Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-7-2017.pdf
PDF · 93.1 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/7/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v spore žalobcu: V. P., A. L. XX, L., zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Fratričom, Timravina 9, Bratislava, proti žalovanej: H. R., E. XX, L., zastúpenej advokátom JUDr. Radovanom Repom, Záhradnícka 60, Bratislava, o zaplatenie 10.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 42C/395/2014-103, zo dňa 1.6.2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej proti žalobcovi p r i z n á v a plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súd 16.5.2014, domáhal vydania bezdôvodného obohatenia 10.000 eur spolu s úrokom z omeškania 5,25 % od 1.2.2014 do zaplatenia.
2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca a dcéra žalovanej H. R. (ďalej len „dcéra žalovanej“) mali medzi sebou partnerský vzťah a žili spolu pred uzatvorením manželstva asi 3
- 3,5 roka v spoločnej domácnosti; manželstvo uzatvorili 16.6.2012. Manželstvo trvalo krátko, nakoľko žalobca sa po 2 mesiacoch odsťahoval zo spoločnej domácnosti a manželstvo bolo rozvedené v apríli 2013. Žalobca tvrdil, že 10.000 eur poslal žalovanej na účet na jej žiadosť, lebo ich potrebovala na kúpu domu jeho manželka (dcéra žalovanej). Žalovaná mala zmanažovať kúpu domu a žalobca sa mal stať tretinovým vlastníkom domu. Dňa 16.1.2014 žalobca zaslal žalovanej výzvu na vrátenie peňazí, ktorej nevyhovela. Uvedenú sumu žiadal vydať ako bezdôvodné obohatenie, nakoľko žalovaná prijala plnenie bez právneho dôvodu.
3. Žalovaná v konaní tvrdila, že sa neobohatila na úkor žalobcu a medzi žalobcom a dcérou figurovala iba ako platobné miesto. Peniaze žalobcu, ktoré prišli na jej účet ona dala svojej dcére a táto ich použila na kúpu domu v G.. Dcéra dom kúpila za 90.000 eur, z toho 86.000 eur jej dal jej otec a ostatné peniaze sa mali použiť na rekonštrukciu domu a na poplatky a dane za kúpu domu. Žalobca sa nikdy nemal stať spoluvlastníkom domu preto, aby neboli ohrozené peniaze, ktorými prispel na kúpu domu otec jej dcéry. Suma 10.000 eur, ktorú zaslal žalobca na jej účet, boli spoločné peniaze žalobcu a dcéry žalovanej, získané za dobu, po ktorú viedli spoločnú domácnosť. Dcéra žalovanej ako svedkyňa potvrdila, že 10.000 eur, ktoré žalobca zaslal na účet žalovanej, boli ich spoločné peniaze so žalobcom a mali byť použité na kúpu nehnuteľnosti v G. a že 86.000 eur dostala od otca. O tom, že sa by žalobca mal stať spoluvlastníkom domu v G., sa nikdy nehovorilo.
4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na § 132, § 451 ods. 1 a ods. 2, § 456 Občianskeho zákonníka, dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Strany sporu neuzatvorili zmluvu o zmanažovaní kúpy nehnuteľnosti v Maďarsku a následne o nadobudnutí tretiny domu žalobcom v písomnej forme. Bolo na žalobcovi, aby preukázal, že k uzavretiu takejto zmluvy došlo v inej forme. Žalobca však neuviedol ani jeden dôkaz na preukázanie tvrdenia, že došlo medzi ním a žalovanou k uzavretiu takejto zmluvy. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca s dcérou žalovanej mali partnerský vzťah a spolu hospodárili i pred uzatvorením manželstva. Spornou zostala iba otázka, či medzi stranami bola uzatvorená zmluva, že žalobca sa má stať tretinovým vlastníkom nehnuteľnosti v Maďarsku a či toto mala zabezpečiť žalovaná. Z výpovede dcéry žalovanej nebol preukázaný skutkový stav tvrdený žalobcom, že sa mal stať tretinovým vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti; dcéra žalovanej potvrdila, že 10.000 eur, ktoré žalobca zaslal na účet žalovanej, boli spoločne nadobudnuté. Súd prvej inštancie na základe skutkových zistení dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v konaní ako žalobcu zaťažovalo a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. S poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. uviedol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
5. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť. V odvolaní namietal nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Súd prvej inštancie sa podľa neho nezaoberal otázkou, či na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu a nezisťoval dôvod poukázania sumy 10.000 eur žalovanej. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku možno podľa neho iba nepriamo dovodiť, že súd prvej inštancie vychádzal z tvrdenia žalovanej, že ním poukázané peniaze boli nadobudnuté spolu s dcérou žalovanej a zo svedeckej výpovede dcéry žalovanej, ktorá to v konaní potvrdila. On od začiatku konania tvrdil, že výsluch dcéry žalovanej (jeho bývalej manželky) nie je potrebný, a je vopred zrejmé, ako bude vypovedať. Súd prvej inštancie mal na výsluch svedkyne, a hlavne na hodnotenie jej výpovede, nazerať cez aplikáciu doktríny R.A.V.E.N. Žalovaná sa už v odpore z 2.9.2014 bránila tým, že predmetné peniaze boli darom žalobcu jej dcére, a neskôr tvrdila, že išlo o spoločné peniaze žalobcu a jej dcéry. Tieto tvrdenia si výrazne odporujú, a obe sú nielenže nepravdivé, ale sú aj nelogické. Dar z jeho strany neprichádzal do úvahy, pretože on nemal neobmedzené finančné možnosti a sám splácal hypotéku. V prípade, ak mali byť peniaze spoločné, dcéra žalovanej neuviedla, v akom rozsahu mali byť spoločné. Hoc by aj uvedené teoreticky pripustil, takáto skutočnosť by potvrdzovala, že mal právo domáhať sa spoluvlastníckeho podielu na kupovanom dome, a tak či tak by poukázal svoje peniaze, za ktoré nedostal protihodnotu.
6. Súd prvej inštancie sa mal podľa neho zaoberať výlučne otázkou, aké protiplnenie dostal za peniaze, ktoré poskytol žalovanej. Dom v Maďarsku stál 90.000 eur, dcéra žalovanej mala vlastné prostriedky na kúpu domu, získané od rodičov, hlavnej od otca, a ním poukázaných 10.000 eur sa tak javilo ako nadbytočných. Na podporu poukázal na podanie z 23.5.2016, v ktorom dostatočne vysvetlil súvislosti, ktoré preukazujú účelovosť tvrdení protistrany a dokazujú, že žalovaná a jej dcéra zneužili jeho dôveru a využili to, že v danom čase mal peniaze.
7. Žalovaný uznal, že súdu prvej inštancie nepredložil písomnú dohodu, od ktorej odvodzoval svoj žalobný nárok. Písomná dohoda však nie je právnou podmienkou platnosti daného dojednania, ak ostatné súvislosti jednoznačne preukazujú, že poukázal 10.000 eur žalovanej s popisom platby DOM. V Maďarsku bol dom kúpený a on od žalovanej nedostal žiadne protiplnenie. Uvedené preukazuje opodstatnenosť žaloby a nie je potrebné ďalšie dokazovanie. Dodal, že ani žalovaná neuniesla dôkazné bremeno k svojim tvrdeniam, ktoré boli preukázané len výpoveďou svedkyne, ktorú on považoval za nedôveryhodnú.
8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že žalobca sa domáhal žalovanej sumy z dôvodu dohody o manažovaní kúpy nehnuteľnosti v Maďarsku, ktorej spoluvlastníkom sa mal stať, ktorá však neexistovala. Za danej situácie sú potom zbytočné námietky a úvahy žalobcu, že sa súd prvej inštancie nezaoberal tým, akú protihodnotu za peniaze dostal, ak žiadnu dostať nemal. Zopakovala, že ona sa bezdôvodne neobohatila, keďže peniaze od žalobcu vydala dcére a tieto boli použité, tak ako bola dohoda medzi zúčastnenými (jej dcérou a žalobcom) na kúpu nehnuteľnosti v Maďarsku. Listinnými dôkazmi a svedeckou výpoveďou nad akúkoľvek pochybnosť
v konaní preukázala, že peniaze na jej bankový účet boli zaslané len z dôvodov možnosti lepšieho výmenného kurzu, čím zároveň preukázala prečo žalobca poukázal peniaze na jej účet. K námietke žalobcu o nedôveryhodnosti výpovede jej dcéry uviedla, že táto bola pred výsluchom náležite poučená o následkoch krivej výpovede, poučeniu porozumela a jej výpoveď podporujú i listinné dôkazy predložené v konaní (napr. výpisy z bankového účtu žalovanej potvrdzujúce prevody žalovanej sumy na účet svedkyne) a preto nie je žiadny dôvod považovať jej výpoveď za nedôveryhodnú.
9. Žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalovanej k jeho odvolaniu uviedol, že žalovaná sa snaží od začiatku odpútať pozornosť od predmetu žaloby, ktorým je vrátenie peňazí, ktoré jej poskytol a za ktoré nedostal protihodnotu. Jeho povinnosťou bolo preukázať, že finančné prostriedky poskytol (to preukázal a to nie je spochybňované), a tiež uviedol za akým účelom ich žalovanej poskytol. Tvrdenia žalovanej, že nemal dostať žiadnu protihodnotu za poskytnuté peniaze sú absurdné a bez základnej logiky. Podrobnosti o dojednaniach medzi ním a žalovanou nemajú vplyv na fakt, že v konečnom dôsledku nedostal za finančné prostriedky žiadne protiplnenie. Zdôraznil, že tvrdenie žalovanej, že poskytol peniaze bez toho, aby mal dostať protiplnenie (ergo bez právneho dôvodu), len zvýrazňuje oprávnenosť jeho nároku.
10. Žalovaná vo vyjadrení k stanovisku žalobcu zopakovala, že žalobca nepreukázal, že sa mal stať spoluvlastníkom domu v Maďarsku, že ona mala kúpu domu manažovať a že žalobca mal dostať ako „protihodnotu“ spoluvlastnícky podiel na dome v Maďarsku. Žalobca nielenže neuniesol dôkazné bremeno, ale z vykonaného dokazovania dokonca vyplynulo, že žalobca peniaze poskytol jej dcére na kúpu nehnuteľnosti v Maďarsku, táto prostriedky od nej ako žalovanej dostala a použila na účel dohodnutý so žalobcom.
11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny (§ 378 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.1.2018 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).
12. Žalovaný uplatnený nárok v žalobe označil za bezdôvodné obohatenie žalovanej, získané plnením bez právneho dôvodu a na tomto dôvode v spore zotrval. Súd prvej inštancii podľa odôvodnenia rozsudku vychádzal pri posudzovaní nároku z ustanovení § 451 ods. 1 a 2 a § 456 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú skutkovú podstavu bezdôvodného obohatenia a povinnosť vydať predmet bezdôvodného obohatenia tomu, na úkor koho sa získal. Stotožnil sa s právnym posúdením skutkovej podstaty veci žalobcom a skutkové okolnosti zistené v konaní zhrnul tak, že sa nedá na základe nich dospieť k záveru, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej. Žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol preto, že žalobca nepreukázal bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej, keďže nepredložil dôkaz o tom, že sa so žalovanou, na bankový účet ktorej zaslal peniaze, dohodli na tom, aby mu za ne zmanažovala kúpu podielu na uvádzanej nehnuteľnosti.
13. Posúdenie, či v danej veci bol medzi sporovými stranami vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy a to § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Vecná legitimácia (aktívna i pasívna), ako stav vyplývajúci z hmotného práva, je determinovaná uvádzanými ustanoveniami § 451 ods. 1 a § 456 Občianskeho zákonníka. Je notorietou, že predpokladom vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia je získanie majetkovej hodnoty jedným subjektom na úkor iného, v ktorého majetkových pomeroch sa táto zmena prejavila negatívne; o obohatenie ide vtedy, ak sa dostalo takýmto plnením majetkovej hodnoty tomu, komu bolo plnené, takže v jeho majetku došlo buď ku zvýšeniu aktív, alebo k zníženiu pasív, poprípade sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolnosti stalo.
14. Predpokladom vzniku povinnosti vydať získane bezdôvodné obohatenie nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok reprobuje.
15. Súd prvej inštancie sa podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku zaoberal tým, či strany sporu v súvislosti s prevodom peňazí žalobcom na bankový účet žalovanej uzavreli zmluvu, teda či medzi nimi existoval zmluvný vzťah. Na základe vykonaného dokazovania vyvodil, že žalobca nenavrhol žiaden
dôkazný prostriedok na preukázanie tejto skutočnosti, a tak proti záveru súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal vo veci podstatnú skutočnosť podmieňujúci vyhoveniu žalobe, by bolo možné namietať len tým, že súdu prvej inštancie bol predložený dôkazný prostriedok a súd ho nevykonal alebo naň pri hodnotení dôkazov neprihliadol. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie, a ani v odvolaní, nenavrhol k svojmu tvrdeniu, že žalovaná mu mala podľa ich dohody zabezpečiť, resp. kúpiť pre neho, podiel na predmetnom dome alebo poskytnúť zo svojho inú protihodnotu za peniaze zaslané na jej účet, žiadne dôkazy.
16. Súd prvej inštancie sa ale vo veci nevysporiadal (ako na to poukazoval žalobca) s tým, že jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia je aj plnenie bez právneho dôvodu. Táto spočíva v tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie. Pre záver o (ne)dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcom voči žalovanej z titulu bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia) bolo treba, aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovanou právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol, t. j. aby preukázal, že žalovaná (v konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie získala, že mu (v konkrétnej výške) vznikla majetková ujma, ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy.
17. Splnenie predpokladov pre vznik (záväzkového) právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu v konkrétne prejednávanej veci posúdil odvolací súd na základe skutkových zistení a záverov súdu prvej inštancie a aplikoval na tieto konkrétnu normu hmotného práva (ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení získanom bez právneho titulu), teda vyvolil k ním právne závery, ktoré vo výsledku zodpovedajú rozhodnutiu súdu prvej inštancie.
18. Žalobca v žalobe uviedol, že peniaze vymáhané od žalovanej jej zaslal ako časť kúpnej ceny domu, ktorý plánoval kúpiť s dcérou žalovanej a nie je mu známe, ako s ňou žalovaná naložila. V predžalobnej výzve, pripojenej k žalobe (č.l. 5 spisu), uviedol, že o vrátenie peňazí najprv žiadal dcéru žalobkyne. Na pojednávaní 1.6.2016 žalobca uviedol, že sumu 10.000 eur poslal žalovanej na účet z tohto dôvodu, že bol o to požiadaný, lebo s bývalou manželkou, dcérou žalovanej, potrebovali 100.000 eur na dom, ktorý plánovali kúpiť, resp. jeho bývala manželka plánovala kúpiť nehnuteľnosť, na čo si brala dva úvery a chýbalo jej ešte 10.000 eur. Žalobca nespochybňoval obranu žalovanej spočívajúcu v tom, že peniaze, ktoré jej zaslal a ktoré boli pripísané na jej bankový účet 18.5.2012, dňa 25.5.2012 odovzdala ich svojej dcére, ktorá si za ne kúpila dom, čo na pojednávaní súdu vo veci 1.6.2016 táto aj potvrdila. Uvádzané podľa odvolacieho súdu nepreukazuje, že žalovaná si predmetné peniaze ponechala pre seba a teda, že sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila, čo je jednou z podmienok pre vyvodzovanie zodpovednosti podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na skutočnosť, že za predmetné peniaze bol kúpený dom dcérou žalovanej, poukazoval aj žalobca v odvolaní, keď zdôrazňoval, že ich zasielal s poznámkou DOM.
19. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými je, okrem iného, získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Splnenie predpokladov stanovených pre určenie povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie v ustanovení § 451 a 456 Občianskeho zákonníka musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol. V danom konaní nebolo sporným, že žalovaná si peniaze zaslané žalobcom na jej bankový účet pre jej dcéru na dom neponechala, ale ich odovzdala dcére, a teda pre záver o jej bezdôvodnom obohatení opísaným skutkom na úkor žalobcu ani podľa odvolacieho súdu neboli splnené podmienky stanovené § 451 a § 456 Občianskeho zákonníka.
20. K tvrdeniam o vlastníctve zasielaných peňazí, t.j., či išlo o peniaze žalobcu alebo peniaze nadobudnuté počas vedenia spoločnej domácnosti žalobcu s dcérou žalovanej, teda spoločné peniaze žalobcu a dcéry žalovanej, a o tom, či predmetné peniaze boli určené na podiel žalobcu na nehnuteľnosti, ktorá sa plánovala kúpiť alebo o dar žalobcu dcére žalovanej alebo vklad žalobcu do domu bez konkrétneho určenia, nebolo z hľadiska ustanovenia § 451 ods. 1 a ods. 2 a ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka potrebné vykonávať dokazovanie, keďže v danej veci žalovaná nebola pasívne legitimovaná. Žalovaná nedostatok svojej legitimácie v konaní namietala už v odpore tým, že
peniaze odovzdala dcére, ktorej boli určené, čo nepopieral ani žalobca. Z tohto dôvodu ani nebolo namieste spochybňovať skutkové závery, získané z výpovede svedkyne, keď pre rozhodnutie podstatnú skutočnosť, že žalovaná si sumu 10.000 eur nenechala, ale poukázala ju svojej dcére na zakúpenie domu, nespochybňoval ani žalobca. Rovnako preto nebola dôvodná ani námietka žalobcu, že súd prvej inštancie sa mal zaoberať aj tým aké, a či vôbec nejaké, protiplnenie od žalovanej dostal, ale podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie bolo, či sa žalovaná obohatila a až, ak by bolo zistené, že áno, tak bolo namieste zisťovať, či sa tak stalo bez právneho dôvodu. Vzhľadom na jednoznačné skutkové zistenie, že žalovaná si peniaze zaslané žalobcom nenechala, ale ich odovzdala svojej dcére na základe pokynu žalobcu (doplňujúci údaj v príkaze banke na úhradu DOM), nie je možné dospieť k záveru, že by sa na úkor žalobcu opísaným skutkom bezdôvodne obohatila.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).