Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-12C/53/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu EDYPLUS s.r.o., IČO: 36 258 881, so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, právne zastúpený: advokátskou kanceláriou Roman Kvasnica a partneri s.r.o., IČO 36 866 598, so sídlom Piešťany, Žilinská cesta 130, proti žalovaným: 1/ E. R., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, trvale bytom R. XXX, T. E. a 2/ D. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX, T. E., o zaplatenie 11.618,65 Eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Žalovaná 1/ a žalovaný 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2.431,37 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.431,37 Eur od 03.12.2014 do zaplatenia a to všetko formou splátok vo výške 118,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc nasledujúci mesiac po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, pod hrozbou straty výhody splátok, keď nezaplatením jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.

II. Vo zvyšnej časti žalobný návrh zamieta.

III. Žalovanej 1/ a žalovanému 2/ sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 29.01.2015 proti žalovanému 1/ a žalovanému 2/ spoločne a nerozdielne domáhal zaplatenia sumy 11.618,65 Eur spolu s úrokom 11,35% ročne zo sumy 8.267,82 Eur od 03.12.2014 do zaplatenia a úrokmi z omeškania 5% ročne zo sumy 11.127,70 Eur od 03.12.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca uzavrela dňa 05.06.2017 so žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávky proti žalovaným. Dňa 20.02.2008 uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovanými ako dlžníkmi zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaným bol poskytnutý úver a žalovaní sa zaviazali uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 13,25 %. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver formou pravidelných mesačných splátok s dátumom splatnosti pôvodne dohodnutej poslednej mesačnej splátky úveru dňa 20.02.2018. Žalovaní v rozpore so zmluvnými dojednaniami neplnili svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky istiny a úrokov riadne a včas, čím nastal prípad porušenia podmienok úverovej zmluvy. Dodatkom č. 1 zo dňa 16.10.2009 k zmluve o úvere sa účastníci zmluvy o úvere dohodli na znížení splátok, v dobe od 20.10.2009 do 19.04.2010 na sumu 30,- Eur mesačne. Po uplynutí doby zníženia splátok, t.j. 20.04.2010 sa účastníci zmluvy o úvere dohodli, že výška zmluvne dohodnutých splátok sa navýši na sumu 132,65 Eur mesačne, až do konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom na trvajúce omeškanie žalovaných s platením zmluvne dohodnutých splátok, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 14.11.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru v súlade s ustanovením čl. 7.6 bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy a vyzval

žalovaných na zaplatenie pohľadávky z úverovej zmluvy vo výške 10.103,83 Eur v lehote do 15 dní od prevzatia oznámenia. Ku dňu vyčíslenia pohľadávky ku dňu 02.12.2014 dosiahla výška splatného dlhu celkom sumu 11.618,65 Eur, pozostávajúca z istiny nesplatenej časti úveru v sume 8.267,82 Eur a nesplatených úrokov v sume 2.859,88 Eur a úrokov z omeškania vo výške 490,95 Eur, vyčíslených od poslednej úhrady dlhu, t.j. od 16.12.2013 do 02.12.2014. Žalovaní svoj dlh zo zmluvy o úvere splácali riadne do konca mesiaca január 2009, občas s niekoľkodňovým oneskorením. Následne, až do splatnosti úveru splácali svoj dlh nepravidelne, s oneskorením, zväčša v sumách nižších, ako zmluvne dohodnutých, prípadne vôbec. Po splatnosti žalovaní zaplatili 2 úhrady po 80,- Eur. Celkovo žalovaní zaplatili 45 úhrad v sumách od 0,91 Eur do 237,56 Eur. Poslednú úhradu žalovaní uhradili dňa 16.12.2013 vo výške 80,- Eur. S poukazom na omeškanie žalovaných si žalobca uplatnil aj nárok na úroky z omeškania v zmysle § 506 Obchodného zákonníka. Žalobca vyjadril súhlas s povolením splátok vo výške 118,- Eur mesačne.

2. Žalovaní uviedli, že sú si vedomí toho, že od právneho predchodcu žalobcu prevzali úver a majú povinnosť úver splatiť. Sú ochotní uzatvoriť zmier, no súhlasia len s povinnosťou zaplatiť istinu bez poplatkov a úrokov. Žalovaný 1/ uviedol, že si nepamätá účel úveru, keďže si brali viacero pôžičiek, ktoré sa snažili postupne splácať. Asi na splácanie tohto úveru sa pozabudlo. Dostali sa do finančných problémov, v dôsledku čoho v dražbe prišli o dom. Predmetnú dražbu považujú za nespravodlivú, pretože dom bol predaný výrazne pod cenu. Následne sa spolu s manželom rozviedli. Každý máme svoje osobné problémy. Príjem žalovaného 1/ v súčasnosti je vo výške 790,- Eur a po zaplatení splátok a nájomného, mu zostáva asi 300,- Eur. Prijateľná splátka je vo výške 100,- Eur. Žalovaný 2/ sa pripojil k vyjadreniu žalovaného 1/ a doplnil, že začal mať zdravotné problémy, v dôsledku čoho nemohol pracovať a začali mať finančné problémy. Nedarilo sa mu zamestnať, a preto je v súčasnosti živnostník. Jeho príjem je však nízky. Závisí to od zákazky, ktorú dostane a či mu za uvedenú zákazku aj zaplatia. Požiadal o možnosť zaplatiť v splátkach vo výške 50,- Eur, pretože splátky vo výške 100,- Eur sú pre neho privysoké. K samotnej zmluve sa nechcel vyjadriť. Záverom uviedol, že boli dobrými klientmi banky.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných, oboznámením žalobného návrhu a písomného vyjadrenia žalobcu v spojení s listinami predloženými žalobcom a zistil tento skutkový stav:

5. Právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrel dňa 20.02.2008 so žalovanými ako fyzickými osobami zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 250.000,- Sk (8.298,48 Eur) a žalovaní sa zaviazali uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Mesačné splátky boli dohodnuté vo výške od prvého čerpania do 20.02.2018 vo výške 3.565,- Sk (118,34 Eur), poplatok za správu úveru vo výške 60,- Sk (1,99 Eur) a spracovateľský poplatok vo výške 5.699,- Sk (189,17 Eur). Žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 244.301,- Sk (8.109,31 Eur) a doteraz zaplatili 5.677,94 Eur.

6. Dňa 13.11.2013 sa stala pohľadávka vo výške 10.103,83 Eur splatná vyhlásením mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru v súlade s ustanovením čl. 7.6 bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy.

7. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 05.06.2017 postúpil postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. pohľadávku proti žalovaným na žalobcu. Právny predchodca žalobcu zaslal žalovaným listom oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti spolu s výzvou na úhradu v lehote do 15 dní v celkovej výške 10.103,83 Eur pozostávajúcej z istiny nesplatenej časti úveru v sume 9.431,37 Eur a nesplatených úrokov a poplatkov za správu úveru v sume 2.512,70 Eur, z čoho riadne zmluvné úroky úveru predstavujú sumu 2.068,45 Eur a poplatky za správu úveru sumu 59,80 Eur. Oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 24.02.2013.

8. V zmysle bodu 3.1.3 Obchodných podmienok, klient je povinný platiť banke poplatok za jemu poskytnutý balík služieb vo výške určenej sadzobníkom. Banka je oprávnená účtovať poplatok za jemu poskytnutý balík z účtu, ktorý je súčasťou balíka alebo z akéhokoľvek iného účtu klienta vedeného bankou.

9. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

11. Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

12. Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

13. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

14. Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.

15. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

16. Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

17. Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

18. Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

19. Podľa ustanovenia čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

20. Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

21. Podľa ustanovenia čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

22. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon 258/2001 Z.z.“) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

23. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) až j) zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

24. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

25. Súd právny vzťah medzi účastníkmi posúdil ako vzťah založený podľa zákona č. 258/2001 Z.z..

26. Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 258/2001 Z.z., ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka.

27. Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do

nášho právneho poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté na jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv. euro konformným výkladom.

28. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

29. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

30. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol so spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

31. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

32. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bola dňa 20.02.2008 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, a to medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi. Predmetná zmluva tak spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné podmienky, ktoré žalovaní ovplyvniť nemohli, nakoľko spôsobu spracovania boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Zmluva bola uzavretá medzi veriteľom - právnym predchodcom žalobcu ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti o. i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov ako podnikanie a spotrebiteľom - žalovanými ako fyzickými osobami, ktorým bol poskytnutý spotrebiteľský úver ako vyplýva z predmetnej zmluvy na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania - na nákup tovaru a služieb, ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver, teda dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere v inej právnej forme - vo forme úveru a spotrebiteľ sa zaväzuje tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

34. Vzhľadom na charakter predmetnej zmluvy o úvere a účastníkov zmluvy je potrebné na zmluvný vzťah aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskom práve. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, o ktorú žalobca opiera uplatnený nárok, neobsahuje obligatórne náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) a § 4 ods. 2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Z. z., ktorými sú výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, ročná percentuálna miera nákladov. Úverová zmluva obsahuje dojednanie, v ktorom je ročná percentuálna miera nákladov uvedená 13,25 % (podľa kontrolného výpočtu RPMN 13,62 %). Spôsob určenia ročnej percentuálnej miery nákladov je definovaný ako celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, sú vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Ide o tzv.

základnú rovnicu, ktorá kladie do rovnováhy celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej na ročnom základe. V zmysle kontrolného výpočtu bolo zistené, že celkové náklady žalovaného boli 6.330,29 Eur, pričom v zmluve o úvere boli vyčíslené v sume 6.118,85 Eur.

35. Ďalej bolo zistené, že zmluva o úvere neobsahuje zákonnú náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva neobsahuje presnú výšku toho ktorého nároku tak, ako to má na mysli vyššie uvedené zákonné ustanovenie. Z citovaného ustanovenie jednoznačne vyplýva, že pri stanovení výšky mesačnej splátky mal právny predchodca navrhovateľa v úverovej zmluve presne stanoviť mesačnú výšku splátky istiny, úrokov a poplatkov (oddelene), tak ako to predpokladá (resp. stanovuje) zákon o spotrebiteľských úveroch. Za naplnenie tejto náležitosti nie je možné považovať uvedenie mesačnej splátky bez špecifikácie istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ podľa citovaných zákonných ustanovení má právo na informácie o tom, v akej sume splatí samotnú istinu úveru v mesačných dohodnutých splátkach, akú sumu z toho platí na úroky a v akej výške platí tieto úroky.

36. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitostí. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. vyplýva, že v čase uzatvorenia, táto zmluva mala obsahovať aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok nestačí uviesť len celkovú výšku splátok. Predložená zmluva o úvere takýto konkrétny splátkový kalendár neobsahovala. Takáto informácia je pritom významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je preňho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. (rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.06.2015 vydaný v konaní sp. zn. 6Co/345/2015)

37. Zákonným následkom nedodržania kogentnej právnej úpravy v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) a § 4 ods. 2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Z.z., je zákonná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z.).

38. Po posúdení žalobného návrhu vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi len hodnotu poskytnutého úveru, a preto žalovaným 1/ a 2/ bola uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2.431,37 Eur (úver bol reálne poskytnutý vo výške 8.298,48 Eur - zaplatená časť úveru vo výške 5.867,11 Eur).

39. Žalobca si uplatnil zákonný úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dodatočne poskytnutej lehote na zaplatenie, t.j. 26.09.2014. V súlade so zákonnou úrokovou sadzbou ECB platnej ku dňu splatnosti uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.636,96 Eur od 26.09.2014 do zaplatenia.

40. Lehotu na splnenie uloženej povinnosti uložil žalovaným v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p., keďže neboli zistené dôvody pre určenie dlhšej lehoty. S poukazom na majetkovú situáciu žalovaných a vyjadrený súhlas žalobcu s povolením splátok.

41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom prípade mali žalovaní úspech vo veci v rozsahu 58,14 %, (úspech žalovaného bol vo výške 79,07 % - úspech žalobcu vo výške 20,93 % vypočítaný 2.431,37 Eur / 11.618,65 Eur x 100),. Žalovaným by patrilo právo na náhradu trov konania, avšak žalovaní si neuplatnili právo na náhradu trov konania, a preto im súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.