Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-9-2017.pdf
PDF · 90.4 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/9/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: H. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, o zaplatenie 795,24 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 19. októbra 2016 č. k. 6C/235/2016-205 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Žalovanej sa voči žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 795,24 eura, do troch dní po právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 269 ods. 2, § 708 ods. 1, 2, § 716 ods. 1-3 Obchodného zákonníka, § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1-3, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 795,24 eura spolu s úrokom vo výške 28% ročne z uvedenej sumy od 21. 08. 2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu podal z dôvodu, že dňa 09. 10. 2006 uzatvoril so žalovanou zmluvu č. 824461002, na základe ktorej zriadil a viedol pre žalovanú účet. Vzhľadom na porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej, táto sa na predmetnom účte dostala do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny. Žalobca pred uzatvorením účtu vykonal dňa 20. 08. 2013 internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. S poukazom na všeobecné obchodné podmienky, ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby. Aktuálna istina pohľadávky je 795,24 eura, úročená úrokom vo výške 28% a to až do vyplatenia celej pohľadávky. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná, pretože žalovaná na predmetnom účte sa dostala do nepovoleného debetu vo výške 795,24 eura. Žalobca zatvoril príslušný účet žalovanej, keď pred jeho zatvorením vykonal dňa 20. 08. 2013 internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte žalovanej previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Žalovaná pohľadávku žalobcu neuhradila ani čiastočne, preto súd rozhodol v zmysle výrokovej časti rozsudku. Vo zvyšku, čo do uplatneného úroku vo výške 28% ročne, súd žalobu zamietol, keď predmetnú zmluvu súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, s poukazom na ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V danej veci uplatňuje žalobca svoj nárok na úrok
vo výške 28% ročne v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami bod 8.8. Tieto obchodné podmienky nemožno považovať za platné, pretože nie sú datované a podpísané a ktoré mali tvoriť súčasť predmetnej zmluvy. Vzhľadom na spotrebiteľský vzťah medzi stranami s poukazom na ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka, pokiaľ na úrokové sadzby produktov odkazujú neplatné všeobecné obchodné podmienky, nemožno na ne prihliadať. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetná pohľadávka je úročená úrokom vo výške 28% ročne. Takúto výšku úroku považoval súd za neprimeranú v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). Neprimerane vysoké úroky dojednané v zmluve sú všeobecne považované za odporujúce užívaným pravidlám správania a mravným princípom spoločenského poriadku a teda v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám aplikovanými bankami pri poskytovaní úverov. Podľa priemerných úrokov obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska bol v mesiaci október 2006 pri spotrebiteľskom dlhodobom úvere úrok vo výške 9,8610%. Výška úroku 28% v podstatnej miere prevyšuje priemerné úroky uplatňované v rovnakom čase bankami. Preto súd považoval výšku ročnej úrokovej sadzby 28% v rozpore s dobrými mravmi. Pretože šlo o neplatné dojednanie ročného úroku (§ 39 Občianskeho zákonníka), v tejto časti súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 CSP a pretože žalobca bol v konaní úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli titulom zaplateného súdneho poplatku za podanie žaloby a to v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, domáhajúc sa ním zmeny rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti a vyhovenia žalobe v plnom rozsahu. Mal za to, že v napadnutej časti rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. K argumentácii súdu o neplatnosti všeobecných obchodných podmienok, pretože nie sú datované a podpísané poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 09. 11. 2016 vo veci C-42/15 a na to, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/EHS musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Z uvedeného vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nemusia byť nevyhnutne uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. V zmysle uvedeného teda nie je daný dôvod na nepriznanie úroku.
3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (podľa § 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Vo vyhovujúcom výroku, ktorý nebol dotknutý odvolaním, rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť.
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.
8. Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie sumy 795,24 eura spolu s úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 795,24 eura od 21. 08. 2013 do zaplatenia. Žalobca svoj nárok odvíjal od Zmluvy č. 824461002 zo dňa 09. 10. 2006, na základe ktorej bol žalovanej zriadený
a vedený účet č. G V zmysle bodu 3.8 VOP bola žalovaná povinná mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Vzhľadom na porušenie tejto zmluvnej povinnosti žalovanou, tým, že sa dostala na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnala, žalobca uzatvoril účet žalovanej, o čom žalovanú informoval. Žalobca pred uzatvorením účtu vykonal dňa 20. 08. 2013 internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Žalobca ďalej v podanej žalobe poukázal na bod 3.12 VOP v zmysle ktorého, ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať, pričom po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby. V súlade s uvedeným znením VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb je aktuálna istina pohľadávky 795,24 eura úročená úrokom vo výške 28% ročne.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu
11. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania ( okrem prípadov uvedených v ustanovení § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
13. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 795,24 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku (uplatnenom nároku na úrok vo výške 28% ročne) žalobu zamietol. Rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť a vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol v dôsledku podaného odvolania žalobcu sa stal predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie žalobu v časti uplatneného 28%-ného úroku zamietol, jeho rozhodnutie je vecne správne.
14. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu uzavreli dňa 9. 10. 2006 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorou žalobca žalovanej zriadil rastový osobný účet. V tejto zmluve neboli uvedené žiadne konkrétne poplatky, ani úroky v prípade povoleného prečerpania na osobnom účte. Žalobca si svoj nárok na úrok z nepovoleného prečerpania na účte vo výške 28% zo sumy 795,24 eura odvodzuje od bodu 3.12 VOP Prima banky, a. s. účinných od 01. 04. 2016, kde je upravené nepovolené prečerpanie, ako aj upravený úrok v prípade nepovoleného prečerpania.
15. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj súdov Slovenskej republiky je v zásade prípustné uplatňovanie takýchto obchodných podmienok, v ktorých si zmluvné strany môžu dohodnúť obsah práv a povinností, ktorými sa vzájomne budú riadiť, pričom tieto práva a povinnosti sú obvykle obsiahnuté priamo v zmluve, pričom nie je vylúčená ani aplikácia všeobecných, či iných obchodných podmienok, na ktoré zmluva môže odkazovať. Uvedené uplatnenie obchodných podmienok však nie je neobmedzené, ale naopak, právna úprava stanovuje zákonné limity. Pre spotrebiteľské zmluvy platí, že nemôžu obsahovať dojednania, ktoré sú v rozpore s požiadavkami v dobrej viere, alebo znamenajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ďalej také, s ktorými sa spotrebiteľ nemá možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy a pod. Ak majú byť takéto Všeobecné obchodné podmienky súčasťou zmluvy, ktorá na ne odkazuje, v prípade, aby boli záväzné, je potrebné vyjadriť s nimi súhlas zmluvných strán, musí k nemu pristúpiť oboznámenie sa s ich obsahom, ktoré samotné oboznámenie však nepostačuje len konštatovanie a vyhlásenie spotrebiteľa vo formulárovej zmluve o tom, že bol s podmienkami oboznámený. V danom prípade zmluva uzatvorená stranami v bode VII.3
odkazuje, že práva a povinnosti, ktoré nie sú upravené v zmluve, sa riadia obchodnými podmienkami pre príslušný produkt a službu v platnom znení. Uvedená zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb v prípade nepovoleného prečerpania odkazuje na Všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalobca predložil, v ktorých je nepovolené prečerpanie upravené v bode 3.12. Bod 3.12, ktorý by mal stanovovať výšku úrokov po dobu nepovoleného prečerpania, znovu odkazuje na úrok, ktorý má byť vypočítaný na základe úrokovej sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“, pričom ustanovenia odseku 8.8 sa použijú primerane. Vychádzajúc z uvedeného je potrebné konštatovať, že v predmetnej zmluve medzi stranami sporu nebol individuálne dohodnutý úrok pre prípad nepovoleného prečerpania a rovnako zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by žalovanú oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami, resp. k nim pristúpila. Keďže nepovolené prečerpanie na osobnom účte neobsahovalo údaj o úrokoch a poplatkoch, ktorý by bol individuálne dojednaný, resp. by žalobca preukázal, že žalovaná sa s ním mala možnosť oboznámiť, nemožno ho preto v zmysle ust. § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere ani požadovať. Odvolací súd preto dospel k záveru, že medzi stranami sporu nebola platne dohodnutá výška úroku v prípade nepovoleného prečerpania, keďže táto bola uvedená iba v obchodných podmienkach v bode 3.12, aj to nedostatočným spôsobom. Keďže žalobca nepreukázal platné dohodnutie so žalovanou ako spotrebiteľkou úrokov vo výške 28% z nepovoleného prečerpania, či už priamo v spotrebiteľskej zmluve alebo nepochybným spôsobom, že k týmto ďalším dojednaniam aj v samostatných obchodných podmienkach žalovaná ako spotrebiteľka pristúpila, bolo potrebné dospieť k záveru, že so žalovanou neboli platne dojednané úroky v prípade nepovoleného prečerpania účtu. Odvolací súd k uvedenému dodáva, že obchodné podmienky, ktoré často krát tvoria súčasť spotrebiteľských zmlúv, nemôžu slúžiť na to, aby do nich dodávateľ často neprehľadne a zložitou formuláciou a malým písmom ukryl také dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že ujdú pozornosti spotrebiteľa. K poukazu žalobcu na judikatúru Súdneho dvora, konkrétne na rozsudok Súdneho dvora C-42/15 z 09. 11. 2016 v prejudiciálnom konaní k Smernici 2008/48/ES odvolací súd udáva, že časť podstatných náležitostí zmluvy o úvere sa môže uviesť aj osobitne v prílohe, teda nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jeden ucelený dokument, avšak príloha musí byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a taktiež musí byť spotrebiteľovi odovzdaná, aby sa s ňou mohol oboznámiť. Európsky súd sa nevyjadril k tomu, či musí byť zmluvnými stranami osobitne podpísaná zmluva aj všetky jej prílohy, t.j. napr. aj všeobecné podmienky. Toto európska smernica neupravuje a rozhodovanie v tomto smere prináleží slovenským súdom. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že žalobca doručil žalovanej aj všeobecné obchodné podmienky, že s týmito všeobecnými obchodnými podmienkami bola žalovaná riadne oboznámená a že ich pri prevzatí podpísala.
16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým došlo k zamietnutiu žaloby (v časti úroku za nepovolené prečerpanie), i keď sčasti z iných právnych dôvodov, ako vecne správny spolu so súvisiacim výrokom o náhrade trov konania, potvrdil.
17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, i keď vzhľadom na výsledok odvolacieho konania by bolo namieste priznať jej náhradu trov konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V danej veci však priznanie náhrady trov konania vylučovala skutočnosť, že žalovanej v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).