Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/69/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III samosudkyňou JUDr. Ivetou Halvoňovou v trestnej veci obžalovaného G. B. pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno h) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.1.2018 v Bratislave takto

rozhodol:

obžalovaný:

G. B.Á.: D..: XX.XX.XXXX S. N., H. N. N. X. Č.. XX, N.,

uznáva sa za vinného, že

obžalovaný G. B. dňa 19.08.2015 v čase o cca 05.00 hod. viedol v Bratislave po Bajkalskej ulici v smere do centra mesta v ľavom jazdnom pruhu osobné motorové vozidlo značky Kia Ceed, EČV: N.- XXXIC rýchlosťou cca 64 km/h, pričom za križovatkou Bajkalská - Trnavská cesta zrazil chodkyňu I. Y., ktorá prechádzala v blízkosti prechodu pre chodcov v smere od športovej haly „Hant aréna“ ku hotelu „Double tree by Hilton“. Poškodená I. Y. utrpela pri nehode závažné poranenia hlavy, trupu a končatín, na následky ktorých na mieste nehody skonala. Obžalovaný G. B. svojím konaním porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a to porušením ustanovenia § 4 odsek 1 písmeno c) a písmeno f), § 16 odsek 4 citovaného zákona ( povinnosť vodiča venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, povinnosť vodiča dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, povinnosť vodiča v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km.h-1,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal tak, že porušil dôležitú povinnosť, ktorá je páchateľovi uložená podľa zákona,

čím spáchal

prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno h) Trestného zákona.

Za to sa

odsudzuje

Podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno j) Trestného zákona, 38 odsek 3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 51 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky s probačným dohľadom.

Podľa § 51 odsek 4 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálnemu výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu po dobu 6 (šesť) rokov.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodenú I. Y. s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilné konanie.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra podala na Okresný súd Bratislava III obžalobu na obžalovaného G. B. pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno h) Trestného zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov O. D., O. G., R. L.. M. N., za súhlasu prokurátora a obžalovaného čítaním znaleckého posudku zo súdnej pitvy a toxikologicko-chemickej analýzy, oboznámením zápisu o dychovej skúšky, fotodokumentáciou z dopravnej nehody, rozhodnutím o zadržaní vodičského preukazu, odpisu registra trestov, výpisu evidencie priestupkov a ostatného spisového materiálu na vec sa vzťahujúceho a zistil skutkový stav zhodný s výrokovou časťou tohto rozhodnutia.

Obžalovaný G. B. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinným. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že išiel smerom od Hotela Hilton smerom ku Slimáku po Bajkalskej ulici. Pri križovatke Trenčianska - Bajkalská musel zastaviť, lebo mal červenú. Keď mu naskočila oranžová - zelená, tak sa pohyboval smerom ku križovatke Drieňová. Toto prechádzal priebežne a blížil sa ku križovatke Rožňavská - Bajkalská, kde svietila zelená na semafore. Asi 30-40 m pred križovatkou, ktorú mal v dohľade nič také nespozoroval, čo by ho malo nejako vyviesť, ale zbadal na pravej strane na chodníku chodca, ktorý smeroval od Troch veží ku prechodu pre chodcov ku Rožňavskej. Vôbec nepovažoval, že by sa chcel chodec prejsť cez cestu. Zameral sa na Slovnaft pumpu a na križovatku Rožňavská - Bajkalská, predtým nebolo vidieť, že by chodec chcel zmeniť smer jeho pohybu t.j., že by chcel ísť k prechodu. Asi sekundu 2 na to, pocítil 2 tvrdé nárazy. Autom ani nebrzdil, nakoľko nepovažoval, že sa stane nejaká nehoda. Stalo sa to asi 3-4 metre za zebrou, takže chodec musel ísť šikmo z chodníka a smerovať k prechodu pre chodcov. Takto to usúdil. Vystúpil z auta, začal dávať prvú pomoc. Cítil na krku tep poškodenej. Nikoho tam nevidel, kričal o pomoc. Tam neboli ani chodci, ani auto tadiaľto neprechádzalo. Bolo ráno 4:45 hod. a bola ešte tma. Chodkyňa nemala reflexné prvky. Kľačal pri poškodenej až potom pri neho zjavili mladí ľudia chlapec a dievča a následne konštatovali, že už je koniec.

Nie je pravdou, že by išiel rýchlosťou 67 km/h lebo mu nevystrelil ani airbagy. Plynule prechádzal cez križovatku. Maximálne išiel 50 - 55 km/hod. Obžalovaný ďalej uviedol, že jazdil v ľavom jazdnom pruhu, videl chodca ako sa pohyboval smerom od zastávky autobusu a bol v čiernom.

Ako taxikár týmto úsekom prechádzal viackrát.

Mal vedomosť o tom, že sa tam v blízkosti nachádza autobusová zastávka a určite pokiaľ by videl, že chodec stojí na okraji chodníka a chystá sa prejsť cez vozovku určite by mu venoval zvýšenú pozornosť.

Pracuje ako taxikár od roku 1996.

Svedkyňa O. D. vo svojej výpovedi uviedla, že spolu s kolegyňou stáli na zastávke, čakali na kolegu, ktorý ich mal vziať do práce. Kolegyňa potom skríkla, na čo sa svedkyňa otočila a už len videla poškodenú na ceste. Poškodenú zaregistrovala len vtedy, keď vošla na cestu. Viac sa o ňu nezajímala. Poškodená neutekala, išla normálnym krokom smerom k futbalovému štadiónu. Či išla krokom alebo rýchlo svedkyňa nevedela. Poškodená išla od zastávky, potom vošla na prechod alebo pred prechod a išla smerom ku futbalovému štadiónu. Pred nárazom nepočula žiadne brzdenie len krik. Obžalovaný zostal v aute, a potom tej pani išiel podať prvú pomoc.

Svedkyňa ďalej uviedla, že sa nevie vyjadriť, či poškodená išla cez vozovku na zelenú- boli od miesta nehody ďalej.

Svedkyňa O. G. vypovedala, že v predmetný deň stáli na zastávke. Poškodená prechádzala smerom k zimnému štadiónu nevedela, či priamo po prechode alebo vedľa prechodu. Už bola v poslednom jazdnom pruhu, keď obžalovaný do nej narazil. Poškodená išla normálnym krokom. Nevidela, kedy poškodená vošla na vozovku. Videla ju až keď bola v poslednom jazdnom pruhu. Videla aj náraz. Poškodená bola zasiahnutá prednou časťou vozidla. Vozidlo pred nárazom išlo rovno nevyhýbalo sa. Pokiaľ ide o viditeľnosť, pokiaľ ona videla poškodenú, tak musela byť dobrá. Podľa jej názoru poškodená nemala na sebe reflexné prvky. Poškodená išla podľa jej názoru, asi pár metrov od prechodu- možno meter - dva.

Znalec L.. M. N. - znalec z odboru cestná doprava k záverom znaleckého posudku uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z dokladov z vyšetrovacieho spisu, a bol prítomný na mieste po tom ako sa stala dopravná nehoda. Dohliadal, aby boli zadokumentované všetky stopy, ktoré vznikli pri dopravnej nehode a to predovšetkým konečná poloha motorového vozidla, konečná poloha chodkyne po zrážke s motorovým vozidlom. Po príchode na miesto dopravnej nehody motorové vozidlo stálo v konečnej polohe po nehode. Zároveň príslušníci policajného zboru dokumentovali stopy na mieste dopravnej nehody. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že príčinou dopravnej nehody nebola technická závada vozidla. Analýza dopravnej nehody bola vykonaná v dvoch variantoch, a to pri rýchlosti 5 km/h - normálna chôdza a 10,3 km/h - beh. Rýchlosť vozidla v čase zrážky bola minimálne cca 64 až 70 km/h. Spôsob a techniku jazdy vozidla nie je možné jednoznačne určiť, avšak technika jazdy vodiča pri prejazde cez križovatku bola nesprávna a spočívala vo vyššej rýchlosti ako je v danom úseku dovolené. Chodkyňa vodičovi z technického hľadiska nevytvorila prekážku náhlu. Ak by sa vodič bezprostredne pred vznikom kolíznej situácie pohyboval dovolenou rýchlosťou, teda rýchlosťou 50 km/h, mal možnosť zrážke s chodkyňou zabrániť priestorovo, teda zastaviť s vozidlom pred miestom zrážky alebo časovo, teda chodkyňa by bezpečne prešla popred idúce vozidlo.

Na otázky obhajcu znalec ďalej uviedol, že v čase dopravnej nehody bolo bezprostredne pred východom slnka, s tým, že východ slnka bolo pred 5.30 hod alebo okolo 06.00 hod. Dopravná nehoda sa stala niekoľko minút pred 05.00 hod. ráno. Jedná sa o križovatku, ktorá je osvetlená svetlami verejného osvetlenia. V čase dopravnej nehody bolo slnečné počasie, nebolo zamračené.

Pokiaľ ide o určenie rýchlosti motorového vozidla znalec uviedol, že vykonal niekoľko analýz zrážok vozidla s chodcom, nakoľko na mieste dopravnej nehody neboli zistené, ani zadokumentované žiadne viditeľné brzdové stopy teda nebolo možné určiť miesto zrážky, takže z poškodenia predných kapôt, poškodenia čelného skla lokalizoval miesto, kde došlo k zrážke a pri akej rýchlosti. Z uvedených limitov vypočítal, že rýchlosť vozidla v čase zrážky s chodkyňou bola cca 64-70km/h.

Z technického hľadiska je možné konštatovať, že vozidlo nebrzdilo havarijne teda s maximálny spomalením na danom suchom povrchu vozovky, ale spomalením nižším. Štatisticky je zistené, že iba 7 - 14 % vodičov dokáže pri vzniknutí nepredvídanej kritickej situácii brzdiť havarijne. Ak by toto vozidlo brzdilo havarijne tak dokáže zastaviť na kratšej vzdialenosti ako zastavilo. Znalec pri výpočte určil, že vozidlo začalo brzdiť 0,22 sek. po zrážke a pri tom nebrzdilo havarijne. Chodkyňa po zrážke bola nesená vozidlom v smere jazdy vozidla a po zabrzdení skončila v konečnej polohe pred vozidlom, tak ako je to uvedené v znaleckom posudku. Ak by vozidlo brzdilo havarijne

zastavilo by na kratšej vzdialenosti a vzdialenosť medzi prednou časťou vozidla a konečnou polohou chodkyne by bola väčšia. Znalec ďalej uviedol, pri vykonaní analýzy a výpočte rýchlosti lokalizoval miesto zrážky vozidla s chodkyňou na prechode pre chodcov. Robil analýzu zrážky aj pred prechodom pre chodcom, ale tým pádom by vozidlo vôbec nebrzdilo, a chodkyňa by išla za vozidlo, avšak na streche tohto vozidla neboli zistené stopy, že by chodkyňa vykonala takýto pohyb. V danom prípade je možné vykonať nekonečné množstvo počtu priebehu zrážok ako aj pred nehodového deja, čiže vzájomných polôh chodkyni a vozidla. Hodnotu, ktorú uviedol v znaleckom posudku na základe množstva vykonaných analýz považoval znalec za technicky prijateľnú. Chodkyňa bola zrazená v ľavom jazdnom pruhu vo vzdialenosti asi meter od okraja ľavého jazdného pruhu a cca 1,5 metra od ľavej hrany prechodu pre chodcov. Chodkyňa prešla 8,9 metra.

Od ostrovčeka po hranu stredového ostrovčeka kde končí prechod pre chodcov je vzdialenosť 16 m. Ak si zoberieme rýchlosť chodkyne 5 km/h, - to je 1,38 m za sekundu- na prejdenie treba nejaký čas cca 11 sekúnd - ak by poškodená išla šikmo.

V štádiu prípravného konania boli do konania pribraní znalci z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo a z odboru toxikologicko-chemickej analýzy.

Zo záverov znaleckého posudku z odvetvia súdne lekárstvo vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti poškodenej I. Y. bol úrazovo-krvácavý šok v dôsledku závažných zranení tela, ktoré poškodená utrpela pri dopravnej nehode dňa 19.08.2015 ako chodkyňa zrazená osobným motorovým vozidlom na Bajkalskej ulici v Bratislave. Smrť poškodenej je v príčinnej súvislosti so zraneniami, ktoré menovaná utrpela dňa 19.8.2015 pri dopranej nehode na Bajkalskej ulici v Bratislave.

Zo záverov znaleckého, posudku z odboru toxikologicko-chemickej analýzy vyplýva, že na toxikologické skúmanie bol i predložené vzorky biologického materiálu poškodenej odobrané pri pitve.

Výsledok skúmania na prítomnosť skúmaných látok bol negatívny, okrem prítomnosti kofeínu v semikvantitatívnom množstve v toxikologicky nevýznamnom množstve z hľadiska akútnej toxicity.

V Zápisnici o ohliadke miesta dopravnej nehody je uvedené, že v čase dopravnej nehody bola vozovka suchá, povrch neznečistený, dobrý stav krajnice a boli nesťažené poveternostné podmienky. Viditeľnosť bola znížená z dôvodov svitania. Jednalo sa o priamy úsek.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd v plnom rozsahu za preukázané, že obžalovaný G. B. sa dopustil žalovanej trestnej činnosti a je za ňu i trestne zodpovedný.

Na rozdiel od skutkovej vety obžaloby súd upravil rýchlosť motorového vozidla na 64 km/h, keďže znalec v záveroch znaleckého posudku uviedol rýchlosť akou sa pohyboval obžalovaný v rozpätí 64- 70km/ h - súd vychádzal z okolností pre obžalovaného priaznivejších a taktiež miesto dopravnej nehody, ako miesto v blízkosti prechodu pre chodcov, pretože sa nepodarilo jednoznačne a bez pochybností miesto stretu ustáliť.

Obžalovaný ako svoju obranu uviedol, že určite nemohol ísť rýchlosťou tak ako je uvedené v záveroch znaleckého posudku, pretože mal zelenú vlnu na ktorú plynule prešiel cez križovatku. Uviedol, že asi vo vzdialenosti 30-40 m pred križovatkou zbadal na pravej strane chodca, ktorý žiadnym spôsobom nenaznačoval, že by chcel prejsť cez cestu. Asi 2 sekundy na to pocítil dva tvrdé nárazy. Obžalovaný motorovým vozidlom ani nebrzdil, pretože vôbec nepredpokladal, že došlo k dopravnej nehode. Podľa jeho názoru , chodec musel ísť šikmo z chodníka a smerovať k prechodu pre chodcov.

Zo spáchania trestnej činnosti je však jednoznačne usvedčovaný výsluchmi svedkýň O. D. V. O. G., ktoré zhodne uviedli, že videli poškodenú ako išla k prechodu pre chodcov, neutekala, išla normálnym krokom. Pred nárazom nepočuli žiadne brzdenie, len náraz a krik. Svedkyne sa však presne nevedeli vyjadriť, či k nárazu došlo na prechode alebo v tesnej blízkosti prechodu. Taktiež zo záverov znaleckého posudku z odboru cestná doprava je zrejmé, že obžalovaný sa s motorovým vozidlom v čase zrážky s chodkyňou pohyboval rýchlosťou cca 64 - 70 km/h, čo je rýchlosť vyššia ako je v danom úseku dovolené.

Technika jazdy obžalovaného pri jazde cez križovatku bola nesprávna, ktorá spočívala vo vyššej rýchlosti ako je dovolené. Chodkyňa obžalovanému nevytvorila z technického hľadiska prekážku náhlu. Ak by sa obžalovaný bezprostredne pred vznikom kolíznej situácie pohyboval dovolenou rýchlosťou - teda rýchlosťou do 50 km/h, mal možnosť zrážke s chodkyňou zabrániť priestorovo, teda zastaviť s vozidlom pred miestom zrážky alebo časovo, teda chodkyňa by bezpečne prešla popred idúce vozidlo.

Obžalovaný G. B. tým, že ako trestnoprávne zodpovedný subjekt inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal tak, že porušil dôležitú povinnosť, ktorá mu bola uložená podľa zákona naplnil všetky zákonné znaky prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h Trestného zákona.

Pri hodnotení osoby obžalovaného súd zistil, že na tohto sa hľadí akoby nebol súdne trestaný, v karte vodiča má od roku 2004 11 záznamov väčšinou pre prekročenie rýchlosti a jednalo sa o menej závažne priestupky.

Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výške vychádzal súd z ustanovení § 34 Trestného zákona. Súd pritom zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný trestný čin oľutoval, bol zamestnaný ako taxikár vyše 20 rokov bez spôsobenia dopravnej nehody alebo výrazného porušenia zákona o Cestnej premávke, hľadí sa na neho ako by súdne trestaný nebol. Na druhej strane súd zohľadnil že jeho konaním i keď nedbanlivostným došlo k nenapraviteľnému následku a to smrti človeka.

Na základe uvedeného súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, výkon ktorého odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky s probačným dohľadom. Zároveň súd obžalovanému uložil povinnosť v skúšobnej dobe podrobiť sa v súčinnosti s probačným úradníkom alebo iným úradníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Zároveň súd obžalovanému uložil i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu po dobu 6 rokov.

V rámci adhézneho konania si poškodená uplatnila nárok na náhradu škody. Vykonaným dokazovaním súd mal v plnom rozsahu za preukázané, že vznik škody je v priamej príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného avšak určenie výšky skutočnej škody podľa uplatneného nároku poškodenej by presiahlo rámec trestného konania, a preto poškodenú s nárokom na náhradu škody odkázal na civilné konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd Bratislava cestou Okresného súdu Bratislava III.