Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-319-2017.pdf
PDF · 75.03 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/319/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobkyne K. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX O. XXX, zastúpenej JUDr. Antóniou Kauzalovou, advokátkou so sídlom G. XXXX, XXX XX W., proti žalovaným v rade 1/ K. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX O. XXX, zastúpenej JUDr. Michalom Roštárom, advokátom so sídlom F. H. XX, XXX XX F., v rade 2/ C. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. X, XXX XX H., v rade 3/ G. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX U. R. XX, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 10C/412/2000-502 zo dňa 16. februára 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti o určenie, že pozemok parcela CKN č. 3570/3 - trvalé trávne porasty o výmere 19 m2, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie O., patrí do dedičstva po neb. F. W., rod. R., zomr. XX. XX. XXXX zamietol, ako aj vo výroku o trovách konania, potvrdzuje. Vo výroku, ktorým určil že pozemky CKN parcela č. 3568/1 - trvalé trávne porasty o výmere 356 m2 a CKN č. 3569 - orná pôda o výmere 46 m2, zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie O. a na Geometrickom pláne č. 239/98 zo dňa 27. 11. 1998, patria do dedičstva po neb. F. W., rod. R., zomr. XX. XX. XXXX ponechal rozsudok nedotknutý.
Žalovaná v rade 1/ má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1) Napadnutým rozsudkom súd určil, že pozemky CKN parcela č. 3568/1 - trvalé trávne porasty o výmere 356 m2 a CKN č. 3569 - orná pôda o výmere 46 m2, zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie O. a na Geometrickom pláne č. 239/98 zo dňa 27. 11. 1998, patria do dedičstva po neb. F. W., rod. R., zomr. XX. XX. XXXX. Žalobu vo zvyšnej časti o určenie, že pozemok parcela CKN č. 3570/3 - trvalé trávne porasty o výmere 19 m2, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie O., patrí do dedičstva po neb. F. W., rod. R., zomr. XX. XX. XXXX, zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 2) Predmetom sporu bolo určenie, že nehnuteľnosti parcela CKN 3568/1 - trvalé trávne porasty o výmere 356 m2, parcela CKN 3569 - trvalé trávne porasty o výmere 46 m2 a parcela CKN č. 3570/3 - trvalé trávne porasty o výmere 19 m2, zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie O., patria do dedičstva po neb. F. W.. Pokiaľ ide o parcely CKN č. 3568/1 - trvalé trávne porasty o výmere 356 m2 a CKN č. 3569 - trvalé trávne porasty o výmere 46 m2, medzi stranami sporu bolo nesporné, že tieto patria do dedičstva po neb. F. W.. Žalovaná v rade 1/ potvrdila, že F. W. bola výlučnou vlastníčkou týchto nehnuteľností, a preto pokiaľ išlo o tieto 2 parcely, so žalobou súhlasila. Nakoľko medzi stranami nebolo sporné, že obe parcely boli vo výlučnom vlastníctve F. W., súd v tejto časti žalobe vyhovel a určil, že patria do dedičstva po neb. F. W.. Medzi stranami sporu zostala sporná parcela CKN 3570/3 - trvalé trávne porasty o výmere 19 m2. Úlohou žalobkyne bolo preukázať, že neb. F. W. bola výlučnou vlastníčkou tejto nehnuteľnosti ku
dňu jej smrti a na základe akého titulu nadobudla výlučné vlastnícke právo k tejto parcele. Aj keď vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala tvrdenia, že F. W., rod. R., bola ku dňu smrti výlučnou vlastníčkou spornej parcely CKN č. 3570/3, preto súd žalobu v tejto časti zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP.
3) Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok zmeniť a jej odvolaniu vyhovieť a priznať jej trovy konania v plnom rozsahu. Poukázala na preukázaný skutkový stav, mala za to, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď uviedol, že sporná parcela bola spoločná, čo je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Vlastníctvo neb. F. W. nezaniklo tým, že parcela podľa súdu bola v neskorších rokoch užívaná spoločne. F. W. platila v rokoch 1993 - 1995 daň z nehnuteľností aj za spornú nehnuteľnosť. Podľa jej názoru súd nesprávne vyhodnotil aj výpovede svedkov. Nestotožnila sa ani s rozhodnutí o trovách konania, keď bola úspešná v 2/3 nároku, a teda súd mal postupovať v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a priznať jej náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
4) Žalovaná v rade 1/ sa vo svojich vyjadreniach stotožnila s odôvodnením súdu uvedeným pod bodom 30 rozsudku, nakoľko nachádza v plnej miere oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolacie dôvody žalobkyne naopak nemajú podklad vo vykonanom dokazovaní. Navrhla rozsudok potvrdiť.
5) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd čiastočne žalobu zamietol, ako aj vo výroku o trovách konania, podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo výroku, ktorým žalobe vyhovel (odvolaním nenapadnutom), ponechal rozsudok nedotknutý.
6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľky neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
7) V danom prípade sa odvolací súd plne stotožnil s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutie za daných okolností považoval za správne. Súd prvej inštancie venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre správne rozhodnutie vo veci, rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Dôkazy vykonal a posúdil jednotlivo, ako i vo vzájomnej súvislosti, aby mohol prijať svoje závery. Dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie bolo rozsiahle a na jeho základe dospel k správnym zisteniam a záverom. Tieto sa potom odzrkadlili v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré umožňuje posúdiť, ako súd vec vyložil a aplikoval príslušné predpisy a právne normy. Rozhodnutie je odôvodnené v súlade s ustanoveniami CSP. 8) Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 9) Aj vzhľadom na vykonané rozsiahle dokazovanie sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno.
10) Pokiaľ išlo o výrok o trovách konania, odvolací súd mal za to, že súd správne postupoval v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP, keď dospel k záveru, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, lebo žalobkyňa, ako aj žalovaní boli čiastočne úspešní. V zmysle uvedeného ustanovenia, pri čiastočnom úspechu strán je súdu umožnené trovy úmerne rozdeliť alebo nepriznať žiadnemu z nich náhradu trov konania. Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu strán v konaní aj odvolací súd mal za to, že takéto rozhodnutie je vecne správne (bolo nevyhnutné prihliadať aj ku skutočnosti, že žalobkyňa bola úspešná v časti, v ktorej žalovaná sama potvrdila, že neb. F. W. bola vlastníčkou predmetných nehnuteľností).
11) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaná v rade 1/ bola v konaní úspešná, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
12) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).