedľa nej tak, že žalovaná konštatovala, že uvedená finančná hotovosť a pokutové bloky sa tam nenachádzajú a chýbajú jej aj nejaké vystrojené súčiastky. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že spísal úradný záznam a tento odovzdal buď náčelníkovi mestskej polície resp. jeho zástupcovi.

19. Svedok ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že nevidel, že by skrinka bola nejakým spôsobom poškodená resp. otvorená a potvrdil tú skutočnosť, že právny zástupca žalovanej upozornil na to, že ľavý horný roh je odchýlený, avšak on vyjadril názor, že násilným spôsobom tá skrinka otvorená nebola. Uviedol, že následne na pokyn náčelníka mestskej polície opätovne túto skrinku lepiacou páskou zapečatil s tým, že kľúče od nej mu boli odovzdané a skrinka bola umiestnená do garáže č. 25.

20. Súd vo veci vypočul ako svedka F.. S. G., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že od 01. 01. 2013 pracuje vo funkcii náčelníka Mestskej polície v Banskej Bystrici. Uviedol, že pokiaľ nastúpil do tejto funkcie, došlo k organizačným zmenám a žalovaná bola v tom čase práceneschopná a následne bola na materskej dovolenke a neskôr na rodičovskej dovolenke. Na pracovisku sa teda nenachádzal až do 23. 12. 2016. Uviedol, že on ju vyzval, aby prišla zúčtovať pokutové bloky, ktoré mala k dispozícii a nadobudol pocit, že zo strany žalovanej takéto zúčtovanie vykonať nechce a z tohto dôvodu podal aj trestné oznámenie ohľadne spáchania trestného činu sprenevery. Uviedol, že si pamätá, že žalovaná uvádzala, že v skrinke by mala mať finančnú hotovosť okolo 140,-- Eur a zvyšok by mal byť v pokutových blokoch. Týmto spôsobom aj trestné konanie vo veci skončilo. Uviedol, že asi dva týždne potom poveril dvoch zamestnancov, aby boli prítomní otvárania skrinky, aby vykonali o tom záznam a pokiaľ uvedenú finančnú

hotovosť a pokutové bloky žalovaná odovzdá, aby túto skutočnosť zapísali a vec uzavreli. Uviedol však, že tieto pokutové bloky ani hotovosť sa v skrinke nenachádzala a postupoval teda tým spôsobom, že vec postúpi likvidačnej a škodovej komisii, keďže vznikla na majetku mesta škoda. Následne nariadil skrinku zapečatiť a premiestniť ju tam, kde sa nachádza aj v súčasnosti v archíve mestskej polície. Uviedol, že škoda, ktorá predstavuje sumu 540,-- Eur spočíva z nezúčtovanej hotovosti vo výške 240,-- Eur a nespotrebovaných blokov vo výške 300,-- Eur. Svedok vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že je úplne v dispozícii príslušného policajta, akým spôsobom bude ukladať a disponovať s finančnými prostriedkami a pokutovými blokmi, pretože má povinnosť a zodpovednosť za tieto finančné prostriedky a pokutové bloky, pričom táto otázka nie je nejakým špeciálnym predpisom upravená. Smernicou je upravené len to, že pokiaľ sú finančné prostriedky v hotovosti nad 100,-- Eur, tieto sa majú osobne odovzdať referentovi nasledujúci pracovný deň. Uviedol taktiež, že pokutové bloky dostáva mesto v podstate zadarmo, nie je za to žiadne finančné protiplnenie a pokiaľ tieto nie sú premenené za vybraté pokuty, tak je táto skutočnosť evidovaná ako škoda.

21. Podľa § 182 ods.1 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.

22. Podľa § 182 ods.2 a 3 Zákonníka práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

23. Podľa § 189 ods.1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.

24. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal v konaní za preukázané, že žalovaná bola u žalobcu v pracovnoprávnom vzťahu založenom pracovnou zmluvou zo dňa 07. 09. 2009. V konaní mal ďalej súd za preukázané, že v danom prípade sú splnené podmienky pre základ nároku na náhradu škody v zmysle § 182 ods.1 Zákonníka práce, teda osobitnej zodpovednosti zamestnanca za škodu, ktorá predstavuje schodok na zverených hodnotách, ktoré bola žalovaná povinná vyúčtovať. Súd mal teda za preukázané existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi stranami sporu, protiprávny úkon žalovanej, ktorá pri plnení pracovných úloh, resp. v priamej súvislosti s nimi v rozpore s pracovnoprávnymi predpismi žalobcu ako jej zamestnávateľa nevyúčtovala zverené hodnoty v zmysle platnej smernice. Súd mal ďalej za preukázané vznik škody a to schodku na zverených hodnotách. Súd taktiež mal za preukázané priamu príčinnú súvislosť medzi týmto protiprávnym úkonom žalovanej a škodou, kedy v dôsledku konania žalovanej pri porušení povinnosti vyplývajúcej z pracovnoprávneho vzťahu za použitia vnútorných predpisov žalobcu nevyúčtovala teda neodovzdala zverené hodnoty, kedy vznikol schodok na takýchto hodnotách, ktorý predstavuje škodu. Súd ďalej konštatuje, že zavinenie v danom prípade, keďže sa jedná o osobitnú zodpovednosť žalovanej ako zamestnanca, sa predpokladá. Súd mal ďalej za preukázané, že aj osobitný predpoklad zodpovednosti za škodu teda existencia písomnej dohody o hmotnej zodpovednosti je splnená, keďže takáto dohoda medzi stranami sporu bola spísaná dňa 07. 12. 2009.

25. Súd v danej súvislosti konštatuje, že žalobný nárok žalobcu nie je premlčaný, kedy začatie plynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby je možné viazať na márne uplynutie žalobcom poskytnutej lehoty 7 dní na vrátenie zostatku hodnôt, ktoré neboli vyúčtované žalovanej tak, ako sa tejto žalobca domáhal pokusom o zmier zo dňa 22. 12. 2014, kedy žalovaná mala dobrovoľne plniť do 21. 01.2015. Je možné teda konštatovať, že začatie plynutia premlčacej lehoty začalo dňom 22. 01. 2015. Táto skutočnosť vyplýva z toho, že žalovaná fyzickú inventúru na základe výzvy žalobcu do 30. 09. 2014 nevykonala, v rámci konania, v ktorom bol podaný podnet z dôvodu podozrenia zo spáchania prečinu sprenevery, bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 25. 11. 2014 o tom, že takéto podanie bolo odmietnuté, nakoľko žalovaná tvrdila, že uvedená finančná hotovosť a bloky na pokutu sa nachádzajú v jej osobnej skrinke na Mestskej polícii v Banskej Bystrici. Až dňa 01. 12. 2014, kedy došlo k otvoreniu uvedenej skrinky bolo zistené, že uvedená hotovosť a tak isto pokutové bloky sa v uvedenej osobnej skrinke žalovanej nenachádzajú. Táto skutočnosť sa stala potom predmetom zasadnutia škodovej komisie a vypracovania protokolu o škode zo dňa 26. 01. 2015, ktorý bol vypracovaný potom ako uplynula lehota, na základe ktorej bola žalovaná vyzvaná na dobrovoľné plnenie. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobný nárok

žalobcu nie je premlčaný a žalobca získal vedomosť o škode a kto za ňu zodpovedá až dňa 24. 09. 2015 tak, ako to vyplýva z výpisu zo zápisnice č. 4/2015, ktoré spracovala likvidačná škodová komisia Mesta Banská Bystrica.

26. Súd mal v konaní za preukázané, že žalovaná prevzala od žalobcu dňa 10. 02. 2011 pokutové bloky v hodnote 250,-- Eur a tieto dňa 24. 02. 2011 čiastočne vyúčtovala odovzdaním finančnej hotovosti vo výške 210,-- Eur s tým, že 40,-- Eur zostalo žalovanej k dispozícii ako nevyúčtovaná hotovosť. Zároveň mal súd za preukázané, že príslušníci Mestskej polície v Banskej Bystrici vystavili a následne odovzdali priestupcom v blokovom konaní bloky na pokutu nezaplatené na mieste, pričom títo priestupcovia uvedené pokuty zaplatili v priebehu roku 2012 tak, ako to vyplýva z vyúčtovania hotovosti a pokutových blokov nezaplatených na mieste v období od 16. 02. 2012 do 30. 10. 2012 tak, že žalovaná potvrdila svojím podpisom, že prevzala sumu 200,-- Eur, kedy bola vo funkcii vedúcej operačného strediska. Prevzatie tejto finančnej hotovosti žalovaná potvrdila na každom jednotlivom prípade svojím podpisom s uvedeným dátumom prevzatia platby na zadnej strane pokutového bloku nezaplateného na mieste. Z uvedeného potom vyplynulo, že žalovaná disponovala finančnou hotovosťou vo výške 200,-- Eur a 40,-- Eur z roku 2011, ktoré nevyúčtovala.

27. Vzhľadom k tomu, že žalovaná v konaní nepreukázala, že by schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jej zavinenia, súd považoval žalobný nárok v tejto časti aj z tohto dôvodu za dôvodný. Zároveň priznal žalobcovi nárok na príslušenstvo teda úrok z omeškania v zmysle § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, kedy sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, keď listom zo dňa 21. 10. 2015, ktorý jej bol doručený dňa 26. 10. 2015, bola vyzvaná na úhradu predmetného dlhu v lehote 30 dní od doručenia výzvy, t. j. do 25. 11. 2015. Teda od 26. 11. 2015 sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom súd výšku úroku z omeškania priznal v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

28. Súd v tejto časti potom žalobný návrh žalobcu považoval za dôvodný a vyhovel mu v celom rozsahu. Keďže v danom prípade boli splnené podmienky osobitnej zodpovednosti zamestnanca za škodu za zverenú hotovosť v zmysle § 182 ods.1 Zákonníka práce.

29. V ďalšej časti si žalobca uplatnil nárok vo výške 300,-- Eur za nespotrebované pokutové bloky.

30. Žalobca poukázal na to, že nárok na náhradu škody v rozsahu 300,-- Eur za nevrátené pokutové bloky, ktoré označil ako ceniny, sú prísne zúčtovateľné tlačivá a odoberá ich od príslušného daňového úradu tak, že tieto pokutové bloky vydáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 85 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

31. Keďže žalobca označil tieto pokutové bloky za ceninu, súd sa zaoberal tým, čo je možné za ceninu v právnom zmysle slova považovať. V tejto súvislosti súd konštatuje, že právny poriadok výslednú legálnu definíciu tohto pojmu nedáva a obsah výrazu ceniny je možné odvodiť len napríklad z Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky publikovaného pod č. S.-XX, kedy v § 12 uvádza, že ako ceniny sa účtujú najmä poštové známky, kolky, zakúpené stravné lístky do prevádzkarne verejného stravovania, telefónne karty a obdobné karty, ak majú hodnotu, z ktorej sa bude môcť čerpať po ich vydaní do užívania. Z uvedeného teda vyplýva, že za ceniny je možné považovať iba také veci, ktoré boli obstarané za odplatu a majú určitú hodnotu, ktorá sa použitím postupom času spotrebúva tak, ako je napríklad pri poštových známkach, kolkoch, diaľničných nálepkách či telefónnych alebo tankovacích kartách alebo aj stravných lístkoch. Na základe takejto definície potom pokutové bloky za ceniny súd nepovažoval, pretože tie bez ďalšieho nemajú žiadnu reálnu hodnotu až do tej doby, pokiaľ ich príslušný orgán v rámci svojej činnosti nepoužije a od tretej osoby nezíska ich výmenou príslušnú finančnú hotovosť. Teda nie je možné konštatovať, že by tieto pokutové bloky mali nejaké hodnotu, z ktorých sa čerpá až do ich spotrebovania. Súd ďalej vychádza z toho, že za ceniny možno považovať iba taký majetok, ktorý bol obstaraný za odplatu, pričom pokutové bloky, ktoré vydáva daňový úrad odberateľom na tom zákone určenom, sú vydávané bezodplatne a teda nemôžu mať charakter ceniny.

32. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že definícia škody vychádza z názoru, že pod pojmom škoda je potrebné rozumieť takú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorý reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Teda sa musí jednať o takú ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, ktorá

je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, v danom prípade peniazmi. Na strane žalobcu však nedošlo k úbytku žiadnych majetkových hodnôt pri vynaložení zabezpečenia uvedených pokutových blokov, keďže tieto boli z jeho strany obstarané bezodplatne, teda majetková ujma na jeho strane v súvislosti s ich zaobstaraním nenastala.

33. Súd teda uvádza, že pokutový blok nie je možné považovať za ceninu, pretože nebol obstaraný za odplatu, nemá hodnotu, z ktorej by bolo možné čerpať po jeho vydaní do užívania a keďže bol obstaraný žalobcom bezodplatne, na jeho strane nevznikla škoda. Z tohto dôvodu preto súd žalobu vo zvyšnej časti žalobného návrhu o zaplatenie časti 300,-- Eur od žalovanej zamietol ako nedôvodný.

34. Súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods.1 tak, že žalobca bol úspešný v rozsahu 44,44 % a neúspešný bol v časti o zaplatenie 300,-- Eur, teda v rozsahu 55,55 %, teda čistý úspech žalovanej predstavuje 11,11 %, teda priznal nárok žalovanej voči žalobcovi v tomto rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.