Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/31/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a sudkýň Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého S. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka B. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. 8, L. X. a otec S. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. 1, L. X., o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 4. novembra 2016 č. k. 18P/6/2016-28 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého S. X., nar. XX. XX. XXXX od 11. 08. 2016 sumou 120 eur mesačne, vždy do 15-dňa toho-ktorého mesiaca, do rúk matky. Zročné výživné za obdobie od 11. 08. 2016 do 31. 10. 2016 v sume 231,49 eura súd zaviazal otca zaplatiť matke spolu s bežným výživným v štyroch rovnakých mesačných splátkach, s tým, že prvú splátku zročného výživného zaplatí otec v mesiaci november 2016. Týmto rozhodnutím súd zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/9/2005 zo dňa 28. 02. 2005 v časti vyživovacej povinnosti otca k maloletému S. A., nar. XX. XX. XXXX. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, § 40, § 44 CMP. Uviedol, že matka sa návrhom doručeným na súd dňa 11. 06. 2016 domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému S. zo sumy 33 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo o výživnom na maloletého rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C 9/05 zo dňa 31. 03. 2005, kedy bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bol otec povinný prispievať na maloletého S. sumou 1.000 Sk, teda približne 33 eur. Podľa matky od roku 2005 náklady spojené s výchovou maloletého podstatne vzrástli. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom došlo k zmene pomerov na strane matky, otca a aj na strane maloletého S.. V čase posledného rozhodovania súdu o výživnom bola matka na materskej dovolenke, jej príjmom boli rodičovský príspevok a prídavky na dieťa v celkovej výške 4.650,- Sk, teda 154,34 eura. V súčasnosti je matka zamestnaná v spoločnosti Ato Trans s. r. o., jej priemerný čistý mesačný príjem je 502 eur. Matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému G. V., nar. XX. XX. XXXX. Pomery na strane otca sa zmenili tak, že otec bol v čase pôvodného rozhodovania súdu o výživnom zamestnaný v spoločnosti SAD Nitra ako vodič s priemerným čistým mesačným zárobkom vo výške 1.3279,-Sk, teda 440 eur. V súčasnosti je otec zamestnaný v spoločnosti Slovak Lines a. s. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 790 eur. Otcovi pribudol do vlastníctva byt, ktorý je v dražbe. Okrem toho má otec na účte exekučné zrážky vo výške 300 eur v priemere. Otcovi pribudli dve ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletej V. A., nar. XX. XX. XXXX a k maloletému B. A., nar. XX. XX. XXXX. Otec býva v spoločnej domácnosti s priateľkou - matkou maloletých detí A.. Pomery na strane maloletého S. X. sa zmenili tak, že maloletý je starší, s čím sú nepochybne spojené zvýšené nároky na jeho výchovu a výživu. Pri určení novej výšky výživného súd zobral do úvahy v prvom rade potreby maloletého S.. Náklady spojené s výchovou a výživou maloletého S. uvedené matkou na pojednávaní súd považoval za primerané vo všetkých kategóriách a sumách, teda v kategórii: strava, škola, krúžok huslí, ZUŠ, strava doma, ošatenie a obutie, lekár, bývanie a hypotéka hradená matkou. Ako neprimeraný súd považoval výdavok na súkromné doučovanie hudobnej výchovy, a preto ho do výdavkov na výchovu a výživu maloletého uznaných súdom nezahrnul. Celkové náklady maloletého súd považoval za primerané vo výške 260 eur za mesiac. Pri určení výšky výživného súd zobral do úvahy aj zárobkové a majetkové pomery na strane rodičov. Aj keď od posledného rozhodovania súdu o výživnom došlo k zvýšeniu príjmov na strane matky, toto zvýšenie nebolo tak veľké, že by mohlo pokryť všetky náklady matky na maloletého S.. Matke navyše pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Súd zobral do úvahy aj skutočnosť, že matka sa o S. stará v podstate sama, otec sa s ním stretáva iba výnimočne. Súd zobral do úvahy skutočnosť, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom došlo aj k zvýšeniu príjmu otca maloletého S.. Súd nemal preukázané, že by stravné bolo súčasťou čistého príjmu otca, tak ako otec na pojednávaní tvrdil. Navyše, súd je toho názoru, že S. otec si môže privyrobiť - systém práce otca na turnusy dáva otcovi dostatočný priestor na to, aby si našiel ďalšie zamestnanie alebo brigádu a zvýšil svoj príjem. O ďalší príjem by sa mal otec snažiť o to viac, že má ďalšie tri vyživovacie povinnosti. Súd podotýka, že otec od roku 2005 neprejavil žiadnu snahu prispievať na výživu maloletého S. dobrovoľne vyššou sumou a celú starostlivosť o maloletého prenechal na matku. Súd zobral do úvahy aj skutočnosť, že otec maloletého S. má žiadne alebo minimálne náklady na bývanie. S priateľkou a deťmi býva u svokry a priateľke prispieva iba na stravu a potreby detí, ktoré s nimi v spoločnej domácnosti žijú. Rovnako súd zobral do úvahy aj skutočnosť, že otec si zobral od nebankovej spoločnosti viacero pôžičiek, napriek tomu, že vedel o vysokých úrokoch, ktoré bude musieť splácať. Takéto nezodpovedné správanie sa otca nemôže byť na ťarchu maloletého. Otec maloletého má navyše vo vlastníctve byt - podľa názoru súdu, otec nevyvíja žiadnu relevantnú aktivitu, aby byt predal alebo prenajal a tým riešil svoju finančnú situáciu. Výživné vo výške 120 eur podľa názoru súdu dostatočne pokryje zvýšenie výdavkov na maloletého, na druhej strane otca, vzhľadom na jeho príjem (a možnosť ďalšieho príjmu) neprimerane nezaťaží. Zročné výživné za obdobie od podania návrhu do 31. 10. 2016 súd určil ako rozdiel medzi výškou pôvodného výživného (1.000,-Sk = 33,19 eura) pri zohľadnení konverzného kurzu 1 euro = 30,126 Sk a novourčeného výživného. Za mesiac august súd zaviazal zaplatiť otca zročné výživné vo výške 2/3 vypočítaného mesačného zročného výživného preto, že zročné výživné určil zaplatiť od 11. augusta. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním otec, domáhajúc sa ním zmeny napadnutého rozhodnutia tak, že súd určí výšku jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému synovi v sume 60 eur mesačne, od 01. 11. 2016. Uviedol, že súdom prvej inštancie určenú výšku výživného 120 eur mesačne nie je schopný platiť a to z dôvodu problémov, ktoré má. Okrem syna S. má ešte vyživovaciu povinnosť na ďalšie tri maloleté deti. Byt, ktorého je spolu s partnerkou vlastníkom sa pokúšali predať, žiaľ ani tento pokus o vyriešenie vzniknutého problému sa nevydaril. Aby zmiernili problémy s bankou, tak si zobral úvery aj z nebankoviek, čo bol veľmi zlý krok, nakoľko mesačné splátky boli a sú privysoké. Jeho finančné záväzky sú vysoké, spláca exekúcie mesačne 303,43 eura, režijné náklady na byt, ktorý je predmetom dražby vo výške 150 eur. Jeho mesačný zárobok je viazaný na počet odpracovaných dní v danom mesiaci, ale zhruba zarába 569-700 eur za mesiac. Taktiež má výdavky na cestovanie a stravovanie v práci cca 80 eur. Keď spočíta všetky výdavky, ostáva mu veľmi málo peňazí a opakovane jemu a jeho partnerke prispievajú drobnými finančnými prostriedkami, či už jeho otec alebo matka jeho partnerky, aby sa nedostali do ďalších finančných problémov. Ďalej uviedol, že si myslí, že základná umelecká škola má dobrých pedagógov, ktorí sú schopní syna pripraviť na ďalšie štúdium na konzervatóriu. Je si vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči maloletému synovi, neodmieta platiť za náklady súvisiace s výchovou a vzdelávaním, s jeho potrebami, ale 120 eur je pre neho neúnosným finančným zaťažením, ktoré ho privedie k ďalším problémom.

3. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že všetky potrebné výdavky pre maloletého, záujmové krúžky, školské výlety, exkurzie, lyžiarsky výcvik, zájazdy so súborom na Slovensku i v zahraničí hradila a aj hradí výlučne ona, i napriek tomu, že otec je oboznámený so zvýšenými nákladmi na dieťa. Maloletý má záujem o štúdiu na konzervatóriu - hru na husle. Toho času sú súkromné hodiny (10 eur/1 hod.) - husle, klavír a teória hudby nevyhnutné k tomu, aby mohol úspešne obstáť na prijímacom pohovore. Husle, ktoré mu v septembri 2016 kúpila (400 eur nástroj, 350 eur príslušenstvo) sú jeho prvým vlastným nástrojom, už vhodným aj na ďalšie štúdium na konzervatóriu. Otec nemá dôvod spochybňovať reálnosť nákladov, nakoľko doklady boli súdu riadne predložené a okresný súd neuznal tieto výdavky do celkových nákladov maloletého. Navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že od posledného rozhodovania o výživnom v roku 2005 sa nepochybne náklady na maloletého zvýšili, vzhľadom na jeho narastajúci vek, záujmové aktivity a zdravotný stav maloletého, ktorý je chronickým astmatikom a má psoriázu. Stotožňuje sa s názorom súdu, že otec maloletého nevyvíjal žiadnu relevantnú aktivitu, ktorá by sa týkala predaja alebo prenájmu bytu, čím by riešil svoju finančnú situáciu. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že vyživovacia povinnosť otca na maloletého S. sa zvýši na sumu 150 eur mesačne, počnúc od 11. 08. 2016.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 Civilného mimosporového poriadku, ďalej bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 potvrdil.

6. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletého S., nar. XX. XX. XXXX. Podaným návrhom, doručeným súdu prvej inštancie dňa 11. 08. 2016 matka žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy 33 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne a tým zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/9/05-17 zo dňa 31. 03. 2005 v časti týkajúcej sa výživného.

7. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

9. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

11. K zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako i majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, relaxačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Naviac, súd prihliadne i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

12. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, keď súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a správne rozhodol o zvýšení výživného na maloletého S., a to tak vo vzťahu k výške zvýšeného výživného, ako i počiatku plnenia zvýšeného výživného (vyživovacej povinnosti otca). Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil, keď mal súčasne za to, že súd prvej inštancie sa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými právne relevantnými skutočnosťami majúcimi vplyv na posúdenie návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému S..

13. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletému S. došlo k zmene pomerov tak na strane maloletého dieťaťa, ako i na strane jeho rodičov. Zmena pomerov na strane maloletého sa týkala zvýšenia jeho výdavkov už len v súvislosti so zvýšeným vekom dieťaťa, keď v čase posledného rozhodovania súdu prvej inštancie v konaní pod sp. zn. 9C/9/2005 bol maloletý S. 2,5- ročným dieťaťom, pričom aktuálne, rozhodujúc súdom napadnutým rozsudkom, maloletý S. dovŕšil vek 14 rokov. Už len skutočnosť, že dieťa je o 11,5 roka staršie (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) sama o sebe predstavuje zvýšenie životných nákladov dieťaťa. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zmene výšky vyživovacej povinnosti otca zohľadnil všetky okolnosti relevantné pre posúdenie možností, schopností a majetkových pomerov rodičov prispievať na výživu maloletého syna, ako i odôvodnené potreby maloletého dieťaťa z hľadiska zabezpečenia jeho výživy zo strany rodičov, pričom ustálil správny právny záver o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na sumu 120 eur mesačne, počnúc od podania návrhu matkou, t.j. od 11. 08. 2016. I podľa názoru odvolacieho súdu takto určené zvýšené výživné korešponduje odôvodneným potrebám dieťaťa, ktoré okrem bežných výdavkov dieťaťa v jeho veku má taktiež výdavky spojené s realizáciou jeho záujmovej činnosti - hra na hudobný nástroj, do budúcna predpokladajúc i činnosti profesionálnej, keď podľa vyjadrenia matky v čase rozhodovania súdu prvej inštancie sa maloletý chce venovať tejto činnosti i z hľadiska následného štúdia na konzervatóriu. Je tak podľa názoru odvolacieho súdu nespornou skutočnosť výraznej zmeny pomerov na strane maloletého dieťa od doby poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca, ktorú okolnosť je potrebné vziať na zreteľ z hľadiska rozhodovania o úprave výšky vyživovacej povinnosti otca. Týmto požiadavkám dieťaťa na úhradu jeho zvýšených nákladov v žiadnom prípade nekorešponduje otcom navrhovaná výška výživného 60 eur mesačne. I keď snahou otca bolo prezentovať predovšetkým jeho zvýšené životné výdavky, týkajúce sa primárne jeho dlhov, splácaných formou exekúcie, ktoré majú potom vplyv na výšku jeho príjmu, odvolací súd udáva, že otec opomenul tú skutočnosť, že čistým príjmom otca je príjem bez daní a odvodov, a nie ním dosahovaný príjem i po odpočítaní exekučných zrážok, keď v žiadnom prípade nemožno skutočnosť slobodného rozhodnutia otec o zadĺžení sa posúdiť z hľadiska jeho možností a schopností plniť si vyživovaciu povinnosť v neprospech dieťaťa tak, že by táto okolnosť, napriek preukázaným zvýšeným príjmom otca v porovnaní s jeho príjmami v čase posledného rozhodovania, ako i preukázanými zvýšenými výdavkami dieťaťa, ovplyvnila rozhodovanie súdu o zvýšení výživného v nižšom rozsahu, než takom, aký zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa a schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom rodičov. Naviac je potrebné poukázať i na skutočnosť, že osobitnou zložkou príjmu otca je i vyplácané stravné, na ktoré je potrebné nazerať tak, že čiastočne prispieva k zlepšeniu pomerov otca. I keď hlavným účelom vyplácania týchto náhrad je náhrada výdavkov na stravu, je dôvodné sa domnievať, že tieto náhrady čiastočne môžu slúžiť i na zabezpečenie potrieb otca, ktoré by inak musel vynaložiť zo svojej bežnej mzdy (otec v podanom odvolaní uviedol, že výdavky na cestovanie a stravné v práci má mesačne v rozsahu 80 eur, čo je suma nižšia než vyplácané náhrady týmto titulom). Zohľadňujúc potom všetky vyššie uvedené okolnosti, určujúce z hľadiska rozhodovania súdu o zmene vyživovacej povinnosti rodiča, prihliadajúc i na to, že obom rodičom pribudli i ďalšie vyživovacie povinnosti (otcovi vo väčšom rozsahu ako matke), súd prvej inštancie ustálil správny právny záver, že v možnostiach a schopnostiach otca je prispievať na výživu maloletého S. zvýšeným výživným vo výške 120 eur mesačne. Napokon, k zmene pomerov došlo i na strane matky maloletého S., tak ako na uvedené správne poukázal súd prvej inštancie, ktorá skutočnosť má potom rovnako vplyv na plnenie si vyživovacej povinnosti zo strany matky k synovi, keď je súčasne potrebné uviesť i to, že výlučne matka zabezpečuje starostlivosť o dieťa a doposiaľ predovšetkým ona hradila výdavky maloletého S., keď nie je možné konštatovať, že pri úhrade výživného otcom 33 eur by bolo možné uspokojiť potreby dieťaťa v pomernom rozsahu. Naviac, pokiaľ súd prvej inštancie považoval celkové odôvodnené náklady maloletého S. vo výške 260 eur mesačne, i napriek zvýšenému výživnému zo strany otca sa na ich úhrade bude matka podieľať vo zvýšenej miere ako otec. Odvolací súd považuje za potrebné poznamenať i to, že pokiaľ otec ako rodič má 4 maloleté deti, ktoré sú svojou výživou bytostne odkázané na plnenie si tejto povinnosti zo strany rodičov, jeho prioritnou snahou by malo byť poskytnúť svojím maloletým deťom primeranú výživu a prostriedky na zabezpečenie ich potrieb, keď jedinou možnosťou maloletého dieťaťa ako zabezpečiť jeho výživu a úhradu životných nákladov je práve to, že túto povinnosť preberajú na seba rodičia (zákonná vyživovacia povinnosť), a to v primeranom pomere obaja. Táto miera primeranosti by mala odrážať nielen schopnosti a možnosti rodičov, ale i ich rodičovskú zodpovednosť za výživu dieťaťa.

14. Odvolací súd je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zohľadňuje všetky zásady určujúce pre rozhodovanie súdu o výživnom a je tak vecne správne, preto ho v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .