Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_1Er-389-2012.pdf
PDF · 80.71 KB
Case nature
Subarea
1Er/389/2012
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka (predtým Mamateyova 17, 850 05 Bratislava), IČO: 35 937 874, krajská pobočka Banská Bystrica, Skuteckého 20, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému: D.. G. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. H. XXXX/XX, XXX XX B. B., podnikajúci pod obchodným menom Ing. František Vajči - MEDIACOM, s miestom podnikania Ľuda Ondrejova 4007/33, 974 01 Banská Bystrica (predtým Ťatliakova 2051/8, 02 601 Dolný Kubín), IČO: 32 279 370, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Liščákom, so sídlom Exekútorského úradu ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 465/2012, o vymoženie 322,42 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o trovách exekúcie, takto
rozhodol:
Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 31.01.2012. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 322,42 eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, ktorým je Výkaz nedoplatkov č. 1121879813, vydaný oprávneným dňa 08.12.2011, právoplatný a vykonateľný dňa 03.01.2012.
2. Poverením č. 5601 080333* zo dňa 09.02.2012 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Liščáka, so sídlom Exekútorského úradu ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 465/2012.
3. Súdny exekútor po vydaní poverenia na vykonanie dňa 15.12.2016 doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii z dôvodu, že bol na povinného vyhlásený konkurz. Súdny exekútor si súčasne uplatnil náhradu trov exekúcie v sume 85,04 eur, špecifikovanú vo vyúčtovaní trov exekúcie k spisu EX 465/2012, na úhradu ktorých žiadal zaviazať oprávneného.
4. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
5. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
6. Podľa § 114 ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“)
začatie reštrukturalizačného konania má účinok, že pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú.
7. Podľa § 118 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114 ods. 1 písm. b) zastavujú. Ak v týchto konaniach už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi.
8. Vzhľadom na to, že exekučné konanie sa začalo dňa 31.01.2012 (s poukazom na § 36 ods. 2 Exekučného poriadku), súd v danom prípade aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013.
9. Súd lustráciou v Obchodnom vestníku zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 1R/15/2015 zo dňa 24.11.2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 229/2015 dňa 30.11.2015, bolo voči dlžníkovi (povinnému) začaté reštrukturalizačné konanie. Následne Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1R/15/2015, zo dňa 17.12.2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 246/2015 dňa 23.12.2015, súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka (povinného). Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 1R/15/2015 zo dňa 21.07.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 144/2016 dňa 27.07.2016, súd potvrdil reštrukturalizačný plán a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka (povinného).
10. Súd mal preukázané, že po začatí exekúcie bola povolená reštrukturalizácia povinného. Z citovaných ustanovení § 118 ods. 3 v spojení s § 114 ods. 1 písm. b) zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že povolenie reštrukturalizácie povinného spôsobuje zastavenie exekučného konania na majetok povinného podliehajúci exekúcii. Pojem „exekučné konania sa povolením reštrukturalizácie zastavujú“ upravuje zastavenie exekúcie ex lege, t. j. zastavenie exekučného konania nastáva povolením reštrukturalizácie bez toho, aby exekučný súd vydával osobitné uznesenie o zastavení exekúcie. Keďže nemožno platne a účinne zastaviť už raz zastavené konanie, súd nerozhodoval o zastavení exekúcie, nakoľko táto bola zastavená priamo zo zákona.
11. V zmysle § 37 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
12. Podľa § 196 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
13. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
14. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
15. Podľa § 203 ods. l Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
16. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
17. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
18. Podľa § 119 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii účastníkmi reštrukturalizačného konania sú dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.
19. Podľa § 120 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.
20. Podľa § 121 zákona o konkurze a reštrukturalizácii prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote sa neprihliada. Ustanovenie § 28 ods. 6 sa použije primerane.
21. Podľa § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.
22. Aj keď súd pri zastavení exekúcie ex lege povolením reštrukturalizácie nevydal rozhodnutie o zastavení exekučného konania, rozhodoval o trovách exekúcie. Súd nepopiera, že súdny exekútor má vždy nárok na náhradu skutočných výdavkov, ktoré mu vznikli s výkonom exekučnej činnosti a odmenu za úkony, ktoré už vykonal. Nič na tom nemení ani zastavenie exekučného konania v dôsledku povolenia reštrukturalizácie povinného. Pri náhrade trov exekúcie v zásade platí, že ich v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku znáša povinný a exekútorovi vzniká proti povinnému pohľadávka. Povolením reštrukturalizácie však už súdny exekútor nemá možnosť si pohľadávku v exekučnom konaní uspokojiť podľa § 200 ods. 3 Exekučného poriadku. V zmysle ustanovenia § 119 ods. 1, § 120 ods. 1 a § 121 zákona o konkurze a reštrukturalizácii má súdny exekútor povinnosť vyčísliť trovy exekúcie, ktoré mu vznikli do začatia reštrukturalizačného konania a pohľadávka exekútora tak nadobúda charakter pohľadávky reštrukturalizačnej, ktorú si exekútor musí prihlásiť do reštrukturalizácie a následne mal teda súdny exekútor do 30 dní od zastavenia exekúcie, t. j. od povolenia reštrukturalizácie prihlásiť pohľadávku u príslušného správcu. Pokiaľ teda v danom exekučnom konaní exekútorovi vznikla proti povinnému, ktorého reštrukturalizácia bola povolená, pohľadávka titulom trov exekúcie, súdny exekútor si ju mal prihlásiť ako pohľadávku v reštrukturalizácii a nie požadovať náhradu vyčíslených trov exekúcie od oprávneného.
23. Súd skúmal, či v konaní nie sú splnené podmienky ustanovené Exekučným poriadkom na výnimočné zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie. Súd by mohol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie v prípade jeho zavinenia. Oprávnený procesne nezavinil situáciu, na základe ktorej došlo k zastaveniu exekúcie, nakoľko neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a povolením reštrukturalizácie. Oprávnený teda nenesie žiadnu zodpovednosť, že počas exekúcie bola povolená reštrukturalizácia povinného a keďže oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, nie je možné mu uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Rovnako nie sú splnené podmienky na znášanie trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko v danom prípade súd nerozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, ale exekučné konanie bolo zastavené ex lege.
24. Súd napokon nemohol oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie ani podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, na základe ktorého by oprávnený znášal trovy exekúcie, ak by sa exekúcia zastavila z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Takým dôvodom by bola skutočnosť, ak by na majetok povinného bol na základe jeho žiadosti počas reštrukturalizačného konania súdom vyhlásený konkurz alebo v prípade, ak by príslušný súd vykonávajúci dohľad nad činnosťou dlžníka, správcu a veriteľských orgánov bez návrhu, uznesením reštrukturalizačné konanie zastavil, začal konkurzné konanie a vyhlásil na majetok dlžníka konkurz, a to v prípadoch taxatívne uvedených v § 131 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Zákonná úprava citovaného ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku kto a za akých podmienok je povinný zaplatiť náhradu trov exekúcie je striktná. Ak by úmyslom zákonodarcu bolo, aby trovy exekúcie znášal oprávnený aj v prípade, ak bola exekúcia zastavená zo zákona v dôsledku povolenia reštrukturalizácie povinného, bol by to uzákonil, resp. aspoň uviedol v dôvodovej správe, no zákonodarca tak neučinil. Do úvahy preto neprichádza
ani použitie analógie podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 500/2016-22 zo dňa 15.06.2016, v zmysle ktorého charakter konkurzného a reštrukturalizačného konania je natoľko odlišný a špecifický, že použitie analógie podľa 203 ods. 3 Exekučného poriadku v prípade povolenia reštrukturalizácie dlžníka (povinného) neprichádza do úvahy. Právo vyplývajúce z pohľadávky proti povinnému si súdny exekútor má uplatniť prihláškou v reštrukturalizácii.
25. Súd nepopiera, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora, toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie, pri ktorom vystupuje v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou podnikania je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonávanej exekúcie zisk (odmenu), ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie, toto riziko je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom profesie súdneho exekútora, pričom uvedené riziko nie je možné bezdôvodne prenášať na oprávneného. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983. séria A, č. 70, mutatis mutandis aj I. ÚS 191/06, I. ÚS 199/07, III. ÚS 351/07, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Mihál proti Slovenskej republike č. 31303 a č. 23360/08, či uznesenie Ústavného súdu SR z 16.12.2008, sp. zn. II. ÚS 423/2008, v ktorom bolo okrem iného uvedené, že sťažovateľ funkciu súdneho exekútora a s ňou spojené povinnosti na seba prevzal dobrovoľne. Činnosti, ktoré vykonal sťažovateľ, nevybočovali z bežného rámca povinností súdneho exekútora a mali protihodnotu vo výhodách súvisiacich s jeho profesiou (profesijný monopol na vykonávanie exekúcií).
26. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.