Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/21/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľky: F. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, štátna občianka SR, právne zast.: JUDr. Peter Schmidl, advokát so sídlom v Malackách, Záhorácka 11/A proti osobe povinnej platiť výživné: A. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E., štátny občan SR, o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k plnoletému dieťaťu, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 27. októbra 2021, č.k. -155, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného zo sumy 220,- eur mesačne na sumu 420,- eur mesačne počnúc dňom 01.09.2019 nie je dôvodný. Súd skúmal, či od poslednej úpravy pomerov došlo k takej zmene, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného zo strany povinnej osoby. Súd mal preukázané, že o výške výživného bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. -275 zo dňa 21.09.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.07.2019 sp. zn. -308. Navrhovateľka v čase rozhodovania súdu prvej inštancie navštevovala strednú školu v Bratislave, v čase rozhodovania odvolacieho súdu ukončila štvrtý ročník tejto školy a bola prijatá na VŠ. V priebehu predchádzajúceho rozhodovania podľa návrhu matky mesačne predstavovali náklady na vtedy maloletú F. vo výške 870,- eur. (okrem bežných nákladov jej matka kúpila počítač, tlačiareň, náplne, absolvovala rehabilitácie s kolenom, bolo jej doporučené plávanie, mala problematickú pleť, navštevovala zubára, potrebovala strojček cca za 1.500,- eur, poplatok za kurz nemeckého jazyka 130,- eur, ...). Pri podaní predmetného návrhu si navrhovateľka vyčíslila mesačné náklady vo výške 790,- eur, čo je pokles nákladov v porovnaní s predchádzajúcim návrhom vo výške 80,- eur. Matka bola v čase predchádzajúceho rozhodovania zamestnaná s priemerným mesačným netto príjmom cca 900,- eur, v súčasnom období dosahuje netto mesačný príjem cca 1.400,- eur, poberá prídavky na dve deti a uplatňuje si daňový bonus na dve deti. Matka vlastnila rodinný dom a byt, ktoré vlastní i v súčasnom období. Otec bol rozvedený, ďalšia vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Od apríla 2013 bol poberateľom výsluhového dôchodku 466,- eur mesačne, príležitostne brigádoval, nevlastnil žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Odvolací súd tiež uviedol, že nemohol prihliadnuť na príjem otca

- výsluhový dôchodok vo výške 466,- eur, keď otec nepreukázal žiadnu odbornú, zdravotnú, či inú nespôsobilosť nájsť si také zamestnanie, aby bol schopný zabezpečiť všetky odôvodnené potreby detí. Mal za to, že nemožno presúvať ťarchu starostlivosti o deti len na matku s poukazom na neschopnosť a pasivitu otca nájsť si zamestnanie. Otec má vzdelanie a všetky predpoklady preto, aby si takéto zamestnanie našiel a výživné voči svojim deťom si plnil riadne a včas. Súd skúmal, či došlo k zmene pomerov od tejto úpravy vyživovacej povinnosti otca, a či došlo k takej zmene, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky výživného, jej zvýšenie. Otec bol v predmetnom konaní nečinný. Navrhovateľka predložila súdu rozsudok OS Bratislava III č.k. -172 zo dňa 10. júna 2021, ktorý v čase predloženia nebol právoplatný. Z odôvodnenia rozsudku súd považoval za preukázané, že otec v súčasnosti poberá výsluhový dôchodok, brigáduje príležitostne, neoficiálne. Možno tak konštatovať, že na strane otca neprišlo k zmene pomerov. Návrh na zvýšenie výživného bol podaný krátko po rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý zvýšil vyživovaciu povinnosť otca. Rozsudok možno zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú pre výšku a ďalšie trvanie dávok rozhodujúce. Súd mal preukázané, že k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky nedošlo. V čase rozhodovania odvolacieho súdu mala ukončenú strednú školu a bola prijatá na vysokú školu v mieste svojho skutočného bydliska. Navrhovateľka väčšinu svojich výdavkov nepreukázala a podstatné je to, že skutočne preukazovala výšku výdavkov nižšiu, ako pri predchádzajúcom rozhodovaní. Na strane matky došlo k zmene pomerov v tom smere, že jej príjem sa zvýšil z priemerného čistého mesačného príjmu cca 900,- eur na sumu cca 1.400,- eur mesačne, poberá prídavky na dve deti a uplatňuje si daňový bonus na dve deti. Zo strany povinnej osoby, otca navrhovateľky, nedošlo k zmene pomerov, naďalej poberá výsluhový dôchodok, brigáduje príležitostne, neoficiálne. Rodičom vyživovacia povinnosť nepribudla. Na základe vyššie uvedených skutočností a príslušných zákonných ustanovení, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže neustanovuje inak.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a vyhovieť jej návrhu na zvýšenie výživného. Mala za to, že napadnutý rozsudok je nezákonný. Poukázala na to, že procesná pasivita otca nemôže byť na úkor jeho vyživovacej povinnosti. Z celého procesného priebehu konania je zrejmé, že otec účelovo nepreberá zásielky súdu s cieľom vyhnúť sa konaniu a zabrániť tak riadnemu prejednaniu veci. Otec podľa správy, ktorú doručil v inom konaní, žije v Rakúsku, kde si zrejme musí zabezpečovať náklady na svoje živobytie, pričom aj tak nechce uviesť svoje terajšie majetkové pomery, pričom dodnes ani nepodal návrh na zníženie výživného. Súd prvej inštancie teda nedostatočne zistil skutkový stav veci a v podstate sa priklonil k jednoduchšiemu vybaveniu sporu, ktorý z jej pohľadu nie je skutkovo, a ani právne udržateľný. Mala za to, že výrok o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného je predčasný, nakoľko zo skutkového stavu vyplýva, že sa zákonným spôsobom zmenili pomery, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného, keď ona nastúpila na denné štúdium vysokej školy.

4. Osoba povinná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - navrhovateľka (, a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania ( a contrario), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. je zvýšenie výživného na navrhovateľku.

7. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci pre posúdenie danej úpravy výkonu práv a povinností rodičov k deťom, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových

alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

8. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal v celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení dôkazov nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými závermi, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

9. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

10. V zmysle ustanovenia Zákona o rodine v spojení s ustanovením 157 predstavuje práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.

11. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu v konaní o zvýšenie výživného je predovšetkým podrobne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane plnoletého dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so štúdiom, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať a preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich porovnania s pomermi v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo, a to v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu, a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu bol správny súdu postup prvoinštančného súdu, ktorý posúdil podstatné pomery v čase ostatného rozhodovania o výživnom s pomermi v čase rozhodovania o zmene výživného. Správne skúmal, či došlo k takej zmene pomerov od ostatnej úpravy výživného, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky výživného. Na strane matky - navrhovateľky došlo k zmene v tom smere, že sa jej príjem zvýšil zo sumy cca 900,- eur mesačne na sumu cca 1.400,- eur mesačne, pričom vyživovacie povinnosti jej nepribudli. Súdu sa síce nepodarilo zistiť súčasný pobyt osoby povinnej, avšak z rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. -172, zo dňa 10. júna 2021 zistil, že otec v súčasnosti poberá výsluhový dôchodok a príležitostne neoficiálne brigáduje. Obdobné pomery otca boli zistené i v čase ostatného rozhodovania súdu o výživnom. Pri posudzovaní zmeny pomerov na strane navrhovateľky bolo zistené, že táto síce študuje na vysokej škole, avšak ňou tvrdené a preukazované výdavky boli v rovnakej výške, ako v čase ostatného rozhodovania. Pokiaľ aj navrhovateľka pri svojom výsluchu tvrdila, že budú ňou vynaložené ďalšie výdavky v budúcnosti, tak na tieto nebolo možné prihliadnuť.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako i v časti nároku na náhradu trov konania z dôvodu vecnej správnosti podľa potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a , s použitím tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania v zmysle .

15. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ().

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).