Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-72-2017.pdf
PDF · 87.57 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/72/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci - starostlivosti súdu o maloletú B. Š., K.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka - O.. U. Š., K.. XX.XX.XXXX, I. O. P. W., K. B. XXXX/XX, a otec - X.. G. Š., K.. XX.XX.XXXX, I. O. I. Z., I. XXXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e výživné otcovi na maloletú B. Š., K.. XX.XX.XXXX zo sumy 150 eur na sumu 220 eur mesačne, počnúc dňom 04.09.2017.
Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 04.09.2017 do 31.01.2018 v sume 343 eur. Súd povoľuje otcovi dlh na výživnom splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 30 eur mesačne, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Týmto sa mení v časti úpravy výživného rozsudok tunajšieho súdu č. k. 12C/130/2009-49 zo dňa 21.10.2009.
odôvodnenie:
(1) Návrhom zo dňa 04.09.2017 sa matka maloletého dieťaťa domáhala zvýšenia výživného otcovi na sumu 280 eur mesačne s odôvodnením, že od času poslednej úpravy výživného (v roku 2009 sumou 150 eur) uplynulo 8 rokov, maloletá navštevuje X. I. G., majú vlastné bývanie zaťažené hypotékou. Výdavky na dieťa je schopná pokryť len s maximálnym úsilím, pri šetrení a za pomoci rodiny. Otec nad určené výživné prispieva len výnimočne, s dieťaťom sa stretávajú 1 až 2 krát za mesiac.
(2) Otec sa k návrhu vyjadril písomne podaním z 02.11.2017 tým, že s výškou výživného navrhnutého matkou nesúhlasí, posúdenie otázky zvýšenia výživného ponechal na úvahu súdu. Uviedol, že s maloletou majú normálny vzťah otca a dcéry, stretáva sa s ňou tak často, ako je možné, ako má záujem dieťa. Maloletá k nim domov chodí rada, v domácnosti vychovávajú 7-ročnú dcéru partnerky z jej predchádzajúceho vzťahu a spoločnú dcéru, ktorá má tri roky a maloletá si s oboma dievčatami rozumie, vychovávajú ich ako sestry. Poukázal na to, že maloletú zobral v roku 2013 na dovolenku do Maďarska a v roku 2017 na 11-dňovú dovolenku do Chorvátska, pričom náklady za pobyt boli 400 eur, okrem toho jej v roku 2017 hradil detský tábor za 150 eur. Rodina spoločne s maloletou absolvujú často zážitkové programy, maloletá sa zúčastňuje rodinných osláv a oslavujú spoločne aj sviatky počas roka. Takisto ak niečo potrebuje, tak jej kúpi. Pripomenul, že matke predal po rozvode manželstva svoj byt pod trhovú cenu, na ktorého prestavbu spláca stavebný úver, okrem toho platí hypotéku 332 euro mesačne , náklady na bývanie predstavujú 130 eur mesačne, poistenie na dom a zariadenie 25 eur mesačne, poplatky do škôlky pre jeho druhú dcéru 35 eur mesačne.
(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, predchádzajúcou úpravou výživného a zistil nasledovný skutočný stav veci:
(4) Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 12C/130/2009-49 zo dňa 21.10.2009 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, maloletá (vtedy vo veku 5 rokov) bola dohodou rodičov zverená do starostlivosti matke a otec sa zaviazal platiť výživné na maloletú v sume 150 eur mesačne. Rodičia mali príjem zo zamestnania, matka vo výške 317,56 eur mesačne, otec vo výške 917,74 eur mesačne, spoločne vlastnili jedno vozidlo, bývali každý u svojich rodičov, nemali ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
(5) Matka vo svojej výpovedi uviedla, že má príjem 560 až 570 eur mesačne netto, u súčasného zamestnávateľa pracuje už siedmy rok, iný príjem nemá. S maloletou býva v dvojizbovom byte, ktorý kúpila pred piatimi rokmi od otca maloletej, naň spláca hypotéku 130 eur mesačne, splátky však od nasledujúceho roku budú zvýšené na 220 eur mesačne, nakoľko po piatich rokoch zanikne nárok na príspevok od štátu. Maloletá je zdravá, v súčasnosti navštevuje ortopéda pre problémy s kolenom, má predpísané kolagénové prípravky za 25 eur mesačne, vo voľnom čase sa venuje korčuľovaniu. Výdavky na maloletú má do školy, za obedy v školskej jedálni platí 25 eur mesačne a výdavky spojené so začiatkom školského roka predstavovali asi 100 eur. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Podľa výkazu o príjmoch má matka príjem za rok 2017 v priemere 626,03 eur mesačne.
(6) Otec vo svojej výpovedi uviedol, že vlastní rodinný dom, v ktorom býva aj s rodinou, nadobudnutý pred piatimi rokmi. V dome býva so svojou partnerkou, ich spoločným dieťaťom a s jej dieťaťom z predchádzajúceho vzťahu. Dom je zaťažený hypotékou. Od poslednej úpravy výživného mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť - k mal. D., K.. B. Q. XXXX, je zdravá, chodí do škôlky v Dunajskej Strede, s výdavkami na cestovnom a stravnom. Predložil výkazy o svojich príjmoch (v priemere 1.411,06 eur mesačne) a príjmoch svojej partnerky (v priemere 425,96 eur mesačne) za rok 2017.
(7) Procesný opatrovník dieťaťa navrhol zvýšiť otcovi výživné podľa jeho možností a schopností.
(8) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine)
(9) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
(10) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
(11) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 ods. 1, 2, 3 zák. o rodine)
(12) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
(13) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
(14) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
(15) Na opakované rozhodovanie o veci musí byť splnená hmotno-právna podmienka, ktorou je zmena pomerov. Táto sa môže prejaviť subjektívne, teda okolnosťami na strane povinnej alebo oprávnenej osoby, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Ustanovenie § 78 ods. 1 zák. o rodine predpokladá výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom (napr. zvýšenie alebo zníženie zárobku a iných príjmov, vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, a pod.). Zmena výšky výživného pre maloleté dieťa je pritom možná najskôr od času, kedy k takej zmene pomerov došlo, nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania.
(16) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného (pred 8 rokmi) došlo k podstatnej zmene pomerov, a to na strane oprávnenej osoby - maloletého dieťaťa, vyžadujúcej si novú (súdnu) úpravu výšky výživného. Odôvodnené potreby maloletej sa prestupmi na vyšší stupeň vzdelávania (nástup povinnej školskej dochádzky, následne druhý stupeň ZŠ) zvýšili, jej fyzickým a duševným vývojom a rastom nárokov na jej odôvodnených potrebách, mimo bežných aj súvisiacich s postupným nadobúdaním vzdelania a prípravou na budúce povolanie (prípadne v súvislosti s riešením jej zdravotného stavu) sa zvyšujú a budú aj v budúcnosti neustále zvyšovať (a to aj v prípade stagnácie zárobkových pomerov rodiča) a k tomu sa musí úmerne zvyšovať aj čiastka na výživnom od povinného rodiča. Obaja rodičia boli v čase predchádzajúcej úpravy výživného zamestnaní, bez významného majetku, v súčasnosti sú tiež zamestnaní, s vyšším príjmom, obaja majú vyriešenú bytovú otázku, splácajú hypotéku. Otec však spláca aj stavebný úver, spotrebovaný na byt, v ktorom bývajú maloletá s matkou, vznikla mu ďalšia vyživovacia povinnosť. Zmena pomerov je na strane dieťaťa (vo veku necelých 14 rokov) preukázaná, v danom prípade odôvodňuje zvýšenie výživného otcovi, ale nie v rozsahu navrhovanom matkou. Zmene a možnostiam a schopnostiam otca zodpovedá zvýšenie výživného na 220 eur, a to od podania návrhu, kedy už boli odôvodnené zvýšené potreby dieťaťa (konštatovanou zmenou stupňa vzdelávania a osobnostným rastom). Pri určení novej výšky výživného súd prihliadol aj na to, že v zmysle rozhodovacej praxe odvolacieho súdu má orientačné rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive všetkých detí približne v rozsahu 25%, najviac 30% z jeho príjmu (čo v prípade otca predstavuje rozpätie 282 až 352 eur na dve vyživovacie povinnosti). Určené výživné spolu so starostlivosťou matky (ktorá svoju vyživovaciu povinnosť vyvažuje sčasti osobnou starostlivosťou o dieťa a zabezpečovaním bývania), čiastočným znášaním finančných výdavkov na dieťa z jej strany a prídavkom, budú takto pokrývať súčasné odôvodnené potreby dieťaťa.
(17) Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne, od podania návrhu. Otcovi od podania návrhu do konca mesiaca, v ktorom súd rozhodol (výživné za mesiac január už bolo splatné) takto na výživnom vznikol dlh (na zvýšenej čiastke výživného) za 4 mesiace x 70 eur a 27 dní mesiaca september 2017 - 70/30 x 27, ktorý dlh je povinný splatiť približne do jedného roka.
(18) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
(19) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)