Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Sa/14/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou, v právnej veci žalobcu: O. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, XXX XX Z., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.03.2017, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. marca 2017 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, t. j. v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovi bol priznaný invalidný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 100/1988 Zb.). Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I zo dňa 09.05.2014 Sociálna poisťovňa žalobcovi odňala invalidný dôchodok podľa § 263 ods. 1 a § 112 ods. 1 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.) a podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. so záverom, že nie je invalidný podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb., ale čiastočne invalidný podľa § 37 tohto zákona. Ďalším rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II zo dňa 09.05.2014 Sociálna poisťovňa rozhodla, že žalobcovi od 16.04.2014 vznikol nárok na výplatu invalidného dôchodku v sume 254,30 Eur mesačne (v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z.) a nárok na výplatu invalidného dôchodku v sume 129,40 Eur mesačne (v zmysle zákona č. 100/1988 Zb.), preto nárok na invalidný dôchodok v sume 129,40 Eur mesačne podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/203 Z.z. zanikol. 2. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 20Sd/290/2014 a sp. zn. 20Sd/291/2014 zo dňa 15.04.2015 rozhodnutia Sociálnej poisťovne zrušil a veci jej vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že posudkoví lekári neposúdili zdravotný stav žalobcu komplexne, presvedčivo a v súlade so zákonom. 3. Po zrušení rozhodnutí krajským súdom Sociálna poisťovňa opätovne rozhodla. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I zo dňa 26.08.2015 rozhodla tak, že žalobcovi vznikol nárok na výplatu invalidného dôchodku v sume 254,30 Eur mesačne od 16.06.2014 podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ďalej že podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 529/2006 Z.z. vznikol aj nárok na čiastočný invalidný dôchodok v zmysle zákona č. 100/1988 Zb. v sume 129,40 Eur mesačne, t. j. v nižšej sume, a preto nárok naň zaniká. Zároveň bolo rozhodnuté aj o zvýšení sumy invalidného dôchodku od 01.01.2015. Druhým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II zo dňa 26.08.2015 Sociálna poisťovňa rozhodla, že v zmysle § 263 ods. 1, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. a § 29 zákona č. 100/1988 Zb. žalobcovi od 16.06.2014 odníma invalidný dôchodok (z dôvodu, že prestal spĺňať podmienky nároku na invalidný dôchodok v zmysle zákona č. 100/1988 Zb. a vznikol mu nárok na čiastočný invalidný dôchodok v zmysle tohto zákona).

4. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 20Sd/277/2015 zo dňa 20.04.2016 rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.08.2015 zrušil podľa § 250l ods. 2 a § 250j ods. 2 písm. a) a c) O.s.p. a vec vrátil Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia bola potreba opätovného posúdenia zdravotného stavu žalobcu podľa kritérií, ktoré boli uvedené v tomto rozhodnutí, a to znalcom z odboru gastroenterológia, resp. diabetológia, zapísaným do zoznamu znalcov a následné rozhodnutie podľa § 172 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z. 5. V priebehu ďalšieho konania rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava (orgán verejnej správy prvého stupňa):

- rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I zo dňa 15.12.2016 rozhodla tak, že žalobcovi podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. vznikol od 16.06.2014 nárok na výplatu invalidného dôchodku v sume 254,30 Eur mesačne, ďalej že podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 529/2006 Z.z. vznikol žalobcovi aj nárok na čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných do 31.12.2003 v sume 129,40 Eur mesačne, t. j. v nižšej sume, preto nárok naň zanikol, ďalej bolo rozhodnuté ešte o zvýšení sumy invalidného dôchodku 254,30 Eur mesačne.

- rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II zo dňa 15.12.2016 rozhodla tak, že žalobcovi odníma invalidný dôchodok podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. a § 29 zákona č. 100/1988 Zb. 6. Prvostupňový orgán verejnej správy v rozhodnutí o vzniku nároku na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. a o zániku nároku na čiastočný invalidný dôchodok v zmysle zákona č. 100/1988 Zb. uviedol, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobcu bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica a výsledok tohto posúdenia je uvedený v lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite zo dňa 28.11.2016, z ktorého záverov vyplynulo, že žalobca je čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. Posudkový lekár svoj záver odôvodnil tým, že žalobca pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za uľahčených pracovných podmienok. Zároveň bolo v rozhodnutí konštatované, že žalobca získal pred vznikom invalidity 3 653 dní doby zamestnania, a teda v posledných 10-tich rokoch pred vznikom čiastočnej invalidity získal 10 rokov a 3 dni zamestnania, čím splnil podmienku potrebného počtu rokov doby zamestnania na vznik nároku na čiastočný invalidný dôchodok. Ďalej prvostupňový orgán verejnej správy v rozhodnutí uviedol, že suma čiastočného invalidného dôchodku bola vypočítaná z priemerného mesačného zárobku určeného z rozhodného obdobia za roky 2006, 2005, 2004, 2007 a 2000, a to v sume 381,98 Eur. Ďalej v zmysle § 30 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. bola žalobcovi na účely určenia sumy čiastočného invalidného dôchodku pripočítaná doba od vzniku nároku na čiastočný invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Keďže žalobca získal ku dňu vzniku nároku na čiastočný invalidný dôchodok dobu zamestnania, ktorá spolu s pripočítanou dobou tvorí najmenej 25 rokov, na dobu zamestnania pred 18-tym rokom veku sa neprihliadalo. Dôchodok bol vymeraný z tretej pracovnej kategórie. Ďalej bolo konštatované, že invalidný dôchodok je 67,50 % priemerného mesačného zárobku, čo je 91,20 Eur mesačne a čiastočný invalidný dôchodok, predstavujúci polovicu sumy invalidného dôchodku, je potom 45,60 Eur mesačne. K uvedenej sume bola priznaná úprava podľa zákona č. 306/2002 Z.z. v znení zákona č. 639/2002 Z.z. o 72,20 Eur mesačne na 117,80 Eur mesačne a zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z.z. o 7,10 Eur mesačne na 124,90 Eur mesačne. Následne bola táto suma čiastočného invalidného dôchodku zvýšená v súlade s § 81 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 252/2012 Z.z. a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. 7. Prvostupňový orgán verejnej správy v rozhodnutí ďalej uviedol, že nárok žalobcu na invalidný dôchodok bol posudzovaný aj podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. V tejto časti rozhodnutia bolo konštatované, že za invalidného bol žalobca uznaný z dôvodu, že má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica a výsledok jeho posúdenia bol uvedený v lekárskej správe - v odbornom posudku o invalidite zo dňa 28.11.2016. Ďalej bolo v rozhodnutí konštatované, že pred vznikom invalidity žalobca získal 13 041 dní obdobia dôchodkového poistenia a splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Ďalej bolo konštatované, že splnil aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím mu tento nárok vznikol podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Priemerný osobný mzdový bod žalobcu bol určený ako 0,8201. Ďalej bolo konštatované, že ku dňu vzniku invalidity, t. j. k 05.12.2013, získal žalobca 13 041 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočítalo obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku v rozsahu 2 636 dní, t. j. spolu 15 677 dní. Na základe uvedeného bolo konštatované, že žalobca získal 42,9507 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 16.06.2014

bola 10,2524 Eur. Na základe uvedených údajov bola suma invalidného dôchodku určená vo výške 216,90 Eur mesačne. Ďalej bolo zdôvodnené ešte valorizovanie sumy invalidného dôchodku. V závere rozhodnutia bolo konštatované, že týmto bol realizovaný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sd/277/2015-49 zo dňa 20.04.2016. 8. V rozhodnutí o odňatí invalidného dôchodku prvostupňový orgán verenej správy odkázal na ustanovenie § 263 ods. 1 prvej vety zákona č. 461/2003 Z.z. V rozhodnutí konštatoval, že nárok na invalidný dôchodok, priznaný podľa predpisov účinných do 31.12.2003, žalobcovi zanikol dňa 05.12.2003 z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia už nie je invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., ale čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., a preto nespĺňa podmienky na trvanie nároku na invalidný dôchodok a jeho výplatu. Zároveň bolo v rozhodnutí uvedené, že žalobca bol uznaný ako invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o 60 %. O odňatí invalidného dôchodku bolo rozhodnuté v súlade s § 112 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatil. V závere rozhodnutia bolo konštatované, že týmto bol realizovaný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 20Sd/277/2015 zo dňa 20.04.2016. 9. Na základe odvolania žalobcu rozhodoval žalovaný - Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne a rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.03.2017 odvolania žalobcu proti rozhodnutiam prvostupňového orgánu verenej správy zo dňa 15.12.2016 vo veci invalidného dôchodku zamietol v celom rozsahu a rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. 10. V rozhodnutí žalovaného bolo uvedené, že žalobcovi boli v zmysle § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. zachované nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie a suma dôchodku preto nemohla byť nižšia ako suma dôchodku určená podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003, preto bol invalidný dôchodok vypočítaný aj podľa týchto predpisov (účinných do 31.12.2003). Žalovaný ďalej uviedol, že suma čiastočného invalidného dôchodku, na ktorú žalobcovi vznikol nárok podľa zákona č. 100/1988 Zb., je 129,40 Eur mesačne a suma invalidného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. je 254,30 Eur mesačne, preto sa žalobcovi bude vyplácať invalidný dôchodok vo vyššej sume a nárok na invalidný dôchodok v nižšej sume mu v zmysle § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. zanikol. 11. Žalovaný uviedol, že zdravotný stav žalobcu bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica, dňa 11.01.2017, ktorý zotrval na tom, že zdravotný stav bol posúdený komplexne, a keďže odvolaniu žalobcu nevyhovel, predložil spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici. 12. Žalovaný odkázal na závery posudkového lekára sociálneho poistenia ústredia zo dňa 07.02.2017 s tým, že v tomto posudku bolo konštatované, že žalobca bol uznaný za invalidného podľa zákona č. 100/1988 Zb. od februára 2001 pre ťažko prebiehajúcu zápal podžalúdkovej žľazy - nekrotický s vytvorením pseudocysty, s potrebou opakovaného chirurgického riešenia. V priebehu liečby došlo k multiorgánovému zlyhaniu, ktoré bolo dokumentované funkčným vyšetrením srdca, obličiek a pľúc. Liečil sa pre pozápalovú fibrózu pľúc s obštrukčnou ventilačnou poruchou, potvrdenou spirometrickým vyšetrením. Súčasne mu bola zistená dilatačná kardiomyopatia s poklesom vývrhovej schopnosti ľavej komory na 30 %. Pri kontrolnej lekárskej prehliadke v decembri 2013 na základe odborných lekárskych nálezov posudkový lekár zmenil účastníkovi konania - žalobcovi invaliditu na čiastočnú invaliditu pre zlepšenie zdravotného stavu. 13. Gastroenterologickým vyšetrením bol potvrdený chronický zápal podžalúdkovej žľazy, ktorý je pri diéte a liečbe stabilizovaný (nemá hnačky, nie sú prítomné poruchy trávenia, nemá úbytok na hmotnosti, nie je dokumentovaná porucha výživy, nie sú zvýšené enzýmy podžalúdkovej žľazy, ktoré by boli hodnotené ako patologické). Ako trvalý následok poškodenia podžalúdkovej žľazy bola u žalobcu prítomná sekundárna cukrovka závislá na inzulíne, t. č. na inzulínovej pumpe. Od roku 2011 bol žalobca liečený intenzifikovaným inzulínovým režimom v štyroch denných dávkach. Napriek tomu nebola cukrovka dobre kompenzovaná, o čom svedčili hodnoty glykémie a glykovaného hemoglobínu (v auguste 2014 glykovaný hemoglobín 11,8 - norma do 6, následne v roku 2015 vo výške 9,7). Pre nedostatočnú kompenzáciu cukrovky došlo k vzniku chronických komplikácií. 14. U žalobcu bola dokumentovaná a objektívne potvrdená EMG vyšetrením aj axonálna polyneuropatia dolných končatín stredne ťažkého stupňa, bez motorickej polyneuropatie. Diabetická retinopatia očným vyšetrením nebola potvrdená. Bola konštatovaná prítomnosť diabetickej nefropatie s trvalou proteinúriou do 1,2 g/l, zatiaľ bez retencie dusíkatých látok. Od roku 2005 bolo konštatované dokumentovanie zlepšenia dilatačnej kardiomyopatie. Pri kardiologickom vyšetrení žalobcu v roku 2013 došlo k zlepšeniu vývrhovej schopnosti ľavej komory z 30 % na 72 % a kardiológ vylúčil dilatačnú kardiomyopatiu a

stav hodnotil ako ischemickú chorobu srdca funkčne NYHA II. - III. s angínou pectoris CCS II. - III. Ďalej bolo v posudku odkázané, že v roku 2015 mal žalobca urobené koronarografické vyšetrenie vencovitých tepien srdca, pri ktorom boli súčasne ošetrené vencovité tepny RCA, RM perkutánnou koronárnou inplantáciou stentu. Pre zlú kompenzáciu cukrovky napriek intenzifikovanému inzulínovému režimu pri zlej compliance diéty a nedostatočnom počítaní sacharidových jednotiek bol v januári 2016 žalobca hospitalizovaný na internej klinike Univerzitnej nemocnice v Martine za účelom zavedenia inzulínovej pumpy. Pri liečbe inzulínovou pumpou došlo k čiastočnému zlepšeniu kompenzácie cukrovky, o čom svedčia opakované hodnoty glykovaného hemoglobínu v októbri 2016 a v januári 2017 (7 % a 7,6 %, pričom norma je 6,0 %). Lekármi, ako aj odborným lekárom diabetológom bolo jednoznačne preukázané zlepšenie zdravotného stavu od roku 2001, kedy bol žalobca uznaný za invalidného. Pri cukrovke II. typu, ktorá je ako trvalý následok po prebehnutom zápale podžalúdkovej žľazy s chronickými komplikáciami, bol podľa záverov lekárskeho posudku pracovný potenciál žalobcu znížený na úroveň čiastočnej invalidity podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, v čom posudkový lekár zohľadnil aj ostatné ochorenia (ischemická choroba srdca, arteriálna hypertenzia, chronická obštrukčná choroba pľúc GOLD I. - II.). 15. Ďalej v rozhodnutí žalovaný konštatoval, že žalobca je invalidný aj podľa zákona č. 461/2003 Z.z., pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri cukrovke závislej od inzulínu s chronickými komplikáciami je 50 %, a to vzhľadom na počínajúcu diabetickú nefropatiu, senzitívnu polyneuropatiu dolných končatín, bez motorického postihnutia. Bolo ďalej uvedené, že diabetická retinopatia nebola očným vyšetrením preukázaná a cukrovka je aktuálne na inzulínovej pumpe dostatočne kompenzovaná a žalobca nemá stavy hypoglykémie. Na základe uvedeného bolo za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkovým lekárom určené ochorenie - endokrinologické choroby, poruchy výživy a premeny látok, cukrovka ťažko kompenzovateľná s chronickými komplikáciami, kapitola VI - 1, písm. c), prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. Ako ostatné zdravotné postihnutia boli zohľadnené: ischemická choroba srdca NYHA II, angína pectoris CCS III, esenciálna hypertenzia, WHO II, iné choroby interstícia pľúc, iné chronické tubulointersticiálne nefritídy, iná chronická pankreatitída, syndróm karpálneho kanála obojstranne, senzitívna polyneuropatia dolných končatín stredne ťažkého stupňa, diabetická nefropatia v štádiu trvalej proteinúrie a v dôsledku týchto ochorení bola žalobcovi zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť spolu s navýšením bola potom stanovená na 60 %. 16. Posudkový lekár ústredia konštatoval, že žalobca nie je invalidným v zmysle § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., ale je naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b) uvedeného zákona a zároveň je invalidný aj podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 %. 17. Ďalej boli v rozhodnutí uvedené lekárske správy a znalecký posudok, ktoré boli akceptované ako podklad rozhodnutia žalovaného: znalecký posudok zo dňa 17.10.2016, diabetologické vyšetrenie zo dňa 24.07.2013, 28.10.2016, z januára 2017, nefrologické vyšetrenie zo dňa 17.03.2010, 27.06.2013, 18.01.2016, 30.01.2017; pľúcne vyšetrenie zo dňa 13.05.2009, 14.10.2013, 03.03.2016; očné vyšetrenie zo dňa 12.08.2014; kardiologické vyšetrenie zo dňa 04.09.2009, 24.11.2011, 04.11.2013, 15.02.2016, 12.09.2016; ECHOKG vyšetrenie zo dňa 14.10.2013; gastroenterologické vyšetrenie zo dňa 29.01.2013; GAE vyšetrenie zo dňa 18.05.2016; neurologické vyšetrenie zo dňa 25.01.2013, 09.06.2014, 16.02.2016, 30.01.2017; EMG vyšetrenie dolných končatín zo dňa 19.02.2015. 18. Žalobou, doručenou správnemu súdu dňa 13.04.2017, sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa 09.03.2017. V správnej žalobe vyjadril nesúhlas s posúdením jeho zdravotného stavu. Uviedol, že cukrovka je stav súčasný, trvalý a do budúcna sa dá očakávať len zhoršenie. Od zmeny invalidity dňa 05.12.2013 podľa žalobcu ubehlo veľa času a došlo k viacerým prehodnoteniam jeho zdravotného stavu, stále v jeho neprospech, napriek pribúdajúcim ochoreniam, ktoré mu spôsobuje cukrovka. Žalobca ďalej rozporoval závery konštatované v preskúmavaných rozhodnutiach. Pokiaľ bolo konštatované, že po zavedení inzulínovej pumpy došlo k zlepšeniu kompenzácie cukrovky, žalobca uviedol, že pred pumpou bola denná dávka inzulínu 40/45 jednotiek + tabletka a pri používaní inzulínovej pumpy je dávka inzulínu 125 jednotiek + tabletka. Zvýšené dávky inzulínu tak majú vplyv na hladinu cukru. Nie je pravdou, že si nevie prerátať sacharidové jednotky. Pri posudzovaní zdravotného stavu bola prizvaná W.. V. a nemohla porovnávať zlepšenie zdravotného stavu, nakoľko inzulínová pumpa v tom čase používaná ešte nebola. K následkom ochorenia cukrovky sa posudkoví lekári vyjadrovali len zbežne a nevzali do úvahy, že boli upchaté vencovité tepny RCA: proximálne 90 % stenóza v strede tiahla 90 % stenóza a na RMI: 99 % stenóza, čo spôsobilo aj infarkt myokardu. Pod toto ochorenie sa podpísala cukrovka a nie je vylúčené, že sa môže stav aj zopakovať. Za nepravdivé označil žalobca tvrdenie, resp. závery gastroenterologických vyšetrení, a to, že nie sú

prítomné hnačky, poruchy trávenia a pálenie. Podľa jeho názoru sa takéto závery nenachádzajú v žiadnej lekárskej správe gastroenterológa W.. G.. 19. Pokiaľ ide o chorobu pľúc, v minulosti označovanú ako CHOCHP GOLD I - II, tak táto sa pred posudkovou kontrolou náhle zmenila len na chronickú bronchitídu, aj keď bolo známe, že CHOCHP nie je možné vyliečiť, len zastabilizovať. Žalobca vyhodnotil nesúhlas so zohľadnením tejto choroby pľúc, keď pri kontrolách dňa 10.03.2017 a 31.03.2017 sa mu zdravotný stav rapídne zhoršil a je opisovaný ako v minulosti iná CHOCHP GOLD III. Podľa jeho názoru v súčasnosti dochádza k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. 20. Žalobca ďalej rozporoval záver týkajúci sa choroby srdca. Poukázal na to, že v roku 2005 mu bol odňatý invalidný dôchodok a po jeho odvolaní mu bol opätovne priznaný. Stav srdcovej činnosti sa mu údajne v roku 2005 zlepšil, ale následne mu bola priznaná plná invalidita práve na chorobu srdca v dôsledku diagnózy Chron. ICHS NYHA III s AP CCS III a Art. hypert. III WHO. Poukázal na hodnotenie tejto diagnózy kardiológom dňa 12.09.2016 a následne dňa 10.04.2017. Z uvedených lekárskych správ podľa žalobcu až také zlepšenie nevyplýva. Podľa žalobcu sa jeho diagnózy stupňujú a dochádza vo viacerých prípadoch k zhoršeniu zdravotného stavu z dôvodu cukrovky, čo je lekármi podceňované. 21. Žalobca ďalej poukázal aj na predchádzajúce rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré sa týkali jeho nároku na invalidný dôchodok, a ktoré sú uvedené v úvodných častiach tohto rozsudku. 22. Žalobca žiadal, aby súd rozhodol, že je úspešný a uznáva sa naďalej plne invalidným z dôvodu stupňujúcej sa cukrovky s chronickými komplikáciami, kapitola IV, položka 1 písm. c). 23. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení odkázal na závery posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia a uviedol v podstate rovnaké skutočnosti, aké sú uvedené v preskúmavaných rozhodnutiach. Uviedol, že posudkoví lekári sociálneho poistenia dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov, založených v posudkovej dokumentácii, nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobcu zodpovedali plnej invalidite alebo vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a dospeli k zhodnému posudkovému záveru. Žalobca neuviedol konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázal, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, aká bola stanovená posudkovými lekármi. Posudky posudkových lekárov organizačných zložiek označil žalovaný za presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z.z. 24. Žalovaný ešte uviedol, že ani v odvolacom konaní žalobca nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali doplnenie dokazovania. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá plnej invalidite alebo vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Medzi závermi lekárskych posudkov a odborných lekárov neboli zistené rozpory. 25. Žalovaný na základe uvedeného žiadal, aby krajský súd správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol a zároveň nežiadal, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie. 26. K vyjadreniu žalovaného zaujal žalobca repliku, kde vyjadril súhlas, aby súd rozhodol o jeho žalobe bez nariadenia pojednávania. V replike žalobca opätovne vyjadril nesúhlas so zhodnotením jeho zdravotného stavu a zdôraznil, že boli nesprávne vyhodnotené závery konštatované v lekárskych správach. Vyjadril predovšetkým ešte nesúhlas s tým, že vo viacerých lekárskych posudkoch bolo uvedené, že si údajne nevie správne nastaviť sacharidové jednotky a dávky inzulínu, a preto dochádza k zhoršeniu vývoja cukrovky a k zlým hodnotám glykémie. Poukázal na to, že ani po zavedení inzulínovej pumpy nebol jeho diabetológ a ani W.. O. v Univerzitnej nemocnici Martin spokojný s hodnotami glykémie, pričom nedošlo k porušeniu diétneho stravovania, ani k zlému prepočtu sacharidových jednotiek. Poukázal ďalej na záver súdneho znalca z odboru gastroenterológie W.. G. V., H.., ktorý uviedol stabilizovanú chorobu pankreasu, ale zároveň uviedol, že v budúcnosti môže dôjsť k zhoršeniu cukrovky, ale aj ostatných ochorení. Ak bolo konštatované zlepšenie jeho zdravotného stavu, potom podľa žalobcu by bolo potrebné aj vysadenie niektorých liekov zo strany jeho ošetrujúcich lekárov. Podľa žalobcu, ak by naozaj došlo k zlepšeniu jeho zdravotného stavu, neužíval by celkovo 21 druhov liekov, ktoré ho stoja nemalú finančnú čiastku. Podľa jeho názoru by žalovaný a aj prvostupňový orgán verejnej správy mali lepšie a aj zodpovednejšie pristupovať k lekárskym odborným nálezom a nespochybňovať činnosť ošetrujúcich lekárov. 27. Žalobca zároveň doložil nové lekárske správy a tiež lekárske správy z predchádzajúcich vyšetrení. V závere repliky žalobca žiadal, aby súd rozhodol, že plne invalidný dôchodok mu bol nespravodlivo odobratý, že je naďalej plne invalidný z dôvodu cukrovky, ktorá je ťažko kompenzovateľná s chronickými

komplikáciami a aby bola zvýšená miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v hornej hranici percentuálneho ohodnotenia. 28. Žalovaný právo podať dupliku k replike žalobcu nevyužil. 29. Správny súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania, ktorý verejne vyhlásil formou vyvesenia jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu, nakoľko na nariadenom verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní účastníci konania, ani žiadna verejnosť, a to v súlade s ustanovením § 137 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil postupom v zmysle § 137 ods. 4 SSP. Správny súd rozhodol bez pojednávania v súlade s § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo potrebné nariadiť pojednávanie v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 SSP.

30. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

31. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

32. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 33. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, v rozsahu a z dôvodov podľa § 134 ods. 2 a § 203 ods. 3 SSP a dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto ich podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. 34. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti SSP. Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Aj v zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného preto potom správny súd preskúmaval rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj postup, ktorý týmto rozhodnutiam predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu. 35. Správny súd sa podrobne oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu so všetkými rozhodnutiami orgánov verejnej správy, ako aj rozhodnutiami správneho súdu, ktoré boli vydané v súvislosti so žalobcovým nárokom na invalidný dôchodok. 36. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z rozhodnutí Sociálnej poisťovne a správneho súdu, je zrejmé, že žalobca bol uznaný za invalidného a jeho nárok na invalidný dôchodok bol posudzovaný prvýkrát za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb. Uvedený právny predpis vychádzal z inej koncepcie invalidného dôchodku (rozlišoval invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok), ako následne novoprijatý predpis zákon č. 461/2003 Z.z. Ďalej je z obsahu administratívneho spisu a príslušných rozhodnutí zrejmé, že v priebehu trvania invalidity žalobcu dochádzalo k zmenám v určení toho ochorenia žalobcu, ktoré bolo rozhodujúce pre posúdenie poklesu jeho schopností vykonávať zárobkovú činnosť, resp. schopnosti vykonávať zamestnanie (pankreatitída, ochorenie srdca, cukrovka). 37. V dôsledku zmeny právnej úpravy orgány verejnej správy správne vyhodnotili u žalobcu pri kontrolnom posúdení splnenia podmienok pre nárok na invalidný dôchodok splnenie podmienok podľa zákona č. 100/1988 Zb., ako aj podľa zákona č. 461/2003 Z.z. Správne následne porovnali dávky, na ktoré vznikol žalobcovi nárok s tým, že mu nárok na nižšiu dávku zanikol a vznikol mu nárok na dávku invalidného dôchodku, ktorá bola vo vyššej miere. 38. Nedostatok v postupe orgánov verejnej správy však správny súd vidí v tom, ako bolo vyhodnotené medicínske hľadisko v súvislosti s nárokom žalobcu na invalidný dôchodok. Správny súd v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemá oprávnenie na to, aby vyslovoval odborný záver o tom, či ide o osobu invalidnú v tom zmysle, že nevyslovuje odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzuje

len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o invalidnom dôchodku sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.2015). V zmysle uvedeného záveru správny súd preto preskúmal závery lekárskych posudkov a z nich vyvodené závery a dospel k tomu, že tieto sú nedostačujúce, aj z vzhľadom na znalecký posudok, ktorý bol vo veci vypracovaný. 39. Je nepochybné, že posudkoví lekári sú odborne kompetentné osoby na posúdenie medicínskej stránky nároku na invalidný dôchodok a nimi vypracované lekárske posudky sú podkladom pre rozhodnutie o nároku na invalidný dôchodok. Uvedené ale nič nemení na tom, že je potrebné, aby lekársky posudok bol preskúmateľný, aby bolo zrejmé, s akými vstupnými údajmi posudkový lekár pracoval, ako ich vyhodnotil a aký záver z nich vyvodil. Keďže tieto posudky obsahujú pomerne veľa medicínskych výrazov a odborník z oblasti medicíny im nepochybne rozumie, môžu sa posudkoví lekári a aj orgány verejnej správy (rozhodujúce o nárokoch na invalidný dôchodok) domnievať, že je tu určité nepochopenie záverov na strane laickej verejnosti (a možno aj na strane správneho súdu) práve z dôvodu nepoznania odbornej terminológie. Správny súd ale v tejto súvislosti zdôrazňuje, že odborné posúdenie preskúmava len z hľadiska zákonnosti, pre ktoré je rozhodujúce, z akých vstupných údajov posudkoví lekári vychádzajú, ako ich hodnotia a aké závery v súvislosti s nimi príjmu. 40. Pokiaľ ide o záver, že žalobca prestal spĺňať podmienky pre to, aby bol uznaný za invalidného v zmysle zákona č. 100/1988 Zb. a je len čiastočne invalidný kvôli zlepšeniu zdravotného stavu, tento záver správny súd považuje za nedostatočne odôvodnený. Z lekárskych nálezov, z ktorých posudkoví lekári vychádzali, ako aj zo znaleckého posudku vyplýva, že u niektorých ochorení žalobcu došlo k zlepšeniu a u niektorých k zhoršeniu. V lekárskom posudku a následne aj v rozhodnutí žalovaného preto absentuje jednoznačný záver, ako boli tieto informácie o zdravotnom stave žalobcu vyhodnotené vo vzťahu k podmienkam podľa § 29 ods. 3 a § 37 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb., teda prečo nie je invalidnou osobou, ale čiastočne invalidnou osobou v zmysle uvedeného zákona. Zo znaleckého posudku č. 01/16 znalca W.. G. V., H.. zo dňa 17.10.2016, ktorý bol vypracovaný v administratívnom konaní, vyplýva, že došlo k zlepšeniu diagnózy akútna pankreatitída, ale u ostatných diagnóz došlo k zhoršeniu - chronická pankreatitída, diabetes mellitus, diabetická polyneuropatia, pridružené ďalšie ochorenia: metabolické ochorenie - vysoký cholesterol, triglyceritol a kyseliny močovej. Preto, aby rozhodnutie o odňatí invalidného dôchodku, nárok na ktorý vznikol v zmysle zákona č. 100/1988 Zb., bolo preskúmateľné, je potrebné uviesť konkrétne dôvody, ako boli, resp. neboli jednotlivé ochorenia žalobcu zobraté do úvahy, prečo sa už nepovažuje za osobu invalidnú, ale len čiastočne invalidnú v zmysle zákona č. 100/1988 Zb. Konštatovanie o tom, že došlo k zlepšeniu zdravotného stavu, nepostačuje, pretože zo znaleckého posudku, ako bolo uvedené, vyplýva zhoršenie zdravotného stavu pri niektorých ochoreniach (navyše v znaleckom posudku nebolo vyhodnotené ochorenie kardiovaskulárneho aparátu a pľúc). 41. Len pri správnosti záveru o odňatí invalidného dôchodku, nárok na ktorý vznikol v zmysle zákona č. 100/1988 Zb., a pri správnosti záveru o vzniku nároku na čiastočný invalidný dôchodok v zmysle uvedeného zákona, možno pristúpiť ku konfrontácii výšky čiastočného invalidného dôchodku a invalidného dôchodku, nárok na ktorý vznikol žalobcovi v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. 42. Vo vzťahu k nároku na invalidný dôchodok v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. taktiež absentujú dostatočné závery týkajúce sa medicínskeho hodnotenia. Ako už bolo uvedené v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia, zákon č. 461/2003 Z.z. vychádza z odlišnej koncepcie nárokov na invalidný dôchodok. Základnou podmienkou pre to, aby sa osoba považovala za invalidnú, je, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom sa rozumie taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Platí pritom, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, určenú podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, možno zvýšiť najviac o 10 %, ak aj závažnosť týchto ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 1, 2, 5, 6, 7 a 8 zákona č. 461/2003 Z.z.). 43. Z preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu u žalobcu, bolo určené ochorenie cukrovky. Orgány verejnej správy dostatočne vo vzťahu k tejto časti rozhodnutia odôvodnili, prečo určili

toto ochorenie za rozhodujúce. Nedostatočne je podľa správneho súdu ale odôvodnený záver vo vzťahu k určeniu miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., kapitola IV - endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, bod 1. cukrovka, písm. c) ťažko kompenzovateľná, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha), je určené rozpätie miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 50 - 75 %. Miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť tak bola u žalobcu určená na dolnej hranici tohto rozpätia. Z preskúmavaných rozhodnutí a ani z predložených lekárskych posudkov ale nie je zrejmé, ako bolo ochorenie cukrovky a z neho vyplývajúce diabetické komplikácie u žalobcu konkrétne vyhodnotené vo vzťahu k určeniu miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici, teda prečo bola určená spodná hranica percentuálneho rozpätia. Z lekárskych nálezov, ako aj z lekárskeho posudku je zrejmé, že napr. diabetická retinopatia nebola očným vyšetrením potvrdená. Za nedostatočne vyhodnotené však považuje správny súd ďalšie diabetické komplikácie, ktoré sú uvedené v lekárskych nálezoch, aj v lekárskom posudku, ako príklad súd uvádza polyneuropatiu stredne ťažkého stupňa. 44. Za účelom preverenia správnosti záveru o invalidite žalobcu z hľadiska medicínskeho hodnotenia je preto potrebné, aby v lekárskom posudku (a aj v rozhodnutí o nároku na invalidný dôchodok), bolo preskúmateľným spôsobom zdôvodnené, ako posudkoví lekári (resp. orgány verenej správy), dospeli ku konkrétnej výške miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, teda ktoré prejavy ochorenia a prípadné zdravotné komplikácie z tohto ochorenia boli zobraté do úvahy ako rozhodujúce, resp. prečo do úvahy neboli zobraté (neprítomnosť komplikácií, počínajúca forma nejakej komplikácie a podobne). 45. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe a aj v replike poukazoval na nedostatočné vyhodnotenia jeho iných ochorení, tieto žalobné námietky nepovažoval správny súd za dôvodné, pretože boli vzaté do úvahy ako ostatné zdravotné postihnutia, ktoré ovplyvňujú pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Podstatné je individuálne posúdenie týchto ochorení iba v tom smere, či niektoré z nich nie je rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ktoré má najzásadnejší vplyv na mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť. V tomto smere ale správny súd pochybenia vo vzťahu k vyvodeným záverom v preskúmavaných rozhodnutiach nezistil. 46. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, aj v spojení s lekárskym posudkom, z ktorého vychádzalo, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vo vzťahu k hodnoteniu medicínskej stránky vzniku invalidity a následného nároku na invalidný dôchodok u žalobcu. Z tohto dôvodu správny súd preskúmavané rozhodnutia žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne rozhodnúť o odvolaniach žalobcu s tým, že pri rozhodovaní zohľadní závery uvedené v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia. 47. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, správny súd mu priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % v zmysle § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).