Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37Csp-2-2021.pdf
PDF · 197.55 KB
Case nature
Area
Subarea
37Csp/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobkyne: C. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. v. Q. XXXX/XX, A., zastúpená občianskym združením K. správnej pomoci W., I.: XX XXX XXX, so sídlom Q. XX, W., proti žalovanému: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., IČO: 36 860 662, so sídlom Bajkalská 13, Bratislava, o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, a o zaplatenie sumy 9.545,69 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00%.
odôvodnenie:
1.
Žalobkyňa sa svojim návrhom došlým dňa 6.1.2021 (doplnený / opravený podaním došlým dňa 2.3.2021) domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd 1/ určil že zmluva o úvere na bývanie č. XXXXXXXXXX je neplatná, 2/ uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 9.545,69 €, s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne od 1.10.2020 do zaplatenia, 3/ uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania. Uviedla že Zmluva o úvere na bývanie č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi stranami sporu dňa 10.8.2016 nie je platná, nakoľko nebola podpísaná osobami oprávnenými konať v mene žalovaného, keď zmluvu za žalovaného podpísali Ing. U. D. a I.. F. A., pričom tieto osoby neboli a nie sú uvedené v obchodnom registri žalovaného ako osoby oprávnené konať a nadobúdať práva v mene žalovaného, ďalej preto že žalovaný nedodržal svoj zmluvný návrh, preto práva a povinnosti žalobkyne vyplývajúce zo zmluvy nemôžu nadobúdať právne účinky, a žalovaný zavádzal žalobkyňu pri podpise zmluvy, neposkytol dostatočnú starostlivosť o spotrebiteľa a uzavrel zmluvu so žalobkyňou v rozpore s § 1, ods., 2 písm. a) zák.č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie, v rozpore s § 5, ods. 1, § 6, ods. 1, § 7, ods. 2, § 13, ods. 4, písm. k), a ods. 10, § 14 ods. 1 zák.č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie, v rozpore s § 1, ods. 1 zák.č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, v rozpore s § 7, ods. 6 zák.č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, v rozpore s § 4, písm. a) zák.č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, v rozpore s § 8, ods. 2, a § 9 zák.č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, v rozpore s § 8, ods. 1 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa žalobkyne uzavretím zmluvy a následným výkonom povinností boli žalovaným porušené základné ľudské práva žalobkyne podľa čl. 12 Ústavy SR, keď skutočné práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu sú v hrubom nepomere „z hľadiska reálnej hodnoty vkladu jednotlivých zmluvných strán“ (? - pozn. sudcu). Uviedla že potrebovala peniaze na refinancovanie úveru v inej banke, vybrala si banku s najlepšími zverejňovanými podmienkami úveru na trhu - žalovaného, kde vyplnila formuláre a potvrdenia, a mala získať úver vo výške 71.631,23 €. Úver splácala „podľa možností“ až dovtedy keď zistila, že je pre ňu nevýhodný, a zistila že zmluvný vzťah je v hrubej nerovnováhe s jej spotrebiteľskými a občianskymi právami a je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa
žalobkyne Zmluva o úvere na bývaní č. XXXXXXXXXX nebola podpísaná osobami oprávnenými konať v mene žalovaného, keď zmluvu podpísali Ing. U. D. a I.. F. A., pričom tieto osoby neboli a nie sú uvedené v Obchodnom registri ako osoby oprávnené konať a nadobúdať práva v mene žalovaného - na základe uvedeného navrhuje vyhlásiť zmluvu o úvere na bývanie č. 4550731201 za neplatnú. Žalovaný nedodržal svoj návrh na uzavretie zmluvy a neposkytol žalobkyni dohodnutú čiastku, ale iba čiastku poníženú o poplatok. Uviedla že v zmluve sa nachádza neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok dlžníka za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (?? - pozn. sudcu), za neprijateľnú podmienku považuje aj ustanovenie úverovej zmluvy ktoré veriteľovi umožňuje inkasovať prvú splátku a poplatok už pri poskytnutí úveru, a podmienkou ktorá vyvoláva v neprospech zmluvnej strany hrubú nerovnováhu (neuviedla o aké ustanovenie by sa malo jednať - pozn. sudcu). Podľa žalobkyne poplatky za vedenie účtu a spracovanie úveru boli dohodnuté v rozpore s požiadavkou dobrých mravov, a zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, chýba mu hospodárska ekvivalencia vo vzťahu medzi dlžníkom a bankou (?? - pozn. sudcu), poplatok slúži len banke na úhradu jej administratívy, za poplatok nie je žalobkyni poskytovaná žiadna služba (dojednanie takéhoto poplatku je neplatným podľa § 53, ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalovaný nedodržal svoj zmluvný návrh, a neposkytol žalobkyni sumu 71.631, 23 € dohodnutú v Zmluve o úvere na bývanie č. XXXXXXXXXX, ale sumu ponížil o poplatok, ktorý bol dojednaný v rozpore so zákonom. Ďalej poukazuje na znenie § 40, ods. 1, § 43, § 43a, ods. 1, § 49a, § 39, § 39a Občianskeho zákonníka (v tejto časti je žaloba typicky „formulárová“, nakoľko žalobkyňa uvádza znenia paragrafov bez zrejmej súvislosti s prejednávanou vecou, jednotlivé paragrafy neaplikuje na konkrétny prípad - pozn. sudcu). Ďalej žalobkyňa nezrozumiteľne uvádza že „žalovaný ju zavádzal pri podpise zmluvy, neposkytol dostatočnú starostlivosť o finančného spotrebiteľa a uzavrel zmluvu o úvere na bývanie so žalobkyňou v rozpore s § 1, § 5, a § 6 zák.č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie“, pretože zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné, veriteľ je pred uzavretím zmluvy povinný bezplatne informovať spotrebiteľa o postupe poskytovania úverov na bývanie..., je povinný poskytnúť spotrebiteľovi informácie a vysvetlenia aby mohol spotrebiteľ posúdiť či ponúkaná zmluva o úvere na bývanie a doplnková služba spĺňa jeho potreby a zodpovedá jeho finančnej situácii... Žalovaný podľa žalobkyne nedodržal svoju povinnosť a neposkytol potrebnú starostlivosť o spotrebiteľa, riadne neinformoval, zavádzal a nevytvoril priestor žalobkyni sa slobodne rozhodnúť (?? - pozn. sudcu). Žalobkyňa vidí rozpor s § 7, ods. 2, ods. 10, § 13, ods. 4, písm. k), § 14, ods. 1 zák.č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie, pretože žalovaný uvádza v zmluve nepresný údaj o RPMN, a zmluva o úvere na bývanie okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať odplatu podľa osobitných predpisov, využil omyl, neskúsenosť alebo dôverčivosť spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na úvery na bývanie (?? - pozn. sudcu), veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru na bývanie alebo účtu, alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver na bývanie a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia úveru na bývanie alebo poskytnutia úveru na bývanie za ponúkaných podmienok. Ďalej uviedla že zmluva je aj v rozpore s § 7, ods. 6 zák.č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení (údajný rozpor neodôvodnila), v rozpore s § 4, písm. a) zákona o stavebnom sporení (žalobkyňa neuzatvorila so žalovaným zmluvu o stavebnom sporení ?? - pozn. sudcu), v rozpore s § 8, ods. 2 zákona o stavebnom sporení (žalobkyňa nemala nárok na pridelenie stavebného úveru ?? - pozn. sudcu), v rozpore s § 9 zákona o stavebnom sporení (údajný rozpor neodôvodnila), v rozpore s § 8, ods. 1 a „ďalších ustanovení“ zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (údajný rozpor neodôvodnila), v rozpore § 40, ods. 1 Občianskeho zákonníka (právny úkon nebol urobený vo forme ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, preto je neplatný). Na základe uvedeného je podľa žalobkyne zrejmé, že žalovaný neuzavrel so žalobkyňou zmluvu o stavebnom sporení ani zmluvu o stavebnom úvere a ani zmluvu o úvere na bývanie. Podľa žalobkyne bol úver žalovaným poskytnutý v rozpore so zákonom, čoho následkom je neplatnosť zmluvy č. XXXXXXXXXX, čím sa žalovaný bezdôvodne obohatil na splátkach žalobkyne. V ďalšom žalobkyňa nezreteľne uvádza, že uzavretím zmluvy boli žalovaným porušené základné ľudské práva žalobkyne podľa čl. 12 Ústavy SR pri podozrení, že žalovaný neposkytol žalobkyni peniaze v zmysle zákonného platidla, ale iba kredit, a v momente keď žalobkyňa požiadala žalovaného o 7.1631, 23 € žalovaný / banka tieto peniaze nemal, čo však zatajil, teda ide o úmyselné uvedenie do omylu (?, neodôvodnené, nezrozumiteľné, na hranici konšpiračných teórií - pozn. sudcu). Ďalej uvádza, že v dôsledku praktík žalovaného vznikla finančná kríza, pre ktorú žalobkyňa prišla o prácu a o príjem, a ďalej žalovaná rozvádza svoje videnie praktík pri spôsobe poskytnutia úveru (pre rozhodnutie súdu však nemajú tieto úvahy žiadnu výpovednú hodnotu, jedná sa iba o znôšku nesúrodých informácií prevzatých pravdepodobne z internetových portálov, so súdenou vecou však vôbec nesúvisia - pozn. sudcu). Uviedla ďalej že podľa § 49a
Občianskeho zákonníka je právny úkon neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť, právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne, a na § 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, písm. q) podľa ktorého agresívnou obchodnou praktikou je konanie, ktoré obťažovaním, nátlakom vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilé významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, a písm. r) podľa ktorého podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa je využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil, § 3, § 4, § 5, a § 8 zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa žalobkyne je zrejmé, že žalovaný s ňou uzavrel zmluvu v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, čoho dôsledok je jej neplatnosť, a preto si žalobkyňa uplatňuje nárok na vrátenie všetkých zaplatených splátok, ktoré poukázala žalovanému. K žalobe priložila žalobkyňa výpis z LV č. XXXX pre Obec a k.ú. Trnava, Zmluvu o úvere na bývanie č. XXXXXXX 2 01 uzavretú medzi stranami sporu dňa 10.8.2016, list - 2. upomienka zo dňa 5.11.2020, text Prof. I.. T. T., CSc.
2.
V podaní došlom súdu dňa 2.3.2021 žalobkyňa opravila / upresnila petit žaloby. Uviedla že spôsob akým žalovaný so žalobkyňou uzavrel zmluvu je nezákonný, a plnenie vyplývajúce zo zmluvy je protiústavné (čl. 12, ods. 1 a 2 Ústavy SR), porušujúce spotrebiteľské práva - žalobkyňa žiada od žalovaného všetky splátky ktoré mu zaplatila na základe Zmluvy o úvere na bývanie č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 10.8.2016, keď od podpisu zmluvy žalobkyňa platila žalovanému sumu 194,81 € v 49 mesačných splátkach, spolu teda zaplatila 9.545,69 €; túto sumu aj s príslušenstvom žalobkyňa žiada od žalovaného zaplatiť / vrátiť z titulu bezdôvodného obohatenia. Podľa žalobkyne žalovaný pri uzatváraní zmluvy použil nekalé obchodné praktiky, keď do zmluvy včlenil neprijateľné zmluvné podmienky - súd je povinný ex offo určiť platnosť alebo neplatnosť zmluvy.
3.
Podaním došlým súdu dňa 2.3.2021 žalobkyňa požiadala o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uloží povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX k.ú. Trnava, č. parcely reg. „C“ KN: XXXX/XX, č. súpisné stavby: XXXX, č. bytu: XX, poschodie: 7, a LV č. XXXX k.ú. A., č. parcely reg. „C“ KN: 8399/69, výmera 512m2, druh zastavané plochy a nádvoria, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej (kde sa žalobkyňa domáha neplatnosti Zmluvy o úvere na bývanie č. XXXXXXXXXX). K návrhu priložila žalobkyňa výpis z LV č. XXXX pre Obec a k.ú. Trnava, list právneho zástupcu žalobcu
- 2. upomienka zo dňa 5.11.2020, Zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok uzavretú medzi stranami sporu dňa 3.8.2016, predžalobnú upomienku zo dňa 5.1.2021. Uznesením č. 37Csp/2/2021-65 zo dňa 15.3.2021 súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
4.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 13.5.2021 v ktorom uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú. Dňa 10.8.2016 uzatvoril žalobca so žalovanou Zmluvu o úvere na bývanie, predmetom ktorej holo poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod číslom XXXXXXX 7 03 vo výške 45.000,00 €; za účelom zabezpečenia návratnosti úveru bola dňa 11.8.2016 uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti - bytu č. 35 nachádzajúceho sa v bytovom dome na Y. ulici č. XX v Trnave. Uzatvoreniu zmluvy o úvere predchádzala jednak zmluva o stavebnom sporení zo dňa 7.7.2016, aj žiadosť žalobkyne o úver na bývanie zo dna 26.7.2016. Na základe zmluvy o úvere žalovaný vyplatil žalobkyni úver v troch častiach, a to dňa 24.8.2016 vo výške 26.060,10 €, dňa 14.9.2016 vo výške 14.439,90 €, a dňa 23.92016 vo výške 3.960,00 € (žalovaný žalobkyni vyplatil úver vo výške 45.000,00 € znížený o poplatok za spracovanie úveru podľa bodu 8.1. zmluvy - v zmysle daného ustanovenia bolo dohodnuté, že poplatok za spracovanie medziúveru vrátane zmluvnej dokumentácie je vo výške 1,2% cieľovej sumy, t.j. zo sumy 45.000,00 € vo výške 540,00 €, ktorý si veriteľ / žalovaný zúčtuje pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že suma poukazovaných peňažných prostriedkov bude znížená o výšku tohto poplatku). Čo sa týka domáhania sa určenia neplatnosti zmluvy o úvere žalovaný uviedol, že takáto žaloba predstavuje určovaciu žalobu v zmysle § 137, ods. d) Civilného sporového poriadku, podľa ktorého žalobou možno
požadovať určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu - s úspechom sa teda možno domáhať určenia že zmluva o úvere je neplatná len vtedy, ak žalobca preukáže že to vyplýva z osobitného predpisu, čo v danom prípade žalobkyňa nepreukázala, a zo žiadneho osobitného predpisu to nevyplýva. Čo sa týka žaloby na zaplatenie sumy 9.545,69 € z titulu bezdôvodného obohatenia (k čomu žalobkyňa došla tým spôsobom, že od podpisu zmluvy o úvere uhradila žalovanému sumu 194,81 € v 49 splátkach, čo predstavuje sumu 9.545,69 €), tak tento nárok žalovaný neuznáva, nakoľko z predloženého výpisu z účtu žalobkyne za rok 2016 vyplýva, že žalovaný jej poskytol peňažné prostriedky vo výške 45.000,00 €, pričom žalobkyňa úver čiastočne splácala (celkovo vrátila žalovanému 9.545,69 €) - za danej situácie nie je zrejmé, akým spôsobom sa mohol žalovaný bezdôvodne obohatiť na úkor žalobkyne, nakoľko doteraz nevrátila ani poskytnutú istinu (bez poplatkov a úrokov). Aj keby súd posúdil zmluvu o úvere za neplatnú, tak žalovaný poukazuje na § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal - s poukazom na uvedené v danom prípade nemožno dospieť k záveru, že žalovaný sa akokoľvek obohatil na úkor žalobkyne, nakoľko táto preukázateľne nevrátila žalovanému ani výšku poskytnutého úveru, keď z vyplatenej sumy 45.000,00 € vrátila sumu 9.545,69 €. Čo sa týka údajnej neplatnosti zmluvy o úvere, táto podľa žalobkyne nie je zmluvou o úvere na bývanie podľa zák.č. 90/2016 Z.z., nakoľko žalobkyňa nenadobúdala práva k nehnuteľnosti, na ktorú si žalovaný nárokuje záložné právo, a zároveň vlastník založenej nehnuteľnosti nie je účastníkom zmluvy o úvere na bývanie a nie je ručiteľom za splácanie úveru - tento názor je podľa žalovaného nesprávny, a predmetná zmluva o úvere podlieha režimu zák.č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie, a to s poukazom na § 1, ods. 2, písm. a) zákona - v zmysle uvedeného ustanovenia úverom na bývanie je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na základe zmluvy o úvere na bývanie vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci, ktorá je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti, bytu alebo nebytovému priestoru; keďže úver je zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti (bytu č. 35 v bytovom dome na Y. ul. č. XX v A.), sa jedná o úver na bývanie (skutočnosť že žalobkyňa nie je ručiteľom úveru je pre posúdenie charakteru zmluvy o úvere na bývanie právne irelevantná). Žalobkyňa ďalej uvádza že zmluva o úvere nebola podpísanú osobami oprávnenými konať v mene žalovaného, nakoľko zmluvu podpísali osoby ktoré nie sú uvedené v obchodnom registri ako osoby oprávnené konať v mene žalovaného - v tejto súvislosti žalovaný poukázal na § 20, ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého môžu za právnickú osobu vo vymedzenom rozsahu konať aj iní jej pracovnici, a to v medziach oprávnení pracovníka alebo člena právnickej osoby, ktorý úkon vykonáva. Zmluvu o úvere podpísali pani D. a pán A., ktorí holi podľa popisu pracovných činností ako aj kompetenčného poriadku oprávnení podpísal uvedenú zmluvu za žalovaného - napádanú zmluvu teda podpísali osoby ktoré na to boli oprávnené. Podľa žalobkyne zmluva o úvere obsahuje neprijateľne podmienky, žalovaný k danému uviedol že zmluva neobsahuje žiadne neprijateľne zmluvné podmienky, pričom však ani prípadná existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky nespôsobuje neplatnosť zmluvy ako celku - preto ani z uvedeného dôvodu nemožno posudzovať zmluvu za neplatnú (podľa § 53, ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, zákon však nehovorí o neplatnosti celého právneho úkonu - spotrebiteľskej zmluvy). V zmysle bodu 8.1 zmluvy o úvere bolo medzi stranami dohodnuté, že za spracovanie medziúveru vrátane zmluvnej dokumentácie je dlžník (žalobkyňa) povinný uhradiť veriteľovi (žalovanému) poplatok vo výške vo výške 1,2% z cieľovej sumy, t.j. v tomto prípade 540,00 €, ktorý si veriteľ zúčtuje pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov bude znížená o výšku tohto poplatku; z výpisu z účtu za rok 2016 vyplýva, že žalovaný vyplatil žalobkyni úver podlá uzatvorenej zmluvy vo výške 45.000,00 €, teda presne za zmluvne dojednaných podmienok. Žalobkyňa uvádza že neuzatvorila so žalovaným žiadnu zmluvu o stavebnom sporení, preto nie je stavebným sporiteľom, a nemohla potom uzatvoriť následne zmluvu o stavebnom úvere - toto tvrdenie je nepravdivé, nakoľko k uzatvoreniu zmluvy o stavebnom sporení došlo dňa 7.7.2016, čím je preukázaná skutočnosť že žalobkyňa je stavebným sporiteľom, a mohla platne uzavrieť zmluvu o stavebnom úvere. Žalobkyňa tiež uvádza, že ju žalovaný zavádzal pri podpise zmluvy, neposkytol dodatočnú starostlivosť o finančného spotrebiteľa, riadne neinformoval, zavádzal a nevytvoril priestor sa slobodne rozhodnúť, uviedla že v zmluve je nepresný udaj o RPMN - uvedené tvrdenia sú nepravdivé, čo vyplýva z formuláru ESIS, ktorý žalobkyňa podpísala dňa 26.7.2016, a ktorý obsahuje všetky informácie o ponúkanom úvere na bývanie, ktoré sú vyžadované podľa § 5 zák.č. 90/2016 Z.z.; k podpisu zmluvy o úvere došlo dňa 10.8.2016 t.j. po uplynutí 14 dní odo dňa podpísania ESIS formulára žalobkyňou. Žalobkyňa neuviedla v čom vidí nepresnosť RPMN, pričom podľa žalovaného je RPMN uvedená v zmluve o úvere na bývanie správne. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne že zmluva neobsahuje odplatu - táto je uvedená v čl. I. a II.
zmluvy o úvere. Žalobkyňa tiež namieta že žalovaný uzavrel zmluvu v rozpore s dobrými mravmi, čoho dôsledkom má byť jej neplatnosť - žalobkyňa k takémuto tvrdeniu nepredložila žiadne dôkazy. K vyjadreniu priložil žalovaný zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok uzavretú medzi žalovaným ako záložným veriteľom a P. L. ako záložcom, na zriadenie záložného práva na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX 0 01 a XXXXXXX 7 XX uzatvorenej medzi stranami sporu, zmluvu o stavebnom sporení č. XXXXXXX 2 01 uzatvorenú stranami sporu dňa 7.7.2016, žiadosť žalobkyne o úver na bývanie zo dňa 26.7.2016, výpis z účtu žalobkyne za rok 2016, čiastočný výpis z LV č. XXXX pre Obec a k.ú. Trnava, Internú smernicu č. 2014 - Org - 03 „Kompetenčný poriadok“ zo dňa 25.3.2017 s prílohami, popis pracovnej činnosti zamestnanca žalovaného I.. F. A. zo dňa 31.12.2015, popis pracovnej činnosti zamestnankyne žalovaného I.. U. D. zo dňa 31.12.2015, Zmluvu o úvere na bývanie uzatvorenú stranami sporu dňa 10.8.2016, amortizačnú tabuľku pre medziúver, Európsky štandardizovaný informačný formulár (ESIS), Všeobecné informácie pred uzatvorením zmluvy o úvere na bývanie.
5.
Žalobkyňa ani jej splnomocnený zástupca sa na pojednávanie konané dňa 2.5.2022 (ani na žiadne iné vytýčené pojednávanie) nedostavili (keď v konaní bol splnomocnený zástupca žalobkyne pasívny, nereagoval ani na výzvy súdu) napriek riadne a včas doručenému predvolaniu splnomocnenému zástupcovi žalobkyne, ktorého prevzatie bolo potvrdené dňom 16.4.2022 (fikcia doručenia); svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal. Súd, keďže sa riadne predvolaná účastníčka / jej splnomocnený zástupca nedostavili na pojednávanie, ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie, konal v ich neprítomnosti; prihliadol pritom na obsah spisu a predložené a vykonané dôkazy. Na pojednávaní konanom dňa 2.5.2022 právny zástupca žalovaného uviedol že zotrváva na svojom vyjadrení. Naviac uvádza k petitu č. 1 (ktorým žalobkyňa žiada aby súd určil, že úverová zmluva je neplatná) žalobkyňa nepreukázala žiaden dôvod, pre ktorý by mal súd určiť úverovú zmluvu za neplatnú. K petitu č. 2 (ktorým žalobkyňa žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia) poukazuje na skutočnosť, že úverová zmluva je platná, okrem toho žalobkyni bola poskytnutá suma 45.000,00 €, z ktorej žalobkyňa doposiaľ zaplatila sumu cca. 9.000,00 € (teda menej ako obdržala), a z tohto dôvodu neprichádza do úvahy vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalobkyňa nezaplatila ani len istinu.
6.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalovaného, oboznámením sa so žalobou a s vyjadrením žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav: Žalovaný ako banka a žalobkyňa ako dlžníčka (stavebná sporiteľka) uzatvorili dňa 10.8.2016 zmluvu o úvere na bývanie, na základe ktorého žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 45.000,00 €, a to dňa 24.8.2016 sumu 26.060,10 €, dňa 14.9.2016 sumu 14.439,90 €, a dňa 23.92016 sumu 3.960,00 €, suma 540,00 € tvorila poplatok za spracovanie medziúveru vrátane zmluvnej dokumentácie (vo výške 1,2% cieľovej sumy 45.000,00 €), ktorý si veriteľ / žalovaný v zmysle zmluvného dojednania zúčtoval pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že suma poukazovaných peňažných prostriedkov bola znížená o výšku tohto poplatku. Zmluva bola riadne podpísaná žalobkyňou, za žalovaného ju podpísali poverené osoby v rámci ich oprávnenia konať za spoločnosť žalovaného. Úver sa zaviazala žalobkyňa zaplatiť v 195-tich mesačných splátkach medziúveru po 104,63 €, a v 166-tich mesačných splátkach stavebného úveru / úveru na bývanie po 194,81 €. V zmluve bol uvedený druh úveru medziúver - úver na bývanie, účelový úver, výška medziúveru / celková výška úveru 45.000,00 €, úroková sadzba medziúveru 2,79% ročne (základná úroková sadzba 1.59% ročne + hrubá marža banky 1,20% ročne), výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru 104,63 €, počet splátok úrokov z medziúveru do pridelenia cieľovej sumy 195, druh úveru stavebný úver, úver na bývanie, účelový úver na dobu určitú, výška stavebného úveru po pridelení cieľovej sumy 26.631,23 €, úroková sadzba stavebného úveru 2,90% ročne, výška mesačnej splátky istiny a úrokov stavebného úveru 194,81 €, počet splátok istiny a úrokov stavebného úveru 166, doba trvania zmluvy 30,08 roka, termín splatnosti medziúveru / stavebného úveru 15.9.2046, RPMN pri stavebnom úvere 2,91%, RPMN pri medziúvere 2,96%, celková výška medziúveru 45.000,00 €, celková čiastka medziúveru ktorú musí dlžník zaplatiť 71.706,08 €, výška odplaty za poskytnutie úveru zo sumy poskytnutých peňažných prostriedkov pre medziúver 4,45%, pre stavebný úver 2,95% (zmluva tak obsahovala povinné náležitosti podľa príslušných ustanovení zák.č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie, zák.č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, a zák.č. 129/2010 Z.z.).
Za účelom zabezpečenia návratnosti úveru bola dňa 11.8.2016 uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti - bytu č. 35 nachádzajúceho sa v bytovom dome na Golianovej ulici č. XX v Trnave. Žalobkyňa uhradila z titulu splácania medziúveru / úveru na bývanie do dňa rozhodnutia súdu sumu 9.545,69 € (v 49-tich splátkach po 194,81 €). Žalobkyňa namietala že a/ zmluva o úvere na bývanie č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi stranami sporu dňa 10.8.2016 nie je platná, nakoľko nebola podpísaná osobami oprávnenými konať v mene žalovaného, keď zmluvu za žalovaného podpísali I.. U. D. a Ing. F. A., pričom tieto osoby neboli a nie sú uvedené v obchodnom registri žalovaného ako osoby oprávnené konať v mene žalovaného - podľa § 20, ods. 2 Občianskeho zákonníka môžu za právnickú osobu vo vymedzenom rozsahu konať aj iní jej pracovnici, a to v medziach oprávnení pracovníka alebo člena právnickej osoby, ktorý úkon vykonáva, pričom zmluvu podpísali pracovníci žalovaného ktorí holi podľa popisu pracovných činností a kompetenčného poriadku oprávnení podpísal uvedenú zmluvu za žalovaného, zmluvu teda podpísali osoby ktoré na to boli oprávnené. Zmluva bola podľa názoru súdu podpísaná zo strany žalovaného oprávnenými osobami, z tohto dôvodu nie je možné dospieť k záveru o jej neplatnosti. b/ žalovaný nedodržal svoj zmluvný návrh, preto práva a povinnosti žalobkyne vyplývajúce zo zmluvy nemôžu nadobúdať právne účinky (?), a zavádzal žalobkyňu pri podpise zmluvy, neposkytol dostatočnú starostlivosť (?) o spotrebiteľa, riadne ju neinformoval, a nevytvoril jej priestor sa slobodne rozhodnúť (v tejto časti je značne neprehľadná, pravdepodobne odkopírovaná z iného prípadu, tvrdenia žalobkyne nie sú riadne, resp. vôbec argumentované) - uvedené tvrdenia súd nepovažuje za preukázané, nakoľko formulár ESIS žalobkyňa podpísala dňa 26.7.2016 (tento obsahuje informácie o ponúkanom úvere na bývanie, vyžadované podľa § 5 zák.č. 90/2016 Z.z.), pričom k podpisu zmluvy došlo dňa 10.8.2016, po uplynutí 14 dní odo dňa podpísania formulára žalobkyňou, teda žalobkyňa mala dostatok času navrhovanú zmluvu si prečítať, poradiť sa a zhodnotiť ju, a rozhodnúť sa či ju podpíše alebo nie. c/ žalovaný uzavrel zmluvu so žalobkyňou v rozpore s § 1, ods., 2 písm. a) zák.č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie, v rozpore s § 5, ods. 1, § 6, ods. 1, § 7, ods. 2, § 13, ods. 4, písm. k), a ods. 10, §14 ods. 1 zák.č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie, v rozpore s § 1, ods. 1 zák.č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, v rozpore s § 7, ods. 6 zák.č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, v rozpore s § 4, písm. a) zák.č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, v rozpore s § 8, ods. 2, a § 9 zák.č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, v rozpore s § 8, ods. 1 zák.č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa, čím boli žalovaným porušené základné ľudské práva žalobkyne podľa čl. 12 Ústavy SR, keď skutočné práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu sú v hrubom nepomere „z hľadiska reálnej hodnoty vkladu jednotlivých zmluvných strán“ (?) - žalobkyňa však neuviedla v čom vidí porušenie / rozpor znenia zmluvy s vyššie uvedenými predpismi, súd k takýmto tvrdeniam žalobkyne nedospel, podľa jeho názoru bola zmluva uzavretá platne, a je súladná so všetkými právnymi predpismi na uzavretie zmluvy sa vzťahujúcimi. d/ žalovaný neposkytol žalobkyni dohodnutú čiastku, ale iba čiastku poníženú o poplatok - v zmysle bodu 8.1 zmluvy o úvere bolo medzi stranami dohodnuté, že za spracovanie medziúveru vrátane zmluvnej dokumentácie je žalobkyňa ako dlžníčka povinná uhradiť veriteľovi (žalovanému) poplatok vo výške vo výške 1,2% z cieľovej sumy, t.j. v tomto prípade 540,00 €, ktorý si veriteľ zúčtuje pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov bude znížená o výšku tohto poplatku. Žalovaný teda poskytol žalobkyni úver v súlade s podmienkami dohodnutými v zmluve. e/ v zmluve sa nachádza neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok dlžníka za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (?), za neprijateľnú podmienku považuje aj ustanovenie ktoré veriteľovi umožňuje inkasovať prvú splátku a poplatok už pri poskytnutí úveru, poplatky za vedenie účtu a spracovanie úveru boli dohodnuté v rozpore s dobrými mravmi, a zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán (dojednanie poplatku je neplatným podľa § 53, ods. 1 Občianskeho zákonníka) - poplatky boli v zmluve riadne dohodnuté (viď odôvodnenie v predchádzajúcom odseku). Čo sa týka údajného rozporu zmluvy s dobrými mravmi, žalobkyňa k takémuto tvrdeniu nepredložila žiadne dôkazy, súd rozpor s dobrými mravmi nezistil. Ani prípadná existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky nespôsobuje neplatnosť zmluvy ako celku, preto nemožno posudzovať zmluvu ako neplatnú. f/ zmluva o úvere na bývanie mala byť uzavretá v rozpore s § 1, § 5, a § 6 zák.č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie, pretože zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné - podľa názoru súdu predmetná zmluva podlieha režimu zák.č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie, a to s poukazom na § 1, ods. 2, písm. a), podľa ktorého úverom na bývanie je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na základe zmluvy o úvere na bývanie vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
obdobnej finančnej pomoci, ktorá je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti, bytu alebo nebytovému priestoru; keďže úver je zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti (bytu č. 35 v bytovom dome na Y. ul. č. XX v A.), sa jedná o úver na bývanie (skutočnosť že žalobkyňa nie je ručiteľom úveru je pre posúdenie charakteru zmluvy o úvere na bývanie právne irelevantná). g/ veriteľ / žalovaný je pred uzavretím zmluvy povinný informovať spotrebiteľa o postupe poskytovania úveru, je povinný poskytnúť informácie a vysvetlenia aby mohol spotrebiteľ posúdiť či ponúkaná zmluva spĺňa jeho potreby a zodpovedá jeho finančnej situácii, čo žalovaný podľa žalobkyne nedodržal, nevytvoril priestor žalobkyni sa slobodne rozhodnúť - žalobkyňa podpísala dňa 26.7.2016 formulár ESIS, ktorý obsahuje všetky informácie o ponúkanom úvere, ktoré sú vyžadované podľa § 5 zák.č. 90/2016 Z.z., pričom k podpisu zmluvy došlo dňa 10.8.2016 t.j. po uplynutí 14 dní odo dňa podpísania ESIS formulára žalobkyňou. h/ podľa žalobkyne je v zmluve rozpor s § 7, ods. 2, ods. 10, § 13, ods. 4, písm. k), § 14, ods. 1 zák.č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie, pretože žalovaný uvádza v zmluve nepresný údaj o RPMN, zmluva neobsahuje „odplatu podľa osobitných predpisov“ - žalobkyňa však neuviedla v čom vidí nepresnosť RPMN, podľa súdu je RPMN uvedená v zmluve správna, v zmluve bola dohodnutá odplatu, a to v čl. I. a II. zmluvy o úvere. i/ žalovaný „využil omyl, neskúsenosť alebo dôverčivosť spotrebiteľa, a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na úvery na bývanie - v tejto časti je žalobný návrh nezrozumiteľný, žalobkyňou vôbec neodôvodnený, nepodložený ani tvrdeniami ani dôkazmi. j/ podľa žalobkyne je zmluva v rozpore s § 7, ods. 6, § 8, ods. 2, § 9 zákona o stavebnom sporení, v rozpore s § 8, ods. 1 a „ďalších ustanovení“ zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v rozpore § 40, ods. 1 Občianskeho zákonníka - údajný rozpor však neodôvodnila, súd žiadne rozpory zmluvy s uvedenými zákonnými ustanoveniami nezistil. k/ podľa žalobkyne je právny úkon (uzavretie zmluvy) neplatný s poukazom na § 49a Občianskeho zákonníka, nakoľko ho žalobkyňa urobila v omyle, a žalovaný tento omyl vyvolal alebo o ňom musel vedieť, a s poukazom na § 3 Občianskeho zákonníka keď žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi - aj v tejto časti sú tvrdenia nezrozumiteľné, žalobkyňou vôbec neodôvodnené, nepodložené ani tvrdeniami ani dôkazmi. Žalobkyňa žiada od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 9.545,69 € (čo predstavuje žalobkyňou zaplatených 49 splátok úveru po 194,81 €), nakoľko podľa žalobkyne je zmluva neplatná a obsahuje nekalé a neprijateľné podmienky. Na základe zmluvy o úvere žalovaný vyplatil žalobkyni úver vo výške 45.000,00 € (v troch častiach, a to dňa 24.8.2016 vo výške 26.060,10 €, dňa 14.9.2016 vo výške 14.439,90 €, a dňa 23.92016 vo výške 3.960,00 €), pričom však žalobkyňa celkovo vrátila žalovanému sumu 9.545,69 €. Zo žaloby nie je zrejmé, akým spôsobom sa mohol žalovaný bezdôvodne obohatiť na úkor žalobkyne, nakoľko táto nevrátila ani poskytnutú istinu (bez poplatkov a úrokov). Žalobkyňa žiada tiež priznanie úroku z omeškania vo výške 9,00% ročne od 1.10.2020 do zaplatenia.
7.
Podľa § 137, písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 52, ods. 1, a ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 1, ods. 2 zák.č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie úverom na bývanie na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom spotrebiteľovi na základe zmluvy o úvere na bývanie vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci,
a) ktorá je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti, bytu alebo nebytovému priestoru (ďalej len "nehnuteľnosť"), a to aj rozostavanej, alebo ktorá je zabezpečená iným právom týkajúcim sa takej nehnuteľnosti, b) ktorá je účelovo určená k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti určenej na bývanie, a to na základe nadobudnutia alebo zachovania vlastníckeho práva k pozemku alebo k existujúcej nehnuteľnosti určenej na bývanie, výstavby nehnuteľnosti určenej na bývanie, bez ohľadu na predmet záložného práva alebo iného zabezpečujúceho práva, alebo c) ktorá je účelovo určená na vyplatenie úveru uvedeného v písmenách a) a b) alebo v odseku 3. Podľa § 5, ods. 1 zák.č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie veriteľ je pred uzavretím zmluvy o úvere na bývanie alebo aj pri jej zmene povinný bezplatne informovať spotrebiteľa o postupe poskytovania úverov na bývanie, postupe správy úveru na bývanie na účely kontroly schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie a poskytnúť informácie o príslušných orgánoch vykonávajúcich dohľad nad veriteľom poskytujúcim úvery na bývanie a informácie o pôsobnosti spotrebiteľských združení. Podľa § 6, ods. 1 zák.č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie veriteľ je povinný bezplatne a v dostatočnom časovom predstihu poskytnúť spotrebiteľovi informácie podľa § 5 a jednoznačné a zrozumiteľné vysvetlenia, aby mohol spotrebiteľ posúdiť, či ponúkaná zmluva o úvere na bývanie a doplnková služba spĺňa jeho potreby a zodpovedá jeho finančnej situácii, a to objasnením informácií a základných vlastností ponúkaných úverových produktov a doplnkovej službe, ktoré sa poskytujú pred uzavretím zmluvy o úvere na bývanie podľa § 5, a konkrétneho vplyvu, ktorý môže pôsobiť na spotrebiteľa, vrátane dôsledkov neplnenia zmluvy o úvere na bývanie a doplnkovej služby. Podľa § 7, ods. 1, a ods. 2 zák.č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie ročná percentuálna miera nákladov úveru na bývanie sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Ak je to potrebné, môžu sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2. Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom na bývanie. Náklady na otvorenie a vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné operácie, na používanie platobných prostriedkov na platobné operácie a čerpanie a ostatné náklady na platobné operácie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom na bývanie, ak otvorenie alebo vedenie účtu je potrebné na získanie úveru na bývanie alebo na jeho získanie za podmienok, za akých sa ponúka a je na žiadosť spotrebiteľa. Podľa § 13, ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, a ods. 10 zák.č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie veriteľ poskytuje úvery na bývanie podľa ním vydaných všeobecných podmienok poskytovania úverov na bývanie, ktoré musia mať písomnú formu a musia obsahovať najmä a) náležitosti žiadosti o úver na bývanie, b) postup pri predkladaní žiadosti o úver na bývanie, c) podmienky poskytnutia úveru na bývanie vrátane rámcového vymedzenia druhu, spôsobu a rozsahu spôsobu zabezpečenia pohľadávok úveru na bývanie zo zmluvy o úvere na bývanie a vymedzenia celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom na bývanie a s uzavretím zmluvy o úvere na bývanie, d) postup veriteľa pri omeškaní spotrebiteľa so splácaním úveru na bývanie alebo jeho príslušenstva, e) podmienky výkonu záložného práva k nehnuteľnosti zriadeného na zabezpečenie úveru na bývanie, f) informácie o právach spotrebiteľa podľa § 18 ods. 6, 7 a 9. Zmluva o úvere na bývanie musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Veriteľ je povinný súčasne s odbornou starostlivosťou preukázať, že spotrebiteľa oboznámil so znením všeobecných podmienok poskytovania úverov na bývanie. Zmluva o úvere na bývanie okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh úveru na bývanie, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je úver na bývanie ponúkaný alebo zmluva o úvere na bývanie uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o úvere na bývanie obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu, alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) dobu trvania zmluvy o úvere na bývanie a termín konečnej splatnosti úveru na bývanie, f) celkovú výšku a konkrétnu menu úveru na bývanie a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
g) určenie, či ide o zmluvu o úvere na bývanie v cudzej mene podľa § 16, h) informáciu o možnosti zmeny meny v zmluve o úvere na bývanie, i) presné označenie nehnuteľnosti určenej na bývanie, na ktorú sa poskytuje úver na bývanie; za splnenie tejto podmienky sa považuje aj presné označenie tejto nehnuteľnosti určenej na bývanie v dodatku k zmluve o úvere na bývanie uzavretom najneskôr pred poskytnutím, čo len časti peňažných prostriedkov z úveru na bývanie, j) úrokovú sadzbu úveru na bývanie, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorú je výška úrokovej sadzby úveru na bývanie naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby úveru na bývanie, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby úveru na bývanie, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách úveru na bývanie, k) odplatu podľa osobitných predpisov, l) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o úvere na bývanie; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, m) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na bývanie na účely jeho splatenia, spôsob zúčtovania jednotlivých položiek splátky, n) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 8, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o úvere na bývanie na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o úvere na bývanie, o) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, p) poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné operácie a čerpania, ak sa taký účet zriadi, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné operácie a čerpania s inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere na bývanie a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, q) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije pri omeškaní spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a poplatky pri neplnení zmluvy o úvere na bývanie, r) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania úveru na bývanie, s) podrobné vymedzenie druhu, spôsobu a rozsahu zabezpečenia pohľadávok veriteľa zo zmluvy o úvere na bývanie alebo poistenie, t) cenu nehnuteľnosti, ktorá bude predmetom záložného práva, u) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, v) právo na splatenie úveru na bývanie pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení úveru na bývanie a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie úveru na bývanie pred lehotou splatnosti podľa § 18, w) zmeny okolností na strane spotrebiteľa, za ktorých je veriteľ oprávnený požadovať predčasné splatenie úveru na bývanie, x) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o úvere na bývanie, y) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o úvere na bývanie, z) právo na premyslenie pred uzavretím zmluvy o úvere na bývanie a odstúpenie od zmluvy o úvere na bývanie podľa § 14 ods. 2 a 3, aa) spôsoby vypovedania zmluvy o úvere na bývanie, ab) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, ac) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová úver na bývanie v príslušnom gramatickom tvare. Veriteľovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv o úvere na bývanie, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za také konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie peňažných prostriedkov alebo zmluvy o úvere na bývanie zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl, neskúsenosť alebo dôverčivosť spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na úvery na bývanie, považuje sa zmluva o úvere na bývanie za neplatnú; to neplatí, ak veriteľ preukáže, že nemal v úmysle obísť tento zákon a jeho konanie neodporuje dobrým mravom. Podľa § 14, ods. 1 zák.č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie veriteľ je povinný spotrebiteľovi umožniť v lehote 14 kalendárnych dní premyslieť si, či uzavrie zmluvu o úvere na bývanie, alebo využije právo na odstúpenie od zmluvy o úvere na bývanie bez uvedenia dôvodu.
Podľa § 1, ods. 1 zák.č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení účelom stavebného sporenia je financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním na území Slovenskej republiky (ďalej len "stavebný účel”) uvedených v § 11 ods. 1 z účelovo vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia. Podľa § 4 zák.č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení stavebným sporiteľom môže byť a) fyzická osoba, ktorá uzatvorí so stavebnou sporiteľňou zmluvu o stavebnom sporení alebo v prospech ktorej je uzatvorená zmluva o stavebnom sporení, b) spoločenstvo vlastníkov bytov zriadené podľa osobitného predpisu, ktoré uzatvorí so stavebnou sporiteľňou zmluvu o stavebnom sporení alebo v prospech ktorého je uzatvorená zmluva o stavebnom sporení, c) iná právnická osoba, ako je uvedená v písmene b), ktorá uzatvorí so stavebnou sporiteľňou zmluvu o stavebnom sporení alebo v prospech ktorej je uzatvorená zmluva o stavebnom sporení. Podľa § 7, ods. 2, ods. 3, a ods. 6 zák.č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení zmluva o stavebnom sporení musí obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi, b) výšku dohodnutej sumy, na ktorú sa stavebné sporenie uzatvára (ďalej len "cieľová suma"), a podmienky, za ktorých môže byť zvýšená alebo znížená cieľová suma, c) výšku a časovú postupnosť vkladov stavebného sporiteľa, d) úrokové sadzby vkladov, e) podmienky a postup pri výplate vkladov, f) podmienky poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia vrátane podmienok poskytnutia stavebného úveru pri zvýšení alebo znížení cieľovej sumy, postup pri určení poradia poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia, ako aj podmienky a postup pri výplate vkladov, g) podmienky, za ktorých môžu byť práva zo zmluvy o stavebnom sporení rozdelené alebo zlúčené s právami z inej zmluvy o stavebnom sporení, h) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom sporení, i) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom sporení, j) vyhlásenie stavebného sporiteľa o uplatnení alebo neuplatnení nároku na poskytnutie štátnej prémie v rámci tejto zmluvy. Zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi, b) úrokovú sadzbu stavebného úveru, c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru, d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru, e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere, f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere. Ak stavebná sporiteľňa poskytuje stavebnému sporiteľovi, ktorý je fyzickou osobou-nepodnikateľom, alebo inej fyzickej osobe-nepodnikateľovi stavebný úver alebo úver podľa § 2 ods. 4 písm. d) na stavebné účely uvedené v § 11 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h), j) a n) alebo na úhradu záväzkov súvisiacich s týmito stavebnými účelmi, alebo poskytuje takémuto stavebnému sporiteľovi stavebný úver alebo úver podľa § 2 ods. 4 písm. d), ktorý je zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, bytu alebo nebytovému priestoru (ďalej len "nehnuteľnosť"), a to aj rozostavanej, alebo iným právom týkajúcim sa takejto nehnuteľnosti, pri poskytnutí takéhoto úveru postupuje aj podľa všeobecného predpisu o úveroch na bývanie; to neplatí, ak ide o poskytnutie takéhoto úveru, ktorý poskytuje stavebná sporiteľňa a) svojím zamestnancom z vlastných zdrojov bez úroku alebo s ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou, ako prevláda na finančnom trhu, a ktorý sa neponúka verejne, b) bez úroku a bez akýchkoľvek iných poplatkov okrem tých, ktoré pokrývajú náklady priamo súvisiace so zabezpečením úveru, alebo c) ako výsledok vyriešenia sporu dosiahnutého na súde alebo pred iným príslušným orgánom.
Podľa § 2, písm. q), a písm. r) zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (v znení platnom ku dňu zatvorenia zmluvy medzi stranami sporu) na účely tohto zákona sa rozumie q) agresívnou obchodnou praktikou konanie, ktoré obťažovaním, nátlakom vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilé významne zhoršiť slobodu výberu
alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, r) podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil. Podľa § 3, ods. 3, ods. 5, prvá veta, a ods. 8 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (v znení platnom ku dňu zatvorenia zmluvy medzi stranami sporu) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Podľa § 4, ods. 2, a ods. 3, prvá veta zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (v znení platnom ku dňu zatvorenia zmluvy medzi stranami sporu) predávajúci nesmie a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3, c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Predávajúci je povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v poskytovaní výrobkov a služieb ustanovenú osobitným predpisom. Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 20 Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány). Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.
Podľa § 3, ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 37, ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 132 Civilného sporového poriadku v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Podľa § 182 Civilného sporového poriadku ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené. Podľa § 187 Civilného sporového poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. Podľa § 191, ods. 1 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa § 215 Civilného sporového poriadku súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona. Podľa § 217, ods. 1, prvá veta Civilného sporového poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
8.
Určovaciu žalobu môže podať ten, kto má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, naliehavý právny záujem je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým - spotrebiteľ sa však vždy môže domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľská zmluva (vrátane zmluvy o úvere na bývanie) nepredstavuje samostatný ani nový zmluvný typ, ide o určitú skupinu zmlúv, ktorá má osobitný režim právnej úpravy - táto vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu, spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Podstatou zmluvy o úvere (aj zmluvy o úvere na bývanie) je záväzok veriteľa poskytnúť peniaze do určitej sumy v prospech dlžníka, pričom záväzku veriteľa zodpovedá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Ako zmluvné strany úverovej zmluvy vystupujú veriteľ (osoba poskytujúca úver) a dlžník (osoba, ktorej je úver poskytnutý), zmluva musí obsahovať záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Zmluvné podmienky spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa
- pokiaľ by si zmluvné strany dohodli v spotrebiteľskej zmluve podmienky odchylne od dispozitívneho ustanovenia zákona v neprospech spotrebiteľa, takéto dojednanie by bolo absolútne neplatné pre rozpor so zákonom - len ak by sa nedal na takéto dojednanie uplatniť inštitút čiastočnej neplatnosti, spôsobovalo by to neplatnosť zmluvy ako celku. Právny úkon teda môže byť neplatný v celom rozsahu iba vtedy, ak dôvodom jeho neplatnosti je jeho podstatná náležitosť (tzv. essentalia negotii), alebo môže byť neplatný len v časti na ktorú sa dôvod neplatnosti vzťahuje, ak túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu právneho úkonu, a to vzhľadom na jeho povahu, obsah alebo okolnosti za ktorých bol urobený. Otázku možnosti či nemožnosti oddelenia časti právneho úkonu treba posudzovať z hľadiska povahy a obsahu celého právneho úkonu a nielen z hľadiska oddeľovanej časti - treba pritom prizerať aj na vôľu účastníkov právneho úkonu. Za právny úkon možno považovať konanie pri ktorom subjekt práva prejaví vôľu (navonok) v dostupnej, vnímateľnej forme. Prejav vôle sa môže uskutočniť buď výslovne (ústne či písomne), alebo konkludentným činom (t.j. iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom čo chcel účastník prejaviť). Právny úkon nie je urobený slobodne (nedostatok slobody vôle) ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka (alebo aj zo strany tretej osoby), ak o tom druhý
účastník vedel a využil to - nátlakom môže byť fyzické donútenie (vôľa konajúceho účastníka je nahradená vôľou donucovateľa) alebo bezprávna vyhrážka (jedná sa o psychické donútenie takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho účastníka). Právny úkon nie je urobený vážne ak konajúci nechcel svojím prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Právny úkon je nezrozumiteľný ak jeho obsah je vyjadrený tak nejasne, že ani pomocou výkladu nemožno ustáliť čo sa ním chcelo vyjadriť. Právny úkon je neurčitý keď síce je zrozumiteľne vyjadrený, ale jeho obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť ani prostredníctvom interpretácie. Konanie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a konanie v omyle nemá samo osebe za následok neplatnosť právneho úkonu - v prvom prípade možno od zmluvy odstúpiť, v druhom prípade ten kto je takým právnym úkonom dotknutý, môže sa relatívnej neplatnosti dovolať. Absolútne neplatný je tiež právny úkon ktorý nie je dovolený - o takúto nedovolenosť ide vtedy keď svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu (je contra legem) alebo keď zákon obchádza. O nedovolenosť (a teda aj o absolútnu neplatnosť) právneho úkonu ide tiež v prípade keď sa tento prieči dobrým mravom - ide o prípady keď účastník koná v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi (subjektami). Pojem „dobré mravy” Občiansky zákonník nedefinuje, jednak preto že podliehajú spoločenskému vývoju, a tiež preto že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie - je to teda súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel / noriem v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno potom označiť za činnosť proti dobrým mravom (contra bonos mores). Ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať, keď dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného - oprávneným subjektom (v prospech ktorého sa vydanie obohatenia má uskutočniť) je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, resp. ak dodatočne odpadol. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia, pričom dôkaznú povinnosť môže účastník plniť hneď na začiatku konania, napr. v žalobe, alebo vo vyjadrení k nej, ale tiež mimo týchto procesných úkonov, najmä v rámci prípravy pojednávania, pri odročení pojednávania a pod. Povinnosť označiť dôkazy sa pritom vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré boli uvedené v žalobe. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania (bez ohľadu na jeho procesné postavenie). Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil, alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Treba tiež poukázať na skutočnosť, že splnenie dôkaznej povinnosti ešte neznamená automaticky aj unesenie dôkazného bremena - dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu aj navrhnuté dôkazy vyznieť po ich vykonaní a vyhodnotení ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie - v takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
9.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne, ktorým žiadala 1/ určiť že Zmluva o úvere na bývanie č. XXXXXXXXXX je neplatná, a 2/ uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 9.545,69 €, s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne od 1.10.2020 do zaplatenia, nie je dôvodný ani v jednej časti, a je potrebné ho zamietnuť. V prvom rade súd poznamenáva, že podľa jeho názoru žalobkyňa mal na požadovanom určení neplatnosti zmluvy v zmysle § 137, písm. c) Civilného sporového poriadku právny záujem, nakoľko spotrebiteľ sa vždy (nie je k tomuto jeho oprávneniu žiadne obmedzenie) môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom aj § 137, písm. c) Civilného sporového poriadku v texte za bodkočiarkou uvádza že naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať,
ak vyplýva z osobitného predpisu - z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu teda žaloba zamietnutá byť nemohla. Následne súd pristúpil k preskúmaniu (spotrebiteľskej) zmluvy o úvere na bývanie a jej náležitostí, a zistil, že žalovaný ako banka a žalobkyňa ako dlžníčka (stavebná sporiteľka) uzatvorili dňa 10.8.2016 zmluvu o úvere na bývanie, na základe ktorého žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 45.000,00 €, a to dňa 24.8.2016 sumu 26.060,10 €, dňa 14.9.2016 sumu 14.439,90 €, a dňa 23.92016 sumu 3.960,00 €, suma 540,00 € tvorila poplatok za spracovanie medziúveru vrátane zmluvnej dokumentácie (vo výške 1,2% cieľovej sumy 45.000,00 €), ktorý si veriteľ / žalovaný v zmysle zmluvného dojednania zúčtoval pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že suma poukazovaných peňažných prostriedkov bola znížená o výšku tohto poplatku. Zmluva bola riadne podpísaná žalobkyňou, za žalovaného ju podpísali poverené osoby v rámci ich oprávnenia konať za spoločnosť žalovaného. Úver sa zaviazala žalobkyňa zaplatiť v 195-tich mesačných splátkach medziúveru po 104,63 €, a v 166-tich mesačných splátkach stavebného úveru / úveru na bývanie po 194,81 €. V zmluve bol uvedený druh úveru medziúver - úver na bývanie, účelový úver, výška medziúveru / celková výška úveru 45.000,00 €, úroková sadzba medziúveru 2,79% ročne (základná úroková sadzba 1.59% ročne + hrubá marža banky 1,20% ročne), výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru 104,63 €, počet splátok úrokov z medziúveru do pridelenia cieľovej sumy 195, druh úveru stavebný úver, úver na bývanie, účelový úver na dobu určitú, výška stavebného úveru po pridelení cieľovej sumy 26.631,23 €, úroková sadzba stavebného úveru 2,90% ročne, výška mesačnej splátky istiny a úrokov stavebného úveru 194,81 €, počet splátok istiny a úrokov stavebného úveru 166, doba trvania zmluvy 30,08 roka, termín splatnosti medziúveru / stavebného úveru 15.9.2046, RPMN pri stavebnom úvere 2,91%, RPMN pri medziúvere 2,96%, celková výška medziúveru 45.000,00 €, celková čiastka medziúveru ktorú musí dlžník zaplatiť 71.706,08 €, výška odplaty za poskytnutie úveru zo sumy poskytnutých peňažných prostriedkov pre medziúver 4,45%, pre stavebný úver 2,95% (zmluva tak obsahovala povinné náležitosti podľa príslušných ustanovení zák.č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie, zák.č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, a tiež zák.č. 129/2010 Z.z.) - súd konštatuje, že z tohto dôvodu nie je možné vyvodiť neplatnosť zmluvy (ak by aj eventuálne mali byť niektoré časti zmluvy neplatné, nespôsobuje to za žiadnych okolností neplatnosť zmluvy ako celku). Za účelom zabezpečenia návratnosti úveru bola dňa 11.8.2016 uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti - bytu č. 35 nachádzajúceho sa v bytovom dome na Y. ulici č. XX v A.; táto skutočnosť však v konaní nemá žiadnu relevanciu, aj keď sa žalobkyňa domnieva, že z tohto dôvodu (zriadenia záložného práva) sa nejedná o zmluvu o úvere na bývanie (viď odôvodnenie súdu nižšie). 9a/ Čo sa týka časti žaloby ktorou žalobkyňa žiadala určiť že „zmluva o úvere na bývanie č. XXXXXXXXXX je neplatná“ žalobkyňa namietala, že aa/ zmluva je neplatná, nakoľko nebola podpísaná osobami oprávnenými konať v mene žalovaného, keď zmluvu za žalovaného podpísali I.. U. D. a Ing. F. A., pričom tieto osoby neboli a nie sú uvedené v obchodnom registri žalovaného ako osoby oprávnené konať v mene žalovaného. Tu súd uvádza, že podľa § 20, ods. 2 Občianskeho zákonníka môžu za právnickú osobu (v tomto prípade za žalovaného) vo vymedzenom rozsahu konať aj iní jej pracovnici, a to v medziach oprávnení pracovníka alebo člena právnickej osoby, ktorý úkon vykonáva - zmluvu podpísali pracovníci žalovaného ktorí holi podľa popisu pracovných činností a kompetenčného poriadku (čo žalovaný bezpochybne preukázal) oprávnení podpísal uvedenú zmluvu za žalovaného, zmluvu teda podpísali osoby ktoré na to boli oprávnené; zmluva tak bola podľa názoru súdu podpísaná zo strany žalovaného oprávnenými osobami, a z tohto dôvodu nie je možné dospieť k záveru o jej neplatnosti, bb/ zmluva je neplatná, nakoľko žalovaný nedodržal svoj zmluvný návrh, preto práva a povinnosti žalobkyne vyplývajúce zo zmluvy nemôžu nadobúdať právne účinky (?), a zavádzal žalobkyňu pri podpise zmluvy, neposkytol dostatočnú starostlivosť (?) o spotrebiteľa, riadne ju neinformoval, a nevytvoril jej priestor sa slobodne rozhodnúť - tu súd uvádza že žaloba je v tejto časti značne, s ohľadom na skutkové tvrdenia, neprehľadná (pravdepodobne je odkopírovaná z iného prípadu), tvrdenia žalobkyne nie sú riadne, resp. vôbec argumentované, nie sú podložené dôkazmi. Uvedené tvrdenia preto súd nepovažuje za preukázané, keď napr. formulár ESIS žalobkyňa podpísala dňa 26.7.2016 (tento obsahuje informácie o ponúkanom úvere na bývanie, vyžadované podľa § 5 zák.č. 90/2016 Z.z.), pričom k podpisu zmluvy došlo dňa 10.8.2016, teda po uplynutí 14 dní odo dňa podpísania formulára žalobkyňou, teda žalobkyňa mala dostatok času navrhovanú zmluvu a jej podmienky si prečítať, poradiť sa a zhodnotiť ju, a rozhodnúť sa či ju podpíše alebo nie, cc/ zmluva je neplatná, nakoľko žalovaný uzavrel zmluvu so žalobkyňou v rozpore s § 1, ods., 2 písm. a) zák.č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie, v rozpore s § 5, ods. 1, § 6, ods. 1, § 7, ods. 2, § 13, ods. 4, písm. k), a ods. 10, §14 ods. 1, zák.č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie, v rozpore s § 1, ods. 1 zák.č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, v rozpore s § 7, ods. 6 zák.č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení,
v rozpore s § 4, písm. a) zák.č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, v rozpore s § 8, ods. 2, a § 9 zák.č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, v rozpore s § 8, ods. 1 zák.č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa, čím boli žalovaným porušené základné ľudské práva žalobkyne podľa čl. 12 Ústavy SR, keď skutočné práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu sú v hrubom nepomere „z hľadiska reálnej hodnoty vkladu jednotlivých zmluvných strán“ (?) - žalobkyňa neuviedla v tejto súvislosti žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by súd dospel k záveru o porušení / rozpore znenia zmluvy s vyššie uvedenými predpismi. Súd k takýmto neodôvodneným tvrdeniam žalobkyne nedospel, podľa jeho názoru bola zmluva uzavretá platne, a je súladná so všetkými právnymi predpismi na uzavretie zmluvy sa vzťahujúcimi, dd/ zmluva je neplatná, nakoľko žalovaný neposkytol žalobkyni dohodnutú čiastku, ale iba čiastku poníženú o poplatok. K tomu súd uvádza, že skutočne v poskytnutej sume žalobkyni (45.000,00 €) bol zahrnutý aj poplatok (540,00 €), čo však bolo súladné s dohodou strán - v zmysle bodu 8.1 zmluvy o úvere bolo medzi stranami dohodnuté, že za spracovanie medziúveru vrátane zmluvnej dokumentácie je žalobkyňa ako dlžníčka povinná uhradiť veriteľovi (žalovanému) poplatok vo výške vo výške 1,2% z cieľovej sumy, t.j. v tomto prípade 540,00 €, ktorý si veriteľ zúčtuje pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov bude znížená o výšku tohto poplatku. Žalovaný teda poskytol žalobkyni úver v súlade s podmienkami dohodnutými v zmluve, ee/ zmluva je neplatná, nakoľko sa v nej nachádza neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok dlžníka za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (?), za neprijateľnú podmienku považuje aj ustanovenie ktoré veriteľovi umožňuje inkasovať prvú splátku a poplatok už pri poskytnutí úveru, poplatky za vedenie účtu a spracovanie úveru boli dohodnuté v rozpore s dobrými mravmi, a zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán (dojednanie poplatku je neplatným podľa § 53, ods. 1 Občianskeho zákonníka) - poplatky boli v zmluve riadne dohodnuté (viď odôvodnenie v predchádzajúcom odseku). Čo sa týka údajného rozporu zmluvy s dobrými mravmi, žalobkyňa k takémuto tvrdeniu nepredložila riadne skutkové tvrdenia, ani žiadne dôkazy, pričom súd rozpor s dobrými mravmi nezistil. Na okraj súd uvádza, že ani prípadná existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky nespôsobuje neplatnosť zmluvy ako celku, preto nemožno posudzovať zmluvu za neplatnú, ff/ zmluva je neplatná, nakoľko bola uzavretá v rozpore s § 1, § 5, a § 6 zák.č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie, pretože zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Podľa názoru súdu predmetná zmluva podlieha režimu zák.č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie, a to s poukazom na § 1, ods. 2, písm. a), podľa ktorého úverom na bývanie je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na základe zmluvy o úvere na bývanie vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci, ktorá je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti, bytu alebo nebytovému priestoru; keďže úver je zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti (bytu č. 35 v bytovom dome na Y. ul. č. XX v A.), sa jedná o úver na bývanie (skutočnosť že žalobkyňa nie je ručiteľom úveru je pre posúdenie charakteru zmluvy o úvere na bývanie právne irelevantná). Ani z tohto dôvodu teda nemôže byť zmluvy určená za neplatnú, gg/ zmluva je neplatná, nakoľko veriteľ (žalovaný) je pred uzavretím zmluvy povinný informovať spotrebiteľa o postupe poskytovania úveru, je povinný poskytnúť informácie a vysvetlenia aby mohol spotrebiteľ posúdiť či ponúkaná zmluva spĺňa jeho potreby a zodpovedá jeho finančnej situácii, čo žalovaný podľa žalobkyne nedodržal, nevytvoril priestor žalobkyni sa slobodne rozhodnúť. V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa podpísala dňa 26.7.2016 formulár ESIS, ktorý obsahuje všetky informácie o ponúkanom úvere, ktoré sú vyžadované podľa § 5 zák.č. 90/2016 Z.z., pričom k podpisu samotnej zmluvy došlo dňa 10.8.2016 t.j. až po uplynutí 14 dní odo dňa podpísania ESIS formulára žalobkyňou. Ani tu súd nevidí dôvod určenia zmluvy za neplatnú, hh/ zmluva je neplatná, nakoľko je v zmluve rozpor s § 7, ods. 2, ods. 10, § 13, ods. 4, písm. k), § 14, ods. 1 zák.č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie, pretože žalovaný uvádza v zmluve nepresný údaj o RPMN, zmluva neobsahuje „odplatu podľa osobitných predpisov“. Žalobkyňa neuviedla v čom vidí nepresnosť RPMN, k tomuto nepredložila žiadne skutkové tvrdenie (okrem konštatovania o „nepresnom údaji RPMN neuviedla žiadne bližšie vysvetlenie „nesprávnosti“ výpočtu RPMN - iba si „vy/myslela“ že je nesprávny), pričom podľa súdu je RPMN riadne uvedená v zmluve, vypočítaná na základe príslušného vzorca obsiahnutého v zákone, s priradením potrebných hodnôt do neho - súd žiadnu nesprávnosť vo výške uvedenej RPMN nezisti; v zmluve bola tiež dohodnutá odplata, a to v čl. I. a II. zmluvy. Ani v týchto tvrdeniach súd nevzhliadol dôvod neplatnosti zmluvy, ii/ zmluva je neplatná, nakoľko žalovaný „využil omyl, neskúsenosť alebo dôverčivosť spotrebiteľa, a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na úvery na bývanie“. Súd konštatuje, že v tejto časti je žalobný návrh nezrozumiteľný, žalobkyňou vôbec neodôvodnený,
nepodložený ani skutkovými tvrdeniami ani dôkazmi. Súd žiadny dôvod na určenie neplatnosti zmluvy z dôvodu „omylu“ žalobkyne nezistil, jj/ zmluva je neplatná, nakoľko je v rozpore s § 7, ods. 6, § 8, ods. 2, § 9 zákona o stavebnom sporení, v rozpore s § 8, ods. 1 a „ďalších ustanovení“ zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v rozpore § 40, ods. 1 Občianskeho zákonníka. Údajný rozpor žalobkyňa vôbec neodôvodnila, skutkovo nevymedzila. Súd žiadne rozpory zmluvy s uvedenými zákonnými ustanoveniami nezistil, kk/ zmluva je neplatná ako právny úkon, nakoľko žalobkyňa ho urobila v omyle, a žalovaný tento omyl vyvolal alebo o ňom musel vedieť (§ 49a Občianskeho zákonníka), a tiež je neplatná nakoľko žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). Aj v tejto časti sú tvrdenia nezrozumiteľné, žalobkyňou neodôvodnené, nepodložené ani skutkovými tvrdeniami ani dôkazmi. Súd ani z tohto dôvodu nedošiel k záveru že zmluva by mala byť určená za neplatnú. K tejto časti žalobného návrhu súd na záver uvádza, že žalobkyňa svoje tvrdenia nepodložila dôkazmi, dokonca ich ani riadne skutkovo neodôvodnila - žiadny z nárokov teda reálne nepreukázala, nepredložila ku svojim „tvrdeniam“ doklady; žalobkyňa tak svoje tvrdenia a nároky z nich vyplývajúce vlastnou vinou náležite neodôvodnila, nepreukázala, a nepredložila relevantné doklady a dôkazy, na základe ktorých by súd mohol dospieť k opodstatnenosti a oprávnenosti jej nároku, teda neuniesla v konaní dôkazové bremeno (ktoré spočívalo na nej). S poukazom na skutočnosť, že dôkazným bremenom bola zaťažená žalobkyňa, ktorá toto neuniesla, a teda súd nemal zistený skutkový základ pre svoje rozhodnutie, musel rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom leží dôkazné bremeno (t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva); na tomto nič nemení ani skutočnosť, že žalobkyňa vystupuje v pozícii „spotrebiteľa“, nakoľko aj takáto strana sporu musí znášať unesenie bremena tvrdení a dôkazov (nestačí teda iba aby podala 12 stranovú žalobu v ktorej tvrdí všetko čo sa jej „podarilo odkopírovať“ z iných podaní, ale jej tvrdenia by mali mať reálny základ, mali by byť skutkovo riadne odôvodnené a podložené dôkazmi). Súd preto v tejto časti (určenie zmluvy za neplatnú) žalobe nevyhovel (zamietol ju). 9b/ Čo sa týka časti žaloby ktorou žalobkyňa žiada aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 9.545,69 €, s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne od 1.10.2020 do zaplatenia, súd uvádza, že ani nárok v tejto časti žaloby nepovažuje za dôvodný. Žalovaný ako banka a žalobkyňa ako dlžníčka (stavebná sporiteľka) uzatvorili dňa 10.8.2016 zmluvu o úvere na bývanie, na základe ktorého žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 45.000,00 €, a to dňa 24.8.2016 sumu 26.060,10 €, dňa 14.9.2016 sumu 14.439,90 €, a dňa 23.92016 sumu 3.960,00 €, suma 540,00 € tvorila poplatok za spracovanie medziúveru vrátane zmluvnej dokumentácie - žalobkyňa uhradila z titulu splácania medziúveru / úveru na bývanie do dňa rozhodnutia súdu sumu 9.545,69 € (v 49-tich splátkach po 194,81 €). Žalobkyňa žiada od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 9.545,69 € (čo predstavuje žalobkyňou zaplatených 49 splátok úveru po 194,81 €), nakoľko podľa žalobkyne je zmluva neplatná a obsahuje nekalé a neprijateľné podmienky. Zo žaloby nie je zrejmé, akým spôsobom sa mohol žalovaný bezdôvodne obohatiť na úkor žalobkyne, nakoľko táto nevrátila ani poskytnutú istinu (bez poplatkov a úrokov). Ak aj teoreticky by bola zmluva o úvere neplatná, je v takomto prípade, v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal - nakoľko žalobkyňa „dostala“ od žalovaného sumu 45.000,00 €, pričom vrátila iba 9.545,69 € nie je zrejmé z akého právneho titulu, resp. dôvodu sa domáha „vydania bezdôvodného obohatenia“. S poukazom na uvedené súd zamietol žalobu aj v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 9.545,69 € (vrátane úroku z omeškania). Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 255, ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ju v konaní plne úspešnému žalovanému priznal v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 127 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.