Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-363-2017.pdf
PDF · 88.28 KB
Case nature
Subarea
7Co/363/2017
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci navrhovateľa: L.. S. C., bytom Z. Č.. XX, Z., zastúpený Advokátskou kanceláriou Jakubčová a partneri, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova č. 2, Bratislava, IČO: 50 046 594, proti odporcovi: L.. F. T., bytom U. Č.. X, Z., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 6.11.2017, č.k. 11C/96/2017-14, jednomyseľne takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Odporcovi sa proti navrhovateľovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uložiť odporcovi povinnosť zdržať sa dispozície a nakladania s v návrhu špecifikovanými nehnuteľnosťami a deklaroval, že navrhovateľ je povinný uhradiť odporcovi trovy konania v plnej výške.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 324 ods.1,3 zákona č. 160/2015 Z,z, Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) a vecne preukázaním, že odporca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX katastrálne územie Z., nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX katastrálne územie Krmeš a spolu s manželkou vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX katastrálne územie Z. (rodinný dom) a že odporca si od navrhovateľa požičal spolu 650 000 eur. V odôvodnení ďalej konštatoval, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba za predpokladu, že nemožno sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením v zmysle ustanovenia § 343 C.s.p., ktoré má vždy prednosť. V danom prípade, v ktorom navrhovateľ návrhom jednoznačne sledoval zabezpečenie peňažnej pohľadávky (zo zmlúv o pôžičke) a v návrhu vyjadril aj obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená, ním sledovaný účel možno dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením. Na základe uvedenej úvahy návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
3. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 255 C.s.p. prihliadajúc na plný úspech odporcu v konaní.
4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a navrhovanému neodkladnému opatreniu vyhovel. V odvolaní uviedol, že osvedčil dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, na ktorého vydanie boli splnené zákonom stanovené podmienky, osvedčil existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a z návrhu je viac ako zrejmá potreba naliehavej úpravy právnych vzťahov strán sporu. Poukazujúc na § 326 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p. (Civilného mimosporového poriadku ) uviedol, že posúdenie potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu vždy záleží na
okolnostiach konkrétneho prípadu, ktoré musia byť posudzované individuálne. V zmysle tradičnej doktríny k neodkladnému opatreniu (podľa analógie predchádzajúcej úpravy k predbežnému opatreniu ) možno vyvodiť, že ak sú splnené podmienky pre neodkladné opatrenie, súd má povinnosť ho nariadiť alebo zabezpečiť dôkaz. Súd prvej inštancie mal preto vydať neodkladné opatrenie tak ako to návrhom požadoval. V danom prípade je možné vyvodzovať, že budúci výkon rozhodnutia je ohrozený, pretože môže nastať situácia, že odporca nebude mať vo svojom vlastníctva majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku, má dôvodnú obavu, že zo strany odporcu môže veľmi ľahko dôjsť k znemožneniu nakladania s nehnuteľnosťami označenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čo môže viesť k ukráteniu veriteľa, pričom doterajšie konanie odporcu takéto ukracovanie navrhovateľa ako veriteľa aj naozaj spôsobuje. Konanie predchádzajúce nevydaniu napadnutého uznesenia má ďalšie vady, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to: neodkladné opatrenie nie je neprimeraným zásahom do práv odporcu, napadnuté uznesenie mu upiera právo na uspokojenie svojej pohľadávky bez toho, aby bol na to daný dôvod a je svojvoľné a nepreskúmateľné. V odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje akékoľvek odôvodnenie, na základe ktorého by súd prvej inštancie odôvodnil, z akého dôvodu je nemožné neodkladné opatrenie vydať a obmedzil sa iba na konštatovanie, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko návrhom sledoval zabezpečenie peňažnej pohľadávky. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nezrozumiteľné, neurčité, nedostatočné, nie je riadne odôvodnené čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu. Súd prvej inštancie opomenul, aká veľká ujma na jeho strane môže nastať a ani nevzal do úvahy jeho právo, ktoré bude porušené alebo ohrozené. Za nesprávne právne posúdenie označil odvolateľ to, že napadnuté uznesenie nebolo vôbec vydané a výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci prvoinštančným súdom je aj skutočnosť, že súd nijako neodstránil hroziacu ujmu, ktorá mu bezprostredne hrozí.
5. Odporca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť. V podaní uviedol, že odporca na strane dlžníka a navrhovateľ na strane veriteľa dňa 28. 1. 2016 uzavreli Zmluvu o pôžičke, predmetom, ktorej bolo poskytnutie finančnej čiastky vo výške 500 000 eur so splatnosťou 30. 1. 2017. V deň podpisu zmluvy o pôžičke došlo zo strany odporcu k vystaveniu vlastnej zmenky za účelom zabezpečenia dlžnej sumy 500 000 eur. Dňa 27. 9. 2017 došlo k uzavretiu Dodatku k Zmluve o pôžičke, predmetom ktorého bolo predĺženie dátumu splatnosti z pôvodného dátumu na 29. 9. 2018. Dňa 27. 9. 2016 odporca na strane dlžníka a navrhovateľ na strane veriteľa uzavreli Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančnej čiastky vo výške 150 000 eur, ktorej splatnosť bola určená do 29. 9. 2018. V deň podpisu tejto zmluvy o pôžičke došlo zo strany odporcu k vystaveniu vlastnej zmenky za účelom zabezpečenia dlžnej sumy 150 000 eur. Z uvedených skutočnosti je zrejmé, že došlo k vystaveniu dvoch zmeniek za účelovom zabezpečenia odporcových pohľadávok v celkovej sume 650 000 eur. Strany sa ešte pred okamihom zosplatnenia dlžnej sumy dohodli na predaji nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, z tohto dôvodu navrhovateľ poskytol telefonický kontakt na realitného makléra realitnej kancelárie za účelom dojednania ďalšej spolupráce ohľadom predaja tejto nehnuteľnosti. Skutočnosť, že nekonal v úmysle ukrátiť veriteľa preukazuje doslovná komunikácia strán prostredníctvom SMS, kde mu navrhovateľ dňa 9.2.2017 poslal kontakt na predaj nehnuteľností a kde sa bližšie dohodli na termíne obhliadky. Predmetná ponuka na predaj nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX bola na webovej stránke realitnej kancelárie zverejnená približne po dobu jedného mesiaca a z dôvodu neprimerane vysokej provízie za sprostredkovanie predaja následne odporca spoluprácu s realitným maklérom ukončil. Odporca ďalej uviedol, že sa nedopustil žiadneho konania, následkom ktorého by bolo ukrátenie uspokojenia pohľadávky navrhovateľa , keď jeho úkony smerujúce k predaju nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX boli uskutočnené výlučne na základe pokynov navrhovateľa a za účelom speňaženia tejto nehnuteľnosti s účelom náhrady. V danom prípade neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže zabezpečovacie opatrenie má vždy prednosť pred nariadením neodkladného opatrenia.
6. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods. 1 C.s.p. po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
7. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 324 ods.3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania) doručeným dňa 6.10.2017 domáhal uložiť odporcovi povinnosť zdržať sa dispozície a nakladania s v návrhu špecifikovanými nehnuteľnosťami. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že strany uzavreli dňa 28.1.2016 Zmluvu o pôžičke na sumu 500 000 eur, Dodatok ku Zmluve zo dňa 28.1.2016, Zmluvu o pôžičke zo dňa 27. 9.2016 na sumu 150 000 eur a tri zmenky. V zmluve o pôžičke odporca vyhlásil, že vlastní majetok, ktorého prípadný predaj postačí na vrátenie pôžičky. Navrhovateľ uviedol, že odporca sa snaží predať nehnuteľný majetok, pričom v prípade predaja čo len jednej z nehnuteľností hrozí, že nebude mať možnosť uspokojiť celú výšku pohľadávky. Vzhľadom na výšku pohľadávky sa navrhovateľ obával o jej uspokojenie konštatujúc, že mu hrozí závažná ujma, nakoľko na časť pôžičky bol nútený čerpať úver na svoje meno. Navrhovateľ uviedol, že na jeho strane existuje reálna obava, že výkon súdneho rozhodnutia bude ohrozený a nariadením neodkladného opatrenia by sa predišlo možnému vzniku vážnej ujmy na jeho strane. Ako dôkazy v návrhu označil (a zároveň doložil) Zmluvu o pôžičke zo dňa 28.1.2016, Zmenku zo dňa 28.1.2016, Dodatok ku Zmluve o pôžičke zo dňa 28.1.2016 uzavretý dňa 27.9.2016, Zmluvu o pôžičke zo dňa 27.9.2016, Zmenku zo dňa 27.9.2016, Zmenku zo dňa 27.9.2016, výpisy z LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXX a fotokópiu nešpecifikovanej internetovej stránky.
10. Súd prvej inštancie zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil výlučne tým, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba za predpokladu, že nemožno sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením v zmysle ustanovenia § 343 C.s.p., ktoré má vždy prednosť. V danom prípade, v ktorom navrhovateľ návrhom jednoznačne sledoval zabezpečenie peňažnej pohľadávky (zo zmlúv o pôžičke) a v návrhu vyjadril aj obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená, ním sledovaný účel možno dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením.
11. Možnosť nariadenia neodkladného opatrenia podľa ust. § 324 a nasl. C.s.p. je stanovená v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. C.s.p.. Na to, aby navrhovateľom navrhované neodkladné opatrenie bolo úspešné, vyžaduje si to preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi konania (stranami sporu), ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Reálne vyhodnotenie potreby neodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého z účastníkov (strán sporu) ohrozené. V každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
12. Nariadenie neodkladného opatrenia je zároveň podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 C.s.p.. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne. Uvedené platí aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Z daného hľadiska je potom vhodné, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval zdôvodnenie a prípadne aj osvedčenie nedosiahnuteľnosti sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením, aj keď nejde o zákonnú náležitosť návrhu zmysle § 326 C.s.p.. Splnenie uvedenej podmienky skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti, primárne musí identifikovať účel, ktorým navrhovateľ svojím návrhom sleduje a následne tento vyhodnotiť vo vzťahu k možnému nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy z ohrozenia exekúcie. Z uvedeného je potom možné vyvodiť, že podmienku podľa § 324 ods.3 C.s.p. bude nevyhnutné bez ďalšieho považovať za splnenú vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené. Pôjde o procesné
situácie, keď navrhovateľ nebude uplatňovať svoje práva na peňažné plnenie od dlžníka alebo sa nebude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Pokiaľ dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nebude vylúčené podľa vyššie uvedených všeobecných kritérií, posúdi súd pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia individuálne okolnosti prípadu. Z daného hľadiska možno pripustiť nariadenie neodkladného opatrenia aj z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie pri uplatňovaní peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi, ak dosiahnutie sledovaného účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia iné konkrétne dôvody; spravidla ide o situácie, keď dlžník nie je vlastníkom veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, na ktorej by bolo možné efektívne zriadiť záložné právo. Vzhľadom na skrátený a zjednodušený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je súd povinný z vlastnej iniciatívy skúmať splnenie iných ako všeobecných podmienok na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Navrhovateľ musí preto v záujme vlastného procesného úspechu sám osvedčiť, že individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nie sú splnené, inak súd jeho návrh, ktorým sa bude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvody obavy z ohrozenia exekúcie na uspokojenie peňažnej pohľadávky zamietne s poukazom na prednostnú alternatívu zriadenia záložného práva podľa § 343 C.s.p. Nie je pritom povinný sám ex offo komplexne skúmať majetkové pomery dlžníka, za účelom posúdenia možnosti efektívneho zriadenia záložného práva na konkrétnych veciach právach alebo iných majetkových hodnotách.
13. Vychádzajúc z uvedeného je možné konštatovať vecnú a právnu správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý pri absencii osvedčenia navrhovateľom, že individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nie sú v dnom prípade splnené, z úradnej povinnosti identifikoval účel, ktorý navrhovateľ návrhom sledoval (zabezpečenie peňažnej pohľadávky zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 28.1.2016, Dodatku ku Zmluve o pôžičke zo dňa 28.1.2016 uzavretého dňa 27.9.2016 a zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 27.9.2016 pre obavu z ohrozenia prípadnej exekúcie) a tento následne vyhodnotil vo vzťahu k možnému nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Pokiaľ pri osvedčení, že odporca je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX katastrálne územie Z., nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX katastrálne územie G. a spolu s manželkou vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX katastrálne územie Z. (rodinný dom) dospel k záveru, že sledovaný účel (zabezpečenie peňažnej pohľadávky pre obavu z ohrozenia prípadnej exekúcie) možno dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením, s týmto sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje.
14. Za nedôvodnú odvolací súd posúdil námietku odvolateľa o tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nezrozumiteľné, neurčité a absentuje v ňom vyporiadanie sa s dôvodmi, pre ktoré považuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za nedôvodný. V tejto súvislosti poukazuje na obsah ods. 10
- 13 tohto rozhodnutia a zdôrazňuje, že dôsledkom neosvedčenia nedosiahnuteľnosti sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením, je bez ďalšieho skúmania zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, zamietajúce rozhodnutie súdu.
15. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1,2 C.s.p (vrátane výroku o trovách konania) ako vecne a právne správne potvrdil.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému odporcovi priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).