Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cpr/2/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Zuzanou Konárikovou v právnej veci žalobcu: K. H., J.. XX.XX.XXXX, G. H. XX, XXX XX G. G., proti žalovanému: Ericsson Slovakia spol. s r.o., so sídlom Rožňavská 24, 821 04 Bratislava, IČO: 31 344 046, právne zastúpeného AK Gavorová a partner, s. r. o., so sídlom Lombardíniho 22B, 831 03 Bratislava, IČO: 47 254 637 a substitučne advokátkou JUDr. Annou Mišekovou, so sídlom Nám. Sv. Martina 9, 908 51 Holíč, IČO: 50 245 511, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 28.11.2016 zo strany žalovaného ako zamestnávateľa, ktorú dal žalobcovi, je neplatné a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 23.478,50 € ako náhradu mzdy za obdobie od 01.03.2017 do 31.12.2017, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd vzájomnú žalobu žalovaného z a m i e t a .

IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 06.02.2017 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 01.03.2016 podpísal so žalovaným aktualizovanú pracovnú zmluvu ako Field Services Engineer (technik). Žalovaný je právnym nástupcom spoločností Orange Slovensko, v ktorej žalobca pôsobil viac ako 11 rokov na obdobnej pracovnej pozícii. Žalovaný bol s výkonom práce žalobcu spokojný, počas celej doby trvania pracovného pomeru žalobca nikdy nebol zo strany žalovaného napomenutý za neplnenie pracovných povinností, či za porušenie pracovnej disciplíny. Dňa 28.11.2016 bolo žalobcovi doručené oznámenie o rozhodnutí o vnútorných organizačných zmenách spolu s výpoveďou z pracovného pomeru, a to z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalobca sa pre žalovaného v dôsledku zvýšenia efektívnosti práce a zníženia nákladov spoločnosti, znížením stavu zamestnancov stal nadbytočným. V oznámení žalovaný uviedol, že nemá možnosť naďalej žalobcu zamestnávať, ani na kratší pracovný čas a nemá pre žalobcu ani inú vhodnú ponuku práce. Pracovný pomer so žalovaným sa mal skončiť uplynutím trojmesačnej výpovednej doby dňa 28.02.2017. S uvedenou situáciou sa žalobca nedokázal stotožniť, o čom žalovaného upovedomil listom, v ktorom vyjadril nesúhlas s výpoveďou a vzhľadom na svoju odbornú kvalifikáciu a bezproblémový priebeh zamestnania žiadal žalovaného o prehodnotenie výpovede. Žalovaný naďalej na výpovedi trval. Žalobca má za to, že žalovaný skončil pracovný pomer neplatne. Ponuka inej vhodnej práce zamestnancovi sa v prípade jeho nadbytočnosti musí uskutočniť ešte pred podaním výpovede, nie však skôr, ako dôjde k rozhodnutiu zamestnávateľa alebo príslušného

orgánu o organizačných zmenách. Rozhodnutie o vnútorných organizačných zmenách bolo žalovaným prijaté dňa 23.11.2016, teda 5 dní pred doručením výpovede. Žalovaný mal dostatok času na to, aby si svoju zákonnú povinnosť voči žalobcovi ako zamestnancovi splnil. Žalovaný žalobcovi však pred doručením výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce neponúkol žiadne iné pracovné miesto, čím porušil § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Žalobca ďalej uviedol, že má za to, že jeho pracovné miesto nebolo potrebné rušiť z dôvodov, ktoré v oznámení uviedol žalovaný. Predmetná organizačná zmena bola žalovaným prijatá účelovo s cieľom ukončiť pracovný pomer s konkrétnym zamestnancom, čo je bezpochyby v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca si voči žalovanému zároveň uplatnil nárok na zaplatenie náhrady mzdy za obdobie od 01.03.2017 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. K podanej žalobe zaslal žalovaný písomné vyjadrenie doručené okresnému súdu dňa 15.03.2017, v ktorom uviedol, že žalovaný je dcérskou firmou Telefonaktiebolaget L M Ericsson, ktorej ciele sú stanovené globálne a následne sa aplikujú pre každú krajinu, v ktorej sídlia dcérske firmy danej spoločnosti. Z dôvodu splniť ciele stanovené materskou spoločnosťou žalovaný dňa 23.11.2016 rozhodol o organizačných zmenách, ktoré malo za následok nadbytočnosť žalobou ako zamestnanca, bolo vykonané v písomnej forme, prijaté a podpísané osobou, ktorá je oprávnená konať za zamestnávateľa, a to Ing. Mariánom Bezákom, konateľom spoločnosti žalovaného. Toto rozhodnutie predstavovalo právny titul oprávňujúci zamestnávateľa uplatniť výpoveď voči dotknutému zamestnancovi z dôvodu v zmysle § 63 ods. l. písm. b) Zákonníka práce. Uvedené rozhodnutie o organizačných zmenách sledovalo zmenu úloh zamestnávateľa a štrukturálnu zmenu s cieľom zabezpečiť zvýšenie efektívnosti práce, a to najmä regulovaním počtu zamestnancov a zmenou kvalifikačného zloženia zamestnancov v danej organizačnej jednotke. Dňa 28.11.2016 bola žalobcovi oznámená skutočnosť, že na základe predmetného rozhodnutia sa dňom 28.02.2017 ruší jeho pracovné miesto a súčasne v súlade s ustanovením § 63 ods. 2 Zákonníka práce žalovaný žalobcu informoval o skutočnosti, že nemá možnosť žalobcu ďalej zamestnávať ani na kratší pracovný čas. Následne bola žalobcovi predložená výpoveď z pracovného pomeru, v ktorej bol ako dôvod výpovede uvedený dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalovaný si svoju ponukovú povinnosť vyplývajúcu zo zákona splniť nemohol, pretože v čase odo dňa prijatého rozhodnutia do uplynutia výpovede žalobcu, žiadne iné voľné pracovné miesto v mieste, ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve so žalobcom ako miesto výkonu práce nebolo voľné a aktuálne disponibilné. Bolo plne v právomoci riaditeľa žalovaného urobiť organizačné zmeny za účelom zefektívnenia fungovania žalovaného. Pred vydaním rozhodnutia o organizačných zmenách boli s jeho obsahom oboznámení všetci zamestnanci. Žalovaný nemal pre žalobcu voľné pracovné miesto a nemal možnosť ho ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca podaním doručeným okresnému súdu dňa 12.04.2017, v ktorom okrem iného uviedol, že žalobca sa o prijatých organizačných zmenách dozvedel až dňa 28.11.2016, kedy spolu s rozhodnutím prevzal aj výpoveď z pracovného pomeru. Prevzatie týchto listinných dôkazov žalobcom dňa 28.11.2016 nie je medzi stranami sporu sporné. Žalovaný prijal ku dňu 15.10.2016 na obsahovo rovnakú pozíciu Field Technician p. M. X. a ku dňu 01.11.2016 prijal žalovaný opäť na obsahovo identickú pozíciu Field Technician p. S. Č., z čoho je zrejmý zvýšený záujem žalovaného na obsadení uvedenej pracovnej pozície. Žalovaný na základe prijatej organizačnej zmeny v mesiaci október a november 2016 prepúšťal zamestnancov len v bratislavskom a banskobystrickom regióne a súbežne v týchto regiónoch prijímal zamestnancov nových. Dňa 23.11.2016 prijal žalovaný rozhodnutie o organizačnej zmene, ktorým zrušil pracovné miesto žalobcu z dôvodu nadbytočnosti a následne dňa 28.11.2016 doručil žalobcovi výpoveď. Žalobca má za to, že uvedená organizačná zmena sa uskutočnila v priamej súvislosti s prijatím p. Č., resp. p. X. do pracovného pomeru. Na preukázanie tohto tvrdenia žalobca predložil súdu rozpis pridelených prác zamestnancom od 44. do 52. týždňa r. 2016, z ktorého je zrejmé, že žalobcovi boli prideľované práce v súlade s pracovnou zmluvou, pričom novoprijatému zamestnancovi, p. Č., práca prideľovaná nebola vôbec, resp. päťkrát za celé obdobie, vždy v súčinnosti s iným kolegom. V čase, kedy žalobcovi plynula výpovedná lehota, žalovaný zaradil žalobcu vzhľadom na jeho skúsenosti do pracovnej pohotovosti pre prípad poruchy na zverenej časti mobilnej a pevnej siete v dňoch 30.12.2016, 31.12.2016 a 01.01.2017, čo je pre mobilných operátorov, vzhľadom na zvýšenú vyťaženosť siete, jedno z najkritickejších období na stopercentnú funkčnosť telefónnej siete v roku. Na základe rozpisu pridelených prác v 1. až 9. týždni r. 2017 je evidentné, že p. Č.Ž. bola práca pridelená iba jedenkrát, opäť v súčinnosti s iným kolegom. Účasť na školeniach žalovaného nepovažuje žalobca za výkon práce. Žalobca v dňoch 27.02.2017 a 28.02.2017 odovzdal p. Č. svoje pracovné náradie a horolezeckú výstroj. Žalovaný začal p. Č. fakticky prideľovať prácu až odchodom žalobcu. Žalobca má za to, že pracovné miesto bolo zrušené účelovo, nakoľko

jeho mzdové náklady boli vyššie, ako u novoprijatých zamestnancov a bol tak pre zamestnávateľa väčšou ekonomickou záťažou, avšak žalobca, na rozdiel od novoprijatých zamestnancov, pôsobil na uvedenej pozícii viac ako 13 rokov, absolvoval množstvo odborných školení, je plne spôsobilý vykonávať pridelenú prácu samostatne a promptne riešiť pridelené úlohy a vzniknuté technické problémy. Dňa 29.11.2016 podal žalovanému výpoveď p. S. G., pričom miesto výkonu jeho práce bolo totožné so žalobcovým. Žalovaný mohol žalobcovi obratom toto pracovné miesto ponúknuť, ale neučinil tak. Žalobca mal eminentný záujem na zotrvaní v pracovnom pomere u žalovaného. Tvrdenie žalovaného, že prijatie organizačných zmien malo zefektívniť jeho fungovanie, je v priamom rozpore s tým, že žalovaný v nasledujúcich mesiacoch ponúkol zamestnancom prostredníctvom firemného intranetu a e- mailových správ voľné pracovné pozície. Dňa 12.12.2016 poslala p. S. E. - manažérka ľudských zdrojov u žalovaného - ponuku 5 voľných pracovných miest, z ktorých dve ponuky boli priamo určené pre Slovenskú republiku. Ďalšie správy s ponukami voľných pracovných pozícií boli žalobcovi doručené dňa 11.01.2017 a 01.02.2017. Zo skutkového stavu u žalovaného je zrejmé, že v rozhodnom období prijímal nových zamestnancov a pôvodných zamestnancov prepúšťal. Iba tvrdenie žalovaného, že pre žalobcu nemal inú vhodnú prácu, ani žalobcu nemohol zamestnávať na kratší pracovný čas, neobstojí. Pokiaľ zamestnávateľ nemal voľné pracovné miesto, ktoré by zodpovedalo úrovni zrušeného pracovného miesta, je povinný ponúknuť dotknutému zamestnancovi akékoľvek voľné pracovné miesto, vrátane nižších kategórií pracovných miest.

4. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný podaním doručeným okresnému súdu dňa 15.05.2017, v ktorom okrem iného uviedol, že žalobca pracoval v organizácii ,,RWCE NES FSO CE SK“ žalovaného. Zákazníkom využívajúcim služby spomínanej organizácie, v ktorej bol žalobca zaradený, je Orange Slovensko a.s.. Z dôvodov poskytovania služieb bola žalovaným vytvorená táto organizačná zložka poskytujúca služby pre Orange Slovensko, a.s. pre tieto činnosti prijatými zamestnancami. Počet pracovných miest, ktoré pre tieto účely boli a sú žalovaným vytvárané, sa pohybuje v závislosti od rozsahu požadovaných prác týmto zákazníkom. Žalovaný sa dozvedá o potrebe a štruktúre požadovaných prác z „forecastu“ (výhľadu) potreby výkonov zákazníka. Následne žalovaný v prípade poklesu objemu prác z dôvodov zmeny jeho úloh (rozsahu činnosti) pre zákazníka rozhodne o organizačnej zmene - znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, teda zníženie objemom práce narastajúcich nákladov za účelom dosiahnutia primeranej miery zisku a takých hospodárskych výsledkov žalovaného, aby bola dosiahnutá jeho stabilita na trhu a zachovanie pracovných miest potrebných pre činnosť Orange Slovensko, a.s. v rôznych regiónoch Slovenska, teda dosiahnutia efektivity práce. Organizácia práce po regiónoch a s tým súvisiace počty zamestnancov, množstvo a štruktúra práce, závisia teda na požiadavkách zákazníka žalovaného. Ponuka práce s p. Č. bola dohodnutá dňa 16.10.2016 s tým, že pracovný pomer vznikol uzavretím pracovnej zmluvy dňa 01.11.2016 a ponuka práce s p. X. bola dohodnutá dňa 07.09.2016 a pracovný pomer vznikol uzatvorením pracovnej zmluvy dňa 15.10.2016. Títo zamestnanci boli prijatí na pozíciu Field technician s nižšími kvalifikačnými požiadavkami a s inou náplňou práce, keďže pracovná pozícia, na ktorú boli prijatí, nevyžadovala kvalifikáciu na úrovni žalobcu. V čase náboru nových zamestnancov boli potrební z dôvodu dohodnutého objemu a štruktúry práce na r. 2016. V priebehu novembra 2016 žalovaný na základe získania aktuálnych informácií o plánovaných aktivitách na r. 2017 vypracoval „forecast“ potreby ľudských zdrojov pre poskytovanie služieb pre zákazníka - spoločnosť Orange Slovensko, a.s.. Z daného „forecastu“ je zrejmé, že pre poskytovanie služieb pre Orange Slovensko, a.s. bolo potrebných 54 zamestnancov, v novembri 2016 bol plánovaný počet pracovných miest k 01.02.2017 na úrovni 56 ľudí pracujúcich v tímoch, ktoré poskytujú služby pre Orange Slovensko, a.s.. Na základe tohto rozdielu v počtoch potrebných pracovných miest bolo 23.11.2016 prijaté organizačné rozhodnutie o znížení 2 pracovných miest v FSO organizácii. V mesiacoch predchádzajúcich organizačnej zmene, teda rozhodnutiu o znížení počtu pracovných miest, žalovaný vytvoril pracovné miesta pre plnenie pracovných úloh na základe požiadaviek v rozsahu činností požadovaných Orange Slovensko, a.s., s potrebnou nižšou kvalifikáciou. Neskôr pri predpoklade zníženia požiadavky na objem prác pre zamestnancov s vyššou kvalifikáciou, žalovaný z dôvodov efektivity práce znížil počet pracovných miest. V danom čase už nemohol ponúknuť zamestnanom, ktorých sa organizačná zmena týkala, iné pracovné miesto, lebo pre potreby zákazníka boli pracovné miesta plne obsadené. Tvrdenie žalobcu, že jeho pracovné miesto bolo zrušené účelovo, v rozpore s dobrými mravmi neobstojí, pretože vzhľadom na znížený objem prác v r. 2017 bol žalovaný nútený rozhodnutiami o organizačných zmenách zo dňa 24.03.2017 zrušiť ďalších 5 pracovných miest. Zmenami vyplývajúcimi zo zníženého objemu prác poskytovanými pre Orange Slovensko, a.s. vo vnútornej organizačnej štruktúre žalovaného sa znížil počet pracovných miest v organizačnej zložke ,,RWCE NES FSO CE SK“ , kde bolo i pracovné miesto žalobcu. Predpoklad poklesu

objemu prác je potvrdený aj skutočnosťou, že objednávky na práce vykonávané pre Orange Slovensko, a.s. sa podstatne, o 40 %, znížili za prvé 4 mesiace v r. 2017 v porovnaní s rovnakým obdobím v r. 2016, takže rozhodnutie o organizačnej zmene o znížení počtu pracovných miest bolo dôvodné. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na rozpis pridelených prác p. Č., žalovaný tvrdí, že prideľovanie práce a výkon práce iného zamestnanca nie je oprávnený posudzovať žalobca. Účasť na školeniach je súčasťou úloh zamestnancov a na tieto školenia ich vysiela zamestnávateľ výlučne za účelom dôsledného poznania podmienok právnych i faktických pre výkon práce podľa ich pracovnej zmluvy. Výber pracovného miesta, ktoré sa stane v dôsledku organizačnej zmeny nadbytočným, je vecou zamestnávateľa.

5. Dňa 08.09.2017 doručil žalobca okresnému súdu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že zo skutkového stavu u žalovaného je zrejmé, že v rozhodnom období v čase dania výpovede žalobcovi, prijímal zamestnávateľ nových zamestnancov a „pôvodných“ zamestnancov prepúšťal. Len vyhlásenie konateľa spoločnosti o tom, že nemá pre žalobcu žiadne iné voľné miesto, neobstojí ako dôkaz. V praxi by to pre zamestnávateľa znamenalo len prijatie rozhodnutia o organizačnej zmene spojené s vyhlásením o nemožnosti ďalšieho zamestnávania zamestnanca, pričom ľahko a bez akejkoľvek zodpovednosti by sa mohol zbavovať svojich zamestnancov, čo by pri takomto výklade zákona bolo v rozpore s čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky a ustanovenie § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce by tak strácalo svoje opodstatnenie v kontexte zákona. Až odmietnutie ponúknutej práce zamestnancom by znamenalo naplnenie hmotnoprávnych predpokladov výpovede podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. V mieste výkonu práce žalobcu v čase rozhodnutia o organizačnej zmene a odovzdania výpovede žalobcovi bolo jedno neobsadené voľné pracovné miesto v tíme Radio Access Operations pod vedením p. F. E.. Išlo o pracovné miesto po p. Z.Á. G., ktoré nebolo obsadené od 01.06.2016. Potrebu obsadiť toto pracovné miesto deklaroval podľa názoru žalobcu zamestnávateľ výberovým konaním, ktoré sa uskutočnilo práve v mesiaci január a február r. 2017. Výberové konanie sa uskutočnilo interne v režime tzv. náhrady, a teda nešlo o novovzniknuté pracovné miesto. O túto voľnú pracovnú pozíciu sa vo februári 2017 žalobca uchádzal, a keďže spĺňal kvalifikačné predpoklady, bol prizvaný do výberového konania. Uvedená pracovná pozícia je oznámená v e-mailovej správe zo dňa 01.02.2017, ktorá je súčasťou súdneho spisu. Ohľadne preukázania skutočnosti, že v čase prijatia organizačnej zmeny u zamestnávateľa bola uvedená pracovná pozícia voľná, navrhol žalobca predvolať a vypočuť svedkov O. E. a F. P.. Na základe uvedených skutočností mal žalobca za to, že v čase pred podaním výpovede mal zamestnávateľ ponúknuť uvedené pracovné miesto ako alternatívu inej vhodnej práce žalobcovi. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný inzeroval na svojom intranete 3 voľné pracovné pozície, čo žalobca preukazuje súdu e-mailovou správou s predmetom „Aktuálne otvorené pozície“, ktorú žalobcovi poslal Z. I. dňa 28.11.2016, teda v deň podania výpovede žalobcovi po tom, ako mu žalobca SMS správou oznámil, že ho prepustili. Z tejto e-mailovej správy je bezpochyby zrejmé, že voľné pracovné pozície boli zverejnené na intranete žalovaného odo dňa 03.11.2016, a teda v ďalšom neobstojí tvrdenie žalovaného, že ku dňu podania výpovede nemal pre žalobcu žiadnu inú vhodnú prácu.

6. Na pojednávaní žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Uviedol, že výpoveď, ktorá mu bola daná, je neplatná z dôvodu, že v čase doručenia výpovede mal žalovaný, teda jeho zamestnávateľ, voľné pracovné miesta, ktoré mu mohol ponúknuť. Trval na jeho ďalšom zamestnávaní.

7. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že výpoveď bola žalobcovi daná platne, že boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre platnosť výpovede a zotrvala na predchádzajúcich písomných vyjadreniach žalovaného.

8. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalovaného Mariána Bezáka, ktorý vypovedal, že p. Z. G. odišiel na vlastnú žiadosť k 30.04.2016. Pracovné miesto po ňom nebolo obsadené, pretože v spoločnosti žalovaného funguje schvaľovací proces, ktorý nie je celkom jednoduchý a všetky voľné pracovné miesta a možnosť obsadenia týchto voľných pracovných miest sú schvaľované vrámci štruktúry spoločnosti, ktorá je mimo rámca Slovenska, tzn. zo Švédska. To, že nebolo uvedené pracovné miesto do konca roka obsadené znamenalo, že práca vrámci tohto voľného pracovného miesta bola vykonávaná inými zamestnancami a voľná pozícia nebola v štruktúrach žalovaného schválená. Schválenie prišlo až v januári r. 2017. Táto pracovná pozícia bola v tom čase otvorená a boli pozvaní zamestnanci na to, aby sa o pracovnú pozíciu v súlade s interným poriadkom a predpismi spoločnosti uchádzali. Žalobca sa takisto uchádzal o túto pracovnú pozíciu v otvorenom a férovom výberovom konaní. Pracovné miesto po p. Z. G., ktorý odišiel zo spoločnosti žalovaného na vlastnú žiadosť k 30.04.2016, zrušené nebolo, táto pracovná pozícia len nebola obsadená s tým, že o

obsadení voľného pracovného miesta rozhoduje na základe tzv. matrixovej štruktúry vrámci interného procesu v nadnárodnej spoločnosti, manažment a vedenie spoločnosti mimo Slovenskej republiky. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je dcérskou spoločnosťou nadnárodného koncernu, sa pracovné pozície dočasne, kým nie je schválené ich obsadenie, vykrývajú pracovníkmi aj z iných krajín, čo nastalo v tomto konkrétnom príklade, keď pracovnú náplň vrámci pracovného miesta po p. G. začali vykonávať dvaja zamestnanci z Poľska, ktorí na toto obdobie vypomohli slovenskému tímu, kým slovenská dcérska spoločnosť nemala možnosť zamestnať ďalšieho človeka na tejto pracovnej pozícii. V tom čase nebolo rozhodnutie z vedenia spoločnosti toto voľné pracovné miesto obsadiť. Miestom výkonu práce voľného pracovného miesta po p. Z. G. bola Banská Bystrica. Žalovaný v tom čase vyvíjal aktivity na to, aby pracovné miesta, ktoré boli v tom čase neobsadené, obsadené boli, pričom žiadosť o obsadenie voľných pracovných miest dáva vedúci danej zložky a riaditeľka personálneho oddelenia. Práca po p. G. bola vykonávaná pracovníkmi zo sesterskej organizácie v Poľsku. Už v marci boli poľskí zamestnanci na zaškolení v Slovenskej republike, potom po odchode p. G. pracovali na diaľku z Poľska a vykonávali prácu, ktorú predtým vykonával on, až do konca r. 2016. Pán V. a p. V. nemali uzatvorené pracovné zmluvy so žalovaným. Poľskí pracovníci spoločnosti Ericsson Poľsko p. V. a p. V. vykonávali prácu pre žalovaného na základe obchodnoprávneho vzťahu medzi dvoma pobočkami materskej spoločnosti. Išlo o štandardný obchodnoprávny vzťah medzi dvoma obchodnými spoločnosťami.

9. Na návrh žalobcu súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom svedka O. E., ktorý uviedol, že žalobca je jeho bývalý kolega a žalovaný je jeho bývalý zamestnávateľ. Svedok bol prepustený z pracovného pomeru mesiac pred žalobcom. Vo firme pracoval od r. 2000 s tým, že žalovaný je právny nástupca predchádzajúceho zamestnávateľa spoločnosti Orange Slovensko. Pracovný pomer u žalovaného skončil k 01.02.2017. Pracoval na totožnej pozícii ako žalobca. Pracovný pomer svedka u žalovaného sa skončil z dôvodu organizačných zmien formou výpovede z pracovného pomeru. Svedok ďalej vypovedal, že o voľných pracovných miestach v spoločnosti žalovaného sa zamestnanci dozvedali formou e-mailu od p. E., ktorá je riaditeľka personálneho oddelenia alebo cez intranet, čo je interný internetový portál spoločnosti, ku ktorému majú zamestnanci prístup. Informácie o voľných pracovných miestach u žalovaného neboli prístupné všetkým zamestnancom. Svedok sa nevedel vyjadriť konkrétne k tomu, akým spôsobom boli voľné pracovné miesta zverejňované a ponúkané konkrétnym zamestnancom. Svedok uviedol, že má vedomosť o tom, že v čase od 23.11.2016, teda v čase, kedy bolo prijaté rozhodnutie žalovaného o organizačnej zmene, do 28.11.2016, kedy bola doručená výpoveď žalobcovi, mal žalovaný voľné pracovné miesto. Túto informáciu mal svedok na základe rozhovoru s vedúcim tímu, pre ktorého pracoval žalobca - od p. F. E.. Svedok nevedel uviesť presný názov - presné označenie pracovnej pozície - ktorá bola voľná. Uviedol, že podľa jeho vedomostí miestom výkonu práce na voľné pracovné miesto bola Banská Bystrica. Svedok uviedol, že p. E. mu spomínal, že pracovná pozícia je neobsadená, že sa obsadenie tohto pracovného miesta musí riešiť, nakoľko vrámci tejto pracovnej pozície zamestnanec vykonával aj pohotovosti a v tom čase boli značne vyťažení tým, že pracovník z tejto pracovnej pozície odišiel a p. E. ako vedúci tímu nevedel vykryť služby. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného, či má svedok vedomosť o tom, že v spoločnosti žalovaného funguje interný schvaľovací systém vrámci obsadzovania pracovných pozícií, resp. či sa vedúci akéhokoľvek tímu na akejkoľvek úrovni vrámci spoločnosti môže sám rozhodnúť, že zoberie nejakého človeka, pretože je to potrebné pre výkon činnosti tímu, svedok odpovedal, že firma Ericsson sa riadi maticovou štruktúrou riadenia, ktorej zamestnanci spoločnosti celkom nerozumejú. Bližšie sa k otázke právnej zástupkyne žalovaného vyjadriť nevedel. Rovnako nevedel uviesť, či p. E. mal kompetencie vyjadrovať sa a rozhodovať o voľných pracovných miestach u žalovaného.

10. Na pojednávaní súd na návrh žalobcu vykonal dokazovanie výsluchom svedka F. P., ktorý uviedol, že so žalobcom je bývalý kolega a žalovaný je jeho bývalý zamestnávateľ. Vie, že žalobca, sa súdi o neplatnosť výpovede, ktorá mu bola daná. Pracovný pomer u žalovaného svedok ukončil z dôvodu výpovede z organizačných dôvodov zo strany žalovaného. Svedok vypovedal, že v spoločnosti žalovaného sa zamestnanci dozvedali o voľných pracovných miestach buď ústne, alebo formou e-mailu od p. E., ktorá je riaditeľka personálneho oddelenia v spoločnosti žalovaného. Informácie o voľných pracovných miestach sa dostávali k zamestnancom vyselektované, tzn. že zamestnanci nemali úplné kompletné informácie o voľných pracovných miestach. Svedok uviedol, že v čase od 23.11.2016, čiže v čase od rozhodnutia o organizačnej zmene, ktorá sa týkala žalobcu, do 28.11.2016, kedy bola žalobcovi doručená výpoveď zo strany žalovaného, mal žalovaný voľné pracovné miesto po p. G.. Keďže p. G. odišiel ešte pred spomínanými dátumami, tak logicky muselo byť po ňom voľné pracovné miesto. P. G. odišiel dobrovoľne, nedostal výpoveď. Pracovné miesto po p. G. bolo vrámci banskobystrického

regiónu. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného, či si svedok pamätá, kedy, v akom časovom období p. G. ukončil svoj pracovný pomer u zamestnávateľa, svedok uviedol, že p. G. ukončil pracovný pomer u žalovaného niekedy v rozmedzí mesiacov máj až júl r. 2016, čo si pamätá podľa toho, že vtedy sa sťahovali do nových priestorov a p. G. sa do nových priestorov už nenasťahoval.

11. Súd na návrh žalovaného vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne S. E., ktorá vypovedala, že žalobcu pozná a pre žalovaného pracuje na pozícii personalista. Uviedla, že jej náplňou práce je kompletne zastrešovať oblasť problematiky ľudských zdrojov u žalovaného. Súčasťou toho je výber nových zamestnancov, pripravovanie pracovných zmlúv, príprava podkladov na mzdy, komunikácia s externou spoločnosťou, ktorá spracováva mzdy. V prípade, že sa pripravuje skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov, tak svedkyňa pripravuje všetky podklady ohľadne tejto skutočnosti. V rámci náplne jej práce nemá rozhodovacie právomoci. Priamou nadriadenou svedkyne je zamestnankyňa, ktorá pracuje pre Ericsson Maďarsko. Čo sa týka spôsobu zverejňovania oznámenia o voľných pracovných miestach, postup je taký, že vedúci tímu najprv musia podať žiadosť na otvorenie nového pracovného miesta. Táto žiadosť podlieha schvaľovaniu na niekoľkých úrovniach vrámci korporácie. Akonáhle je schvaľovací proces ukončený a miesto je schválené, pracovná pozícia sa zverejní na intranetovej stránke spoločnosti. Svedkyňa uviedla, že posiela oznámenie mailom všetkým zamestnancom žalovaného o tom, že pracovná pozícia je voľná a akým spôsobom sa môžu o dané pracovné miesto uchádzať. Svedkyňa nevedela uviesť, či žalovaný v čase od 23.11.2016 do 28.11.2016 mal voľné pracovné miesto. Rovnako nevedela uviesť, či pracovné miesto po p. G. bolo zrušené, potvrdila však, že náplň práce po p. G. vykonávali poľskí kolegovia, nakoľko vrámci spoločnosti bolo urobené takéto rozhodnutie. Poľskí kolegovia nemali uzatvorený pracovný pomer so žalovaným, boli zamestnanci spoločnosti Ericsson Poľsko, teda mali uzatvorený pracovný pomer s touto spoločnosťou a celá táto spolupráca sa realizovala na základe dohody dvoch obchodných spoločností, spoločnosti Ericsson Poľsko a Ericsson Slovensko. Svedkyňa sa ďalej vyjadrila k listinnému dôkazu založenému v súdnom spise na č. l. 80 mailovej komunikácii medzi žalobcom a p. Z. I. zo dňa 28. novembra 2016 a uviedla, že voľné pracovné miesta zverejňoval kolega v Českej republike, teda to boli pracovné miesta zverejňované spoločnosťou Ericsson Česká republika a miestom výkonu práce u jednej z týchto pozícií bola Bratislava a u ďalších dvoch Praha. Svedkyňa ďalej uviedla, že momentálne je klesajúca tendencia počtu zamestnancov u žalovaného. Situácia je taká, že žalovaný má vypracovaný plán na zníženie počtu zamestnancov do konca r. 2018.

12. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka F. E., ktorý vypovedal, že so žalobcom sa pozná približne 20 rokov, je to jeho bývalý kolega. Pre žalovaného pracuje, je zamestnancom spoločnosti Ericsson Slovakia. Čo sa týka predmetu samotného sporu, už aj z titulu jeho pracovnej pozície má vedomosť o predmete súdneho sporu. U žalovaného vedie dva prevádzkové tímy, jeden tím je prevádzková podpora rádiovej siete, druhý je supervízia. Čo sa týka jeho kompetencií, nie je oprávnený prepúšťať a prijímať zamestnancov na základe vlastného rozhodnutia. Pokiaľ ide o prijímanie nových zamestnancov, vrámci svojej pracovnej pozície oznámi, že odchádza zamestnanec a dá požiadavku na personálne vykrytie tohto pracovného miesta. Svedok uviedol, že pracovný pomer u žalovaného skončil p. G. výpoveďou, pričom informáciu, že p. G. končí pracovný pomer, svedok predložil manažmentu spoločnosti, konkrétne personálnemu oddeleniu. O daných skutočnostiach svedok informoval vedúceho projektu a všetkých ďalších kompetentných ľudí vrámci spoločnosti Ericsson Slovensko. Situácia sa vyriešila tak, že bolo potrebné čo najrýchlejšie zohnať nových ľudí, preto sa to riešilo vrámci iného projektového tímu spoločnosti Ericsson, a to tak, že prišli zamestnanci z Poľska p. V. a p. V.. Výhoda tohto riešenia bola, že týchto ľudí vedeli dostať na Slovensko v priebehu týždňa dvoch, pričom riešenie nového človeka, či z interných alebo externých zdrojov, bolo na dlhé mesiace. Pokiaľ si dobre pamätá, už koncom marca boli na Slovensku, zaučili sa a rozhodlo sa o spôsobe integrácie do tímu. Poľskí kolegovia fungovali tak, že mali svojho manažéra v Poľsku a čo sa týka výkonu práce pre spoločnosť Ericsson Slovensko, spadali pod svedkove rozhodovacie kompetencie vrámci pracovnej pozície. Poľskí kolegovia boli na Slovensku približne 3 mesiace, následne prácu, na ktorú boli zaučení, začali vykonávať z Poľska.

13. Žalovaný sa v písomnom podaní doručenom okresnému súdu dňa 31.10.2017 vyjadril k listinnému dôkazu z č. l. 80 súdneho spisu - mailovej komunikácii žalobcu a p. Z. I. zo dňa 28. novembra 2016, obsahom ktorej sú aktuálne otvorené pracovné pozície u žalovaného s tým, že predmetné voľné pracovné miesta nie sú s miestom výkonu práce Banská Bystrica, ako aj, že pracovné pozície boli inzerované spoločnosťou ERICSSON spol. s r.o., so sídlom Sokolovská 192/79, Karlín, 180 00 Praha 8.

Dané pracovné pozície inzeroval zamestnanec českého Ericssonu, pričom miestom výkonu práce boli Bratislava a Praha. Žalovaný ďalej uviedol, že p. G. skončil pracovný pomer v spoločnosti Ericsson ku dňu 30.04.2016. Je pravdou, že toto pracovné miesto žalovaný nezrušil. Nezrušil ho z toho dôvodu, že prácu v plnom rozsahu na danej pracovnej pozícii v relevantnom období vykonávali dvaja zamestnanci spoločnosti Ericsson z Poľska, p. V. V. a p. S. V.. To znamená, že pozícia bola v relevantnom časovom období obsadená a z uvedeného dôvodu si žalovaný ani nemohol splniť svoju zákonnú ponukovú povinnosť voči žalobcovi.

14. Žalovaný v písomnom podaní doručenom okresnému súdu dňa 15.12.2017 uviedol, že v zmysle základnej zásady čl. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Zamestnávateľ má rovnako slobodné právo rozhodovať, či bude práca vykonávaná prostredníctvom závislej práce v zmysle Zákonníka práce v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodno-právnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Žalovaný a spoločnosť Ericsson Poľsko sú dva podnikateľské subjekty, ktoré sa dohodli na uzatvorení záväzkového vzťahu v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka. Významnú zložku pri uzatvorení takýchto vzťahov v korporácii Ericsson predstavujú obchodné zvyklosti tejto korporácie, ktoré korešpondujú aj so zásadami poctivého obchodného styku. Pre vznik takéhoto záväzkového vzťahu medzi žalovaným a spoločnosťou Ericsson Poľsko je potrebné, aby konkrétny projektový manažér v organizačnej jednotke, ktorá vyžaduje vykonanie služieb v rámci Ericssonu poslal požiadavku s využitím internej aplikácie (SAP) s definíciou požadovaného druhu, rozsahu služieb a času, kedy sú pre jednotlivý projekt tieto požiadavky požadované. V aplikácii sú dopredu definované možné kombinácie, ktoré organizačné jednotky v rámci celého Ericssonu si môžu poskytovať navzájom služby. Tieto spojenia sú vytvorené materskou spoločnosťou a rešpektujú právne rámce jednotlivých krajín. Líniový manažér organizačnej jednotky poskytujúcej služby vyčlení pracovníkov a definuje ich hodinové sadzby, pracovné podmienky a počty hodín. Následne projektový manažér na základe toho vytvorí projekt v SAP-e, kde vyčlenení pracovníci priamo reportujú svoje náklady. Po kontrole systém priamo vystaví faktúry pre organizáciu, ktorá si vykonanie služieb objednala. Je výslovnou dispozičnou právomocou žalovaného, akou formou bude práca vykonávaná, pretože žalovaný ako podnikateľský subjekt znáša hospodárske riziko spojené s výkonom práce. V čase, keď p. G. ukončil pracovný pomer u žalovaného, žalovaný sa musel najmä s ohľadom na hospodárske riziko urýchlene rozhodnúť, akým spôsobom voľné pracovné miesto obsadí. V prípade, žeby toto pracovné miesto obsadzoval novým zamestnancom, práca by bola reálne vykonávaná až niekoľko mesiacov po ukončení pracovného pomeru p. G., preto sa žalovaný rozhodol tak, že zabezpečil výkon práce zamestnancami spoločnosti Ericsson z Poľska.

15. V písomnom podaní doručenom okresnému súdu dňa 15.12.2017 žalobca uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný v čase skončenia pracovného pomeru so žalobcom mohol žalobcovi ponúknuť minimálne jedno pracovné miesto, čo však neurobil, hoci žalobca mal o pracovnú pozíciu záujem. Poľskí kolegovia nemali uzatvorený pracovný pomer so žalovaným, boli zamestnanci spoločnosti Ericsson Poľsko, teda mali uzatvorený pracovný pomer s touto spoločnosťou a celá spolupráca sa realizovala na základe dohody dvoch obchodných spoločností - spoločnosti Ericsson Poľsko a Ericsson Slovensko. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný na voľné pracovné miesto po p. G. v čase skončenia pracovného pomeru so žalobcom neprijal žiadnych nových zamestnancov a plnenie pracovných úloh zodpovedajúcich tejto pracovnej pozícii zabezpečoval externe prostredníctvom zamestnancov spoločnosti Ericsson Poľsko, a to na základe obchodnoprávnych zmlúv. Za obsadenie pracovného miesta nemožno považovať situáciu, keď žalovaný plnenie úloh zodpovedajúcich voľnému pracovnému miestu zabezpečí prostredníctvom externých dodávateľov - sesterskej spoločnosti žalovaného v Poľsku. Ja nesporné, že predmetné pracovné miesto nebolo nikdy vyňaté z organizačnej štruktúry žalovaného, a že v čase skončenia pracovného pomeru so žalobcom bolo stále neobsadené. V tejto súvislosti nie je možné zohľadňovať údajnú komplikovanosť, či časovú náročnosť schvaľovacích procesov žalovaného, nakoľko akceptovaním takéhoto výkladu by sa úplne poprel zmysel a účel ustanovení Zákonníka práce. Žalobca má za to, že žalovaný nepreukázal, že žalobcovi ponúkol inú vhodnú prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo že by žalobca nebol ochotný prejsť na takúto prácu alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu. Žalobca predložil súdu odborné vyjadrenie zo dňa 06.12.2017 vypracované znalkyňou Ing. D. G., ktorá priemerné mesačný zárobok žalobcu za obdobie od marca 2017 do decembra 2017 z 3. štvrťroka 2016 určila na sumu 23.478,50 € a priemerný mesačný zárobok za obdobie od marca 2017 do decembra

2017 zo 4. štvrťroka 2016 určila na sumu 20.948,27 €. Nakoľko ku doručeniu oznámenia žalobcu o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní, ako ku skutočnosti rozhodujúcej pre vznik nároku žalobcu na náhradu mzdy došlo dňa 05.12.2016, za rozhodujúce obdobie pre výpočet priemerného mesačného zárobku považuje žalobca tretí štvrťrok 2016. Vzhľadom na vyššie uvedené si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie náhrady mzdy vo výške 23.478,50 €, ktorá zodpovedá náhrade mzdy za mesiace marec 2017 až december 2017.

16. V písomnom vyjadrení doručenom okresnému súdu dňa 15.01.2018 žalovaný uviedol, že v oznámení, ktoré žalobca doručil zamestnávateľovi označenom ako „Nesúhlas so skončením pracovného pomeru podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce“ žalobca neuviedol skutočnosť, že trvá na ďalšom zamestnávaní, ale uviedol len, že nesúhlasí s dôvodmi výpovede a žiada o jej prehodnotenie. V Nesúhlase so skončením pracovného pomeru absentuje požiadavka žalobcu ohľadom skutočnosti, že trvá na ďalšom zamestnávaní, preto má žalovaný za to, sa o tejto požiadavke žalobcu dozvedel až okamihom doručenia žaloby, a to dňom 28.02.2017. Preto má žalovaný za to, že v prípade rozhodovania o náhrade mzdy, rozhodné obdobie pre výpočet náhrady mzdy nebude 3. štvrťrok 2016, ako tvrdí žalovaný, ale 4. štvrťrok 2016, pretože ak sa zamestnávateľ dozvedel doručením žaloby dňa 28.02.2017, že zamestnanec trvá na ďalšom zamestnávaní, bude podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím pre výpočet náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru priemerný zárobok zistený za kalendárny štvrťrok predchádzajúci vzniku nároku zamestnanca na náhradu mzdy, t. j. 4. štvrťrok 2016. Súčasne žalovaný zdôraznil, že žalobcovi bolo vyplatené odstupné vo výške 6.270,06 €, čo predstavuje tri mesačné priemerné mzdy žalobcu. Táto skutočnosť je zrejmá i z výplatnej pásky za obdobie február 2017, ktorá je súčasťou odborného vyjadrenia predloženého žalobcom. Žalovaný má za to, že je potrebné vyplatenú sumu od požadovaného nároku na náhradu mzdy odpočítať. V opačnom prípade by išlo o bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu.

17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

18. Z výpovede z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 28.11.2016 adresovanej žalobcovi súd zistil, že žalovaný ako zamestnávateľ oznámil žalobcovi, že na základe rozhodnutia spoločnosti Ericsson Slovakia spol. s r.o. zo dňa 23.11.2016 o organizačných zmenách sa dňom 28.02.2017 ruší v organizačnej jednotke RWCE NES CU FSO CE SK BB pracovné miesto s číslom 31295836, zaradené v profesii uvedenej v pracovnej zmluve ako Field Services Engineer, miesto výkonu práce Banskobystrický samosprávny kraj, Nitriansky samosprávny kraj, Žilinský samosprávny kraj. Dňa 23.11.2016 zamestnávateľ, v zastúpení konateľa spoločnosti, rozhodol o organizačných zmenách s cieľom zabezpečiť zvýšenie efektívnosti práce a zníženia nákladov spoločnosti, znížením stavu zamestnancov. Tieto organizačné zmeny sa týkajú pracovného miesta s číslom 31295836 zaradené v profesii uvedenej v pracovnej zmluve ako Field Services Engineer, ktoré má byť na základe rozhodnutia zamestnávateľa dňom 28.02.2017 zrušené, čím sa žalobca ako zamestnanec stal nadbytočným. Spoločnosť žalovaného žalobcovi oznámila, že nemá možnosť ho naďalej zamestnávať ani na kratší pracovný čas a nemá pre neho ani žiadnu inú vhodnú prácu, ktorú by mu mohla ponúknuť. Z uvedeného dôvodu žalovaný pristúpil k ukončeniu pracovného pomeru v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce. V nadväznosti na prijaté rozhodnutie zo dňa 23.11.2016 dal žalovaný žalobcovi podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce výpoveď z pracovného pomeru založeného dňa 01.12.2013 pracovnou zmluvou so zamestnávateľom (právnym predchodcom zamestnávateľa - Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270). Trojmesačná výpovedná doba začala plynúť od 01.12.2016 a skončila 28.02.2017. Žalobca ako zamestnanec svojim podpisom potvrdil, že dňa 28.11.2016 osobne prevzal výpoveď zamestnávateľa.

19. Z písomného nesúhlasu so skončením pracovného pomeru podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce žalobcu, ktorý adresoval žalovanému súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému, že s dôvodmi v oznámení uvedenými, na základe ktorých dochádza k zrušeniu pracovného pomeru nesúhlasí. Na pozíciu Field Service Engineer nastúpil žalobca pre spoločnosť Ericsson Slovakia dňa 01.01.2015 ako na nástupnícku pozíciu po L1 technician, ktorú vykonával pre spoločnosť Orange Slovensko od r. 2003, to znamená 12 rokov. Žalobca v písomnom nesúhlase so skončením pracovného pomeru opísal svoje pracovné schopnosti a výsledky a požiadal žalovaného o prehodnotenie výpovede a jej zrušenie.

20. Z odpovede zamestnávateľa zo dňa 13.12.2016 adresovanej žalobcovi súd zistil, že žalovaný žalobcovi oznámil s poukazom na príslušné právne predpisy, že rozhodnutie o organizačných zmenách je výlučné právo zamestnávateľa a zamestnanec ich nemá možnosť namietať. Ide o rozhodnutie, ktoré je právnym základom pre výpoveď zo strany zamestnávateľa. Spoločnosť Ericsson Slovakia spol. s r.o. dňa 23.11.2016 rozhodla o organizačnej zmene a s tým súvisiacom zrušení viacerých pracovných miest, vrátane pracovného miesta žalobcu.

21. Z oznámenia o rozhodnutí o vnútorných organizačných zmenách zo dňa 28.11.2016 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že na základe rozhodnutia zo dňa 23.11.2016 o vnútorných organizačných zmenách sa dňom 28.02.2017 ruší v organizačnej jednotke RWCE NES CU FSO CE SK BB pracovné miesto žalobcu s číslom 36 zaradené v profesii uvedenej v pracovnej zmluve ako Field Services Engineer, miesto výkonu práce Banskobystrický samosprávny kraj, Nitriansky samosprávny kraj, Žilinský samosprávny kraj. Pracovný pomer je možné skončiť dohodou alebo výpoveďou. Zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi odstupné za podmienok stanovených v Zákonníku práce a v aktuálnej smernici pre odmeňovanie. Žalobca svojim podpisom potvrdil, že dňa 28.11.2016 osobne prevzal oznámenie o rozhodnutí o vnútorných organizačných zmenách z rúk nadriadeného S. J..

22. Z aktualizovaného znenia pracovnej zmluvy zo dňa 01.03.2016 uzatvorenej medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom súd zistil, že s účinnosťou od 01.03.2016 uzatvorili žalobca a žalovaný aktualizovanú pracovnú zmluvu, ktorou sa v plnom rozsahu nahradilo doterajšie znenie pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ na základe pracovnej zmluvy prijal zamestnanca do pracovného pomeru dňom 1. decembra 2003 na pracovnú pozíciu (druh práce Field Services Engineer). Pracovný pomer uzatvorili zamestnávateľ a zamestnanec na dobu neurčitú. Miesto výkonu práce zamestnanca je Banskobystrický samosprávny kraj, Nitriansky samosprávny kraj, Žilinský samosprávny kraj. Zamestnávateľ a zamestnanec sa pre účely Zákona o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov dohodli na pravidelnom pracovisku Banská Bystrica. Miestom výkonu práce zamestnanca sú aj miesta výkonu servisných prác u klientov zamestnávateľa, miesta určené pracovným alebo cestovným príkazom pri vykonávaní pracovných ciest pre riadne plnenie pracovných povinností.

23. Z evidenčného stavu zamestnancov spoločnosti žalovaného súd zistil, že počet zamestnancov žalovaného klesá, keď celkový počet zamestnancov k 31.12.2016 bol 168, k 01.01.2017 148, k 01.02.2017 146, k 01.03.2017 141.

24. Z písomného rozhodnutia o organizačnej zmene žalovaného súd zistil, že na základe rozhodnutia vedenia spoločnosti zo dňa 23.11.2016 o nadbytočnosti zamestnancov v organizačnej zložke RWCE NES CU FSO CE SK na pracovných miestach L1 Technician a Field Serveces Engenner z dôvodu štrukturálnych zmien vo výkone práce v organizácii s cieľom zabezpečiť zvýšenie efektívnosti práce v organizácii sa rušia podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce nasledovné pracovné miesta: Názov pracovného miesta: L1 Technician Organizačná zložka: RWCE NES CU FSO CE SK BA Číslo pracovného miesta: 31295845 Pracovné miesto bude zrušené ku dňu 28.02.2017 Názov pracovného miesta: Field Services Engineer Organizačná zložka: RWCE NES cu Fso cE SK BB Číslo pracovného miesta: 31295836 Pracovné miesto bude zrušené ku dňu 28.02.2017

25. Z mailovej komunikácie odosielateľa S. E. zo dňa 12. decembra 2016, 11. januára 2017, 1. februára 2017 súd zistil, že žalovaný zverejňoval a ponúkal svojim zamestnancom voľné pracovné miesta.

26. Z tabuľky prehľadu potreby ľudských zdrojov pre poskytovanie služieb Orange Slovensko, a.s. z č. l. 66 súdneho spisu súd zistil, že žalovaný určil ako potrebný počet zamestnancov 54.

27. Z rozhodnutí o organizačnej zmene zo dňa 24.03.2017 súd zistil, že žalovaný v organizačnej zložke RWCE NES CU FSO CE SK z dôvodov zabezpečenia zvýšenia efektívnosti práce v organizácii, štrukturálnych zmien v spoločnosti s cieľom zmeniť kvalifikačnú štruktúru zamestnancov a zníženia poštu zamestnancov zrušil ku dňu 31.03.2017 ďalších 5 pracovných miest.

28. Z notárskej zápisnice č. N 733/2017 Nz 37366/2017 NCRls 38146/2017 napísanej a podpísanej na notárskom úrade v Bratislave dňa 19.10.2017 JUDr. Danielou Šikutovou - notárom so sídlom v Bratislave, Panenská 6 súd zistil, že dňa 19.10.2017 sa k notárovi dostavil konateľ spoločnosť Ericsson Slovakia spol. s r.o., IČO: 31 344 046, so sídlom 821 04 Bratislava, Rožňavská 24 - Ing. Marián Bezák spolu s Ing. S. E.. Obsahom notárskej zápisnice je preukázanie skutočností, že žalovaný ku dňu 19.10.2017 nedisponuje voľnými pracovnými miestami.

29. Z čestného vyhlásenia Q. I., zamestnanca spoločnosti Ericsson spol. s r.o., so sídlom Sokolovská 192/79, Karlín, 180 00 Praha 8, zo dňa 25.10.2017 súd zistil, že menovaný dňa 19.08.2016 pre zamestnávateľa - spoločnosť Ericsson spol. s r.o. so sídlom Sokolovská 192/79, Karlín, 180 00 Praha 8 uverejnil na intranete spoločnosti Ericsson tri voľné pracovné pozície, jedna s miestom výkonu práce Bratislava a dve s miestom výkonu práce Praha.

30. Z čestného vyhlásenia konateľa spoločnosti Ericsson Slovakia spol. s r.o., zo dňa 23.10.2017 súd zistil, že štatutárny zástupca žalovaného vyhlásil, že evidenčný stav zamestnancov spoločnosti Ericsson Slovakia spol. s r.o. v zmysle mzdových podkladov - mesačných výkazov poistného a príspevkov bol za obdobie október 2016 170 zamestnancov, za obdobie máj 2017 134 zamestnancov.

31. Z čestného vyhlásenia Ing. S. E. ako personalistky spoločnosti Ericsson Slovakia spol. s r.o., so sídlom Rožňavská 24, 821 04 Bratislava, IČO: 31 344 046 zo dňa 25.10.2017 súd zistil, že jej boli líniovou vedúcou oznámené formou mailovej komunikácie informácie o pláne znižovania počtu zamestnancov na obdobie september 2017 až december 2018. Informácie o pláne znižovania počtu zamestnancov tak, ako jej boli doručené líniovou vedúcou, tvoria neoddeliteľnú prílohu čestného vyhlásenia.

32. Z fotokópií faktúr vystavených spoločnosťou Ericsson so sídlom vo Varšave Poľsko adresovaných žalovanému založených na č. l. 174 až 176 súdneho spisu súd zistil, že dcérska spoločnosť v Poľsku fakturovala žalovanému cenu za vykonané práce poľskými zamestnancami pre spoločnosť Ericsson Slovakia spol. s r. o..

33. Z písomnej výpovede z pracovného pomeru p. Z. G. adresovanej žalovanému zo dňa 29.02.2016 súd zistil, že menovaný dal výpoveď z pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 01.04.1997 so spoločnosť Orange a.s. a pokračujúceho prechodom práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na spoločnosť Ericsson s.r.o. Rožňavská 24, 821 01 Bratislava.

34. Z pracovnej zmluvy zo dňa 25.11.2014 uzatvorenej medzi spoločnosťou Orange Slovensko, a.s. ako zamestnávateľom a Ing. Z. G.Á. ako zamestnancom založenej na č. l. 178 až 186 súdneho spisu súd zistil, že účastníci pracovnoprávneho vzťahu uzatvorili pracovný pomer od 01.04.1997 na dobu neurčitú. Dohodli sa, že zamestnanec bude pracovať na pracovnej pozícii Radio Access Operation Senior Enginner, pričom popis pracovnej činnosti tvorí neoddeliteľnú súčasť pracovnej zmluvy. Miesto výkonu práce je Banská Bystrica. Výkony na iných pracovných miestach sa považujú za pracovnú cestu. Zamestnanec a zamestnávateľ ďalej dohodli mzdové podmienky, pracovný čas, dovolenku, výpovednú dobu, zmeny zmluvy a dodatky.

35. Z písomného oznámenia o prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zo dňa 25.11.2014 súd zistil, že spoločnosť Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava oznámila zamestnancovi Ing. Z. G., že dňa 26.09.2014 uzavrela lokálnu implementačnú zmluvu so spoločnosťou Ericsson s.r.o., so sídlom Rožňavská 24, Bratislava, na základe ktorej prevádza ku dňu 01.01.2015 svoju aktivitu výstavby a údržby siete a prevádzky rádio siete na preberajúceho zamestnávateľa - spoločnosť Ericsson s.r.o.. V dôsledku uvedeného rozhodnutia prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu ku dňu 01.01.2015 v plnom rozsahu k preberajúcemu zamestnávateľovi. Odo dňa 01.01.2015 nastávajú voči zamestnancovi účinky prechodu práv a povinností z pracovnoprávneho vzťahu a zamestnávateľom bude preberajúci zamestnávateľ. Preberajúci zamestnávateľ sa zaviazal zachovať všetky práva a povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu nezmenené po dobu 12 mesiacov odo dňa prechodu.

36. Z dodatku k pracovnej zmluve uzatvorenej dňa 01.04.1997 v úplnom znení dohody o zmene a doplnení pracovnej zmluvy zo dňa 02.03.2015 súd zistil, že zamestnávateľ Ericsson Slovakia, spol.

s r.o., Rožňavská 24, 821 04 Bratislava a zamestnanec Z. G. sa s účinnosťou ku dňu 01.01.2015 dohodli na zmene znenia pracovnej zmluvy v časti označenia zmluvných strán t. j. zamestnávateľa nasledovne: Ericsson Slovakia, spol. s r.o., Rožňavská 24, 821 04 Bratislava, IČO: 31 344 046, DIČ /IČ DPH: SK2020314989. Ostatné ustanovenia pracovne] zmluvy zo dňa 01.04.1997 v znení jej dodatkov a ďalších doterajších úprav ostali bezo zmeny.

37. Z odborného vyjadrenia znalca evidenčné číslo 914910 z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie Personalistika Ing. D. G., vo veci určenia výšky náhrady mzdy v sume priemerného zárobku za stanovené obdobie, zo dňa 12.12.2017, ktoré predložil žalobca, súd zistil, že znalkyňa na základe podkladov predložených žalobcom vypočítala priemerný mesačný zárobok žalobcu za obdobie od marca 2017 do decembra 2017 z 3. štvrťroka 2016 v sume 23.478,50 €, priemerný mesačný zárobok žalobcu za obdobie od marca 2017 do decembra 2017 zo 4. štvrťroka 2016 v sume 20.948,27 €.

38. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica, zo dňa 19.01.2018 súd zistil, že sociálna poisťovňa za obdobie od 01.03.2017 do 19.01.2018 žalobcovi nevyplácala nemocenské dávky, ošetrovné, materské, ani vyrovnávaciu dávku.

39. Z čestného vyhlásenia konateľa žalovaného zo dňa 25.01.2018 súd zistil, že štatutárny zástupca spoločnosti Ericsson Slovakia, spol. s r.o., so sídlom Rožňavská 24, 821 04 Bratislava, IČO: 31 344 046 vyhlásil, že evidenčný stav zamestnancov Ericsson Slovakia, spol. s r.o. v zmysle interných plánov spoločnosti bude v r. 2018 naďalej klesať a ku dňu 25.01.2018 spoločnosť Ericsson Slovakia, spol. s r.o. neeviduje žiadne voľné pracovné miesta.

40. Podľa čl. 2 Základných zásad zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonníka práce, pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

41. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

42. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

43. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu,

44. Podľa § 63 ods. 2 písm. a), b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

45. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

46. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

47. Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

48. Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

49. Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

50. Podľa § 134 ods. 9 Zákonníka práce, priemerný ak sa na účely výpočtu peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, tento zárobok sa zisťuje z priemerného mesačného zárobku odpočítaním súm poistného na sociálne poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, preddavku poistného na zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa tento zárobok zisťuje.

51. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

52. Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

53. Podľa § 118 ods. 3 Zákonníka práce, ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.

54. Súd konštatuje, že žaloba v predmetnom súdnom spore bola podaná včas v dvojmesačnej prekluzívnej lehote upravenej v § 77 Zákonníka práce, pretože pracovný pomer žalobcu mal skončiť

uplynutím trojmesačnej výpovednej doby, ktorá začala plynúť dňom 01.12.2016 do 28.02.2017. Žaloba bola podaná na okresný súd dňa 06.02.2017. Žaloba bola podaná správne voči zamestnávateľovi žalobcu a v žalobe boli uplatnené dôvody neplatnosti skončenia pracovného pomeru riadne a včas.

55. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru zamestnanca výpoveďou zo dňa 28.11.2016, ktorá mu bola daná podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Tvrdil, že žalovaný mu pred doručením výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce neponúkol žiadne iné pracovné miesto, čím porušil § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Súd mal v konaní preukázané listinným dôkazom z č. l. 23 súdneho spisu, že konateľ žalovaného prijal dňa 23.11.2016 rozhodnutie o organizačnej zmene z dôvodu štrukturálnych zmien vo výkone práce v organizácii s cieľom zabezpečiť zvýšenie efektívnosti práce v organizácii, na základe ktorého došlo k zrušenie pracovného miesta žalobcu ku dňu 28.02.2017. Žalovaný v konaní odôvodnil rozhodnutie o organizačnej zmene poklesom rozsahu predpokladaných prác vykonávaných pre klienta Orange Slovensko, a.s.. Pri uplatnení výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce platí povinnosť zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Písomnú výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce doručil žalovaný žalobcovi dňa 28.11.2016, ktorý ju osobne prevzal. Vo výpovedi žalovaný žalobcovi oznámil, že nemá možnosť ho ďalej zamestnávať ani na kratší pracovný čas a nemá pre neho ani žiadnu inú vhodnú prácu, ktorú by mu mohol ponúknuť. Z uvedených dôvodov žalovaný pristúpil k ukončeniu pracovného pomeru podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce. V písomnej výpovedi žalovaný žalobcovi oznámil, že dňa 23.11.2016 zamestnávateľ, v zastúpení konateľa spoločnosti, rozhodol o organizačných zmenách s cieľom zabezpečiť zvýšenie efektívnosti práce a zníženia nákladov spoločnosti, znížením stavu zamestnancov. Tieto organizačné zmeny sa týkajú pracovného miesta s číslom 31295836 zaradené v profesii uvedenej v pracovnej zmluve ako Field Services Engineer, ktoré má byť na základe rozhodnutia zamestnávateľa dňom 28.02.2017 zrušené, čím sa žalobca ako zamestnanec stal nadbytočným. Podľa príslušných zákonných ustanovení môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď z dôvodu nadbytočnosti iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Ponuka inej vhodnej práce je právne relevantná hmotnoprávna podmienka výpovede zo strany zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Ponúkaná práca nemusí nevyhnutne zodpovedať druhu doteraz vykonávanej práce podľa pracovnej zmluvy. V mieste doterajšieho výkonu práce to môže byť akákoľvek práca, na ktorú zamestnanec spĺňa zdravotné predpoklady. Jej nesplnenie spôsobuje neplatnosť výpovede. Pri ponukovom konaní zamestnávateľ nemusí zamestnancovi ponúknuť všetky svoje voľné a aktuálne disponibilné pracovné miesta; stačí, ak ponúkne zamestnancovi jedno z nich. Pretože ide o hmotnoprávnu podmienku výpovede zo strany zamestnávateľa, jej nesplnenie spôsobuje neplatnosť výpovede. Ponuka vhodného zamestnania sa musí uskutočniť ešte pred tým, než zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď. Ak by zamestnancovi ponúkol vhodné zamestnanie až po uplatnení výpovede, výpoveď by bola neplatná. V prípade súdneho sporu zamestnávateľ musí preukázať, že predtým, než dal zamestnancovi výpoveď, nedisponoval žiadnym voľným pracovným miestom v mieste, ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce, ktoré by mohol zamestnancovi ponúknuť. Na platnosť výpovede zo strany zamestnávateľa sa vyžaduje nielen ponuka iného vhodného zamestnania, ale aj preukázanie, že zamestnanec ponuku odmietol. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný v čase, kedy mu dal výpoveď, disponoval voľným pracovným miestom po zamestnancovi p. Z. G.. Z hľadiska povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti pri dokazovaní splnenia ponukovej povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/> platí, že splnenie ponukovej povinnosti musí zásadne tvrdiť a preukázať zamestnávateľ. To znamená, že zamestnávateľ musí tvrdiť a dokázať, že zamestnancovi pred daním výpovede ponúkol inú pre neho vhodnú prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Ak však zamestnávateľ uvádza, že v čase výpovede nemal možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, lebo nemal v mieste výkonu práce žiadne voľné pracovné miesto, je pre posúdenie otázky splnenia jeho ponukovej povinnosti určujúce zistenie, či v rozhodnom čase v mieste výkonu práce boli pracovné miesta voľné alebo či boli obsadené. V takomto prípade je na zamestnávateľovi, aby tvrdil a preukázal, že ku dňu výpovede všetky pracovné miesta boli obsadené inými zamestnancami. Ide tu totiž o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať. Keďže žalobca tvrdil, že ku dňu výpovede zamestnávateľ - žalovaný, mal v mieste jeho výkonu práce voľné pracovné miesto, stala sa existencia obsadenosti zamestnancom označeného pracovného miesta spornou, z ktorého dôvodu bola táto skutočnosť predmetnom dokazovania v súdnom konaní. Z listinných dôkazov predložených žalovaným mal súd preukázané, že žalovaný ako

zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere zamestnanca Z. G. na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 01.04.1997 v znení zmien a doplnkov uzatvorených k pracovnej zmluve. Pracovný pomer sa skončil na základe písomnej výpovede zamestnanca Z. G. zo dňa 29.02.2016 uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby ku dňu 30.04.2016. Z výsluchu konateľa žalovaného súd zistil, že pracovné miesto po p. Z. G. nebolo zrušené, nebolo obsadené a miestom výkonu práce bola Banská Bystrica. Skutočnosť, že uvedené pracovné miesto nebolo zrušené žalovaný potvrdil aj v písomnom podaní doručenom okresnému súdu dňa 31.10.2017. Žalovaný v konaní tvrdil, že v čase výpovede danej žalobcovi nemal možnosť žalobcu ďalej zamestnávať, keď nemal ku dňu výpovede v mieste výkonu práce žiadne pracovné miesto voľné, a preto si ani nemohol splniť zákonnú ponukovú povinnosť. Aj keď žalovaný pripustil, že pracovné miesto po p. Z. G.J. nebolo zrušené, tvrdil, že prácu na danej pracovnej pozícii v relevantnom období vykonávali dvaja zamestnanci spoločnosti Ericsson z Poľska, p. V. V. a p. S. V.. Žalovaný tvrdil, že uvedená pracovná pozícia bola v relevantnom časovom období obsadená a z uvedeného dôvodu si žalovaný ani nemohol splniť svoju zákonnú ponukovú povinnosť voči žalobcovi. S poukazom na výkon práce dvoma zamestnancami spoločnosti Ericsson z Poľska žalovaný tvrdil, že nešlo o klasické prerozdelenie práce medzi ostatných zamestnancov s tým, že pracovné miesto zostáva voľné. Výkon práce vyplývajúcich z pracovnej pozície po p. G. zabezpečil na základe obchodnoprávneho vzťahu medzi dvoma dcérskymi spoločnosťami Ericsson Poľsko a Ericsson Slovensko. Z výsluchu svedka S. E., ktorá u žalovaného pracuje na pozícii personalista s náplňou práce kompletne vybavovať a spracovávať problematiku ľudských zdrojov mal súd preukázané, že p. V. V. a p. S. V. boli zamestnancami spoločnosti Ericsson Poľsko, so žalovaným nemali uzatvorený pracovný pomer a celá spolupráca sa realizovala na základe dohody dvoch obchodných spoločností

- spoločnosti Ericsson Poľsko a Ericsson Slovensko. Táto skutočnosť nebola v konaní sporná, žiadna zo strán sporu ju nerozporovala. Súd na základe vykonaného dokazovania konštatuje, že v čase skončenia pracovného pomeru so žalobcom mal žalovaný voľné pracovné miesto po p. Z. G. s miestom výkonu práce v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce so žalobcom, ktoré ku dňu dania výpovede žalobcovi nebolo obsadené na základe pracovnej zmluvy. Tvrdenie žalovaného, že práce boli vykonávané na základe obchodnoprávneho vzťahu zamestnancami spoločnosť Ericsson Poľsko neobstojí. Zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať alebo ponúknuť zamestnancovi inú pre neho vhodnú prácu predovšetkým vtedy, keď nemá v mieste, ktoré sa dojednalo ako miesto výkonu práce, voľné pracovné miesto vôbec. Pokiaľ určité pracovné miesto ku dňu dania výpovede zamestnancovi podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce nebolo obsadené na základe pracovnej zmluvy, zostáva voľným pracovným miestom, na ktorom má zamestnávateľ možnosť zamestnanca zamestnávať. S poukazom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalovaný si voči žalobcovi nesplnil ponukovú povinnosť podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, preto súd rozhodol tak, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 28.11.2016 zo strany žalovaného ako zamestnávateľa, ktorú dal žalobcovi, je neplatné a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá.

56. Pretože súd rozhodol, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany žalovaného ako zamestnávateľa, ktorú dal žalobcovi je neplatné, zároveň s poukazom na § 79 ods. 1 Zákonníka práce zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 23.478,50 € ako náhradu mzdy za obdobie od 01.03.2017 do 31.12.2017. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica, zo dňa 19.01.2018 mal súd preukázané, že sociálna poisťovňa za obdobie od 01.03.2017 do 19.01.2018 žalobcovi nevyplácala nemocenské dávky, ošetrovné, materské, ani vyrovnávaciu dávku. Pri určení výšky náhrady mzdy a sumy priemerného zárobku súd vychádzal z odborného vyjadrenia znalca z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie Personalistika Ing. D. G. zo dňa 12.12.2017. Súd priznal náhradu mzdy žalobcovi v sume jeho priemerného mesačného zárobku vychádzajúc z tretieho štvrťroka 2016 v sume 23.478,50 € za obdobie od 01.03.2017 do 31.12.2017. K námietke žalovaného, že pokiaľ súd rozhodne o neplatnosti skončenia pracovného pomeru a súčasne o nároku na náhradu mzdy, rozhodným obdobím pre výpočet náhrady mzdy bude 4. štvrťrok 2016, pretože zamestnávateľ sa dozvedel o skutočnosti, že žalobca trvá na ďalšom zamestnávaní až doručením žaloby žalovanému dňa 28.02.2017, súd uvádza, že k rozhodujúcej skutočnosti pre vznik nároku žalobcu na náhradu mzdy došlo dňa 05.12.2016, kedy žalobca žalovanému (zamestnávateľovi) doručil oznámenie „Nesúhlas so skončením pracovného pomeru podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce a žiadosť o prehodnotenie výpovede“, pretože z obsahu tohto oznámenia je zrejmé, že žalobca s výpoveďou zo strany zamestnávateľa nesúhlasí, žiada o jej prehodnotenie a zrušenie. Aj keď v samotnom texte nie je vyslovene uvedené, že zamestnanec trvá na ďalšom zamestnávaní, táto požiadavka logicky vyplýva z nesúhlasu so skončením pracovného pomeru, zo žiadosti o prehodnotenie výpovede a zo žiadosti o jej zrušenie. Žalovaný odborné vyjadrenie znalkyne Ing. D. G. vo veci určenia výšky náhrady mzdy v sume priemerného zárobku v ďalšom

nerozporoval. K návrhu žalovaného započítať s priznanou náhradou mzdy vyplatené odstupné pre žalobcu vo výške 6.270,06 € (3 mesačné priemerné mzdy žalobcu) súd uvádza, že práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zanikajú uspokojením nároku, uplynutím doby, na ktorú boli obmedzené, dohodou o sporných nárokoch, smrťou zamestnanca, prípadne neuplatnením práva v stanovenej lehote. Výpočet spôsobov zániku práv a povinností je v Zákonníku práce uvedený taxatívne. Znamená to, že iným v Zákonníku práce neuvedeným spôsobom práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov nezanikajú, a to ani vtedy, keby zamestnanec a zamestnávateľ prejavili v tomto smere súhlasnú vôľu. Pretože iné než uvedené spôsoby zániku práv a povinností nepozná, a pretože právnym dôsledkom započítania je zánik pohľadávky, predstavujú z pracovnoprávnych vzťahov také pohľadávky, ktoré nemožno započítať a ani proti nim nie je možné započítanie jednostranným úkonom namietať. Je preto nerozhodné a právne irelevantné, či sa jedná o nárok povinného na započítanie z pracovnoprávneho alebo občianskoprávneho vzťahu vzhľadom na to, že nárok oprávneného z pracovnoprávnych vzťahov nemôže započítaním zaniknúť. Z uvedených dôvodov si žalovaný prípadný nárok na vrátenie vyplateného odstupného žalobcovi vo výške 6.270,06 € bude musieť uplatniť samostatne.

57. Súd vzájomnú žalobu žalovaného, ktorou žiadal rozhodnúť, že nie je od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, zamietol. Žalovaný v konaní preukázal, že vzhľadom na znížený objem prác poskytovaných pre spoločnosť Orange Slovensko, a.s. vo vnútornej organizačnej štruktúre žalovaného bol nútený rozhodnutiami o organizačných zmenách zo dňa 24.03.2017 zrušiť ďalších 5 pracovných miest. Žalovaný ďalej preukázal, že momentálne nedisponuje žiadnym voľným pracovným miestom v Banskobystrickom kraji, že evidenčný stav zamestnancov žalovaného v zmysle interných plánov spoločnosti bude v r. 2018 naďalej klesať. K výnimke z neskončenia pracovného pomeru pri jeho neplatnom skončení zamestnávateľom podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce súd uvádza, že uvedené zákonné znenie, kedy súd môže na návrh zamestnávateľa rozhodnúť, že nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t. j. k právnym normám, ktorým hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Právny predpis tým, že taxatívne určuje dôvody, pre ktoré zamestnávateľ môže so zamestnancom jednostranne rozviazať pracovný pomer určuje zároveň hľadiská, ku ktorým je potrebné prihliadať a ktorými je táto úvaha usmerňovaná. Súd môže taktiež prihliadať ku akýmkoľvek ďalším skutočnostiam, ktoré majú vzťah k výkonu práce dotknutého zamestnanca, predovšetkým k jeho osobe, k jeho doterajším pracovným výsledkom, ku schopnostiam spolupráce a podobne. Pojem „spravodlivo“ je neurčitým pojmom a samotný zákon, právna teória, či judikatúra nedávajú odpoveď na to, za použitia akých bližších kritérií možno tento pojem vykladať. Súd má za to, že uvedenú zákonnú výnimku je možné aplikovať vtedy, ak by zamestnanec vedome a sústavne poškodzoval zamestnávateľa, či už materiálne alebo imateriálne, napr. dobré meno zamestnávateľa a podobne. Žalovaný ako dôvod pre aplikáciu zákonnej výnimky uviedol znižovanie stavu zamestnancov. Žalovaný si však musí uvedomiť, že vyslovením neplatnosti výpovede je potrebné na žalobcu hľadieť ako na zamestnanca, s ktorým od uzatvorenia pracovnej zmluvy nebol rozviazaný pracovný pomer, teda nie ako na osobu, ktorú nemožno prijať, t. j. zamestnať pre nedostatok pracovných miest. Za skutočnosť, že žalovaný v súčasnosti znižuje počet svojich zamestnancov, nenesie zodpovednosť žalobca, preto nie je možné pre takýto dôvod uplatniť uvedenú zákonnú výnimku. Súd nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by mal vysloviť, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným skončil, naopak pre existenciu zákonných následkov vychádzajúcich z neplatnosti výpovede a naplnenie zákonných podmienok potrebných pre vyslovenie trvania pracovného pomeru, žalobe žalobcu vyhovel.

58. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

60. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

61. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení podľa zásady pomeru úspechu vo veci s tým, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu, pretože tento bol v súdnom spore plne úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 . V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 . Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).