Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/107/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcov 1/ H. K., bývajúceho vo Y., W. XXX/X a 2/ J. K., bývajúcej vo Y.. W. XXX/X, obaja zastúpení H.. Margitou Budzíkovou, advokátkou so sídlom v Poprade, Námestie sv. Egídia 95, proti žalovaným 1/ J. T., bývajúcemu v R., M. XXXX/X a 2/ G. T.. bývajúcemu v Y., Q. XX. zastúpenému Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o., v mene ktorej koná Mgr. Róbert Čibrik. advokát so sídlom v Šali, Hlavná 14, o zaplatenie 49 790,88 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 13.09.2012 č. k. 11C/150/2006-325, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu zo dňa 10.02.2014 č. k. 11C/150/2006-351 a o odvolaní žalovaného 2/ proti uzneseniu z dň 15.01.2015 č. k. 11C/150/2006-373 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok zo dňa 13.09.2012 č. k. 11C/150/2006-325.

Zrušuje uznesenie zo dňa 10.02.2014 č. k. 11C/150/2006-351 v spojení s opravným uznesením zo dňa 17.03.2014 č. k. 11C/150/2006-364 s výnimkou výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému 1/ a náhrady trov odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným 1/ a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Zrušuje uznesenie zo dňa 15.01.2015 č. k. 11C/150/2006-373.

odôvodnenie:

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 25.05.2017 č. k. 2Cdo/162/2016 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove z 28.11.2013 sp. zn. 8Co/180/2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove z 31.10.2014 sp. zn. 8Co/84/2014 a s uznesením Krajského súdu v Prešove z 29.02.2016 sp. zn. 8Co/71/2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozhodujúc o dovolaní žalobcov 1/ a 2/, ktoré bolo podané 11.02.2014 bol povinný na vady konania uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p. prihliadať bez ohľadu na to, či ich dovolateľ uplatnil alebo neuplatnil (§ 242 ods. 1 O.s.p.).

3. V preskúmavanej veci bolo potrebné zohľadniť, že k odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ (§ č.l. 330 spisu) sa písomne vyjadril žalovaný 1/ podaním doručeným súdu prvej inštancie 06.12.2012 (č.l. 336 spisu), žalobcovia 1/ a 2/ ale nemali možnosť sa o ňom dozvedieť a prípadne sa k nemu vyjadriť, lebo súd im toto vyjadrenie žalovaného 1/ nedoručil. Opomenutím doručenia tohto vyjadrenia žalobcom 1/ a 2/ došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru a tým k odňatiu ich možnosti konať pred súdom v zmysle ust. § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.

4. Vzhľadom na uvedenú vadu konania majúcu za následok, že žalobcom bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p., dovolací súd zrušil dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a súvisiace uznesenia odvolacieho súdu o trovách odvolacieho konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 .

5. Odvolací súd doručil žalobcom vyjadrenie k ich odvolaniu zo dňa 13.09.2012 žalovaným v 1/ s dátumom doručenia 07.09.2017 (č.l. 419 spisu).

6. Následne odvolací súd opätovne rozhodol o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu v Poprade zo dňa 13.09.2012 č. k. 11C/150/2006-325, odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu v Poprade zo dňa 10.02.2014 č. k. 11C/150/2006-351 a odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 15.01.2015 č. k. 11C/150/2006-373.

7. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcov o zaplatenie sumy 49.790.88 eur s prísl. zamietol. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej. 8. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 09.09.1994 uzatvorili zmluvu o pôžičke veritelia A. U. ml., A. U. st., K. T. a H. J., pričom dlžníkmi boli J. T., G. T. a H. K. s manželku J. K.. V bode 1. tejto zmluvy je uvedené, že veritelia zapožičiavajú dlžníkom finančnú čiastku vo výške 1.500.000,- Sk a to v podieloch: A. U. ml. s manželkou 900.000-, Sk, A. U. st. a K. T. spolu 300.000,- Sk a H. J. 300.000.- Sk. V bode 3. tejto zmluvy sa uvádza, že pre prípad nesplnenia riadneho a včasného vrátenia tejto pôžičky dlžníci a to H. K. s manželkou J. dávajú ako zálohu svoj rodinný dom, ktorý sa nachádza v k.ú. Y. na parcele č. XXX/XXX ulica W. XXX/ X a ktorý je evidovaný na L V č. XXXX. Dlžníci prehlásili, že pôžičku v sume 1.500.000,- Sk prevzali od veriteľov dňa 09.09.1994. Dňa 09.09.1994 zriadili záložní veritelia 1/ A. U. ml., 2/ A. U. st.. X/Ondrej T. a 4/ H. J. a záložcovia 1/ H. K. s manželkou J. K. zmluvu o zriadení záložného práva a to na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 09.09.1994 so záložnými veriteľmi. Súd ďalej zistil, že dňa 12.01.1995 bola uzatvorená zmluva o prevode nehnuteľnosti zo záložného práva, ktorú uzatvorili prevádzatelia H. K. a manželka J. K. a nadobúdatelia A. U. ml. s manželkou J., A. U. st., K. T. a H. J.. Vklad zmluvy o prevode bol povolený dňa 15.02.1995. Dňa 26.01.2006 uzatvorili podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti na LV č. XXXX k.ú. Y. a manželia H. K. a J. K. mimosúdnu dohodu. V bode 2. tejto dohody sa uvádza, že manželia K. požiadajú o hypotekárny úver vo výške 1.500.000,. Sk, a že v lehote do 31.05.2006 uzatvoria s podielovými spoluvlastníkmi kúpnu zmluvu na spätný prevod nehnuteľností rodinného domu, súpisné č. XXX v k.ú. Y. za kúpnu cenu 1.500.000,- Sk, ktorá bude vyplatená z hypotekárneho úveru.

9. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že dňa 12.05.2006 uzatvorili predávajúci A. U. ml. a manželka J. U.. A. U. st., K. T. a H. J. a kupujúci H. K. a manželka J. K. kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je nehnuteľnosť - rodinný dom súpisné č. XXX postavený na parcele č. XXX/XXX na LV č. XXXX k.ú. Y.. Cena nehnuteľnosti je 1.500.000,- Sk. kde je uvedené, že finančné prostriedky budú poukázané prevodom na účet A. U. v lehote do 16.06.2006. Súd mal ďalej preukázané, že dňa XX.XX.XXXX bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere medzi Slovenskou sporiteľnou a.s. Bratislava a H. K. a manželkou J. K.. Dňa 12.06.2006 bol daný príkaz na úhradu sumy 1.500.000,- Sk. 10. Na základe uvedených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalobcovia splnili svoj záväzok zo záložnej zmluvy a to realizáciu záložného práva, čím previedli s účinnosťou ku dňu 15.02.1995 nehnuteľnosti na veriteľov. Na základe spisového materiálu v konaní 9C 356/95 mal súd za preukázané, že na Okresnom súde Poprad prebiehalo konanie o neplatnosť zmluvy, kde boli účastníci konania totožní a súd mal preukázané, že podaním zo dňa 03.02.2006 zobrali žalobcovia návrh na začatie konania späť a súd v uvedenej veci konanie zastavil uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.04.2006. Uvedené uznesenie sa týkalo o určení neplatnosti zmluvy záložného práva. 11. Mimosúdnou dohodou zo dňa 26.01.2006 mal súd za preukázané, že účastníci tejto dohody G. T., H. J., A. U. st., A. U. ml. a J. U. a manželia H. K. a J. K. uzatvorili mimosúdnu dohodu, kde predmetom mimosúdnej dohody je ukončenie sporov vedených na Okresnom súde v Poprade a to

a/ späťvzatie návrhu manželov H. a J. K. o neplatnosť zmluvy o pôžičke, sp. zn. 9C 356/95, b/ späťvzatie návrhu manželov H. a J. K. o neplatnosť zmluvy o prevode nehnuteľnosti, sp. zn. 9C 436/95. c/ späťvzatie návrhu podielových spoluvlastníkov 1/ až 5/ o vypratanie nehnuteľností sp. zn. 11C 636/95 a d/ návrhu podielových spoluvlastníkov 1/ až 5/ o zrušenie uznesenia o predbežnom opatrení vo veci sp. zn. 9C 436/95 týkajúcej sa prenájmu nehnuteľnosti.

12. Súd ďalej uviedol, že mal preukázané listinnými materiálmi, a to zmluvou o prevode nehnuteľností zo záložného práva, že žalobcovia previedli svoju nehnuteľnosť, a to rodinný dom v k.ú. Y. zapísaný na LV XXXX, kde vklad bol povolený dňa 15.02.1995 a nehnuteľnosť previedli na A. U. ml., A. U. st., K. T. a Jána J.. 13. V ďalšej časti odôvodnenia súd prvej inštancie poukázal na znenie ustanovenia 550 Občianskeho zákonníka § 112 Občianskeho zákonníka a § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k nasledovným záverom. 14. Na základe listinných dôkazov má za to, že žalobcovia plnili za žalovaných dňa 15.02.1995,a to tým, že uzatvorili zmluvu o prevode nehnuteľnosti zo záložného práva, kde vklad bol povolený dňa 15.02.1995 a žalobcovia mali možnosť uplatniť si svoje nároky voči spoludlžníkom do 16.02.1998. Dňa 16.02.1995, teda deň po uspokojení veriteľov si mohli po prvý raz uplatniť voči nim svoj nárok. Nie je možné, aby súd riešil v rámci tohto konania prejudiciálne otázku, ktorá sa týka iných osôb ako účastníkov konania a má priamy vplyv na ich práva a povinnosti. Jedná sa o prejudiciálnu otázku, ktorú navrhla právna zástupkyňa žalobcov, a to riešiť platnosť zmluvy o prevode nehnuteľnosti zo záložného práva. Súd uvedenú prejudiciálnu otázku nerieši, ani nie je možné ju riešiť, nakoľko sami žalobcovia uzatvorili mimosúdnu dohodu vo veci týkajúcej sa zmluvy o pôžičke, zmluvy o prevode nehnuteľnosti, kde prebiehali súdne konania v uvedenej veci a kde tieto konania boli zastavené, kde žalobcovia zobrali späť svoj návrh, to znamená, že tým. že zobrali svoj návrh späť, že uznali platnosť zmluvy o pôžičke, zmluvy o prevode nehnuteľností (Rozsudok OS Poprad č. 9C/436/1995 právoplatný 25.03.2006 a uznesenie OS Poprad 9C/356/1995-361 právoplatné dňa 01.04.2006). Súd ďalšou otázkou týkajúcich sa platnosti resp. neplatnosti zmlúv sa nezaoberal a bližšie nerozoberal právny vzťah, nakoľko zo strany právneho zástupcu žalovaného v 1/ rade a právneho zástupcu žalovaného v 2/ rade bola vznesená námietka premlčania, čo súd uznal za návrh dôvodný a akceptovateľný, a preto návrh žalobcov ako nedôvodný z titulu premlčania zamietol v celom rozsahu. 15. Vo vzťahu k uvedenému záveru citoval ustanovenia § 100 Občianskeho zákonníka , § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 106 ods. 1. ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka. 16. Súd prvej inštancie uzavrel, že podľa § 101 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe. v tomto zákone stanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 17. Podľa ustanovenia §550 Občianskeho zákonníka ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi. Veritelia uvedení v zmluve o pôžičke a v zmluve o zriadení záložného práva boli uspokojení dňom účinnosti vkladu vlastníckeho práva do Katastra nehnuteľností a to 15.2.1995 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti zo záložného práva. Súd neprihliadal na tú skutočnosť, že prebiehali konania o vyslovenie neplatnosti uvedených zmlúv na súde, nakoľko tieto konania boli zastavené a to z dôvodu späťvzatia návrhu zo strany žalobcov, to znamená, že súd prihliadal na to. akoby uvedené konania neboli. A preto obhajoba zo strany žalobcov, že došlo zo strany žalobcov k plneniu až dňom 12.6.2006 nemá v uvedenej právnej veci význam, nakoľko, tak ako sa v návrhu domáhajú zaplatenia istiny 1.500.000 Sk nie je dôvodný, nakoľko plnenie zo strany odporcov by bolo v rozpore so zákonom aj vzhľadom na vznesenú námietku premlčania. 18. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako to uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku. 19. Žalobcovia v podanom odvolaní navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak. že návrhu žalobcov vyhovie v celom rozsahu, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. 20. Ďalej uviedli, že nie je možné sa stotožniť s názorom súdu k právnemu vyhodnoteniu veci, t. j., že žalobcovia plnili za dlžníkov tým, že previedli záloh do vlastníctva záložných veriteľov. Odhliadnuc od toho, že táto zmluva bola žalobcami podpísaná pod nátlakom záložných veriteľov sa domnievajú, že túto zmluvu je možné bez ďalšieho považovať za absolútne neplatný právny úkon, pre obchádzanie účelu zákona v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia sú presvedčení, že z tejto neplatnej zmluvy nemohlo dôjsť k žiadnemu plneniu a že teda žalobcovia neplnili a ani z neplatnej zmluvy nemohli plniť za dlžníkov ich veriteľom povolením vkladu vlastníckeho práva dňa 15.2.1995. Ak konanie o neplatnosť záložnej zmluvy 9 C 436/1995 skončilo v marci 2006 jeho zastavením po tom, čo došlo medzi žalobcami a záložnými veriteľmi k mimosúdnej dohode domnievajú sa, že záložné právo de-jure mohlo zaniknúť až peňažnou náhradou zaplatenou žalobcami, veriteľom 12.6.2006. Len týmto momentom podľa názoru odvolateľov je možné považovať nárok veriteľov za uspokojený. Domnievajú sa. že napriek všetkým súdnym konaniam, ktoré viedli žalobcovia so záložnými veriteľmi a aj napriek prevodu zálohu do vlastníctva záložných veriteľov, stále tu platil režim záložného práva. Pohľadávka veriteľov voči dlžníkom bola teda po celý čas v tomto režime zabezpečená. Vzhľadom na túto skutočnosť nárok uplatnený žalobcami podaním dňa 12.09.2006 nemôže byť premlčaný a je žalobcami voči dlžníkom uplatnený po

tom, čo preukázali zákonným spôsobom, že dlh za nich splnili. Napokon, za právne významnú považujú otázku absolútnej neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o prevode nehnuteľnosti zo záložného práva, s ktorou sa súd prvej inštancie napriek návrhu žalobcov nevyporiadal. 21. Žalovaný v 1/ rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 22. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenie pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcov nie je opodstatnené. 23. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. 24. K odvolacím námietkam žalobcov sa žiada uviesť nasledovné. 25. Zo žalobných tvrdení v podanej žalobe možno vyvodiť, že žalobcovia sa domáhajú zaplatenia žalovanej sumy z dôvodu, že za žalovaných plnili, zaplatili pôžičku. 26. Písomným podaním doručeným súdu 11.8.2008 žalobcovia žalobné tvrdenia spresnili tak, že svoj nárok žalobcovia uplatňujú z dôvodu poskytnutého plnenia, kde ako záložcovia na základe záložnej zmluvy boli povinní plniť namiesto dlžníkov a kedy na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti zo záložného práva zo dňa 12.1.1995, registrovanú Správou katastra v Poprade pod V XX/XX veriteľom namiesto dlžníkov aj skutočne plnili ( č.l. 106 súdneho spisu). 27. Napokon, v priebehu konania žalobcovia tieto tvrdenia zmenili v tom smere, že na základe uvedenej zmluvy neplnili, pretože je absolútne neplatná a plnili až vtedy, keď dlžníkom zaplatili finančné prostriedky, teda 12.12.2006 (č.l. 306 súdneho spisu). 28. Žalobcovia v podanom odvolaní namietajú, že zmluva o prevode nehnuteľnosti zo záložného práva zo dňa 12.1.1995 uzatvorená medzi žalobcami a veriteľmi žalovaných je neplatná, keďže bola uzatvorená s cieľom, aby pohľadávka veriteľa bola v prípade, že nebude dlžníkom vyrovnaná uspokojená tým, že na veriteľa prejde vlastnícke právo k predmetu kúpnej zmluvy. Teda z tejto neplatnej zmluvy žalobcovia nemohli plniť za dlžníkov. Podľa názoru odvolateľov k plneniu došlo až 12.6.2006, keď žalobcovia s veriteľmi žalovaných uzatvorili ďalšiu kúpnu zmluvu týkajúcu sa tej istej nehnuteľnosti, ktorou od nich odkúpili spätne rodinný dom. Podľa názoru odvolateľov uvedenom v odvolaní pohľadávka veriteľov dlžníkov bola po celý čas do 12.6.2006, zabezpečená platnou záložnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcami a veriteľmi dlžníkov. 29. Platnosť záložnej zmluvy teda žalobcovia nespochybňujú. Spochybňujú však platnosť zmluvy o prevode nehnuteľnosti zo záložného práva uzatvorenej medzi žalobcami a veriteľmi žalovaných. Touto neplatnou zmluvou podľa názoru žalobcov nedošlo k zániku záložného práva a nedošlo k žiadnemu plneniu veriteľom žalovaných zo strany žalobcov. 30. K plneniu veriteľom žalovaných zo strany žalobcov malo dôjsť až zaplatením „peňažnej náhrady“ zaplatenej žalobcami veriteľom žalovaných 12.6.2006. Len týmto momentom podľa názoru odvolateľov je možné považovať nárok veriteľov za uspokojený. 31. Podľa názoru odvolacieho súdu, bez akýchkoľvek pochybností možno prijať záver vychádzajúci zo zistenia súdu prvej inštancie, že plnenie žalobcov veriteľom žalovaných dňa 12.6.2006 bolo plnením z kúpnej zmluvy, ktorou žalobcovia od veriteľov žalovaných odkúpili nehnuteľnosť - rodinný dom s.č. XXX, postavený na parcele č. XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2. 32. Rovnako bez akýchkoľvek pochybností možno ustáliť, že uvedené plnenie nebolo plnením smerujúcim k uspokojeniu veriteľov žalovaných zo založenej veci. 33. Takýto záver, aj keď ho odvolatelia v odvolaní prezentovali, nemožno vyvodiť zo žiadnych skutočnosti nimi v odvolaní tvrdených. 34. Aký význam prisudzujú pojmu ., peňažnej náhrady" zaplatenej žalobcami veriteľom žalovaných 12.6.2006 v odvolaní nevysvetlili. 35. Za tohto stavu sa odvolací súd nemôže stotožniť so záverom odvolateľov, že záložné právo de - jure mohlo zaniknúť až peňažnou náhradou zaplatenou žalobcami veriteľom žalovaných 12.6.2006 a len týmto momentom je možné považovať nárok veriteľov žalovaných za uspokojený. 36. Táto obhajoba žalobcov, ako to na základe odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, nemá v uvedenej právnej veci význam. 37. S týmto záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. 38. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 rozsudok ako vecne správny potvrdil.

39. Napadnutým uznesením zo dňa 10.02.2014 č. k. 11C/150/2006-351 v spojení s opravným uznesením zo dňa 17.03.2014 č. k. 11C/150/2006-364 súd prvej inštancie uložil žalobcom 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému v 2.rade náhradu trov konania vo výške 3 691,88 Eur spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Róberta Čibríka, advokáta, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Žalovanému v 1.rade náhradu trov konania nepriznal. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia v 1. 2.rade podali dňa 12. 09. 2006 návrh na začatie konania o zaplatenie istiny vo výške 1 500 000 Sk, t. j. 49 790,88 Eur. Svoj návrh odôvodnili tým, že dňa 09. 09. 1994 na žiadosť žalovaných podpísali zmluvu o pôžičke a následne aj zmluvu o zriadení záložného práva, na základe ktorej sa stali záložcami z titulu vlastníctva rodinného domu súp. č. XXX/X s príslušenstvom, ktorý sa nachádza v k. ú. Y. a je zapísaný na LV č. XXXX a ktorým zabezpečovali pohľadávku veriteľov zo zmluvy o pôžičke na sumu 1 500 000 Sk, t. j. 49 790,88 Eur. Podľa uzavretej zmluvy o pôžičke požičali si žalovaní od veriteľov čiastku 1 500 000 Sk, t. j. 49 790,88 Eur a na túto výšku pohľadávky bolo aj zabezpečenie ich rodinným domom podľa záložnej zmluvy. 40. V merite veci súd rozhodol rozsudkom č. k. 11C/150/2006-325 zo dňa 13. 09. 2012, ktorým v 1.výroku návrh zamietol v celom rozsahu a 2.výrokom rozhodol, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Na odvolanie žalobcov 1. a 2.rade Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 8Co/180/2012-347 zo dňa 28. 11. 2013 s právoplatnosťou k 15. 01. 2014 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil s tým, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. 41. Poukázal na ust. § 137 O. s. p., § 142 ods. 1 O. s. p., § 149 ods. 1 O. s. p., § 151 ods. 1, 3 a 8 O. s. p. a na základe citovanej právnej úpravy a s prihliadnutím na plný úspech žalovaných 1 / a 2/ vo veci voči neúspešným žalobcom 1/ a 2/, súd priznal úspešnému žalovanému 2/ voči neúspešným žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania, ktorú si voči nim uplatnil a v zákonnej lehote súdu vyčíslil za trovy právneho zastupovania. Pokiaľ sa týka žalovaného 1 /. tento bol v konaní zastúpený Centrom právnej pomoci, čím mu trovy konania nevznikli, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznáva. 42. Pri priznávaní trov právneho zastúpenia súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ktorá sa v zmysle § 9 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 30.06.2013, stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, čo činí sumu 526,13 Eur za 1 úkon právnej služby. Pri priznávaní režijného paušálu v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky súd vychádzal z výšky režijného paušálu v r. 2009 v sume 6,95 Eur, v r. 2011 v sume 7,41 Eur a v r. 2012 v sume 7,63 Eur. 43. V nadväznosti na to súd priznal úspešnému žalovanému 2/ náhradu trov právneho zastúpenia spolu za 6 úkonov právnej služby (1/ príprava a prevzatie zastúpenia dňa 21.12.2009, 21 písomné podanie vo veci samej - podanie odvolania zo dňa 22.12.2009, 3/ písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 3.8.2011, 4/ účasť na meritórnom pojednávaní súdu dňa 24.5.2012, 5/ písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 15.6.2012, 61 účasť na meritórnom pojednávaní súdu dňa 13.9.2012), t. j. 6 x 526,13 Eur, čo je spolu suma 3.156,78 Eur. K týmto úkonom prináležiaci tzv. režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, 2 x režijný paušál po 6,95 Eur, 1 x režijný paušál po 7,41 Eur a 3 x režijný paušál po 7,63 Eur, čo je spolu suma 44,20 Eur. Súd taktiež priznal náhradu cestovného za použitie osobného motorového vozidla v zmysle § 15 písm. a, citovanej vyhlášky z miesta sídla advokáta v Šali do miesta tohto súdu a späť za účasť na dvoch pojednávaniach, a to v sume 67,15 Eur (240 km x 6,2 1/100 km x 1,561 Eur/1 1) za cestu tam a späť dňa 24.5.2012 a v sume 67,59 Eur (240 km x 6,2 1/100 km x 1,591 Eur/1 1) za cestu tam a späť dňa 13.9.2012, ako aj náhradu za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky za čas strávený cestou z miesta sídla advokátskej kancelárie Mgr. Róberta Cibrika v Sali do miesta sídla tohto súdu a späť za účelom účasti na pojednávaniach dňa 24.5.2012 a dňa 13.9.2012, dvakrát v trvaní 14 polhodín, á 12,72 Eura. Spolu cestovné predstavuje 134,74 Eur a náhrada za stratu času predstavuje 356,16 Eur. Spolu priznaná náhrada za právne zastupovanie odporcu 2/ predstavuje spolu sumu 3.691,88 Eur. 44. Pokiaľ si právny zástupca žalovaného 2/ uplatnil odmenu aj za ďalší úkon, a to štúdium spisu dňa 18.11.2011, táto mu nemohla byť priznaná, nakoľko takýto úkon právnej služby pri zastupovaní v občianskom súdnom konaní citovaná vyhláška nepozná ako úkon právnej služby, za ktorý by advokátovi prináležala odmena, súd teda odmenu za takýto úkon priznať nemohol. Rovnako tak nemohol priznať ani náhrady, ktoré spolu sním boli uplatňované -režijný paušál, cestovné a náhradu za stratu času. 45. V súlade s ustanovením § 149 ods. 1 OSP súd zaviazal žalobcov 1/ a 2/ na zaplatenie týchto trov konania spoločne a nerozdielne právnemu zástupcovi žalovanému 2/ s tým, že plnením jedného z nich v rozsahu plnenia zaniká povinnosť plniť u toho druhého.

46. Podľa § 224 ods. 1 OSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie. 47. O trovách odvolacieho konania účastníkov konania súd rozhodol podľa vyššie citovanej úpravy tak, že ich účastníkom nepriznal, pretože úspešní žalovaní 1/ a 2/ si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili (a zároveň im ani nevznikli) a neúspešným žalobcom l. a 2. táto náhrada trov odvolacieho konania nepatrí. 48. Žalobcovia v podanom odvolaní navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že náhradu trov nepriznáva. Poukázali ďalej na to, že súd prvého stupňa mal možnosť aj otázku náhrady trov konania posúdiť inak, ako to urobil, nakoľko nevyužil a nepoužil pre daný prípad ust. § 150 O. s. p. ako prípad hodný osobitného zreteľa. Súd prvého stupňa podľa názoru žalobcov konal úplne úradnícky bez toho, aby využil toto ustanovenie zákona, ktoré mu umožňuje dať do súladu právo a spravodlivosť. Pri posúdení dôvodov hodných osobitného zreteľa poukazujúc na sociálnu a ekonomickú situáciu žalobcov, ktorá je veľmi ťaživá. Sú toho názoru, že s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ide o výnimočnú situáciu, ktorej posúdenia sa dovolávajú. 49. Odvolací súd v zmysle zásadu ust. § 379, § 380 a § 381 preskúmal napadnuté uznesenie v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným v 2/ rade, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie žalobcov je dôvodné, nakoľko postupom súdu sa žalobcom odňala možnosť konať pred súdom v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. 50. Podľa ust. § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 51. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. (teraz § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým treba pri stanovení povinnosti nahradiť trov konania výnimočne prihliadnuť (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/69/2013). 52. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je možné zistiť, či súd prvej inštancie skúmal, či v prejednávanej veci existujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým treba pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadať. 53. Žalobcovia tak nemali možnosť zaujať stanovisko k neexitujúcej úvahe súdu týkajúcej sa aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p., čím im bola odňatá zákonná možnosť spochybniť v odvolacom konaní správnosť vydaného rozhodnutia. 54. Keďže vydanie nezrozumiteľného alebo nedostatočne zdôvodneného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcom aby uskutočnili im patriace prosené práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b) uznesenie v jeho napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

55. Po vrátení veci bude potrebné skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým treba pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadať, a to vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným 2/. 56. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 a trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 . 57. Keďže Najvyšší súd SR svojim rozhodnutím zrušil aj uznesenie zo dňa 31.10.2014 č. k. 8Co/84/2014-369, podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné najprv rozhodnúť o odvolaní proti uzneseniu 11C/150/2006-351 zo dňa 10.02.2014 a až následne súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným 2/. 58. Za tohto stavu napadnuté uznesenie zo dňa 15.01.2015 č. k. 11C/150/2006-373 bolo potrebné zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP. 59. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).