Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/53/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom S.-P. č. XX, zastúpený: Prosman a partneri advokátska kancelária, s.r.o., Trnava, Hlavná 31, IČO: 36 865 281, proti žalovaným: 1. W. O., nar. XX.X.XXXX, bytom H., T. XXXX/ X, 2. M. O., nar. XX.X.XXXX, bytom H., Z. XXXX/XX, 3. M. O., nar. X.X.XXXX, bytom A., G. 1638/15, všetci zastúpení: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Trnava, Nám. SNP č. 3, IČO: 36 857 548, o zaplatenie 3.983,27 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 3.983,27 eur za obdobie od 28.4.2007 do 30.4.2007 a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške prevyšujúcej zákonnú úrokovú sadzbu platnú ku dňu 1.5.2010 za obdobie od 1.5.2010 do zaplatenia, zastavuje.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade majú nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.3.2011, doručenou súdu dňa 4.4.2011 domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 3.983,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,75 % ročne od 28.4.2007 do zaplatenia. Okresný súd Trnava o tomto nároku žalobcu rozhodol Rozsudkom č.k. 14C/53/2011-158 zo dňa 24.10.2012 a žalobu v celom rozsahu zamietol, rozsudok súdu prvej inštancie bol v dôsledku odvolania podaného žalobcom zrušený rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/109/2013-183 zo dňa 19.6.2013. Krajský súd vo svojom rozhodnutí zároveň vyslovil právny názor ohľadom potreby zaoberať sa pri posudzovaní dôvodnosti nároku žalobcu otázkou, či vznesenie námietky premlčania neodporuje dobrým mravom. Okresný súd Trnava následne rozhodol Rozsudkom č.k. 14C/53/2011-209 zo dňa 8.10.2014. Tento rozsudok odvolací súd svojim Uznesením č.k. 24Co/193/2015-234 zo dňa 16.12.2015 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že je potrebné ustáliť, či medzi účastníkmi dohody došlo aj k dohode o splatnosti záväzku, alebo či splatnosť nebola dohodnutá. Na pojednávaní dňa 23.8.2017, žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 14,75% ročne zo sumy 3.983,27 eur za obdobie od 28.4.2007 do 30.4.2010, ako aj v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške prevyšujúcej zákonnú úrokovú sadzbu platnú ku dňu 1.5.2010 za obdobie od 1.5.2010 do zaplatenia.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s Plnomocenstvom udeleným M.. M. O. dňa 14.3.2007, s výpismi z účtu M.. O., s listom M.. O. adresovaným žalobcovi zo dňa 11.6.2007, s písomným podaním žalobcu zo dňa 6.10.2008 adresovaným Okresnému súdu Piešťany ktorý je označený ako Pripojenie na dedičské konanie, s Osvedčením o dedičstve po M.. M. O. sp. zn. 5D 122/2008, 20D 1978/2007, Dnot 12/2008, s Uznesením Okresného riaditeľstva PZ Trnava,

Úradu justičnej a kriminálnej polície, odbor justičnej polície Piešťany zo dňa 30.11.2009, s obsahom vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ Trnava, Úradu justičnej a kriminálnej polície Piešťany č. ORP-1151/OVK-PN-09, a doplnil dokazovanie v naznačenom smere, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci.

3. Právny zástupca žalobcu uviedol, že právny predchodca žalovaných, advokátka JUDr. M. O., vymohla pre žalobcu pohľadávku vo výške 153.519,20 Sk s príslušným úrokom od jeho bývalej manželky z titulu finančného vyrovnania vyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov, priznanú mu rozsudkom súdu, a preto na ponechanie si tejto sumy nebola oprávnená (spolu v sume 158.873,- Sk). Ako je z výpisu z účtu M.. O. zrejmé, dňa XX.X.XXXX prijala na svoj účet sumu 158.873,- Sk od O. B., bývalej manželky žalobcu, a následne sumu 130.000,-Sk dňa 7.5.2007 z účtu vybrala, pričom nie je jasné ako s ňou naložila. Medzi žalobcom a M.. O. bola ústna dohoda, že si ponechá ako svoju odmenu z vyplatenej sumy 28.873,-Sk, a zvyšok mu poukáže na účet. Listom zo dňa 11.6.2007 M.. O. oznámila žalobcovi, že mu zaslala na jeho účet čiastku ako sa dohodli. Žalobca však čiastku vo výške 130.000,- Sk na ktorej sa dohodli že mu ju zašle na účet neobdržal v plnej výške, nakoľko mu JUDr. O. poštovou poukážkou dňa 3.7.2007 zaslala len čiastku 10.000,-Sk, a doposiaľ zostala neuhradená suma 3.983,27 eur (120.000,-Sk), zaplatenia ktorej sa žalobca domáha. Žalobca bol po celý čas vo výkone trestu odňatia slobody, preto je vylúčené, aby mu JUDr. O. odovzdala peniaze v sume 3.983,27 eur (120.000,-Sk) osobne. JUDr. O. dňa 25.11.2007 zomrela, v dôsledku čoho prešla povinnosť splniť záväzok spočívajúci v poukázaní čiastky 3.983,27 eur (120.000,-Sk) žalobcovi, na žalovaných v 1. až 3. rade. Listom zo dňa 6.12.2008 označeným ako Pripojenie na dedičské konanie, žalobca požiadal, aby jeho pohľadávka voči zosnulej advokátke v celkovej výške 158.873,- Sk bola pripojená k dedičskému konaniu po nej. Prihlásenie jeho pohľadávky do dedičského konania vyhlásili dedičia za sporné. Právny zástupca na pojednávaní konanom dňa 19.5.2017, o splatnosti pohľadávky žalobcu uviedol, že medzi žalobcom a právnou predchodkyňou žalovaných existovala dohoda o splatnosti pohľadávky, čo je nepochybné aj z listu žalobcu označenom ako pripojenie na dedičské konanie zo dňa 6.10.2008, z ktorého vyplýva, že bol dohodnutý s advokátkou, že mu peniaze vyplatí až po prepustení z výkonu trestu, čo bolo dňa 30.4.2010. Žalobca sa pri osobnom stretnutí s advokátkou, kedy ju požiadal o vyplatenie sumy, s ňou dohodol, že mu peniaze vyplatí po jeho prepustení, s čím žalobca súhlasil, a tak vznikla medzi nimi dohoda o splatnosti tejto pohľadávky. Dôkazom toho je skutočnosť, že 7.5.2007 advokátka peniaze zo svojho účtu vybrala, listom zo dňa 11.6.2007 žalobcovi oznámila, že mu zaslala na účet sumu ako sa dohodli, čím bolo myslené, že mu zaslala sumu 10.000,- Sk, ktoré žalobcovi prišli na účet odsúdeného v ústave poštovou poukážkou s tým, že zvyšnú časť mu podľa dohody mala spravovať až do jeho prepustenia na slobodu. V prípade, ak by súd toto nepovažoval za dohodu o splatnosti pohľadávky, je potrebné postupovať podľa § 563 Občianskeho zákonníka a prihliadnuť na to, že žalobca sa pred podaním žaloby obrátil na centrum právnej pomoci, zo strany ktorého bola urobená výzva na právnych nástupcov JUDr. O. na zaplatenie dlžnej sumy. Podľa jeho názoru, pohľadávka žalobcu nie je premlčaná, pretože advokátka mala žalobcovi vyplatiť peniaze až po jeho prepustení, čo bolo dňa 30.4.2010. Okrem toho, plynutie premlčacej doby viackrát spočívalo, jednak odo dňa kedy JUDr. O. dňa 25.11.2007 zomrela, až do dňa kedy notár oznámil žalobcovi spornosť uplatnenia jeho pohľadávky listom zo dňa 18.8.2009. Ďalej premlčacia doba spočívala aj odo dňa podania trestného oznámenia do právoplatnosti uznesenia vyšetrovateľa o odložení trestného stíhania. Právny zástupca uviedol, že nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní, je nárokom z bezdôvodného obohatenia. Zároveň bol toho názoru, že z okolností prípadu vyplýva, že uplatnená námietka premlčania žalovanými, je v rozpore s dobrými mravmi, keď žalobca dôvodne očakával splnenie povinnosti právnej predchodkyne žalovaných vyplatiť mu vymoženú sumu a navyše z dôvodu, že bol vo výkone trestu odňatia slobody, mal objektívne sťažené možnosti domáhať sa svojich práv. Žalobca ako laik pritom vykonal všetky úkony, ktoré považoval za potrebné na to, aby sa dopracoval k svojmu nároku. Žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia aj úroku z omeškania, a to vo výške 14,75% ročne zo žalovanej sumy, odo dňa nasledujúceho po dni pripísania sumy 158.873,- Sk od O. B. na účet právnej predchodkyne žalovaných, teda od 28.4.2007. Na pojednávaní dňa 23.8.2017, žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 14,75% ročne zo sumy 3.983,27 eur za obdobie od 28.4.2007 do 30.4.2010, ako aj v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške prevyšujúcej zákonnú úrokovú sadzbu platnú ku dňu 1.5.2010 za obdobie od 1.5.2010 do zaplatenia.

4. Žalobca súdu uviedol, že v dobe keď bol vo výkone trestu, mu malo byť z titulu vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vyplatené finančné vyrovnanie bývalou manželkou vo výške 153.519,20 Sk spolu s príslušným úrokom. Nakoľko tak neurobila, požiadal JUDr.

M. O. o zastupovanie vo veci vymáhania tejto pohľadávky. Jeho právna zástupkyňa JUDr. O. priznanú sumu vymohla a bývalá manželka žalobcu previedla na jej účet sumu 158.873,-Sk. Žalobca požiadal JUDr. O. o poukázanie vymoženej sumy na účet s tým, že z uvedenej sumy jej zaplatil 28.873,-Sk ako odmenu za vymoženie peňazí. Pretože žalobca bol v tom čase vo výkone trestu odňatia slobody, JUDr. O. mu nezaslala na účet peniaze v celej výške s odôvodnením, že by ho mohli o ne okradnúť, a peniaze mu preto chcela vyplatiť po prepustení z výkonu trestu. Poštovou poukážkou mu zaslala len sumu 10.000,-Sk. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 19.5.2017 žalobca uviedol, že advokátku vyzval aby mu vyplatila vymoženú sumu ešte za jej života, písal jej list a aj osobne ho navštívila v ústave, kedy ju žiadal o zaslanie peňazí aj pri tomto osobnom stretnutí. Pretože mu advokátka uviedla, že v ústave mu peniaze ukradnú, dá mu ich až po prepustení na slobodu keď ju osobne navštívi v kancelárii, s čím žalobca súhlasil, pretože nemal inú možnosť. Žalobca až následne zistil, že M.. M. O. dňa 25.11.2007 zomrela. Žalobca ďalej uviedol, že na riziko premlčania bol upozorňovaný aj vyšetrovateľkou pri podávaní trestného oznámenia.

5. Žalovaná v 1. rade nesúhlasila so žalobou, pretože v pozostalosti po M.. O. sa táto suma nenachádzala, rovnako tak ani žiaden doklad o prijatí týchto peňazí M.. O. od manželky žalobcu. O pohľadávke žalobcu nemala vedomosť, a dozvedela sa o nej až v priebehu dedičského konania.

6. Žalovaný v 2. rade uviedol, že celá táto transakcia prebehla ešte za života otcovej manželky M.. O., a po jej smrti sa na jej účte nachádzala iba suma do 30.000,-Sk. Taktiež nevedel o pohľadávke žalobcu, ani o titule tejto pohľadávky, preto so žalobou nesúhlasil. Podľa jeho názoru žalobca doposiaľ nepreukázal existenciu ústnej dohody medzi ním a JUDr. O. o tom, akým spôsobom mu budú finančné prostriedky prevedené, tiež nie je možné vylúčiť, že mu žalovanú sumu odovzdala v hotovosti. Zároveň vzniesol námietku premlčania žalovanej sumy v celom rozsahu.

7. Žalovaný v 3. rade uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by ich rodičia boli niekomu dlžní, alebo že by nakladali s peniazmi niekoho takým spôsobom, ako je v žalobe uvedené. Ak aj dlh existoval, priamy úžitok z týchto peňazí nemali. Rovnako s touto žalobou nesúhlasil.

8. Právny zástupca žalovaných v 1. až 3. rade uviedol, že žiada žalobu zamietnuť v celom rozsahu, nakoľko žalobca nepreukázal jednoznačným spôsobom existenciu dlhu právnej predchodkyne žalovaných voči nemu, a ak by aj mal súd za preukázanú existenciu dlhu, táto pohľadávka je premlčaná. Žalovaní nesúhlasia s tvrdeniami žalobcu, že JUDr. O. nevydala vymoženú sumu dohodnutým spôsobom žalobcovi, resp. že by si túto sumu neoprávnene ponechala, a to s poukazom na profesionalitu, s akou vykonávala advokáciu. Podľa tvrdenia žalobcu, JUDr. O. mala v zmysle dohody, ktorú uzavreli, vydať žalobcovi z vymoženej sumy sumu vo výške 130.000,- Sk a zvyšnú časť si mala ponechať ako odmenu za právne služby. V krátkom čase po tom, ako boli prostriedky pripísané na jej účet, došlo k hotovostnému výberu sumy vo výške 130.000,- Sk, následne poštovou poukážkou uhradila žalobcovi sumu 10.000,- Sk, o čom možno dôvodne predpokladať, že na úhradu uvedenej sumy 10.000,- Sk použila časť peňazí, ktoré vybrala z účtu v hotovosti. V období, kedy sa tieto úkony uskutočnili, zaslala žalobcovi dňa 11.6.2007 list, v ktorom uviedla, že „uvedenú sumu mu zaslala na účet tak ako sa dohodli“. Z rozboru uvedeného textu vyplýva, že sa vyjadruje o celej pohľadávke, nielen o časti pohľadávky, a vo vzťahu k pohľadávke uvádza, že ju uhradila žalobcovi tak ako sa dohodli, tzn. splnila svoj záväzok voči žalobcovi, keď realizovala dohodnutým spôsobom úhradu predmetnej pohľadávky. V opačnom prípade by bol absolútne nelogický výber sumy vo výške 130.000,- Sk tzn. sumy určenej pre žalobcu, ako aj zaslanie listu žalobcovi o tom, že mu uhradila celú vymoženú pohľadávku dohodnutým spôsobom, pretože pokiaľ by tomu tak nebolo, musela si byť vedomá postihu, ktorý jej hrozil v trestnoprávnej rovine. Vzhľadom na osobnostný profil žalobcu, ktorý bol dlhodobo vo výkone trestu, ide o špekulatívnu pohľadávku. Právny zástupca považoval nárok žalobcu za premlčaný, pretože žalobca mohol pristúpiť k súdnemu vymáhaniu dlžnej sumy, po prvý raz dna 28.4.2007, teda deň po pripísaní sumy na účet JUDr. O.. Zhodne to posúdil aj žalobca, čo vyplýva zo žaloby, keď od tohto dňa žiadal úroky z omeškania. Všeobecná trojročná premlčacia lehota potom uplynula XX.X.XXXX, keďže nenastala žiadna z právnych skutočností, ktorá by mala za následok spočívanie plynutia premlčacej lehoty. Právny zástupca ďalej nesúhlasil s názorom, že by uplatnenie námietky premlčania nároku žalobcu bol v rozpore s dobrými mravmi, keď poukázal na to, že si doposiaľ žalobca uplatňoval predmetnú pohľadávku voči poručiteľke nie kvalifikovaným spôsobom. Okrem toho žalobca mal vedomosť, že aj vo výkone trestu sa môže obrátiť na advokáta, keď už aj pred tým sa obrátil počas doby kým bol vo výkone trestu, na JUDr. O.. Pokiaľ ide o nové tvrdenia žalobcu vyjadrené v závere konania, týkajúce sa dohody o splatnosti pohľadávky, ktorá

mala byť vyplatená až po prepustení žalobcu z výkonu trestu, k čomu došlo 30.4.2010, bol toho názoru, že takáto dohoda neexistovala, čo vyplýva aj z formulácie žalobného petitu, ktorým žalobca žiada úroky z omeškania od 28.4.2007, teda odo dňa nasledujúceho po pripísaní finančných prostriedkov na účet advokátky. O neexistencii takejto dohody svedčí aj to, že žalobca ešte počas výkonu trestu vykonával kroky smerujúce k vymoženiu pohľadávky, keď v júli 2009 podal trestné oznámenie na advokátku, čo by nerobil, keby ho advokátka podľa dohody mala vyplatiť až po jeho prepustení.

9. Z Plnomocenstva zo dňa 14.3.2007 súd zistil, že tohto dňa splnomocnil A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., R. ulica, M.. M. O., advokátku so sídlom v A., G. XX svojím zastupovaním, okrem iného aj na úkony týkajúce sa vymáhania nárokov s tým, aby plnenia nárokov aj prijímala a potvrdzovala ich plnenia.

10. Z výpisu z účtu č. 000000-0048290174/0900 súd zistil, že dňa 26.4.2007 bola poukázaná na tento účet suma 158.873,-Sk. Z textu rukou písaného na tomto výpise z účtu ďalej súd zistil, že podpísaná O. B. týmto oznamuje, že dňa 26.4.2007 previedla na účet advokátky JUDr. M. O. uvedenú sumu.

11. Z výpisu z účtu č. 000000-0048290174 vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. súd zistil, že dňa 27.4.2007 bola na tento účet pripísaná suma 158.873,-Sk ako úhrada od Márie Gregušovej z čísla účtu XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX. Z toho istého výpisu z účtu súd zároveň zistil aj skutočnosť, že dňa 7.5.2007 bol uskutočnený hotovostný výber sumy 130.000,-Sk.

12. Z oznámenia M.. M. O. zo dňa 11.6.2007 súd zistil, že týmto písomným podaním oznámila navrhovateľovi, že mu zaslala na jeho účet uvedenú sumu ako sa dohodli.

13. Z písomného podania žalobcu zo dňa 6.10.2008, adresovaného Okresnému súdu Piešťany, ktorý je označený ako Pripojenie na dedičské konanie súd zistil, že žalobca žiadal o pripojenie na dedičské konanie po zosnulej M.. O., pretože jeho manželka previedla sumu vo výške 158.873,- Sk na advokátku M.. O., ktorá mala jeho finančnú hotovosť spravovať do jeho prepustenia na slobodu s tým, že po ukončení trestu ju osobne navštívi v jej kancelárii a jeho čiastku mu podľa dohody vyplatí.

14. Z Osvedčenia o dedičstve sp.zn. 5D/122/2008, 20D 1978/2007, DNot 12/2008 zo dňa 10.8.2009 súd zistil, že dedičmi po poručiteľke M.. M. O., naposledy bytom v A., G. XXXX/XX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX sú jej syn M. O., nar. X.X.XXXX a právny nástupcovia po medzičasom zomrelom manželovi neb. JUDr. M. O., zomrelý XX.X.XXXX, a to W. O., nar. XX.X.XXXX a M. O., nar. XX.X.XXXX.

15. Z oznámenia O. G., notára so sídlom A., G. XX v dedičskej veci vedenej pod sp. zn. 5D/122/2008, DNot 12/2008 zo dňa 18.8.2009 súd zistil, že notár oznámil navrhovateľovi ohľadom prihlásenia jeho pohľadávky do dedičského konania zo dňa 6.10.2008 po JUDr. M. O., že dedičia toto pasívum vo výške 158.873,-Sk vyhlásili za sporné.

16. Z Uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Trnava, úradu justičnej a kriminálnej polície, odbor justičnej polície, vysunuté pracovisko Piešťany, ČVS: ORP-1151/OVK-PN-2009 zo dňa 30.11.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.12.2009 súd zistil, že vec podozrenia z prečinu sprenevery, ktorého sa dopustila JUDr. M. O., zomrelá XX.XX.XXXX, naposledy bytom A., ul. G. č. XXXX/XX bola odložená, nakoľko trestné stíhanie proti tomu, kto zomrel je neprípustné.

17. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

18. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

19. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

20. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

21. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

22. V konaní na základe vykonaného dokazovania výpoveďou žalobcu a listinným dokladom, dospel súd k záveru, že splnomocnením právnej predchodkyne žalovaných žalobcom na vymoženie sumy priznanej mu rozsudkom súdu, vznikol medzi nimi záväzkovoprávny vzťah. Ak si potom žalobca uplatnil predmetnou žalobou na súde nárok na zaplatenie sumy 3.983,27 eur, ktorá predstavuje časť zo sumy vymoženej JUDr. M. O. v prospech žalobcu na základe Plnej moci zo dňa 14.3.2007, išlo o uplatnenie nároku zo záväzkovoprávneho vzťahu, keďže išlo o nárok vyplývajúci zo vzťahu medzi advokátkou a žalobcom ako jej klientom.

23. Na základe vykonaného dokazovania mal súd zhodnými tvrdeniami strán sporu a listinnými dôkazmi preukázané, že dňa 14.3.2007 žalobca splnomocnil M.. M. O. na vymoženie pohľadávky priznanú mu rozsudkom súdu od bývalej manželky vo výške 158.873,-Sk vrátane príslušenstva. Suma v tejto výške bola zaslaná O. B., bývalou manželkou žalobcu dňa 26.4.2007, a pripísaná na účet M.. O. bola dňa 27.4.2007. Podľa tvrdenia žalobcu, bola M.. O. oprávnená ponechať si z tejto sumy na základe ich ústnej dohody sumu 28.873,- Sk, a zvyšnú sumu vo výške 130.000,- Sk (4.315,20 eur) mu mala zaslať na účet. Súd mal ďalej preukázané listinným dôkazom, že M.. O. dňa 3.7.2007 zaslala poštovou poukážkou žalobcovi sumu 10.000,- Sk. V konaní nebola sporná ani skutočnosť, že JUDr. M. O. dňa 25.11.2007 zomrela, a právnymi nástupcami po nej sú žalovaní v 1. až 3. rade, vo vzťahu ku ktorým si žalobca vymáha svoju pohľadávku voči M.. O., z dôvodu prechodu uvedenej údajnej pohľadávky na jej dedičov okamihom jej smrti. Sporné medzi stranami boli tvrdenia o existencii dlhu JUDr. O. voči žalobcovi, úhrady ktorého sa domáha v tomto konaní, tvrdenia o čase splatnosti pohľadávky, tvrdenia týkajúce sa premlčania nároku žalobcu a rozporu námietky premlčania nároku žalobcu zo strany žalovaných s dobrými mravmi.

24. Predmetom tohto konania je uplatnenie nároku žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 3.983,27 eur spolu s príslušenstvom, ktorá predstavuje časť vymoženej pohľadávky právnym predchodcom žalovaných v prospech žalobcu.

25. Žalobca uvádzal v žalobe a v rovnakom zmysle sa spočiatku aj sám vyjadroval, že sa s JUDr. O. ústne dohodol na tom, že zo sumy vyplatenej jeho bývalou manželkou (teda zo sumy 158.873,- Sk), si advokátka ponechá ako odmenu sumu 28.879,- Sk a zvyšnú časť vo výške 130.000,- Sk mu poukáže na účet. Dohoda teda bola taká, že celú časť prijatej sumy po odpočítaní odmeny, zašle žalobcovi na účet. Neskôr v priebehu konania, žalobca začal tvrdiť, že bol dohodnutý s advokátkou, že mu peniaze vyplatí až po prepustení z výkonu trestu, dôkazom čoho je skutočnosť, že po tom, ako peniaze zo svojho účtu vybrala, advokátka listom zo dňa 11.6.2007 žalobcovi oznámila, že mu zaslala na účet sumu ako sa dohodli, čím myslela sumu 10.000,- Sk s tým, že zvyšnú časť mu podľa dohody mala spravovať až do jeho prepustenia na slobodu. Vyjadrenia žalobcu sa značne rozchádzajú aj pokiaľ ide o výšku jeho pohľadávky ktorú mal voči JUDr. O., tieto v priebehu konania menil. Spočiatku tvrdil, že podľa dohody si advokátka mohla ponechať sumu 28.879,- Sk ako svoju odmenu a zvyšnú časť vo výške 130.000,- Sk mu mala poukázať na účet, naproti tomu si žalobca v dedičskom konaní prihlásil ako svoju pohľadávku voči zosnulej advokátke celú ňou vymoženú sumu 158.873,- Sk, teda vrátane jej odmeny, na ponechanie ktorej bola oprávnená v zmysle ich dohody, ako aj vrátane sumy 10.000,- Sk, ktorú v tom čase z vymoženej sumy už mal vyplatenú, a napokon v podanom trestnom oznámení tvrdil, že mu advokátka nevyplatila sumu 130.000,- Sk ktoré mu patria, i keď v tej dobe už mal sumu 10.000,- Sk vyplatenú. Ďalšie rozpory v tvrdeniach žalobcu sa týkajú aj splatnosti sumy vymoženej advokátkou v jeho prospech. V dohode, ktorú ako uvádzal v žalobe, uzavrel ústne s advokátkou, lehota uvedená nebola žiadna. Ako vyplýva z listu zo dňa 6.10.2008 adresovanom Okresnému súdu Piešťany s názvom Pripojenie na dedičské konanie, ktorým si prihlasoval pohľadávku do dedičského konania po JUDr. O., žalobca v ňom uvádza, že advokátka JUDr. O. mala jeho finančnú hotovosť v celkovej výške 158.873,- Sk spravovať do jeho prepustenia na slobodu s tým, že po ukončení jeho trestu ju osobne navštívi v jej kancelárii a jeho čiastku mu podľa dohody vyplatí, teda opäť odlišne ako to tvrdil v žalobe alebo v priebehu konania. A napokon, ako uviedol právny zástupca žalobcu po prvýkrát v priebehu konania až na pojednávaní dňa 19.5.2017, žalobca sa dohodol s advokátkou pri ich osobnom stretnutí, kedy ju síce požiadal o vyplatenie sumy, ale advokátka sa vyjadrila, že mu peniaze vyplatí až po jeho prepustení.

26. Prvotné tvrdenie žalobcu, podložené listinným dôkazom, a to listom advokátky zo dňa 11.6.2007, ktorým žalobcovi oznámila, že mu zaslala na účet sumu ako sa dohodli, viedol súd k záveru, že JUDr. O. svoj záväzok voči žalobcovi splnila, a to spôsobom, na ktorom sa dohodli. JUDr. O. dňa 7.5.2007 uskutočnila výber sumy 130.000,- Sk z účtu, z ktorej dňa 3.7.2007 poslala žalobcovi poštovou poukážkou do ústavu pre výkon trestu sumu 10.000,- Sk. Ani zaslanie tejto sumy však nevylučuje, že zvyšnú časť 120.000,- Sk (3.983,27 eur), advokátka poukázala na účet žalobcu podľa ich dohody, a naopak, poukázanie sumy 10.000,- Sk žalobcovi zároveň nepreukazuje to, že zvyšok sumy 120.000,- Sk si advokátka ponechala a nevyplatila ich žalobcovi. Túto zvyšnú sumu mohla advokátka poukázať na účet, iný ako účet odsúdeného vedený v ústave, keď žalobca tvrdil, že na tento účet v ústave, mu advokátka peniaze neposlala, aby ho o peniaze neokradli. Toto vyjadrenie žalobcu, že JUDr. O. mu nezaslala peniaze na účet s odôvodnením, že je vo výkone trestu odňatia slobody a preto by ho mohli o peniaze okradnúť, je nepravdepodobné, nakoľko dohoda medzi nimi, v zmysle ktorej mala peniaze advokátka poslať na účet, vznikla v období, kedy žalobca vo výkone už bol, takže ak chcel aby mu peniaze poslala na účet, s najväčšou pravdepodobnosťou nemyslel účet odsúdeného vedený v ústave na výkon trestu, keď tento slúži na výplatu pracovnej odmeny odsúdených a nie na uloženie úspor, ale iný účet, vedený v banke. Advokátka sa vo svojom liste zmieňuje o celej sume, ktorú zaslala na účet žalobcu, nie len o nejakej časti z tejto sumy. Aj trestné oznámenie žalobcu, ktoré urobil v júli 2009 a v ktorom totožne uviedol, že advokátka mu podľa dohody mala poslať 130.000,- Sk na účet, potvrdzuje záver o tom, že spôsob ako mala advokátka vymožené peniaze žalobcovi v skutočnosti poukázať, bolo práve ich zaslanie na jeho účet. Žalobca až neskôr, konkrétne na pojednávaní dňa 19.5.2017 (až po dvoch rozhodnutiach súdu vo veci samej) začal tvrdiť v súvislosti s preukazovaním, kedy nastala splatnosť jeho pohľadávky, že sa s advokátkou dohodli na inom spôsobe odovzdania peňazí, a síce, že ich bude spravovať až do doby jeho prepustenia z výkonu trestu a odovzdá mu ich osobne v jej kancelárii. Takéto tvrdenie žalobcu však súd považoval za účelové, a to s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania, keď žalobca dospel k záveru, že jeho skoršie tvrdenia, ktorými sa snažil preukázať že pohľadávka nie je premlčaná, sú neudržateľné a nepresvedčivé. Žalobca v konaní prezentoval celkom dve dohody, ktoré podľa jeho tvrdení mal s advokátkou uzavreté, pôvodne dohodu o vyplatení sumy na účet, kde splatnosť dohodnutá nebola, neskôr v priebehu dokazovania, dohodu o spravovaní a následnom vyplatení peňazí až po jeho prepustení z výkonu trestu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v žalobe sa domáhal žalobca úroku z omeškania odo dňa 28.4.2007, čo je deň nasledujúci po dni pripísania vymoženej sumy na účet advokátky, čo vedie k úvahe, že v čase podania žaloby považoval žalobca tento deň za deň, kedy sa dostala právna predchodkyňa žalovaných do omeškania a žiadna dohoda o neskoršej splatnosti medzi nimi nebola. Na tomto žalobca zotrval až do pojednávania konanom dňa 23.8.2017, kedy upresnil deň, od kedy požaduje úroky z omeškania, až po vyjadrení právneho zástupcu žalovaných, ktorý priamo na tento rozpor poukázal. Aj to nasvedčuje skutočnosti, že tvrdenia žalobcu o neskoršej splatnosti jeho pohľadávky voči JUDr. O., sú účelové, s cieľom posunúť splatnosť pohľadávky tak, aby nebola premlčaná v čase podania žaloby. Ako vyplynulo z dokazovania, žalobca svoje tvrdenia o splatnosti pohľadávky menil, pričom ani jednu dohodu súdu jednoznačne nepreukázal, preto súd dospel k záveru, že splatnosť pohľadávky dohodnutá nebola. V takom prípade je potrebné postupovať v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka, keď právo určiť čas plnenia má podľa tohto ustanovenia veriteľ, ak čas splnenia nebol dohodnutý a veriteľ môže kedykoľvek, hoci aj na druhý deň po uzavretí zmluvy, vyzvať dlžníka, aby plnil. Dlžník je potom povinný predmet záväzku splniť v nasledujúci deň po obdržaní výzvy na plnenie. Žalobca na pojednávaní dňa 19.5.2017 uviedol, že advokátku vyzval za jej života aby mu vyplatila vymoženú sumu, toto od nej požadoval listom, následne aj pri osobnom stretnutí keď ho navštívila v ústave. Z toho teda vyplýva, že žalobca vyzval JUDr. O. na splnenie svojho dlhu niekedy v období od 27.4.2007 do 25.11.2007, teda odo dňa pripísania vymoženej sumy na jej účet dňa 27.4.2007 do dňa jej úmrtia 25.11.2007. V takom prípade je zrejmé, že nárok žalobcu je premlčaný, keď od výzvy na zaplatenie dlhu advokátky uplynula premlčacia doba, keďže žaloba bola podaná na súde dňa 4.4.2011.

27. Všetky tvrdenia žalobcu v konaní, či už o ústnej dohode na základe ktorej mu advokátka mala poslať peniaze na účet, o tom, že advokátka mu bude peniaze spravovať do doby jeho prepustenia kedy si ich vyzdvihne od nej v jej kancelárii, alebo o výške jeho pohľadávky, keď žalobou sa domáhal sumy 120.000,- Sk (3.983,27 eur), pričom v podanom trestnom oznámení tvrdil, že mu advokátka nevyplatila sumu 130.000,- Sk ktoré mu patria (i keď v tej dobe už mal sumu 10.000,- Sk vyplatenú) a listom ktorým si prihlasoval pohľadávku do dedičského konania po zosnulej advokátke, si dokonca uplatňoval celú vymoženú sumu vo výške 158.873,- Sk (vrátane odmeny ktorá patrila advokátke a aj sumy 10.000,- Sk

ktorú už mal vyplatenú), potom vyznievajú ako nedôveryhodné, vzbudzujúce pochybnosti o existencii nároku žalobcu ako aj o jeho prípadnej výške. Rovnako tak aj ďalšie tvrdenia žalobcu o splatnosti jeho pohľadávky voči advokátke, ktoré menil a prispôsoboval v závislosti od dokazovania vo veci, považoval súd za účelové.

28. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.

29. Z týchto dôvodov, všetky vyššie uvedené rozdiely v tvrdeniach žalobcu, vedú k pochybnostiam, či vôbec nejaký dlh JUDr. O. voči žalobcovi v čase jej úmrtia existoval, čo žalobca v tomto konaní jednoznačne nepreukázal. Dôkazná povinnosť je na strane žalobcu, a v tomto konaní je dokazovanie sťažené tým, že jeden u účastníkov záväzkového vzťahu už nežije. Preto sa dokazovanie obmedzilo len na tvrdenia žalobcu a listinné dôkazy, ktoré v konaní predložil a práve z toho dôvodu je dôležité, aby tvrdenia žalobcu o existencii jeho pohľadávky boli jednoznačné a preukázateľné. Naproti tomu, žalobca neustále počas konania menil svoje tvrdenia. Žalovaní sú právnymi nástupcami zomrelej advokátky JUDr. O., neboli priamymi účastníkmi záväzkového vzťahu so žalobcom, preto ani nemôžu nič preukazovať, toto je dôkaznou povinnosťou žalobcu.

30. Súd po vykonanom dokazovaní, po zhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal v konaní riadnym spôsobom ním tvrdené skutočnosti, keď z rozporných tvrdení žalobcu súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že v čase podania žaloby jeho pohľadávka pôvodne voči JUDr. O. existovala. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že dlh v čase úmrtia JUDr. O. existoval a nebol už splatený, ťaží žalobcu, pričom zo žiadneho z vykonaných dôkazov nie je možné vyvodiť záver, že by tento dlh existoval a teda, že mu prináleží suma 3.983,27 eur s príslušenstvom. Žalobca v konaní žiadne ďalšie dôkazy neoznačil, a to aj napriek riadnemu poučeniu zo strany súdu. Z týchto dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú, vo výroku II. zamietol.

31. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

32. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

33. Žalobca na pojednávaní dňa 23.8.2017 zobral žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 14,75% ročne zo sumy 3.983,27 eur za obdobie od 28.4.2007 do 30.4.2010, ako aj v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške prevyšujúcej zákonnú úrokovú sadzbu platnú ku dňu 1.5.2010 za obdobie od 1.5.2010 do zaplatenia späť, z toho dôvodu súd so súhlasom žalovaných s týmto čiastočným späťvzatím, žalobu v tejto časti vo výroku I. zastavil.

34. Aj napriek záveru súdu o nepreukázaní existencie dlhu JUDr. O. voči žalobcovi v čase jej úmrtia, súd dospel k záveru, že ak by aj prípadný dlh existoval, nárok žalobcu by bol v čase podania žaloby už premlčaný.

35. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

36. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

37. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

38. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

39. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

40. Žalovaní v priebehu konania okrem toho, že spochybnili existenciu dlhu JUDr. O. voči žalobcovi, zaplatenia ktorého sa v tomto konaní domáha, zároveň vzniesli aj námietku premlčania nároku žalobcu v celom rozsahu.

41. Po vykonanom dokazovaní a v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že aj v prípade preukázania dôvodnosti nároku žalobcu, by bolo potrebné prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania jeho nároku. K prijatiu peňazí M.. O., ktorá túto sumu vymohla v prospech žalobcu od jeho bývalej manželky, došlo dňa 27.4.2007, čo je dňom pripísania peňazí na jej účet. Z citovaného zákonného ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka vyplýva, že premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V danej veci sa vymožená suma vo výške 158.873,-Sk dostala do dispozície právnej predchodkyne žalovaných dňa 27.4.2007, kedy bola pripísaná na jej účet. Pretože išlo o peniaze, ktoré boli priznané žalobcovi rozsudkom súdu, a tieto peniaze boli JUDr. O. vyplatené z dôvodu, že bola žalobcom splnomocnená na ich vymoženie, uplatnený nárok žalobcu nemohol súd posúdiť ako nárok z bezdôvodného obohatenia ani z náhrady škody. Z toho dôvodu súd pri posudzovaní dôvodnosti vznesenia námietky premlčania zo strany žalovaných, postupoval v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Žalobca si preto mohol svoje právo na vyplatenie peňazí uplatniť už nasledujúcim dňom po pripísaní vymoženej sumy na účet jeho splnomocnenej zástupkyne, teda dňom 28.4.2007, čo je deň, od kedy mu zároveň začala plynúť aj trojročná premlčacia doba. Preto s poukazom na vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, žalobca si svoj nárok mohol uplatniť najneskôr dňa 28.4.2010, žalobu na súde však podal až dňa 4.4.2011, takže si svoj nárok v premlčacej dobe riadne neuplatnil. Týmito úvahami pri posudzovaní premlčania nároku žalobcu sa súd riadil po tom, ako nebola v konaní preukázaná dohoda o splatnosti pohľadávky žalobcu voči JUDr. O. a súd pri posudzovaní tejto otázky vychádzal z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka. Splatnosť pohľadávky môže byť dohodnutá v zmluve alebo určená právnym predpisom, prípadne rozhodnutím súdu. Ustanovenie § 563 sa týka tých prípadov, keď čas splnenia nebol určený žiadnym z uvedených spôsobov. Právo určiť čas plnenia má podľa tohto ustanovenia veriteľ. Ak čas splnenia nebol dohodnutý, veriteľ môže kedykoľvek, hoci aj na druhý deň po uzavretí zmluvy, vyzvať dlžníka, aby plnil. Voči jej adresátovi, ktorým je vždy dlžník, pôsobí výzva od okamihu, keď mu dôjde. Dlžník je povinný predmet záväzku splniť v nasledujúci deň po obdržaní výzvy veriteľa. Veriteľ potom musí uplatniť svoje právo na plnenie najneskôr do uplynutia premlčacej doby. V opačnom prípade sa vystavuje nebezpečenstvu, že jeho právo sa premlčí a dlžník v prípadnom súdnom konaní môže vzniesť námietku premlčania. Ako už bolo uvádzané v odôvodnení vyššie, žalobca súdu nepreukázal, kedy nastala splatnosť jeho pohľadávky voči advokátke, keď tvrdenia o tomto v konaní účelovo menil. Na pojednávaní dňa 19.5.2017 však uviedol (a toto svoje tvrdenie už nezmenil), že advokátku vyzval za jej života aby mu vyplatila vymoženú sumu, toto od nej požadoval listom, následne aj pri osobnom stretnutí, keď ho navštívila v ústave. Z toho teda vyplýva, že žalobca vyzval JUDr. O. na splnenie svojho dlhu niekedy v období od 27.4.2007 do 25.11.2007, teda odo dňa pripísania vymoženej sumy na jej účet dňa 27.4.2007 do dňa jej úmrtia 25.11.2007. V takom prípade však je zrejmé, že nárok žalobcu by bol premlčaný, keď od výzvy na zaplatenie dlhu advokátky uplynula trojročná premlčacia doba, keďže žaloba bola podaná na súde dňa 4.4.2011. Súd tu ďalej poukazuje aj na to, že splatnosť dlhu musela nastať ešte voči JUDr. O., teda u pôvodného dlžníka, postup podľa § 563 Občianskeho zákonníka nemožno uplatniť voči právnym nástupcom pôvodného dlžníka. Dokonca aj v čase, kedy sa žalobca obrátil na centrum právnej pomoci, ktoré vykonalo výzvu na zaplatenie dlhu voči právnym nástupcom JUDr. O., bol jeho dlh už premlčaný. Ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka upravuje spočívanie plynutia premlčacej doby v prípade, ak si veriteľ uplatní v premlčacej dobe svoje právo na súde a v začatom konaní pokračuje. Súd bol v predmetnej veci ale toho názoru, že k spočívaniu premlčacej doby tak ako to tvrdil žalobca nedošlo, keď žalobca si svoj nárok na súde neuplatnil v premlčacej dobe, ale až po jej uplynutí dňa 4.4.2011.

Ako to potvrdil aj Krajský súd v Trnave vo svojom rozhodnutí (v poradí prvom rozhodnutí), k spočívaniu premlčacej doby tak ako to uvádzal žalobca, a to odo dňa 25.11.2007 kedy M.. O. zomrela až do dňa kedy notár oznámil žalobcovi spornosť uplatnenia jeho pohľadávky v dedičskom konaní po zomrelej M.. O. nedošlo, pretože na plynutie premlčacej doby, zmena v osobe dlžníka vplyv nemá. Rovnako tak premlčacia doba nespočívala ani odo dňa podania trestného oznámenia do právoplatnosti uznesenia vyšetrovateľa o odložení trestného stíhania vo veci sprenevery, ktorej sa mala dopustiť JUDr. O., pretože vplyv na plynutie premlčacej doby môže mať len riadne uplatnenie nároku v trestnom konaní, pričom v danej veci bolo podané len trestné oznámenie, na základe ktorého bolo trestné stíhanie navyše odložené.

42. V zmysle záverov rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, ktorým bol rozsudok prvej inštancie v danej veci zrušený, je potrebné, aby sa súd prvého stupňa zaoberal aj aplikáciou ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka na predmetnú vec, a to najmä tým, či vznesenie námietky premlčania žalovanými neodporuje dobrým mravom. V zmysle § 3 Občianskeho zákonníka, nesmie byť výkon subjektívnych občianskych práv v rozpore s dobrými mravmi. I keď presná definícia dobrých mravov nie je normatívne upravená, v zásade sú to morálne pravidlá všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, spočívajúce v ohľaduplnosti, vo vzájomnej slušnosti a rešpektovania sa. Ak by určitá činnosť smerovala proti týmto pravidlám, bolo by potrebné takúto činnosť označiť za činnosť proti dobrým mravom. Pri tom je potrebné prihliadnuť na okolnosti, prípadne špecifiká daného vzťahu a danej činnosti. Odvolací súd zároveň poukázal na to, že v danom prípade existujú také špecifiká, akými je to, že pôvodne išlo o vzťah medzi žalobcom a advokátkou viazanou profesijnou etikou, pri ktorej žalobca mohol dôvodne očakávať riadne vyplatenie peňazí vymožených v jeho prospech, ako aj to, že žalobca mal pre svoj dlhodobý pobyt vo výkone trestu odňatia slobody, objektívne sťaženú možnosť riešiť svoju situáciu.

43. Súd opierajúc sa o výsledky vykonaného dokazovania a o skutočnosti ktoré mal preukázané, s prihliadnutím na všetky okolnosti tejto veci dospel k záveru, že námietka premlčania nároku žalobcu vznesená žalovanými v danom konaní, nie je v rozpore s dobrými mravmi. Pritom poukazuje na to, že peniaze vymožené JUDr. O. jej boli pripísané na účet dňa 27.4.2007. Ako žalobca tvrdil v žalobe, z týchto peňazí mu mala poukázať sumu 130.000,- Sk na účet, pričom však neuviedol, že by mali zároveň dohodnutú presnú lehotu do kedy mu mala peniaze poslať, najmä, keď vo svojom písomnom podaní zo dňa 6.10.2008, ktorým si uplatnil pohľadávku v dedičskom konaní po zosnulej JUDr. O. uviedol, že advokátka mala jeho finančnú hotovosť spravovať do jeho prepustenia na slobodu s tým, že po ukončení trestu ju osobne vyhľadá v jej kancelárii, a jeho čiastku mu podľa dohody vyplatí. Ako súd v priebehu konania zistil, žalobca bol v období od 10.1.1988 do 30.4.2010 vo výkone trestu odňatia slobody a JUDr. O. následne po obdržaní vymoženej sumy v apríli 2007, ešte pred prepustení žalobcu z výkonu trestu, dňa XX.XX.XXXX zomrela. Preto s poukazom na vyššie uvedené bol súd toho názoru, že v danej veci nebolo preukázané také konanie advokátky JUDr. O., ktoré by bolo možné posúdiť ako konanie v rozpore s jej profesijnou etikou, a teda že žalobca nemal dôvod pochybovať o tom, že ak by JUDr. O. nezomrela, poukázanie peňazí žalobcovi by v zmysle ich dohody aj zrealizovala.

44. Žalobca už v žalobe uviedol, že po úmrtí JUDr. O., si svoju pohľadávku voči nej uplatnil v dedičskom konaní písomným podaním dňa 6.12.2008. Notár mu po prihlásení jeho pohľadávky, písomne dňa 18.8.2009 oznámil, že v priebehu dedičského konania žalovaní jeho pohľadávku vyhlásili za spornú, pričom si ju však môže uplatniť na súde. Žalobca však namiesto uplatnenia svojho nároku súdnou cestou tak ako ho o tom notár poučil, podal v júli 2009 trestné oznámenie pre podozrenie z prečinu sprenevery, v ktorom konaní si svoje právo uplatniť nemohol, nakoľko bola vec rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ Piešťany zo dňa 30.11.2009 odložená. Všetky tieto úkony žalobcu pritom vykonal ešte v čase pred uplynutím premlčacej doby (od začiatku jej plynutia dňa 28.4.2007 do jej uplynutia dňa 28.4.2010). Takže pokiaľ Krajský súd v Trnave vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že je potrebné v danej veci prihliadnuť aj na § 3 Občianskeho zákonníka a na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, dospel súd k záveru, že ak bol žalobca notárom prejednávajúcim dedičské konanie po zosnulej JUDr. O. upovedomený o spochybnení jeho pohľadávky dedičmi, pričom ho priamo poučil o možnosti domáhať sa svojho nároku na súde, žalobca nezvolil správny postup, keď nepodal žalobu na súd v ktorej by si svoju pohľadávku uplatnil, ale podal trestné oznámenie, kde si pohľadávku uplatniť nemohol. Dokonca aj uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o odložení veci trestného stíhania, bolo vydané dňa 30.11.2009, teda ešte stále aj po tomto rozhodnutí mal žalobca možnosť uplatniť si nárok na súde v premlčacej dobe, keď už bolo zrejmé, že tak v dedičskom konaní, ako ani v trestnom konaní, nebol so svojim nárokom úspešný. Žalobca podal žalobu na súde až dňa 4.4.2011, teda až po uplynutí premlčacej doby, ktorá uplynula

dňa 28.4.2010. Súd sa nemohol stotožniť ani s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že žalobca je laik a vykonal všetky úkony ktoré považoval za potrebné, prípadne že nemal ďalšie možnosti na úspešné uplatnenie si svojho nároku z dôvodu svojho dlhodobého pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, keď poukazuje na to, že žalobca sa už v predchádzajúcom období obrátil na advokáta, keď vyhľadal právne služby JUDr. O. pri vymáhaní svojej pohľadávky voči bývalej manželke, a to počas doby svojho výkonu trestu odňatia slobody, takže mal vedomosť o tom, že aj vo výkone trestu má možnosť obrátiť sa na kvalifikovaného poskytovateľa právnych služieb. Súd bol teda toho názoru, že napriek určitým úkonom, ktoré žalobca urobil s cieľom domôcť sa svojho nároku, neurobil ten podstatný úkon, ktorým bolo včasné podanie žaloby na súde, čiže si nie kvalifikovaným spôsobom uplatňoval predmetnú pohľadávku.

45. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

46. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

48. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

49. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V časti o zaplatenie úrokov z omeškania, v ktorej súd konanie čiastočne zastavil, žalobca späťvzatím žaloby z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, preto majú v tejto časti žalovaní nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Vo zvyšnej časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, rovnako mali vo veci úspech žalovaní. Z toho vyplýva hrubý úspech žalovaných 100 % a hrubý úspech žalobcu 0 %, a teda konečný čistý úspech žalovaných je 100 % (100 % - 0 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného v 1., 2. a 3. rade voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku, keď súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa § 257 Civilného sporového poriadku a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).