Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_43Cob-154-2017.pdf
PDF · 99.69 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/154/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Kmeťovej v právnej veci žalobcu PLS TRADE s.r.o., so sídlom Horná 83, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 437 193, v konaní právne zast. JUDr. Peter Tonhauser, advokát, s.r.o., so sídlom J. Cikkera 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 234 725 proti žalovanému PALAS - BB, spol. s r.o., so sídlom Janka Kráľa 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 637 957 v konaní o určenie neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/38/2015-267 zo dňa 4. mája 2017 takto
rozhodol:
Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/38/2015-267 zo dňa 4. mája 2017 p o t v r d z u j e.
Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti výpovede zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov v budove OCA v Banskej Bystrici a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100%.
2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobou doručenou okresnému súdu dňa 29.01.2015 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti výpovede zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov v budove OCA. Nájomný vzťah založený touto zmluvou na päť rokov sa začal dňom 01.01.2012. Listom zo dňa 06.11.2014 žalovaný žalobcovi oznámil, že nájomnú zmluvu vypovedáva bez uvedenia dôvodov. Trojmesačná výpovedná lehota začala plynúť prvým dňom mesiaca, ktorý nasledoval po jej doručení. Žalobca žalovanému listom zo dňa 07.01.2015 oznámil, že výpoveď považuje za absolútne neplatný právny úkon, keďže ju vypovedal bez uvedenia dôvodu a prenajaté priestory bude naďalej užívať ako oprávnený držiteľ. Zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov taxatívne upravuje dôvody, z ktorých prenajímateľ môže písomne vypovedať nájomnú zmluvu uzavretú na určitý čas pred jej uplynutím. Ide o kogentnú normu, od ktorej nie je možné sa odchýliť. Výpoveď je tak podľa neho jednoznačne neplatným právnym úkonom, čo vlastne aj sám žalovaný uznal tým, že mu nevrátil zábezpeku, ktorá bola zložená a následne doplatená žalobcom.
3. Žalobca odôvodnil naliehavý právny záujem tým, že má naďalej záujem v prenajatých nebytových priestoroch prevádzkovať kaviareň a každý deň mu vzniká škoda vo výške dennej tržby. Jeho neisté postavenie spočíva v nevedomosti o tom, či nájomný vzťah trvá, či má alebo nemá povinnosť platiť nájomné žalovanému. Nebytové priestory dňa 28.05.2015 nevypratal, preventívne len premiestnil časť svojho obchodného majetku, aby ho ochránil pred agresívnym správaním žalovaného. Práve žalovaný sa tieto priestory pokúsil svojpomocne vypratať už dňa 27.02.2015. Pred viacerými svedkami, vrátane
konateľa žalobcu a jeho zamestnancov zdôraznil, že pokiaľ predmetné nebytové priestory nevyprázdni, bude zariadenie kaviarne vypratané na ulicu pred budovu OCA alebo do riečky.
4. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že dňa 28.02.2015 žalobca ako nájomca vysťahoval predmetný nebytový priestor, zobral odtiaľ všetko zariadenie, vymontoval svetlá, nechal nezaizolované elektrické káble a zároveň ho sprístupnil žalovanému ku koncu mesiaca marec 2015. V súčasnosti užíva predmetný nebytový priestor tretí subjekt na základe nájomnej zmluvy zo dňa 16.12.2014. Priestory prevzal začiatkom mesiaca apríl 2015, zrekonštruoval ich a v súčasnosti používa na prevádzku kaviarne. Žalobca začal namietať neplatnosť výpovede až v období, keď žalovaný mal uzavretú zmluvu s tretím subjektom, ktorú uzavrel počas plynutia výpovednej doby a zároveň od neho prijal aj preddavok na nájomné. Na základe predloženej e-mailovej komunikácie je zrejmé, že žalobca akceptoval výpoveď z nájmu a rovnako aj pochopil dôvod, pre ktorý bol nájomný vzťah skončený. Žalovaný ako prenajímateľ postupoval obvyklým spôsobom a zabezpečil si obsadenie nebytových priestorov vopred, keď si bol istý, že výpoveď žalobca nenamietne. Žalovaný nemôže s nebytovými priestormi, vzhľadom na to, že ich prenajíma tretiemu subjektu, nakladať. Právne postavenie žalobcu sa tak ani po rozhodnutí súdu nezmení a preto naliehavý právny záujem na určovacej žalobe odpadol.
5. Žalovaný považoval výpoveď za platný právny úkon. Nesúhlasil s tvrdením, že by bolo ustanovenie § 9 zákona č. 116/1990 Zb. kogentné. V čl. 9 ods. 1 nájomnej zmluvy si strany dohodli možnosť skončenia nájmu pred uplynutím doby nájmu a to buď dohodou, alebo výpoveďou bez uvedenia dôvodu. Taktiež si dohodli rozdielne výpovedné doby. Zmluva nebola uzatvorená v tiesni, je prejavom ich slobodnej a vážnej vôle, čo nakoniec nepoprel ani žalobca. Dňa 27.02.2015 nevykonával úkony smerujúce k vyprataniu nájomcu z predmetného nebytového priestoru. Mal za to, že konanie žalobcu je proti nemu vykonštruované, smerujúce k tomu, aby získal plnenie formou odstupného za ukončenie prenájmu nebytového priestoru. Žalobca vypratal dňa 28.02.2015 celý priestor, no žalovanému ho sprístupnil až koncom mesiaca marec tým, že ho odomkol. Žalovaný predpokladal, že tak učinil z dôvodu povinnosti platiť nájomné. Písomný protokol o odovzdaní predmetného nebytového priestoru nebol spísaný. Podľa jeho informácií pritom žalobca v mesiaci apríl alebo máj 2015 začal prevádzkovať svoju kaviareň na inom mieste. V podaní doručenom okresnému súdu dňa 24.03.2017 žalovaný uviedol, že podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov OCA zo dňa 01.01.2012 dohodnutá doba trvania nájmu na päť rokov uplynula dňa 01.01.2017. Preto už naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby nie je daný. Rovnako ani cieľ sledovaný žalobcom - uplatňovať si nárok na náhradu škody nie je daný, lebo ho ako prenajímateľ nevysťahoval, ale naopak vysťahoval sa sám.
6. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu, ktorý v danom spore musel preukázať žalobca. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Pri naliehavom právnom záujme musí byť potreba odstránenia neistoty aktuálna a žalobca nemá možnosť žalovať na plnenie z toho istého právneho vzťahu. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Určovacia žaloba má teda preventívny charakter, opodstatnená je len v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo. Len čo je porušenie subjektívneho práva dokonané, možno spravidla žalovať priamo na plnenie, na reparáciu škodlivých následkov zo strany žalovaného. V konaní bolo preukázané, že už v čase podania žaloby bola na nebytové priestory v budove OCA uzavretá nová nájomná zmluva s tretím subjektom. Žalobca nebytové priestory žalovanému sprístupnil koncom mesiaca marec 2015 a od apríla 2015 dotknuté priestory reálne užíval tretí subjekt. Právne postavenie žalobcu by sa v prípade rozhodnutia, že je výpoveď zmluvy o nájme nebytových priestorov neplatná nezmenilo, nakoľko nebytové priestory by nemohol užívať. V súčasnosti sú totiž využívané iným nájomcom, pričom platnosť tejto nájomnej zmluvy nebola spochybnená. Preto súd vyhodnotil, že práve tento prípad možno považovať za nedovolenú určovaciu žalobu, ktorá by mala za následok len ďalšie generovanie sporov a v takom prípade potom nie je daný ani naliehavý právny záujem na určení, že je výpoveď zmluvy o nájme nebytových priestorov neplatná. Navyše dňa 01.01.2017 už žaloba definitívne stratila význam. V dôsledku uplynutia doby, na ktorú bol nájom dohodnutý, zmluvný vzťah medzi stranami zanikol bez ohľadu na skutočnosť, ako by súd o platnosti, resp. neplatnosti výpovede rozhodol. Súd sa nestotožnil ani s tvrdeniami žalobcu, že naliehavý právny záujem je daný tým, že každý deň mu vzniká škoda vo výške dennej tržby, že mu nevrátil preddavok vo výške 4301 Eur a že jeho neisté postavenie spočíva
v nevedomosti o tom, či nájomný vzťah trvá a teda či napr. má alebo nemá povinnosť platiť nájomné žalovanému. Právo žalobcu na nájom nebytových priestorov uplynutím času zaniklo, nebytové priestory boli vypratané, teda jeho postavenie už nie je neisté alebo ohrozené. Takisto v konaní ani samotný žalovaný neuvádzal, že by od žalobcu požadoval platenie nájomného za nebytové priestory. Pokiaľ má za to, že mu vznikla škoda alebo nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, môže žalovaného žalovať žalobou na plnenie. Okresný súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo 7/2004 a z dôvodu zamietnutia žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu neposudzoval jej vecnú opodstatnenosť.
7. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca podľa § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca uviedol, že počas celého súdneho konania poukazoval na naliehavý právny záujem a trval na tom, že žalovaný ukončil nájomný vzťah neplatnou výpoveďou. Z ďalšieho konania žalovaného vyplýva zmätočnosť v jeho konaní, nakoľko následne žalobcovi doručil odstúpenie od nájomnej zmluvy zo dňa 16.02.2016, voči ktorému podal žalobca žalobu o neplatnosť odstúpenia od nájomnej zmluvy o ktorej rozhoduje okresný súd v konaní pod sp. zn. 60Cb/159/2015. Uznesením č.k. 60Cb/159/2015 zo dňa 15.03.2016 okresný súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania o neplatnosť výpovede v konaní sp. zn. 63Cb/38/2015. Okresný súd v konaní 63Cb/38/2015 konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 60Cb/159/2015, toto rozhodnutie bolo odvolacím súdom zrušené rozhodnutím sp. zn. 43Cob/183/2016 zo dňa 18.08.2016.
8. Žalobca poukázal na to, že okresný súd vydal napadnutý rozsudok dňa 04.05.2017 a uviedol v ňom, že nájomný vzťah zanikol dňa 01.01.2017 a žaloba tak definitívne stratila význam. Konajúci súd tak podľa žalobcu porušil jednu z ústavných zásad zakotvenú v čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov. Žalobca uviedol, že konajúci súd rozhodol v dôsledku uplynutia nájomného vzťahu tak, že žalobu zamietol, nakoľko vo veci už prestal existovať naliehavý právny záujem. Poukázal na to, že na naliehavý právny záujem žalobca od počiatku sporu poukazoval niekoľkokrát, teda nie chybou žalobcu, ale pochybením súdu došlo k negatívnemu rozhodnutiu vo veci, čím bolo poškodené právo žalobcu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR stanovuje pre všetky súdne konania pravidlo, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie sa môže v konečnom dôsledku prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti.
9. Žalobca ďalej uviedol, že ku konaniu pristupoval aktívne, zodpovedne a nedal svojim správaním podnet k predlžovaniu a prerušovaniu procesu. Nemožno tak z jeho konania vyvodiť záver, že v dôsledku jeho pasivity došlo k zdĺhavému konaniu. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS/41/97, podľa ktorého uplatňovanie procesných práv stranou konania nemá povahu zbytočných prieťahov v konaní. Uviedol, že z predložených dokumentov a z pojednávaní vyplýva, že konajúci súd mohol rozhodnúť o merite veci oveľa skôr bez zbytočného predlžovania konania, avšak v dôsledku zdĺhavého konania súdu bolo zmarené žalobcovo právo na spravodlivé rozhodnutie veci, v dôsledku čoho žalobcovi vznikla škoda v podobe ušlého zisku dennej tržby. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
12. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca a žalovaní uzavreli dňa 01.01.2012 Zmluvu o nájme nebytových priestorov v budove OCA, predmetom ktorej boli nebytové priestory nachádzajúce sa v polyfunkčnom dome, nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, vedená Okresným úradom - katastrálny odbor, pre k.ú. D. D., N. V. so súp. číslom XXXXX postavený na parcele č. KN C XXXX/X. V čl. II.
boli nebytové priestory definované ako priestor v budove OCA vyznačený v prílohe č. 1 žltou farbou, nachádzajúce sa na prízemí, účelovo určené na prevádzku kaviarne. Doba nájmu bola v čl. III dohodnutá na 5 rokov od 01.01.2012.
13. Žalobca a žalovaní uzavreli dňa 31.05.2013 dodatok, ktorým sa zmenila výška nájomného tak, že celkové ročné nájomné je 14.856 Eur bez DPH.
14. Žalovaný písomným podaním zo dňa 06.11.2014 oznámil žalobcovi výpoveď nájomnej zmluvy, v ktorej uviedol, že v zmysle čl I. bod 1 Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej dňa 01.01.2012 na predmet nájmu - nebytové priestory v polyfunkčnom objekte OCA týmto nájomnú zmluvu vypovedá s tým, že výpovedná lehota je 3-mesačná a začína plynúť 1. dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
15. E-mailovou správou zo dňa 19.11.2014 oznámil právny zástupca žalovaného právnemu zástupcovi žalobcu, že nesúhlasí s ukončením nájomného vzťahu k termínu navrhovanému žalobcom a trvá na jeho ukončení uplynutím výpovednej lehoty. V správe zo dňa 05.12.2014 oznámil právny zástupca žalobcu žalovanému, že berie na vedomie žalovaným navrhovaný termín ukončenia nájomného vzťahu a navrhol, aby zložený preddavok bol započítaný na nájomné.
16. Žalobca písomným podaním zo dňa 07.01.2015 oznámil žalovanému, že výpoveď z nájmu je absolútne neplatný právny úkon, pretože podľa § 9 zákona č. 116/1990 Zb. nie je možné vypovedať zmluvu bez uvedenia dôvodu.
17. Okresný súd uznesením č.k. 63Cb/38/2015-28 zo dňa 06.02.2015 nariadil na návrh žalobcu predbežné opatrenie, ktorým nariadil žalovanému zdržať sa konania, ktorým by žalobcovi bránil v užívaní nebytových priestorov, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy a aby strpel užívanie týchto nebytových priestorov žalobcom až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Predbežné opatrenie sa stalo vykonateľným 11.02.2015. Odvolací súd uznesením 43Cob/100/2015-96 zo dňa 09.04.2015 nariadenie predbežného opatrenia potvrdil. Predbežné opatrenie sa stalo právoplatným 23.04.2015.
18. Žalobca vypratal prenajaté priestory 28.02.2015.
19. Podľa tvrdenia žalovaného, ktoré žalobca nepoprel, žalobca koncom marca 2015 sprístupnil žalovanému nebytové priestory ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy.
20. Podľa § 470 ods. 1 zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"); ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
21. Podľa § 470 ods. 2 CSP; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
22. Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
23. Žalobca v odvolaní namietol porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces z dôvodu, že konajúci súd porušil jeho právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných dôvodov. Poukázal na to, že v konaní vystupoval aktívne a nezapríčinil zdĺhavosť konania okresného súdu a domáhal sa toho, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
24. Žalobca tak v odvolaní neuviedol žiaden argument, ktorým by napadol vecné dôvody, ktoré viedli okresný súd k zamietnutiu žaloby a neuviedol ani konkrétne procesné pochybenie okresného súdu v priebehu konania, iba všeobecne namietol dĺžku súdneho konania. I keď žalobca správne poukázal na ústavné právo strán sporu, aby v ich veci bolo rozhodnuté bez zbytočného odkladu, samotná dĺžka konania nie je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia okresného súdu. V odvolaní nebol uvedený žiaden
hmotnoprávny argument, pre ktorý by mal odvolací súd dospieť k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v rozpore s platným právom. V zmysle Civilného sporového poriadku je odvolací súd podľa § 380 ods. 1 CSP odvolacími dôvodmi viazaný a nemôže ich sám rozširovať.
25. Žalobca poukázal na dĺžku konania pred okresným súdom zrejme v tom zmysle, že okresný súd rozhodol o jeho žalobe na neplatnosť výpovede nájomnej zmluvy až potom, ako nájomná zmluvy bola ukončená uplynutím času (teda po 01.01.2017) a že pokiaľ by rozhodol skôr, mohol by byť jeho záver odlišný. Záver žalobcu, že by rozhodnutie bolo pre neho priaznivejšie, pokiaľ by ho súd prijal skôr, je v tejto fáze konania hypotetický. Súd prvej inštancie je viazaný skutkovým stavom v čase, kedy o uplatnenom nároku rozhoduje. Okresný súd správne v rozhodnutí uviedol, že právny záujem žalobcu na určení neplatnosti výpovede nebol v čase jeho rozhodovania daný aj preto, že nájomná zmluva v každom prípade zanikla ku dňu 01.01.2017 uplynutím času. Podľa § 383 je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako zistil okresný súd a zistený skutkový stav odvolateľ nenapadol, napadol iba jeho právne posúdenie. Skutočnosť, že nájomný vzťah ku dňu 01.01.2017 zanikol uplynutím času má ten následok, že aj pokiaľ by okresný súd rozhodol, že v čase doručenia výpovede z nájmu táto nebola platná, právne postavenie žalobcu by sa nezmenilo, pretože jeho nájomný vzťah už zanikol.
26. Odvolací súd sa však stotožnil aj s odôvodnením okresného súdu, že pokiaľ žalobca sprístupnil nebytové priestory žalovanému v marci 2015 a od toho času ich užívala tretia osoba, potom postavenie žalobcu ako osoby, ktorá nemá predmetné priestory v nájme, by sa nezmenilo ani v prípade, že by okresný súd vo veci rozhodol v období pred 01.01.2017. V konaní nie je bez významu skutočnosť, že žalobca opustil prenajaté priestory napriek tomu, že bolo v jeho prospech vydané vykonateľné predbežné opatrenie a ani po nadobudnutí právoplatnosti tohto predbežného opatrenia už priestor nevyužíval. Jeho právo nájmu, ktoré bolo dočasne, do rozhodnutia vo veci samej chránené predbežným opatrením, tak sám nevyužíval, ani keď bol na to oprávnený. Motivácia prečo tak konal je v takomto prípade irelevantná. Pokiaľ správanie prenajímateľa bolo natoľko neakceptovateľné, že ich ďalšia spolupráca nebola možná a žalobca vedel, že prenájom z dôvodu obavy zo správania sa žalovaného fakticky neobnoví, takže nemal už záujem na prevádzkovaní kaviarne priestoroch prenajímateľa, ale mal záujem na získaní náhrady škody za ušlý zisk dennej tržby, v takom prípade mal možnosť podať žalobu na plnenie a nie určovaciu žalobu. V konaní o zaplatenie náhrady škody by súd musel prejudiciálne vyriešiť otázku platnosti výpovede z nájomnej zmluvy a následne rozhodnúť o tom, či je nárok na zaplatenie náhrady škody opodstatnený. Ale samotné rozhodnutie o neplatnosti výpovede by právne postavenie žalobcu nezmenilo a v prípade záujmu o náhradu škody by iba vyvolalo ďalšie súdne konanie. Práve za účelom odstrániť takéto duplicitné súdne konania bol výklad pojmu „naliehavý právny záujem“ na určení platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku konštruovaný tak, že naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby nie je daný vtedy, ak sporová strana má možnosť podať rovno žalobu na plnenie. Rovnako, ako je tomu v prejednávanom prípade.
27. Záver okresného súdu, že žalobcovi nesvedčil naliehavý právny záujem, ktorý okresný súd odôvodnil tým, že jeho postavenie by sa vzhľadom na to, že priestory i tak nevyužíval (napriek právoplatnému predbežnému opatreniu) je preto správny a okresný súd by ho prijal aj v prípade, ak by nebola počas súdneho konania uplynula doba prenájmu. Táto však počas súdneho konania uplynula, takže bez ohľadu na ďalšie okolnosti okresný súd nemohol rozhodnúť inak, než že žalobca nemá naliehavý záujem na určení, či výpoveď z nájmu bola daná platne a žalobu z tohto dôvodu zamietnuť.
28. Odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keďže dĺžka konania nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia, ktoré je vo výroku vecne správne. Iné odvolacie dôvody žalobca neuviedol, takže odvolací súd ďalšie závery okresného súdu neskúmal.
29. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
30. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).